Stavanie robotníckych domov.

Átírás

1 Ročník XXIX. Budapest, 15. februára Číslo 7. Predplatná cena pre tých, ktorí nie sú členanii tuh.-kraj. vzdel. spolku slovenského«: Na cely rok 3 koruny. Expedícia í IV., Egyetem-utcza 4. Miestnosť «Uh.-kraj.vzdel. spolku slovenskéhot : Budapest, I., Kelenhenyi-út 28.; sem sa posielajú všetky listy pre spolok a časopis. Stavanie robotníckych domov. Posledné časy z viacerých strán veľmi často dostávame listy, v ktorých sa nás spytujú, že či je to pravda, že štát pre robotníkov dáva stavať robotnícke domy? Na všetky listy touto cestou odpovedáme. Stát pre nikoho nedá stavať robotnícke domy, lež stavanie robotníckych domov rozličným spôsobom napomáha tak, ako to na toto poťahujúci sa zákon z r zretedlne predpisuje. V tomto. zákone vôbec nieto zmienky o tom, že robotnícke domy štát dá postaviť. Zákon totižto hovorí, že jestli volaktorá právomocnosť stolica, alebo obec cieľom postavenia robotníckych domov robotníkov predá pozemok, alebo im ku stavbe poskytne pôžičku, alebo im hotové robotnícke domy predá alebo dá do árendy, vtedy minister orby na trovu štátneho äľáru bezplatne dá patričné pozemky pomerať, podeliť, tiá vyhotoviť potrebné plány, smluvy a iné listiny; zaviaže sa namiesto robotníkov a ku ich dobru na zaplatenie istej čiastky kúpnej ceny, potažné na splácanie istej čiastky na robotnícke domy vyzdvihnutej pôžičky a na platenie úrokov od tohto obnosu za istý určitý čas a síce na. splácanie kúpnej ceny najviac za 100 a na platenie ročnej árendy najviac za 60 polrokov. Tieto výhody v celku znamenajú takú väčšiu podporu, že sa vyrovnajú, bársjakej podpore hotovými peniazmi Povieme jedon príklad, ktorým sa nám celá záležitosť objasní. Daktorá obec chce postaviť 100 robotníckych domov. Na tento cieľ potrebuje korún. Tento obnos vyzdvihne čo obecniu pôžičku ku pr. na 50 rokov na 6%-vé ammortisačné úroky. Štát podporí obec 2%-ami, teda štát dá ročne 2000 korún. Obec platí ostatné 4%,teda^ 4000 korún, na ktorý obnos, "ked sa

2 skladá 100 rodín, jednej rodine príde platiť 40 korún. Keď teraz porátame, že koíko obnáša štátna podpora, tak nám veru vyjde velmi veľký obnos. Jestli štát podporu dá za 50 rokov, tak dá 50 krát po 2000 korún, totižto ' korún. Teda šlát takouto veľkou summou podporí stavanie robotníckych domov. Ale zákon ide ešte i ďalej, ešte poskytuje i viac výhod. Táto výhoda už sama v, sebe znamená velké peniaze. Zákon totižto v záležitosti stavby robotníckych domov oslobodzuje od štemplov a na základe zákona postavené robotnícke domy za dlhší čas sú oslobodené od dane, než iné nové domy. Že čo znamená toto oslobodenie domov od dane, to. nám netreba vysvetľovať tomu, kto vie, čo je to tá domová daň. Zákon mimo oslobodenia od dane poskytuje ešte aj inú výhodu, a síce tú, že ku stavbe robotníckych domov potrebný materiál na štátnych železniciach a na železniciach, ktoré požívajú štátne zabezpečenie, možno odvážať za ten poplatok, koľko odvezenie materiálu samu železnicu stojí. Toto sú teda tie výhody, ktoré štát pri stavbe robotníckych domov poskytne. Ako sme teda na začiatku týchto riadkov spomenuli, štát síce robotnícke domy nestavia, ale výdatnou podporu umožní, aby aj ten najchudobnejší robotník mal svojho vlastného príbytku. Tieto riadky napísali sme i pre výstrahu mnohým. Často sa stáva, že si 3 4 robotníci za krvopotne zarobené a horko-ťažko usporené peniaze kúpia pozemok, poneváč však na stavbu nemajú peňazí, ku štátu sa obrátia o pôžičku. Pravda v smysle zákona pôžičku nedostanú a tak s prázdnym pozemkom nevedia čo robiť. Iní zas urobia to, že sa ' sdružia štyria-piati. /a požičané peniaze kúpia pozemok, postavia dom a vtedy sa obrátia a pomoc ku štátu. Toto je tiež chybné pokračovanie, lebo slcít jednotlivcom nedá po ivl;u. Jestli teda v daktorej dedine najmenej 10 chudobných ľudí chce mať svoj príbytok, nech sa obráiia ku obecniemu predstavenstvu, ktoré v záležitosti uzavře a svoje uzavretie cestcu stoličnej vrchnosti predostre ministrovi orby. ktoiý potom vie, čo má urobiť. Po com poznáme dobrú kravu? Mnohí sa domnievajú, že krava s veľkým vemenom je dobrou dojnicou. Preto na jarmoku, každý kto kupuje kravu, usiluje sa kúpiť kravu s veľkým-, plným a nadutým vemenom. Potom sa dom;i diví, keď od kravy pri druhom dojení len málo mlieka nadojí. Vtedy sa poučí na vlastnej škode a príde na to, že kravu, ktorú kúpil, pred jarmokom za pár dní nedojili, aby sa jej hodne mlieka sosbieralo vo vemene, takto ju potom zahnali na jarmok, kde dostali za ňu takú cenu. ako keby krava bola tou najlepšou dojnicou. Ale, keď teda veľké vemeno nepoukazuje nä dobrú dojku. na čo že teda má gazda pozerať na jarmoku, aby. ked kravu kupuje, nekúpil mačku vo vreci V Prvým a hlavným pravidlom nech je, aby sme nehľadeli vždy na pekný zovňajšok kravy. Ak sa nám daktorá krava día jej zovňajška, podoby i zapáči, nepovedzme hneď ostatné slovo, nedávajme hneď závdavok na ňu, lebo dobrota nechodí vždy s krásou. Dobrá dojnica obyčajne má jemné, tenké kosti, napredku je úzka a telo sa jej ku zadku čím dial' tým viac šíri. Toto je i preto dobre takto, lebo vemeno, ktoré vylučuje mlieko, umiestnené je na zadnej čiastke kravy a príroda už tak

3 lit vorila takéto kravy, aby tú čiastku tela. ktorá koná mnoho práce, malý silnú, vyvinutú. Veľa mlieka prirodzene môže byť len vo veľkom vemeni. Lenže veľké vemeno predsa neni dostatočné. Lebo čože stojí bársjaké velké vemeno, ked je mäsité? Vemeno má byť híuzaté; dobré vemeno je to, ktoré je pred dojením velké a po dojení malé. Jestli vemeno riedko prikríva páperí 4á srsť, toto je'tiež znakom dobrej dojnice. Chráňme sa takej kravy, ktorej vemeno je husto zarastené hrubou srsťou. 1'bo takáto krava nikdy neni dobrou dojn : cou. Ku dorobenin veľa mlieka krava, potrebuje mnoho krvi a poneváč krv žilami koluje, preto dobré vemeno má byť hojne popretkávané žilami. Mnoho závisí aj od veľkosti mliečnych žíi. Mliečne žily ťahajú sa po bruchu a na prostriedku brucha vnikajú do tela. Kde vnikajú do tela, ten otvor volá sa mliečnou šialkou a poneváč hrubá žily len cez veľký otvor môžu vnikať do tela, preto každá dobrá dojnica tento otvor, túto mliečnu šialku má veľkú. Dobrú dojnicu možno poznať i po jej pekných jemných rohoch. Dobrá dojnica aj kožu má jemnú a následkom tohto je, že sa jej na hrdle husté vrásky ťahajú nadol. Mnohí gazdovia aj z dĺžky chvosta uzatvárajú na dobrotu kravy. Domnievajú sa, že čím dlhší chvost má daktorá krava, tým je lepšou dojnicou. Ale toto je len povedačka, povera, rozumný gazda sa tým nedá zaviesť. Len sa my, ked kupujeme kravu, pridržiavajme tých pravidiel a príznakov, ktoré sme vyššie vypočítali a iste sa nesklameme. Dobrá krava je pravda drahšia, nuž ale ktože ľutuje dať o pár korún viac, ked sa jedná o to, že či od kravy len 2 3, a či litrov mlieka nadojí denne? Rozširujte «Vlasť a Svet»! nový predseda správca uh. štát. železníc. vyváža na pole, rozlieva sa väčšinou nerozumne silným prúdom na jednom mieste na poli, tak že väčšina pozemkov zostáva nepoliata. Najnovší veľmi úsporný rozstriekovač (za korún) dokonalý, jednoduchý a pevnej konštrukcie dostať v dielňach, ktoré potrebám poľnohospodárstva vôbec vyhovujú. Rozprašujeme hnojnicu veľmi dôkladne a šetrne až na 3 metre do šírky, tým môžeme s jednakým množstvom pohnojiť až dvojnásobne väčšiu plochu pôdy. Všetko toto je výhodou pre roľníka r preto, že to znamená úsporu na peniazoch, poťahoch, čase hnojnici. Hnojnica, do nedávna tak opovrhované

4 Strana ioo., Vlasť a Svel. Číslo 7. hnojivo, získavané takmer bez nakládku v samom hospodárstve stáva sa upotrebovanejším čím dalej tým viac. Koíko s tým roľník usporí na umelých hnojivách, v ktorých draho kupuje to, čo v hnojovke doma zanedbáva. O vhodnosti rozstriekovača svedčí najlepšie stále rastúci zájem roľníckych kruhov pre túto novinku. DOPISY. (Ct. pánov dopisavatelov protíme, aby sa pod svoje dopisy podpísali i vtedy, ked' nechcú, aby ich meno bolo vytlačené. Inak dopis neuverejnime.) Csejthe, (Gachtice, st. nitrianska), vo februári. Ako na ostatných stranách krajiny, tak aj u nás panuje krutá a neobyčajne dlhá zima. Kam len pozřeš, všade všetko belie sa od snahu. < >bzvlášte v noci býva treskúca zima, ktorá len nijako nechce popustiť. Hovorí sa u nás, že na Hromnice medvěd vylezie zo svojho úkrytu a ked je jasné, studené počasie, viac sa ani nevráti ta, lebo že zima čoskoro prestane, oproti tomu ak je zamračené, ešte lepšie sa utúli vo svojom úkryte, lebo že zima buďe krutšou. U nás na Hromnice bolo veru pekné jasné, nadmieru studené počasie, nasledovne zima by mala popúšťať, no predbežne niet na to výhladu. A to je veru galiba, lebo po iné roky koncom februára sa už orie a seje, tohto roku sa teda s jarnou sejbou akiste oneskoríme. Uvidíme, čo urobí Matej, či poláme ľady alebo ich ešte viac narobí. Zo zdravotníckeho ohľadu sa nemôžeme tu pochváliť. Dietky sa osýpajú a chorejú na šarlach, bárs nie v takej veľkej miere, ako vlani na jar, kedy nielen malé, lež aj odrastlé deti hromadne mrely na šarlach. Úfame však, že tohto roku smrť nebude mať medzi dietkami takú hojnú žatvu, ako minulého roku. Iného nového tu nemáme nič takého zvláštneho, najviac ak spomeniem, že ako na fašiangy veselia a tanečné zábavy sú na dennom poriadku. Jestli sa niečo zaznačenia hodného udá, neomeškám oznár,.známy. Osgyán, (st. novohradská), v januári. Úctivé prosím, veľactený pán redaktor, aby ste ráčili poporiať miesta v našom obľúbenom časopise i týmto mojím pár riadkom. Chcem sdeliť, ako my tu v našej asi 400 duší pociťujúcej dedinke nažívame. Naša obec leží medzi dvoma vrchami, Zúbrom a Hradom. Chotár máme trochu vŕškovatý, ale je preto dosť úrodný. Lúky máme na peknej doline a rieka Ipeľ tečie pomedzi lúky, preto sú aj úrodné, lebo ked je suchší rok, napájame ich z Ipľa. Lanskoročnú úrodu sme chvála Bohu mali dosť dobrú. Sena sme nabrali dosť pekného a za dobrého času, ale žito a ovos veru dosť namoklo, jedno na kurencoch a druhé v hrbkách. Kosienky sme veru dosť plané nakosili, lebo ich' voda zaniesla blatom. Jedny sme hned na lúke nechali, druhé sme poprávali a čo lepšie teraz prášíme a chováme s nimi ale je to veru dosť nezdravé pre statok. V našej obci sa zaoberáme hlavne roľníctvom a chovaním statku. Dobre sa majú tí, ktorí krčmy menej navštevujú, ale niektorým to veru veľmi škodí. Keby krčmy radi nanavštevovali, tak by sme nemali dve krčmy v takejto malej dedinke. A potom keby tá veľká pýcha aj u nás nepanovala. Ale u nás niektorú sedliacku ani nepoznať, vyzerá ako pani. Ba niektoré roľnícke nevesty nosia i klobúky a to im ver nepristane. Teraz sme si zvolili nového notára, lebo nám dosavádny okres roztrhli na dvoje. Ako sa nám povedie s novozvoleným pánom notárom, nevieme, to udám budúcne. S tým odosielam pozdrav srdečný pánu redaktorovi a spolučitateľom. * * * Čitateľ. Maniga, (Malženice, st. nitrianska), v januári. Pochválen Pán Ježiš Kristus! Veľactený pán redaktor! Prosím o uverejnenie môjho dopisu. V našej dedine, ležiacej medzi Fraštákom a Trnavou, bývame samí rimsko-katolíci. Náš prevelebný pán farár Štefan Bezák daroval nám do chrámu pekný oltár, ktorý nás vždy bude upamätovať na lásku, ktorú náš pán farár k nám preukazoval. Prostredníctvom pána farára obdržali sme i sviatosť birmovania. S veľkou láskou sme sa usilovali privítať vysv. biskupa osvieleného pána dra Medarda Kohla, ktorý nám za naše srdečné privítanie ho zo srdca dakoval. Potom nám ozná-

5 Číslo t. Masť a Svet. Strana 101. mil náš staručký pán farár, že onedlho bude sláviť svoju zlatú omšu alebo 50. výročitý deň svojho vysvätenia za kňaza, pri čom sme' sa veľmi usilovali uctiť ho a darmi sa mu zavdačiť. Neskoršie nám ale náš pán farár oznámil smutnú novinu, že sa v krátkej dobe rozlúči s nami, lebo mu jeho vysoký vek nedovoluje dalej s nami ostávať. Na Nový rok po svätej kázni sa teda dojímavé rozlúčil s nami a oznámil nám, že jeho tkých pozdravilo obecnie predstavenstvo. Nato následovaly litánie. Takto sme sa rozlúčili s naším milovaným staručkým pánom farárom a takto sme si privítali nášho nového duchovného otca. Muzikant. * -K * Baloíjruszó, (st. gemerská), vo februári. Už tridsať rokov chodím po Dolniakoch, chodím na Dolniaky, kde predávam fajnové osly pre Poštové oddelenie na západnom železničnom nádraží v Budapešti nástupca pudmerický pán kaplán Alexander Szende 3. januára príde k nám. Ked svitol deň 3. januára, všetcia veriaci shromáždili sme sa ku chrámu Božiemu. V ústrety novému pánu farárovi vyslali sme banderistov, ktorí nám ho priviedli do dediny. Pána farára privítali sme s našou muzikou, občania yyprialíli kone a koč pána farára sami ťahali ku fare. Tu pána farára přivítaly školské dietky a pánu dekanovi brestovanskému, pánu farárovi bučanskému a nášmu novému pánu farárovi odovzdali kytky. Pán dekan povedal nám krátku reč, potom prehovoril k nám aj nás nový pán farár, ktorého v mene nás všekoscov a pri tom sbieram voštiny na vosk. Veru chodievam po tej čiernej zemi a vidím rozdiel medzi tamojším a naším horniackym krajom, vidím, o koľko úradnejšia je tam pôda ako u nás, o koľko ľahší život majú tam ľudia ako my na Horniakoch. Veru ak u nás, človek poriadnejšie chce vyžiť, musí sa mnoho namáhať nielen cez leto v poli okolo gazdovstva, lež aj cez zimu, ked jedni z nás idú po svete za živnosťou a drahí v horách rúbajú drevo. Lebo rolí máme tu málo, tak že nás naše pole veru nevyživí, preto sme prinútení inde obzerať sa za zárobkami. Martin Forgács.

6 Strana 102. iť a Svet. Číslo 7. Co nového doma a vo svete? Krajinský snem teraz zasedáva len štyri dni v týždni, od utorku do soboty, ale zasadnutia trvajú denne osem hodín. Tento poriadok je uvedený preto, aby ministri mali viac času ku práci vo svojich úradoch, lebo ked snem zasedá, ministri sa musia zúčastňovat na zasadnutiach. - Minulý týždeň krajinský snem odhlasoval viac menších návrhov a potom návrh zákona o pragmalike železničiarov. Na pojednávanie tohto návrhu prišli aj na uhorský krajinský snem delegovaní horvatskí vyslanci a zúčastnili sa debatty a návrh tiež prijali. Príchod horvatských vyslancov na uhorský snem znamená od- I stránanie tých protiv, pre ktoré boli horvatskí vyslanci za koaličnej vlády vystali z uhorského snemu, čo potom viedlo k vyzdvihnutiu horvatskej ústavy. Ministerskému predsedovi grófovi Tiszovi, ktorý tieto protivy vyrovnal, z príležitosti odhlasovania železničiarskej pragmatiky v sneme pripravili vrelé ovácie. * * -K Y Rakúsku vydaný bol najvyšší reškript o odročení rajchsrátu á súčasne vyšlo nariadenie rakúskej vlády, ktorým na /áklade 14. -u rakúskej ústavy uvádza do života v rajchsráte neodhlasované rozpočtové provisorium a ktorý splnomocňuje vládu ku vyberaniu dane. Takéto zakročenie stalo sa potrebným pre to, že rakúsky ríšsky snem pre obštrukciu Cechov nebol vstave pracovať. GHYRNIK. Vysokí hostia u nášho kráľa. Nemecký cisár Vilhelm II. budúceho mesiaca pojde na ostrov Korfu a na svojej ceste staví sa v Schônbrunne na jeden deň, aby navštívil jeho veličenstvo nášho kráía. V apríli má navštíviť jehc veličenstvo nášho kráľa aj anglický kráľ Juraj aj so svojou manželkou, ale táto návšteva ešte neni istá. Dedič trónu Franc Ferdinand aj so svojou famíliou tejto jar}' bude sa zdržovať v kašteli Miramare pri Triešti. Vyznačenie. Jeho veličenstvo viedenského pápežského nunciusa Scapinelliho vyznačil veľkým krížom rádu Leopolda a zay-uhrovského evanj. farára a vyslúžilého seniora Karola Riesza rytierskym krížom rádu Franca Jozefa. Volba vyslanca. Gejzu Kubinyiho ml. kandidáta národnej pracovnej strany jednohlasne zvolili za vyslanca jelšavského volebného okresu. Peniaze lacnejú. Rakúsko-uhorská banka tieto dni úrokomer znížila o pol percenta, s päť percentov na 47a percenta. Ešte neni tomu ani dva týždne, čo úrokomer znížili na 5 percentov, teda finančné pomery musely sa y takej veľkej miere polepšiť, že dalšie zníženie úrokomeru spoločnej banky stalo sa žiadúcnym. Lacnenie peňazí budí nádej, že sa podujímavosť zase započne a že v priemysle a obchode nastanú zárobky. Reťazový most reparujú. Svetochýrny reťazový most v Budapešti, ktorý pred 63 spojil Pešť s Budínom, je už natoľko sodraný, že ho musia prestaviť. Práce sa už započaly, následkom čoho most už pred vozami zavreli a onedlho zavrú ho aj pred pešiakmi. Most bude zavretý asi za dva roky a jeho reparovanie bude stáť vyše dvoch millionov korún. Nová telefonové stanica. Direkcia pošty a telegrafu v Madočanoch (st. liptovská) založila novú telefonovú stanicu. Nová elektrická železnica. Novú elektrickú železnicu medzi Prešporkom a Viedňou tieto dni dohotovili a už aj odovzdali verejnej premávke.

7 i. Vlasť ä Svet. Strana 103. Zemiaky na predaj. Následkom neobyčajného počasia, aké vlani panovalo, úroda zemiakov jednotlivých vidiekov úplne vyšla na zkazu a preto na patričných vidiekoch cena zemiakov neobyčajne poskočila, kdežto na iných vidiekoch, kde bola uspokojujúca úroda, zemiaky sú lacné. Aby si gazdovia tých krajov, kde zemiaky vyšly na zkazu, mohli zaopatriť lacné zemiaky na sadenie, minister orby na predaj určené zemiaky (s označením druhu, kolkosti a ceny) dal popísať skrze gazdovských zpravodajcov a tento výkaz professor pestovania zemiakov Otto Bertsch zdarma pošle každému, kto sa o to k nemu obrali. List takto treba adressovať: «Bertsch Otto, magy. kir. burgonyatermelési tanár, Budapest, L, Mészáros-utca ôfi/'b.» V Budapešti zdražel chlieb. Mnohí budapeštianski pekárski majstri zdvihli cenu chleba a síce o dva haliere za kilogramm. Pekári hovoria, že cenu chleba museli pozdvihnúť preto, lebo že metrický cent múky behom posledných <> týždňov zdražel o 4'ó0 kor. a že múka z lanskej úrody asi o 10%-ov menej vody prijme do seba, ako prijímala múka z úrod predošlých rokov. Netaslie. Bobotníci Glesingerovskej urevokupeckej firmy v Liptóujvári nakladali kláty a jeden lôročný chlapec sa na ich robotu díval. Zrazu sa jeden klát s voza skotúľal a spadol na hlavu chlapca, ktorý o dve hsdiny v strašných mukách, skonal. Stoosemdesiatročný pluk. Dvojakú slávnosť svätil tieto dni košický 34. pluk pechoty. Teraz minulo tomu 180 rokov, čo pluk bol založený a teiaz je tomu 50 rokov, čo sa pluk zúčastnil v dánskej vojne a vyznačil sa svojou hrdinskosťou. Dôstojníci pluku pri slávnostných pľíležitosťach na pamiatku dánskej vojny ešte i teraz mávajú jednoduché železné prstene na prstenáku. Vojaci 34.'pešieho pluku tu tak hrdin- -ky bojovali, že ich aj nemeckí spojenci s uznaním spomínali. Tá l)esuica. Jeden chlap s Vágdebrúdu vracal sa z Jalšova v podnapitom stave. S ťažkou hlavou chytro ustal, sadol si pre ceste, aby si oddýchol a tam zamrzol. Nešťastník zanechal vdovu s trima malvmi deťmi. Zlo/l ej i na vlaku. Na osobný vlak, na ktorom direkcia košicko-oderbergskej železnice poslala na mesačnú výplatu svojich ľudí korún zo Žiliny do Těšína, na stanici Kárásznó vysadli dvaja mladí ľudia a za Cacou vnišli do konduktorského vozňa, kde štyrikrát strelili, na hlavného konduktora Armina Ivanovszkého a raniac ho na hlave a ramenách chceli ho ozbíjať o železničné peniaze. Ivanovszky mal ešte toľko sily. že potiahol signál, načo vlak zastal. Zbojníci vyskočili s vozňa bez koristi, ale cestovatelia a osobníctvo vlaku začalo ich prenasledovať. Ked zbojníci videli, že ujsť nemôžu, strelili do seba a klesli na zem. Vtedy vysviťo, že sú to bratia Slivkovci. Jeden, Florian Slivka, bol telegrafistom v Karviné, tento zomrel a druhý je jeho brat Edvard, 24ročný železničný hamovník. Floriana Slivku pochovali v Čači a Edvarda opatrujú v tešínskej nemocnici, kde leží aj hlavný konduktor Ivanovszky. Je nádej, že sa oba vyliečia. Edvarda Slivku potom postavia pred súd a Ivanovszkého čaká vyznačenie. Novšie ôbťažeuie vysťahovania. Kongress (snem) severo-amerických Spojených Štátov tieto dni sa zaoberal s tým návrhom zákona, ktorý predostrel člen kongressu Burnett cieľom usporiadania prisťahovania sa do Spojených Štátov. Najdôležitejšou časťou návrhu je, že každý prisťahovalec má vedeť písať a čítať a kto toto nevie, toho nepustia do Spojených Štátov. Kongress sa už aj' predtým viackrát zaoberal s touto otázkou. Posledne teraz dva roky senátor Dillingham predostrel takýto návrh zákona, ktorý senát aj prijal, ale vtedajší präsident Taft návrh nepotvrdil. Pred niekoľkými týždňami senátor Burnett znova predostrel návrh, ktorý návrh kongress nielen že prijal, lež doplnil ho ešte tým, že ku mongolskému a žltému plemenu, ba ku všetkým malajským plemenám patriacich vysťahovalcov nepustia do Spojených Štátov, jestli im toto len zvláštne medzinárodné smiuvy nezabezpečujú. Teraz teda bude záviseť od predsedu Wilsona, či sa Burnettov návrh stane zákonom alebo nie. Jestli z návrhu bude zákon, tak vysťahovanie do Spojených Štátov i od nás bude obťažené.

8

9

10 Strana loó.. Vlasť Vždy sa opozdil. Veselé príhody. ídokonóeme. Tento raz, pokračoval Penkava ďalej, bola to vdova po advokátovi, ktorý býval tiež mojím priateľom. Táto bola ešte krajšia. Menovala sa Božena. Bola drobnej postavy, čierne oči a tie som mával od jakživa rád pekný vzrast slovom, žena k bozkaniu. Jedinú mala chybu, že príliš milovala starú svoja tetku, s ktorou po smrti svojho muža domácnosť spolu mala. To mne však uebolo na závade, bavieval som sa pri káve s oboma dámami vždy tak dobre a roztomile, že mi ani nenapadlo pojmúí dákysi odpor k tej, ktorá môj poklad tak som Boženu v duchu menoval strážila. Poučený prvou príhodou um ienil som si, že nebudem na dlho svoje vyznanie odkladať a neprešlo asnád ani celých šesť týždňov, a ja v čiernom obleku s bielou kravátlou na krku. kráčal statne jedného odpoludnia k nej. aby svoje mládenské srdce k jej službám položil. Predstav si však moje prekvapenie, ked vstúpim do predizby, aby tam svoj oblek popravil, počul som nasledujúci rozhovor oboch pani: Vravím' ti, že to aspoň slušnosť káže, aby si smútok po prvom mužovi dodržala. Co si ľudia o tebe pomyslia? Nie sú tomu ešte dva mesiace od smrti Roberta a ty zapriadaš už novú známosť. Ale tetuška, čo som mala robiť, keď tak snažné :žiadal. Mala si to odrožiť na čas pozdější! A on by sa potom inak rozmyslel. Poviem ti, tetuška, pravdu. Prv som sa vydala z lásky teraz ale Bola by,sa pravda za šťastnú pokladala, keby Svet. Gislo 7. -, - : mňa bol Penkava o ruku požiadal. Je to síce starý mládenec, ale priznám sa, za. toho by bola tak z lásky šla. On však: mlčal a ja predsa nemohla som sa mu sama ponúknuť. Netrúfal si ešte. A prečo si trúfal jeho kollega Veverka? To je inakší chlap to sa mi na ňom zaľúbilo a preto včera, ked sa ma spýtal, či by ho chcela, milerada som privolila. Robert už o tom nevie. a nebolo by to nič platné trúchliť ďalej a zahrabovať tým svoju vlastnú budúcnosť. Co na to povieš priateíu? To bolo príliš jasné. No a čo si urobil? Obliekol som zase kabát a pekne zticha odišiel som bez toho, aby ďalej vstúpil. No, nalej, nalej, kamarát, nech to zapijem. Tie spomienky sa zapiť musia. Potom si sa nikde neuchádzal? pýtal sa Velebil medzitým, čo Penkava pohár vyprázdňoval. Oh, áno, do tretice všetkého dobrého! A zas to bola vdova? Ano, po spolužiakovi Mackovi; poznal si ho. Bol s nami vieš ten s tou bradovicou na ľavom líci. Ah ten, čo tak rád pri každej príležitosti, slávnostné reči vravel. Áno, áno. Tiež dovravel. Navštevoval som ho v čas jeho choroby a jeho pani naveky takú starosť na javo dávala, že sa mi to veľmi zaľúbilo. A ty si sa znova zamiloval? Bola pekná? Bola, ale nie tak ako tie dve prvšie. Za to ale mala dobré srdce, pekný manír a čo je hlavné peniaze.

11 Potecha ťažko navštíveného.

12 Strana 108. Vlasť a Svet. Číslo 7. Tedy aj na tie si už hľadel. Tomu som sa potom naučil. Ale k veci. Kollega Macko umrel a ja som ho s ostatnými do hrobu odprevádzal. Nemôžem ti ani vypovedať, čo tá úbohá žena pri hrobe robila. Myslel som, že asnád v zúfalstve zahynie, a preto tiež som mal sústrasť, požiadal som ju, či by ju smel domov odprevadiť a pokiaľ mi možno bude, že jej žiaľ zmiernim. Ona privolila. Vstúpili sme do koča, ona utrela si slzy a uprúc na mňa svoje veľké oči vravela: No, aká pomoc, zachrániť ho nebolo možno. To mi lekár včera povedal. V tom okamžiku zdala sa mi byť nevýslovné krásnou. Ja vzpomněl som si nevdojak na obe predošlé svoje príhody a čosi mi šopkalo: Vtedy si prišiel pozde, čo, keby si teraz použil jej dojatosti a naznačil jej aspoň, že bys' bol hotový dalšiu starosť o ňu prevziať? K tomu pravda bolo treba odvahy, ale čo, myslím si, odložíš-li to, zase ťa druhý predíde. Spustil som nesmelo, očakávajúc, že ma za moju nešetrnosť vyhreší. Aké však bolo moje podivenie, keď ona chytila ma za ruky a zavolala: Oh, že ste mi o tom skorej nepovedali! Akože skorej?. zvolal udivený Velebil. Áno, len si pováž, tá dobrá, starostlivá žena, tá zúfajúca vdova dala už svoju ruku deň pred pohrabom mužovým a síce mladému lekárovi, ktorý jej muža lieči!. Je to možno? Áno, ten lekár musel sa práve v deň pohrabu na dalšiu cestu vydať s grófskou rodinou, kde bol domácim lekárom a preto zabezpečil si ju k svojmu návratu. Ja som sa zase opozil. Ale Bože, to pri tvojom nešťastí musel bys' za ruku ženy požiadať hned pri jej prvej svatbě! Ano. Od toho času som sa viacej ani neodvážil na ženenie myslieť. Teraz vieš všetko! A preto žime dlho v svornom priateľstve! Pochovajme spomienky, odpúdrne minulosť! Poháre zazvonily jeden o druhý. Druhý deň pri svatobnej hostine pozdvihol aj Penkava svoj pohár, aby pred niesol prípitok novomanželom, ktorý končil slovami: Malá moja kmotrinka! ste tak spanilá i vaša sestrička, že človek i normálny musí vás vaším manželom závidieť, a však vzdor tomu prajem vám dlhého šťastného -manželstva. Prípitok bol prijatý s hlučnou pochvalou, len Velebil dodal ticho k priateľovi Penkavovi: Obávaš sa, že by ťa čakalo nové sklamanie? DROBNOSTI. Prastará koruna Poľska. Krakovský Časopis «Czas» píše, že u tamojšieho biskupa Nováka deponovali korunu poľského kráľa Ladislava Lokieteka, ktorá udajne pochádza z r Táto koruna by teda mala byť korunou poľskej panovníckej rodiny Pjastovcov. Biskupovi do opatery odovzdali aj listiny, ktoré dokazujú totožnosť koruny. Korunu umiestnili v pokladnici stolného chrámu nachodiacieho sa v budove kráľovskej paloty

13 Číslo 7. Vlasť a Svet. Strana 109. Najnovší kostol v Ríme. V Ríme tieto dni posvätili najnovší katolícky kostol: chrám «Santa C roce ad Saxa Rubra», postavený na pamiatku víťazstva Konštantína Veľkého nad cisárom Maxentiusom. Nový kostol stojí na tom mieste, kde cisár Konštantín Velký premohol vojsko neveriacich a pod dojmom Božského divu stal sa kresťanom. Kostol je stavaný v rimanskom štýle, jeho dĺžka obnáša 55 a šírka 28 metrov. DOMÁCE RADY. Kto máva chladné nohy, nech čím častejšie mení obuv a punčochy (štrimfle, fusakle). Na chladnej nohe sa sráža vlaha, takže punčochy navlhnú, preto ich treba čím častejšie meniť. Kto máva chladné nohy, nesmie nosiť úzku obuv, lebo stlačená noha sa ľahko potí a tým tratí teplo. Nič nepomáha chladným nohám teplá, dobre vyfutrovaná obuv, ked je pritesná. Tedy nosme voľnú obuv! * * Nepopierateľná pravda je, že ovocné stromy daria sa v dokonale zkyprenej pôde o mnoho lepšie, než v tráve alebo vôbec v zapustenej pôde. Takéto, v zkyprenej pôde rastúce stromy odolávajú ľahšie zmenám počasia a k tomu sú i úrodnej šie. i ROZMARY A ŽARTY. Z neba padlý anjel. V jednej spoločnosti jeden starší pán rozpráva, že on ešte nikdy nevidel špatnú ženskú. Jedna dáma, ktorá mala velmi tupý nos, rýchle vskočila mu do reči: Vy ste ešte nikdy nevideli špatnú ženskú? No, pozrite na mňa! = Oh, pani moja, odpovedal zdvorilé starý pán, vy ste tak pekná, ako anjel, ktorý spadol z neba medzi nás, len to je chyba, že ste padla na nos Povýšia ho. Infanterist Konôpka riekne ku slúžke Katke: No, Katka moja, večera bola dobrá. Len škoda, že som už ostatný raz jedol u teba. = Ježiš Maria! Ved vari len nejdeš do vojny? To nie. Ale ma zajtra povýšia za kaprála a od toho času mne už patrí kuchárka. K * * On má. Dvaja priatelia sa sídu. Jeden sa spýta toho druhého: No, Miško a máš niečo na tvojom poli? = Oh, áno, odpovedá priateľ, mám 1000 korún z banky. LISTÁREŇ. (V osobitých listoch redakcia odpovede nedáva.) Ct. p. J. K. Anlalfalva: Odpíšte nám od jakého tovaru to cenník chcete, aby sme vám mohli dať adressy. Ct. p. T. Z. Barsfúrs; Do druhého chotáru isť sa postrižeíanou zvěřinou neslobodno. Na to je trest. Najlepšie je priateíské pokonanie. Za rozširovanie novín dakujeme. Ct. p. F. K-y Bbánya: Knižku «JPraktickv Včelár» dostanete u spoločnosti Franklin-Társulat. Budapest, Egyetem-u 4. za jednu korunu. Ct. p. S. H. Felsôleszete: Dostali sme. Ohľadom otázky píšte pod adressou: Kôzponti Vásárcsarnok tek. igazgatósága, Budapest, Vámház-tér. Ct. p. L G. Garamujfalu: Doslali sme. O cenník píšte pod adressou: Kiss Ernó és Társa, Budapest, Erzsébet-kôrút. Ct. p. M. L. Dojcs: List adressujte na meno a na veľkováradskú kapitulu: Nagyvárad, r. kat. káptalan. Titul osvietený, méltóságos. Ct. p. P. P. Hamborn: Z vašich lósov vytiahli lós 6593 BO s najmenšou výhrou. Čitateľ Bossácz: Už sme vám raz odkázali, aby ste sa obrátili na gazdovský spolok vašej stolice, alebo na prácu poľným robotníkom sprostredkujúce oddelenie ministerstva orby. Adressa: Magy. kir. fôldmívelési ministerium munkáskózvetító osztálya, Budapest, Országház-tér. Ct. p M. J. Budapest: Písmo sväté, Starý a Nový zákon dostanete v Biblickej spoločnosti na Deák-téri, evang. egyház épúlete. Ct. p. J. M. Bellus: 1. Kôzponti vásárcsarnok tek. igazgatósága, Budapest, Vámház-tér. 2. Breznóbánya. 3. Liptóujvár.

14 Strana 110. viasť a Svet. Číslo 7. TRHOVÉ CENY V BUDAPEŠTI. Značené 11. februára. Ceny rátajú sa od m. centa. Pšenica kor. Raž _.'_ «Jačmeň «v Ovos «Kukurica «Ďatelina «Lucerna _ '00 «M úka: 6sír> kor , 38-20, 37 20, 36-20, 35-20, V»_ *_ 34*20, 33*20, 3200, 2940, Za 100 kgr. i s vrecom. Múka ražná: Číslo 0 0/1 1 I/Il Za 100 kgr. i s vrecom. kor , 28*80, 28'80, 26-8», II I I/A H/B SR 2680,, 2460, Otruby fajne kor , hrubé 1050 kor. Zeleniny. fazula velká biela _ kor. «strakavá «Hrach" nelúpaný, čistý ««lúpaný «Šošovica čistá «Konopné semä = «Mak (modrý) «Proso «Rasca (kmín) _ «Zemiaky žlté (1 vagón) «Ružiaky 7*00 4*90 «Biele «za metr.-cent. Dobytok pre jatku. Uhorské voly vykŕmené kor «stredné ««chatrné «««gazdovské dobré ««* «chatrné «Býky lepšie «Býky chatrné <t Uhorské kravy _ «Strakavé «Slanina a masť. Čerstvá slanina _ J -40 kor- Paprikovaná slanina- _ *58 «Údená slanina 1 " «Slanina na masť 1 3 t- 1'48 «Sadlo «Sviňská masť peštianska 1* «Ošípané. Mladé ťažké (pár vyše 320 kg.) hal. Mladé stredné (pár kg.) «Mladé lahké (po 220 kg.) «za kilogramm s odtiahnutím živej váhy r Hydina. Živé kura na vysmaženie (1 pár) kor. Na pečenie 2 4o 5-00 «Chudá kačka «Vykrmená kačka 6(0 X 80 «Vykrmená hus (1 pár) Íl «Sliepka «Morka (vykŕmená) 9*00 12-nO «Vajcia: kistňa (1440 kusov) väčšíchl «Drobnejších 110-0O «INSERATY prevezme expedícia časopisu Vlasť a Svet Budapest, Egyetem-utca 4. Slovenské Noviny sú najrozšírenejší a najlacnejší časopis politický. Vychodí každý :: deň. Predpláca sa: :: na štvrť roka tri koruny. á Ak Predplatky nech sa posielajú poštovou poukázkou (postautalvány) na vydavatelstvo Slovenských Novín: Budapest, VI., Ó-utcza 12. Jednotlivé čísla predávajú sa po 2 halieroch.

15 Družstvo uhorských gazdov utvára dedinské spolky, gazdovské kruhy a spoločnosti na prenájem pozemkov, taktiež zdarma poslúži radou vo všetkých spolkových záležitosťach. Roľníkom pri kupovaní pozemkov pomocou a radou slúži a preto má v evidencii ako kupujúcich tak predávajúcich. Kto mieni kúpiť alebo odpredať pozemky, nech oznámi svoj úmysel u spomenutého družstva, ktorého adressa je táto: Magyar Gazdaszôvetség, Budapest, IX., Qllói-út 25. Šesťsto slovenských ľudových : piesní. : Obnovená sbierka slovenských ľudových piesní obsahujúca vyše šesťsto pesničiek. Sostavil: KAROL CSECSOTKA. Cena vkusne vystaveného a v červenom plátne silne viazaného a pekným titulným obrázkom ozdobeného sväzku je 3 koruny aj s portom. Za vopred poslaný obnos alebo na dobierku rozposiela: Kníhvydavatelstvo VILIAMA MÉHNERA (Franklin-Társulat) Budapest, IV., Egyelem-utcza 4. sz. Jednoduchý oznam 2/20¾ raz vytlačený 2 koruny. stojí: ^Redakcia neni zodpovedná za obsah inserátov/» Dejiny uhorského boja za slobodu roku ktoré dr. Adolf Pechány napísal a «Uhor.-krajinský Vzdelávací Spolok Slovenský* vydal, majú sa nachádzať v každej rodine všetkých uhorských občanov. Aby si tieto dejiny aj ti, ktorí ich ešte nemajú, mohli zadovážiť «Uhorsko-krajinský Vzdelávací Spolok Slovenský*, akovydavateľnaložil redakcii časopisu «Vlasť a Svet», aby ich po 1 korune 20 halieroch predávala, že by si ich ešte aj ten najchudobnejší uhorský občan mohol zadovážiť. Tieto dejiny obsahujú na 319 stranách množstvo poučného čítania a vyobrazení, a sú tak skvostne vystavené, že sú aj okrasou rodinnej knižnice a preto sú príhodné aj za dar na meniny, narodeniny alebo na zkúšky. Kto si túto knižku chce kúpiť, nech pošle 1 korunu 20 halierov po poštovej poukážke (postautalvány) a nech 0 adressuje takto: # VLAST' A SVET Budapest, I. ker., Kelenhegyi-út 28. sz. Zodpovedný redaktor: gazda Štefan.

16 Vo veľkej drahote potravných článkov bryndza pre svoju záživnosť a lačnotu v každej domácnosti je nevyhnutelný obľúbený potravný článok, BÍÍÍ Prvá liptovská bryndziareň FILIP PEWNY LIPTÓ-SZT-MIKLÓS Odporťičanajfajnejšiu dessertnú bryndzu za 7.50 K. L výživnú (jemnú) bryndzu 5.50 K. II. výživnú (pikantnú) bryndzu za 5 K. V 5 klgrovej parenici na každú poštovú stanicu oplateno sa posiela. Podrobný cenník a reklamná tabula zdarma a oplateno Najlepšie a najspolablivejšie benzinové a surovoolefové motory, ako aj motorové garnitúry, elevátory a zariadenie mlynov za veľmi nýhodných platobných podmienok dodáva Kereskedelmibankgépgyára,Rimaszombal Početné listy uznania. Rozpočty a cenník zdarma, am ako benzinové a parné mjáťacie motory, sejačky, drviace stroje, vejačky na zbožie, pluhy, brány atď. dodáva 5389 F. HAŠA továreň strojov hosp. h. sp. Trnava Nagyszombat Najlepší dobytčí prach je Barthel-ovo krmné vápno ; toto prekazí u hovada chut po lízaní a rýpanie dreva; prekazí mäknntie kostí a chudnutie, napomáha trávenie, budí chuťi k žraniu; zväčšuje dojivosť, pracovnú silu a zapríčiňuje tvrdšie mäso atď. Nevyhnutné pre každú fajtu dobytku. Opis zdarma. Cena 5 kilov na próbu 2 koruny ab Viedeň i M. BARTHEL a Spol. B šcs, X. Siccardsburggasse 44. Dopisovanie aj v maďarskej reči. Sklad vo veľkom v Budapešti u družstva Uhorských poľnýoh gazdov (Magyar MezôgazdákSzovetkezete).5Mi PRI OBJEDnam prosíme na naše noviny sa odvolávať! <a@ v Liptove majetok obsahujúci 80 kat. jochov s gazdovskými stavi skami. Obrátiť sa treba na Andaházy K. Alsómalatiii u. p. Németlipese Najlepšie a najlacnejšie motorové mlálacie garnitúry Viedeň. Úplná záruka. Pýtajte si zdarma veľký obrázkový cenník a rozpočet od hlavného jednatela pre Uhorsko 5200 u firmy OSKAR TAKÁCS Budapest, VI., Nagymezó'-utcza 49. Úplné zariadenie tehliareú a piliarskyeh osád. dostať u uhorského zástupcu motorovej a strojovej dielne J. Blasohke Kníthlač. spol. Franklin Budapest, IV., Egyetem-utoza 4. časopis je vlastnosť Uh.-kraj. vzdel. sp. slov.