Člověk a amulet ve včasném středověku na Slovensku

Átírás

1 MASARYKOVA UNIVERZITA Přírodovědecká fakulta Ústav Antropologie Člověk a amulet ve včasném středověku na Slovensku Bakalářská práce Miriama Tábiová Vedoucí práce: prof. PhDr. Josef Unger, CSc. Brno 2015

2 Bibliografický záznam Autor: Miriama Tábiová Přírodovědecká fakulta, Masarykova univerzita Ústav Antropologie Název práce: Člověk a amulet ve včasném středověku na Slovensku Studijní program: Antropologie Studijní odbor: Antropologie Vedoucí práce: prof. PhDr. Josef Unger, CSc. Akademický rok: 2014/2015 Počet stran: 123 Klíčové slova: amulet, Slovensko, včasný středověk, včasnostředověké pohřebiště

3 Bibliografický záznam Autor: Miriama Tábiová Prírodovedecká fakulta, Masarykova univerzita Ústav Antropológie Názov práce: Človek a amulet vo včasnom stredoveku na Slovensku Študijný program: Antropológia Študijný odbor: Antropológia Vedúci práce: prof. PhDr. Josef Unger, CSc. Akademický rok: 2014/2015 Počet strán: 123 Kľúčové slová: amulet, Slovensko, včasný stredovek, včasnostredoveké pohrebiská

4 Bibliographic Entry Author: Miriama Tábiová Faculty of Science, Masaryk University Department of Anthropology Title of thesis: Man and amulet in early Middle ages on Slovakia Degree Programme: Anthropology Field of study: Anthropology Supervisor: prof. PhDr. Josef Unger, CSc. Academic year: 2014/2015 Number of pages: 123 Keywords: amulet, Slovakia, Early Middle ages, cemeteries in early Middle ages

5 Abstrakt Práce se zaměřuje na analýzu amuletů na včasnostředověkých pohřebištích. Hodnotí pouţívání amuletů a jejich výskyt v oblasti západního Slovenska v čase pohansko křesťanského synkretismu. Období se vyznačuje přechodem od pohanských bohů ke křesťanství. Abstrakt Práca sa zameriava na analýzu amuletov na včasnostredovekých pohrebiskách. Hodnotí pouţívanie amuletov a ich výskyt v oblasti západného Slovenska v čase pohansko kresťanského synkretizmu. Obdobie sa vyznačuje prechodom od pohanských bohov ku kresťanstvu. Abstract The work focuses on the analysis of the amulets in early medieval cemeteries. Evaluate the use of amulets and their occurrence in western Slovakia at the time of pagan Christian syncretism. The period was characterized by the transition from pagan gods to Christianity.

6

7 Poďakovanie Ďakujem za pomoc svojmu vedúcemu práce, za jeho podnetné názory k mojej práci a priblíţenie problematiky k obsahu a významu mojej práce. Ďakujem svojim kamarátom za to, ţe mi pomohli zháňať literatúru a ďakujem mojej mamine za to, ţe mi pomáhala opravovať syntaktické chyby v práci. Prehlásenie Prehlasujem, ţe som svoju bakalársku prácu vypracovala samostatne s vyuţitím informačných zdrojov, ktoré sú v práci citované. Brno

8 Obsah Bibliografický záznam... 2 Bibliografický záznam... 3 Bibliographic Entry... 4 Abstrakt... 5 Abstrakt... 5 Abstract... 5 Poďakovanie... 7 Prehlásenie... 7 Obsah... 8 Úvod Amulet Typy amuletov Slovensko vo včasnom stredoveku Periodizácia včasného stredoveku Prírodné podmienky na Slovensku Historické zaradenie Obdobie sťahovania národov storočie Slovania Veľká Morava Charakteristika nálezových oblastí a analýza Bešeňov Bučany Čakajovce Čápor Hurbanovo Bohatá Chotín Ipeľský Sokolec Komárno ul. J. Váradiho Malé Kosihy Mást, Bratislava Nitra Mlynárce Nitra na Lupke

9 3.13. Nitra Zobor (A) Nitra Zobor (B) Nové Zámky Prša Smolenice Svätý Peter A Svätý Peter B Tvrdošovce Úľany nad Ţitavou Veľký Grob Zemné Hodnotenie človek a amulet Záver Literatúra Tabuľky Hroby Obrazové prílohy

10 Úvod Tému Človek a amulet som si zvolila z dôvodu preskúmania prepojenia náboţenstva a chápania prírodných úkazov ľudí v časnom stredoveku. V mojej bakalárskej práci chcem poukázať na predstavy a chápanie viery prostredníctvom ochranných predmetov amuletov obyvateľov jednotlivých lokalít. Amulety totiţ predstavovali ochranné predmety, ktoré ľudia pri sebe nosili, alebo im boli dávané do hrobov. Amulety mali za úlohu ochraňovať a pomáhať ľuďom ako uţ v tomto tak i v posmrtnom ţivote. V období pohansko kresťanského synkretizmu, keď pohanská viera slabla a kresťanstvo ešte nebolo také rozšírené, predstavovali amulety dôleţitú súčasť ľudských ţivotov. Nahradzovali v ich ţivote spoluúčasť bohov, ktorých funkcia a moc postupom času slabla. V prvej kapitole sa venujem funkcii amuletov a určujem, ktoré predmety z pohrebného inventára som za amulety povaţovala. V literatúre sa určuje amulet ako predmet s magicko ochrannou funkciou. Snaţila som sa z pohrebného inventára vybrať tie predmety, ktorým rôzni autori pripisovali určitú symbolickú alebo ochrannú funkciu. Tieto funkcie a dôvody, prečo som predmety určovala alebo neurčovala za amulet, sú popísané v druhej kapitole. Na druhú stranu sa tu môţu vyskytnúť protikladné názory o tom, či ten vybraný artefakt povaţovať za amulet. Tu som sa riadila pravidlom: ak som tento milodar určila za amulet, tak som z vybraných lokalít zapísala všetky hroby, v ktorých sa tento typ milodaru nachádzal, a to bez výnimky. Preto sa tu môţe nachádzať chyba v určovaní amuletov. Keďţe nepochádzame z tej doby, nemôţeme si byť absolútne istí, či ľudia tento predmet za amulet povaţovali alebo nie. Za predmety, pri ktorých je otázne, či amuletmi boli, by sa mohli najmä povaţovať (z určených amuletov) mince a vajíčka. Funkcia mincí ako amuletu, keď boli súčasťou náhrdelníka, je jasná. Otázne je, či mince povaţovať za amulet, keď sú do hrobu uloţené ako obolus. Obolus sa vyskytoval v rôznych náboţenstvách a má svoju symbolickú a pomocnú funkciu. Platí sa ním prievozníkovi v podsvetí. Navyše s príchodom kresťanstva nahradzoval celý hrobový inventár, keďţe kresťanstvo sa snaţilo pohanský zvyk ukladania milodarov do hrobu zrušiť (Hanuliak Rejholcová 1999, 85 86). Práve preto oboly zahrňujú nielen hrnce, šperky, pohrebnú hostinu, ale aj amulety, ktoré mali ochraňovať dušu mŕtveho. Vajíčka majú svoju ochrannú funkciu symbol znovuzrodenia (Hanuliak Rejholcová 1999, 87). V tomto prípade si myslím, ţe môţeme hovoriť o určitej viere v to, ţe človek, ktorý umrel, sa prinavráti na tento svet, hoc i v inej podobe. Viera v reinkarnáciu. Vajíčka sa neskôr zachovali ako 10

11 symbol pre veľkonočné sviatky, avšak pred niekoľkými storočiami ich funkcia mohla byť stále ţivá. Na druhú stranu sa nevylučuje ani funkcia záhrobnej potravy, lenţe, ako som uţ uviedla, medzi nálezmi som nerobila rozdiely a uviedla som všetky hroby, v ktorých sa amulety (napríklad vajíčka) nachádzali. Pretoţe nemôţeme vylúčiť, ţe i keď vajíčko mohlo byť do hrobu uloţené ako súčasť pohrebnej hostiny, nebol braný ohľad na jeho symbolickú a magickú funkciu. Predmety, ktoré sa v literatúre spomínajú a ja ich za amulety neurčujem, sú hlavne vedierka/nádoby a pohrebná hostina (Hanuliak 1994). Neuvádzam ich preto, lebo k nim chýba priradená magicko ochranná funkcia. Mali nakŕmiť mŕtveho, ale tým ich úloha končila (vedierko nemalo nakŕmiť, ale nachádzala sa v ňom potrava). I keď sa mohli kosti vyskytovať v hroboch a mať symbolickú funkciu (preberanie schopnosti zvieraťa na človeka), pohrebná hostina, podľa môjho názoru, túto funkciu nemala. Rovnako pristupujem aj k problematike otáznych amuletov neamuletov. V druhej kapitole je stručný popis histórie Slovenska vo včasnom stredoveku. Obdobie od 9. do 11. storočia som si vybrala preto, lebo tu môţeme vidieť vplyv pohansko kresťanského synkretizmu. Nastáva obdobie, kedy pohanskí bohovia uţ nesplňujú poţiadavky veriacich a ľudia si stále neosvojili myšlienky kresťanstva. Práve preto by ľudia mohli začať vyuţívať amulety a ich vyuţitie by sa mohlo odraziť aj v hrobovom inventári. Navyše som z okolia Nitry a väčšina udalostí z tohto obdobia sa odohrávala práve na tomto území. Na druhú stranu je zaujímavý vplyv kresťanstva a jeho postupné začleňovanie sa do slovanskej spoločnosti. Tieto zmeny tieţ môţeme vidieť v hrobovom inventári, a to práve v postupnom ubúdaní milodarov. Obdobie včasného stredoveku je obdobím rapídnych zmien. V tretej kapitole opisujem nálezové oblasti. Nachádzajú sa hlavne na západnom Slovensku, kde v období včasného stredoveku prebiehal ţivý ruch obchodov a výmeny informácií. Stručne v tejto kapitole opisujem typ pohrebiska a jeho okolia, pohrebný rituál na danom pohrebisku a sú k nim uvedené mapy pohrebiska (ku ktorým sa mapy uviesť dali). Náleziská boli vyberané na základe článkov v Slovenskej archeológií. Časopisy som študovala na internete a v nitrianskej archeologickej kniţnici vydania od roku 1953 po rok Z týchto časopisov som vybrala včasnostredoveké pohrebiská, na ktorých sa vyskytovali amulety. Výskumy s hrobmi bez amuletov som v tejto kapitole neuvádzala, pretoţe nie sú relevantné. Tento časopis som si vybrala preto, lebo očakávam, ţe sa v ňom nachádzali takmer všetky archeologické výskumy z tej doby. Analyzujem v tejto kapitole jednotlivé hroby na lokalitách, ktoré sú spísané aj v tabuľkovej prílohe s názvom "Hroby". V tejto kapitole sa zameriavam i na opis hrobu a jeho okolia a typu amuletu, ktorý v ňom 11

12 bol určený. Sledujem, či pohrebisko bolo na amulety chudobné alebo bohaté. Uvádzam obrázky s kostrami s naznačenými miestami, kde sa pri kostre amulet našiel. V štvrtej kapitole hodnotím nájdené amulety. Porovnávam nálezy amuletov v muţských, ţenských, detských a mladistvých hroboch a v hroboch s neurčeným pohlavím. Určujem najčastejší typ amuletu ako uţ všeobecne tak pri jednotlivých pohlaviach. Hodnotím celkový charakter pohrebísk a uvaţujem nad vzťahmi medzi človekom a amuletom, na uloţení amuletu v hrobe a na uloţení hrobu na pohrebisku. Spoznávam sociálne vzťahy a či hroby s amuletmi sú určitým spôsobom prepojené, alebo nemajú medzi sebou ţiadnu súvislosť. Sledujem výskyt amuletov na vidieckych pohrebiskách a na pohrebiskách strednej vrstvy obyvateľov. Slabším prienikom kresťanstva medzi vidiecke obyvateľstvo by som mohla poloţiť hypotézu, ţe na vidieckych pohrebiskách sa bude amulet vyskytovať percentuálne vo vyššom mnoţstve, neţ na pohrebiskách strednej alebo vyššej vrstvy. V závere som zhrnula všetky získané poznatky, ich prínos k problematike amuletov a ich významu pre obdobie včasného stredoveku na Slovensku. Práca je doplnená obrázkovými a tabuľkovými prílohami. Obrázkové prílohy tvoria hroby s pohrebným inventárom, ktorý som určovala ako amulet. Zdroje obrázkov pochádzajú z literatúry, ktorá je uvedená v popise hrobov v tretej kapitole. Tabuľkové prílohy tvorí zoznam hrobov. 12

13 1. Amulet Amulet je malý ozdobný predmet, ktorý sa nosí na tele, väčšinou na krku (Piťo Piťová 2001, 44). Chráni pred zlými čarami, zlom a pred nešťastím. Môţe referovať k akémukoľvek kúsku šperku alebo trinketu, ktorý sa drţal blízko pri tele a verilo sa, ţe odpudzuje nebezpečenstvo ( Chorvátová 2007, 7). V Encyklopédií antropológie je amulet drobný predmet alebo talizman, ktorému ľudia pripisujú magické schopnosti. Mohol by to byť predmet drevený, kamenný, kovový, kostený alebo predmet zo skla, poprípade by to mohla byť i časť ľudskej kostry. Jeho vznik sa určuje do mladého paleolitu (is.muni.cz; Sklenář Sklenářová Slabina 2002, 18). Zo včasnostredovekého obdobia sa jedná prevaţne o amulety predkresťanského charakteru. Mimo zaháňania zla ešte mali v dobrom ovplyvňovať svojho nositeľa. Tieto schopnosti sa im pripisovali aj preto, lebo boli staroţitné a ľudia pravdepodobne nevedeli pochopiť kvôli veľkému časovému odstupu, na čo slúţili v minulosti (Hanuliak 2004, ). Môţe byť rôzneho materiálu (drevo, minerály, časti kostí alebo zubov zvierat, rastliny, ľudské kosti, kamene, ulity) a rôzneho tvaru. Amulety pri sebe nosievali prevaţne deti a ţeny, niekedy aj zvieratá (aby boli plodné). Tým sa nevylučuje viera v amulety a ich nosenie u muţskej časti populácie. Pôvod slova amuletu je doteraz nejasný, uvaţuje sa, ţe pochádza z gréčtiny alebo arabčiny. "Pôvod slova sa hľadá v gréckych tvaroch amylon (kaša), amoliri (zabrániť) alebo arabskom tvare hamalat (niesť)" (Chorvátová 2007, 7). Hana Chorvátová uvádza, ţe L. Pauli (nemecký archeológ, ktorý sa zaoberal definíciou amuletov z funkcionalistického hľadiska) rozdeľuje amulety na päť kategórií: 1) Predmety, ktoré vydávajú zvuk (hrkálky). 2) Predmety s nápadnými vonkajšími štruktúrami (tvary podoby kolieska, nohym sekery, figúrky, lunuly s výhradami). 3) Predmety s vonkajším charakterom (nedokončené predmety). 4) Zvláštne nápadné predmety (v hrobe nemajú funkciu, predmety zo starších období). 5) Predmety zo vzácnych materiálov ako krištáľ, kremeň, čierny jantár, predmety z parohov, ulít, kostí a zubov (Chorvátová 2007, 4). 13

14 Milan Hanuliak zohľadňuje pri triedení amuletov chronologický a funkčný aspekt. Na ich základe boli predmety rozčlenené na exempláre včasno stredovekého, včasno dejinného a pravekého pôvodu. Z hľadiska funkčného ide o osem skupín s rôznym počtom evidovaných zástupcov (Hanuliak 2004, 195). Zo včasnostredovekého obdobia sem patria lunulovité a srdcovité závesky. Z poveľkomoravského obdobia k príveskom patria ulity mäkkýšov. Ako súčasť náhrdelníkov sa vyskytovali aj zvieracie kosti a zuby vo veľkomoravskom a poveľkomoravskom období. Patria sem i úväzy, ktoré sa však vyskytujú obmedzene. Zo včasno dejinného obdobia sa najčastejšie vyskytovali fragmenty sklenených nádob z doby rímskej. Zriedkavejšie sa vyskytovali spony, ktorých mnoţstvo postupom času ubúdalo. Patria sem tieţ predierkované mince v hroboch i zo staršieho i mladšieho úseku Veľkej Moravy. Amulety z obdobia praveku sú zaraďované medzi výnimočné nálezy. Ich pôvod je prevaţne z doby bronzovej. Patria sem závesok z bronzovej ruţicovej spony, bronzový gombík, bronzový valcovitý korálik, bronzový hrot šípu, špirálovitá bronzová spona. Funkčný aspekt týchto predmetov obsahuje kultovú, okrasnú alebo liečiteľskú zloţku. Lunulovité prívesky mimo okrasnej zloţky poukazujú aj na magický význam. Spájajú sa s lunárnou symbolikou. Mušle kauri na náhrdelníkoch nahradzovali obyčajné ulity a niekedy aj koráliky. Ich symbolika sa môţe spájať so ţenským lonom a liečiteľskými schopnosťami. Zvieracie kosti a zuby mali prenášať silu zvieraťa na nositeľa amuletu. Drôtmi mohli byť zviazané rastliny, u ktorých sa verilo, ţe majú magickú liečiteľskú schopnosť. V minulosti bola minciam pripisovaná schopnosť uzdravovať a zmierovať ľudí a taktieţ odstraňovali porušenie morálnych zásad (Hanuliak 2004, ). V období pohansko kresťanského synkretizmu nastáva ústup od ukladania predmetov, ktoré patrili zomretému, do hrobov, ale vzrastá ukladanie amuletov, ktoré v dobách, keď sa prechádzalo na kresťanstvo, predstavovali pre ľudí jediný prostriedok viery. Viera v pohanských bohov upadala no ľudia ešte neboli "pripravení" na úplný prienik kresťanstva. Ide o obdobie, keď bola porušená rovnováha v náboţenskej oblasti. Mince, ktoré boli tradične spájané s kresťanstvom, v skutočnosti patria iba do rovnakého časového úseku pochovávania (Hanuliak Rejholcová 1999, 90). Predmety, ktoré popisujem v práci ako amulety, majú určitú symbolickú alebo ochrannú funkciu. Sprevádzajú mŕtveho po smrti a ochraňujú ho pred nečistými silami, aby jeho duša našla pokoj. Tieto amulety boli vybrané na základe literatúry, kde aj autor práce 14

15 spomína ich pravdepodobnú magicko ochrannú funkciu. Pohrebný inventár ako zbrane, šperky (mimo tých, ktoré sú zaradené k amuletom) či nástroje som k amuletom nezaraďovala. Zbrane patrili medzi výstroj bojovníka a keďţe patrili jemu, bol s nimi aj pochovaný. Zbraniam sa nepripisovali magické účinky, či uţ sa v hrobe našli noţe, sekery, strelky a iné typy zbraní, a to v ţenských alebo v muţských hroboch. Čo sa týka šperkov, medzi amuletmi mám zaradené lunulovité a srdcovité závesky na šperkoch. Zvyšok som medzi amulety nezaraďovala jednak preto, lebo v literatúre, z ktorej som čerpala ich autori medzi ne nezaraďovali, jednak preto, lebo šperky boli obľúbené ako ozdoba v minulosti i v súčasnosti. Mohli dokazovať rodovú príslušnosť alebo majetnosť. Mohli by sme ich nazvať "módnym výstrelkom". Aký typ závesku bol moderný, taký väčšina ţien nosievala. Symbolickú hodnotu lunulovitých a srdcovitých záveskov vysvetľujem niţšie. Závesky boli súčasťou i náhrdelníkov, na ktorých sa nachádzali koráliky. Tie sa medzi amulety nezaraďovali tieţ preto, lebo mohli byť súčasťou vtedajšej módy a ţiadny autor pouţitej literatúry im nepripisuje magicko ochrannú funkciu. Nástroje tieţ medzi amulety nezaraďujem, znova kvôli uţ spomenutým dôvodom nie je im pripisovaná magicko ochranná funkcia a do hrobu boli uloţené ako majetok mŕtveho. Nádoby tieţ nezaraďujem medzi amulety. Boli síce typickým hrobovým inventárom a boli ukladané do hrobu aj na základe rituálnych praktík, avšak nádobe ako takej autori z pouţitých prác nepriraďovali magicko ochrannú funkciu. Sem zaraďujem i vedierka, i keď sa vedierka zarátavajú ako kultové objekty v hroboch. Nemajú však magicko ochrannú funkciu. Posledné dva spomenuté predmety sa mohli do hrobu ukladať uţ zlomené, v celku alebo obsahovali pohrebnú hostinu, ktorá bola tieţ typická pri pochovávaní. S týmto súvisí aj otázka, či určovať zvieracie zvyšky z pohrebnej hostiny ako amulety. Ja som ich za amulety nepovaţovala, pretoţe sa im nepriraďovala magicko ochranná funkcia (pokiaľ to neboli závesky). Medzi pohrebnú hostinu sa môţu zaraďovať i vajcia ale ich pouţitie ako amuletu vysvetľujem niţšie. Uhlíky a kúsky dreva (zápalné materiály) boli pravdepodobne súčasťou pohrebnej hostiny. Medzi amulety ich nezaraďujem práve z dôvodu ich neznámej magicko ochrannej funkcie. Klince boli s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou truhly debnenia, takţe sa medzi amulety nezaraďujú, rovnako ako keby boli na dne a v hrobovej jame uloţené kusy kameňa. V podkapitole uvádzam typy amuletov a ich magicko ochrannú funkciu. Tieto amulety a ich funkcia bola podloţená literatúrou. U niektorých môţe byť otázne, či ich medzi amulet zaraďovať. Avšak amulet ako taký je ťaţké určiť, pretoţe nepoznáme dopodrobna psychiku ľudí a čomu verili. Ak by sme chceli v hrobových nálezoch určiť čo 15

16 amulet je a čo nie je s absolútnou istotou, museli by sme ţiť v tom období a poznať zvyky ľudí. Práve preto nerobím v nálezoch výnimky, či uţ amuletmi boli alebo nie. Napríklad ak som určila ako amulet mušle, tak som brala všetky hroby s mušľami bez výnimky práve preto, lebo si nemôţeme byť istý, či plnili magickú funkciu alebo ich ľudia nosili na krku iba ako okrasu Typy amuletov Astragal Členkové kosti oviec alebo kôz. Ich vyuţiteľnosť by bola moţná v podobe hračiek, poprípade ako hracie kamene alebo mohli plniť ochrannú funkciu (Hanuliak 1994, 61). Fragmenty kovov Ţelezným fragmentom sa pripisovala schopnosť ochrany pre nečistými silami (Hanuliak Rejholcová 1999,88). Ţelezné fragmenty som určovala podľa toho, či v dotyčnej literatúre bolo uvedené, ţe to patrí medzi kultové objekty. V literatúrach bolo taktieţ uvedené, ktoré fragmenty mohli byť noţe, časti ţelezných vedierok a pod. Tieto fragmenty som medzi amulety nezaraďovala. Kríţiky Kríţiky sú v hroboch z storočia zriedkavé. Ich výskyt je pravdepodobnejší v detských hroboch. "Z. Váňa uvádza, že krížiky sú prejavom vplyvu gréckych kláštorov zakladaných v Maďarsku v priebehu storočia. B. Szőke sa domnieva, že krížiky sa objavujú v Karpatskej kotline spolu s príchodom starých Maďarov"(Váňa 1955, 60, Szőke 1962, 62). Môţeme u kríţikov sledovať spojitosť s juhovýchodnou Európou a môţeme na nich vidieť i napodobňovanie byzantských vzorov (Rejholcová 1976, 215). Kríţiky sú neoddeliteľnou súčasťou kresťanského náboţenstva a majú ochrannú funkciu. Lunulovité vzory na šperkoch Vzory lunúl sa na pohrebiskách objavovali v menšom počte. Svoj rituálny význam nadobudli svojou podobou. Podobajú sa Mesiacu, ktorý vo viacerých náboţenstvách zohráva kultovú úlohu. S mesiacom sa spája symbol plodnosti ale i symbol matky panny. Dokonca sa mu pripisujú aj vedomosti (v niektorých kultúrach boli bohyniam, ktoré ho reprezentovali, pripisované magické a liečiteľské schopnosti). Mesiac má aj ochrannú funkciu v tomto i v posmrtnom ţivote. Väčšinou lunulovité závesky nosili ţeny a mladé dievčatá, avšak sa nevylučuje, ţe by sa lunuly mohli nájsť aj v muţských hroboch. Lunuly slúţili aj na označenie dievčaťa panny. I keď sa stretávame so symbolom mesiaca od 16

17 "počiatku ľudstva" a so symbolom lunuly o niečo neskoršie, význam tohto amuletu je stále nejasný a nemôţeme si byť ţiadnym výkladom istý na 100 percent (Chorvátová 1998, ). Mince Prevaţne sa jedná o mince, ktoré mali uprostred prerazenú dierku a boli súčasťou náhrdelníkov. Niektoré mince sa ukladali do úst. Mohli slúţiť ako symbolický poplatok za prevezenie mŕtveho do podsvetia. Alebo sa mohli mince ukladať do hrobov kvôli nahrádzaniu materiálnej kultúry peňaţnou (Hanuliak Rejholcová 1999, 85 86). Ukladanie mincí do hrobov je prevaţne spájané s pohanskými tradíciami neţ s kresťanskými. "Prostredníctvom mincí sa preukazuje, že si záhrobie v predstavách ľudí udržiava i naďalej hmotný charakter s fyzickými potrebami zomrelých" (Hanuliak Rejholcová 1999, 90). Mince mimo kultovej funkcie slúţili i na datovanie. Obolus mŕtvych sa vyskytoval prevaţne v strednej Európe, čo môţe byť aj kvôli blízkym stykom so západnými krajinami. E. Kolníková úplne nesúhlasí s priamym vplyvom antiky na ukladanie mincí do hrobu. I keď zvyky z antiky hrali pri ukladaní obolu do hrobu určitú rolu, nemôţeme im pripisovať ich priamy vplyv. Mince totiţ do hrobov uţ ukladali Germáni, Rimania, Byzantínci, Franská ríša. Navyše sa v tomto období začali v náboţenstvách prejavovať kresťanské ideológie, ktoré zakazovali ukladanie pohrebného inventára k mŕtvym. V tomto prípade práve mince nahradzovali všetky potrebné veci, ktoré mohol mŕtvy v posmrtnom ţivote vyuţiť (Kolníková 1967, ). V tom prípade by som mohla obolus mŕtvych čiastočne určovať ako amulet, keďţe zahrňoval v sebe celý pohrebný inventár vrátane amuletu. Mušle Sem patria mušle kauri (Cypreamoneta), mäkkýše rodu Plunarbus, numulity a iné. Ovplyvňovali plodnosť, hlavne kvôli svojmu tvaru lona. V hroboch plnili ochrannú funkciu (Hanuliak 1994, 46 47). Predmety vydávajúce zvuky Patria sem hrkálky, rôzne pliešky vydávajúce zvuk. Zaháňali zlé nečisté sily (Hanuliak Rejholcová 1999, 89). Rastlinné zvyšky Rastliny sa v hroboch zo včasného stredoveku nedochovali ale ich prítomnosť dokazujú drôtiky, ktorými boli obviazané, keď sa do hrobov ukladali. Plnili ochrannú funkciu. (Hanuliak 2004, ). 17

18 Srdcovité závesky Závesky v tvare srdca mali magicko ochrannú funkciu (Hanuliak 2004, ). Vajce Symbol znovuzrodenia so schopnosťami darovať nový ţivot a liečiť bolestné poranenia. Nevylučuje sa aj funkcia záhrobnej potravy (Hanuliak Rejholcová 1999, 87). 2. Slovensko vo včasnom stredoveku 2.1. Periodizácia včasného stredoveku Periodizácia stredoveku sa v kaţdej krajine líši. Za začiatok sa v nemeckej literatúre povaţuje zánik Západorímskej ríše v roku 476 nášho letopočtu, za koniec stredoveku rok 1492, kedy Amerika bola objavená Krištofom Kolumbom. V poľskej literatúre je obdobie stredoveku ohraničené rokmi Na Slovensku je datovanie určené hranicami zániku Západorímskej ríše v roku 476 a bitkou pri Moháči v 1526 (Unger 2008, 5). Obdobie včasného stredoveku sa rovnako od rôznych zdrojov mení. Na Slovensku je ohraničené 5. aţ 12. storočím (Ruttkay Ruttkay Šalkovský 2002, 7). V anglickej literatúre sa včasný (viac preferovaný ranný) stredovek začleňuje do obdobia medzi piatym a desiatym storočím ( V. Podborský datuje raný stredovek od roku 568 do začiatku 11. storočia s tým, ţe mu predchádza obdobie sťahovania národov (Podborský 1997, 19). V nemeckej literatúre sa časný stredovek datuje zhruba medzi roky /1050, v Poľsku , na Morave sa obdobie medzi 4. a 13. storočím delí na obdobie sťahovania národov a dobu hradištnú (Unger 2008, 5) Prírodné podmienky na Slovensku Slovensko sa nachádza v Strednej Európe. Jednoznačne sa na tomto území dajú rozlíšiť severné hornaté oblasti a juţné rovinaté oblasti. Na rieky bohatá krajina poskytovala dávnym obyvateľom moţnosť obţivy a husté lesy (listnaté, ihličnaté, zmiešané) zase úkryt nielen pre nich, ale i pre bohatú faunu. Rastlinstvo na území Slovenska, vyskytujúce sa v podstate všade, dovoľovalo kultúram jeho zber buď ako potravy alebo na magické praktiky (tým sa nevylučuje moţnosť vyuţitia ţivočíšnych zvyškov) ( "Územie Slovenska patrí z hľadiska globálnej klimatickej klasifikácie do severného mierneho klimatického pásma s pravidelným striedaním štyroch ročných období 18

19 a premenlivým počasím s relatívne rovnomerným rozložením zrážok počas roka" ( Z nerastných surovín sa na Slovensku uţ od polovice prvého tisícročia spracovávala ţelezná ruda. V okolí Banskej Bystrici sa uţ vo štvrtom storočí ťaţila strieborná ruda, avšak o ozajstnom rozmachu baníctva sa dá hovoriť aţ ku koncu včasného stredoveku v 12., 13., a 14. storočí, kedy sa aktívne začína ťaţba loţísk zlatej a striebornej rudy ( slovakia.com) Historické zaradenie Obdobie sťahovania národov storočie Toto obdobie predstavuje koniec antiky a nástup stredoveku. Je predstavované obrovskými migračnými vlnami germánskych a ázijských národov naprieč vnútrozemím Eurázie a vzájomnými interakciami medzi nimi (Pieta 2002, 11). Podľa antických autorov na počiatku sťahovania národov stredné Podunajsko opustili veľké skupiny národov. Jedná sa o Kvádov, Vandalov a Alanov, ktorý sa odmietali podriadiť Hunskej nadvláde a tým pádom sa presunuli na západ, na Ipeľský polostrov alebo do nezničených oblastí Galie (Steinhűbel 2000, 31). Na Slovensku ich kráľovstvá vydrţali. Avšak história týchto národov na území Slovenska zďaleka nekončí. Do šiesteho storočia nášho letopočtu sa stretávame s písomnými zmienkami. Svébi sa podľa niektorých autorov presunuli pod Dunaj na územie dnešného Maďarska. Avšak archeologická výpoveď o kontinuite svébskeho národa na Slovensku je nejasná. Keramika sa spája s tradíciou výroby a štýlu staršieho svébskeho osídlenia. Od 4. storočia sa však v nálezových materiálov objavuje mnoho nových, cudzích prvkov iných kultúr. Prevaţne sa spájajú s provinciálnym prostredím a taktieţ obsahujú i prvky nových východných prejavov. Podobná situácia sa nachádza aj na pohrebiskách. Nové skupiny hrobov (typy pochovávania) sa začínajú objavovať pri tradičných popolnicových hroboch. Popolnicové hroby sa začali vyuţívať uţ len výnimočne, vystriedal ho (hlavne pod vplyvom kresťanstva) nový inhumačný ritus. Najčastejšie sa však začínajú vyuţívať kostrové pohrebiská poprípade osamotené hroby. Od prvej polovice piateho storočia sa Slovensko stáva súčasťou novo sa formujúcej mocensko politickej ríše Hunskej ríše (Pieta 2002, 12 13). Huni sa dostávajú do Európy po víťazstve nad Ostrogótmi (východná vetva Gótov) v roku 375. V Potisí vzniklo jadro ich ríše, na čele ktorého stál Attila ("bič boţí"). Huni 19

20 postupovali ďalej do Európy aţ ovládli územie od Čierneho mora po Rýn. Po poráţke na území Galie moc Hunov začala v Európe upadať. V roku, v ktorom "Bič boţí" umrel sa ríša Hunov rozpadá a sťahujú sa do Podnepria (Podborský 1997, ). Obyvatelia rýchlo preberajú nové trendy v remeslách a obliekaní sa, čo je vidieť na rôznych ozdobách šiat (spony, opasky, atď.) či na šperkoch. Bohatosť krajinných oblastí dokazujú depoty mincí a šperkov a taktieţ objavy bohatých hrobov. Toto všetko môţe pravdepodobne súvisieť s prechodom Svébov do povodí Nitry a Hrona, ktoré boli bezpečnejšie (Pieta 2002, 13). Síce na území Slovenska neboli nájdené ţiadne bohaté nekropoly, uţ môţeme pozorovať z hrobov vplyvy nomádskeho prostredia z východu. Hroby v Krakovanoch Stráţach ukázali uloţenie jedincov s mongoloidnými lebkami a inventárom, pre nich charakteristickým (Pieta 2002, 15). Záver sťahovania národov sa spája s migráciou Langobardov. Kedysi obývajúci dolné Polabie a dnešné Čechy sa presunuli na juţnú Moravu a do Panómie. Rok 568, kedy Langobardi odišli do severnej Itálie, sa všeobecne pokladá za koniec doby sťahovania národov u nás. Ich pamiatky sa na Slovensku objavujú prevaţne na západe pozdĺţ rieky Moravy. Zvyšné územia poskytujú málo neslovanských nálezov, ktoré by sme mohli datovať do mladšieho obdobia ako je koniec piateho storočia (Pieta 2002, 21 22). Langobardský panovník Wacho pomocou manţelských zväzkov s germánskymi princeznami získal rozsiahle územia vrátane juţnej Moravy a západného Slovenska. V bojoch proti Gepidom a Slovanom si panovník Alboin prizval na pomoc Avarov, ktorí mu síce pomohli odvrátiť hrozbu, lenţe sa nakoniec obrátili proti jemu samotnému. Rok 568 bol teda donúteným odchodom Langobardov do severnej časti dnešného Talianska. Ich ríša v Itálií bola zničená Frankami v roku 774 (Podborský 1997, ). Odchodom germánskych kmeňov sa utvorili podmienky pre postup Slovanov, ich prvých migračných vĺn, na naše územie (Pieta 2002, 22) Slovania I keď sa niekoľko rokov riešilo, kde by mohla byť pravlasť Slovanov, teraz sa prikláňa k názoru, ţe to bol "kočovný" národ, ktorý sa presúval z východu na západ a opačne. Je isté ţe patria do rodiny indoeurópskych národov a po príchode do Európy sa rozdelili na tri vetvy východných, západných a juţných. Počas migrácií Slovania ţili rodovým usporiadaním ţivota avšak neustále boje a sťahovanie ich viedlo k vytvoreniu 20

21 prvých politických organizácií. Od Gótov prevzali slovo "knȩz", ktorým oslovovali hlavného vojenského veliteľa (Teichová 1968, ). Slovania boli veľký a dobyvačný národ, ktorý v 6. storočí prekročil v počte troch tisíc vojakov Dunaj a zaútočil na Tráciu. Vojska plienili Tráciu a Ilýriu, porazili byzantské vojská a domov sa vrátili s viac ako tisíc otrokmi. O niekoľko mesiacov neskôr vtrhli na naše územie opäť a tiahli na Solún. Slovania sa dostali do Byzancie, rozdelili armádu na tri časti a ostali tam celú zimu. Ďalší rok porazili byzantské vojsko pri Hadriánopole a vrátili sa domov. Slovania okupovali územie aţ po západné Slovensko, kde sa ku koncu šiesteho storočia začalo formovať Nitrianske knieţatstvo s centrom v Nitre, pravdepodobne miestom, kde sa konali v minulosti rokovania a ktoré slúţilo ako jedno z hlavných miest Slovanov (Steinhűbel 2002, 35 37). Niekedy sú začiatky slovanského osídlenia spájané aţ s príchodom Avarov, ktorí Slovanov priniesli ako svojich poddaných. Skutočnosťou však je, ţe tu prišlo k násilnej slovansko avarskej symbióze (Podborský 1997, 288). V rokoch existoval na našom území avarský kaganát, oblasť, kde vládne kagan ekvivalent cisára. Vývoj na Slovensku v tomto období prebiehal v dvoch rovinách, na severe prebiehal vývoj slovenského osídlenia a na juhu, ktorý bol súčasťou kaganátu, prebiehalo súţitie cudzorodých komunít (Zábojník 2009, 10). Na severozápade Slovenska, Morave a v Dolnom Rakúsku sa začala formovať Samova ríša (Podborský 1997, 290). Samova ríša je pravdepodobne prvá ríša, o ktorej máme správy. Formovala sa ešte v predfeudálnom období. Franský kupec Samo zahájil boj proti Avarom v roku 631 a pod jeho vedením boli Avari porazení. Po jeho smrti sa dlhodobo nenachádzajú ţiadne zmienky o ďalšej budúcnosti Samovej ríše alebo všeobecne o nejakých zoskupeniach Slovanov (Ivanič 2011, 41 42) Veľká Morava V 9. storočí sa v strednej Európe začali formovať dve knieţatstvá a to nitrianske a moravské. Na Moravu, kde vládol Mojmír, začal prenikať vplyv Východofranskej ríše, ktorý pravdepodobne priniesol so sebou i kresťanstvo. Vládol tu Mojmír. V Nitrianskom knieţatstve panoval Pribina, ktorý bol pohan. Mojmír potom, čo sa dozvedel, ţe Pribinovi bol vysvätený kostol v Nitre, tiahol s vojskom na toto územie a vyhnal Pribinu i s jeho synom Kocelom z knieţatstva. Tí sa usadili pri Balatone. Veľká Morava počas svojej existencie odolávala mnoho vojenským ťaţeniam od východofranských panovníkov. Rastislav sa snaţil zabrániť politickému vplyvu prostredníctvom franských misionárov 21

22 (Husa 1961, 43 45; Ivanič 2011, 46 50).Tieto nezhody vyplývali z rôzneho pochopenia moci na Západe a na Východe. Na západe Európy bola cirkev od cisárskej moci relatívne nezávislá a misie sa povaţovali za prostriedok obrany rímskej cirkvi. Na východe, v Byzancii, panovala spolupráca cirkvi a štátu. Stret týchto dvoch smerov sa nachádzal práve na území Veľkej Moravy (LeGoff Schmitt 1999, 59 60). Rastislav, ktorý sa snaţil udrţať dobré styky s Byzantskou ríšou, ktorá bola v tom období jednou z najväčších a najmocnejších (Ruttkay 2000, 79), kvôli tomu poţiadal byzantského cisára Michala III., aby mu vyslal biskupa, keď pápeţ Mikuláš I. jeho ţiadosti nevyhovel. Michal III. poslal v roku 863 na Veľkú Moravu bratov zo Solúna znalých slovanského jazyka Konštantína a Metoda. Za úlohu mali hlásať slovo boţie a poloţiť základy cirkevnej správy na Morave a Slovensku. Konštantín zostavil slovanské písmo hlaholiku, ktorá bola prispôsobená potrebám slovanských národov a reči. Avšak príchod vierozvestcov sa nepáčil "západným" biskupom, čím si Veľkomoravský panovník vyslúţil ich "nepriateľstvo". I napriek tejto "nenávisti" pápeţ Hadrián II. v Ríme schválil preklady textov do staroslovienčiny, vysvätil niektorých Konštantínových a Metodových ţiakov za kňazov a Metoda určil arcibiskupom panónskym a moravským (Podborský 1997, ). Konštantín v Ríme ochorel a na Veľkú Moravu sa uţ nikdy nevrátil. Prijal meno Cyril a pod týmto menom vstúpil do kláštora, kde krátko na to zomrel. Metod sa v blízkej dobe na Moravu tieţ nedostal, pretoţe vypukla vojna medzi Rastislavom a Nemcami. Franskí biskupi medzitým Metoda zajali (nenávisť voči jeho vysväteniu) vo Švábsku. Za pomoci pápeţa Jána VIII. sa Metod dostal na slobodu a prišiel na Veľkú Moravu. Tu šíril kresťanstvo medzi Slovanmi v ich jazyku. V roku 885 umiera a menuje za svojho nástupcu Gorazda. Miesto jeho smrti bolo pravdepodobne hlavné mesto Veľkej Moravy, avšak nevieme určiť jeho polohu." ( Jeden z posledných panovníkov Veľkej Moravy Svätopluk, sa snaţil udrţať krajinu v mieri medzi ním a Franskou ríšou. Krajina za jeho vlády siahala od Čiech a Luţických Srbov aţ po Slovenský Dunaj a blízke okolie, postupne získal moc nad celou Panóniou a časťou Potisia. Za jeho vlády bola Veľká Morava sformovaným protofeudálnym štátom. Jeho trom synom sa však udrţať veľkosť štátu nepodarilo. Severné oblasti sa stali súčasťou formujúceho sa Českého štátu a juţná časť Veľkej Moravy nedokázala odolávať postupne rastúcemu vplyvu Maďarov. V roku 908 bola Veľká Morava spustošená (Podborský 1997, ). Územie Slovenska sa stáva súčasťou utvárajúceho sa Uhorska. "Po dlouhé věky, až do roku 1918 žili Češi a Slováci odděleni v rozličných státních celcích. Avšak vztahy 22

23 mezi nimi nebyly nikdy zcela přetrhány. Vždy tu byly styky hospodářské i živá výměna statků kulturních. A jimi se udržovalo i povědomí nejbližšího příbuzenství a odvěké sounáležitosti obou bratrských národností." (Husa 1961, 48) Maďari sa začali na juhu od Dunaja usádzať od 9. storočia a postupne sa začleňovali i k Slovanom ţijúcim v okolí Dunaja. V 11. storočí uţ Maďari mali v rukách veľké mestá juţného Slovenska Nitra, Bratislava atď. Hlavne Nitra sa stala pre vznikajúcu krajinu dôleţitým miestom (Kučera 2000, 84 87). Postupným prienikom Maďarov a začlenením územia Slovenska do Uhorského štátu sa utvára na našom území belobrdská kultúra alebo belobrdský horizont. Jedná sa tu o skupinu obyvateľstva so zmiešaným slovanským a uhorským pôvodom ( Obr.1. Mapa Západného Slovenska s vyznačenými lokalitami: 1. Mást, 2. Veľký Grob, 3. Smolenice, 4. Bučany, 5. Čakajovce, 6. Nitra Zobor, 7. Nitra Mlynárce, 8. Nitra Lupka, 9. Čápor, 10. Tvrdošovce, 11. Bešeňov, 12. Zemné, 13. Nové Zámky, 14. Hurbanovo, 15. Svätý Peter, 16. Chotín, 17. Komárno, 18. Malé Kosihy, 19. Ipeľský Sokolec, 20. Úľany nad Ţitavou (Prša sa nachádza na juhu stredného Slovenska na hraniciach) (digital.panel.sk). 23

24 3. Charakteristika nálezových oblastí a analýza Poznámka: Pohrebný inventár na niektorých lokalitách som rozdelila na tri skupiny: chudobné hroby neobsahovali okrem amuletu uţ ţiadny inventár okrem kúskov črepov. Priemerne vybavené hroby obsahovali mimo amuletov hlavne šperky a bohaté hroby boli tie, ktoré sa svojou výbavou skoro extrémne líšili od priemerných hrobov. Inventár v priemerných hroboch nepresiahol 6 kusov Bešeňov Pohrebisko sa nachádza asi 2 km od obce a je situované na ľavom brehu rieky Ţitavy. Tri hroby boli zničené pri ťaţbe piesku, v roku 1975 JRD zničilo ďalších hrobov. "Pohrebisko sa nachádza v blízkosti dôležitej stredovekej cesty, spájajúcej Ostrihom s Moravou, Čechami a ďalej s Porýním a Flámskom." (Nevizánsky 1979, 375) Hroby boli orientované smerom Z V a SZ JV (S J). Hroby boli na pohrebisku nepravidelne roztrúsené. Mŕtvych pochovávali na chrbte a vo vystretej polohe z tvárou hladiac na JV. Uloţenie rúk bolo rôzne vo väčšine prípadov boli uloţené vedľa tela. Pohrebisko je datované od konca 9. storočia do konca 10. storočia (Nevizánsky 1979, ). Obr.2. Mapa pohrebiska v Bešeňove (Nevizánsky 1979, 376). 24

25 97% 3% Hrob 56, ktorý sa nachádzal na juhovýchode pohrebiska v časti, kde prebiehala ťaţba piesku. V hrobe bolo za amulet určené vajce, ktoré sa nachádzalo pod chodidlami v nádobe. Mohlo byť mimo iného aj súčasťou pohrebnej hostiny. Hrob sa nachádzal v oblasti, kde bol pohrebný inventár chudobnejší alebo chýbal. Pohlavie jedinca je neznáme (Nevizánsky 1979, ). Hrob 61 sa nachádzal západne od hrobu 56. Tieţ sa nachádza v oblasti, kde prebiehala intenzívna ťaţba piesku. Vzhľadom na pohrebný inventár okolitých hrobov by som určila hrob 61 ako ten s najväčším počtom milodarov. Pohlavie pochovaného jedinca je neznáme. V hrobe bola za amulet určená rímska minca (Gallienus ). Minca bola uloţená pri femure (Nevizánsky 1979, 381). Hrob 120 bol detský a nachádzal sa na juhozápadných hraniciach preskúmaného pohrebiska. Za amulet v tomto hrobe bol určený okruhliak a je to jediná vec z pohrebného inventára. Amulet bol uloţený v prstoch ľavej ruky. Hrobový inventár okolitých hrobov bol chudobný alebo chýbal (Nevizánsky 1979, 385). V hrobe 129 boli pochované dve deti. Dvojhrob sa nachádzal na západnej hranici preskúmaného pohrebiska. Jediným inventárom v hrobe bol pazúrikovitý úštep, ktorý sa nachádzal pri lebke väčšieho dieťaťa. Bol to chudobný hrob, okolo neho sa nachádzajú hroby chudobné na inventár okrem hrobu 30, kde bolo uloţené dieťa s bohatým pohrebným inventárom (Nevizánsky 1979, 385). S amuletmi Bez amuletov Tab.1. Grafické zobrazenie mnoţstva hrobov s amuletmi vzhľadom na celkový počet hrobov. Obr.3. Mapa Bešeňov úprava od Obr.2. 25

26 Vzhľadom na počet hrobov a mnoţstvo amuletov je pohrebisko na amulety chudobné. Hroby sú uloţené na opačnom konci preskúmanej oblasti, dva na východe a dva na západe. Koncentrácia amuletov a uloţenie hrobov na pohrebisku nemajú ţiadnu súvislosť. Hroby sa nenachádzajú pri prázdnych priestranstvách na pohrebisku, na ktorých mohli rásť stromy, ktorým bola niekedy tieţ pripisovaná magicko ochranná funkcia. Mnoţstvo milodarov zodpovedá poľnohospodárskej skupine obyvateľov, počet amuletov vzhľadom na sociálnu skupinu a obdobie je podľa môjho názoru nízky. Obr. 4. Rozloţenie amuletov pri kostre v Bešeňove. 26

27 3.2. Bučany Pohrebisko s rozlohou 4500 m 2 sa nachádza na juh od obce. Severný a centrálny areál pohrebiska bol zničený zemnými prácami. Umiestnenie pohrebiska je typické pre vidiecke sídliska z storočia tým, ţe sa nachádza na svahu, ktorý je obrátený k slnku a je blízko vody. Hroby sa vyskytujú v skupinách. V nich osamotene, v dvojiciach alebo nepravidelných radoch. Orientácia hrobov bola ZSZ VJV. Mŕtvi boli uloţení na chrbte vo vystretej polohe, ruky boli vo väčšine prípadov uloţené pozdĺţ tela. M. Hanuliak uvádza, ţe zásahy na kostrách by sa mohli spájať s protivampiristickými praktikami (zničené hrudníky, prerazené lebky). Pohrebisko sa pouţívalo v priebehu 10. storočia (Hanuliak 1993, 83 88). Obr.5. Mapa pohrebiska v Bučanoch (Hanuliak 1993, 84). Hrob 7 sa nachádzal na juhozápadnej hranici pohrebiska. Na rozdiel od ostatných dvoch hrobov s amuletmi patrí do staršieho horizontu pochovávania. V hrobe sa nachádzalo dieťa s mušľami v krčnej oblasti. Hrob 7 patrí medzi hroby s väčším počtom milodarov. Hrobový inventár okolitých hrobov bol chudobný aţ chýbal (Hanuliak 1993, 86). Hrob 10 sa nachádzal severne od hrobu 7 taktieţ na hranici preskúmaného pohrebiska. V hrobe bola pochovaná ţena s nie veľmi bohatým inventárom. Naľavo od lebky mala uloţenú hrkálku. Okolité hroby boli na pohrebný inventár chudobné aţ chýbal. Hrob patrí do belobrdského horizontu pochovávania (Hanuliak 1993, 86). Hrob 29 sa nachádza v severnej časti preskúmaného pohrebiska. Nachádzala sa v ňom ţena s bohatým hrobovým inventárom. Za amulet som určila mušľu, ktorá sa nachádzala v oblasti krčných stavcov. Okolité hroby obsahovali chudobnejší pohrebný inventár alebo úplne chýbal. Z troch hrobov, ktoré obsahovali amulety, bol tento hrob najbohatší. Patrí do belobrdského horizontu pochovávania (Hanuliak 1993, 87). 27

28 97% 3% S amuletmi Bez amuletov Tab.2. Grafické znázornenie hrobov s amuletmi vzhľadom na celkový počet hrobov. Pohrebisko je na amulety chudobné, keďţe patrí k vidieckemu sídlisku. Postupným prenikaním belobrdskej kultúry klesá počet milodarov v hroboch, takţe v novšej fázy pochovávania by sa malo nachádzať menej amuletov, čo nesedí z pozorovania troch hrobov. Zo staršieho obdobia pochovávania sa tu ukázal jeden amulet a z belobrdského dva. Hroby sa nachádzajú na severozápadných hraniciach preskúmaného pohrebiska. Uloţenie hrobov na pohrebisku a koncentrácia amuletov nemajú ţiadnu spoločnú súvislosť. Obr. 6. Mapa Bučany úprava od Obr.5. Obr. 7. Rozloţenie amuletov pri kostre v Bučanoch. 28

29 3.3. Čakajovce Výskum na pohrebisku v Čakajovciach sa odohráva počas dvanástich etáp v roku 1974 a medzi rokmi Pochovávanie na pohrebisku sa odohrávalo medzi 9. a 12. storočím. Pohrebisko je rozdelené do štyroch horizontov (A prvé desaťročie 9. aţ druhé desaťročie 10. storočia, B druhé aţ piate desaťročie 10. storočia, C piate desaťročie 10. storočia aţ prelom 10. a 11. storočia, D prelom 10. a 11. storočia aţ prvé desaťročie 12. storočia). Nejde o komplexne uzavretú oblasť. Mohlo sa tu nachádzať pribliţne 900 kostrových hrobov avšak preskúmaná oblasť archeológmi dosahuje 90% (severná a juţná časť pohrebiska nemohli byť dôkladne preskúmané). Pohrebisko sa nachádza na svahu a je vystavené očistným účinkom slnka. Pochovávali tu do vymedzených priestorov, ktoré sa zhlukovali podľa majetkových a sociálnych pomerov. Hranice pohrebiska (a aj jeho súčasť) tvorili mimo iné aj rastlinné porasty, ktorým sa pripisovali magické a ochranné účinky. V susedstve kostrového pohrebiska je aj ţiarové pohrebisko zo šiesteho storočia. Presné ukončenie pochovávania ţiarovým spôsobom sa však určiť nedala. Mŕtvi boli v kostrových hroboch ukladaní vo vystretej polohe s hornými končatinami vystretými popri tele s určitými výchylkami a variáciami ako uloţenie jednej alebo oboch rúk do lona alebo na hrudník. Ukázali sa tu aj hroby, kde bolo telo uloţené na bok. Hroby boli orientované smerom Z V (Hanuliak Rejholcová 1999, 7,9 16, 24 35). Na mapách z tejto lokality neuvádzam umiestnenia hrobov, pretoţe v literatúre som nenašla mapu, na ktorej by sa očíslovanie hrobov nachádzalo. Hroby sú rozdelené na horizonty na obr.8.. Na pohrebisku v Čakajovciach bolo 64 hrobov s amuletmi. 17 bolo detských, 29 ţenských, 15 muţských a dva mladistvé hroby. Pohrebisko patrí medzi najbohatšie lokality, na ktorých som amulety v hroboch určovala. Keďţe v literatúre sa nenachádzala mapa, na ktorej by bolo pohrebisko s očíslovanými hrobmi, 3% 24% 27% Deti Ženy Muži Mladiství 46% Tab.3. Grafické znázornenie pohlaví v hroboch. nemohla som určiť vzťah hrobu vzhľadom na uloţenie na pohrebisku a jeho okoliu. V hrobe 5 bola pochovaná ţena. V ústach mala vloţený zlomok rádiolaritu. V hrobe sa nachádzali ešte 2 záušnice. Hrob bol vybavený priemerne (Rejholcová 1995a, 5). 29

30 Hrob 9 bol ţenský. V ústach mala vloţenú mincu (Šalamún). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 5). Hrob 25 bol ţenský. Na ľavej strane hrude mala uloţenú mincu (Štefan I). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 6). V hrobe 26 bola uloţená ţena. V ústach mala mincu (Štefan I). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 6). Hrob 28 bol muţský. Po pravou ramennou kosťou mal uloţenú mincu (Šalamún), ktorá sa sem mohla dostať sekundárne z úst. Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 6). Hrob 29 bol muţský. Na hrudných stavcoch bola uloţená minca (Ondrej I). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 6 7). Hrob 32 bol detský. Po lebkou malo uloţenú mincu (Šalamún). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 7). V hrobe 43 bol pochovaný mladistvý. Pod pravou panvovou kosťou sa nachádzala minca (Belo rex). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 7). Hrob 44 bol ţenský. Medzi panvovými kosťami sa nachádzala minca (Ondrej I). Hrob bol vybavený priemerne, nachádzala sa v ňom minca, dve záušnice, prsteň a črep (Rejholcová 1995a, 8). Hrob 46 bol muţský. Pod ľavou ramennou kosťou sa nachádzala minca (Belo dux). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 8). Hrob 47 bol muţský. Nad pravou panvovou kosťou sa nachádzala minca (Šalamún). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 8). Hrob 49 bol muţský. V ústach mal mincu (Koloman). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 8). Hrob 61 bol muţský. V ústach bola uloţená minca (Ladislav I). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 9). Hrob 71 bol ţenský, Na pravej strane hrudníka pri prevrátenej sánke sa nachádzala minca (Ladislav I). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 9 10). Hrob 84 bol ţenský. Po pravou panvovou kosťou sa nachádzala minca (Ladislav I). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1195a, 10). 30

31 Obr.8. Mapa Čakajovce horizont pochovávania A (1,2) a B (3), roky 10. storočia a horizont pochovávania C (1) a D (2), 50. roky 10. začiatok 12. storočia (Hanuliak Rejholcová 1999, 16,18). 31

32 Hrob 90 bol ţenský. V ústach sa nachádzal úštep z rádiolaritu a na pravej strane hrudníka sa nachádzala minca (Šalamún). Mnoţstvo milodarov v hrobe bolo priemerné. V hrobe sa nachádzal ešte prsteň (Rejholcová 1995a, 11). Hrob 94 bol detský. Pod pravou nohou sa nachádzalo vajce. Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 12). Hrob 102 bol ţenský. V ústach mala mincu v zlomkoch. Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 12). Hrob 103 bol muţský. Pri ľavej ramennej kosti sa nachádzala minca (Ondrej I). Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 12). Hrob 109 bol detský. Pri lebke sa nachádzala minca. Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 12). Hrob 117 bol ţenský. Pri pravej ruke sa nachádzala minca (Ondrej I). Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa navyše nachádzali dve záušnice a prsteň (Rejholcová 1995a, 13). Hrob 120 bol ţenský. Pri pravej panvovej kosti sa nachádzala minca (Ladislav I). Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa navyše nachádzali dve záušnice a črepy (Rejholcová 1995a, 13). Hrob 123 bol detský. Na krku mal zavesenú mušľu a jelení zub. Hrob bol vzhľadom na milodary jeden z najbohatších (Rejholcová 1995a, 13 14). Hrob 124 bol ţenský. V oblasti krku sa nachádzali mušle, ktoré slúţili ako závesok. Hrob bol vzhľadom na milodary bohatý (Rejholcová 1995a, 14 15). Hrob 129 bol ţenský. Medzi panvovými kosťami sa nachádzal bronzový drôt, ktorý mohol slúţiť na upevnenie rastlín, ktoré boli s mŕtvou uloţené do hrobu. Inak bol hrob na milodary chudobný (Rejholcová 1995a, 15). Hrob 138 bol muţský. Pod pravou panvovou kosťou sa nachádzala minca (Ladislav I). Hrob bol na milodary chudobný (Rejholcová 1995a, 16). Hrob 168 bol muţský. Na pravej panvovej kosti sa nachádzala minca (Belo dux). Hrob bol vzhľadom na hrobový inventár priemerne vybavený. V hrobe sa nachádzal prsteň (Rejholcová 1995a, 19). Hrob 204 bol muţský. Pri prstoch ľavej ruky sa nachádzal hlinený oválny krúţok. Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzal ešte nôţ (Rejholcová 1995a, 23). Hrob 226 bol ţenský. V oblasti krku sa nachádzal spolu s náhrdelníkom srdcovitý závesok. Hrob bol na milodary priemerný. Našlo sa tu 6 kusov milodarov v rátane náhrdelníka so záveskom (Rejholcová 1995a, 25). 32

33 Hrob 230 bol ţenský. V zásype hrobovej jamy sa našiel zlomok drôtu, ktorý mohol slúţiť na upevnenie rastlinných zvyškov. Keďţe sa našiel v zásype, môţe byť otázne, či rátať tento artefakt medzi amulety a či sa do zásypu nedostal náhodou. Hrob bol bohatý na hrobový inventár (Rejholcová 1995a, 26). Hrob 269 bol detský. V hrobe sa v oblasti krku nachádzala hrkálka a lunulovitá ozdoba. Hrob bol vzhľadom na milodary bohatý (Rejholcová 1995a, 29). V hrobe 278 bol pochovaný nedospelý jedinec. Na hrudníku sa našla mušľa, Hrob patril medzi bohaté hroby vzhľadom na pohrebný inventár (Rejholcová 1995a, 30). V hrobe 288 bol uloţený muţ. Na konci nôh sa nachádzal zlomok amorfnej ţeleznej suroviny, ktorá mohla pravdepodobne slúţiť ako amulet. Hrob bol vzhľadom na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzala ešte pracka a nôţ (Rejholcová 1995a, 31). Hrob 293 bol muţský. V ústach mal vloţenú mincu (Ladislav I). Hrob bol na milodary chudobný (Rejholcová 1995a, 33). Hrob 295 bol ţenský. V ústach mala uloţenú mincu (Ladislav I) a pod pravou panvovou kosťou krištáľ. Hrob bol na milodary priemerný, mimo iného sa tu nachádzala ihla a tri záušnice (Rejholcová 1995a, 33). Hrob 296 bol ţenský. V ústach mala uloţenú mincu (Belo II). Hrob bol na milodary chudobný (Rejholcová 1995a, 33). Hrob 300 bol muţský. Pod pravou panvovou kosťou sa nachádzala minca (Štefan I). Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzali tri záušnice (Rejholcová 1995a, 33). Hrob 313 bol detský. Na pravej strane spánkovej kosti sa nachádzala minca (Ladislav I). Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzal prsteň (Rejholcová 1995a, 34). Hrob 326 bol ţenský. V ústach mala uloţenú mincu (Ladislav I). Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzala záušnica a prsteň (Rejholcová 1995a, 35). Hrob 336 bol detský. Pri sánke sa nachádzala mušľa. Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzali dva náramky, nášivka a nádoba (Rejholcová 1995a, 36). Hrob 348 bol detský. Ako súčasť náhrdelníka sa v oblasti krku nachádzala mušľa. Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzala záušnica, závesok s náhrdelníkom a nádoba (Rejholcová 1995a, 37). Hrob 349 bol detský. Pri pravej strane lebky sa nachádzalo vajce. Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzal ešte nôţ a nádoba (Rejholcová 1995a, 37). 33

34 Hrob 357 bol detský. V oblasti krčných stavcov sa ako súčasť náhrdelníka nachádzalo päť mušieľ a dve mince. Hrob patril medzi bohaté hroby. Mimo bohato zdobeného náhrdelníka sa tu nachádzali štyri záušnice a prsteň (Rejholcová 1995a, 38). Hrob 406 bol ţenský. V hrobe sa na hrudníku našli mušle ako závesky do náhrdelníka. Hrob svojimi milodarmi patril medzi priemerné hroby. Mimo iného sa tu nachádzali záušnice, nôţ a prsteň (Rejholcová 1995a, 44). Hrob 411 bol detský. Vedľa nôh sa nachádzalo slepačie vajce. Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzali tri nádoby a nôţ (Rejholcová 1995a, 44). Hrob 426 bol ţenský. V oblasti hrudníka sa nachádzali mušle, ktoré slúţili ako závesok do náhrdelníka. Vzhľadom na inventár patrí tento hrob medzi bohatšie hroby (Rejholcová 1995a, 46). Hrob 447 bol ţenský. Pod nohami sa našlo vajce. Hrob bol vzhľadom na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzala nádoba, náušnica a vedierko (Rejholcová 1995a, 48). Hrob 457 bol detský. V oblasti krku sa nachádzal srdcovitý závesok z bronzu. Ţelezná hrkálka, dva rybie stavce a mušľa. Všetky slúţili ako závesok do náhrdelníka. Vzhľadom na bohato zdobený náhrdelník je hrobový inventár priemerný. V hrobe sa mimo iného nachádzala náušnica, nášivka a krúţok (Rejholcová 1995a, 50). Hrob 468 bol ţenský, Pod pravou kľúčnou kosťou sa nachádzala mušľa. Hrob patril vzhľadom na hrobový inventár medzi priemerné hroby. V hrobe sa nachádzala nádoba, nôţ, ihla, korálik a gombíky (Rejholcová 1995a, 51). Hrob 471 bol detský. V ľavej ruke sa nachádza úlomok z terry sigilaty. Hrob bol vzhľadom na hrobový inventár priemerný. V hrobe sa nachádzala nášivka, náhrdelník, nákrčník a koráliky (Rejholcová 1995a, 51). Hrob 475 bol ţenský. V oblasti hrudníka sa nachádzali mušle, ktoré slúţili ako závesok. Hrob bol vzhľadom na pohrebný inventár bohatý. Obsahoval osem milodarov (Rejholcová 1995a, 52). Hrob 541 bol detský. Pri sánke sa nachádzali mušle, ktoré slúţili ako závesok. Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzala záušnica, nádoba a náhrdelník (Rejholcová 1995a, 57 58). Hrob 547 bol ţenský. Pod sánkou sa nachádzala minca, ktorá slúţila ako závesok. Hrob bol na milodary chudobný (Rejholcová 1995a, 58). Hrob 565 bol ţenský. Pri sánke sa nachádzal ulitník, ktorý spolu s korálikmi bol súčasťou náhrdelníka. Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1995a, 60). 34

35 Obr. 9. Mapa výskytu mincí na pohrebisku v Čakajovciach (Rejholcová 1995, 79). Hrob 572 bol ţenský. Na ľavej strane pri panvových kostiach sa nachádzali dva závesky. Jeden bol lunulovitý, druhý bol srdcovitý. Hrob na milodary patril medzi bohaté hroby (Rejholcová 1995a, 61 62). Hrob 621 bol muţský. Na distálnej časti nôh sa nachádzali bronzové platničky, ktoré kedysi pravdepodobne vydávali búchaním o seba zvuk. Hrob bol priemerný na milodary. V hrobe sa nachádzala záušnica, koráliky a nástroj nevedno, na čo slúţil (Rejholcová 1995a, 69). Hrob 635 bol detský. Na distálnej časti pravej nohy sa nachádzalo vajce. Hrob bol priemerný na milodary. V hrobe sa nachádzal náramok a náhrdelník (Rejholcová 1995a, 70 71). Hrob 645 bol muţský. Na distálnej časti nôh sa nachádzal bronzový drôt, ktorým mohol byť upevnený zväzok kvetov. Hrob bol na milodary priemerný. V hrobe sa nachádzal nôţ, kresadlo a objímka (Rejholcová 1995a, 72). Hrob 646 bol ţenský. Na hrudníku sa ako súčasť náhrdelníka našli mušle a srdcovitý závesok. Hrob je na milodary priemerný. Mimo náhrdelníka s mnohými záveskami sa v hrobe nachádzala ihlica a gombíky (Rejholcová 1995a, 72). 35

36 Hrob 718 bol detský. Na krku sa nachádzala mušľa ako súčasť náhrdelníka spolu s korálikom a záveskom. Hrob bol na milodary chudobný (Rejholcová 1995a, 79). Hrob 725 bol detský. Za lebkou sa nachádzalo slepačie vajce. Hrob patril medzi priemerné hroby. V hrobe sa nachádzali záušnice, prsteň a nášivka (Rejholcová 1995a, 79). Hrob 762 bol detský. Vpravo a vľavo od lebky sa nachádzali lunulovité náušnice a v oblasti krku sa nachádzal neúplný lunulovitý závesok. Hrob na milodary patril medzi bohaté hroby (Rejholcová 1995a, 83 84). Hrob 777 bol ţenský. Na ľavej strane hrudníka sa nachádzal bronzový srdcovitý závesok. Hrob patril milodarmi medzi priemerné hroby. V hrobe sa nachádzali tri nádoby a dve náušnice (Rejholcová 1995a, 87). Hrob 854 bol muţský. V ústach sa nachádzala minca (Ladislav I). Hrob bol na milodary chudobný (Rejholcová 1995a, 89) Mince Mušle Závesky Zvuk Vajce Iné Tab.4. Tabuľkové zobrazenie mnoţstva amuletov na pohrebisku v Čakajovciach. 93% 7% S amuletmi Bez amuletov Tab.5. Grafické znázornenie počtu hrobov s amuletmi vzhľadom na celkové mnoţstvo hrobov. Z celkového počtu 894 hrobov obsahovalo amulet 7,16 % hrobov. Pohrebisko v Čakajovciach poskytuje najväčšiu variabilitu amuletov a ukazuje, ako v najnovšej fázy pohrebiska začína ubúdať hrobový inventár a vyskytujú sa v hroboch iba mince a v najstaršej fázy pohrebiska sa vyskytujú bohaté hroby s mnoţstvom sprievodného inventára, keďţe obdobia pouţívania pohrebiska trvá od 9. do 12. storočia. Najviac amuletov v Čakajovciach predstavovali mince. Väčšina z nich slúţila ako obolus mŕtvych a patrili prevaţne do posledných dvoch horizontov pochovávania. Čo sa týka uloţenia amuletov v hrobe, tak v chudobných a priemerných hrobov bolo mnoţstvo amuletov relatívne vyrovnané. Najmenej amuletov sa nachádzalo v bohatých hroboch. Najviac amuletov sa vyskytovalo v oblasti hrudníka, krku a úst, čo nasvedčuje ich funkciu ako závesku (hrudník, krk) alebo obolu 36

37 (ústa). Pohrebisko by som určila na amulety chudobné, pretoţe v staršej fázy pochovávania je výskyt amuletov vzhľadom na počet hrobov nízky (sem zaraďujem hlavne amulety, ktoré neboli obolus). Obr.10. Umiestnenie amuletov na pohrebisku v Čakajovciach pri kostre (čísla na znakoch znamenajú mnoţstvo daného amuletu). 37

38 3.4. Čápor Na juhozápadnom svahu mohyly v Čápore sa našlo kostrové pohrebisko. Pohrebisko bolo narušené počas druhej svetovej vojny pri kopaní zákopov. Pohrebisko pochádza z 11. a zo začiatku 12. storočia. Jedinci boli pochovávaní smerom SZ JV alebo SSZ JJV. Mŕtvi boli uloţení vo vystretej polohe s rukami pozdĺţ tela, alebo na panve či v lone, nohy boli niekedy skrčené v kolenách alebo prekríţené v oblasti členkov. Na pohrebisku sa nachádzajú vo väčšej miere hroby ţien a detí (i to dievčat). Toto pohrebisko patrí medzi tie radové pohrebiská, ktoré sa začali pouţívať za vlády Ondreja I. a skončilo sa na nich pochovávať na začiatku 12. storočia, kedy sa dostáva do popredia kostolné pochovávanie (Točík Paulík 1979, ). Obr.11. Mapa pohrebiska v Čápore (Točík Paulík 1979, 103). Hrob 28 bol muţský. Pri ľavej členkovej kosti sa našla minca (Ondrej I). Hrob sa nachádza v juhovýchodnej hranici pohrebiska. Hroby okolo tohto hrobu sú chudobné na hrobový inventár (Točík Paulík 1979, 106). Hrob 44 bol ţenský. V oblasti hrudníka sa našiel strieborný denár (Ladislav I). Hrob sa nachádza o "2 rady" severnejšie od predošlého hrobu. V hrobe sa nachádzala ešte záušnica. Okolité hroby boli na inventár chudobné alebo chýbal (Točík Paulík 1979, 107). Pohrebisko v Čápore je radové pohrebisko. Hroby sa nachádzali v dvoch rôznych radoch a boli uloţené v inom období. Ich príbuzenstvo sa vylučuje. Uloţenie hrobov a amuletov na pohrebisku nemá ţiadny súvis. Pohrebisko je z dedinského prostredia, napriek tomu sa na ňom vyskytuje málo amuletov, i to vo forme obolu. 38

39 4% S amuletmi Bez amuletov 96% Tab.6. Percentuálne rozloženie hrobov s amuletmi na pohrebisku v Čápore. Obr.12. Mapa pohrebiska v Čápore prerobená od Obr.11. Obr.13. Rozloţenie amuletov pri kostre na pohrebisku v Čápore. 39

40 3.5. Hurbanovo Bohatá Pohrebisko je situované na sever od obce Bohatá, ktorá teraz patrí do Hurbanova. Mŕtvi boli do hrobov ukladaní smerom Z V a SZ JV. Mŕtvi boli ukladaní na chrbát a vo vystretej polohe s rukami pri tele, v menšine prípadov s ľavou alebo pravou rukou v lone, s oboma rukami v lone, s jednou rukou na hrudi a druhou v lone a s oboma rukami na hrudi. Spôsob uloţenia rúk sa tu takto spomína preto, pretoţe mnohí bádatelia sa domnievajú, ţe podľa uloţenia rúk by sa dalo spoznať pohlavie človeka (čo nie je vţdy 100 percentné). Na pohrebisku sa pochovávalo od druhej polovice 10. storočia aţ do konca storočia 11. (Rejholcová 1976, ). Obr.13. Mapa pohrebiska v Hurbanove (Rejholcová 1976, 192). Hrob 22 bol detský. V hrobe nebolo nič okrem bronzového kríţika, ktorý sa určil ako amulet. Kríţik sa nachádzal v oblasti krku. Tento hrob je jediný z uvedených hrobov, v ktorom sa kríţik našiel. Hrob je uloţený v centrálnej časti juţnej oblasti pohrebiska. Vôkol tohto hrobu sa nachádzali hrobvy s chudobným pohrebným inventárom, alebo pohrebný inventár úplne chýbal (Rejholcová 1976, 195). 40

41 Obr.14. Mapa Hurbanova upravená od Obr.13. Hrob 36 bol detský. V hrobe sa ako amulety nachádzali mesiačikovitý závesok a rímska minca, ktoré boli uloţené v oblasti krku a slúţili ako závesok. Hrob sa nachádza niekoľko metrov severnejšie od predchádzajúceho hrobu. Okolité hroby sú na milodary chudobné. Tento hrob bol však na milodary bohatý obsahoval bohato zdobený náhrdelník, záušnice a prsteň (Rejholcová 1976, 196). V hrobe 54 bol pochovaný dospelý človek. Okrem striebornej mince (Ladislav I), ktorá bola uloţená v ústach, sa v hrobe iné milodary nenašli. Okolité hroby sú tieţ na milodary chudobné. Hrob sa nachádza v takmer centrálnej časti pohrebiska na západnej strane (Rejholcová 1976, 197). V hrobe 79 bolo pochované dieťa. V hrobe sa našla minca (Šalamún). Bola uloţená v ústach. Hrob sa nachádza na JZ strane pohrebiska namieste, ktoré vyzerá ako osamotený rad šiestich hrobov. Okolité hroby sú chudobné na pohrebný inventár (Rejholcová 1976, 198). Hrob 93 patril dospelému. V ústach sa nachádzala minca (Ondrej I). Hrob je uloţený v severnej časti pohrebiska, kde sú uloţené hroby hustejšie ako na juţnej strane. Okolité hroby sú chudobné na pohrebný inventár (Rejholcová 1976, 199). Hrob 96 patril dospelému. V ústach sa našla minca (Ondrej I). Hrob sa nachádza o dva rady severnejšie ako hrob 93. Rovnako ako u predchádzajúceho je pohrebn inventár okolitých hrobov chudobný (Rejholcová 1976, 199). V hrobe 98 bol pochovaný dospelý človek. V ústach bola uloţená strieborná mica (Koloman). Hrob sa nachádza o jeden rad severnejšie ako hrob 96. Okolité hroby boli na milodary chudobné (Rejholcová 1976, 200). 41

42 V hrobe 113 bol pochovaný dospelý človek. V ústach sa našla mica (Šalamúm). Hrob sa nachádza o rad severnejšie ako hrob 93 na východnej strane. Okolité hroby boli na pohrebný inventár chudobné (Rejholcová 1976, 201). V hrobe 126 bol pochovaný dospelý človek. V ústach sa našla minca (Ondrej I). Mimo iného sa tu našli aj dve záušnice. Hrob sa nachádza severozápadnejšie od hrobu 113 priblične o 3 rady ďalej. V okolitých hroboch sa našlo maximálne po jednom milodaru alebo chýbal (Rejholcová 1976, 202). V hrobe 129 bol pochovaný dospelý jedinec. Na pravej strane hrudníka sa našla minca (Bela dux). Hrob sa nachádza o rad juţnejšie ako hrob 126. Okolité hroby obsahujú zväčša po jednom milodare (Rejholcová 1976, 204). V hrobe 139 sa nachádzal dospelý jedinec. V ústach mal uloţenú mincu (Šalamún). Okrem mince sa v hrobe nachádzala aj záušnica. Hrob sa nachádza juhovýchodnejšie od hrobu 129 v tom istom rade ak rátame rad idúci zo SZ na JV. Okolité hroby obsajú zväčša po jednom milodare (Rejholcová 1976, 204). V hrobe 146 bol pochovaný mladistvý. Pri sánke sa našla minca (Šalamún). Nachádza sa v rade s hrobmi 129 a 139 východnejšie. Je to posledný hrob z radu ak rátame rad idúci zo SZ na JV. Okolité hroby obsahujú po jednom milodare alebo hrobový inventár chýba (Rejholcová 1976, 204). V hrobe 149 bol pochovaný dospelý jedinec. Na hrudníku sa nachádzala arpádovská minca. Hrob sa nachádza juţnejšie od hrobu 146 pribliţne o dva tri rady. Okolité hroby sú na milodary chudobné (Rejholcová 1976, ). 91% 9% S amuletmi Bez amuletov Tab.7. Grafické znázornenie počtu hrobov s amuletmi na pohrebisku v Hurbanove Bohatej. Podľa nálezov pohrebisko patrí uţ do neskorého obdobia včasného stredoveku, kedy ustupuje ukladanie milodarov do hrobov vplyvom kresťanstva. Čím sa nachádzame severnejšie, tým počet amuletov klesá a ich úloha je reprezentovaná viac mincami. Ukladanie obolu mŕtvym v storočí je ešte zvykom a úplne nevymizlo. I tak je pohrebisko na 42

43 amulety bohatšie, pretoţe sa tu nachádza 9% hrobov s kultovným pohrebným inventárom. V neskorom období pochovávania i keď sa uţ do hrobov neukladali milodary, istá viera sa prechovávala vo forme obolov a ich pozitívnej schopnosti pomôcť mŕtvemu v záhrobí. Obr.15. Rozloţenie amuletov pri kostre v Hurbanove Bohatej. 43

44 3.6. Chotín Pohrebisko z storočia sa nachádza na miernom svahu a hroby boli vyhlbované do piesku. Hroby boli orientované smerom západ východ (hlava bola uloţená na západ). Kostry boli uloţené rovno na chrbte. Hroby s milodarmi sú usporiadané spolu a nenachádzajú sa medzi nimi hroby bez milodarov (Dušek 1955, ). Obr.16. Mapa pohrebiska v Chotíne (Dušek 1995, ). V hrobe 53 bolo pochované dieťa. Nachádzal sa na juţnej strane pohrebiska niekoľko metrov od jeho hranice. V hrobe sa našli dve srdcovité kovania v oblasti hrudných stavcov. Okrem kovaní sa tu našli aj záušnice. V blízkosti tohto hrobu sa nachádzal jeden hrob, v ktorom sa našli perly bol chudobný oproti detskému hrobu (Dušek 1955, 250). Hrob 81 bol pravdepodobne muţský i keď sa tu nachádzal ihelník. Za amulet sa povaţuje srdcovitý závesok ten sa pravdepodobne nachádzal v oblasti krku. Mimo iného sa tu nachádzajú prstene a iné závesky. Hrob sa nachdádza severnejšie od predchádzajúceho hrobu. V jeho blízkosti sa nachádzal chudobný hrob dieťaťa (Dušek 1955, 252). Hrob 300 bol zničený a kostra sa nezachovala z dôvodu odberu piesku. Zachránili sa tu tri srdcovité závesky zvlášť a dva ako súčasť náhrdelníkov. Uloţenie hrobu sa na mape nenachádza (Dušek 1955, 253). Na pohrebisko z storočia sa tu podľa môjho názoru nachádza málo amuletov (3%). Ich rozloţenie na pohrebisku nemá ţiadnu súvislosť. Amuelty z tohto pohrebiska sú 44

45 všetky srdcovité závesky. Oba dva celé hroby sa nachádzajú na juţnej časti pohrebiska, na severozápadnej časti sa amulety nevyksytujú. Autor publikácie o pohrebisku v Chotíne (Dušek 1955) uvádza, ţe sa tu nachádza málo hrobov a veková hranica mŕtvych sa uvádza okolo 50 rokov. 3% 97% S amuletmi Bez amuletov Tab.8. Grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi v Chotíne. Obr.17 Mapa Chotína prerobená od Obr.16. Obr.18. Rozloţenie amuletov pri kostre v Chotíne. 45

46 3.7. Ipeľský Sokolec Pohrebisko je situované 2 km na JZ od obce, na úpätí východného výbeţku v oblasti, ktorá klesá do inundácie rieky Ipeľ. Preskúmané hroby leţia pravdepodobne na okraji pohrebiska (10 hrobov), ich orientácia je v smere Z V s odchýlkami na SZ JV. Mŕtvi boli pochovávaní pravdepodobne v nejakom obale o čom nasvedčujú "stiahnuté" kostry z hrobu 7 a 8. Nálezový materiál datuje pohrebisko do 9. storočia (Vendtová Rejholec 1963, ). Obr.19. Mapa pohrebiska v Ipeľskom Sokolci (Vendtová Rejholec 1963, 238). Hrob 4 bol muţský. Na konci ľavej nohy sa nachádzalo vajíčko.hrob patril medzi hroby s priemerným mnoţstvom hrobového inventára. Nachádzal sa severovýchodne z časti pod nahrnutou zeminou. Vôkol sa nachádzali hroby s aspoň jedným kusom hrobového inventára (Vendtová Rejholec 1963, 238). Hrob 6 bol ţenský a mal bohatý sprievodný hrobový inventár. Za amulet sa povaţuje lunulovitý prívesok v oblasti krku. Hrob sa nachádzal na juhozápadnej strane odkrytej časti pohrebiska. Vôkol sa nachádzali hroby s aspoň jedným kusom hrobového inventára (Vendtová Rejholec 1963, ). 46

47 Obr.20. Mapa pohrebiska v Ipeľskom Sokolci upravená od Obr.19. Rejholec 1963, 239). V hrobe 7 bol pochovaný mladistvý. V hrobe sa nachádzalo vajce. Hrob sa nachádza severovýchodne od hrobu 6. Z hrobov patrí medzi tie chudobnejšie, keďţe na rozdiel od ostatných hrobov, kde sa nachádzali aspoň tri ďalšie sprievodné kusy hrobového inventára, sa tu našla uţ iba pracka. Vôkol sa nachádzajú hroby s aspoň jedným kusom hrobového inventára (Vendtová V hrobe 8 bol pochovaný starec. Za amulet sa povaţuje srdcovitý závesok, ktorý sa nachádzal pri ľavej stehennej kosti. Hrob sa nachádza na SSZ od hrobu 4. Nachádzajú sa 60% 40% S amuletmi Bez amuletov Tab.9. Grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku v Ipeľskom Sokolci. pri ňom hroby, ktoré boli rozrušené ťaţbou piesku (Vendtová Rejholec 1963, 239). Vzhľadom na to, ţe tieto hroby sú iba okrajom pohrebiska, je predčasné určovať podľa nich stav amuletov na pohrebisku. Ak by sme brali do úvahy iba tento výskum tak stav amuletov tu dosahuje 40%, čo je veľké číslo. Veľa informácií sa kvôli ťaţbe nedá zistiť o pohrebisku a jeho stave z roku Autori práce o pohrebisku v Ipeľskom Sokolci (Vendtová Rejholec 1963) sa domnievajú, ţe pohrebisko pokračuje na severovýchod. Podľa mapy sa tam nachádza nahrnutá zemina a prebieha ťaţba hliníka (informácie sú z roku 1963, novšie informácie neuvádzam, pretoţe som o tom zatiaľ nenašla literatúru). 47

48 Obr.21. Rozloţenie amuletov pri kostre na pohrebisku v Ipeľskom Sokolci Komárno ul. J. Váradiho 89% 11% S amuletmi Bez amuletov Tab.10. Grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku v Komárne. Pohrebisko sa nachádza na západnom okraji mesta, pribliţne 1500 metrov od ramena Dunaja. Západná časť pohrebiska je neprístupná, lebo je zastavaná domami. Mŕtvych ukladali hlavou na západ. Hroby boli porušené vykrádaním, takţe sa pôvodná poloha mŕtveho v hrobe ťaţko určovala. Slovanské pohrebisko pochádza z obdobia 2. polovice 8. storočia aţ do konca 8. storočia. Na pohrebisku sa pravdepodobne pochovávali ľudia z vyššej 48

49 spoločenskej vrstvy, o čom svedčia hroby jazdcov. Pohrebisko v Komárne je jedným z pohrebísk, ktoré nám ukazujú čo to o symbióze slovanského a avarského národa (Čilinská 1982, ). Obr.20. Mapa pohrebiska v Komárne (Čilinská 1982, 363). Hrob 19 bol ţenský. V hrobe sa našlo vajce. Hrob sa nachádza na východe pohrebiska. Vyzerá to tak, ţe hrob bol čiastočne osamotený. Keď sa pozrieme na vzdialenosti medzi ostatnými hrobmi tak vôkol tohto sa nenachádzajú hroby (Čilinská 1982, ). Hrob 23 bol ţenský. Ţena bola pochovaná s koňom a hrob bol bohato vystrojený. V hrobe sa nachádzali dve bronzové mince. Hrob sa nachádza tieţ čiastočne osamotený od ostatných hrobov (Čilinská 1982, ). V hrobe 24 bol uloţený jedinec neznámeho pohlavia. Nachádzal sa na východe pohrebiska a bol menších rozmerov. Našlo sa v ňom vajíčko inak bol na milodary chudobný. Vôkol tohto hrobu sa nachádza trojhrob,jazdecký hrob a ţenský hrob (Čilinská 1982, 355). Pohrebisko v Komárne pochádza z konca 8. Storočia a ukazuje na splývanie slovanského a avarského obyvateľstva. Výskyt amuletov v tomto období by nemusel byť ešte vysoký. Výskyt vajíčok je na toto obdobie nezvyčajný. Kvôli tomu, ţe nemám informácie o uloţení amuletov na tomto pohrebisku neprikladám obrázok kostry 49

50 s amuletmi. Uloţenie hrobov na pohrebisku a uloţenie amuletov v nich nemá ţiadnu spojitosť. Obr.21. Mapa pohrebiska v Komárne upravená od Obr Malé Kosihy Pohrebisko sa nachádza pribliţne dva kilometre od obce Malé Kosihy severozápadne. Patrí do okresu Nové Zámky. Nachádza sa medzi Ipľom a pahorkatinami v juhovýchodnej časti západného Slovenska. Terén klesá juhovýchodným smerom. Archeologický záchranný výskum začal v letných mesiacoch (júl) roku 1985 a trvali do ďalšieho roku do júla (dve sezóny). Pohrebisko ma rozlohu 3788 m 2 a v priebehu dvoch sezón bolo odkrytých 434 hrobov. Sprvu sa začalo pochovávať rozptýlene i v niekoľkometrových vzdialenostiach. Pribúdaním nových hrobov ubudlo voľného priestoru, čo si vynútilo prechod k systematickému pochovávaniu. Pohrebisko je uloţené na terasovitej vyvýšenine, ktorá klesá východným aţ juhovýchodným smerom (súvis s ochranno očistným charakterom). Je vystavená pôsobeniu slnka (ďalšie očistné účinky). Nachádzajú sa tu hroby z doby laténskej a s hrobmi z storočia. I umiestnenie dostatočne ďaleko od obydlí ţivých je súčasťou rituálov (oddelenie sféry ţivých a mŕtvych). Pribliţne m sa nachádzalo medzi pohrebiskom a obydliami. Ráta sa s tým, ţe hranice pohrebiska mimo pôdnych rozdielov tvorili i stromy, ktoré sa mohli nachádzať i priamo v areáli pohrebiska. Za ich doklad sa povaţujú prázdne oblasti medzi hrobmi. V tomto období pravdepodobne uctievali i stromy. Avšak sa s tým nemôţe počítať na sto percent. Jedinci boli ukladaní vo vystretej polohe s rukami väčšinou popri tele. Hroby boli orientované smerom ZSZ VJV (Hanuliak 1994, 7 25). 50

51 Obr.22. Plán pohrebiska v Malých Kosihách (Hanuliak 1994, 70). Keďţe hroby sú pomiešané s hrobmi z iných horizontov pochovávania, tak neurčujem vzťah medzi nimi a okolitými hrobmi, ale uvádzam obrázok tzv. veľkorodín. Členovia veľkorodín pochádzajú z jedného predka a sú na obrázku rozčlenení do skupín X, Y a Z (Hanuliak 1994, 72 73). Obr.23. Mapa veľkorodín v Malých Kosihách (Hanuliak 1994, 73). 51

52 Obr.24. Mapa pohrebiska v Malých Kosihách bez číslovania hrobov (Hanuliak 1994, 9). Hrob 30 bol ţenský. Bol uloţený v prvej oblasti hrobov. Pri pravom chodidle bolo uloţené vajce. Hrob patril medzi priemerne vybavené hroby. Hrob obsahoval náhrdelník, prsteň a záušnicu (Hanuliak 1994, 104, 118). Hrob 41 bol detský. Bol uloţený v prvej oblasti hrobov. Z vnútornej strany pravého ramena sa nachádzali vajcia. Hrob bol inak chudobný na milodary (Hanuliak 1994, 104, 118). Hrob 42 bol detský. Bol uloţený v druhej skupine hrobov. V hrobe sa nachádzali tri vajcia u vnútornej strany ľavého ramena a z jednej a druhej strany panvovej kosti (Hanuliak 1994, 104, 118). Hrob 43 bol pravdepodobne ţenský. Hrob sa nachádza v prvej skupine hrobov. Hrob bol priemerný na milodary. Okrem vajcia, ktoré sa nachádzalo pri pravom lakti, sa v hrobe našli dva prstene (Hanuliak 1994, 105,119). Hrob 55 bol detský. Patril do druhej skupiny hrobov. Hrob bol priemerný na milodary. Za amulet som určila srdcovitý závesok pri ľavej kľúčnej kosti. Mimo toho sa v hrobe nachádzali dva prstene (Hanuliak 1994, 105, 119). Hrob 79 bol ţenský. Patril do druhej skupiny hrobov. V sánke sa našla minca (Štefan I). Hrob bol priemerný na milodary. Nachádzala sa tu ešte záušnica (Hanuliak 1994, 106, 120). 52

53 Hrob 127 bol ţenský. Patril do tretej skupiny pochovávania. Hrob bol priemerný na milodary. Nachádzali sa tu nákrčník a zdobený náhrdelník, ktorého súčasťou boli dva lunulovité závesky (Hanuliak 1994, 107, 123). Obr.25. Malé Kosihy plán pohrebiska upravené od Obr.22. Hrob 139 bol detský. Patril do štvrtej oblasti hrobov. Pri ľavej strane sánky bola uloţená minca (Šalamún).Hrob bol chudobný na milodary (Hanuliak 1994, 107, 124). Hrob 147 bol detský. Patril medzo štvrtú oblasť hrobov. Hrob bol priemerný na milodary. Za amulety som určila hrkálku, uloţenú na temene hlavy, dva závesky srdcovitý a lunulovitý v oblasti krčných stavcov a mincu (Belo dux), nachádzajúcu sa na hornej časti pravej strany hrudníka. Mimo iného sa tu nachádzali i záušnice (Hanuliak 1994, 107, 124). 53

54 Hrob 193 bol muţský. Nachádzal sa v tretej oblasti hrobov. Obsahoval mincu (Toulouse, Eudes) v pravej časti brušnej dutiny. Bol priemerný na milodary. Nachádzala sa tu strelka a nôţ (Hanuliak 1994, 108, 126) Hrob 200 bol detský. Nachádzal sa v tretej oblasti hrobov. Pri pravej strane sánky sa nachádzala minca (Taulouse, Eudes) a medzi chodidlami bolo vajce. Hrob bol priemerný na milodary. Našli sa tu koráliky z náhrdelníka (Hanuliak 1994, 108, 127). Hrob 231 bol detský. Nachádzal sa v piatej oblasti pochovávania. Hrob bol priemerný na milodary. V oblasti krčných stavcov sa nachádzal náhrdelník z korálikov a záveskov, z toho bolo 10 mušieľ. Nachádzal sa tu nákrčník a náramok (Hanuliak 1994, 109, 128). Hrob 241 bol detský. Patril do piatej oblasti hrobov. V hrobe sa nachádzal krásne zdobený náhrdelník, preto ho zaraďujem medzi priemerné hroby, i keď sa v hrobe našla iba jedna vec. Súčasťou náhrdelníka boli dve mušle a článok zvieracieho prstu (Hanuliak 1994, 109, 129). 2 Hrob 264 bol ţenský. Nachádza sa v piatej oblasti hrobov. Hrob bol chudobný na milodary. Pri krčných stavcoch sa našli mušle (Hanuliak 1994, 110, 130). Hrob 269 bol ţenský. Patril do šiestej oblasti hrobov. Hrob bol priemerný na milodary. Okrem kotúčov a náramku sa tu nachádzal náhrdelník v oblasti krku, ktorého súčasťou boli dve mušle a srdcovitý závesok (Hanuliak 1994, 110, 130). Hrob 301 bol ţenský. Nachádzal sa v siedmej oblasti hrobov. Patril medzi bohatšie hroby. Nachádzali sa tu náušnice, nákrčník, náramky, prsteň a náhrdelník v oblasti krku so záveskami, ktoré tvorili štyri mušle (Hanuliak 1994, 110, 131). Hrob 354 bol detský. Nachádzal s v desiatej oblasti pochovávania. Bol priemerný na milodary. Okrem prsteňa sa z vnútornej strany ľavého lakťa nachádzal astragal (Hanuliak 1994, 112, 133). Hrob 360 bol detský. Nachádzal sa v desiatej oblasti hrobov. Bol bohatší na milodary. Okrem piatich kusov záušníc a náhrdelníka sa tu nachádzala minca (Šalamún) v ústach (Hanuliak 1994, 112, 133) Muži Ženy Deti Tab.11. Rozloţenie amuletov u pohlavia v Malých Kosihách. 54

55 Hrob 410 bol detský. Nachádzal sa v deviatej oblasti hrobov. Bol priemerný na milodary. V ústach sa nachádzala minca (Šalamún) a nad ľavou kľúčnou kosťou astragal (Hanuliak 1994, 113, 135). Hrob 487 bol detský. Tento sa mi na mape bohuţiaľ nepodarilo nájsť, takţe neviem určiť, do ktorej veľkorodiny patril. Patrí do prvého horizontu pochovávania. Hrob bol priemerný na milodary. Okrem náhrdelníka v okolí krčných stavcov s dvoma ulitami a jednou mušľou sa tu nachádzali dva náramky (Hanuliak 1994, 115, 137). Hrob 505 bol detský. Patrí do šiestej oblasti pochovávania. Bol chudobný na milodary. Z vnútornej strany pravého lakťa sa nachádzalo vajce (Hanuliak 1994, 115, 137). Hrob 509 bol detský. Patrí do tretej oblasti pochovávnia. Hrob bol priemerný na milodary. Mimo vajcia, ktoré bolo uloţené z vnútornej strany pravého lakťa, sa tu nachádzali dve záušnice (Hanuliak 1994, 115, 137). Hrob 510 bol detský. Patrí do šiestej skupiny hrobov. Bol priemerný na milodary. V oblasti dolných končatín sa nachádzal astragal a v hrobe sa nachádzal ešte nôţ (Hanuliak 1994, 115, 137). Hrob 532 bol detský. Nachádzal sa v druhej oblasti hrobov. V sánke sa nachádzala minca (Štefan I). Hrob bol priemerný na milodary, nachádzali sa tu ešte záušnice a prstene (Hanuliak 1994, 116, 138). Hrob 538 bol ţenský. Nachádzal sa v druhej skupine hrobov. Hrob bol priemerný na milodary. V ústach sa nachádzala minca (Štefan I) a v hrobe sa nachádzala mimo iného ešte záušnica (Hanuliak 1994, 116, 138). Hrob 539 bol muţský. Nachádzal sa v druhej oblasti hrobov. V strede ľavej časti hrudníka sa nachádzal srdcovitý závesok. Hrob bol priemerný na milodary. V hrobe sa nachádzal nôţ (Hanuliak 1994, 116, 138). Hrob 540 bol ţenský. Nachádzal sa v štvrtej skupine hrobov. Hrob bol priemerný na milodary. V ústach sa nachádzala minca (Belo dux) a v hrobovej jame sa nachádzala ešte náušnica (Hanuliak 1994, 116, 139). Na pohrebisku sa pochovávalo podľa rodinných vzťahov. M. Hanuliak (Hanuliak 1944) rozdeľuje pohrebisko na tri veľkorodiny X, Y a Z. I keď je z grafu jasné, koľko amuletov sa v ktorej veľkorodine nachádzalo, nedá sa určiť, či hroby s amuletmi nejak presnejšie súvisia. Väčšina hrobov s amuletmi sa nachádza v treťom horizonte pochovávania (koniec 10. a začiatok 11. storočia). Hroby s amuletmi sú väčšinou v dvojiciach alebo trojiciach a netvoria väčšie celky. Sú rozhádzané po celom pohrebisku. Väčšina hrobov s amuletmi bola detských. Výskyt amuletov (5%) je nízky na 55

56 pohrebisko storočia. Keďţe na pohrebisku bola pochovávaná stredná vrstva obyvateľstva, tak by vplyv kresťanstva mohol byť silnejší ako u vidieckych pohrebiskách (kde však doteraz bol výskyt amuletov niţší ako na pohrebisku v Malých Kosihách). 5% 95% S amuletmi Bez amuletov Tab.12. Grafické znázornenie počtu hrobov s amuletmi na pohrebisku v Malých Kosihách. 9% 17% Vajce Závesok 42% 17% 15% Minca Mušle Iné Tab.13. Percentuálne zastúpenie rôznych druhov amuletov na pohrebisku v Malých Kosihách X Y Z Tab.14. Zastúpenie hrobov s amuletmi vo veľkorodinách v Malých Kosihách. 56

57 Obr.26. Rozloţenie amuletov okolo kostry na pohrebisku v Malých Kosihách. 57

58 3.10. Mást, Bratislava Pohrebisko je datované do 10. storočia. Jeho severná časť je zastavaná domami. Pohrebisko bolo malé. Z piatich hrobov, ktoré boli preskúmané, sa tri nachádzali hlavou na východe a telom na západe. Autori uvádzajú, ţe je to prvé objavené pohrebisko s výskytom lunulovitých záveskov (Kraskovská 1955, ). V hrobe 2 bolo pochované dievča. Nad hlavou a vľavo od lebky sa našli lunulovité náušnice. Mimo iného sa tu nachádzali ešte dve náušnice, perly, gombíky a črep. Hrob som zaradila medzi mladistvé hroby (Kraskovská 1995, 146). Slovanské pohrebisko bolo malé, vzhľadom na to ţe sa tu našlo len 5 hrobov. Počet hrobov s amuletmi teda tvorí 20%. Vzhľadom na velkosť sa nedá povaţovať pohrebisko za relevantné i keď sa tu dochovali ţivé pohanské tradície. Nachádza sa tu málo hrobov. Inak je 20% vysoké číslo a keby sme brali do úvahy len toto číslo tak by sa pohrebisko určilo na amulety bohaté. Obr.27. Rozloţenie amuletov pri kostre v Masti pri Bratislave. 58

59 3.11. Nitra Mlynárce Orientácia hrobov prevaţne Z V a SZ JV, hlavy smerovali pohľadom na východ. Telá boli uloţené rovno s rukami pozdĺţ tela, poprípade zohnuté v lakti a leţali na panve (ľavá ruka). Odštiepky čepielok (obsidiánu) boli ešte z lengyelského podloţia a v hroboch sa nachádzali náhodou. Pohrebisko sa datuje do 10. storočia a je jedným z dôkazov miešania slovanského obyvateľstva s cudzími kultúrnymi prvkami (Točík 1960, ). Obr.28. Mapa pohrebiska v Nitre Mlynárciach (Točík 1960, 269). V hrobe 5 bol pochovaný dospelý. Mincu (Ondrej I) mal uloţenú pod lebkou. V hrobe sa uţ nič iné nenachádzalo. Hrob sa nenachádza medzi hustejšie pochovanými jedincami a je na kraji pohrebiska (Točík 1960, 270). V hrobe 46 bolo pochované dieťa. Minca (Belo I) sa nachádzala na ľavej strane Obr.29. Mapa pohrebiska v Nitre Mlynárciach upravená od Obr.28. lebky. V hrobe sa uţ nič iné nenašlo. Okolité hroby boli na milodary chudobné alebo pohrebný inventár chýbal (Točík 1960, 275). Hrob 52 bol detský. Pri lebke boli uloţené tri ploché kostenné predmety neznámeho určenia a na hrudi srdcovitý závesok ako súčasť náhrdelníka. V hrobe sa nachádzali ešte pliešky. V okolí hrobu boli hroby chudobné na milodary (Točík 1960, 276). V hrobe 60 bol pochovaný dospelý. Mincu (Štefan I) mal uloţenú na hrudi. Kúsok obsidiánu bol pravdepodobne súčasťou 59

60 lengyelskej kultúry a do tohto hrobu sa dostal náhodou. Okolité hroby boli chudobné na milodary (Točík 1960, 278). 94% 6% S amuletmi Bez amuletov Tab.15. Grafické znázornenie počtu hrobov s amuletmi na pohrebisku v Nitre časť Mlynárce. Na pohrebisku z 10. storočia je uţ vidieť, ako pohrebný inventár v hroboch klesá. V troch zo štyroch hrobov sa našiel amulet vo forme obolu. Celkový výskyt amuletov na pohrebisko devínskeho typu je nízky. Počet hrobov s amuletmi tvorí 6% z celkového pohrebiska. Keďţe sa na pohrebisku absorbujú aj cudzie prvky rôznych kultúr, ubúdanie amuletov a pohrebného inventára nemusí byť prekvapujúci, keďţe domáce obyvateľstvo sa rýchlo prispôsobovalo novým zvykom. Uloţenie hrobov s amuletmi na pohrebisku nemá ţiadny vzájomný vzťah. taký Obr.30. Rozloţenie amuletov pri kostre v Nitre Mlynárciach. 60

61 3.12. Nitra na Lupke Hradisko Lupka sa nachádza medzi Nitrou a Dráţovcami. Smerom k mestu sa nachádza pohrebisko, na ktorom boli pochovávaní prví dosiaľ známi slovanskí hrnčiari. Na pohrebisku sa nachádzalo 92 hrobov a boli radovo usporiadané. Obyvatelia neďalekej hrnčiarskej osady boli pochovávaní do sprašových pôd. Kostry boli uloţené vo vystretej polohe. Nachádzali sa tu väčšinou samostatné hroby, 3 dvojhroby a 2 trojhroby. Väčšina hrobov je orientovaná na SZ (hlava) JV (telo). Pohrebisko pochádza z rozmedzia s rozkvetom v polovici 9. storočia. Pohrebisko a sídlisko prinášajú nové poznatky o slovanskej keramike a šperkárstve (Chropovský 1962, ). Obr.31. Mapa pohrebiska v Nitre na Lupke (Chropovský 1962, ). Obr.32. Mapa pohrebiska v Nitre na Lupke upravená od Obr

62 V hrobe 7 bol pochovaný dospelý človek. Vedľa pravej ulny mal 2 lunulovité náušnice. V hrobe sa nachádzalo ešte vedierko, nádoba a noţe. Hrob sa nachádzal na juhozápadnej časti pohrebiska. Okolité hroby boli priemerne vybavené (Chropovský 1962, 180). V hrobe 18 bolo pochované dieťa. Z konča nôh bolo uloţené vajce a v pravej ruke bol uloţený zub z diviaka. V hrobe sa nachádzala ešte nádoba. Hrob sa nachádzal v prostrednej časti pohrebiska a bol relatívne osamotený (Chropovský 1962, 181). V hrobe 20 bol pochovaný muţ. Pod pravou rukou na prstoch bolo uloţené vajce. Mimo toho v hrobe boli ešte nádoba a noţík. Hrob bol uloţený severovýchodnejšie od hrobu 18. Okolité hroby boli niektoré chudobné a priemerné na milodary (Chropovksý 1962, 181). V hrobe 27 bol pochovaný muţ. Pri ľavej nohe sa našiel liaty bronzový zvonček. Mimo iného sa tu nachádzali pracka, kovanie a dva noţe. Hrob sa nachádza juhozápadnejšie od hrobu 20.Okolité hroby sú priemerne vybavené (Chropovský 1962, 182). V hrobe 28 bol pochovaný dospelý človek. Pri pravej nohe na päte bolo uloţené vajce. V hrobe sa našli záušnice nádoba a noţík. Hrob sa nachádza východnejšie od hrobu 27. Okolité hroby sú priemerne vybavené (Chropovksý 1962, ). V hrobe 30 bola pochovaná ţena. Na ľavej strane lebky sa našla lunulovitá náušnica. Hrob bol bohatší na milodary, skôr na mnoţstvo ako na druhy milodarov. V hrobe sa nachádzalo mnoţstvo náušníc a dve nádoby. Nachádza sa na západ od hrobu 28. Okolité hroby boli priemerne vybavené (Chropovksý 1962, 183). Hrob 31 bol detský. V strede hrobu sa našlo vajíčko. V hrobe sa nachádzala ešte nádoba a nôţ. Hrob sa nachádza na západnej strane pohrebiska. Okolité hroby boli chudobne alebo priemerne vybavené (Chropovský 1962, 183, 186). Hrob 43 bol ţenský. Pri bedrovej kosti sa našiel lunulovitý závesok. Hrob bol bohatý na pohrebný inventár. Nachádza sa západne od hrobu 30. Okolité hroby boli priemerné na milodary (Chropovský 1962, ). Hrob 46 bol muţský. Pri päte pravej nohy sa nachádzalo vajíčko. Hrobový inventár tvorili ešte nádoby a noţe. Hrob sa nachádza juhozápadnejšie kúsok od hrobu 43 (Chropovský 1962, 188). Hrob 51 bol trojhrob. Boli tu pochovaní ţena a dve deti.na konci ľavej nohy ţeny sa našiel spletený drôtik a tri vajcia (pravdepodobne za kaţdého mŕtveho jedno). Hrob bol 62

63 uloţený v západnej časti pohrebiska a bol bohatý na milodary. Okolité hroby boli na milodary priemerné (Chropovský 1962, ). V hrobe 53 bol pochovaný dospelý človek. Z konca nôh sa nachádzalo vajíčko. V okolí sa nachádzajú priemerne vystrojené hroby a hrob sa nachádza v centrálnej časti pohrebiska (Chropovský 1962, 190). V hrobe 76 bola pochovaná ţena. Na hrudi sa našiel lunulovitý závesok. Hrob bol bohatší na milodary. Nachádzal sa na východnej strane pohrebiska obklopený priemerne vystrojenými hrobmi (Chropovský 1962, 193). Hrob 87 bol detský. Na ľavej tibii sa nachádzali tri vajíčka. Mimo iné hrob obsahoval aj nôţ a náušnicu. Hrob sa nachádza na východnej časti pohrebiska. Vôkol sa nachádzajú chodne aţ priemerne vybavené hroby (Chropovský 1962, 194). 86% 14% Pohrebisko patrí medzi tie, kde boli pochovávaní ľudia z bohatších lokalít. Keďţe sa v blízkosti nachádzali hrnčiarske pece, tak sídlisko mohlo patriť k remeselnej spoločnosti strednej vrstvy. Výskyt amuletov, ktorý sa pohybuje okolo 14%, je dostatočne vysoký, vzhľadom na to, ţe osada mala iba krátke trvanie, no i napriek tomu mala vysoke spoločenské postavenie. Väčšina hrobov s amuletmi sa sústreďuje v centrálnej časti pohrebiska avšak kvôli nerovnomernému rozloţeniu nemôţeme k tomuto poznatku pripisovať veľkú rolu. S amuletom Bez amuletu Tab.16. Grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi v Nitre na Lupke. 63

64 Obr.33. Rozloţenie amuletov pri kostre v Nitre na Lupke Nitra Zobor (A) Pohrebisko sa nachádzalo na severozápadnej strane Zobora a mierne sa zvaţuje. Jeho juţná časť pokrývala praveké sídlisko (nálezy halštatskej a lengyelskej keramiky). Veľkosť pohrebiska bol pribliţne 3600 m 2 s počtom asi 600 hrobov. Pravdepodobne sa tu nachádzala cirkevná stavba, avšak z pohrebiska sa o nej správy sa nenašli. Avšak z poznatkov z iných pohrebísk sa usudzuje, ţe sa tu nachádzala, no bola drevená, takţe sa nezachovala. Pohrebisko pochádza z druhej polovice 10. storočia a pouţívalo sa aţ do 11. storočia. Ešte v desiatom storočí tu prevládali pohanské prvky pohrebného rituálu. 64

65 Hroby boli usporiadané v radách smer sever juh. Neprekrývali sa, z čoho autori usudzujú, ţe museli byť označované. Kostry boli uloţené smerom západ východ, pričom hlava bola uloţená na západ a sledovala východ. Telo bolo uloţené pozdĺţne s rukami na panve alebo na páse. Inventár neurčoval sociálny pôvod, pretoţe aj v hroboch bohatých na inventár sa nachádzala obyčajná jednoduchá keramika. Sociálne rozvrstvenie je neznáme, i keď sa usudzuje, ţe na juţnej časti pohrebiska boli zastúpený obyvatelia s vyšším sociálnym statusom (Čaplovič 1955, 5 32). Obr.34. Mapa pohrebiska v Nitre na Zobore (Čaplovič 1955, 25). Hrob 38 bol ţenský. V hrobe sa nachádzalo 14 mušlí vo forme závesku pod hlavou. Hrob bol na pohrebný inventár bohatý. Hrob sa nachádzal na juţnej strane pohrebiska. V okolí sa nachádzali priemerne a chudobne vybavené hroby (Čaplovič 1955, 12). Hrob 40 bol ţenský. Na hrudi sa našlo 9 prevŕtaných mušlí, ktoré slúţili ako závesok. Hrob patril medzi priemerne vybavené hroby. Našli sa tu navyše náramok, prsteň a záušnice. Hrob sa nachádza na juhu pohrebiska pri hrobe 38. Okrem hrobu 38 sa v okolí nachádzajú chudobne vybavené hroby (Čaplovič 1955, 12 13). 65

66 Obr.35. Mapa pohrebiska Nitra Zobor prerobené od Obr.34. Hrob 73 bol ţenský. Pod hlavou sa našlo šesť mušlí slúţiacich ako závesok. Hrob patrí medzi bohatšie vybavené hroby. Nachádza sa na západnej časti pohrebiska. Od skupiny predchádzajúcich dvoch hrobov ho delí oblasť s vyhĺbenou V okolí sa nachádzajú chudobné a priemerné hroby na milodary (Čaplovič 1955, 16). pôdou. Hrob 95 bol detský. Na hrudi sa našli dve prevŕtané slimačie ulity, ktoré slúţili ako závesok. Hrob bol priemerný na milodary. Mimo ulít sa tu nachádzali prsteň a záušnica. Hrob je uloţený juţnejšie od hrobu 73 a v jeho okolí sa nachádzajú hroby s chudobným alebo priemerným pohrebným inventárom (Čaplovič 1955, 18). Hrob 96 bol ţenský. Na hrudi sa našlo sedem prevŕtaných bielych mušlí, ktoré slúţili ako závesok. Hrob bol priemerný na milodary. Nachádzali sa v ňom náramky, nádoba a záušnica. Hrob sa nachádza na západnej strane pohrebiska na sever od predchádzajúcich dvoch hrobov. V okolí sa nachádzajú chudobné hroby (Čaplovič 1955, 18). Hrob 130 bol ţenský. V ústach bola uloţená neúplná mušľa. Hrob bol bohatý na milodary. Nachádza sa na východnej strane pohrebiska severne od pozemku číslo % 4% S amuletmi Bez amuletov Tab.17. Percentuálne vyčíslenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku v Nitre na Zobore. V jeho okolí sa nachádzali priemerne vybavené hroby (Čaplovič 1955, 21). Hrob 146 bol ţenský. Pri hlave sa našla neúplná mušľa. Hrob bol priemerný na milodary. Nachádzala sa tu náramnica a prsteň. Hrob sa nachádza na juhu pohrebiska. Okolité hroby sú chudobné a priemerné na milodary (Čaplovič 1955, 22). Na pohrebisku preţívajú pohanské zvyky. Bolo súčasťou väčšej remeselnej osady. Výskyt amuletov na pohrebisku sa pohybuje okolo 4%. Výskyt amuletov na pohrebisku nie je vysoký. Uloţenie hrobov 66

67 s amuletmi na pohrebisku sa neriadil ţiadnym pravidlom, pretoţe hroby sú roztrúsené po ploche pohrebiska a nesústreďujú sa v jednej skupine alebo v nejakej špeciálnej oblasti. Obr.36. Rozloţenie amuletov v okolí kostry na pohrebisku v Nitre Zobor Nitra Zobor (B) Pohrebisko z storočia sa nachádza na sprašových zemiach. Hroby boli orientované (najviac) Z V, ZSZ VJV, SZ JV. Nachádzajú sa tu veľké odchýlky v orientácií hrobov. B. Chropovský uvádza, ţe rozdiely v smere pochovávania môţu mať spolu súvislosť so sociálnym postavením mŕtveho a s náboţenskými zvykmi spolu. Telá sa väčšinou ukladali vystreté, (nachádzajú sa tu aj hroby, kde sú telá uloţené v skrčenej polohe) ale ukazujú sa tu rôzne variácie v uloţení hlavy, horných aj dolných končatín. Čo sa týka materiálnej kultúry, tak sa pohrebisko označuje skôr za chudobné (Chropovský 1978, ). 67

68 94% 6% náušnice, pliešok, ihla a gombíky (Chropovksý 1978, 101). Hrob 14 bol ţenský. Pri pravej strane lebky sa našiel ţelezný fragment nepravidelného tvaru bez ţiadnej zjavnej funkcie. Hrob bol chudobný na milodary (Chropovský 1978, 101). Hrob 15 bol detský. Pri ľavej strane lebky sa našlo vajíčko. Hrob bol priemerný na milodary. Našli sa tu Hrob 49 bol detský. Na hrudníku sa našiel mesiačíkovitý závesok. Hrob bol chudobný na milodary (Chropovksý 1978, 106). Pohrebisko bolo malé a chudobné a výskyt amuletov sa pohyboval okolo 6%. Pochovávalo sa tu nerovnomerne, takţe hroby s amuletmi a ich blízkosť by nemuseli mať ţiadnu spoločnú súvislosť S amuletmi Bez amuletov Tab.18. Grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku na Zobore.. Obr.37. Rozloţenie amuletov pri kostre na pohrebisku v Nitre Zobor. 68

69 3.15. Nové Zámky Slovanské pohrebisko sa nachádza na JZ kraji mesta. Niektoré hroby boli poškodené uţ počas druhej svetovej vojny pri kopaní zákopov, neskôr sa hroby poškodili stavebnými prácami. Kostry boli orientované smerom SZ JV, poprípade Z V a veľmi ojedinele ZSZ VJV. Mŕtvi boli pochovávaní vo vystretej polohe s rukami pri tele poprípade s jednou rukou v lone či na hrudi. Pochovávanie v tejto oblasti trvalo od 10. storočia aţ do začiatku 12. storočia, kedy sa začali pouţívať kostolné pohrebiská (Rejholcová 1974, ). V hrobe 20 bol pochovaný dospelý jedinec. Minca (Belo I) sa nachádzala v ústach. Hrob sa nachádzal na juhu centrálnej časti pohrebiska. V jeho okolí sa nachádzali chudobné hroby na pohrebný inventár (Rejholcová 1974, 438). V hrobe 29 bol pochovaný mladistvý. Minca (Štefan I) sa nachádzala v ústnej dutine. Hrob bol priemerný na milodary ale patril medzi tie bohatšie. Nachádzali sa tu záušnice a prstene. Hrob sa nachádza na juhovýchode pohrebiska a nachádzajú sa okolo neho na milodary chudobné hroby (Rejholcová 1974, 438). Obr.38. Mapa pohrebiska v Nových Zámkoch (Rejholcová 1974, 437). Obr.39. Mapa pohrebiska v Nových Zámkoch prerobená od Obr

70 96% 4% S amuletmi Bez amuletov Tab.19. Grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku v Nových Zámkoch. V hrobe 83 bol pochovaný dospelý. Minca (Bela dux) sa nachádzala pod lebkou. Hrob bol chudobný na milodary (Rejholcová 1974, 442). Uloţenie hrobov s amuletmi na pohrebisku nemá ţiadnu súvislosť. Hrob 83 nie je na mape vyznačený. Amulety sú všetky oboly, ktoré sem prišli s kresťanstvom.pohrebisko patrí medzi pohrebiská dedinského typu avšak výskyt amuletov na tomto pohrebisku je podľa môjho názoru nízky. Obr.40. Umiestnenie amuletov pri kostre na pohrebisku v Nových Zámkoch. 70

71 3.16. Prša Lokalita v Prši sa nachádza v okrese Lučenec pri sútoku potok Suchá a Bena. Keďţe tu prebiehala ťaţba piesku, niektoré hroby boli poškodené a nenávratne stratené. Na lokalite sa mimo slovansko avarských hrobov našli i keltské a halštatské. Z 5. storočia sa tu našlo 8 hrobov, z 8. a začiatku 9. storočia 73 hrobov, do 10. storočia 6 hrobov (kvôli ťaţbe sa nedalo presne určiť koľko hrobov sa ešte mohlo nachádzať na pohrebisku). A. Točík sa zameral na spracovanie slovanského osídlenia od 7. do začiatku 9. storočia. Hroby boli orientované SSZ JJV s menšími odchýlkami. Detské hroby sa vyskytovali na juţnej strane pohrebiska. Mŕtvi boli ukladaní rovno s rukami popri tele. Mohli sa vyskytnúť menšie variácie hlava pootočená, rôzne polohy rúk či nôh tie nemajú veľký význam. Koniec pochovávania na pohrebisku pravdepodobne súvisí so zánikom osady v Prši. Niektoré hroby boli narušené prichádzajúcim staromaďarským ľudom (Točík 1963, ). Obr.41. Mapa pohrebiska v Prši (Točík 1963, 122). Hrob 2 bol detský. Na krku sa našla rímska minca. V hrobe sa našli ešte hrnček a nákrčník. Hrob sa nachádzal na juhu pohrebiska a patrí k slovansko avarským pohrebiskám. Okolité hroby boli priemerné na milodary (Točík 1963, 124). Hrob 34 bol muţský. Na páse sa nachádzala bronzová hrkálka. Hrob bol priemerný na milodary. Nachádzali sa tu ešte krúţok, pinzeta, nôţ a nádoba. Hrob sa nachádzal na severovýchode pohrebiska. Patril mnedzi slovansko avarské hroby. V jeho okolí sa nachádzali priemerné hroby (Točík 1963, 130). 71

72 Vzhľadom na roľnícko reneselnícku vrstvu sa tu nachádza málo amuletov, lenţe pohrebisko pochádza zo storočia a výskyt amuletov v tomto období by mal byť nízky, pretoţe pouţívanie amuletov sa len dostáva do popredia. Navyše oba hroby boli slovansko avarské a patrili do skoršieho úseku pochovávania. Hroby boli uloţené na opačnom konci pohrebiska, takţe ich uloţenie na pohrebisku nemá ţiadnu súvislosť. 1% 99% S amuletmi Bez amuletov Obr.42. Mapa pohrebiska v Prši upravené od Obr.41. Tab.20. Mnoţstvo hrobov s amuletmi na pohrebisku v Prši. Obr.43. Rozloţenie amuletov pri kostre na pohrebisku v Prši. 72

73 3.17. Smolenice Prvé kostry sa tu našli pri záchrannom výskume z roku 1972, ktorý sa viedol počas výstavby novej školy. Hroby boli zväčša orientované smerom Z V s menšími odchýlkami. Nálezisko v Smoleniciach má významnú geografickú polohu, pretoţe sa nachádza na sever od cesty Bratislava Nitra, čo tvorilo severnú hranicu slovansko avarského vplyvu na pohrebiskách. Konštatuje sa, ţe počas existencie tohto pohrebiska sa tu nachádzalo i osídlenie. Hroby pochádzajú z storočia (Dušek 1979, ). V hrobe 12/72 sa našla minca v sekundárnej polohe. Hrob sa nachádza na západe pohrebiska. Vôkol sa nachádzajú chudobné hroby. V hrobe sa našiel ešte poškodený prsteň (Dušek 1979, 365). V hrobe 51/72 sa našli mušle pod panvou. Muţ sa nachádza na severe pohrebiska v centrálnej časti. Okolité hroby sú priemerné a chudobné na milodary. V hrobe sa nachádzali nádoba, nôţ a šípka (Dušek 1979, 366). Obr.44. Mapa pohrebiska v Smoleniciach (Dušek 1979, 371). Obr.45. Mapa pohrebiska v Smoleniciach upravená od Obr

74 Pohrebisko malo sociálno ekonomický význam a v závislosti na obdobie, kedy sa tu pochovávalo ( storočie) sa tu nachádza malý počet amuletov 1%. Uloţenie hrobov s amuletmi na pohrebisku nemá ţiadnu príčinnú súvislosť. 1% 99% S amuletmi Bez amuletov Tab.21. Grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku v Smoleniciach. Obr.46. Rozloţenie amuletov pri kostre v Smoleniciach. 74

75 3.18. Svätý Peter A Obec Svätý Peter (kedysi Dolný Peter) sa nachádza v Podunajskej níţine v okrese Komárno, asi 22 km od neho vzdialená. Pohrebisko sa zrejme nachádzalo na piesočnej dune, ktorá sa vynímala nad okolitý terén. Plocha pohrebiska zaberá pribliţne 1400 m 2. JV časť pohrebiska bola narušená, ale nepredpokladá sa, ţe sa tam nachádzali nejaké hroby, pretoţe sa pri odkrývaní a narúšaní neukazovali ţiadne pamiatky. Mŕtvi boli ukladaní na chrbát vo vystretej polohe s rukami pozdĺţ tela, poprípade v lone. Pohrebisko patrí k bohatším lokalitám a je datované od 2. polovice 9. storočia aţ do prvej polovice 10. storočia (Béreš 1995, ). Obr.47. Mapa pohrebiska v Svätom Petri (A) (Béreš 1995, 113). Hrob 2 bol muţský. Pri prstoch ľavej ruky sa našlo rímske sklo. Hrob bol uloţený na východe pohrebiska a bol priemerný na milodary. Okolité hroby boli chudobné na milodary (Béreš 1995, 112). V hrobe 37 bol pochovaný mladistvý. Pod hrdlom bola uloţená rímska minca. Hrob bol priemerný na milodary a okolité hroby boli chudobné a priemerné na milodary. Nachádzal sa na severe pohrebiska (Béreš 1995, 118). 75

76 V hrobe 59 bolo uloţené dievča. Zaraďuje sa medzi mladistvé osoby. V oblasti krku sa nachádza rímske sklo. Hrob bol bohatý na milodary. Počet milodarov spolu s amuletom Obr.48. Mapa pohrebiska v Svätom Petri upravená od Obr.47. bol šesť kusov. V okolí sa nachádzajú hroby na milodary chudobné alebo priemerné. Nachádza sa na juhozápadnej strane pohrebiska (Béreš 1995, 122). Na pohrebisko z storočia sa tu nachádza málo hrobov s amuletmi 4%. Bohaté hroby tu boli zmiešané s chudobnými. V určitom období mala osada, ktorá sa mohla nachádzať v okolí vojenskú funkciu, takţe by sme mohli zaradiť pohrebisko medzi pohrebisko strednej vrstvy. Nezaraďovala by som ho medzi poľnohospodárske pohrebiská. Vyskytovali sa tu aj protivampiristické hroby hroby kde sa praktizovali zvyky proti upírom, avšak v hroboch s amuletmi sa tieto znaky neukázali. 4% S amuletmi Bez amuletov 96% Tab.22. grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku v Svätom Petri. 76

77 Obr.49. Rozloţenie amuletov pri kostre v Svätom Petri Svätý Peter B Záchranný výskum v rokoch nadväzoval na orientačný výskum z roku Odkrylo sa tu 107 hrobov. Lokalita sa nachádza medzi poľnými cestami pri agátovom lesíku. V rokoch výskumu nebolo moţné pod stromami lesíka kopať, ale v roku 1964 boli stromy uţ spílené. Veľa hrobov na tejto lokalite bolo zničených oraním. Hroby boli hĺbené do pieskovitého podloţia, na juhozápadnej strane do ílovitého podloţia. Rôzna hĺbka hrobov naznačuje, ţe v čase pochovávania tu bol nerovný terén. Pohrebisko patrilo k neďalekému sídlisku. Orientácia hrobov bola Z V alebo SSZ JJV. Telá boli uloţené väčšinou na chrbte vo vystretej polohe. Pohrebisko patrí do druhej polovice 10. storočia a prvej z 11. storočia (Dušek 1964, ). 77

78 V hrobe 74 bolo pochované dieťa. Vedľa lebky sa nachádzala minca (Ondrej I). Hrob bol na milodary chudobný. Okolité hroby boli chudobné na milodary alebo priemerne vybavené. Hrob sa nachádza na juhu pohrebiska (Dušek 1964, 210). V hrobe 86 bolo pochované dieťa. Na pravom pleci sa nachádzala bronzová hrkálka a na rebrách pod sánkou sa nachádzala minca (Štefan I). Hrob bol priemerný na milodary. Okolité hroby boli chudobné a priemerné na milodary. Hrob sa nachádza na juhu pohrebiska (Dušek 1964, 212). Obr.50. Mapa pohrebiska v Svätom Petri (B) (Dušek 1964, 199). V hrobe 89 bola pochovaná ţena. Na krku mala uloţenú mincu (Boleslav II). Hrob bol priemerný na milodary, nachádzal sa na juhu pohrebiska a okolité hroby boli chudobné a priemerné na milodary (Dušek 1964, 213). Pohrebisko bolo na amulety chudobné, avšak pre obdobie, kedy sa na pohrebisku Obr.51. Mapa pohrebiska v SvätomPetri upravená od Obr.50. pochovávalo, by to mohlo byť "normálne". Nastáva vplyv kresťanstva a milodary sú nahradzované mincami. Hroby s amuletmi tvoria 3 percentá celkového počtu hrobov. Všetky tri hroby sa nachádzajú na juhu pohrebiska. Môţe sa jednať o hroby z rovnakej doby pochovávania, ale väčšiu súvislosť s týmito hrobmi s amuletmi by som nehľadala. 78

79 3% S amuletmi Bez amuletov 97% Tab.23. Grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku v SvätomPetri. Obr.52. Rozloţenie amuletov pri kostre na pohrebisku v Svätom Petri. 79

80 3.20. Tvrdošovce Veľkomoravské pohrebisko sa nachádza na vyvýšenine Halomidomb, ktorá je podobná veľkej mohyle. Prvou príčinou výskumu v tejto oblasti bola domnienka o náleze pohrebiska z mladšej doby bronzovej. Kopec má oválny pôdorys s plochým chrbtom a je orientovaný smerom SV JZ. V minulosti mala táto oblasť močaristý charakter. Kopec je tvorený naviatou pieskovou dunou. Odkryté hroby tvorili asi 2/3 celkového pohrebiska. Veľa hrobov bolo zničených orbou alebo druhotným zásahom v minulosti. Z celkového počtu 34 odkrytých hrobov malo orientáciu Z V 7 hrobov. Väčšina hrobov mala orientáciu v rozmedzí SZS JVJ aţ ZJZ VSV. Mŕtvi boli pochovávaní vo vystretej polohe s rukami pozdĺţ tela. V niektorých prípadoch sa stalo ţe ľavá alebo pravá ruka bola poloţená na panve alebo v lone. Pohrebisko pochádza z 2. polovice 9. storočia aţ 1. polovice 10. storočia (Kraskovská Paulík 1978, 83 87, ). Obr.53. Mapa pohrebiska v Tvrdošovciach (Kraskovská Paulík 1978, 86). Obr.54. Mapa pohrebiska v Tvrdošovciach upravená od Obr.53. Hrob 5/75 a 6/75 boli spojené. V horbe číslo 5 sa našlo dieťa a v 6 muţ. Na krku dieťaťa sa nachádzal prevŕtaný medvedí očný zub, muţský hrob amulety neobsahoval. Hroby boli chudobné na milodary. Hrob sa nachádzal na západe pohrebiska (Kraskovská Paulík 1978, 88). 80

81 Hrob 8/75 bol detský. Pod dolnou časťou lebky sa nachádzala perla z rybieho stavca. Hrob bol chudobný na milodary. Nachádzal sa v juhovýchodnej časti pohrebiska (Kraskovská Paulík 1978, 88 89). Vzhľadom na to, ţe percentuálne vyšiel počet hrobov na pohrebisku 6%, je počet amuletov v hroboch nízky, pretoţe pohrebisko je malé. I na tak malý počet by v tomto období sa mohlo vyskytovať viac hrobov s amuletmi. Hroby sú uloţené takmer na opačných koncoch pohrebiska, takţe ich uloţenie nemá nič spoločné s tým, ţe sa v nich nachádzal amulet. Vzhľadom na to, ţe pohrebisko patrí medzi dedinské pohrebiská, by som očakávala vyšší výskyt amuletov. 6% 94% S amuletmi Bez amuletov Tab.24. Grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku v Tvrdošovciach Obr.55. Rozloţenie amuletov pri kostre na pohrebisku v Tvrdošovciach. 81

82 3.21. Úľany nad Ţitavou Z pohrebiska na SV časti od obce Úľany nad Ţitavou sa preskúmalo 33 hrobov, 5 hrobov bolo zničených po ukončení záchranných prác. Uloţenie hrobov bolo v smere SZ JV a Z V. Všetky hroby boli kostrové s kostrami uloţenými rovno. Pohrebisko bolo chudobné aţ na hrob 18 (ţena bola pochovaná s väčším mnoţstvom šperkov). Pochovaní boli pravdepodobne roľníci z malej poľnohospodárskej osady, ktorú však v okolí nikde nezistili, ktorí tu pochovávali od prelomu storočia aţ do 11. storočia (Liptáková 1963, ). Obr.57. Mapa pohrebiska v Úľanoch nad Ţitavou upravená od Obr.56. Obr.56. Mapa pohrebiska v Úľanoch nad Ţitavou (Liptáková 1963, 223). V hrobe 18 bola pochovaná nedospelá ţena. Zaraďujem ju medzi mladistvé osoby. V oblasti krku sa našiel náhrdelník, ktorého súčasťou bolo 15 drobných mušličiek. Hrob bol priemerný na milodary a nachádzal sa v centrálnej časti porebiska. Okolité hroby boli chudobné na milodary (Liptáková 1963, 226). Hrob 33 bol porušený a pohlavie jedinca nezistené. V hrobe sa našlo vajce. Nachádzal sa v centrálnej časti pohrebiska a okolité hroby boli chudobné na milodary ((Liptáková 1963, 228). Na pohrebisko z storočia by som očakávala väčší počet amuletov ako v dvoch hrobov, avšak štatisticky počet amuletov vychádza na 6% z celkového počtu hrobov. 82

83 Hroby sú síce uloţené v centrálnej časti pohrebiska, nie sú však pri sebe a sú oddelené niekoľkými hrobmi, takţe medzi nimi by som neurčovala ţiadnu súvislosť. 6% 94% S amuletmi Bez amuletov Tab.25. Grafické rozloţenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku v Úľanoch na Ţitavou. Obr.58. Rozloţenie amuletov pri kostre v Úľanoch nad Ţitavou. 83

84 3.22. Veľký Grob Slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej sa nachádza na západe obce Veľký Grob v sprašových pôdach. Hroby sú orientované smerom V Z (nohy hlava) s určitými odchýlkami. Mŕtvi boli pochovávaní na chrbte s rukami prevaţne pozdĺţ tela. Nálezy z pohrebiska ho umoţňujú datovať od 8. do konca 9. storočia (Chropovský 1957, ). Obr.59. Mapa pohrebiska vo Veľkom Grobe (Chropovský 1957, 191). Hrob 77 bol detský. Nachádzal sa na juhovýchodnej strane pohrebiska. Našlo sa v ňom vajce na severnej strane hrobovej jamy a pohrebný inventár bol priemerný (Chropovský 1957, 181). Hrob 126 bol detský. Nachádzal sa na západnej strane pohrebiska. Okolité hroby, rovnako ako tento, boli priemerné na milodary. Našiel sa tu stavec, ktorý slúţil ako závesok, na hrudi (Chropovský 1957, 188). 84

85 Hrob 3/48 bol detský. Nachádzal sa na juhovýchodnej strane pohrebiska. Našlo sa v ňom vajce, ktoré bolo uloţené na konci nôh. Hrobový inventár okolitých hrobov bol buď chudobný alebo priemerný (Chropovský 1957, 189). Hroby sú rozmiestnené na rôznych častiach pohrebiska, i keď dva zo spomínaných sú uloţené na juhovýchode. Ich umiestneniu na pohrebisku neprikladám ţiadny význam. Keďţe je pohrebisko datované do storočia, by som neočakávala vysoký výskyt amuletov. Ich výskyt sa pohybuje v okolí 3%. V hrobe 77 a 126 bol ešte pochovaný kohút, ktorý sa dával do hrobu bohatým ľuďom, ale v celku je pohrebisko chudobné. Obr.60. Mapa pohrebiska vo Veľkom Grobe upravená od Obr.59. 2% 98% S amuletmi Bez amuletov Tab.26. Grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku vo Veľkom Grobe. 85

86 Obr.61. Rozloţenie amuletov pri kostre vo Veľkom Grobe Zemné V roku 1974 JRD narazilo pri Zemnom na hrob (zničených hrobov). Pohrebisko sa nachádza na severozápade od osady Gúg (vzdialená od obce Zemné 8 km). Hroby boli orientované smerom SZ JV (40), následne Z V (21) a najmenej hrobov bolo orientovaných JZ SV (4) a S J (1). Hroby boli rozptýlené, mŕtvi pochovávaní vo vystretej polohe s rukami prevaţne vedľa tela alebo s jednou rukou v lone. Na pohrebisku sa pochovávalo v druhej polovici 10. storočia aţ do prelomu storočia (Rejholcová 1979, ). 86

87 Obr.62. Mapa pohrebiska v Zemnom (Rejholcová 1979, 406). Obr.63. Mapa pohrebiska v Zemnom upravená od Obr.62. Hrob 10 bol muţský. Na lebke sa našli dva zlomky ţeleza. Hrob bol bohatý na milodary. Okolité hroby boli chudobné na milodary. Nachádza sa na východnej strane pohrebiska (Rejholcová 1979, 407). Hrob 15 bol ţenský. Na ľavej strane hrude na našiel srdcovitý závesok. Hrob bol priemerný na milodary. Okolité hroby boli na milodary chudobné. Hrob sa nachádza na juhu pohrebiska (Rejholcová 1979, ). Hrob 52 bol ţenský. V severnej časti hrobu sa našli zlomky bridlice. Hrob bol priemerný na milodary. Okolité hroby boli na milodary chudobné. Nachádza sa na severnej strane pohrebiska (Rejholcová 1979, ). Vzhľadom na počet hrobov je mnoţstvo amuletov nízke ale vzhľadom na veľkosť pohrebiska je počet amuletov dostatočný, i keď výsledok by mohol byť aj vyšší. Mnoţstvo amuletov v Zemnom sa pohybuje okolo 5%. Pravdepodobne sa tu pochovávala vojenská vrstva a tak by sme ľudí, pochovávaných na pohrebisku, mohli zaradiť do vyššej vrstvy 87

88 ako poľnohospodárov. Na obdobie 2. polovice 10. storočia je počet amuletov teda dostatočný. Keďţe sa hroby s amuletmi nachádzali na rôznych častiach pohrebiska, nepripisujem k ich polohe ţiadnu významnú úlohu. 5% 95% S amuletmi Bez amuletov Tab.27. Grafické znázornenie mnoţstva hrobov s amuletmi na pohrebisku v Zemnom. Obr.64. Rozloţenie amuletov pri kostre v Zemnom. 88

89 4. Hodnotenie človek a amulet V predchádzajúcej kapitole som rozpisovala postavenie hrobov na pohrebisku a z pozorovania som zistila, ţe hroby, v ktorých sa amulety nachádzali, nemali na pohrebiskách nijaké špeciálne postavenie. Na väčšine pohrebísk boli totiţ hroby roztrúsené po celom pohrebisku a nemali medzi sebou ţiadnu súvislosť. Mohla by sa vysloviť hypotézu, ţe na chudobnejších lokalitách by sa malo vyskytovať viac hrobov s amuletmi vzhľadom na celkovú rozlohu pohrebiska, pretoţe v dobe pohansko kresťanského synkretizmu sa kresťanstvo šírilo najmä v bohatších mestách a na vidiek sa dostávalo neskoršie. Takto by sme vo výsledkoch dostali väčšie percentuálne zastúpenie amuletov v dedinských pohrebiskách ako v pohrebiskách strednej a vyššej vrstvy. Táto hypotéza sa ukázala ako nepravdivá. Mnoţstvo amuletov na pohrebiskách dosahovali rôznych zastúpení, ale najviac sa ich percentuálne nachádzalo na pohrebisku v Nitre na Lupke v počte 14% (ak nerátame malé pohrebiská v Ipeľskom Sokolci a Másti), kde boli pochovávaní majetnejší ľudia. Najchudobnejšie pohrebiská na amulety boli zase v Prši roľnícko remeselnícke a v Smoleniciach sociálno ekonomické. Osadu s ekonomickou funkciou a jej obyvateľov by som zaradila do vyššej spoločenskej vrstvy a osadu s roľníckou funkciou do niţšej. Tu vidíme dve vrstvy, kde mnoţstvo amuletov (1%) bolo rovnaké. Inak počet amuletov nezávisel na spoločenskom statuse. Podľa pohrebiska v Malých Kosihách môţem konštatovať, ţe väčšina amuletov sa nachádzala v chudobných a priemerných hroboch na milodary. Taktieţ môţem konštatovať, ţe v bohatších hroboch sa nachádzajú rôzne milodary vo väčšom počte, ale málokedy sa tu nachádzajú amulety. Avšak nemôţem tento údaj aplikovať na pohrebisko ako samotné, či uţ na ňom bola pochovávaná niţšia alebo vyššia vrstva spoločnosti. Celkovo by som mohla povedať, ţe na väčších pohrebiskách sa vyskytuje väčšie mnoţstvo amuletov. Na menších pohrebiskách je toto číslo menšie. Môţe to byť tým, ţe pohrebisko bolo malé a krátko sa pouţívalo. Práve pre toto sa nemohlo rozšíriť pouţívanie amuletov. Na druhú stranu by som mohla povedať, ţe pohanskí bohovia ešte nestratili svoju moc na vidieckych pohrebiskách, takţe ľudia nemali potrebu pouţívať amulety vo väčšom mnoţstve. Taktieţ môţem povedať, ţe sa mohli amulety dediť z rodičov na deti, mohli sa postrácať alebo nedochovať. Na niektorých lokalitách dokonca nemuselo byť zvykom dať amulet do hrobu, ale radšej ho prenechali ţivému. Ţiaľ, keďţe sme neţili spolu s týmito 89

90 ľuďmi v jednom období, nikdy si nebudeme môcť byť istí, prečo je výskyt amuletov na pohrebiskách v tomto období nízky. Amulety sa do hrobov ukladali na rôzne miesta. Ich rozmiestnenie sa pohybuje od okolia hlavy aţ po koniec nôh. Najviac amuletov sa našlo v oblasti krčných stavcov a úst. Ich uloţenie zodpovedá tomu, ţe boli buď nosené na retiazke ako prívesok alebo boli uloţené do úst ako forma platidla. Inak sa amulety nachádzali pod hlavou, z pravej a ľavej strany lebky, na hrudníku, v brušnej dutine, na pravom či ľavom lakti, v pravej či ľavej ruke, v panve a jej okolí, na stehenných kostiach, v oblasti nôh a na konci nôh. 3% 1% 1% 1% 1% 1% 2% 2% 1% 1% 2% 3% Minca Mušle Vajce Srdcovitý závesok Lunula 5% 36% Hrkálka Kostený závesok 7% Kosti Rastliny Úštep 8% Zlomok železa Sklo 14% 16% Črep Hlinený krúžok Krištáľ Krížik Okruhliak Platnička Tab.28. Percentuálne rozloţenie amuletov na pohrebiskách. Mince predstavovali 36% z celkového mnoţstva amuletov. Nachádzali sa na pohrebiskách v najväčšom mnoţstve. Väčšina z nich sa v hroboch nachádza vo forme obolov, teda poplatkov za prevoz do podsvetia. Mince sa nachádzali vo väčšine prípadov v oblasti krku a v oblasti úst. Niektoré boli vo forme záveskov a niektoré vo forme obolov, 90

91 niektoré sa sem mohli dostať sekundárne. Inak sa mince nachádzajú na hornej časti lebky, na hrudi, na ľavej ruke na humeru a pri zápästí, v okolí panvy a na konci nôh. 19 hrobov s mincami bolo ţenských, 17 detských, 14 muţských a 5 mladistvých. V 15 hroboch s mincami bolo pohlavie neurčené. Mušle tvoria 16% z celkového mnoţstva amuletov. Nachádzali sa v hroboch vo väčšine prípadov ako závesok súčasť náhrdelníka. Najviac sa ich nachádza v oblasti krčných stavcov a hornej časti hrudníka. Inak sa mušle nachádzajú aj na hornej časti hlavy a z ľavej časti hlavy, na dolnej strane hrudníka a v panve. 17 hrobov s mušľami bolo ţenských, 11 detských, v muţských sa mušle nenašli a v dvoch hroboch mladistvých. V jednom hrobe s mušľou nebolo pohlavie určené. Na základe týchto poznatkov by sa mohli hroby s mladistvými osobami a hroby s neurčeným pohlavím určovať aj ako ţenské alebo dievčenské, keďţe v muţských hroboch sa mušle nenašli. Vajec sa nachádzalo z celkového mnoţstva 14%. Nachádzali sa väčšinou v oblasti nôh. Inak sa vajcia nachádzali aj pri hlave, v okolí pravej i ľavej ruky a pri panve. I keď sa nevylučuje jeho funkcia vo forme pohrebnej hostiny, vajce, ako symbol znovuzrodenia, najmä v detských hroboch, mohlo pomôcť mŕtvemu nájsť pokoj, poprípade jeho duša mohla nájsť nový ţivot. 5 hrobov s vajcami bolo ţenských, 14 detských, 3 muţské, 1 mladistvý a v 5 hroboch nebolo určené pohlavie. 8% z celkového mnoţstva amuletov tvorili srdcovité prívesky. Nachádzali sa hlavne na hrudníku a potom v oblasti krku. Slúţili ako závesok na náhrdelníku. Inak sa srdcovité závesky nachádzali ešte na ľavej strane panvy a na ľavom femure. 10 hrobov so srdcovitým záveskom bolo ţenských, 5 detských, 3 muţské a ţiaden mladistvý. V jednom hrobe so srdcovitým amuletom nebolo určené pohlavie jedinca. 7% z celkového mnoţstva amuletov tvorili lunulovité závesky. Nachádzali sa v oblasti krku a v okolí hlavy hlavne, pretoţe slúţili ako závesky do náhrdelníkov a do náušníc. Inak sa nachádzali aj na dolnej strane hrudníka, v okolí panvy a pri pravej ulne. 6 hrobov s lunulami bolo ţenských, 5 detských, ani jeden muţský, 1 mladistvý a v jednom hrobe nebolo určené pohlavie jedinca. Tu by sa tieţ mohli určovať hroby s neurčeným pohlavím a s mladistvým jedincom ako ţenské alebo dievčenské, keďţe v muţských hroboch sa lunulovité závesky nenašli. Týchto 5 typov amuletov tvorí pribliţne 80% z celkového mnoţstva hrobov s amuletmi. Zvyšné typy amuletov tvoria hrkálky, ktoré sa nachádzali v okolí hlavy, krku, na pravej kľúčnej kosti, v brušnej dutine, pri ľavej nohe a na konci nôh. 1 sa našla v ţenskom hrobe, 3 v muţskom a 5 v detských. Ďalším typom sú kostené závesky, ktoré 91

92 sa našli v okolí krku a v rukách. Všetkých 6 hrobov bolo detských. Ďalším typom sú kosti, ktoré nemali funkciu závesku. V počtu 5 kusov sa nachádzali v detských hroboch. Rastlinné zvyšky, ktoré boli dochované iba kovovými krúţkami, ktoré sa našli v okolí tiel, sa dochovali v 4 hroboch, z ktorých 3 boli ţenské a jeden muţský. Úštepy (prevaţne radiolarit) sa našli v 3 hroboch, z toho dva boli ţenské a jeden detský. Zlomky ţeleza sa našli v jednom ţenskom a dvoch muţských hroboch. Rímske sklo sa našlo v jednom muţskom hrobe a v jednom hrobe s mladistvým. Črep terry sigilaty sa našiel v jednom detskom hrobe. Hlinený krúţok sa našiel v jednom muţskom hrobe. Krištáľ sa našiel v jednom ţenskom hrobe. Kríţik sa našiel v jednom detskom hrobe. Okruhliak sa našiel v jednom detskom hrobe. Platnička sa našla v jednom ţenskom hrobe (neráta sa sem pár platničiek v muţskom hrobe, pretoţe tie boli jasne definované ako predmet, ktorý by mohol vydávať zvuk) Tab.29. Typy amuletov. Z tohto celkového počtu amuletov sa najviac amuletov nachádzalo v detských hroboch v počte 72, 62 hrobov bolo ţenských, 28 muţských, 10 mladistvých a 23 hrobov s neurčeným pohlavím. Celkovo sa určilo 195 hrobov. 92

93 Deti Mladiství Muži Ženy Neurčené Tab.30. Počet hrobov. Najviac amuletov v ţenských hroboch tvorili mince (19) a mušle (17). Mince sa vyskytovali najmä v oblasti úst a mušle v oblasti krku ako závesok. V ţenských hroboch sa amulety nachádzali v okolí hlavy, na ústach, pri krčných stavcoch, na hrudníku, na pravej ruke, v panve a jej okolí a na konci nôh. V ţenských hroboch sa našli amulety, ktoré sú rozpísané v Tab.31.. Zlomok železa. 1 Hrkálka. 1 Krištáľ. 1 Úštep. 2 Vajce. 5 Lunula. 6 Platnička. 1 Srdcovitý závesok. 6 Rastliny. 3 Minca. 19 Mušle. 17 Tab.31. Mnoţstvo amuletov v ţenských hroboch. Najviac amuletov v detských hroboch tvorili mince (17), vajíčka (14) a mušle (11). Mince sa nachádzali prevaţne v okolí úst, mušle v krčnej oblasti a vajíčko v okolí nôh, panvy a hrudníka. Celkové rozloţenie amuletov pri detskej kostre bolo v okolí hlavy, krčných stavcov, hrudníka, v okolí oboch rúk, v okolí panvy a v dolnej časti nôh. Mnoţstvo jednotlivých amuletov ukazuje Tab

94 Vajce. 14 Črep. 1 Hrkálka. 5 Kostený závesok. 6 Úštep. 1 Srdcovitý závesok. 5 Okruhliak. 1 Mušle. 11 Kosti. 5 Lunula. 5 Krížik. 1 Minca. 17 Tab.32. Mnoţstvo amuletov v detských hroboch. Najviac amuletov v muţských hroboch tvorili mince (14), ktoré boli rozloţené v oblasti úst, pravej ruky a v brušnej dutine a pri panve. Ostatné amulety boli rozloţené na temene hlavy, v oblasti hrudníka, v brušnej dutine, na konci oboch rúk, na panve a jej okolí, na ľavom femure a na konci nôh. Mnoţstvo jednotlivých amuletov ukazuje Tab.33.. Zlomok železa. 2 Hlinený krúžok. 1 Vajce. 3 Hrkálka. 3 Srdcovitý závesok. 3 Sklo. 1 Rastliny. 1 Minca. 14 Tab.33. Mnoţstvo amuletov v muţských hroboch. V mladistvých hroboch bolo málo amuletov. Mohlo to byť preto, lebo niektoré hroby, v ktorých boli mladiství, sa zarátali medzi detské alebo medzi dospelé. Najviac 94

95 hrobov obsahovalo mincu (5), ktoré sa nachádzali v okolí úst a na panve. Ostatné amulety sa nachádzali v okolí hlavy, v oblasti krčných stavcov a na hrudi. Mnoţstvo amuletov určuje Tab.34.. Vajce. 1 Lunula. 1 Sklo. 1 Mušle. 2 Minca. 5 Tab.34. Mnoţstvo amuletov v hroboch mladistvých. Najviac amuletov v hroboch s neurčeným pohlavím tvorili mince (15). Nachádzali sa najmä v oblasti úst, hlavy a na hrudníku. Amulety v týchto hroboch sa nachádzali ešte pri pravej ruke, v panve a na konci nôh. Mnoţstvo amuletov v hroboch s neurčeným pohlavím ukazuje Tab.35.. Lunula. 1 Vajce. 5 Srdcovitý závesok. 1 Mušle. 1 Minca. 15 Tab.35. Mnoţstvo amuletov v hroboch s neurčeným pohlavím. 95

96 Črep 1 Hlinený krúžok 1 Hrkálka Kostený závesok Kosti 5 Krištáľ Krížik 1 1 Lunula Minca Mušle Okruhliak Platnička 1 Rastliny 1 3 Sklo 1 Srdcovitý závesok Úštep Vajce Zlomok železa 1 2 Deti Mladiství Muži Ženy Neurčené Tab.36. Celkové mnoţstva amuletov na pohrebiskách s farebným odlíšením pohlaví. 96

97 Z poznatkov z 23 lokalít a 195 hrobov sa najviac amuletov nachádzalo v detských hroboch. Z tohto môţem usudzovať, ţe deťom chceli dať do záhrobia najviac ochrany, keďţe im nebol doţičený ţivot medzi ostatnými. To, ţe dieťa skoro umrelo a nedoţilo sa dospelosti, mohli ľudia vidieť ako trest, a preto dali dieťaťu do hrobu ochranné amulety, keďţe bolo ešte malé a nevedelo, ako sa brániť. Mohli si to vysvetľovať aj tak, ţe dieťa nemohlo dospieť, nevykonalo na zemi určitý údel a mohlo byť potrestané. Aby sa tomuto trestu vyhlo, bol mu do hrobu uloţený amulet, aby to v záhrobnom ţivote malo jednoduchšie. Celkovo sa deti brali ako terč pre nákazy, boli náchylne na rôzne choroby a mohlo sa im rýchlo niečo prihodiť. Dieťa ešte nemá dobrú imunitu a tak keď ochorelo, mohla mu matka, otec alebo iný rodinný alebo nerodinný príslušník dať amulet ako ochranu pred chorobou (v tých časoch i pred prekliatím od bohov). Ak sa dieťa nevyliečilo, tak mu bol amulet ponechaný a bol s ním uloţený do hrobu. Pre mňa je zaujímavosťou kríţik nájdený v jednom detskom hrobe. Vzhľadom na obdobie, by sa dalo očakávať väčšie mnoţstvo kríţikov v hroboch. Práve tento jeden kríţik môţe predznamenať začiatok prenikania kresťanstva do ţivota Slovanov na západnom Slovensku a jeho zakorenenie na tomto území aţ do dnešných dní. Avšak to je len hypotéza. Jeden kríţ v hrobe neznamená revolúciu v náboţenstve, avšak môţe byť jej predzvesťou. V ţenských hroboch sa tieţ nachádzalo veľa amuletov. Po deťoch boli chorobám (prekliatiam) vystavené ţeny a to najmä v období tehotenstva. Mušle, ktoré predstavovali plodnosť preto mohli pomôcť k zdravému pôrodu a porodeniu ţivého potomka a preţitia matky. Zároveň mohli zaisťovať, ţe ţena otehotnie a ona i dieťa budú zdravé. Tak ako u detí aj u ţien predpokladám, ţe ak ţena umrela a nosila pri sebe amulet, tak ju pochovali s ním. Z tohto dôvodu by som očakávala vysoký výskyt mušieľ u ţien, ktoré ešte boli schopné rodiť potomkov, ale na to je potrebný detailnejší výskum pohrebísk a kostier. Vzťah človeka a amuletu nemôţem povaţovať za veľmi silný, čo sa týka pohrebísk. Keďţe sa na pohrebiskách nachádzalo málo amuletov, pravdepodobne ľudia týmto artefaktom neverili v takej veľkej miere, aby sa viac rozšírili. Alebo obdobie synkretizmu trvalo príliš krátko a kresťanstvo malo väčšiu silu ako amulety. Z pohrebísk a hrobov môţem povedať ţe amulety slúţili ako dočasné riešenie náboţenskej krízy a ako rýchlo prišli tak rýchlo boli nástupom kresťanstva vymazané. To ţe sa amulety nachádzajú najmä v ţenských a detských hroboch ukazuje, ţe amulety, ak boli niekedy pouţívané, tak sa dávali predovšetkým rizikovej skupine obyvateľstva. Teda ţenám a deťom, ktoré boli náchylné na choroby a ktoré v určitých obdobiach ţivota potrebovali väčšiu ochranu. Preto 97

98 sa v muţských hroboch nevyskytovalo veľa amuletov, keďţe muţom pravdepodobne povaţovali za mocnejších a odolnejších, schopných bojovať s nástrahami a byť pripravenými na smrť. Na druhú stranu môţeme predpokladať aj to, ţe do hrobu s mŕtvym sa nemuseli nutne dávať všetky jeho osobné veci. Z tohto dôvodu mohol byť výskyt amuletov na pohrebiskách nízky, lebo sa jednoducho dedili. A časom mohli stratiť svoju funkciu alebo boli zničené a tak ich ľudia povyhadzovali mimo sídlisk i hrobov. Keďţe sa amulety pouţívajú doteraz, nemoţno s absolútnou istotou povedať, ţe ich funkcia v období včasného stredoveku bola úplne vymazaná. Mohli sa nájsť i takí, ktorí amulety schovávali z obavy pred prenasledovaním a časom ich zdokonaľovali a prerábali. Mohlo sa na ne zabudnúť a ich niekdajšia funkcia je teraz iba hypotetická. 98

99 Záver V práci som analyzovala 23 pohrebísk z 8. aţ 11. storočia, nachádzajúcich sa na západnom Slovensku. Toto obdobie sa nazýva včasný stredovek. Zamerala som sa na prítomnosť resp. neprítomnosť amuletov v jednotlivých hroboch. Snaţila som sa zistiť, či na dedinských pohrebiskách sa nachádza väčšie mnoţstvo amuletov, zisťovala som vzťah človeka k okolitým hrobom na pohrebisku. Amulety sa nachádzali v priemerných a chudobných hroboch na milodary a v bohatých hroboch sa nachádzali v minimálnom mnoţstve. Nezistila som ţiadny rozdiel v mnoţstve amuletov na chudobnejších a bohatších pohrebiskách. Uloţenie hrobov s amuletmi na pohrebisku nemal tieţ nejaký väčší význam. Zistila som percentuálne mnoţstvo amuletov na jednotlivých pohrebiskách, ich mnoţstvo a percentuálne zastúpenie v hroboch jednotlivých pohlaví, ich rozloţenie pri kostre a rozloţenie hrobov na pohrebisku. Najviac amuletov predstavujú mince, mušle a vajcia. Najčastejšie sa amulety vyskytujú v oblasti krku vo forme závesku a v okolí úst ako obolus. Najviac amuletov sa vyskytoval v detských hroboch a v ţenských hroboch. Z tohto vyplýva aj fakt, ţe deti sú kvôli nízkej imunite náchylné na choroby a ţeny v období tehotenstva tieţ. Ľudia sa snaţili pomocou amuletu chrániť. Na základe týchto poznatkov môţem vysloviť názor, ţe ľudia v tomto období nemali silný vzťah k amuletom. Človek v období včasného stredoveku podľa analýzy pohrebísk v mojej práci nepovaţoval amulet za mocnú ochranu pred zlom (v posmrtnom ţivote), kvôli jeho nízkemu výskytu na včasnostredovekých pohrebiskách (do 15%). Obdobie pohansko kresťanského synkretizmu mohlo trvať príliš krátko na to, aby sa amulety ako dôleţité predmety ochrany ujali medzi ľuďmi. Nástup kresťanstva bol teda rýchly a rázny, čo dokazuje aj menšie mnoţstvo milodarov v hroboch v mladšej fázy včasného stredoveku, kedy inventár a tak aj amulety boli nahradzované mincami. Na druhú stranu sa nemusí výskyt amuletov odráţať iba v pohrebnom inventári, niektoré amulety sa mohli dediť a nemuseli byť nikdy do hrobu uloţené, alebo mohli byť z organických materiálov, teda sa v hroboch nedochovali, takţe otázka výskytu amuletu je stále nejasná, rovnako ako určenie, čo amuletom je a čo nie je. Ako som uţ niekoľkokrát spomínala, keďţe sme s ľuďmi z toho obdobia neţili, nikdy si nebudeme stopercentne istí, ktoré artefakty boli za amulety povaţované, na čo presne slúţili, a s akým zámerom do hrobov boli ukladané. 99

100 Literatúra Béreš, Július (1995): Slovanské pohrebisko v Dolnom Petre IV (teraz Svätý Peter), Slovenská archeológia, ročník XLIII, číslo 1, Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, s Čaplovič, Pavol (1955): Slovanské pohrebište v Nitre pod Zoborom, Slovenská archeológia, ročník II, 1954, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Čilinská, Zlata (1963): Slovansko avarské pohrebisko v Ţitavskej Tôni, Slovenská archeológia, ročník XI 1, 1963, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Čilinská, Zlata (1982): Dve pohrebiská z storočia v Komárne, Slovenská archeológia, ročník XXX, číslo 2, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Dušek, Mikuláš (1955): Kostrové pohrebište s X. a XI. storočia v Chotíne na Slovensku, Slovenská archeológia, ročník III, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Dušek, Mikuláš (1964): Kostrové pohrebisko z X. a XI. storočia v Dolnom Petri II, Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, č. 12. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Dušek, Sigrid (1979): Veľkomoravské pohrebisko v Smoleniciach, Slovenská archeológia, ročník XXVII, číslo 2, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Hanuliak, Milan (1993): Pohrebisko slovanskej populácie z 10. storočia v Bučanoch, Slovenská archeológia, ročník XLI, číslo 1, Nové Zámky: CROCUS & AZ Print, spol. s.r.o, s Hanuliak, Milan (1994): Malé Kosihy I. Pohrebisko z storočia (archeologicko historické vyhodnotenie). Nitra: IURIS spol. s.r.o.. Hanuliak, Milan (2004): Veľkomoravské pohrebiská. Pochovávanie v storočí na území Slovenska. Nitra: IURIS GROUP s.r.o.. Hanuliak, Milan, Rejholcová Mária (1999): Pohrebisko v Čakajovciach ( storočie). Vyhodnotenie. Bratislava: VEDA. Husa, Václav (1961): Dějiny Československa. Praha: Orbis. Chorvátová, Hana (1998): K významu lunicových príveskov z včasnostredovekých pohrebísk strednej Európy. Praehistorica XXIII: Sborník Filozofické fakulty Univerzity Karlovy, Praha: Varia,

101 Chorvátová, Hana (2007): Ľudová zbožnosť vo včasnom stredoveku na príklade príveskov amuletov. Praha: Centrum medievistických studií Akademie věd ČR a Univerzity Karlovy v Praze. Chropovský, Bohuslav (1957): Slovanské pohrebisko z 9. st. vo Veľkom Grobe, Slovenská archeológia, ročník V 1, 1957, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Chropovský, Bohuslav (1962): Slovanské pohrebisko v Nitre na Lupke, Slovenská archeológia, ročník X 1, 1962, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Chropovský, Bohuslav (1978): Pohrebisko z storočia v Nitre pod Zoborom, Slovenská archeológia, ročník XXVI, číslo 1, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Ivanič, Peter (2011): Západní Slovania v ranom stredoveku, Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Filozofická fakulta. Kolníková, Eva (1967): Obolus mŕtvych vo včasnostredovekých hroboch na Slovensku, Slovenská archeológia, ročník XV 1, 1967, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Kraskovská, Ľudmila (1955): Staroslovanské pohrebište v Máste pri Bratislave, Slovenská archeológia, ročník II. 1954, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Kraskovská, Ľudmila; Paulík, Jozef (1978): Veľkomoravské pohrebisko v Tvrdošovciach, okr. Nové Zámky, In: Zborník Slovenského národného múzea, História 18, Martin: Vydavateľstvo Osveta, n.p., s Kučera, Matúš (2000): Slovaks in the Central Danubian region in the 6th to 11th century. Bratislava: Slovenské národné múzeum v Bratislave, Vydavateľstvo SNM. LeGoff, Jacques; Schmitt, Jean Claude (1999): Encyklopedia středověku. Paríţ: Arthème Fayard. Liptáková, Zora (1963): Slovanské pohrebisko z X. XI. storočia v Úľanoch nad Ţitavou, Slovenská archeológia, ročník XI 1, 1963, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Nevizánsky, Gabriel (1979): Pohrebisko z konca 9. a z 10. storočia v Bešeňove, Slovenská archeológia, ročník XXVII, číslo 2, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s

102 Pieta, Karol (2002): Osídlenie Slovenska v dobe sťahovania národov, In: Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra: MICHEL ANGELO Nitra, s Piťo, Vojtech; Piťová, Mária (2001): Slovník cudzích slov. Bratislava: Jazykové vydavateľstvo KNIHA SPOLOČNÍK. Podborský, Vladimír (1997): Dějiny pravěku a rané doby dějinné. Brno: Vydavatelství Masarykovy Univerzity. Rejholcová, Mária (1974): Pohrebisko z storočia v Nových Zámkoch, Slovenská archeológia, ročník XXII, 1974, číslo 2, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Rejholcová, Mária (1976): Pohrebisko z 10. a 11. storočia v Hurbanovej Bohatej, Slovenská archeológia, ročník XXIV, číslo 1, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Rejholcová, Mária (1979): Pohrebisko z 10. storočia v Zemnom, Slovenská archeológia, ročník XXVII, číslo 2, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Rejholcová, Mária (1995): Pohrebisko v Čakajovciach ( storočie) Analýza. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. Rejholcová, Mária (1995a): Pohrebisko v Čakajovciach ( storočie) Katalóg. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. Ruttkay, Alexander (2002): Slavs in the Central Danubian region from the 8 th till the 11 th century and the begginings of the history of the Slovak nation, In: Slovaks in the Central Danubian region in the 6th to 11th century. Bratislava: Slovenské národné múzeum v Bratislave, Vydavateľstvo SNM. Ruttkay, Alexander; Ruttkay, Matej; Šalkovský, Peter (2002): Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra: MICHEL ANGELO Nitra. Sklenář, Karel; Sklenářová, Zuzana; Slabina, Miloslav (2002): Encyklopedie pravěku v Čechách, na Moravě a ve Slezku. Praha: Libri. Steinhűbel, Ján (2002): The migration of nations and the arrival of the Slavs in Slovakia, In: Slovaks in the Central Danubian region in the 6th to 11th century. Bratislava: Slovenské národné múzeum v Bratislave, Vydavateľstvo SNM. Szőke, Béla (1962): A honfogaló és kora Árpád kori magyarság régészeti emlékei, Budapešť: Akadémiai Kiadó. Teichová, Alice a kol. (1968): Dějiny středověku I. Praha: Státní pedagogické nakladatelství. 102

103 Točík, Anton (1960): Radové pohrebisko devínskeho typu z XI. stor. v Mlynárciach pri Nitre, Slovenská archeológia, ročník VIII 1, 1960, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Točík, Anton (1963): Pohrebisko a sídlisko z doby Avarskej ríše v Prši, Slovenská archeológia, ročník XI 1, 1963, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Točík, Anton; Paulík, Jozef (1979): Mohyla z mladšej doby bronzovej a kostrové pohrebisko z 11. storočia v Čápore, Slovenská archeológia, ročník XXVII, číslo 1, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Unger, Josef (2008):Archeologie středověku: Odraz života lidí v archeologických pramenech. Hradec Králové: Nakladatelství Gaudeamus Univerzity Hradec Králové. Váňa, Zdenek (1955): Maďaři a Slované ve světle archeologických nálezů X. XII. století, Slovenská archeológia, ročník II, 1954, Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, s Vendtová, Viera; Rejholec, Emil (1963): Slovanské pohrebisko v Ipeľskom Sokolci, Slovenská archeológia, ročník XI 1, 1963, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, s Zábojník, Jozef (2009): Slovensko a Avarský kaganát. Bratislava: VEGA archeologia/chronologia a kultury/slovania a velka morava.html slovakia.com/o nas/historia banictva na slovensku.html chorvatova lunuly ich vyznam.html heslo: amulet narodov a metod/

104 Tabuľky Hroby Číslo Oblasť Číslo hrobu Pohlavie Nález Umiestnenie nálezu 1 Bešeňov 56 vajce pod chodidlami v nádobe 2 Bešeňov 61 strieborná rímska minca pri femure 3 Bešeňov 120 dieťa okruhliak prsty ľavej ruky 4 Bešeňov deti pazúrikovitý úštep pri lebke väčšej kostry 5 Bučany 7 dieťa mušle okolie krčných stavcov 6 Bučany 10 ţena hrkálka naľavo od lebky 7 Bučany 29 ţena mušľa krčné stavce 8 Čakajovce 5 ţena úštep z radiolaritu ústa 9 Čakajovce 9 ţena strieborná minca ústa 10 Čakajovce 25 ţena minca ľavá strana hrudníka 11 Čakajovce 26 ţena minca ústa 12 Čakajovce 28 muţ minca pod pravým humerom 13 Čakajovce 29 muţ minca hrudník 14 Čakajovce 32 dieťa minca pod lebkou 15 Čakajovce 43 mladistvý minca po ľavou panvovou kosťou 16 Čakajovce 44 ţena minca medzi panvovými kosťami 17 Čakajovce 46 muţ minca pod pravým humerom 18 Čakajovce 47 muţ minca nad pravou panvovou kosťou 19 Čakajovce 49 muţ minca ústa 20 Čakajovce 61 muţ minca ústa 21 Čakajovce 71 ţena minca na pravej strane hrudníka pri sánke 22 Čakajovce 84 ţena minca pod pravou panvovou kosťou 23 Čakajovce 90 ţena úštep z radiolaritu ústa 24 Čakajovce 90 ţena minca na pravej strane hrudníka 25 Čakajovce 94 dieťa vajce pod pravou nohou 26 Čakajovce 102 ţena minca ústa 27 Čakajovce 103 muţ minca pri pravom humeru 28 Čakajovce 109 dieťa minca pri lebke 29 Čakajovce 117 ţena minca pri pravej ruke 30 Čakajovce 120 ţena minca pri pravej panvovej kosti 31 Čakajovce 123 dieťa mušľa krk 32 Čakajovce 123 dieťa závesok z jelenieho krk zubu 33 Čakajovce 124 ţena mušle závesok krk 34 Čakajovce 129 ţena bronzový drôt medzi panvovými kosťami 35 Čakajovce 138 muţ minca pod pravou panvovou kosťou 36 Čakajovce 168 muţ minca na pravej panvovej kosti 37 Čakajovce 204 muţ hlinený krúţok pri prstoch ľavej ruky oválneho prierezu 38 Čakajovce 226 ţena srdcovitý závesok z krk bronzu 39 Čakajovce 230 ţena zlomok drôtu zásyp hrobovej jamy 40 Čakajovce 269 dieťa hrkálka krk 41 Čakajovce 269 dieťa lunula pri pravej panvovej kosti 42 Čakajovce 278 nedospelý jedinec mušľa kauri hrudník

105 43 Čakajovce 288 muţ zlomok ţeleza koniec nôh 44 Čakajovce 293 muţ minca ústa 45 Čakajovce 295 ţena minca ústa 46 Čakajovce 295 ţena krištáľ pod pravou panvovou kosťou 47 Čakajovce 296 ţena minca ústa 48 Čakajovce 300 muţ minca pod pravou panvovou kosťou 49 Čakajovce 313 dieťa minca na pravej strane spánkovej kosti 50 Čakajovce 326 ţena minca ústa 51 Čakajovce 336 dieťa mušľa kauri pri sánke 52 Čakajovce 348 dieťa mušľa krk 53 Čakajovce 349 dieťa slepačie vajce pri pravej strane lebky 54 Čakajovce 357 dieťa 5 mušieľ hrudník 55 Čakajovce 357 dieťa 2 mince závesok hrudník 56 Čakajovce 406 ţena mušle závesok hrudník 57 Čakajovce 411 dieťa slepačie vajce vedľa nôh 58 Čakajovce 426 ţena mušle závesok hrudník 59 Čakajovce 447 ţena slepačie vajce pod nohami 60 Čakajovce 457 dieťa srdcovitý závesok z krk bronzu 61 Čakajovce 457 dieťa ţelezná hrkálka krk 62 Čakajovce 457 dieťa 2 prevŕtané rybie stavce krk 63 Čakajovce 457 dieťa mušľa Kauri krk 64 Čakajovce 468 ţena mušľa pod pravou kľúčnou kosťou 65 Čakajovce 471 dieťa terra sigilata ľavá ruka 66 Čakajovce 475 ţena mušle závesok hrudník 67 Čakajovce 541 dieťa mušle závesok pri sánke 68 Čakajovce 547 ţena minca závesok pod sánkou 69 Čakajovce 565 ţena ulitník radu Mellanopsis pri sánke 70 Čakajovce 572 ţena srdcovitý závesok z bronzu na ľavej strane pri panvových kostiach 71 Čakajovce 572 ţena lunulový závesok na ľavej strane pri panvových kostiach 72 Čakajovce 621 muţ bronzové platničky distálna časť nôh 73 Čakajovce 635 dieťa vajce distálna časť pravej nohy 74 Čakajovce 645 muţ bronzový drôt distálna časť nôh 75 Čakajovce 646 ţena srdcovitý závesok hrudník 76 Čakajovce 646 ţena mušle závesok hrudník 77 Čakajovce 718 dieťa mušľa Cerithia krk 78 Čakajovce 725 dieťa slepačie vajce za lebkou 79 Čakajovce 762 dieťa lunulové náušnice vpravo a vľavo od lebky 80 Čakajovce 762 dieťa lunulový závesok krk neúplný 81 Čakajovce 777 ţena srdcovitý závesok z ľavá strana hrudníka bronzu 82 Čakajovce 854 muţ minca ústa 83 Čápor 28 muţ strieborný denár ľavá členková kosť 84 Čápor 44 ţena strieborný denár hrudník 85 Dolný Peter (Svätý Peter) A 2 muţ rímske sklo pri prstoch ľavej ruky

106 86 Dolný Peter 37 mladistvý rímska minca pod hrdlom (Svätý Peter) A 87 Dolný Peter 59 dievča rímske sklo krk (Svätý Peter) A 88 Dolný Peter 74 dieťa minca závesok vedľa lebky (Svätý Peter) B 89 Dolný Peter 86 dieťa hrkálka na pravom pleci (Svätý Peter) B 90 Dolný Peter 86 dieťa minca závesok pod sánkou na rebrách (Svätý Peter) B 91 Dolný Peter 89 ţena minca závesok na krku (Svätý Peter) B 92 Hurbanovo 22 dieťa bronzový krk Bohatá rovnoramenný kríţik 93 Hurbanovo 36 dieťa mesiačikovitý závesok krk Bohatá 94 Hurbanovo 36 dieťa rímska minca krk Bohatá 95 Hurbanovo 54 dospelý strieborná minca ústa Bohatá človek 96 Hurbanovo 79 dieťa strieborná minca ústa Bohatá 97 Hurbanovo 93 dospelý strieborná minca ústa Bohatá človek 98 Hurbanovo 96 dospelý strieborná minca ústa Bohatá človek 99 Hurbanovo 98 dospelý strieborná minca ústa Bohatá človek 100 Hurbanovo 113 dospelý strieborná minca ústa Bohatá človek 101 Hurbanovo 126 dospelý strieborná minca ústa Bohatá človek 102 Hurbanovo 129 dospelý strieborná minca na pravej strane hrudníka Bohatá človek 103 Hurbanovo 139 dospelý strieborná minca ústa Bohatá človek 104 Hurbanovo 146 mladistvý strieborná minca pri sánke Bohatá 105 Hurbanovo 149 dospelý strieborná minca hrudník Bohatá človek 106 Chotín 53 dieťa 2 srdcovité závesky hrudné stavce 107 Chotín 81 muţ? srdcovitý závesok 108 Chotín strieborných srdcovitých záveskov 109 Ipeľský Sokolec 4 muţ vajce koniec ľavej nohy 110 Ipeľský Sokolec 6 ţena lunulovitý závesok na krku 111 Ipeľský Sokolec 7 mladistvý vajce 112 Ipeľský Sokolec 8 starec bronzový srdcovitý závesok 113 Komárno 19 ţena vajce 114 Komárno 23 ţena bronzové mince 115 Komárno 24 vajce ľavá stehenná kosť 116 Malé Kosihy 30 ţena vajce pri pravom chodidle 117 Malé Kosihy 41 dieťa vajce z vnútornej strany pravého humeru 118 Malé Kosihy 42 dieťa vajce z vnútornej strany ľavého humeru 119 Malé Kosihy 42 dieťa vajce pravá strana panvovej kosti 120 Malé Kosihy 42 dieťa vajce ľavá strana panvovej kosti 121 Malé Kosihy 43 ţena? vajce pri pravom lakti

107 122 Malé Kosihy 55 dieťa srdcovitý závesok ľavá kľúčna kosť 123 Malé Kosihy 79 ţena minca ústa 124 Malé Kosihy 127 ţena 2 lunulovité závesky hrudník 125 Malé Kosihy 139 dieťa minca ľavá strana sánky 126 Malé Kosihy 147 dieťa hrkálka temeno lebky 127 Malé Kosihy 147 dieťa lunulovitý závesok krčné stavce 128 Malé Kosihy 147 dieťa srdcovitý závesok krčné stavce 129 Malé Kosihy 147 dieťa minca horná časť ľavej strany hrudníka 130 Malé Kosihy 193 muţ minca pravá časť brušnej dutiny 131 Malé Kosihy 200 dieťa minca ľavá strana sánky 132 Malé Kosihy 231 dieťa 10 mušieľ závesok krčné stavce 133 Malé Kosihy 241 dieťa 2 mušle krčné stavce 134 Malé Kosihy 241 dieťa posledný článok krčné stavce zvieracieho prstu 135 Malé Kosihy 264 ţena mušle krčné stavce 136 Malé Kosihy 269 ţena 2 mušle závesok ľavá kľúčna kosť 137 Malé Kosihy 269 ţena srdcovitý závesok ľavá kľúčna kosť 138 Malé Kosihy 301 ţena 4 mušle závesok krčné stavce 139 Malé Kosihy 354 dieťa astragal vnútorná strana ľavého lakťa 140 Malé Kosihy 360 dieťa minca ústa 141 Malé Kosihy 410 dieťa minca pri sánke 142 Malé Kosihy 410 dieťa astragal nad ľavou kľúčnou kosťou 143 Malé Kosihy 487 dieťa 2 ulity Plunarbus krčné stavce závesok 144 Malé Kosihy 487 dieťa mušľa krčné stavce 145 Malé Kosihy 505 dieťa vajce vnútorná strana pravého lakťa 146 Malé Kosihy 509 dieťa vajce vnútorná strana ľavého lakťa 147 Malé Kosihy 510 dieťa astragal dolné končatiny 148 Malé Kosihy 532 dieťa minca ústa 149 Malé Kosihy 538 dieťa minca ústa 150 Malé Kosihy 539 muţ srdcovitý závesok ľavá časť hrudníka 151 Malé Kosihy 540 ţena minca ľavá časť sánky 152 Masla 2 dievča bronzova náušnica v nad hlavou tvare lunuly 153 Masla 2 dievča lunulovitá náušnica vľavo od lebky 154 Nitra Mlynárce 5 dospelý strieborná minca pod lebkou človek 155 Nitra Mlynárce 46 dieťa strieborná minca z ľavej strany lebky 156 Nitra Mlynárce 52 dieťa 3 ploché kostené pri lebke predmety 157 Nitra Mlynárce 52 dieťa strieborný srdcovitý na hrudi závesok 158 Nitra Mlynárce 60 dospelý strieborný denár na hrudi človek 159 Nitra pri Lupke 7 dospelý 2 lunulovité náušnice vedľa pravej ulny človek 160 Nitra pri Lupke 18 dieťa vajce koniec nôh 161 Nitra pri Lupke 18 dieťa zub diviaka pravá ruka 162 Nitra pri Lupke 20 muţ vajce pod pravou rukou na prstoch 163 Nitra pri Lupke 27 muţ liaty bronzový zvonček ľavá noha 164 Nitra pri Lupke 28 dospelý vajce pri pravej nohe pri päte

108 človek 165 Nitra pri Lupke 30 ţena lunulovitá náušnica na ľavej strane lebky 166 Nitra pri Lupke 31 dieťa vajce v strede hrobu 167 Nitra pri Lupke 43 ţena lunulovitý závesok pri bedrovej kosti 168 Nitra pri Lupke 46 muţ vajce pri päte pravej nohy 169 Nitra pri Lupke 51 ţena, 2 deti spletený drôtik koniec ľavej nohy ţeny 170 Nitra pri Lupke 51 ţena, 2 deti 3 vajcia koniec ľavej nohy ţeny 171 Nitra pri Lupke 53 dospelý vajce koniec nôh človek 172 Nitra pri Lupke 76 ţena lunulovitý závesok na hrudi 173 Nitra pri Lupke 87 dieťa 3 vajcia ľavá tibia 174 Nitra Zobor (A) 38 ţena 14 prevŕtaných mušlí pod hlavou závesok 175 Nitra Zobor (A) 40 ţena 9 prevŕtaných mušlí na hrudi závesok 176 Nitra Zobor (A) 73 ţena 6 mušlí závesok pod hlavou 177 Nitra Zobor (A) 95 dieťa 2 malé prevŕtané na hrudi slimačie ulity závesok 178 Nitra Zobor (A) 96 ţena 7 prevŕtaných bielych na hrudi mušlí závesok 179 Nitra Zobor (A) 130 ţena neúplná mušľa v ústach 180 Nitra Zobor (A) 146 ţena prevŕtaná mušľa pri hlave 181 Nitra Zobor (B) 14 ţena ţelezný predmet pri pravej strane lebky 182 Nitra Zobor (B) 15 dieťa vajce pri ľavej strane lebky 183 Nitra Zobor (B) 49 dieťa mesiačikovitý závesok hrudník 184 Nové Zámky 20 dospelý strieborná minca ústa človek 185 Nové Zámky 29 mladistvý strieborná minca ústa 186 Nové Zámky 83 dospelý strieborná minca pod lebkou človek 187 Prša 2 dieťa rímska minca na krku 188 Prša 34 muţ bronzová hrkálka na páse 189 Smolenice 12/72 minca v sekundárnej polohe 190 Smolenice 51/72 mušle pod panvou 191 Tvrdošovce 5/75, 6/75 dieťa, muţ medvedí očný zub krčné stavce 192 Tvrdošovce 8/75 dieťa perla z rybieho stavca krčné stavce 193 Úľany nad Ţitavou 18 nedospelá ţena koráliky z drobných mušličiek 194 Úľany nad 33 vajce Ţitavou 195 Veľké Hostie mohyla IX lunulovitý závesok 196 Veľký Grob 77 dieťa vajce severná strana hrobovej jamy 197 Veľký Grob 126 dieťa zvierací stavec na hrudi závesok 198 Veľký Grob 3/48 dieťa vajce koniec nôh 199 Zemné 10 muţ zlomky ţeleza na lebke 200 Zemné 15 ţena srdcovitý závesok na ľavej strane hrude 201 Zemné 52 ţena kruhová platnička z bridlice krk severná strana hrobovej jamy

109 Obrazové prílohy TAB I.: Bučany a Čápor

110 TAB II.: Čakajovce.

111 TAB III.: Čakajovce.

112 TAB IV.: Čakajovce.

113 TAB V.: Čakajovce

114 TAB VI.: Čakajovce

115 TAB VII.: Bez lokality Čakajovce, s lokalitou Hurbanovo.

116 TAB VII.: Hurbanovo a Chotín.

117 TAB IX.: Chotín, Ipeľský Sokolec, Mást, Komárno, Nitra Lupka.

118 TAB X.: Nitra Lupka, Nitra Mlynárce, Nitra Zobor A a B.

119 TAB XI.: Nitra Zobor A, Nové Zámky, Prša.

120 TAB XII.: Svätý Peter A a B, Úľany nad Ţitavou, Zemné.

121 TAB XII.: Malé Kosihy.