AKO SME VYZERALI PRED SPIŠSKÉ DIVADLO REDAKTORKA HEURÉKY UČÍM SA DENNE DESAŤ PERLENIE Z HODÍN NAŠA REDAKTORKA TICHÁ NOC V RÔZNYCH TEXT PIESNE ČESKO-

Átírás

1 ŠK.R. 2009/ /2009 DÁTUM VYDANIA: AKO SME VYZERALI PRED DVADSIATIMI ROKMI? SPIŠSKÉ DIVADLO USPÁVALO REDAKTORKA HEURÉKY ŠÉFREDAKTORKOU NOVÉHO ČASU! UČÍM SA DENNE DESAŤ MINÚT NAŠA SPOLUŽIAČKA V USA PERLENIE Z HODÍN NAŠA REDAKTORKA V BRATISLAVE NA OSLAVÁCH NEŽNEJ REVOLÚCIE TICHÁ NOC V RÔZNYCH JAZYKOCH + AKORDY TEXT PIESNE ČESKO- SLOVENSKEJ SUPERSTAR

2 OBSAH AKTUALITY 3... Uvodník... M.ela Drgošová 4...DROBNIČKY Imatrikulačný ples...a.bittová Noticky 5...NÁZORY - POSTREHY Spišské divadlo...m. Čiefová 6...Správne vianočné čaro...ľ. Petergáčová, K. Zubriczká Sándor Márai...A. Bányászová 7... Reklamy...R. Repiská MIKROSPOVEDNICA 8...Comenius Andrea z 2. A (spovedala M. Čiefová) I- Bobor A. Korcsmáros (spovedala I. Bittová) 9...p. prof.júlia Perečiová (spovedala M. Čiefová) Heuréka má 20 rokov KDE BOLI NAŠI REPORTÉRI 10...Malí ľudia vo veľkom meste...m. Drgošová 12...Texas nie je iba Dallas...K. Kočárová LITERÁRNA OZVENA HEURÉKY (13)... Básnický červotoč Vždy, keď...v. Trnečková Aj vy ste boli mladí... V. Trnečková Vianoce...V. Vávrová Čierny denník...v. Trnečková (14) Čierny denník...v. Trnečková (15)...Nové topánky...a. Dujčáková Spevník Heuréky (16)...Spevník Heuréky Tichá noc (vo viacerých jazykoch) (17)...Príbeh nekončí (pieseň z česko-slovenskej superstar) (18).Lotéria života Nicholasa Wintona...J. Pásztorová (19)...Koník Dupko...M. Tomková (20)...Tradície a povery na dedinách v minulosti...m. Gallová ZÁBAVA 21...Z dievčenských zápiskov Perlenie + kupón na neskúšanie 23...Veselé vtipovisko 24...Supernemehlo (komix)... V. Trnečková 2

3 Od predvianočných osláv - hurá na darčeky Ani sme sa nenazdali a o necelý mesiac sú tu Vianoce. Najkrajšie obdobie roka (samozrejme okrem dvojmesačných prázdnin:o) Všetci sa už tešíme - na darčeky, na trocha času s rodinou a najmä na skvelé medovníčky a iné dobroty. Napriek tomu, že je tento sviatok už predo dvermi, po zime ani chýru, ani slychu. Aj keď v posledných dňoch sa nám akosi ochladilo. Časy, keď sa po celý deň udržal mráz a keď v novembri padal prvý sneh, sa kamsi stratili. Povestná guľovačka či sánkovačka už v novembri tento rok nebola. Paradoxom je, že naše obchodné domy začínajú s vianočnou výzdobou s čoraz väčším predstihom. Možno nás tak prinútia nenechávať nakupovanie darčekov na poslednú chvíľu. (Mimochodom - máte ich už? :O) Počas posledných mesiacov sme stihli navštíviť dve predstavenia, zažiť slávnostne prvý imatrikulačný ples a osláviť dvadsiate výročie nežnej revolúcie. A v týchto dňoch sa postupne konajú stužkové slávnosti našich maturantov 4. A, 4.D a oktávy. Ich roztržky a hádky ohľadom programu konečne prinesú (priniesli) ovocie. Pred nami je ešte predvianočná diskotéka a estráda. Verím, že ako po minulé roky budú takisto zábavné a na prázdniny odídeme s dobrou náladou. Prajem veľa síl na tieto posledné týždne, krásne prázdniny a bohatého Ježiška... Hou! Hou! Hou! S pozdravom Michaela Drgošová MICHAELA DRGOŠOVÁ (šéfredaktorka) Texty: ANDREA BITTOVÁ, MARTINA ČIEFOVÁ, MARIANA GALLOVÁ, KLAUDIA GYENESOVÁ, KATARÍNA KOČÁROVÁ, BIANKA LUČANSKÁ, DOMINIKA MOLNÁROVÁ, ROMANA REPISKÁ, PATRÍCIA SELECKÁ, MAGDALÉNA TOMKOVÁ, VERONIKA VÁVROVÁ Kresby: KAROLÍNA PODEŠVOVÁ, VERONIKA TRNEČKOVÁ, PEDAGOGICKÁ SPOLUPRÁCA: MGR. ŠTEFAN KOHÁRI 3

4 Imatrikulačný ples Vstúpenie do cechu študentského - aj takto sa dá nazvať deň, keď sa z prvákov stredných škôl stanú študenti. Našu túžbu byť nimi nám splnili 4.A, 4.D a oktáva o 18:00 na MsÚ v Rožňave. Pripravili pre nás rôzne úlohy, ktoré sme ako prváci museli plniť. Naša trieda vyzdobila sálu balónmi, zaspievala si Ahoj Kikuš, vtedy nesmela chýbať Kika v podaní nášho jedinečného spolužiaka Patrika S. 1.D si zahrala twister, chlapci si pochutnali na cukríkoch, ktoré mali dievčatá na krku a za každou úlohou si zgustli aj na dobrotách, ktoré im 4.D pripravila. 1.A tam samozrejme tiež nemohla chýbať... Ti sa porozprávali pomocou otázok, triafali ceruzkou do fľaše a na zaver si zaspievali Aj tak sme stále frajeri! Na záver sa chceme poďakovať pani profesorke Kostkovej, ktorá imatrikulačný ples organizovala. Ďakujeme. Andrea Bittová, 1.B NOTICKY sa žiaci 1.B, 1.D a tercie spolu s p. profesorkami K. Adamkovou a A. Rihošekovou zúčastnili Dňa otvorených dverí v stredisku Národného parku Slovenský kras, kde si žiaci mohli vypočuť zaujímavosti o sťahovavých vtákoch žijúcich v národnom parku i vidieť ako sa takéto vtáky krúžkujú. V školskom kole olympiády slovenského jazyka sa zúčastnilo 10 žiakov, z kategórie starších žiakov zvíťazila a na okresné kolo postúpila Martina Čiefová z 2.A, v kategórii mladších žiakov Andrea Tvrzická z tercie. Dňa sa uskutočnila futbalová súťaž na Obchodnej akadémii. Tentokrát sa zúčastnila aj naša škola. Chlapcov sprevádzal pán profesor Šlosár, a aj keď sme prehrali 6:1 proti OA a 7:1 proti SOŠ OS, musíme vyzdvihnúť nášho brankára zo septimy, Tomáša Ďurička, ktorý sa veľmi snažil sa v aule nášho gymnázia uskutočnila beseda s ministrom zdravotníctva Richardom Rašim na tému škodlivosti aktívneho aj pasívneho fajčenia sa uskutočnila stužková slávnosť 4.D triedy, to bolo rozdávanie stužiek vo 4.A a nakoniec vstup do dospelisti absolvovala aj oktáva. Už len urobiť v máji aj skúšku dospelosti maturitu. Držíme palce. 4

5 Spišské divadlo Divadlo znamená pre žiakov možnosť uliať sa z vyučovania. V podstate im ani nejde o kultúrny zážitok, ktorý je vlastne zámer takýchto ulievačiek. No teraz úprimne. Po márnom hľadaní dobrá hra, rada si zájdem na predstavenie. No aj keď som sa snažila ako som najlepšie vedela, netušila som, o čom tí herci v Ostrovského Bankrote točia. Zdalo sa mi, že už prešla celá večnosť, čo na javisku rozprávajú, ale ja som stále nechápala pointu. To, že si stále trošku vypijú na povzbudenie? Alebo perverzné narážky? Veľmi ťažko sa mi sústreďovalo, keď som sa jednoducho musela smiať na dvoch osobách, ktorých toto divadlo evidentne nezaujalo rovnako ako mňa. Na ľavej strane sa prešedivelá hlava čoraz ťažšie opierala o svoje ruky. Na pravej sa študentovi tackala hlava stále intenzívnejšie. Až príchodom prestávky som prišla na to, že som sa neskôr pridala otvorenej reštaurácie alebo aspoň solídneho podniku, dvojhodinovom flákaní sa po neznámom meste, pričom studený vietor preniká až pod kožu a po skonzumovaní pochybnej bagety, ktorá bola takto skoro ráno jediným zdrojom obživy, stepujete pred divadlom a čakáte, kedy konečne skončí druhá skupina. Chuť na prežitie nejakého kultúrneho zážitku sa úplne vytratí. Spolužiaci konečne vychádzajú z divadla, kde mimochodom celý ten čas, čo ste vy mrzli, oni sedeli v teplúčku a mnohí nastupujú do autobusov, ktorý ich už odvezie domov. Keď sa so skrehnutými prstami snažíte rozopnúť kabát, aby ste sa mohli konečne usadiť, premýšľate, ako skvele vám mohlo byť na ich mieste. Ale dobre. Netreba všetko hneď skritizovať. Do divadla by sme sa aj tak všetci nezmestili. Snáď aspoň to predstavenie bude stáť za to. Zhasnú sa svetlá a dej sa začína. Nepatrím medzi tých, ktorí divadlo už považujú za niečo zastarané. Náhodou, ak je takisto k partii podriemkavajúcich. V ďalšej časti deja sa po celkom dobrom spánku opäť vo mne našla chuť pochopiť toto divadlo. No moja snaha bola márna. Neviem, či fakt nemám v sebe toľko umeleckého cítenia, že som nepochopila hlavnú myšlienku tejto hry. No, toto predstavenie pre mňa nebolo nič iné, len zbytočne vyhodené peniaze a premrhaný čas. Som za kultúru a divadlo, ale nabudúce, prosím, niečo lepšie. Martina Čiefová, 2.A 5

6 To správne vianočné čaro Začiatkom októbra som si zapla televízor a z obrazovky na mňa vyskočilo niekoľko Santa Clausov, vianočných sobov a škriatkov. Prepla som na druhý kanál a uvidela som snehom pokryté a rôznymi vianočnými dekoráciami vyzdobené ulice, ktorými prechádzali malé deti spievajúce koledy. So zdesením som sa pozrela von oknom a po snehu nebolo ani chýru, ani slychu. Trávnik lemovali len zoschnuté pestrofarebné listy. Pohľad som upriamila späť na televíznu obrazovku a začudovane som začala počítať dni do Vianoc. S úľavou som zistila, že som neprespala jeseň a na nákup vianočných darčekov mám ešte viac ako dva mesiace. Reklamné agentúry predsa oslavujú Vianoce už v októbri a snažia sa tento zvyk zaviesť aj medzi ostatných ľudí. Tieto reklamy nám všetkým spríjemňujú deň, obzvlášť keď počujeme Ahoj Kikuš aj 10x denne a zároveň nám veľmi milo a taktne pripomínajú, že ešte nemáme nakúpené vianočné darčeky, ani vykonané veľké predvianočné upratovanie. Tieto reklamy vôbec nekazia čaro Vianoc, ony sa nás iba snažia presvedčiť, že je lepšie darovať priateľovi najnovší typ mobilu ako obyčajného, z lásky darovaného, plyšového medvedíka. Ľudia s nadšením čakajú na reklamy, ktoré sa objavia na televíznych obrazovkách v čase medzi jednotlivými programami, aby si mohli pozrieť, ktorý výrobok je práve in a mohol by byť vhodným darčekom pre ich blízkych. Čím nás však môžu prekvapiť jednotlivé obchody? Myslím si, že by bolo veľmi vhodné, aby obchodníci začali predávať kapry už v polovici novembra. Tak budú mať ľudia dostatok času na prípravu tohto štedrovečerného pokrmu. Otázkou však je, či kaprík vydrží vyše mesiaca plávať vo vani. Veď keď môžeme sledovať reklamy s vianočnou tematikou už od začiatku októbra, tak prečo by sme si nemohli chovať kapra vo vani od polovice novembra? Na záver chcem teda poďakovať všetkým reklamným mágom, ktorí nás zásobujú ohromným množstvom svojich nápadov v rekordnom časovom predstihu. (Ľ. Petergáčová, K. Zubriczká) Sándor Márai 19. októbra 2009 sa študenti maďarských tried našej školy vybrali na jedno podujatie, ktoré sa konalo v Gemerskom osvetovom stredisku. Keďže nám odpadla tretia, štvrtá aj piata hodina, veľmi sme sa tešili a s radosťou sme išli na podujatie, ktoré sa uskutočnilo na počesť veľkého maďarského spisovateľa Sándora Máraiho ( ). V prvej časti podujatia nás privítala pracovníčka GOS a pustila nám prezentáciu o živote a tvorbe spisovateľa. Potom nás zamestnankyňa rožňavskej knižnice oboznámila s knihami spisovateľa a tiež nám porozprávala o tom, aké knihy sa najčastejšie študenti aj dospelí z knižnice požičiavajú. Po desaťminútovej občerstvujúcej prestávke sme si pozreli 90- minútový film podľa jedného z najvýznamnejších Máraiho diel Eszter hagyatéka (Esterino dedičstvo). Po tomto podujatí som sa cítila príjemne obohatená o nové poznatky. Najviac sa mi páčil film a rozhodla som sa, že si tú knižku, podľa ktorej bol nakrútený, aj prečítam. Andrea Bányászová, 4. D 6

7 Reklamy Pomaličky, ale isto sa k nám blížia najkrajšie sviatky v roku. Síce podľa vianočnej výzdoby v mestách a v obchodoch máme Vianoce už pár týždňov. Obchodníci nič iné nerobia len sa zaujímajú o vianočnú výzdobu a potom to aj tak vyzerá, že z každej strany na vás svieti,,vianočná akcia, vianočné stromčeky, vianočné výklady a to už od októbra. Dokonca všade znejú vianočné melódie, v televízore bežia samé vianočné reklamy a každý má v tom zmätok. Najmä malé detičky si myslia, že už súvianoce a pýtajú sa svojich rodičov, kedy bude taký krásny stromček svietiť aj u nich doma. Stromček sa rieši ľahko. Niekto si ozdobí umelý, niekto si kúpi živý a niektorí odvážni ockovia sa vyberú na vlastnú päsť do lesa. Tam ich však môže ponaháňať diviak ako z otrepanej reklamy o zlatom prasiatku ( Ja už ho vidím... ). V lepšom prípade ich s mastnou pokutou ponaháňajú ochranári. S pribúdajúcimi dňami sú však rodičia čoraz nervóznejší najmä z pomyslenia na vianočné nákupy, vianočný zhon a z jedného faktu - k vianočným sviatkom pokoja, lásky, rodinného kruhu a oddychu patria aj darčeky. V hlavách rodinných Santa Clausov sa vynárajú ťažké otázky: Čo vlastne mám tým svojim deťom kúpiť? Kde mám tie darčeky kúpiť? Nákup cez internet prináša riziko, že donášková služba prinesie darček až po Vianociach. A návšteva hypermarketu ľahko spôsobí, že pod stromčekom sa objavia dva rovnaké darčeky. Už dnes sa tam totiž nájdu zaručené hity týchto Vianoc, ktoré nesmú chýbať u žiadneho tínedžera a na ktorých sa chytajú babky, dedkovia, krstné, tety. Od začiatku decembra sa organizujú predvianočné trhy, ktoré sú tak nehorázne preplnené rovnakým a predraženým tovarom, že každý váha, či si tam niečo kúpi. V akciách sa predbiehajú aj mobilní operátori, veď pesničku Ahoj Kikuš... si pospevujú už aj bábätká v kočíku. K Vianociam neodmysliteľne patrí bohatá štedrovečerná večera a dvojdňové sviatočné menu, ktoré musí byť naozaj pestré. To bude pre mamičky starostí a práce s jej prípravou, keď Vitana varí za vás iba v televíznej reklame. V tomto roku si na tieto práce budú musieť určite vybrať dovolenku... Vianoce prinášajú množstvo radosti pre deti v podobe darčekov, ale aj množstvo starostí pre rodičov. S pribúdajúcim vekom však nadobúdam pocit, akoby sa z moderných Vianoc pomaly vytratilo skutočné čaro. Okolie je preplnené komerciou a kvalita prežitia najkrajších sviatkov v roku sa aj v štatistikách posudzuje cez peniaze minuté na darčeky. Čaro spojené s radosťou zo stretnutia celej rodiny a oslavou sviatkov pokoja sa bohužiaľ nenávratne zmenilo na naháňačku za čo najkrajšími Vianocami. Veď čoraz viac rodičov si až večer na druhý sviatok vianočný vyfúkne konečne... Akoby sa naplnili trochu upravené slová Haberovej pesničky Reklama na ticho: Minul sa pokoj, nie sú zásoby.... Komercia však aj na toto pozná recept. Po Vianociach sú v hypermarketoch megavýpredaje. A ako spieva náš superstarovský kat v konzervách a plechovkách od Coca Coly sa určite podarí nejaké ticho a pokoj výhodne nakúpiť. Romana Repiská, 1. B 7

8 COMENIUS Jednou zo žiačok, ktorá bola na výlete v Belgicku je Katka z 2. A. Mnohí z gymnazistov ani nevedia, v rámci akého projektu sa tento výlet uskutočnil. Mohla by si nám povedať o ňom niečo viac? Uskutočnenie návštevy Belgicka v rámci Comenius partnerstva. Do partnerstva je okrem nášho gymnázia zapojená škola v Gandii v Španielsku a škola v Ath v Belgicku. Témou projektu je udržateľnosť rastu a rozvoja nášho mesta. Počas pobytu v Belgicku partnerská škola organizovala mnohé aktivity na túto tému. Navštívili sme čističku vody, ekologickú školu, boli sme v kontajner parku, v ktorom separovali odpad, zúčastnili sme sa aj konferencie o mlieku. Najkrajším zážitkom bola návšteva Bruselu, kde sme navštívili aj Európsky parlament a výstavu zameranú hlavne na aktuálne problémy našej Zeme. Na záver týždňa sme analyzovali skúsenosti, dojmy a vyhodnocovali poznatky, ktoré sme nadobudli počas nášho pobytu. Skús porovnať ich a náš životný štýl, čo ťa na ňom najviac zaujalo? Ich životný štýl nie je taký hektický ako náš. Najviac sa mi páčilo, že sa celá rodina stretla vždy pri spoločnej večeri a potom sa pri stole spolu všetci rozprávali ešte aj dve hodiny. Priblíž nám, ako to vyzeralo u nich na škole a aké rozdiely si si všimla. Zvláštnosťou bolo, že hodiny trvali 50 minút, vyučovanie im začínalo neskôr ako nám, ale trvalo každý deň až do pol štvrtej. Veľa žiakov chodilo po škole na rôzne krúžky, veľmi obľúbeným bolo JUDO. Z predmetov ma zaujala latinčina a gréčtina. V škole však nemali informatiku a nemali také počítačové vybavenie ako je u nás. A teraz úprimne - vymenila by si štúdium na gymnáziu za Belgicko? To neviem povedať, pretože sme tam boli len týždeň, a to je veľmi krátka doba. Ale myslím si, že štúdium je tam v podstate rovnaké a na štúdium na našej škole som si už zvykla. I-BOBOR Martina Čiefová, 2.A Určite ste si všimli, že pár dní na našej škole prebiehala súťaž I-BOBOR. Zúčastnilo sa jej mnoho študentov. Najúspešnejší bol Adam Korcsmáros z 1.D, a tak sme ho kúsok vyspovedali.. RE: Pripravoval si sa nejako špeciálne na tento deň? AK: Urobil som úlohy, ktoré boli na internete z predošlých ročníkov súťaže. RE: Môžeš nám priblížiť, o čom bola táto súťaž a prečo si sa do nej zapojil? A: Bola to súťaž, v ktorej sme mali 15 logických úloh a otázok týkajúcich sa informatiky. Zapojil som sa do súťaže, lebo ma zaujímajú počítače a informatika. RE: Boli tie úlohy náročné? AK: Boli tie úlohy náročné? RE: Dobre, tak inak. Mali ste nejakú úlohu, ktorá bola pre teba taká najľahšia? AK: Bolo tam niekoľko úloh, ktoré boli ľahké, neviem povedať, ktorá bola najľahšia RE: Je niečo, čo by si zmenil na súťaži? A: Mne sa táto súťaž páčila a nič by som na nej nemenil. RE: Chystáš sa aj na budúci rok zapojiť? AK: Áno, keď budem mať možnosť, tak sa zapojím do súťaže aj na budúci rok. RE: Ďakujeme, že si nám ponúkol tento rozhovor a držíme palce aj do ďalších súťaží. Andrea Bittová, 1.B 8

9 Vznik Heuréky Časopis Heuréka nie je objav posledných troch rokov nepravidelne vychádzal aj v predchádzajúcom období pod vedením rôznych vyučujúcich, no málokto vie, že jeho zakladateľkou bola pani profesorka Júlia Perečiová pred viac ako dvadsiatimi rokmi, ešte za čias socializmu. Opýtali sme sa jej teda, ako Heuréka vlastne vznikala... Veľa žiakov ani nevie, že práve vy ste stáli pri zrode nášho časopisu. Vďaka komu má teda gymnázium vlastný časopis? V osemdesiatych rokoch som mala triedu, v ktorej bolo mnoho nadaných a veľmi iniciatívnych žiakov. Bavilo ich písanie a žurnalistika všeobecne, preto začali zbierať články a na administratíve vyťukávali časopis na písacích strojoch. Jedna dievčina vedela krásne kresliť, a tak ich výtvor ilustrovala. Vyrábali ho doslova na kolene. Z nespočetných možností pre názov časopisu si nakoniec vybrali Heuréka. Mnoho z týchto ľudí sa uchytilo v žurnalistike. Či už ako redaktori, ba dokonca aj ako šéfredaktori v popredných slovenských časopisoch. Jedna z týchto žiačok, Andrea Nováková, bola šéfredaktorkou Nového času, a momentálne pôsobí ako šéfredaktorka časopisu Rytmus života. Tento rok si budú druháci podľa nového školského zákona vyberať bloky. V podstate by už mali mať jasno, na akú vysokú školu sa prihlásia. Mnohí však nemajú ani potuchy. Vy ste vždy chceli pracovať ako učiteľka? Ja som si seba samú nikdy nepredstavovala nikde inde ako v škole. Učiteľkou som sa chcela stať už od mala a zostalo mi to aj po vyštudovaní nášho gymnázia. Už ako malá som šikanovala kamarátov, ale v tom dobrom slova zmysle. Ďakujem za rozhovor. Martina Čiefová Pani profesorka Salayová bola taká láskavá (za čo jej ďakujeme) a vyhľadala nám v školskej knižnici tlačou vydané čísla starej Heuréky a zistili sme nasledovné: Prvé číslo Heuréky vyšlo v šk. r. 1989/90, napísané na klasickom písacom stroji. Šéfredaktorkou bola Andrea Nováková, členmi redakčnej rady Monika Kochanová, Ivana Hencelová, Kamila Karasová, Eva Dubovská, Irena Kovácsová a Monika Kováčová. Pedagogickú spoluprácu mala na starosti pani profesorka Perečiová. Zaujímavosťou je nasledujúca poznámka: Odbor kultúry ONV v Rožňave súhlasí s vydaním časopisu Heuréka pod povoľovacím číslom OK ONV P-1/89. Druhé číslo Heuréky uzrelo svetlo sveta až v roku 1992, bolo celé napísané ručne takmer výlučne jednou triedou mimochodom triedou, v ktorej bola triednou a slovenčinu vyučovala práve pani prof. Perečiová. Toto číslo spískali (a presne to slovo je uvedené v časopise): noro, andrea, danica, terka, monča, táňa, pišta, kaja, fofo, riki, noni, marian skalský a andrea grieger. A kto sa ukrýva pod prezývkami? My práve teraz, po 17-tich rokoch, odhalíme ich identitu: takže Norbert Lacko, Andrea Fifiková, Danica Bodnárová, Terézia Genčiová, Monika Ďuránová, Táňa Cmórová, Štefan Kohári, Klára Mikulcová, Marian Tomášik, Richard Szıllıs. Tretie číslo vyšlo v roku 1994 a vydal ho kolektív vtedajšej 1.A triedy, pričom ako šéfredaktorka je uvedená Zuzana Široká.. Pre zaujímavosť: úvodné slovo v týchto novinách mala vtedajšia riaditeľka gymnázia, pani profesorka Alica Fráková. Iné čísla sme v archívoch školy nenašli. Ak máte príbuzných, ktorí študovali na tomto gymnáziu, budeme radi, ak nám nejaké staršie čísla Heuréky doručíte, aby sme skompletizovali jej dvadsaťročnú históriu. Š.K. 9

10 (reportáž z osláv Dňa boja za slobodu a demokraciu) V rámci osláv dvadsiateho výročia sedemnásteho novembra sa v našom hlavnom meste konali oslavy a rôzne akcie. Tak sme sa s priateľom, ako dvaja reportéri, rozhodli, že aj my chceme byť v centre diania. Najmä kvôli tomu, aby sme mohli aj vám ostatným priblížiť udalosti, ktorých sme sa mali možnosť zúčastniť. Všetko to začalo v pondelok ráno. Čakala nás štvorhodinová cesta cez polovicu Slovenska. ďalej sa chystalo premietanie filmu o novembri 89 v Československu. Okolo štvrtej sme sa nahrnuli do PKO (park kultúry a oddychu). Konal sa tam Koncert pre všímavých ľudí. Organizovali ho tí istí ľudia ako festival Pohoda. Bola to taká Malá pohoda pod jednou strechou. Päť scén a osem hodín nezabudnuteľných zážitkov. Dopravná špička je zabijak S dobrou náladou a plní očakávaní sme dorazili do Bratislavy. Samozrejme v najväčšej špičke. Približne hodinu sme hľadali miesto, kde sme mali byť ubytovaní. Keď sme ho našli, zistili sme, že v podstate celý čas sme krúžili okolo. Bol večer. Ledva sme vybalili kufre a už sme sa ocitli v dave ľudí, ktorí si užívajú blavácky zhon. Všade sa objavovali oznamy a plagáty o utorkovom programe. Niekde sa konali výstavy. Inde odhalenia pamätníkov, premietanie filmov alebo koncerty. Dôkladne sme si naplánovali, na ktoré akcie chceme ísť. Potom už len sladká postieľka. Bol to únavný deň. Potrebovali sme nabrať nové sily na ten ďalší, ešte náročnejší. Hneď pri vstupe do haly nás privítal Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala. V jednotlivých sálach vystupovali lídri spred a porevolučného obdobia. V spoločenskej sále po úvodných slovách Michala Kaščáka a Juraja Kušnierika vystúpili Plastic people of the Universe. Starší páni, no napriek tomu im to spolu ešte stále hrá. Deň D Ráno sa začalo skvelými raňajkami na štýl - švédske stoly. Okolo obeda sme už boli v meste. Na Hviezdoslavovom námestí sa konala výstava fotografií z revolučných zmien v iných krajinách - v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Fotografie boli skoro až v billboardovom rozmere. O pár krokov 10

11 Skvelým vystúpením sa môže pochváliť aj skupina Živé kvety. Medzi jednotlivými scénami po chodbách PKO boli rozložené workshopy. Mohli ste si kúpiť vlastnoručne vyrobené koláčiky, perníky, alebo iné občerstvenie. Svoje stanovište mala aj organizácia Greenpeace, či skupinka, ktorá propagovala nový projekt Dobrá krajina. Zaujímavým vystúpením bolo aj predstavenie Karpatských chrbátov. Alternatívna muzička. Odporúčam vám vypočuť si ich niekedy. Zážitkom bolo, keď počas vystúpenia Bene&Karaoke tundra vybehol na pódium Michal Hudák, moderátor TV JOJ. Svoj kostýmček ozvláštnil výraznou červenou kravatou. Ich spoločná pesnička, ktorá má mimochodom výstižný text, naozaj stála za to. Okrem nich vystúpili ešte ďalšie skupiny: Ještě jsme se nedohodli, maďarskí Ági és a fiúk a slovenské spriatelené skupiny Bez ladu a skladu, Chór vážskych muzikantov, Chiki-likitu-a, Diego, Para, Xindl X, Longital, Ink Midget + Pjoni či Tibor Holoda. Prítomní boli dokonca aj výtvarní umelci a spisovatelia: Eva Činčalová, Igor Derevenec, Andrej Dúbravský, Matej Fabián, Katarína Janečková a Kristína Mesároš; Dušan Mitana, Vlado Janček, Laco Kerata, Peter Šulej, Tomáš Janovic a ďalšie významné osobnosti. Hlavným bodom večera bolo predstavenie filmu Dobré ráno Slovensko. Pripravili ho pre nás režisér Martin Hanzlíček v spolupráci s Fedorom Gálom a Petrom Zajacom. Tento film nás previedol revolučným obdobím prostredníctvom osobných svedectiev, dobovej tlače, fotografií a ďalších médií. Oboznámili nás so situáciou na Slovensku počas prechodu od totalitného režimu k demokratickému systému (od novembra 1989 do júna 1990). Nie je sloboda ako sloboda Napriek tomu, že sme si vybojovali takzvanú slobodu, počas nejedného vystúpenia odzneli poznámky voči k dnešnej vláde. Najmä tým, ktorí si 17. november 1989 ani nevšimli. Michaela Drgošová, 3.A 11

12 Je ťažké snažiť sa opísať prvé momenty môjho pobytu v Amerike, pretože dnes je to už tretí mesiac, čo je mojim domovom Texas, horúci štát neustále ohrozovaný hurikánmi (nás našťastie tento rok ešte žiaden nezastihol). Prvý deň v škole bol veľmi náročný. Motýle v bruchu mi lietali neskutočnou rýchlosťou. Bolo ťažké si predstaviť to úplné neznámo, školu, v ktorej nepoznám nikoho, no vzrušenie z dobrodružsta bolo silnejšie ako strach. Prvé dni sa o ničom inom nehovorilo iba o dievčati z Európy, každý chcel vedieť, aké to je žiť na Slovensku, či počúvame hudbu, či máme toaletu, mobily, či nosíme všetci rovnošaty a množstvo iných hlúpych otázok. Všetci si mysleli, že Slovensko je buď súčasť Ruska, alebo sa nachádza v Nemecku. Nekonečné otázky a moje odpovede v lámanej angličtine. Moja škola je obrovská, okolo tisícpäťsto študentov. Keď sa pýtate ako to tam vyzerá, stačí si pustiť nejaký tínedžerský americký film, odmyslieť si perfektne vyzerajúce dievčatá v minisukniach, v topánkach na vysokom podpätku a pridať zopár tehotných dievčat. Všetko ostatné je to isté - populárne skrinky na chodbách (nikto ich nepoužíva a plagáty sa tam nesmú lepiť) a na obedoch dobre známe skupinky cheerleaderiek, futbalistov, bifľosov, černochov, mexičanov Kam sa zaradiť? Prvý týždeň som namiesto jedálne svoj obed trávila na WC, keďže som bola úplne bez kamarátov a úplne úplne stratená. Teraz sa už na tom iba smejem. Našla som si svoju skupinu kamarátov, s ktorými trávim každu voľnú chviľu. Učenie? Denne strávim nad knihami 10 minút, maximálne pol hodinu (to keď máme v nasledujúci deň test). Škola je zameraná na šport, každý deň tréningy po škole a zápasy trikrát týždenne. Ostatné predmety ako varenie, španielčinu, geografiu, matematiku alebo maľovanie väčšinou len pretrpím, lebo to je nuda. Jediné predmety, na ktorých zapínam svoj mozog sú angličtina a americká vláda. Viete si predstaviť čitať Shakespeara v starej angličtine? Tu je to realita. Ľudia sú tu tiež úplne rozdielni. Trošku by som povedala falošní, ale na prvý pohľad veľmi milí. Každý je milý, komunikatívny a usmievavý, až sa mi to niekedy zdá neprirodzené. Každý je s tebou hneď veľký kamarát, ale v podstate si ani nepamätá tvoje meno, čiže nájsť si kamarátov bolo trošku náročné. Texas je obrovský štát, v ktorom je neustále teplo, takže Vianoce strávim v tričku s krátkym rukávom a so žabkami na nohách. Najväčší problém tu je - ako sa niekam dostať. Keďže ja nemám auto, som odkázaná na odvoz, nie ako v Rožňave, kde som sa do mesta proste prešla, ak som tam chcela ísť. Nie, tu chodníky ešte nepoznajú, tu sú iba diaľnice a obchody (to samozrejme nie je až také zlé:) Život v Amerike si zatiaľ užívam, no domov je domov, a ten mi žiadne iné miesto nenahradí. Katarína Kočárová, Texas,

13 LITERÁRNA Veronika Trnečková - Vždy, keď... Vždy, keď sa naše oči stretnú, vytváram si v hlave predstavu peknú. Vždy, keď plánuješ skorý odchod, srdce mi zabúcha na protestný pochod. Vždy, keď v duchu ťa nenávidieť chcem, ťa naozaj iba objímať viem. Vždy, keď som prosila, aby sme sa stretli, sa naše cesty náhodou stále pretli. Vždy, keď dúfam, že sa niečo stane, ma všetko na tom svete neskutočne klame. Vždy, keď mám v očiach slzy slané, mi spomienka na teba srdce láme. Vždy, keď sa hrdosť žiada v pravej miere, musím za tebou okamžite zavrieť dvere. Vždy keď túžim aby sa minulosť vrátila, mi napadne, že tá chvíľka šťastia sa už dávno skončila. Vždy, keď sa smeješ a usmievaš, mám chuť ťa zabiť a pritom láskou mi srdce polievaš. Vždy, keď mám pocit, že nenávidím ťa nekonečne, prídem na pravdu: milujem ťa a to večne. Veronika Trnečková Aj vy ste boli mladí Aj vy ste boli mladí. Aj do vás horúcu krv liali. Aj vy ste boli mladí a za hlupákov vás brali. Aj vy ste boli mladí a za prekliatych vás mali. Aj vy ste boli mladí. a na konvenciách ste sa smiali. HEURÉKY Aj vy ste boli mladí. Krásne to boli klady. Aj vy ste boli mladí., Už vás to na srdci nehladí? Aj vy ste boli mladí. Tak prečo nechápete naše hlavy? Veronika Vávrová - Vianoce Došla k nám znovu zas, tetka zima aj ten mráz. Sánky všetci vytiahneme, potom na ne nasadneme. Pustíme sa dolu svahom, zastavím pred domu prahom. Do vyhriateho domu vkročím, pred kozub ja ihneď skočím. Citrónového čajíku sa napijem, k novému roku si s ním pripijem. V domoch svietia stromčeky, pod naším aj darčeky. Vlas šedí aj tá briadka, podoba sa na nášho tatka. Opisujem Mikuláša, čo nám darčeky roznáša. Skočí dolu komínom, vždy stojí pri dome inom. Je to predsa starý dedko, prežil si ten veľa, všetko. S vrecom veľkým na chrbáte, sedí tu v červenom kabáte. Na krajinu padla biela pokrývka, na mňa žltá prikrývka. Cez ulicu znejú piesne, všetci nám prajú Vianoce krásne. 13

14 Streda. Dnešný deň nič nepriniesol. Leží na posteli. Nohy prekrížené a na nohách číňany. Nevyzul sa chce byť ako hlavné postavy z amerických seriálov. Chce byť niekto nie bezvýznamný mravček v obrovskom svete, ktorý si koná čo si koná, prežíva a nič viac. Nakoniec ešte aj umrie. Pohŕda ľuďmi na ulici, pohŕda učiteľmi. Kamoši o ňom tvrdia, že má rebelskú dušu a on je na to patrične hrdý. Chvály mu stále hladia srdce mäkkým hodvábom je to však iba masť na jeho pocit menejcennosti. On si to nikdy neuzná. Momentálne nevie odtrhnúť zrak od stropu. Škoda, že tu nenájdem odpovede na moje otázky! Sám ich však nemá usporiadané do konkrétnej podoby. Kmitavý pohyb, vektory či makromolekulové látky- tam to tajomstvo nie je ukryté! V tom si je absolútne istý. Chcem vedieť tak veľa, ale.. Nedopovie. Chcel by som vedieť, či tí úžasní profesori vôbec vedia, ako mám rýchlo splašiť peniaze na kombo. Či vedia ako preraziť a stať sa špičkovým gitaristom. Hm...Na to mi nikto z nich neodpovie! Na jeho tvári sa zjaví preňho typický úškrn s krátkym prekladom - ja poznám pravdu, ale som smutný z toho, aká je. Gitara to je jeho! Jediné potešenie okrem kamošov, filozofovania a túlania sa po nočných uličkách. Keď hladil ľavou rukou šesť strún a na hmatníku pridržal akordy, keď spieval do rytmu so svojím príjemne zachrípnutým hlasom, vtedy mu všetky časti gitarového umenia spôsobovali silné chvenie, euforické vzrušenie a nekonečnú radosť, ktorá rozprúdila krv v jeho žilách. Vtedy sa sám sebe zdal byť lepší. Vtedy cítil, že dokáže všetko. Zvuky strún mu boli krídlami odpútaval sa od pozemskosti hlavou bol úplne inde. Miloval to! Aj v škole zvykol písať texty výstižné, ich jednotlivé slová bodali na správne miesta. Čiernym perom škrabal do svojej početnej zbierky všetko to, čo ho trápilo, čo by túžil zmeniť. Zajem si. Pomyslel si a chytil si brucho, v ktorom cíti prázdnotu. Vyskočí z postele a rýchlo otvára dvere. Aaa, mama! Hneď chce zavrieť. Kus z jeho čierneho starého trička sa zasekáva medzi stenou a dverami. Jeho rodič si to všíma. René, ty si tu? Energická Mama sa naňho pozerá. On chce ešte privrieť dvere, no už to pokladá iba za nepodarený pokus o rýchlu záchranu. Ahoj, mama! Čo ty tu tak skoro? Pokúša sa o márny vtip. Nebol mu platný a teraz si uvedomuje ako padá do ošemetnej priepasti. Zabudla som si jeden papier, musela som sa poň vrátiť a ako vidím, tvoja škola musela vybuchnúť alebo ju museli napadnúť teroristi, lebo inak by samozrejme nebolo možné, že oxiduješ doma tak skoro, však? Ach jaj. Nenávidím maminu iróniu! Pokračovala: Ihneď mi vysvetli, prečo si nebol v škole! Pri posledných slovách znel jej hlas prudšie, hlasno sa ozýval v inak prázdnom dome. 14

15 Mama, my sme skončili skôr! Pokúša sa o úprimný úsmev, no nedarí sa mu. Naozaj, René? Poznala jeho výraz tak dokonalo, poznala každý vlások na jeho hlave, každý jeho úškrn. Vedela, že klame. Odignorovala jeho mlčanie. Vysvetli mi, prosím ťa, prečo sa flákaš, čo to prinesie do tvojho života? Mama a čo mi dá škola? Učí sa tam koľko ústnych ústrojov má trilobit, čo spôsobuje pohyb oscilátora, myslíš si, že to niekedy budem potrebovať? Je rozčúlený. Isteže. Musíš to vedieť, keď nebudeš chcieť zostať len v podradnej práci, ak si budeš priať veľa zarábať, keď budeš lekárom alebo právnikom - osožný pre spoločnosť! Ja nechcem byť právnik! Ani lekár! Chcem byť gitarista!! Kričí jej do tváre. Prudko tresne dverami. Ts-ts, právnik, lekár, osožný pre spoločnosť! To sú tí, čo vedia všetko najlepšie! Stať sa jedným z nich - nikdy! Zavrčal a kopol do spadnutého vankúša, ktorý potom nemo ležal na koberci. Otočí sa a pohľadom pohladí gitaru. Kruto nás odmietli, zlatko! Snaží sa vydýchnuť hnev z pľúc. Jeho zlato neodpovie. Ale určite musí niekde v drevenom srdci cítiť Reného náklonnosť... pokračovanie nabudúce Veronika Trnečková, oktáva Moja nafukovačka sa vznášala na vode, slniečko mi príjemne hrialo do tváre. Občas zafúkal vietor a vlnky zvírenej vody mi osviežili tvár. Zhlboka som sa nadýchla, aby som sa nadchla slaným morským vzduchom. Ale, fúj! Floky, nechaj ma, veď je len... pol siedmej! Práve sa mi snívalo o dovolenke pri mori, vieš?! Všetci spolužiaci sú na dovolenke a ja o tom nemôžem ani snívať. Namiesto toho ma čaká venčenie môjho večne rozšanteného psa. Deň sa vyvíjal úplne v pohode. Sestru pochytila nákupná horúčka a kým sa z obchodov vrátila, všetci sme už boli dávno neobedovaní. Saši, poď sa pozrieť! Kúpila som si tie krásne topánky, ktoré si si skúšala a nemali tvoje číslo! škodoradostne volala, keď sa pchala s plnými taškami cez dvere. Mala som super náladu a vôbec sa mi nechcelo hádať. Ale byť milá na sestru, keď provokuje? To teda nie! Robila som sa akože nič a znudene som sa šmarila na gauč. Sestra si ako o život strhávala staré topánky, obula si jednu novú a už sa promenádovala po obývačke. Floky behal sem-tam, skákal všade a po všetkom ako vždy, keď niekto príde domov. Prestaň, veď cez teba nevidím! okríkla som ho a Floky kamsi odbehol. Šak si obuj aj druhú, obrátila som sa na ségru. Si celá zelená závisťou, čo? Nie, sestrička, mýliš sa, lebo ja som vždy šťastná, keď si šťastná ty. Len teraz by som si najviac priala, aby sa ti minimálne zlomil opätok. Joj, dobre, dobre. Radšej mi povedz... Vetu nedopovedala, niečo ju zarazilo. Kde mám druhú topánku?! začala vrieskať ako divá. Behala hore-dolu po byte, prevracala tašky, otvárala krabice, prezerala sáčky, keď mi niečo napadlo. Prečo je Floky tak ticho? Si normálna? Ja neviem čo skôr a ty sa zaujímaš o psa! 15

16 Hoci mi to nedalo pokoj, šla som pomôcť v pátraní po stratenej topánke. Hľadali sme všade, v každej izbe, v každom kúte topánka zmizla. Po hodine a pol, keď už všetko odznova prekutrávali aj rodičia, ma to prešlo. Po celom dni som bola akurát zrelá na spánok. Umytá a v pyžame som ešte vyšla na chodbu zavolať Flokyho dovnútra. Obúvať sa mi už nechcelo, a tak som v tme cupkala po dlážke. Rukami som pred sebou hľadala cestu, aby som nenarazila do palmy stojacej pri výťahu. Veru mi v takej tme nebolo všetko jedno. Jeden krok, druhý, tretí... Ááááá! vykríkla som od hrôzy a rozbehla som sa k vypínaču. Bleskovo som zasvietila a o dušu som si utierala nohy. Stúpila som totiž do niečoho strašne hnusného. Keď si môj zrak zvykol na svetlo, zistila som, že po celej chodbe je roztrúsená hlina z palmy. Flokino, čo si to urobil?! Psík pribehol a nechápavo hľadel, ako zhŕňam hlinu. Keď som šla dať do črepníka prvú hrsť, Floky na mňa začal štekať a labkami mi bránil pokračovať. Zo zvedavosti som nazrela do črepníka a od prekvapenia som vypustila hlinu z rúk. Bola tam... napoly zahrabaná sestrina nová topánka! Už ani neviem, čo som urobila, tak mi to vyrazilo dych. Viem len, že by som klamala, keby som povedala, že sa sestra potešila. Topánka bola totiž špinavá, roztrhaná a poobhrýzaná. Prečo to urobil, to by som aj ja rada vedela. Možno vie čítať myšlienky. Asi si teraz o mne myslíte, že som strašne škodoradostná, keď píšem práve o tomto. Sestry mi však bolo ľúto. V ten deň sme si zrejme obe uvedomili, ako sa správame. Prežili sme spolu krásny večer, ktorý sme prekecali, preležali a prejedli. Bol pre mňa vzácnejší ako akékoľvek iné letné príhody... Alexandra Dujčáková, 1.B TICHÁ NOC Hudba: Franz Xaver Gruber Text: Joseph Mohr Vianoce... k nim neodmysliteľne patrí aj Tichá noc. Že ju spievate každé Vianoce a už vás to nudí? Náš časopis má riešenie - čo tak zaspievať si ju v rôznych jazykoch? Slovensko Tichá noc, svätá noc! Všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži Dieťatko, nebeský dar. Sladký Ježiško spí, sní, nebesky ticho spí, sní. Česko Tichá noc, svatá noc! Jala lid v blahý klid. Dvé jen srdcí tu v Betlémě bdí, hvězdy při svitu u jeslí dlí, v nichž malé děťátko spí... Rusko Ночь тиха, ночь свята, Люди спят, даль чиста; Лишь в пещере свеча горит; Там святая чета не спит, В яслях дремлет Дитя... 16

17 Anglicko Silent night, holy night! All is quiet, clear and content, A star shines on the stable straw, Two saints are chosen, To keep watch by God's Son Maďarsko Csendes éj! Szentséges éj! Mindenek nyugta mély; Nincs fenn más, csak a Szent szülepár, Drága kisdedük álmainál, Szent Fiú, aludjál, szent Fiú aludjál! Nemecko Stille Nacht! Heilige Nacht! Alles schläft; einsam wacht Nur das traute hochheilige Paar. Holder Knabe im lockigen Haar, Schlafe in himmlischer Ruh! Francúzsko Nuit de Paix, Sainte Nuit. Dans l'étable aucun bruit. Dans le ciel tout repose en paix. Mais soudain dans l'air pur et frais. Le brillant coeur des anges Aux bergers apparaît. Dánsko Stille Nacht, heilige Nacht! Die der Welt Heil gebracht, Aus des Himmels goldenen Höhn, Uns der Gnaden Fülle läßt sehn, Jesum in Menschengestalt, Jesum in Menschengestalt! A akordy? A Tichá noc, tichá Svätá noc, svätá Hmi Všetko E spí, A všetko sní D Sám len svätý bdie A dôverný pár D Stráži dieťatko, A nebeský dar Hmi Sladký E Ježiško F#mi spí, H sní A Nebeský E ticho spí A s ním PRÍBEH NEKONČÍ hudba: Pavol Habera text: Daniel Hevier Tisíc krokov od spomienok som len kúsok od môjho sna mám chvíľu pokým sa nepopálim. Nosím dosud stejný jméno svoboda je příjemná mou story každý zná jen zdáli. Viem byť blázon rátajte s tým no bránu k svojmu kľúču už viac nestratím. Veď príbeh nekončí ja ďalej hrám a padám viac než vstávam svoju dušu dám na misku prázdnych váh. Ještě nekončím já jedu dál a rvu se za svý práva a nosím štěstí své po kapsách. Nech ty trable na pozítří i když svet má tě v mířidlách dým snů si lačně vtáh je to síla. Keď je ticho chce to výkrik tvoja pieseň zvíri prach tí, ktorí majú strach, sa mýlia. Bloudění je víc nežli cíl tak ať mé klopýtání trvá o to dýl. Veď príbeh nekončí ja ďalej hrám a padám viac než vstávam svoju dušu dám na misku prázdnych váh. Ještě nekončím, já jedu dál a rvu se za svý práva a nosím štěstí své po kapsách. Aj keď nás dráhy ciest raz rozdelia boli chvíľu z nás tu priatelia pri tebe rád som vždy stál písně náhle jsou dávno pryč, v mých vzpomínkách budou čím dál víc naše tóny zní tu dál. 17

18 LOTÉRIA ŽIVOTA NICHOLASA WINTONA Spôsob, akým som sa dostala k tejto knihe je podobný jej názvu - Lotéria života. Bola to náhoda. Šťastná. A o čom budem písať? O rulete života, o tom najstrašnejšom mraku, ktorý kedysi obklopoval svet a o sile ľudskosti. Ale hlavne o človeku s priam nadľudskou šľachetnosťou Nicholasovi Wintonovi. Priznám sa, že keď som bola menšia, neobľubovala som problematiku vojny. Ale čas veľa zmení odrazu som stála pred skutočnou tragikou vojny. Tragédiou rozbitých zvonov, z ktorých odlievajú delá, tragédiou chlapcov, ktorí zostarli skôr ako sa stihli stať mužmi, tragédiou hrdinstva a zbabelosti. Nicholas Winton sa narodil 19. mája 1909 v Londýne v rodine Angličanov. Neskôr si nachádza miesto na Londýnskej burze. Pestoval mnohé športové záľuby ako korčuľovanie, lyžovanie a šerm. Povedali by ste ideálny život. A predsa urobil tento obyčajný človek čosi veľkolepé. Na pozvanie priateľa Martina Blaka prichádza do Prahy. Bolo tesne pred Vianocami Martin mu podrobne rozpráva o atmosfére v Československu, hovorí o Mníchovskej zrade, Sudetách a o brutálnom okamžitom vysťahovaní tisícok utečencov (hlavne židov). A stalo sa niečo, o čom sa Martinovi určite ani nesnívalo. Winton okamžite pochopil situáciu a dobre vedel, že Sudety sú pre Hitlera len predjedlom. Zobral iniciatívu do vlastných rúk. Angličan, ktorý si mohol pokojne bafkať fajku kdesi v Londýne, Angličan, ktorý si mohol v zmätenej predvojnovej situácii zhrabnúť pekný balík pomocou špekulácii na burze a Angličan, ktorý mohol ísť radšej lyžovať do Švajčiarska ako sa trápiť pre Československo. Tak presne TENTO Angličan hodil všetku túto krásnu budúcnosť za hlavu. Rozhodol sa zachrániť čo najviac židovských detí z Československa. V čase, kedy už bola väčšina diania na našom území nenápadne ovládaná fašistickým režimom. Odrazu sa pred ním objavilo množstvo prekážok. Okrem potreby kopy tlačív obúchaných pečiatkami, boli problémom aj peniaze na cestu a rodiny, ktorá by deti adoptovali. V prvom rade však musel nájsť krajinu, ktorá by deti prijala. Lenže Winton je človek, ktorý nikdy nepovie to sa nedá. Najprv rozposlal listy do rôznych štátov, žiadal o prijatie židovských detí. Vypočítavosť politiky štátov sa ukázala v plnom svetle pomoc mu poskytuje jedine Veľká Británia. Čo ale ďalej? Čas bol jeho najväčším nepriateľom. Fašistická bomba nalepená na Európe tikala čoraz zreteľnejšie. Urýchliť prácu úradníkov bolo nemožné. A preto Winton pristupuje k zúfalému, ale odvážnemu riešeniu falšuje tlačivá, falšuje pečiatky, povolenia. Neskôr sa ho Mináč spýtal: Prečo Vám vládni úradníci neverili, že nebezpečenstvo je také bezprostredné? Winton odpovedal s úsmevom: Neveriť je pohodlnejšie, 18

19 nemusíš totiž nič robiť a to tým úradníkom vyhovovalo. Len vďaka jeho silnej vôli sa dali veci do pohybu peniaze pozháňal, zostávalo vybrať deti a rodiny. Keď sa správy o jeho činnosti rozšírili, pred kanceláriou mu zrazu stoja dlhé rady. Cítiť z nich úsilie zachrániť vlastné deti. Winton vedie zoznamy, nalepuje fotky. V Anglicku chodí z domu do domu a ponúka deti podľa ich fotiek, nalepených na kartičkách. Surové? Ponúkať deti ako obyčajný tovar? Ale Winton bol šikovný obchodník a vie, že fotky oslovia ľudí viac ako jednoduchá prosba prijali by ste nejaké židovské dieťa? Samozrejme, lotéria. Ako veľa v živote človek závisí od náhody... Tí, ktorých si vybrali, prežili, tých, čo nie skončili v koncentračných táboroch. Krutá realita. Wintonovi sa do Británie podarilo poslať dokopy 669 detí. 669 nevinných duší, ktoré unikli mrazivej hrôze a smrti. Posledný transport s počtom detí 251 sa neuskutočnil vypukla II. svetová vojna. Ostatné deti zomreli v koncentračných táboroch. Kniha však opisuje nielen život N. Wintona, ale zachytáva aj príbehy niektorých Laura a Kubko pochádzajú z chudobnej rodiny. Práve dnes si z adventného kalendára zjedli čokoládku s číslom 23. Vedia, že veľa darčekov nedostanú, no tešili sa, že ich rodičia dostanú jeden krásny a čarovný dar, na ktorom pracovali už od leta a šetrili si naň už niekoľko rôčkov. Predtým mali koníka Dupka, ktorý im tiež pomáhal pri vyrábaní darčeku. Ale keďže sú chudobní a rodičia im nedávali žiadne vreckové, deti koníka Dupka pred Vianocami predali. Bolo im za koníkom veľmi smutno, pretože ho mali radi, ale rodičov mali ešte radšej, a tak ho oželeli. Štedrý deň. Deti si zjedli čokoládku s číslom 24 a dokončovali darček pre svojich rodičov, ale stále neprestávali myslieť na svojho koníka Dupka. Chýbal im. Hodiny na veži v dedine zachránených detí (z najvýznamnejších spomeniem Karla Reisza, režiséra, Veřu Gissingovú, spisovateľku a Joea Schlesingera, reportéra CBC). Ich osudy majú krásno-smutný tón, ale niekedy sú i veselé. Nedá mi neobdivovať ducha, múdrosť, ale hlavne tvrdohlavosť a neznalosť slova nedá sa, ktorú Winton má. Matej Mináč a Patrik Pašš o ňom napísali knihu, ba natočili i film, ktorý v roku 2002 získal prestížnu International EMMY AWARD. Napriek tomu, že pán Winton mal v máji tohto roku 100 rokov, je stále veľmi čulý. Dokonca pravidelne pláva vo svojom nevyhrievanom bazéne v záhrade. Je to skutočne nádherná kniha o sile ľudskosti, nádeji v dobro aj v zlých časoch a mýtickej odvahe. O tom urobiť NIEČO a nie neurobiť NIČ. Len sa zamyslime má svet ešte dnes takýchto velikánov? A čo ste naposledy šľachetné urobili vy? Jana Pásztorová, 4.A odbili sedem a rodinka zasadla k stolu. Po večeri spoločne umyli riad a išli sa rozbaľovať darčeky.laura dostala krásnu handrovú bábiku a Kubko hnedého hojdacieho koníka vyrezaného z dreva, presne takého ako bol ich Dupko. Tu cez okienko vletela malá čarovná iskierka Vianoc a hojdací koník sa zmenil na ich Dupka. Deti boli šťastné. Deti sa (s Dupkom za pätami) rozbehli do drevárne a vytiahli z nej krásne, veľké, ligotavé sane, ktoré ťahal koník Dupko, krásne vyzdobený, tak ako aj sane. Keď rodičia uvideli tie krásne veľké sane, nemali slov a boli na svoje deti veľmi hrdí. Hneď na ne nasadli a išli sa previezť. Všetci boli veľmi šťastní a odvtedy verili že existujú vianočné zázraky. A možno práve čaro Vianoc spôsobilo, že po sviatkoch sa rodičom podarilo nájsť si prácu. Magdaléna Tomková, tercia 19

20 Vianočné tradície Vianoce. Určite sa nejeden z nás nevie dočkať pochúťok, ktoré tento sviatok prináša. Koláčiky, medovníky a všetky ostatné dobrôtky, ktorým sa dá len ťažko odolať. V minulosti to nemali také sladké. Prvým chodom štedrovečernej večere bol cesnak. Každý člen rodiny musel zjesť mesiačik cesnaku, aby sa očistil od zlých duchov. Ďalším chodom večere boli tzv. zuzáky (nakrájané rožky s makom). Všetci ich jedli z jednej misky. Kým začali jesť, gazda zobral z misky toľko zuzákov, koľko mali v gazdovstve zvierat, aby aj ony ochutnali vianočné pochúťky a verne slúžili aj ďalší rok. Na stôl sa položil stále jeden tanier naviac pre tých, ktorí medzi nami dnes už nie sú, alebo pre prípadných pocestných. Dievčatá v tento deň do večera nič nejedli, ale postili sa za dobrého muža. To ako sa ich nastávajúci bude volať zisťovali rôznymi spôsobmi. Na Luciu si zvykli napísať 13 lístkov s menami chlapcov. Každý deň jeden vyhodili (nemohli si pozrieť meno). 24. decembra im ostali už len dva lístky. Jeden z toho musel preč a na tom druhom bolo napísané meno ich budúceho muža. Na Ondreja tiež zvykli roztápať olovo a liať ho do horúcej vody. Obraz, ktorý vznikol, bolo povolanie ich nastávajúceho. Ktovie, či to naozaj fungovalo... Na Luciu Veríte na povery? Nie? Rozprával vám ich vôbec niekto? Mne ich v detstve rozprávala starká a stále k tomu pridala nejaký ten svoj príbeh. Ona si čo-to už prežila a vedela rozprávať s veľkým oduševnením. Mala som rada také večery u nej v kuchyni, pri ktorých som bola stále obohatená o nový zážitok. Raz mi tak rozprávala o 13. decembri. Dobre som vedela, že v ten deň oslavujú meniny Lucie. A vraj nielen Lucie, ale aj strigy. Dávajú si takú svoju schôdzku na krížnych cestách. Neverila som. Strigy patria do rozprávok, vravím jej. Zadívala sa na mňa a takto začala: Neveríš? Ani môj kamarát Jano neveril... Chlapci boli vždy veľkí odvážlivci, no Janík bol asi na ich čele. Od starých žien sa dozvedel, ako by sa mu podarilo stretnúť strigu. Stále o tom špekuloval, a keď sa dopočul, že stačí bez jedného klinca vyrobiť stolček z dreva, sadnúť si o polnoci na krížne cesty a čakať, nebolo mu treba dvakrát hovoriť. Stolček pozbíjal raz-dva a už iba čakal do večera. Kamaráti sa oňho báli a odhovárali ho: Jano, nebuď hlúpy, počúvni nás! Môže sa ti dačo stať. No Janík mal svoju hrdosť a aj zvedavosť mu zahmlievala mozog. Polnoc sa blížila. Janík prichádzal na krížne cesty so stolčekom v ruke vo veľkom očakávaní, čo sa stane. Sadol si. Chvíľu čakal. Nič sa nedialo. Vtom na kostolných hodinách odbilo polnoc. Vtedy sa to začalo. Pozlietali sa strigy a Janíka začali kmásať, trhať... Sedel ako prikovaný. Ani len okom nežmurkol. Nebolo treba veľa a tie potvory by ho načisto skántrili. Našťastie vtom spoza kríka vyskočili jeho kamaráti. Vytrhli ho z pazúrov stríg, rozohnali ich na všetky strany a už aj prášili preč... Starká sa na chvíľku zamyslela a pozrela sa na moju vyľakanú detskú tváričku. Neboj sa, povedala, ak potrieš vchodové dvere cesnakom a pod vankúš si dáš cesnak, tak strigy určite neprídu. Potešilo ma, že to povedala. Starká sa postavila, figliarsky sa na mňa usmiala a vrátila sa k svojej robote. Nikdy som nenabrala odvahu sa jej spýtať, či to bola pravda. Mariana Gallová, 1.B 20

21 VÝHOVORKY Keď situácia nevyzerá dobre, pomôžu výhovorky, to vedel aj básnik F. Schiller. Alebo to bol niekto iný? To je jedno! Pretože básnikov si treba v každom prípade vážiť. Tu sú tie spomínané výhovorky: Keď si zabudol mame alebo otcovi kúpiť darček k narodeninám... -Najdôležitejšie je, že sa máme radi Keď opäť prichádzaš neskoro do školy... -Môj malý brat mi vypol budík. Keď ťa na hodine matematiky prichytia pri snívaní... -Snívam? Vôbec nie! Počítam... Koľko dní ešte chýba do prázdnin. Love story Vymysli si svoj príbeh lásky! Do jednotlivých políčok napíš slová, ktoré ti spontánne napadnú. Keď vyplníš všetky body, potom rovnaké slová napíš dole do textu namiesto bodiek. Doležité: Najprv vyplň všetky medzery v príbehu a až potom si ho celý prečítaj, nie opačne! Pripravila by si sa o celú zábavu. 1. Tvoje obľúbené číslo: 2. Meno tvojho chalana: 3. Zviera v množnom čísle: 4. Maškrta: 5. Časť dňa: 6. Miestnosť vo vašom byte alebo dome: 7. Časť tela: 8. Kvet: 9. Časť oblečenia: 10. Farba: 11. Časť tváre: 12. Vec: 13. Obľúbený zvierací zvuk: 14. Kus nábytku: 15. Časť tvojho tela, ktoré sa ti páči: 16. Iný výraz pre "spať s niekým": 17. Tvoj hviezdy idol (uveď v lokáli): 18. Člen tvojej rodiny: 19. Vec, ktorú máš stále pri sebe: 20. Tekutina, ktorú vylučuje naše telo: 21. Ovocie alebo zelenina (daj ju do genitívu množného čísla) 22. To isté slovo ako v otázke č. 18: 23. Sloveso pohybu (uveď v 3.osobe, jednotného čísla, minulého času). TVOJ PRÍBEH, tvoja LOVE STORY Celé/celých 1... týždne/týždňov som chodila s 2... Každú voľnú chvílku sme trávili spolu v prírode. Vždy keď sme sa videli, mala som 3... v bruchu. To bolo určite tým, že bol sladký ako 4... Jedného 5... sme boli v 6... keď ma nežne pobozkal na 7... V tú chvílu som bola šťasná a chcela viac. Nádherne voňal ako 8... Vášnivo som z neho strhla 9... Najskor z toho bol 10..., ale potom sa mi pozrel hlboko do Bol rozpálený ako Za hlasného ma hodil na a nežne hladil moje Bola som v siedmom nebi a vedela, že sa to má stať. Dnes som sa s ním chcela Bol mojím Ale zrovna v tej chvíli sa otvorili dvere a dnu vošla/vošiel Boli sme zľaknutím bez seba. Moj chalan ale rýchlo schmatol a chcel tým zakriť naše nahé telá. Najradšej by som sa prepadla pod zem mi stekal po chrbte. Naše tváre mali farbu Našťastie hneď preč. Moj chalan a ja sme sa rýchlo obliekli a prisahali, že sa nabudúce určite zamkneme. Prevzaté z: 21