Vlast a Sv. Expedícia: IV., Egyetem-utcza 4.

Átírás

1 Vlast a Sv Ročník XXIX. Budapest, 22. novembra Číslo 47. Predplatná cena pre tých, ktorí nie sú élenami luh.-kraj. vzdel. spolku slovenského»: Na celý rok 3 koruny. Expedícia: IV., Egyetem-utcza 4. Miestnosť«TJh.-kraj. vzdel.spolku slovenského*: Budapest, VIII., Ullôi-út 14. sz.; sem sa posielajú všetky listy pre spolok a časopib. Chov statku y čas vojny. Yšetcia vieme, jaký velký význam má pre poľné hospodárstvo chov dobytku, ktorý sa ustavične vzmáha. Hodnota statku už aj teraz prevyšuje tritisíc millionov. Minister poľného hospodárstva barón Imrich Ghilldny hned ako prevzal torbu tohto ministerstva, tú najväčšiu pozornosť venoval vyvinovaniu chovu dobytka a kde a ako len mohol, pri každej danej príležitosti postaral sa o napomoženie vývinu chovu dobytka, ako veľmi výnosného dôchodkového prameňa poľných gazdov. Cieľuprimeraný chov dobytku v terajších válečných časoch vyžaduje obzvlášť velkú starostlivosť. Pomyslíme si len na veľké bitky, y ktorých môže zhynúť na tisíce koni. Takéto prípadné ztráty možno nahradiť len starostlivým chovom koni. Pomyslíme si ale na ztravovanie našej obrovskej armády, na jej zaopatrovanie mäsom a hned zvieme, že niet tých obrovských čried statku, ktoré by sa neminuly, keby gazdovia so svojím dobytkom nerozmyslene gazdovali. Minister barón Imrich Ghilldny so zvláštnou starostlivosťou stráži záujmy gazdovského obecenstva počas vojny. Jeho pozorujúce ako zbadá aj ten najmenší záujem gazdu a všetky strasti, ktoré vojna zapríčinila gazdom, usiluje sa napraviť a polepšiť. Zpomedzi jeho mnohých poriadkov, ktoré porobil na ochranu gazdovských záujmov, spomenieme jeden veľavážny poriadok, ktorým vzhľadom na vojnu chce obrániť veľké záujmy chovu dobytka. Vláda vydala nariadenie, ktorým, vyjmúc nutného prípadu, zakázala rezať jalovičky, niže triročné jalovice a telné kravy. Takéto kusy statku ani železnice nesmú prevážať. Pravda zpod tohto nariadenia sú aj trovaniu tela doma ftále držať. Vážné ; Feller-ove Elsa-pilule, z ktorých b' škaslužby koná tento prostiiedok aj pjoti j tuliek stojí 4 kor. 40 hal. Vyše stotisíc ŽIADNA NÁKAZA Dám nehrozí, ked naše telo v starostli- neduhom, ktoré zapříčinily reuma, j listov vdaky dokazuje velkú cenu vej čistote, sile a zdraví udržujúc uro- lánika, prechladnutie, vj siienie,prievan j týchto domácich prostriedkov a obbíme ho vzdorujúcim a postaráme sa a vlhkosť, ako aj je výtečné súci ku zvlášt teraz je odporúčateľné v každej aj o riadne trávenie a pravidelnú zá- opatere a čistote úst a liože atď. 12 domácnosti mať ich napohotoye. V pômerm látok. Preto sa odporúča aj le- ' ŕlaéiek oplateno 6 korún. Práve tak j vodnej jakosti môžme ich objednať m

2 Strana 738. Vlasť a Svet Číslo 47 výnimky. Viceišpán stolice alebo mešťanosta môžu dovoliť, aby v tých obciach alebo mestách, v ktorých na verejných bitúnkoch minulého roku niže 250 kusov rožnej lichvy zabili, jestli to vyhovenie miestnej potrebe vyžaduje, tak aj telce jalovičky a niže triročné jalovice môžu zabiť. Tým, ktorí nie cieľom zabitia, lež ku gazdovským cielom chcú po železnici prevážať telce jalovičky, niže triročné jalovice a telné kravy, tým spomenuté dve vrchnosti môžu dať dovolenie ku prevážaniu ich po železnici. Aj majiteľov stále a pravidelne s lifrovaním mlieka zaoberajúcich sa gazdovstiev môžu podžupan alebo mešťanosta oslobodiť zpod tohto zákazu. Dla nariadenia teda telce jalovičky, niže triročné jalovice a telné kravy len tí smú prevážať po železnici, ktorí dostatočne dokážu, že ich zodpovedná vrchnosť oslobodila zpod zákazu prevážania. V takýchto pádoch na opačnú stranu dobytčieho passu patričná vrchnosť poznačí výnimočné dovolenie ku prevezeniu zvieraťa po železnici. S týmito poriadkami pán minisler hospodárstva pred na najvýš velkou škodou zachráni gazdov, ačkolvek sa jeho zakazujúce nariadenie len na telce jalovičky, na niže triročné jalovice a na telné kravy potahuje. Lenže rozumný človek zo všetkého tohto aj iné vyrozumie. Porozumie z nariadenia pána ministra, aby srne so všetkými gazdovskými zvieratmi čím najobozretnejšie sporili. Nepredajme po zisku bažiacim kramárom svoje zbytočnými zdajúce sa kone, kravy atd.! Velmi by sme obanovali pozdejšie, keby sme v týchto válečných, ťažkých časoch takto Iahkomyselne a na našu škodu odmárnili svoj statok. Naši gazdovia vždy boli hrdí na svoj opatrovaný, zdravý statok. Zaiste aj na bojišti so starostlivou láskou myslia na svoje užitočné, milé zvieratá. Teda dávajme pozor na ne! Dvojnásobnou láskou a starostlivosťou opatrujme tieto poklady svojho gazdovstva, lebo výsledok gazdovskej vojny nás, ktorí sme doma ostali, bude záviseť od celosti a sily nášho statku, s ktorým svoje role zodpovedne budeme môcť obrobiť a sebe i vojakom živnosť zabezpečiť. Svetová vojna. Pominulé dni naše vojská dobily v Srbsku rozhodujúce víťazstvá. Následkom týchto pád Srbska neni daleko. Na srbskom bojišti. Válečné operácie v Srbsku posledné dni rýchle napredovaly. Pri Kamenici, Koceljeve a Krupanji Srbi utrpeli porážky, po ktorých cúvali k Valjevu, kde mali už od rokov pripravované velmi silné šiance. Ale Sibi nemali času tieto šiance zaujať, lebo ich naše voje ustavične prenasledovaly. Srbi sa postavili na odpor pri Obrenovaci, ale sa udržat nemohli. Naši Obrenovac útokom zaujali, čo malo za následok, že Srbi sa ani pri Valjeve namohli postaviť k odporu a naše vojská zaujaly aj Valjevo. Medzitým od Sávy začalo sa bombardovanie belehradských pevností a to s takým výsledkom, že zaujatie srbského hlavného mesta je už len otázkou dní. V bojoch posledného týždňa na srb skom bojišti naši zajali vyše osemtisíc Srbou, štyridsať dva kanónov a tridsaťjeden strojových pušiek. Poľný zbroj master Potiorek, hlavný veliteľ z príležitosti týchto vífazství v

3 Srbsbu vyslovil našim čatám svoje uznanie a nádej, že onedlho sa boj v Srbsku skončí s naším úplným víťazstvom. Zo severného bojišťa. Bukovina je od Rusov takrečeno už cele očistená. V Haliči ale ruské čaty zase začaly dobíjať Przemysl. Jako vieme, pri nedávnom útočení na túto pevnosť Rusi utratili sedemdesiattisíc mužov a ani teraz sa im nepovedie inak. Na jednom mieste naša posádka už odbila Rusov od pevnosti a zahnala ich až po Rokietnicu. Nemecké vojská v Ruskom-Poľsku pri Lipne, Wloclawecku, Kutné a Plocku nad Rusmi vydobily skvelé víťazstvá. Dla predbežného spočítania Nemci v týchto bojoch zajali Rusov asi 70 strojových pušiek a kanónov. Jak na tých čiarach, kde stoja naši, tak aj na čiarach, kde stoja Nemci, najbližšie možno očakávať novšie bitky. o a "o > c rt Z francúzskeho a z behjíckého bojišťa. V blízkosti brehov Severného mora na franciízsko-belgickej hranici vedú sa tuhé boje, lebo tam je najkratšia morská cesta do Anglicka. Bitky sú tam stále v prúde. V posledné dni útoky Nemcov obťažoval y búrky, pŕšky. Od Ypernu južne zajali 700 Francúzov. Na západ od Lille útoky Angličanov odbili. Pri Berry au Bac-u Francúzi jednu posíciu. ktorá panuje nad územím, museli vyprázdniť. V Argonnskej hore útočenia Nemcov dobre pokročily. Francúzi mali ťažké ztráty a vyše sto z nich zajali. V bojoch vedených na pravom krídle pre nepriaznivé počasie len Mm.M ;>. ' \- ť V.*i.?B»- J-i-T-A- i, j 11 ;

4 Číslo 47. v malej miere postúpili. Medzičím sa únavné napred dobíjali, pár sto Francúzov a Angličanov zajali a ukoristili dve strojové pušky. V Argonnskej hore na silnom francúzskom opierajúcom punkte podarilo sa francúzske čaty rozprášiť a posíciu útokom zaujať. Pri Góincourte, od Marsalu na juh Francúzi mali značné ztráty. Tureckp-ruská vojna. Z hlavného vojenského stanu tureckej armády oznamujú nasledovné: V bitkách svedených dňa 11. a 1*2. tohto mesiaca pri Kôprikoi Turci Rusov porazili. Ztráta Rusov bola 4000 mrtvých a tiež tolko ranených. Turecké čaty zajaly 500 Rusov, ukořistily pušiek a veľké množstvo streliva. Rusi v zlom stave sa vrátili ku Kuteku. Poneváč strmé územie, ako aj hmla a sna h překázaly pohybovanie sa ale Turci ich prenasledovali. Gazdovské rady, ktoré pán minister hospodárstva dáva gazdom. I. Naša vlast Uhorská žiaľbohu nemá toľko obvvateľov, jako západné štáty Nemecko, Francúzsko, Anglicko a Taliansko, preto sa teda my o to máme usilovať, aby sme si múdrym, striezlivým chovaním sa a usilovnou, snaživou, k majetnosti dopomáhajúcou prácou získali u našich susedov vážnosť, na základe ktorej si nás budú ctiť a držať za taký gazdovský národ, s ktorým treba počítať. Aj u národov je to tak, jako v živote jednotlivých obcí, že len múdry, snaživý gazda požíva vážnosť u svojich spoluobčanov. Teda uhorský gazda, ked dobre gazduje a múdre, striezlivé žije, tým slúži nielen záujmom svojej rodiny, lež zároveň aj záujmom svojej vlasti. Vážme, uctime si svoju zem, nielen tým, že sa usilujeme udržať si ju. lež celou svojou silou, usilovnosťou a vedomosťou budzme i na tom, aby nám naša zem múdrym, starostlivým obrábaním donášala čím najväčší úžitok, dôchodok. Aj príslovie hovorí, že kto čo seje, to bude i žať. Časy sa změnily, naše nároky vzrástly a preto aj my musíme zmeniť dosavádny spôsob svojho gazdovania, jestli chceme vyhoveť svojim väčším nárokom a väčším nárokom svojich rodín a jestli chceme udržať pre svoje dietky tú zem, ktorej sa celou vrelosťou svojho srdca pridŕžame, ktorá nám mnoho starostí zapríčiňuje, ale ktorá nám ešte viac radostí spôsobuje. Opovažujem sa tvrdiť, že nieto učenlivejšieho ľudu na svete, jako sú obyvatelia našej vlasti a mojím presvedčením je, že máme len vážne chceť a dosiahneme obdivu hodné úspechy našich príkladne gazdujúcich nemeckých susedov. Poneváč je toto mojím presvedčením, s radosťou vyhovel som vyzvaniu a pokúsim sa poučiť chcejúcich sa čitateľov, nakolko mi to čas dovolí, v rámci niekoľkých článkov, o tých základných známosfach. ktoré sú základnými podmienkami výnosného gazdovania. II. Len Rožská sila Všemohúceho bola vstave z ničoho stvoriť tento živý svet. Jeho múdrosť usporiadala tak poriadok sveta tu na zemi, že pod vplyvom sily slnca a dobrého dažďa zo zárodkov Ním stvorených vyvinuje sa rastlinstvo, ktoré slúži ku živnosti na zemi žijúceho človečenstva a sveta zvierat. Ľudia svojím Rohom im daným rozumom prišli na to, že najhlavnejšími rastlinstvo tvoriacimi čiastkami, bez ktorých niet prekvitajúceho vzrastu, teda niet dobrej úrody, sú nitrogen, draslo (hlavná súčiastka popola) a fosforečná kyselina. Pomerné rozdelenie sa týchto troch základných zúčiastok je prvou podmienkou dobrej úrody, požehnania Rožieho. Za dávnych časov, ked ľudia ešte neboli využili zem, v každej pôde bola hojnosť troch menovaných základných

5 r' o 'o* í* o "ŕ- C CD G ca KH CD Q, -O 'E eo S! O > G (D O "3 o o > O O. 03 aj «0.O

6 Strana 742. Vlasť a Svet. Číslo 47. súčiastok, ale behom vela století pôdu sme využili a dnes už sotva jesto role, ktorá by sa nám bez primeraného hnojenia odmenila za prácu a ustávanie, ktoré sme na ňu vynaložili. V dobrom hnoji najdeme všetky tie súčiastky, ktoré naše role potrebujú, ale len v dobre opatrovanom hnoji, lebo zanedbaná kopa smetí so svojím prehnitým hnojom zväčša len draslo obsahuje, teda práve tú čiastku, kiorej sa ešte najviac nachodí v pôde našej uhorskej vlasti. Hnojová jama je teda opradovou baňou pokladu pre našich gazdov. (Pokračovanie nasleduje.) Pestovanie cibule. Cibufa sa najlepšie darí v hlinastej s pieskom smiešanej pôde. V mokrej pôde sa nedarí. Na to musíme dbať, aby sme čerstvé semeno siali, lebo vyše dvoch rokov staré semeno zíe zchádza alebo vôbec nezíde. Fabriky na konservy rady kupujú cibuľu známu pod menom «biela cibuľa trvanlivá». Kto teda cibulu chce pestovať, vo veľkom, ten nech dorába túto fajtu. Totižto červená cibuľa namáčaná do octu očernie, preto ju ku konservom ani neupotrebujú. Cibuľu sejeme budlo neskoro v jaseni, alebo zavčas na jar, lebo cibuľové semeno má tvrdú šupu, teda neskoro schádza. Pôdu musíme dobre prekopať a po sejbe povalcovať, aby cibuľa rovno merne zišla. So semenom nesmieme veľmi sporiť, lebo istá čiastka semena vôbec nezíde. Aj je malá rastlinka vystavená mnohým škodám. S prvým okopávaním nesmieme veľmi náhlit, aby sme slabé rastlinky nepoškodili. Ale tým skôr treba zelinu vypleť. Potom treba rastlinky preriediť a zbytočné s poľa odstrániť. Jestli následkom dážda je zem kôrovitá, treba cibulu okopať a jestli malé cibuľky nad zem vyrástly, treba ich trochu zahrnúť. Cibuľa je zrelá, ked má vňať suchú, Nezrelé cibule treba od zrelých odstrániť, lebo by zkázu braly a aj zrelé cibule by nakazily. Prv než by sme cibulu do zavretej miestnosti dali, musíme ju za niekoľko dní na vetristom mieste usušiť. Pozor musíme dať aj na to, aby sa cibuľa nepoudierala, lebo aj takáto berie zkazu. Nový Domový Kalendár na rok Nový Domový Kalendár na r sa už hotuje a čo členovská náležitosť rozpošle sa všetkým členom Uhorsko-krajinského vzdelávacieho spolku slovenského, ktorí sú predplatení na časopis «Vlasť a Svet* Všetkých tých členov Uhorsko-krajinského vzdelávacieho spolku slovenského, ktorí svoju podlžnosť ešte ani dosial nevyrovnali, upozorňujeme, aby to čímskôr urobili. Kto do "10. decembra svoju reštanciu nevyplatí, tomu zastavíme «Vlasť a Svet» a rozumie sa, že ani Nový Domový Kalendár na budúci rok nedostane. «Vlasť a Svet>, Budapest, VIII., ÚIJói-út 14. sz. Dobré a zlé maslo. Dobré maslo má peknú žltú barvu, ale v zime dobré masto vôbec je belšie, jako v lete. Maslo nech sa liskne a nech má čistú chuť. Zo sladkej smotánky namútené maslo má ľavnejšiu chuť a z kyslej smotánky dorobené maslo je chutnejšie. Dobré, čerstvé maslo má zvláštnu čistú, ľavnú maslovú chuť; proti maslu, ktoré má nepríjemnú, silnú alebo cudziu vôňu, oprávnene možno robiť námietky. Keď maslo stlačíme, tu i tu vyteká z neho trochu čistej, ale nie mliečnej vody. Maslo nech neni prílišne tvrdé, ale nech neni ani veľmi mäkké. Dobré maslo je trváce, ked ho dáme na zodpovedajúce studené miesto, aj za 14 dní ostane čerstvé.

7 Čislo 47. Vlasť a Svet. Strana 743. Chyby masla povstanú: 1. keď sa maslo z nezodpovedajúceho mlieka namúti; 2. keď je kŕmenie kráv zlé; 3. ked je pokračovanie pri dorábaní a manipulovaní masla chybné; 4. ked sú nečisté tie prístroje a miestnosti, v ktorých sa maslo dorába. Zo zlého mlieka dobré maslo namúliť ne- Ked kravám dávame veľa slamy, masl bude bez barvy a bez chuti. Lístie z repy dobre účinkuje na jakost masla, ale mnoho lístia z repy dojniciam predsa nedávajme. V L mlieka od kráv, ktoré kŕmime^hlávkami z cukrovej repy namúti sa velmi tvrdé maslo lojovej chuti; ale jestli pri tom každej krave denne dáme 1 kgr >:> ^ÍÍÍM-^V- : - ; V? JÍ %Ä-' - '** ^¾¾¾ áfeji^h :.-, -:'',>;:, ^::¾%¾ - -T* í.;_,-.-.-x.,, "\ - V zákope na stráži. možno, lebo chyby mlieka obyčajne prejdú aj do masla. Ku dorábaniu masla upotrebme teda len úplne bezvadné a zdravé mlieko. Jakost masla závisí aj od kŕmenia kráv. Jestli kŕmime zkaženým, plesnivým alebo inakším zlým krmom, môžeme byť istí, že to aj z chuti masla vycítíme. Zkušenosti ukazujú, že kŕmenie trávou a senom má za následok aromatické maslo; datelina, lucerna a esparsetta tiež výhodne účinkujú na jakost masla. Cibulovité a iné olej obsahujúce krmné rastliny, čo sa ich aj málo nachodí v sene, maslu predsa dajú olejovú príchuť. pagáčov z ľanového semiačka, tak zlý účinok hlávok z cukrovej repy prestane. Z hľúzvovitých rastlín najlepším krmivom je mrkev a len za touto nasleduje krmná repa. Ovos, otruby, hrach, vika a kukurica zle účinkujú na jakosť mlieka. Kŕmenie ryžovou múkou a olejovými bagáčami má za následok mäkké maslo a maslo od řepicových pagáčov dostane ešte aj bočnú príchuť. Z mlieka od kráv, ktoré chováme zeleným krmom a ktoré sa pasú, namúti sa aromatické maslo živo žltej barvy.

8 Strana 744. Vlasť a Svet. Číslo 47. Sneť na kukurici. Túto chorobu kukurice pozná každý gazda, ktorý túto rastlinu pestuje. Táto choroba pozostáva z toho, že kukuričný šúlok premení sa v ošklivý, čierny výrostok, ktorého podoba predstavuje často takú veľkú guľu, ako detská hlávka. Ked je trvanlivé suché a teplé počasie, vtedy táto choroba nenapadne kukuricu. Ale či ozaj za trváceho vlhkého počasia možno predísť zjaveniu sa tejto choroby? Týmto cieľom odporúča to semeno kukurice, ktoré chceme sadiť, pacovať v roztoku modrej skalice (medový vitriol, Kupfervitriol). Modrú skalicu môžeme kúpiť takmer v každom sklepe. Táto látka vo vode sa ľahko roztopí. Na jednu holbu kukurice postačí asi za štyri haliere skalice, vody ale vezmeme toľko, aby sa v nej po rozpustení skalice holba kukurice celkom namočiť mohla. Prv ale, než by sme kukuricu močiť začali, do roztoku vsypeme asi za pol jedácej lyžice kuchynskej soli a rozmiešame všetko náležité, aby sa aj soľ roztopila. V tomto roztoku necháme potom kukuricu cez celú noc a treba ju vysadiť hned na druhý deň. Kukuricu, ktorá vyrastie z takto pacovaného zrna vraj sneť nenapadne ani v najvlhkejšom počasí. Tento spôsob pacovania kukuričného zrna na sadenie môžeme odporúčať pestovatelom kukurice tým viac, že to celé okrem málo práce stojí len niekoľko halierov. DOPISY. (Ct. pánov dopisovateľov prosíme, aby sa pod svoje dopisy podpísali i vtedy, keô! nechcú, aby ich meno bolo vytlačené. Inak dopis neuverejníme.) Zólyombucs, T novembri. Takmer zo všetkých strán vlasti našej prichodia dopisy, ktoré pozorne čítavam a presvedčil som sa, že o tohoročnej úrode viac ponôs ako chvály prichádza. Veru ani ja našu úrodu chváliť nemôžem. V druhej polovici júla prichytili sme sa k žatve, ale to nebola ako po iné roky žatva veselá, plná spevu a radosti, lebo človeku srdce nedopustilo sa potešiť, ked videl pred sebou, že jeho práca a napomáhania sú zmarené. Poľné myši totiž natoľko sa rozmnožily, že nám všetky plodiny, vyjmúc pšenicu, na nivoč obrátily. Ráže, jačmene, ovse mnohí na krm zelený pokosili. Ked sme klasoviny domov povázali, poľné myši oddaly sa do zemiakov a do burgundie. Čo sa týka krmných rastlín, dateliny, sena sme dosť nakosili, ale pre zlé počasie ťažko sme to posušili, ved od začiatku mája nebolo dňa žeby koľko-toko nebolo pršalo a 23. júla taký víchor pustošil, že i dachy s domov pobral a v poli čo bolo skosené, všetko po chotári roznosil, stromy zčiastky polámal, zčiastky s koreňom zo zeme vyvrátil. Ovocia u nás tiež nebolo nič. Na hruškách a jabloniach zamrzol kvet. Slivák niečo ostalo, tieto obráňal vetor. Medzi rožnou lichvou panovala pysková a paprčková choroba. Jarmoky za viac mesiacov boly zastavené. S chovom ošípaných sme tiež nešťastní. Sotva na jar ich vyženieme na pasienku, už povstane medzi nimi dúl: ruža alebo pľúcna choroba a tak to býva každoročne, niekedy z ošípaných zostane len Tohto roku sme na pašu nevyhnali ošípané, len doma ich chováme a možno že nás toho roku tento nemilý hosť nenavštívi. CHYRMK. abc. List ministerského predsedu k trom obciam v Báěke. Obce Petróc (Petrovec), Ófutak a Kôlpény (Kulpín) darovaly kor. na válečné ciele s tým, že ohľadom upotrebenia obnosu ministerský predseda gróf Tisza slobodne môže rozhodnúť. Ministerský predseda teraz za vlasteneckú obetavosť trom obciam listovné daboval. Syn nemeckého cisára sa vyliečil. Syn nemeckého cisára pruský knieža Oskár, ktorý bol ranený na bojišti vyliečil sa a zpät sa vrátil na hlavný vojenský stán, kde ho znova pridelia ku bojujúcim čatám.

9

10 Strana 746. Vlasť a Svet. Číslo 47. Nové dvojkorunové banknoty. Rakúskouhorská banka vydá nové dvojkorunové banknoty, ktoré budú terajším úplne podobné, len budú lepšie vypracované a na pevnejšom papieri. Smútok kráľovej vnuky. Jeden brat grófa Ottu Seefrieda, manžela kráľovej vnuky, dcéry arcikňažny Gizelly barón Adolf Seefried padol na francúzskom bojišti. Barón Adolf Seefried bol kapitánom v jednom bavorskom pešom pluku. Präparandisti na vojne. Poslucháči dvoch vyšších ročníkov levickej učiteľskej pripravovne mali poradu, na ktorej uzavreli, že sa dobrovoľne prihlásia za vojakov a tento svoj úmysel oznámili direktorovi ústavu. Präparandisti ku tomuto svojmu kroku od* rodičov prosili si dovolenie, ktoré mnohí už aj dostali. Pravotári ako obecní notári. V krajine následkom válečného stavu veľa obcí ostalo bez notára. Poneváč pravotársky diplom oprávňuje i na konanie notárskych povinností, podžupan stolice Žala v prípise obrátil sa ku budapeštianskej advokátskej komore s tou žiadosťou, aby mu komora sdělila mená tých svojich členov, ktorí sa chcú podujať na zastupovanie obecních notárov. Budapeštianska advokátska komora v osobitnom vyzvaní vyzve svojich členov ku tejto vlasteneckej službe. Vyznačené dievča. Jeho veličenstvo kráľ devu Elzu Kuhn, uváčsku výšivkárku vyznačil strieborným záslužným krížom na stužke medailly hrdinskosti. Úradný časopis neudáva, čím si Elza Kuhn zaslúžila toto zvláštne vyznačenie, ale pravdepodobne bude to vyznačenie za vlastenecké skutky. Ženská rytierom rádu Franca Jozefa. Jeho veličenstvo kráľ vidieňskú mešťanku Turnau Withmann, ktorá so svojím manželom dôstojníkom tiahla na vojnu a v zákopoch bojovala ako obecný vojak, vyznačil rytierskym krížom rádu Franca Jozefa Ona je prvou ženskou, ktorej sa tohto vyznačenia dostalo. Smútočné služby Božie za padlých vojakov. Knieža-primas Gsernoch kňazom svojej diecesy naložil, aby v kostoloch diecesy za padlých vojakov, zvláště ale za tých, ktorých bez cirkevných obradov pochovali, taktiež i za tých, ktorým sä rremohlo dostať posledného pomazania, s pritiahnutím veriacich slúžili smútočnú omšu. Mladší brat španielskej kráľovej padol. Knieža Moric Battenberg, mladší brat španielskej kráľovnej Viktorie Eny, zomrel následkom rán, ktoré utrpel na francúzskom bojišti. Knieža narodil sa roku v Balmorali a bol poručíkom anglickej armády. Srbské kanóny v Záhrebe. Mimo tých kanónov, ktoré naši od Cernohorcov ukoristili a ktoré sú už vystavené v Záhrebe, najbližšie vystavia aj srbské delá, ktoré ukoristil záhrebský domáci regiment. Na bojišti padlý františkán. Mních rádu sv. Františka Gutbert Soós, trafený nepriateľskou guľou, zomrel hrdinskou smrťou na bojišti. Mních počas mobilisácie hlásil sa v Prešporku ku vojenskej službe a ačkoľvek ho pridelili do kancellárie, prosil, aby ho poslali na bojiště. Jeho prosbe vyhoveli a na bojišti povýšili ho za firera. Teraz prišiel chýr, že zomrel na bojišti. Poklady kostola v Máriacelle. Kňazia mariaeellského kostola hneď na počiatku vojny podali pekný dôkaz svojho vlastenectva zčiastky milodarmi a zčiastky opatrovaním ranených. Svoju dosavádnu obetavosť teraz novším vlasteneckým skutkom zvýšili. Kňazia kostola totiž uzavreli, že všetko zlato a striebro pokladnice mariaeellského koslola dajú spolku Červeného Kríža. Kostol podrží si len tie zlaté a strieborné veci, ktoré majú historickú a umeleckú cenu. Generál a frajter. Frajter Karol Ulrich, ktorý leží ranený v prešporskej nemocnici, generálovi Viktorovi Danklovi z príležitosti jeho slávnych víťazstiev pri Krasniku poslal pozdravný list. Ulrich tieto dni na svoj list dostal vlastnoručne písanú vojenskú dopisnicu od generála Dankla, ktorý mu písal: «Srdečne dakujem za blahoželanie, ktorému som sa tým viac potešil, lebo pochádza od takého človeka, ktorý sa i sám zúčastnil v našich víťazných bojoch. Vinšujem vám čím skoršie vyliečenie, aby vrátiac sa na bojiště, znova ste sa mohli zúčastniť našich vojenských činov. So srdečným pozdravom: Dankl, generál jazdy.*

11 t íh..-^ ^ ě»:-.í - -,' í: '-:-- ÄÍM1É* #Í 3 B ií'. ' ': J " i '."'. " r * ' "' \=Éaás * s r;:;'r 'Ir':. N. i...w4.~ v-,.-- '..-¾¾^

12 Strana 748. Vlasť a Svet. Číslo 47. Slepý žobrák. Skutočná udalosť. Stálym hosťom na moste počas každého trhu a jarmoku bol silný, ohořený slepý žobrák Martin. Smutné bolo jeho zamestnanie: žobral. Žobranie je trpký chlieb a kto neprivykol naň od dětinstva, pre toho je ešte stonásobne trpkejším. Prosiť, vždy len prosiť a vždy ponížene prosiť. Nevideť tvár toho, ktorý do prevráteného klobúka hodí halier!... Či ho ozaj vdačne hodí, či ozaj s ľútosťou pozre na toho, komu hodí almužnu? Martin za každý halier dakuje. Zachráň vám, Bože, zrak očí! takto riekne za každým zacvendžaním v klobúku. Mamička moja, všakver tento žobrák nevidí? spýta sa jedno dieťa, ktoré pospiecha s matkou na jarmok a zastane pred Martinom, kým matka hľadá halier v uzlíku ručníka. Veru nie, dieťa moje, nevidím! odvetí Martin smutne. Ani teba nevidím, ani nikoho. Nevidím ani nebo, ani svoje ruky. Dieťa hľadí na Martina, ale nerozumie, ako môže nevideť človek, ktorý má oči. Prečo nevidí? Zachráň vám, Bože, zrak očí! Haliere cvendžia, ľudia pospiechajú na jarmok, deti snijú o jarmočnom, since pripeká, hladina vody sa ligoce, kvety kvitnú na lúke a chudáka slepého žobráka Martina obkľučuje smutná tma noci. Má oči a predsa nevidí; tešil by sa životu, ale vyhasol zrak jeho očí. Chlapec sa mu prizerá a spýta sa ho zvedavé, že ako to môže byť, ale tisíc a tisíc dospelých ľudí prejde vedľa neho* kto má milosrdné srdce, hodí mu halier almužny, kto nemá milosrdné srdce, nič nehodí do žobrákovho klobúka. Ani ho len nespozoruje. Veľmi mnoho je tých žobrákov, bedárov, nemožno sa o všetkých starať.^ Teraz vám rozpoviem, ako Martin oslepol. * -K * Martin nebol slepý od narodenia. Za dedinstva a za mládenectva mal dobré oči a aj vojenčinu odbavil so zdravýma očima. Potom vstúpil za robotníka ku stavbe železnice kdesi na Dolniakoch. Takto sa stalo, že za celé mesiace by val v baraku. Pri stavbe železnice bolo zamestnané dvesto robotníkov so všetkých strán krajiny. Náš Martin sa kamarátil s jedným cudzým mládencom, s ktorým aj spával v baraku a s ktorým sa po nedeliach trochu i zabavil. Cudzý mládenec bol dobrým šuhajom, nuž si ho náš Martin obľúbil. Volal ho «škamravým Jerglom», lebo Jergl (takto volali šuhaja, ačkoľvek pri krste dostal poctivé meno Durko) bol skutočne škamravý. Zo spoločného hlineného krčaha píjali vodu, v jednom šaflíku sa umývali, jed ným uterákom sa utierali. Takí boli, ako vlastní bratia. Hej, keby náš Martin bol vede!, aké to bude mať následky, veru by inak bol robil. Jergla bolely oči, často si ich utieral škrabal, každé ráno ich mal zalepené. Martin ešte žarty vystrájal s ním: Počuješ, oslepol si, ako dáke máča! Raz dozorca robotníkov dal zavolat lekára, ktorý preskúmal oči cudzieho mládenca.

13 Cisto 47. Vlasť a Svet. Strana 749. Naskutku ho treba prepustiť z práce! rozkázal doktor. Jergl strašne bol rozhorčený. Hrešil doktora, že len tak hrmelo a Martin mu tiež pomáhal hrešiť. Prečo by ho mali odohnať? Preto, že ho trochu bolia oči? Závidia zárobok chudobným íudom! Pánom vždy ide len o škodu chudobných ľudí. Jergl musel odísť. Pankt. Martin ostal tam a dalej pracoval, ale onedlho začal cítiť, že mu, často slzia oči. Ked svieti since, cíti pichanie v očiach. Trel si ich dlaňou, ale ináč málo si z toho robil. Aj druhých zabolia oči, prečo by jeho nezabolely? Ani mu len na um nesišlo mysleť na to, že sa mu tiež tak môže povodiť, ako Jerglovi alebo žeby sa ho bola chytila choroba od Jergla. Zdraví ľudia nezvykli mysleť na takéto niečo. Zdravý človek nemyslí na chorobu. Ľudia na chorobu myslia len vtedy, ked sú už v nej. Náš Martin raz v nedeľu ráno, ked sa zobudil, spozoroval, že má slipnuté oči. Ako keby mu i boly zapuchly. Iste mi dáky škodlivý pavúk prešiel cez ne! Ale tajil v sebe, že ho bolia, lebo sa bál, že i jeho pošlú domov. A táto bázeň nie žeby ho bola urobila múdrejším, lež urobila ho ešte hlúpejším. A veru už bol chorý na oči, veľmi chorý. Posledný týždeň, ktorý ztrávil pri železnici, veľmi mnoho trpel. Since ho urážalo, takmer nemohol otvoriť oči. Ved ma vykuruje doma Gajdoška, pomyslel si. Táto Gajdoška bola mastičkárka ku ktorej aj zo susedných dedín chodili chorí ľudia. Martin šiel domov so svojimi zakrvavenými, zapuchnutými očami. Ľudom hovoril, že ho udreli po očiach, že ho od toho bolia. Že vlastne od čoho ho bolely, to veru ani on sám ešte nevedel. Gajdoška zatiaľ mastila, natierala, kadila, zacitovala Martinove oči, kým chudák mladík takmer oslepol. Každý známy, každý priateľ dával mu inakšiu radu a on všetky tieto rady poslúchal. To ti iste pomôže, hovoril každý, kto mu dačo poradil, ale Martinovi veru nič nepomáhalo. Konečne na nahováranie, ba pozdejšie na rozkaz notárov išiel do stoličného mesta do nemocnice. S veľkou bázňou so strachom išiel ta, lebo sa dedinčania veľmi boja špitála. Hlavný lekár nemocnice sa zhrozil, ked preskúmal Martinove oči. Ej, synku a len teraz si prišiel k nám? A v týchto slovách bol vyrieknutý smrteľný ortiel zraku Martinových očí. Tie zlé zárodky, ktoré zničia život očí človeka, v Martinových očiach boly už také silné, že neborákovi mladíkovi žiadna ľudská veda nebola už vstave pomôcť. Je to egyptská očná nemoc, riekol hlavný lekár, ktorú nemôže kuruvať mastičkárka, lebo sa takáto mastičkárka nerozumie do toho. Martin oslepol. Švárny, silný mládenec stal sa slepým žobrákom. Tam sedáva na moste a žobre. Hrobová tma ho obkľučuje aj vtedy, ked since najväčšmi pripeká. Ľudia ponáhľajú sa na jarmok, tešia sa životu., A Martin sedí na moste od svitu do

14 Strana 750. Vlasť a Svet. Číslo 47. mraku a storáz, tisícráz ďakuje za almužnu : Zachráň vám, Bože, zrak očí! -K -K -K A veru by nie takto mal ďakovať, za celý svet by nemal takto hovoriť. Lež takto: Prizrite sa mi, nešťastnému slepému človeku, ja som si sám na príčine, že som oslepol. Mal som zdravé oči a nepozoroval som si na ne, nazdal som sa, že mojím zdravým očiam nič nemôže zaškodiť. Od jedného chorého kamaráta sa mi chytila choroba, lebo som sa v spoločnom šaflíku umýval s ním, spoločným uterákom sme sa utierali, on bol chorý na oči,a živé zárodky jeho choroby dostaly sa aj do mojich očí. Ani on nepozoroval, ani ja som nedával pozor. Toto bolo príčinou.jho nešťastia. Ľudia Boží, pozorujte si na zrak očí! Lebo slepota je až po hrob trvajúci veíký smútok! DOMÁCE RADY. Soľ je pre drůbež nevyhnutelná. Soliť sa má každý krm, už či sú to zemiaky, mlieko, chlieb, otruby alebo akýkoľvek iný krm. Obzvláště šrot, s iným krmom xtiechaný, má sa osoliť a horúcou vodou, mliekom, syrovátkou alebo podmaslím poliať. Miesto čistej vody môžeme použiť i odvar z nejakého mäsa alebo vody, v ktorej sa varila zelenina. Ale zo všetkého najlepšie poslúži mlieko. Prášok na čistenie zlatých predmetov zhotoví sa jednoduchým smiešaním naujúcich látok: 1(J gr. kriedy, 5 gr. ujrw 5 gr. olovenej běloby (blajvajsu), 10 gr. magnesie a 10 gr. železného oxydu. Spomenuté súčiastky musia byť rozomleté na jemnučký prášok a dokonale smiešané. Čistí sa najlepšie remeňom.^ * -K Ako spravíme drevo alebo lepenku ohňovzdornými? Drevený poťažne lepenkový predmet namočíme do roztoku vodného skla a 30-procentového roztoku ammoniakovej soli. Pri tkaninách, vlnených, súkenných látkach, záclonách, teppichoch odporúča sa roztok boraxu alebo ammoniakovej soli. * -K * Med' a mosadz zafarbíme na tmavosvetlo nasledovne: 100 gr. uhličitého kysličníku medeného oxydu rozpustíme v 750 gr. ammoniaku a túto miešaninu rozriedime v destillovanej vode. Potom očistené predmety aby sme ich rukama nezašpinili alebo nezamastili ponoríme do spomenutej tekutiny pomocou mosadzného drôtu. Po 2 3 minútach ich vyjmeme, oplákneme ich v čistej vode a osušíme ich drevenými pilinami. Rozširujte «Vlasť a LISTÁREN. Svet»! (Na listy bez podpisu mena a v osobitých listoch redakciu odpovede nedáva ani vtedy, keď sa pošle poštová marka.) Cl. p. J. R. Beszterczebánya,: Tie otázky, s ktorými sa vo vašom liste zaoberáte, sú teraz nie na čase a preto ho ani neuverejníme. Do Hliníka, Geletnek: Nový Domový Kalendár na rok vyjde v riadnom čase a čo členovskú náležitosť dostanú ho všetcia členovia Uh. kraj. vzdel. spolku slovenského, ktorí sú nie v podlžnosti. Kalendársku časť sostavujú vo hvezdárskom ústave a mená svätých día cirkevných ustálení vpisujú u príslušnej cirkevnej vrchnosti. Ct. p. J. S. Madácsi: Áno, rychtář mal. pravdu, Ked sú na cudzom, môžu to patriční majitelia urobiť, práve tak ako aj so sliepkami.

15 Číslo 47. Masť a Svet Strana 751. Uctivé vyzývame široké kruhy cteného obecenstva, aby vstupovalo za cleno? Uhorsko-krajinského vzdelávacieho spolku slovenského, alebo prípadne aby sa predplácalo na spolkový týždenne vy chodiaci obrázkový hospodársky a poučno zábavný časopis dvlasf a Sveta. Odberatelia časopisu (ivlasť a Svet* sú dvojakí asíce jedni sú predplatitelia, druhí sú členovia ((Uhorsko-krajinského vzdelávacieho spolku slovenského)). Členovia «Uhorsko-krajinského vzdelávacieho spolko slovenského i) platia ročite 2/coruny čo členovský poplatok, za ktorý dostávajú časopis «Vlasť a Svet», «Nový Domový Kalendáru. Predplatitelia ostávajú tento časopis za 3 koruny, dostanú aj *Nový Domový Kalendár», ale iných spolkových vydaní nedostanú. Predplatky prosíme adressovaí : Franklin- Társulaí, Budapest. IV., Egyetem-u. 4, Glenovské pjplatky prosíme ale adressovaí takto : YLASľ A SVET, Budapest, VIII.. Ollôi-úí 14. sz, Družstvo uhorských gazdov utvára dedinské spolky, gazdovské kruhy a spoločnosti na prenájem pozemkov, taktiež zdarma poslúži radou vo všetkých spolkových záležitosíach. Roľníkom pri kupovaní pozemkov pomocou a radou slúži a preto má v evidencii ako kupujúcich tak predávajúcich; Kto mieni kúpiť alebo odpredať pozemky, nech oznámi svoj úmysel u spomenutého družstva, ktorého adressa je táto: Magyar Gazdaszôvetség, Budapest, IX., Ullói-út 25. Dejiny uhorského boja za slobodu roku VLAST' A SVET Pudapest, VIII, Úllói-i t 14. sz. II. em. t Redakcia neni zodpovedná za obsah inserátor /»' ktoré dr. Adolí Pechány napísal a «Uhpr.-krajinský Vzdelávací Spolok Slovenský* vydal, majú sa nachádzať v každej rodine všetkých uhorských občanov. Aby si tieto dejiny aj tí, ktorí ich ešte nemajú, mohli zadovážiť «Uhorsko-kra jinský Vzdelávací Spolok Slovenský*, ako vydavateľ naložil redakcii časopisu «Vlasť a Svet*, aby ich po 1 korune 20 halieroch predávala, že by si ich ešte aj ten najchudobnejší uhorský občan mohol zadovážiť. Tieto dejiny obsahujú na 319 stranách množstvo poučného čítania a vyobrazení, a sú tak skvostne vystavené, že sú aj okrasou rodinnej knižnice a preto sú príhodné aj za dar na meniny, národe- niny alebo na zkúšky. Kto si túto knižku chce kúpiť, nech pošle 1 korunu 20 halierov po poštovej poukážke (postautalvány) a nech adressuje takto:. 0 v

16 Strana 752. Masť a Svet. Číslo 47. slovenských ľudových piesní Obnovená Bbierka slovenských ludových piesní obsahujúca vyše šesťsto pesničiek. Sostavil: Karol Csecsotka. Cena vkusne vystaveného a v červenom plátne silne viazaného a pekným titulným obrázkom ozdobeného sväzku je 3 koruny aj s portom. Za vopred poslaný obnos alebo na dobierku rozposiela: Kníh vydavatelstvo Viliama Méhnera, (Pranklin-Társulat) IV., Egyetem-u. 4. llllllllllllllllllľllllllllllillllllllllllllllllllllíllllbiniíiiillllllhlllllllllllllllillllllllllllllllllllllllllllllllllllllľ Slovenské Honí 1::1:1::::::::::::: :-;'í;:rii:iiiii!t"i!i:ľ: i ::,!i5.! ::1::1::::::1::: : r 1 '?:: r, ::.,,:, 1... su najrozšírenejší a najlacnejší časopis politický. Vychodí každý deň. Predpláca sa: na štvrť roka tri koruny. Predplatky nech sa posielajú poštovou poukázkou (postautalvány) na vydavateľstvo Slovenských Novín: Budapest, Ó-utcza 12. Naj.psí dobytčí prach je Baithel-ovo krmné vápno ; toto prekazí a hoväda chat po lízaní a rýpanie dreva; prekazí mäknntie kostí a chudnutie, napomáha trávenie, bnilí chuť k žraniu; zväčšuje do,jivcst, pracovnú silu a zapríčiňuje tvrdšie mäso atď. Nevyhnutné pre každú fajtu dobytku. Opis zdarma. Cena 5 kilov na próbu 2 koruny ab Viedeň M. BARTHEL a Spol. Bécs, X. Siccardsburggasse 44. Dopisovanie aj v maďarskej reči. Sklad vo veľkom v Budapešti u družstva Uhorských poľných gazdov (Magyar Mezôgazdák Szovetk.) 5414 Kto * * * * * * * * * * * * * * * * Pri objednanie prosím na našich novín odvolávať! * * * * * * * * má dajaká vec na predaj, alebo by chcel dačo takého kúpit, o óom nevie, kde sa to môže dostať, burl bia d á pomocníkov, alebo učňov, bud robotníkov, alebo sa za takých núkať môže to dat ohlásiť v tomto časopise. Takéto ohlasy sa tu lacné uverejňujú, a pláca sa ujusi vopred poslať. Na listy, ktoré sa ceny za takéto ohlasy týkajú, odpovpdi uižudane vydavatelstvo Vlasť a Svet kiadóhivatala Budapest. IV., E(jyetem-utcza 4. * * * * * * * lllllllli:>!lllllllllllllllllll llllllllll!lll llll!llllllllll IIHIIII :lll!i ll!l!l!lllll..::::,, Zodpmrertnv redaktor: (jazda Štefan. EniMlaô. spol. Franklin Budapest, IV., Egyetem-utoza 4. Časopis ;e vlastnost CJh.-kraj. vzdel. sp. slov.