Pavel Hlásznik Čabiansky kalendár 2011

Átírás

1 Ročník XV. Číslo marec Pavel Hlásznik Čabiansky kalendár 2011 Kalendár, odvodené z latinského slova calendarium, je určitý systém počítania času zvyčajne založenom na prírodných cykloch, akými sú hlavne slnečný a mesačný cyklus. Slúži pre účely civilného a náboženského života, ale i pre historické a vedecké účely. Najdôležitejšími jednotkami kalendára sú deň a rok odvodené od týchto cyklov, pričom v prípade slnka sa uvažuje o jeho Exempláre od znovuvydania pohybe voči zemi, hoci v realite zem opisuje pohyb okolo slnka i svojej osi. Ľudia sa od samotného počiatku svojej existencie zaoberali meraním plynúceho času a zvyčajne nebeské telesá, ako slnko, mesiac, planéty a hviezdy, boli používané na tento účel. V priebehu histórie aj kalendáre prešli mnohými zmenami. Na základe súčasného kalendára stojí tzv. Gregoiánsky kalendár, ktorý zaviedol pápež Gregor XIII. keď v pápežskej bulle Inter Gravissimas 24. februára 1582 nariadil, aby sa zo 4. októbra 1582 hneď skočilo na 15. októbra 1582, čím sa začína používanie tohto kalendára. Dnes, keď žijeme v čase globalizácie a internetizácie, v čase množstva masovokomunikačných prostriedkov, vizuálnych a printových médií, máme pristup k nekonečnému množstvu informácií. V minulosti však túto službu pre našich predkov zabezpečoval najmä kalendár. Jedným z prvých kalendárov bol kalendár, ktorý vydal slovenský knihtlačiar v roku 1499 v Plzni v českom jazyku a postupne sa vydávali rôzne kalendáre, ktoré predstavovali najdôlezitejsiu knihu ľudového čítania a vzdelávania. Kalendár je vlastne populárno-náučná publikácia s témou času, jeho merania. Základom vzniku kalendárov sú astronomické javy, podstatnú časť tvoria významné sviatky kresťanského kalendára, mien a postupne sa stávali súčasťou národnej kultúry. V minulosti boli kalendárne knižky po Biblii najčítanejšími publikáciami. Postupne sa kalendáre stali jedným z najmasovejších komunikačných prostriedkov vzdelávania, výchovy encyklopedického rázu a širokej štýlovej príbuznosti. pokračovanie na strane 2.

2 2 marec 2010 pokračovanie z 1. strany Prvý kalendár na území dnešného Slovenska vydali v Trenčíne roku Novšie dejiny najobľúbenejšieho ľudového čítania sa však začali roku 1805 s Jurajom Palkovičom. Jeho kalendár vychádzal v Bratislave až po revolúciu roku 1848 v náklade až desaťtisíc výtlačkov. V polovici 19. storočia bolo už kalendárov hodne a najpopulárnejšia bola hádam Domová pokladnica. Aj Matica slovenská začala vydávať svoj Národný kalendár roku Medzi našimi predkami na Dolnej zemi sa tešil obľube najmä Tranovský kalendár od roku Po prvej svetovej vojne, v nových spoločenských a hospodárskych podmienkach, začínajú roku 1919 svoju krivolakú púť 20. storočím dva naše kalendáre, ktoré zotrvali až po súčasnosť: Čabiansky kalendár v Maďarsku a Národný kalendár v Srbsku. V týchto dimenziách vychádza i tohoročný Čabiansky kalendár, ktorý po prvýkrát vychádzal v rokoch , aby sa opäť vrátil do života Slovákov v Maďarsku, ale aj v celodolnozemskom kontexte v roku 1991, keď ho pokrstili slávny otec dolnozemských Slovákov Ján Sirácky s Miroslavom Demákom a od tých čias sa objaví každoročne. Čabiansky kalendár 2011 je 21-vý od obnovenia a 49-ty od svojho vzniku. Je pre mňa cťou prezentovať najnovšie dielo zanietených priateľov z Békešskej Čaby - Čabiansky kalendár, ktorý má svojich čitateľov, obdivovateľov aj u nás v Nadlaku, ale aj v iných hlavne slovenských evanjelických lokalitách v Rumunsku. Aktuálny ročník Čabianskeho kalendára redigovali: Anna Ištvánová, Hajnalka Krajčovičová, Zuzana Kunovaczová Gulyášová. Šéfredaktorkou bola aj v tomto roku doc. Tunde Tušková. Jazykovou redaktorkou bola Iveta Hruboňová, pokým autorom fotografií je Csaba Lampert. Vydala ho Čabianska organizácia Slovákov v náklade 500 výtlačkov a v rozsahu 200 strán formátu A5 na kalendára z roku kriedovom papieri. Za vydanie kalendára je zodpovedný Michal Lásik, chovský informuje o významných V ďalšom článku Karol Wla- predseda ČOS. prozaikoch, Martinovi Kukučínovi Vydanie Čabianskeho kalendára podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Zastupiteľský zbor župného mesta Békešská Čaba a Slovenská samospráva župného mesta a Kalmánovi Mikszáthovi, ktorí v roku 2010 mali okrúhle jubileum narodenia, respektíve úmrtia. Aj tretí materiál je venovaný Martinovi Kukučínovi. Békešská Čaba. Bol tlačený v tlačiarni Progresszív Nyomda Kft. v Békešskej Čabe. Tohtoročný kalendár sa otvára blahoprianím do nového roku, ktorým redakcia želá svojím čitateľom veľa zdravia, šťastia a spokojnosti. Po ňom nasleduje kalendárna časť a každému mesiacu je venovaná dvojstrana. V tejto časti sú uvedené mená a sviatky tak podľa slovenského, ako aj podľa ma- Pavel Hlásnik a šéfredaktorka Tünde Tusková ďarského kalendára a taktiež aj časy Rubrika pokračuje zaujímavým východu a západu Slnka. Druhá strana každého mesiaca uvádza farebnú Ľudových novín Alžbety Račkovej, príspevkom z pera šéfredaktorky fotografiu z niektorého minuloročného podujatia. informácie o implikovaní Komlóša- ktorý približuje čitateľovi zaujímavé Po kalendárnej časti nasleduje textová časť, ktorá je zoskúpená do jednov do formovania Sedliackej strany Uhorska, na čele ktorej stál legendárny Slovák, Čabän, Ondrej Liker notlivých rubrík. Hodnotený kalendár obsahuje deväť takýchto blokov, Áchim. Jeho sté výročie úmrtia si a to: Výročia a jubileá, Dolnozemské hodnoty, Zo súčasnosti Dolnej Nie menej pútavým je aj rozsiah- pripomíname v tomto roku. zeme, Úryvky zo študentských prác, lejší materiál Pavla Kovácsa o Samuelovi Tešedíkovi staršom, z príleži- Zaujímavosti, Vzájomnosti, Z dolnozemskej literatúry a umenia, V nárečí tosti pripomenutia si narodenín tejto a Kronika udalostí erbovej osobnosti čabianských evanjelikov. Napriek tomu, že priamo na Prvú stať textovej časti, podobne ako aj vo vlaňajšom kalendári tvoria Výročia a jubileá. Úvodným prí- Čabe žil a pôsobil krátko, svojimi činmi sa trvalo zapísal do histórie tunajších Slovákov. (viď popis na str. spevkom rubriky nás šéfredaktorka kalendára Tunde Tušková oboznamuje ako Výskumný ústav Slovákov 41, a poriadok účasti na bohoslužbách str. 43). v Maďarsku oslavoval svoje dvadsiate narodeniny v Martine, na Sloven- Ištvánovej o vyznamenanom zbore Rubriku uzaviera materiál Anny sku. V tej istej rubrike doc. Tušková Čabianska ružička. prináša aj ukážky z tvorby ľudového Nasledujúce stránky kalendára básnika Jána Gerčiho.101. výročie jeho úmrtia si pripomíname v roku 2011 a z tejto príležitosti sú uverejnené aj jeho básne v čabianskom nárečí, ktoré sú prebraté z Čabianského sú venované druhej rubrike Dolnozemské hodnoty, ktorú tvorí sedem príspevkov z pera šiestich autorov a ktoré sa prevažne zaoberajú problematikou 19. storočia. Docentka

3 marec 2010 Alžbeta Uhrinová sa v relatívne rozsiahlom materiáli venuje pamiatkám našich cintorínov na základe analýzy popisov z náhrobných dosiek cintorínov slovenských lokalít v Maďarsku. Tak ako sama autorka píše, v úvode príspevku, cintoríny predstavujú súčasť národného dedičstva a ešte nám veľa môžu povedať o kultúre, histórii, hodnotovom systéme či prioritách daného spoločenstva (v tomto prípade o Slovákoch v tej-ktorej dolnozemskej lokalite). Ďalšie dva príspevky nám približujú reálie slovenských evanjelikov v Slovenskom Komlóši a Čanádalberte v druhej polovici 19. storočia, ktoré autorsky podpisujú známe osobnosti: doc. Miroslav Kmeť, respektíve dr. Ondrej Krupa. Tiež v období 19. storočia nás zdrží aj doc. Peter Chrastina, ktorý sa zmieňuje o človeku v chotári Veľkého Bánhedeša. Ani v tohtoročnom kalendári nechýba známy nitriansky publicista Ján Jančovic, ktorý vo svojich dvoch príspevkoch píše o Čabänoch na stránkách Národného hlásnika a o čabianskom školstve na konci 19. storočia. Záverečným príspevkom tejto rubriky je pohľad Alžbety Račkovej do minulosti Slovenského Komlóša prostredníctvom dobových pohľadníc. Stať Zo súčasnosti Dolnej zeme pozostáva z troch príspevkov. Neúnavná Anna Ištvánová píše o miestnom záujmovom krúžku Rozmarín, ktorý bol na sklonku minulého roka odmenený prestížnou Cenou granátového jabĺčka. Ďalšie dva príspevky sú z pera komlóšskej hosťujúcej učiteľky slovenského jazyka Ľubomíry Rollovej, ktorá sa zamýšľa nad voľbami do minuloročných slovenských menšinových samospráv a informuje taktiež aj o situácii na Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši v školskom roku Úryvky zo študentských prác sú v poradí štvrtou staťou textovej časti kalendára, V jej úvode Tunde Tušková informuje o výhercoch súťaže Ja a moji predkovia III. Potom sú uverejnené dvanásť prác výhercov súťaže. Vzhľadom na to, že redakcia venovala takmer pätinu kalendára (37 3 strán) práve týmto prácam dokazuje význam, ktorý je pripisovaný práve výskumnej práci našich mladých, za čo im patrí naša chvála. V piatej rubrike Zaujímavosti sa nachádza sedem príspevkov, ktoré veľmi vhodne okoreňujú obsah kalendára. Mimoriadne zaujímavý je prvý materiál z pera dr. Anny Kovácsovej, ktorá nám približuje kuchársku knihu budapeštianskeho mešťana Jána Babilona, jej obsahovú stránku, ale oboznamuje nás aj so zázemím, v ktorom knižka vznikla (viď str ). Tiež v tejto rubrike je uverejnená úvaha Dagmar Králikovej, ktorá sa zamýšľa nad slovenskou národnou identitou, praktické rady Jána Chlebnického k jarným záhradným prácam, ale aj informácia o prvej publikácii kalendárneho typu, pripravenej nadlackými záhradkármi, o ktorej píše Pavol Bujtár. Publicista Ján Jančovic v tejto časti kalendára píše o záľubách Ondreja Zeleňanského z Veľkej Marasti. Materiál prebratý z denníka SME, ktorý autorsky podpisuje Peter Pišťanek sa dozvedáme o uhliaroch a brtníkoch ako o zabudnutých remeslách dávnych čias (viď str. 147, 150). Rubrika Vzájomnosti nám prináša prednášku primátora mesta Békešská Čaba Gyulu Vantaru o slovensko-maďarskej spolupráci v meste. V ďalšej, v poradí už siedmej stati Z dolnozemskej literatúry a umenia nám aj tohtoročný kalendár prináša ukážky z tvorby slovenských autorov žijúcich na Dolnej zemi (v Maďarsku a Rumunsku). Zastúpení sú básnici Juraj Dolnozemský, Ivan Miroslav Ambruš, Ján Gerči a prozaičky Zuzana Antalová, Iveta Hruboňová, Anka Rau-Lehotská Rubrika V nárečí prináša ukážku z veľkobánhedešského nárečia, ktorú pre čitateľov kalendára zaznamenala Zuzana Kunovaczová Gulyášová. Poslednou pravidelnou rubrikou kalendára (deviatou) je mimoriadne cenná Kronika udalostí 2010, ktorá poctivo poukazuje na komplexné aktivity, ktoré Slováci v Békešskej Čabe, ale aj v širšom dolnozemskom regióne vyvíjajú pre svojich súčasníkov. Okrem samotných chronologicky zaznamenaných podujatí je trefne doplnená kvalitnými farebnými fotografiami. Čabiansky kalendár patrí k najlepším populárno-náučným publikáciam nielen pre Slovákov v Maďarsku, ale aj v kontexte slovenskej Dolnej zeme predstavuje významný informačný, vzdelávací, poučný i zábavný fenomén. Jeho existencia je i dôkazom životaschopnosti Slovákov z Békešskej Čaby, ich kreativity a prítomnosti v týchto priestoroch. Ďakujeme vydavateľovi, redaktorom, autorom príspevkov Čabianskeho kalendára 2011 za ich vynikajúci počin, čitateľom prajeme veľa krásnych chvíľ strávených pri listovaní kalendára, ktorý nás už titulnou stránkou volá k čabianskym chrámom, ktoré tam nemenne stoja veky a obrazom v dolnej časti pripomína, čím a ako prežili Dolnozemci. Prajme si spoločne veľa krásnych chvíľ pri prezentácii ďalších ročníkov Čabianského kalendára v dobrom zdraví, spokojnosti a šťastí pre nás všetkých. Pavel Hlásnik a Románia Csehek és Szlovákok Szövetsége első alelnöke szavainak részlete: A Csabai Kalendárium nemcsak a magyarországi szlovákok egyik legjobb közismereti kiadványa, de a szlovák Dél-Alföld viszonylatában is fontos információs, művelődési, tanulságos és szórakoztató orgánum. Létezése a csabai szlovákok életképessége, kreativitásuk és jelenlétük bizonyítéka ezeken a területeken. Köszönjük a Csabai Kalendárium kiadójának, szerkesztőinek és szerzőinek kiemelkedő tevékenységét, az olvasóknak az oldalak fellapozásakor sok szép élményt kívánunk, amely már címoldalával, az éveken át változatlanul álló csabai templomtornyokkal is csalogat, s alsó része emlékeztet mi által maradtak fenn az Alföldiek.

4 4 marec 2010 Ildika Makaiová Pálová Hodnotenie XIV. ročníka mesačníka Čabän Ildika Makaiová Pálová, rozhlasárka roka 2010 pri hodnotení Čabäna Je pre mňa veľkou cťou, že ako rodená Čabänka môžem hodnotiť minuloročné čísla mesačníka Čabän, časopisu, ktorý mi je blízo k srdcu z viacerých dôvodov. Aj preto, že pochádzam z tohto mesta a už samotná hlavička, grafická úprava titulnej strany vyvoláva vo mne príjemné emocie. Osobne poznám jeho redaktorov, a v príspekoch uverejnených v ňom neraz objavujem aj články, záznamy a fotografie svojich bývalých učiteľov, či kamarátov. Pokladám za veľké pozitívum, že do Čabäna prispievajú nielen Čabania, (členovia rôznych spolkov a umeleckych telies, ktorých zastrešuje ČOS), ale aj Komlóšania, Čorvásania, alebo aj niekdajší Čabania, napr. presídlenci zo slovenského Komárna, ktorí aj takýmto spôsobom vyjadrujú lásku k tomuto mestu a slovenskej komunite, žijúcej v Čabe. Asi pred týždňom mi zazvonil mobil, a na línke bola Anna Ištvánová. Keď ma požiadala, aby som hodnotila minuloročné čísla čacopisu, rýchlo som sa priznala, že nemám doma len zopár z vlaňajších čísel, určite nie všetky. Sľúbila mi, že okamžite pošlú poštou balík, a napozajtra ich už budem mať k dispozícii. Z tejto situácie vyplývalo prvé veľké ponaučenie pre mňa, ba skôr nápad, že takisto ako Komlóšsky hlásnik, či Budapeštiansky Slovák, aj časopis Čabän by mohol byť objednávaný a doručený poštou do Slovenskej redakcie Maďarského rozhlasu. Kedže medzi moje zlé vlastnosti patrí netrpezlivosť, ešte v ten večer som si sadla k počítaču a začala hľadat Čabän v internetovej podobe. Bolo prekvapujúce, že som nenašla ani jedno číslo z roku 2010, kým čísla z roku 2007 boli prístupné na sieti, ale pozdejšie, keď som sa znovu pokúsila otvoriť stránku DSK, už sa mi načítala aj stránka archívov, a dve čísla: marcové a aprílové z minulého roku už boli dostupné. To je potešiteľné, veď ak je našim cieľom osloviť čím širší okruh záujemcov a aj maldšiu generáciu, a chceme, aby o nás vedela verejnosť, je nevyhnutné, aby sa jeden tlačený časopis objavil a bol prístupný aj takýmto spôsobom. Nie každý však má prístup k internetu, a práve preto je potešitelné, ze v tlačenej podobe Čabän vychádza v náklade 500 výtlačkov, a nájdeme ho v DSK, Hoteli Slovák, na viacerých miestach v župe, stretneme sa s ním na rôznych podujatiach, dokonca od minulého roka ho poznajú už aj vo Francúzsku. Keď som brala do rúk 12 minuloročných čísel, rozmýšlala som nad tým- a potom aj hodnotila podľa toho-, čo by sa čitatelia dozvedeli z týchto novín o čabianskych Slovákoch o 30 rokov neskôr. Pri prvom čítaní by sa isto dozvedeli, s akými vinšami vítali Nový rok, ďalej z článku predsedu ČOS Michala Lászika Harmagedon by sa zoznámili aj so starosťami a radosťami našej Slovače. Januárové číslo je venované bilancovaniu predošlého roka, prehľadu činnosti spolkov a miestnej slovenskej samosprávy. Dozvedeli by sa (tí budúci čitatelia) aj o aktivitách a tradičných podujatiach čabianskych Slovákov. Rok sa ešte nerozbehol, a kedže v zimných mesiacoch po dlhších večeroch máme viac času, môžeme prezerať o.i. aj albumy fotografií a čítať. Dobrým nápadom bolo uverejniť z debničky Kataríny Zahoránovej Mikľovej z jej skrytých pokladov - staré fotografie a dokumenty, z ktorých sa dozvieme, že napr. ako vyzeralo v roku 1920 vysvedčene žiaka, ale takisto oceňujem aj článok o nových slovenských publikáciách, ktorý nám odporúča do pozornosti 3 knihy. /Tu mi chybala informácia, kde si môzu zaobstarať záujemcovia tieto publikácie. / Veľmi dobré a osožné je pre tých, ktorí neovládajú slovenčinu krátke zhrnutie článkov v madarčine, ako aj Dolnozemský receptár na poslednej strane. Navrhujem, aby sa na poslednú stranu pravidelne našiel nejaký recept, lebo v minulom roku boli len dvakrát v januári a októbri, a verte mi, že ženy, gazdinky snáď sú vašimi najvernejšími čitateľmi, a možno by ste našli aj také, čo by radi posielali svoje recepty do týchto novín. Ako novinárka (rozhlasáčka) dobre viem, že niekedy je veľmi tažké naplniť stránky, či vyplniť vysielací čas najmä s dobrými príspevkami v slovenskom jazyku. Redaktorom mesačníka Čabän sa to podarilo, z obsahovej stránky sa dá povedať, že čísla sú zaujímavé, témy mesačníka charakterizuje pestrosť, a som nesmierne rada, že niektoré články boli písané v nárečí. Teši ma, že máte stále rubriky (krátke správy, destký kútik, humor) ktoré sú viacmenej na tom istom mieste v každom čísle. Informatívny charakter novín odzrkadľujú hlavne krátke správy, a za pozitívum tejto rubriky považujem, že od aprílového čísla v nich nájdeme nielen informácie o tom, čo sa udialo, ale aj dopredu informujete, pozývate čitateľov na podujatia v na-

5 marec 2010 sledujucom mesiaci. Takáto programová ponuka je potrebná, možno by mohla byť aj zvlásť, ako je napríklad na poslednej strane aprílového čísla. Namiesto názvu krátke správy by bolo možno šťastnejším riešením pouzívať iba titul správy, /krátke správy sa zmestia max. do 4 riadkov /. Tento informačný blok je chvalabohu dosť rozsiahly, mohla by byť ako rubrika na dvoch stranách, / ako je to v aprílovom či marcovom čísle. Veľmi pozitívne hodnotím fotografiami bohato ilustrované články a to, keď pod fotografiami figuruje aj nápis. Obsahovo a štýlovo Čabän vyhovuje požiadavkam, medzi najdôležitejšími úlohami miestnej národnostnej tlače je totiž informovanie verejnosti o spolkovej činnosti a slovenskom dianí v regióne a posilňovanie pocitu spolupratričnosti v danej komunite, čo Čabän spĺňa. Zásady redigovania na základe dôležitosti a poradia tém by som ale na niektorých miestach zmenila. Politické témy /voľby, návšteva predsedu parlamentu MR, rozhovor s generálnym konzulom SR / by sa mali dostať podla môjho názoru na prvú, titulnú stranu, ako aj článok o Dni Slovákov v Madarsku, ktorý je najväčším sviatkom našej Slovače a v roku 2010 mal aj miestnu aktualitu, veď riaditeľke DSK Anne Ištvánovej udelili vyznamenanie CSS Za našu národnosť. Poradie tém: politika /samosprávy/, významné udalosti, správy, ekonomika, kultúra, programová ponuka, detsky kútik, humor a recepty by možno bolo dobré dodržať dôsledne. V marcovom čísle sa mi okrem iných páčil článok Alžbety Husárovej o spoločnej príprave Dolnozemčaniek na Veľkú noc, ako aj myšlienky predsedu OSMM Ondriš Kiseľa o tom, ako bránili svoj materinsky jazyk slovenskí evanjelici na Dolnej zemi. Je potešitelné, že do mesačníka prispieva aj mládež! Veľmi ma teší, že sa do novín dostali aj články s náboženskou tematikou (a to nielen o vystúpení Čabianskej ružičky, či iných spevokolov v kostoloch župy -z pera Ildiky Očovskej -, ale aj o Jánovi Valašťtanovi Dolinskom, alebo o niekdajšich krstoch a pohreboch.) Nápady: V decembrovom čísle napr. namiesto prevzatých materiálov z internetu by mohol byť originálny článok o Vianociach, napr. rozhovor s niektorým čabianskym farárom, alebo kázeň sviatočná. J.V. Dolinský, O. L. Áchim, ako aj Samuel Tešedík sú naozaj významnými osobnosťami, ale minulosti. Navrhujem, aby na stranách mesačníka boli predstavene niektoré zaujímavé osobnosti dnešného čabianskeho verejneho života, / učitelia, hudobníci, maliari, podnikatelia, chovatelia zvierat, remeselníci/, ktorých sa dá navstíviť aj doma a uverejniť ich portret napr. v rubrike Osobnosť mesiaca. Namiesto zaujímavostí z interentu by som rada čítala mienku miestnych obyvateľov,/ napr. odpovede hostí DSK na jednu dotazníkovú otázku/ teda anketu. V dnešnej dobe, keď ľudia málo čítajú, a môžeme sa tešiť, ak si vôbec prelistujú noviny, patrí veľká vďaka redaktorskému teamu časopisu Čabän, že slovenským slovom pravidelne obohacuje čitateľov, pestuje jazyk našich predkov, zviditeľnuje 5 kultúru a život čabianskej Slovače a snaží sa osloviť nielen staršiu a strednú generáciu, ale aj deti a mládež. Ak si čitateľ o 30 rokov neskôr zalistuje v týchto novinách, dostane hodnoverné informácie o pôsobení rôznych spolkov a organizácií nielen miestnych, ale aj z okolitých osád. Informatívnosť novín je dobrá, témy sú pestré, články sú uverejnené v spisovenj slovenčine ale aj v nárečí. Na stranách periodika dostanú priestor aj aktuálne výzvy a básne slovenských autorov, žijúcich v Maďarsku a za hranicami. Možno by bolo dobré uverejnovať pravidelne na stranách Ľudových novín Luno ako aj v slovenskej relácii MR krátku správu o tom, že vyšlo najnovšie číslo časopisu Čabän, v ktorom sa môžete dočítať o. Treba vyuziť všetky formy a možnosti zviditeľnovania tohto cenného mesačníka. Mily redaktorský team, prajem vám veľa zdravia a elánu do ďalšej práce, aby ešte dlhé roky mohol vychádzať Čabän v tomto meste, a pre každého z nás nech je výzvou, aby sme vážnejšie brali túto prácu, ujali sa pera, zdokumentovali a napísali svoje myšlienky. Budem rada, ak som len trošku pomohla s týmto hodnotením a niektorými postrehmi, či nápadmi. Zaviazané exempláre mesačníka Čabän Az év rádiósa szavainak töredéke a Čabän havilapról: Nagyon hasznos a cikkek végén a magyar összefoglaló. Tartalmilag és stílusban megfelel az elvárásoknak, hiszen a helyi nemzetiségi sajtó legfontosabb feladata a közélet informálása a régió szlovákjai közösségi életéről, történéseiről, valamint az adott közösség kohéziós/öszszetartó erejének növelése, melyet a Čabän betölt. Szlovák szóval gazdagítja az olvasót, ápolja őseink nyelvét, láthatóvá teszi a csabai szlovákság kultúráját és életét, valamint az idősebb és közép generáció mellett a gyerekeket és fiatalokat is megszólítja. Ha az olvasó 30 év múlva fellapozza az újságot, valósághű információkhoz jut a városban és környező településeinek különböző közösségei és szervezetei tevékenységéről. Az információtartalma jó, a témák változatosak, nyelvezetük a hivatalos szlovák nyelv mellett tájszólás is. Oldalain aktuális felhívások és magyarországi és határon túli szlovák költők munkái is megjelennek.

6 6 marec 2010 Pán Milan Kurucz sa prišiel rozlúčiť do Čaby po ukončení služby v Maďarsku. Okolo neho stoja: generálny konzul Štefan Daňo, Michal Lászik, dr. Helena Csicselyová, Anna Ištvánová. Ďakujeme za dlhoročnú spoluprácu. Keď ti život ponúka citrón, vypýtaj si tiež soľ a tequillu a zavolaj mi! Milá čitateľka! Všetko najlepšie k MDVDVSChZ! Dnes je medzinárodný deň veľmi dobre vyzerajúcich, sakramentsky chytrých žien, tak toto blahoželanie pošli ďalej všetkým, ktorí tomu popíšu zodpovedajú. A pamätaj si životné motto: život NIE JE cesta do hrobu s cieľom doraziť atraktívna, so zachovalou postavou, bezpečne a isto, ale radšej smykom, s čokoladou v jednej ruke, dvojkou vínka v tej druhej, telo naskrz opotrebovane, obnosene s jasotom: Fuuuuha, to bola ale jazda!, Blahoželanie ženám prostriedkované v mailovej podobe od Daniela Raketu zo Slovenska

7 marec 2010 Krátke správy Výstava starých čižiem zo zbierky čabianskeho slovenského klubu v Spoločenských domoch na ulici Békéši Čabiansky slovenský klub navštívi Slovákov v Nadlaku Vernisáž výstavy výšivkárskeho krúžku Rozmarín v Čorváši Slovenský deň v Čorváši Valné zhromaždenie Únie v Čabasabadi Kladenie venca čabianskych Slovákov pri pamätnej tabule Ondreja L. Áchima (ČOS, OSMM, miestna slovenská samospráva) Návšteva z ÚSŽZ pána Dusana Mikolaja v Čabe Účasť na Štefankovej konferencii a odovzdania ceny v Nadlaku Priateľské stretnutie národnostných spevokolov v organizovaní spevokolu Csaba Slovenské priateľské popoludnie s nadlackým amatérskym divadlom v Sarvasi Odborná cesta a prezentovanie svojej činnosti výšivkárov a spevákov v Nových Zámkoch, Komárne a Nitre Zúčastnenie sa na zasadnutí Slovenského osvetového centra Inštalácia výstavy Pamiatkového úradu v DSK z príležitosti Dňa pamiatok Zúčastnenie sa na Slovenskom dni v Čorváši Milan Kurucz v Čabe - výstava známeho slovenského karikaturistu Ľubomíra Kotrhu pod názvom Focimánia a stretnutie s riaditeľom Slovenského inštitútu v Budapešti Divadelné predstavenie nadlackého divadla X v Ibsene v rámci Jarného festivalu Stretnutie pestovateľov ľudovej hudby v Čorváši Valné zhromaždenie a slovenský bál v Poľnom Berinčoku Prezentácia knihy pani Evy Kerepeckej (zbierka spevov) vo vydaní miestnej slovenskej samosprávy Účasť vo Veľkom Bánhedeši na upresnení podmienok Celoštátneho dňa Slovákov Rokovanie o dolnozemskom jarmoku v Novom Sade Predvídané programy na apríl Rokovanie o projekte Dolnozemský jarmok v Blave s predsedom ÚSŽZ Poetické poobedie so 70. ročným Alexanderom Kormošom v DSK Zúčastnenie sa na otváracej akcii EÚ projektu čabianskej slovenskej školy Zúčastnenie sa na Slovenskom dni v Telekgerendáši Zasadnutie župnej slovenskej samosprávy v Kardoši Aktuális pályázatok 1. A nemzeti és etnikai kisebbségi szervezetek évi költségvetési támogatására A Pályázók köre: a nemzeti és etnikai kisebbségek jogairól szóló évi LXXXVII. törvény hatálya alá tartozó, december 31-ig nyilvántartásba vett, alapszabály/alapító okiratuk szerint oktatási, kulturális (pld. közművelődési, közgyűjteményi, művészeti) tevékenységet folytató és/vagy érdekképviseletet ellátó, nemzeti és etnikai kisebbségi társadalmi szervezetek (egyesületek), alapítványok közalapítványok. A pályázat beadási határideje: április 29. (péntek) postai bélyegző dátuma Részleteket lásd honlap hazai pályázatok, nemzetiségi pályázatok alatt. FIGYELEM!!! Március 30-án módosult a nemzetiségi szervezetek működési pályázatának kiírása (pl. elég a banki aláírási címpéldány)!!! 2. A nemzetiségi kulturális kezdeményezések (kiadványok, közgyűjtemények, anyanyelvű hitéleti programok, helyi és regionális média, valamint tudományos programok évi költségvetési támogatására Egy programra csak egy pályázatot lehet benyújtani igényelt összeg 10%-a önrész!!!

8 8 marec 2010 RECEPTÁR HUMOR Maleje/Maľas kukuričná múka,mlieko,cukor,štipka soli, sóda bikarbóna, bravčová masť, sirup Kukuričnú múku zmiešame s mliekom, pridáme cukor podľa chuti a štipku soli. Tiež sódu bikarbónu, pričom na kilogram múky je potrebná asi jedna kávová lyžička. Všetko opäť rozmiešame tak, aby nám vzniklo riedke cesto bez hrudiek. To necháme chvíľku odstáť. Roztopenou bravčovou masťou omastíme pekáč a cesto doň vylejeme tak, aby sme mali vrstvu hrubú asi 1,5 centimetra. Potom ho po vrchu polejeme trochou sirupu a dáme piecť. Je potrebné použiť vyšší pekáč, pretože v peci sa hrúbka mašlejí zväčší až na 5 centimetrov. Po upečení môžeme rovno podávať. Mrkvové sušienky 500 g hladkej múky, 150 g strúhanej mrkvy, 250 g stuženého rastlinného tuku, žĺtok, balíček vanilínového cukru, múka na posypanie dosky, práškový a vanilínový cukor na obalenie V mise zmiešame preosiatu múku, mrkvu, postrúhaný tuk, žĺtok a vanilínový cukor. Vypracujeme hladké cesto.na pomúčenej doske cesto vyvaľkáme na hrúbku 1 cm.formičkami rôznych tvarov povykrajujeme koláčiky. Koláčiky preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie a upečieme vo vyhriatej rúre. Ešte teplé obalíme v zmesi práškového a vanilínového cukru. Vínová torta 8 vajec, 250 g práškového cukru, 250 g mletých vlašských orechov, 50 g čokolády, 50 g kandizovaného ovocia, ostrúhaná kôra z citróna, 200 ml červeného vína, 5 kociek kryštálového cukru, 4 klinčeky, celá škorica, 4 lyžice rumu, lyžica citrónovej šťavy, 250 ml smotany na šľahanie, lyžica práškového cukru, poleva : 100 g čokolády na varenie, 50 g stuženého rastlinného tuku, lyžička oleja Vajcia rozdelíme. Žĺtky vymiešame dopenista s cukrom, pridáme rozpustenú čokoládu,nakrájané kandizované ovocie, najemno ostrúhanú citrónovú kôru a mleté orechy.z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, ktorý opatrne zapracujeme do žĺtkovej zmesi. Cesto vylejeme do tortovej formy vystlanej papierom na pečenie. Pečieme v mierne vyhriatej rúre približne 40 minút. Po upečení necháme mierne vychladnúť vo forme, vyklopíme a necháme úplne vychladnúť na kuchynskej mriežke.červené víno prevaríme s kockovým cukrom, so škoricou a s klinčekmi, pridáme rum a citrónovú šťavu. Vínovou zmesou pokvapkáme vychladnutý korpus a necháme poriadne vsiaknuť. V horúcom vodnom kúpeli rozpustíme čokoládu spolu s tukom a olejom. Necháme mierne vychladnúť a polejeme ňou tortu. Pred podávaním tortu ozdobíme šľahačkou vyšľahanou s cukrom. Aká je mužská predstava romantiky? Futbalový štadión osvetlený sviečkami. Prečo je netopier v mikrovlnke? Počúva hudbu. Na dvore sedia dva kohúty a strašne sa nudia. Jeden hovorí tomu druhému: - Poďme si zakikiríkať! Druhý na to: - Mne sa nechce, poďme sa radšej pozrieť do mäsiarne na holé sliepky. Vzdychne si študent pred skúškou: - Ach, keby sme tak boli na Mesiaci. - A to už prečo? - pýta sa ho priateľ. - Lebo na Mesiaci je všetko 6-krát ľahšie. Vydavateľ:Čabianska organizácia Slovákov Za vydávanie zodpovedajú predseda ČOS Michal Lásik a úradujúca predsedníčka Anna Istvánová (redaktorka Čabäna) Adresa redakcie: Dom slovenskej kultúry 5600 BékešskáČaba, Námestie Kossutha 10 Tel., fax: (66) , (66) szlovakhaz@globonet.hu Fotografie: Csaba Lampert Sadzba, grafická úprava, tlačiareň: Progresszív Nyomda Kft., Békéscsaba, Erkel u. 2. Náš mesačník vychádza bezplatne, v náklade 500 výtlačkov, s finančnou podporou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí ISSN