Monitoring médií OBSAH

Átírás

1 Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach Monitoring médií Viac na siacplus.sk OBSAH 1. Oslaďte si život chutnými a zdravými fitness maškrtami [ ; topky.sk; Kultúra; 00:00; ipark.sk] 2. Profesor Karol Feč i Július Kobulský majú sedemdesiatpäť [ ; presov.korzar.sme.sk; Prešov Korzár / Šport v regióne Šariš; 00:00; Ján Jacoš] 3. Profesor Karol Feč i Július Kobulský majú sedemdesiatpäť [ ; Prešovské noviny; ŠPORT; s. 27; jac] 4. VYNÁLEZ KOŠICKÝCH VEDCOV má celosvetové ambície [ ; Košice Dnes; V MESTE; s. 8; Patrik Struk] Top informácie z rezortu školstva 1. Ftáčnik: Lubyovej zmeny sú nepochopiteľné [ ; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Pravda] 2. Byť štátnym úradníkom už na Slovensku nie je nadávka [ ; dennikn.sk; Slovensko; 14:04; Redakcia] 3. Zmeny na ministerstve školstva [ ; TV TA3; Téma dňa; 19:50; Peter Bielik / Peter Bielik] 4. Ministerstvo školstva posúva termín pre vzdelávaciu reformu [ ; Hospodárske noviny; Spravodajstvo; s. 4; Romana Gogová] 5. Analytici sú pre SNS horší ako Maďari [ ; Denník N; Publicistika; s. 11; KONŠTANTÍN ČIKOVSKÝ] 6. Nemzetiségi főosztály jöhet [ ; Új Szó; Titulná strana; s. 1; IBOS EMESE] Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach TEXTY 1. Oslaďte si život chutnými a zdravými fitness maškrtami [ ; topky.sk; Kultúra; 00:00; ipark.sk] Aktuálna knižná novinka Fitness maškrty istotne zaujme každého z Vás. Kniha je určená nielen pre milovníkov zdravého životného štýlu, ale aj pre tých, ktorí si radi doprajú sladké a hľadajú niečo výnimočné. A kto stojí za vznikom knihy Fitness maškrty? Mgr. Lenka Demková vyštudovala psychológiu na UPJŠ v Košiciach. Aktuálne pracuje ako psychologička, poskytuje psychologické poradenstvo a krízovú intervenciu. Už popri štúdiu začala pravidelne piecť a zaoberať sa možnosťami využitia zdravších surovín pri pečení. Pečenie je jej súčasťou života, tou najlepšou formou relaxu a psychohygieny popri jej profesii. Ing. Peter Pejko odborník na zdravú výživu. Má viac než 12-ročné skúsenosti v oblasti zdravého životného štýlu a doplnkov výživy, skúsenosti s tvorbou jedálničkou na mieru a tréningových plánov. Aktuálne sa zaoberá tiež tvorbou web stránok, e-shopov a grafickým dizajnom. Spojenie teoretických a praktických vedomostí využil a pretavil do tvorby knihy Fitness maškrty. Pred vyše dvomi rokmi sa títo dvaja ľudia ako pár rozhodli vytvoriť stránku Tvoja premena, prostredníctvom ktorej by mohli verejnosti predstaviť ich prácu a podeliť sa s ich skúsenosťami a vedomosťami. Množstvo pozitívnych ohlasov a sledovateľov ich nakoniec doviedol k myšlienke vytvoriť knihu, v ktorej by čitatelia našli výsledok ich dlhodobej práce. Všetok čas strávený pri pečení sa tak rozhodli posunúť bližšie k Vám a neponechať ho len kuchyni.

2 Kniha Fitness maškrty je ideálnym darčekom, ktorým môžete potešiť Vašich blízkych, kedykoľvek, počas celého roka. Všetky recepty, ktoré nájdete v knihe Fitness maškrty sú originálne, výnimočné a hlavne naše. Vymýšľali sme, skúšali, experimentovali, inšpirovali sa zahraničnými cukrármi až kým sme nevytvorili bezchybnú podobu koláčov. Veríme, že každým receptom vo Vás prebudíme nové spojenie chuťových pohárikov! Kniha Fitness maškrty je plná neuveriteľne ľahkých a rýchlych receptov na zdravé, výnimočné a ozaj chutné koláčiky. Je určená aj pre začiatočníkov, ktorí s pečením doposiaľ nemajú žiadne skúseností, ale aj pre tých, ktorí v dnešnom uponáhľanom svete nemajú dostatok času na vypekanie. Navyše, všetky recepty sú z hľadiska kalorických hodnôt mimoriadne zdravé a nutrične hodnotné a bohaté. Vytvorili sme knihu, vďaka ktorej si môžete dopriať aj na vašom stole dobroty od výmyslu sveta. Držíme sa totiž nášho motta: Aj maškrtiť sa dá zdravo! Neodopierajte si viac sladké! S našou knihou to pôjde ľahko. Kniha Fitness maškrty sa nachádza v ponuke internetového obchodu ipark.sk. Osobný odber možný až na 101 pobočkách po celej SR >> - reklamná správa Profesor Karol Feč i Július Kobulský majú sedemdesiatpäť [ ; presov.korzar.sme.sk; Prešov Korzár / Šport v regióne Šariš; 00:00; Ján Jacoš] V týchto dňoch oslávili životné jubileá dvaja prešovskí činovníci. PREŠOV. Vo štvrtok oslávil významné životné jubileum sedemdesiate piate narodeniny profesor Karol Feč. Bol dlhoročným vysokoškolským pedagógom, v rokoch 1997 až 2003 bol prvým rektorom Prešovskej univerzity v Prešove. Predtým bol prodekanom a dekanom PdF UPJŠ v Prešove. Viac rokov pôsobil i na Inštitúte telesnej výchovy UPJŠ v Košiciach. Bol juniorským reprezentantom Československa v športovej gymnastike, mnoho rokov sa venoval trénovaniu športových gymnastov v TJ Slávia Prešov a bol i predsedom tejto vysokoškolskej TJ. Pričinil sa aj o vznik fakulty zdravotníctva a fakulty športu. Značnú pozornosť venoval vedecko-výskumnej činnosti, zameriaval sa na problematiku výskumu tempa a presnosti motorického učenia v športovej gymnastike v žiackom veku a na riešenie problémov motorického učenia v športovej gymnastike a identifikáciu a rozvoj pohybových schopností športovo-talentovaných detí v základnej škole. Prispel k rozvoju vedeckej spolupráce v Poľsku a Česku. Významnou je jeho publikácia Športová príprava mladých gymnastov. Profesorovi Karolovi Fečovi bola za rok 2002 udelená Cena mesta Prešov. V minulom roku bol jeho výrazný podiel na rozvoji Prešovskej univerzity ocenený Zlatou medailou Prešovskej univerzity. Július Kobulský Tretieho januára oslávil významné životné jubileum sedemdesiate piate narodeniny dlhoročný volejbalový zanietenec Ing. Július Kobulský. Bol predsedom Okresného volejbalového zväzu v Prešove, rozhodcom, funkcionárom, organizátorom podujatí pod vysokou sieťou. Má významný podiel na tom, že Prešov sa stal jednou z volejbalových bášt na Slovensku. Štyri desiatky rokov pôsobil ako pedagóg v Strednej priemyselnej škole strojníckej v Prešove vyučoval odborné predmety. Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č.1/2018. V predaji od utorka do pondelka Profesor Karol Feč i Július Kobulský majú sedemdesiatpäť [ ; Prešovské noviny; ŠPORT; s. 27; jac] V týchto dňoch oslávili životné jubileá dvaja prešovskí činovníci známi nielen zo športových, ale aj pedagogických kruhov. PREŠOV. Vo štvrtok oslávil významné životné jubileum sedemdesiate piate narodeniny profesor Karol Feč. Prvý rektor PU Bol dlhoročným vysokoškolským pedagógom, v rokoch 1997 až 2003 bol prvým rektorom Prešovskej univerzity v Prešove. Predtým bol prodekanom a dekanom PdF UPJŠ v Prešove. Viac rokov pôsobil i na Inštitúte telesnej výchovy UPJŠ v Košiciach. Bol juniorským reprezentantom Československa v športovej gymnastike, mnoho rokov sa venoval trénovaniu športových gymnastov v TJ Slávia Prešov a bol i predsedom tejto vysokoškolskej TJ.

3 Pričinil sa aj o vznik fakulty zdravotníctva a fakulty športu. Značnú pozornosť venoval vedecko-výskumnej činnosti, zameriaval sa na problematiku výskumu tempa a presnosti motorického učenia v športovej gymnastike v žiackom veku a na riešenie problémov motorického učenia v športovej gymnastike a identifikáciu a rozvoj pohybových schopností športovo-talentovaných detí v základnej škole. Prispel k rozvoju vedeckej spolupráce v Poľsku a Česku. Významnou je jeho publikácia Športová príprava mladých gymnastov. Profesorovi Karolovi Fečovi bola za rok 2002 udelená Cena mesta Prešov. V minulom roku bol jeho výrazný podiel na rozvoji Prešovskej univerzity ocenený Zlatou medailou Prešovskej univerzity. Július Kobulský 75 Tretieho januára oslávil významné životné jubileum sedemdesiate piate narodeniny dlhoročný volejbalový zanietenec Ing. Július Kobulský. Bol predsedom Okresného volejbalového zväzu v Prešove, rozhodcom, funkcionárom, organizátorom podujatí pod vysokou sieťou. Má významný podiel na tom, že Prešov sa stal jednou z volejbalových bášt na Slovensku. Štyri desiatky rokov pôsobil ako pedagóg v Strednej priemyselnej škole strojníckej v Prešove vyučoval odborné predmety. (jac) Foto: Karol Feč. FOTO: UNIPO.SK 4. VYNÁLEZ KOŠICKÝCH VEDCOV má celosvetové ambície [ ; Košice Dnes; V MESTE; s. 8; Patrik Struk] Prenosné zariadenie na detekciu škodlivých a toxických látok získalo významnú cenu Košický startup získal prvenstvo na siedmom ročníku súťaže nových inovatívnych firiem na Slovensku. Vďaka vynálezu sa zvýši dostupnosť a rýchlosť odhalenia nebezpečných škodlivín v prírode. Patrik Struk Odborná porota súťaže Startup Awards 2017 mala náročný výber. Rozhodovala o najperspektívnejších inováciách napríklad v oblastiach nanotechnológií, počítačových hier, rozšírenej reality, manažmentu, prezentácií či sociálnych sietí. Za najperspektívnejší označili projekt na zistenie prebytočných a jedovatých organických chemikálií pomocou malého zariadenia z Košíc, ktorý víťazstvom v súťaži získal podporu v sume 35-tisíc eur. Unikátna technológia Za vynálezom, ktorý má potenciál byť súčasťou celosvetovej platformy na meranie kvality vôd, stojí startup Univerzity P. J. Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. V súčasnosti je spoločnosť Saftra Photonics vo vlastníctve autora myšlienky a profesora UPJŠ Pavla Miškovského. Pre KOŠICE:DNES uviedol, že do súťaže sa ich tím prihlásil s projektom Nanoscreen. Ide o prostriedok spájajúci nanotechnológiu, fotoniku, organickú chémiu a digitálne technológie. Umožňuje citlivé vyhľadanie takzvaných perzistentných organických polutantov priamo na mieste záujmu, vysvetlil Miškovský. Upresnil, že unikátna konštrukcia čipu funguje na princípe selektívneho vyhľadávania škodlivín. Tri stratégie Aké sú prednosti vynálezu? Podľa Miškovského certifikované laboratóriá môžu pomocou ich metódy urobiť rýchle vyšetrenie výskytu polutantov a obmedziť tak počet potrebných analýz. Upresnil, že oproti bežným spôsobom detekcie znečistenia, ktoré vyžadujú čas aspoň 24 hodín a stoja stovky eur, vedia pomocou ich techniky zvládnuť rovnaký výkon za 10 minút v hodnote len sto eur. V budúcnosti by sme chceli certifikovať aj našu metódu. Aktuálne už máme podpísaný kontrakt so zahraničnou spoločnosťou, ktorá nám to urobí, uviedol Miškovský. Miškovský prezradil, že ich vynález môžu v budúcnosti využiť viacerými spôsobmi. Máme celkovo tri stratégie. Od tej najjednoduchšej, čo je,iba obchod s našimi čipmi, cez vývoj meracieho celku, až po vytvorenie celosvetovej on-line platformy na meranie kvality vôd, dodal Miškovský. Top informácie z rezortu školstva 1. Ftáčnik: Lubyovej zmeny sú nepochopiteľné [ ; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Pravda] V rozhovore pre Pravdu povedal, že Lubyovej kroku nerozumie. Myslí si, že za celou kauzou sa môže skrývať snaha o zmenu na riaditeľskej stoličke. Autor: Pravda, Robert Hüttner V prvých dňoch nového roka prekvapila ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) nečakaným krokom. Uznávaný Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) zlúčila s odborom celoživotného vzdelávania, za čo ju odborné kruhy skritizovali. S inštitútom spolupracoval exminister školstva Milan Ftáčnik, keď od roku 2016 s tímom expertov pripravovali reformu školstva. V rozhovore pre Pravdu povedal, že Lubyovej kroku nerozumie. Myslí si, že za celou kauzou sa môže skrývať snaha o zmenu na riaditeľskej stoličke. Ste spoluautorom reformného dokumentu Učiace sa Slovensko. Využívali ste pri jeho príprave dáta a analýzy inštitútu?

4 Samozrejme, využívali. Dokonca sme najskôr dostali pripomienky, že sme málo citovali odborné pramene. Aj preto sme v druhej fáze, keď sme finalizovali podobu Učiaceho sa Slovenska, doň dopĺňali práve odkazy na analytické dokumenty, ktoré spracovali IVP či Európska asociácia univerzít. Ja som robil časti týkajúce sa financovania, to znamená, odvolával som sa na analýzu financovania základných škôl, ktorú realizoval IVP. Inštitút robil napríklad aj analýzy, ktoré sa týkali uplatnenia na trhu práce alebo podielu výdavkov na školstvo z hrubého domáceho produktu. Podobné útvary fungujú na viacerých rezortoch, osvedčili sa? To neviem povedať. Viem, že vláda v rámci programu ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorený verejná správa, pozn. red.) zhruba pred rokom a pol rozhodla o tom, že zriadi na niektorých ministerstvách nové analytické útvary a tam, kde existujú, budú posilnené, pričom sa na to využijú európske peniaze. Vyplývalo to z toho, že Európska komisia, ale aj slovenská vláda, konkrétne ministerstvo vnútra, konštatovali, že takéto útvary nám na jednotlivých ministerstvách chýbajú a politiky sa dostatočne neopierajú o dáta. Existuje teória, ktorá hovorí, že politika má byť založená na faktoch a dátach, takže posilnenie analytickej zložky som vnímal veľmi pozitívne. Nespustí rozhodnutie ministerstva školstva neželanú lavínu rušenia podobných útvarov aj na iných rezortoch? Ale pani ministerka povedala, že sa nič nezrušilo, čiže hovoriť o zrušení je absurdné. Povedala tiež, že sa to ďalej bude volať Inštitút vzdelávacej politiky hoci celkom nerozumiem, prečo ho pričlenila k nejakému inému útvaru. Podľa mňa to nemala urobiť. Ministerka spresnila, že namiesto piatich tam bude pracovať trinásť ľudí, takže to nie je taká katastrofa, ako sa na prvý pohľad zdalo. Čítam celú vec tak, že jej zrejme prekážal riaditeľ inštitútu, ale toho mohla odvolať, je to v jej právomoci, a nemusela robiť takéto organizačné zmeny. Alebo jej možno prekážala riaditeľka odboru celoživotného vzdelávania. Teraz sa miesto bude musieť obsadiť novým človekom. V každom prípade celkom neviem, čo to malo znamenať. Priznám sa, tým zmenám nerozumiem. Ale hovoriť o katastrofe, lavíne a podobne to sa mi zdá prehnané. Nemal by analytický útvar fungovať samostatne? Ani doteraz nefungoval samostatne. Bol to odbor v rámci ministerstva, nie samostatná organizácia. Ale áno, podľa mňa by mal byť samostatnou jednotkou rezortu, bolo by to lepšie usporiadanie. To, čo urobila ministerka, je nezrozumiteľné, nepochopiteľné, neposilňuje to inštitút z hľadiska jeho postavenia, práve naopak, začleňuje ho pod nejaký iný odbor. Ako keby ministerka hovorila analytické vybavenie nie je až tak dôležité, môže tam niekde na ministerstve byť, ale nepovažujem ho za vážnu jednotku. No ja si myslím, že človek z takéhoto inštitútu má sedieť na kľúčových poradách ministerstva, na vedení rezortu, pretože má informácie, dáta, ktoré by mohli byť užitočné pre dôležité rozhodnutia. A tým, že bol útvar niekam začlenený, akoby sa znížil jeho význam. Toto mi na rozhodnutí ministerstva prekáža a toto ministerka nijako nevysvetlila. AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ 2. Byť štátnym úradníkom už na Slovensku nie je nadávka [ ; dennikn.sk; Slovensko; 14:04; Redakcia] Katarína Kiššová pondelok 8. januára :04 Zdieľať Mladí úradníci vysvetľujú, že práca pre štát nie je nuda. Majú prístup k lepším dátam ako firmy. Pracovný inzerát Inštitútu finančnej politiky. foto - IFP Dvadsiatka dospelých ľudí stojí pred tabuľou. Zoradia sa vedľa seba podľa toho, ako dlho pracujú v štátnej správe. Ja nastupujem o dva mesiace, ozve sa z jedného konca radu. Na druhom konci stojí úradníčka, ktorá pracuje pre štát päť rokov. Spočiatku rozpačito a placho sa medzi sebou zoznamujú a zisťujú, že každý pracuje v inej oblasti. Veda, bytová politika, umelecké práva, ministerstvo spravodlivosti, inštitút zdravotnej politiky, ministerstvo životného prostredia. Pracujú na rôznych úradoch a rôzne dlho a stretávajú sa tu po večeroch. Toto je Klub úradníkov dobrej vôle, komunita ľudí zo štátnej správy, ktorí majú chuť nabúravať stereotypy o nevrlých a nudných úradníkoch. Je dobré o nich vedieť viac najmä teraz, keď o svoje miesta bojujú analytici z ministerstva školstva, ktorých sa po presunoch ministerky Martiny Lubyovej (za SNS) zastali analytici z rôznych iných ministerstiev. Z advokácie k prezidentovi Kiskovi Klub založila pred dvoma rokmi vyštudovaná právnička Zuzana Vargová. Právo začala študovať v Košiciach a keď sa jej zdalo, že na východe má málo príležitostí, prestúpila na Karlovu univerzitu v Prahe. Počas štúdia stážovala v advokátskej kancelárii. Po čase odišla. Práca v advokácii ma nenapĺňala. Boli tam situácie, ktoré ma zaujímali, ale nebola to láska. Ako študentka chcela experimentovať. Neskôr študovala aj v Holandsku a Dánsku.

5 Na Slovensko sa dostala cez program Leaf, ktorý láka mladých študentov zo zahraničia späť na Slovensko. Ponúkli jej stáž v prezidentskej kancelárii na odbore vnútornej politiky, kde sa začala venovať zdravotníctvu. Po dvojmesačnej stáži si ju nakoniec v paláci nechali. Najprv som si myslela, že práca pre prezidenta bude nuda. Všetko sa zmenilo, keď som dostala prvé zadanie. Okamžite ma to nadchlo. Po mesiaci som si povedala, že toto je presne to, čo mi chýbalo verejný rozmer mojej práce. Potrebujem vidieť, aký to bude mať celospoločenský dosah. Je to pre mňa dôležitejšie ako práca pre konkrétneho klienta, hovorí Vargová. Analytická ministerka a workshopy Spoluzakladateľ komunity úradníkov Marek Plavčan študoval v Londýne a Hamburgu. Štúdium mu cez štipendium zaplatil štát s podmienkou, že po skončení školy sa vráti na Slovensko a odpracuje minimálne tri roky v štátnej správe. Predtým si ešte vyskúšal súkromný sektor. Mladý, vzdelaný človek s našliapnutou kariérou sa rozhodol pre prácu analytika Inštitútu sociálnej politiky na ministerstve práce. Absurdné? Pre Plavčana samozrejmosť. Nepáči sa mu, keď ľudia stavajú do opozície prácu pre štát a súkromnú firmu. Každému odporúčam vyskúšať si prácu pre štát. Môže sa naučiť lepšie komunikovať s ľuďmi, a to je výzva. Najväčšiu hodnotu na trhu práce má človek, ktorý má skúsenosti z obidvoch sektorov. Prechod medzi analytickou jednotkou na ministerstve a poradenstvom v bankovníctve je normálny. Štát ako zamestnávateľ a manažéri firiem sa bijú o tých istých ľudí, hovorí Plavčan. Hovorí, že pracovať pre štát je vo Veľkej Británii veľká prestíž. Obraz úradníka sa zlepšuje aj v ďalších krajinách, vrátane Slovenska. Zásluhu na tom majú podľa Plavčana najmä analytické jednotky na ministerstvách, v ktorých zvyčajne pracujú mladí ľudia s titulom zo zahraničnej univerzity. Byť úradníkom už nie je nadávka, dodáva Plavčan. Tímlíder, junior konzultant a odmeny podľa zásluh V čom sú podľa Vargovej a Plavčana najväčšie výhody práce pre štát? Plavčan hovorí, že v súkromnom sektore síce môže človek rýchlejšie postúpiť na vyššie miesto, na úrade sa však skôr špecializuje na jednu oblasť, a tak sa stane odborníkom. Či už sa bavíme o sociálnej politike, poľnohospodárstve alebo energetike. Tam niekde sedí úradník, ktorý je na danú oblasť najväčší expert v krajine. Napríklad, v Európskej komisii zamestnanci rotujú medzi rôznymi odbormi a často tomu nerozumejú a musia sa dovzdelávať. U nás však úradník musí rozumieť svojej práci, pretože sa stáva, že dostane za úlohu napísať zákon, vysvetľuje Plavčan. Aj Vargová zdôrazňuje, že úradníci musia byť expertmi vo svojej oblasti. Zákon je forma nejakého opatrenia, a to opatrenie treba vymyslieť. Vymyslieť, ako bude fungovať, odkiaľ naň vezmeme peniaze. To je úlohou úradníkov a následne svoje nápady musia odkomunikovať nadriadeným. Úradníci sú aparát ľudí, ktorý formuje to, čo ďalší aparát ľudí zavádza do života. Je to kolos, hovorí Vargová. Zákon o štátnej službe nezakazuje úradom vnútorne prerozdeliť mieru zodpovednosti a kompetencie. To znamená, že vedúci môže vo svojom úrade vytvoriť hierarchiu podobne ako vo firme. Napríklad, na ministerstve financií zaviedli pozície tímlíder, senior a junior konzulant. Pokiaľ má sekcia rozpočet, dokáže ľudí odmeňovať podľa zásluh. Nedá sa narábať s funkciami a titulmi ale so zodpovednosťou. Šikovný manažér dokáže využiť priestor, ktorý mu zákon umožňuje, hovorí Plavčan. Zároveň podľa Plavčana má úradník to najcennejšie, čo človek dnes vo svojej profesii môže mať dobré dáta. Ako štátny analytik mám k dispozícii osobné údaje a tie najpresnejšie dáta. Vďaka tomu môžem robiť realistickejšie odhady ako akákoľvek firma. To si veľmi vážim. Každý by si mal vyskúšať prácu pre štát Čo teda robí Klub úradníkov dobrej vôle? Jeden zo vžitých stereotypov o úradníkoch je, že po osemhodinovej pracovnej dobe idú domov. Títo úradníci sa, naopak, majú chuť stretávať aj po večeroch a z času na čas organizujú semináre či workshopy. Prednášal im napríklad Štefan Kišš, šéf Útvaru hodnoty za peniaze, o dôležitosti analytických jednotiek na ministerstvách. Matej Sapák, absolvent univerzity na Harvarde im opisoval rozdiely medzi prácou v súkromnom a verejnom sektore, zorganizovali si workshop o argumentácii, o ochrane osobných údajov, alebo o novele zákona o štátnej službe. Koučka mnohých slovenských firiem Simona Socratous úradníkom zasa pripravila seminár o komunikácii. Mali by ste vedieť, aký osobnostný typ sú vaši kolegovia a nadriadení a podľa toho s nimi komunikovať, vysvetľuje koučka Socratous úradníkom. Pýta sa, či niekto pozná vo svojom okolí človeka, ktorého vie zaradiť do jedného z typu osobností. Naša pani ministerka spravodlivosti je analytický typ. Položíte jej otázku, nasadí kamennú tvár a až po chvíli premýšľania odpovie, zaznie zozadu a následne to vyvolá smiech celej miestnosti. Do klubu chcú aj starších úradníkov V štátnej správe pracuje zhruba 20-tisíc ľudí. Niektorí komunikujú priamo s verejnosťou, iní vytvárajú opatrenia a analýzy. Práve tí, ktorí pracujú na koncových úradoch, čiže sú v kontakte s ľuďmi, sú najčastejšie terčom vtipov a najmä o nich sa šíria stereotypy. Úradníci, to sú vraj nepríjemní a neschopní pracovníci, ktorí idú o štvrtej poobede domov. Vargová hovorí, že stereotyp, že úradníci sú rezignovaní a nemajú ambície robiť niečo navyše, neplatí aspoň nie pre mnohých úradníkov. Človek sa lenivým úradníkom stáva, on ním zvyčajne nie je po nástupe do úradu. Mladí ľudia sa chcú učiť a meniť veci. Keď dostanú príležitosť, využijú ju. Pokiaľ však budú v skostnatelom prostredí, o entuziazmus ľahko prídu. Aj preto tu je náš klub. Aby entuziazmus udržal. Navyše, aj v štátnej správe je tlak na kvalitu a dobré nápady. Samozrejme, na Slovensku sa stáva, že niekto sa snaží chrániť záujem druhého. To sú nežiadúce situácie. Dnes už ale vznikajú tlaky, aby sa to nedialo. A tlaky robia aj úradníci, hovorí Vargová.

6 Úradnícky klub si dáva za cieľ prilákať starších úradníkov, ktorí už môžu strácať motiváciu. Do roka chcú vytvoriť mentorský program, ktorý spojí staršiu generáciou s mladšou. Seniorskí úradníci podľa Vargovej môžu tým mladším vysvetliť, že do istej miery musí byť štátna správa formovaná politickými rozhodnutiami. Mladí sa majú čo učiť od starších, napríklad nemajú manažérske skúsenosti. Starší zase získajú entuziazmus a energiu, hovorí Vargová. Klub nevylučuje do budúcnosti ani spoluprácu s regiónmi. Napríklad, v Košiciach sídli Ústavný súd, ale Plavčan hovorí, že zatiaľ ich neplánujú osloviť Zmeny na ministerstve školstva [ ; TV TA3; Téma dňa; 19:50; Peter Bielik / Peter Bielik] Peter Bielik, moderátor: V štúdiu televízie TA3 je našim hosťom ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová. Dobrý večer, vitajte u nás. Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (nom. SNS): Dobrý večer. Peter Bielik: Ďakujem pekne za to, že ste prijali pozvanie do prvej tohtoročnej Témy dňa. Pani ministerka, ako som predoslal vo svojom úvodnom slove, pre vás bol ten štart nového roka pomerne ostrý. Dvestotridsaťsedem miest na Ministerstve školstva bolo zrušených, a zároveň bolo vytvorených dvestotridsaťjeden pracovných miest. S akým cieľom? Martina Lubyová: No v prvom rade by som chcela povedať, že išlo o organizačnú zmenu, ktorú sme mali uskutočniť už pri mojom nástupe do funkcie, ktorá súvisela s tým, že Ministerstvo financií od nás požadovalo, aby sme, aby sme znížili počet miest o štrnásť, pretože mali sme prezamestnanosť oproti tomu smernému číslu, ktoré sme mali dosiahnuť. A tak som si povedala, že nebudem to robiť hneď prvý deň po nástupe, počkám si tých sto dní, pozriem sa, ako fungujú tie toky a funkčnosť v rámci ministerstva. A potom sa budeme snažiť tú zmenu urobiť tak, aby to bolo čo najmenej bolestné pre tie, pre tú vecnú agendu, ktorú to ministerstvo rieši. To, o čom vy hovoríte, že sa teda vytvorili nejaké dvesto, rádovo, miest a zrušilo dvesto miest, to je len čistá formalita. V skutočnosti sa ten stav znížil o štrnásť miest. Ale to, že, že sa teda nejakých dvesto miest nanovo akoby v tom organizačnom poriadku zadefinovalo, súvisí len s formálnou zmenou. Napríklad, ak sa zmenil názov oddelenia, v ktorých pracuje, v ktorom pracuje, ja neviem, päťdesiat ľudí, tak tým päťdesiatim ľuďom sa formálne musela prepísať zmluva, s tým, že sa tam uviedol nový názov oddelenia. Takže naozaj, tie reálne zmeny sa týkali zrušenia štrnástich miest a reálne obsahové zmeny sa týkali malého počtu miest, možno sa dá, sa dajú spočítať na, na, na prstoch dvoch rúk. Peter Bielik: Takže je to ten spôsob, keď prichádza nový manažér, či už do súkromnej sféry alebo do štátnej sféry, tak jednoducho si to prispôsobí podľa seba tak, aby mal v rukách to riadenie a mal pri sebe tých ľudí, ktorým dôveruje, a ktorých chce naozaj uplatniť a ktorým chce dať kompetencie? Martina Lubyová: Určite áno, určite áno. Keď má človek niečo riadiť a má byť za to zodpovedný, za takúto dôležitú agendu, tak potrebuje naozaj si nastaviť tie procesy tak, aby im rozumel, aby mal možnosť ich kontrolovať a ovplyvňovať. Takže je to naozaj spojené s tým, že sa cítim zodpovedná za ten rezort a chcem ho efektívne riadiť. Peter Bielik: No čo to ale znamená v realite? Znamená to, že tí istí ľudia budú robiť niečo iné a zmení sa aj obsah ich práce, alebo došlo k zmenám v riadení, a teda zmení sa len tá forma ich práce? Martina Lubyová: No forma práce sa v podstate vôbec nemení, u niekoľkých ľudí sa zmení obsah práce. ako som hovorila, je to napríklad vtedy, keď sa ušetrili nejaké pracovné miesta, tým, že sa zlúčili nejaké dve jednotky, nejaké dva útvary, tak ten nový riaditeľ toho nového, väčšieho útvaru bude mať zmenené kompetencie, bude mať rozšírené kompetencie. Ale drvivá väčšina ľudí, ktorá pracuje v tom útvare, pre nich sa obsahovo tá ich práca nemení. Je to čiste formálna zmena, vyplývajúca z toho, že sa, že musíme vyhovieť zákonu o štátnej službe a musíme im teda nanovo vydať zmluvu, kde sa už spomína nový názov oddelenia. Takže forma sa nemení a obsah sa mení len pre niekoľkých. Peter Bielik: Ak by sa to týkalo súkromnej firmy, napríklad ako je táto televízia, tak by som tomu dokonale rozumel. Len vždy pri štátnych inštitúciách, najmä pri ministerstvách, a ergo teda pri koaličných vládach, zohráva veľkú rolu aj politika. A dosť diskutovanou témou, a predpokladám, že ešte nie úplne ukončenou, je aj táto politická stránka veci. Zmenili sa totiž aj kompetencie a pôsobnosť štátnych tajomníkov. Na Slovensku momentálne máme koaličnú vládu a krížovú kontrolu. To znamená, že aj keď je minister z jednej strany, tak štátny tajomník je z inej strany. Majú ešte koaliční partneri Slovenskej národnej strany, najmä Most-Híd, nejaký vplyv na to, ako budú dokonané tieto zmeny, alebo už je to definitívne? Martina Lubyová: Ja sa v prvom rade snažím nastaviť ten systém funkčne tak, ako odborníčka, aby bol funkčný. Ale pokladám to za akýsi návrat do normálu, pretože, ak sa pamätáte, keď som bola vymenovaná do funkcie, tak som tu u vás rozprávala o svojich prvých troch hlavných prioritách a napríklad téma regionálneho školstva bola mojou najväčšou prioritou. Regionálne školstvo, aby diváci rozumeli, to sú vlastne všetky stupne škôl okrem vysokého školstva. Čiže je to naozaj veľmi kľúčová vec, ktorú náš rezort riadi, je to taká, také jadro nášho rezortu. A pokladám za prirodzené, že takýto dôležitý, takáto dôležitá časť rezortu je v zodpovednosti a v kompetencii ministra. To znamená, že to regionálne školstvo, ešte aj tým, tým dupľom, že máme robiť reformu regionálneho školstva, považujem za, za, za potrebné, aby bolo podo mnou, aby som mala možnosť ho

7 efektívne riadiť. Podobne je to s vedou, to znamená veda a výskum, ktoré sú naozaj ako, prišla som z toho vedeckého prostredia, je to moja parketa a tiež som avizovala, že teda budem chcieť efektívne riadiť túto časť funkcie nášho ministerstva. A pokladám to za úplne normálne, že ten vrcholový topmenežér naozaj efektívne riadi tie základné a kardinálne časti toho ministerstva. Zároveň ale, samozrejme, sa nesnažím nejakým spôsobom vyhostiť tých štátnych tajomníkov. Myslím, že my máme dobrú spoluprácu s mojimi štátnymi tajomníkmi a zostávajú im veľmi dôležité oblasti. Konkrétne pani, pani štátna tajomníčka Nachtmannová za Smer naďalej riadi medzinárodnú spoluprácu a dohodli sme sa na posilnení jej kompetencií smerom do vedy. To znamená, všetka veda, ktorá súvisí, a dnes už do veľkej miery súvisí s medzinárodnou spoluprácou, bude v jej kompetenciách. Čiže naozaj, to dôležité, čo sa deje v oblasti vedy, je už dnes to, čo sa deje v oblasti veľkých medzinárodných projektov, jej zostáva, čiže týmto spôsobom budú jej kompetencie ešte rozšírené na tú medzinárodnú vedu. Tam sa jedná o veci veľkého významu, napríklad členstvo v Európskej vesmírnej agentúre, členstvo Slovenskej republiky v rôznych medzinárodných vedeckých inštitúciách typu CERN, inštitút v Dubne, nové biologické laboratóriá, jedná sa tam o zvyšovanie účasti našich výskumníkov v európskom výskumnom priestore, horizont dvadsať dvadsať. Čiže toto je veľmi dôležitá agenda a na tomto sme sa s pani štátnou tajomníčkou dohodli. S pánom štátnym tajomníkom Krajňákom za Most Híd sme sa dohodli, že zostáva mu odbor výchovy a vzdelávania národnostných menšín. To je naozaj parketa, ktorá je pre Most Híd veľmi dôležitá. A keďže pán štátny tajomník veľmi aktívne a rád pracoval aj v oblasti inklúzie, a inklúzia je tiež veľmi dôležitá téma pre Slovensko, prejavil záujem o túto tému, dohodli sme sa, že bude zodpovedný za, za inklúziu. Takže má aj, alebo teda bude mať odbor inklúzie, inkluzívneho vzdelávania. Peter Bielik: Kde bude môcť spolupracovať aj so splnomocnencom vlády. Martina Lubyová: Naďalej pokračovať v tých dobrých aktivitách, ktorý, ktoré v tomto smere robil. A ja si myslím, že je uznávaným odborníkom, a naozaj, je to jeho srdcovka. Peter Bielik: No ale bola tam taká nejaká diskusia o tom, že teda, myslím, že predseda strany Most-Híd Béla Bugár sa vyjadril niečo v tom zmysle, že ešte sa o tom bude diskutovať a pokúsi sa ešte túto vec nastoliť na koaličnej úrovni. Rátate s tým? Martina Lubyová: No my s pánom Bugárom diskutujeme pravidelne a dobre. A myslím si, že už aj odvtedy, keď toto vyhlásil, sme ďalej diskutovali. Nemyslím si, že by tam bola nejaká zásadná vec, myslím, že sme sa už aj s pánom štátnym dohodli. Ale veľmi rada sa budem ďalej rozprávať, a s pánom Bugárom máme vždy veľmi produktívne a dobré rokovania. Peter Bielik: Ale zotrváte vo svojom názore? Martina Lubyová: No my, my sa, my sa dohodujeme na určitom vydefinovaní týchto kompetencií, tak ako to bolo aj v prípade pani, pani Nachtmannovej. Čiže, pokiaľ pán štátny bude cítiť, že potrebuje ešte nejakú kompetenciu, istú nejakú kontrolnú z pozície národnostno-menšinového školstva a týchto vecí, ktoré mu boli zverené, tak som, samozrejme, otvorená tejto diskusii. Peter Bielik: Najviac citovanou zmenou, keďže tie peniaze sú vždy až na prvom mieste, ako sa hovorí, je zrušenie Inštitútu vzdelávacej politiky. To bol taký klon Inštitútu finančnej politiky z Ministerstva financií. Martin Filko, dnes už taká ikona, ktorá tieto inštitúty iniciovala, sa snažil presadiť teóriu hodnoty za peniaze. Často teda sa hovorí o tom, aby sa peniaze, a najmä tie štátne, ktoré sa vynakladajú, vynakladali efektívne. Nebudú vám chýbať napríklad analýzy tohto inštitútu pri realizovaní potrebných reforiem? Prečítal som si napríklad rozhovor s Milanom Ftáčnikom, ktorý je jeden z autorov toho konceptu Učiaceho sa Slovenska, keď hovoril, že dosť tieto analýzy využívali, že teda sa o ne opierali pri tej koncepcii a zostavovaní tohto reformného dokumentu. Martina Lubyová: Tak pán redaktor, nám analýzy chýbať nebudú, pretože my sme ten inštitút nezrušili. V prvom rade teda by som chcela dať naozaj celej verejnosti túto informáciu, lebo to bolo niečo, čo nebolo pochopené a bolo to diskutované na základe zlého pochopenia tejto organizačnej zmeny. Ten inštitút nebol zrušený, on bol zlúčený s iným oddelením a jeho kapacity boli posilnené. To znamená, z pôvodného inštitútu, kde bolo šesť ľudí, je teraz oddelenie, kde je trinásť ľudí. Nazýva sa to odbor, pretože my sme v zmysle nového zákona o štátnej správe povinní nazývať tie oddelenia podľa toho, koľko majú pracovníkov. Čiže je to odbor, ale tá analytika tam určite potlačená nebola. Tí ľudia, ktorí tam pracovali, v tom inštitúte, tam naďalej zostávajú. Došlo k organizačnej zmene z toho titulu, že keď sa zlučujú dve pracoviská alebo nejaké, nejaké dva útvary, tak zanikajú tie dva posty tých riaditeľov a je vytvorený post nového riaditeľa. A ja si myslím, že aj s ohľadom na to, že naozaj, ten post riaditeľa toho inštitútu je veľmi dôležitý, tie analýzy sú veľmi dôležité, a že to bol naozaj aj najkompetitívnejší a najlukratívnejší post v rámci nášho ministerstva, tak je aj dobre, že v rámci aj tejto organizačnej zmeny sa ten post otvorí externej súťaži. To znamená, tak ako sa postupuje v zmysle zákona o štátnej službe, po tomto zlúčení bude na tento post vypísaná externá súťaž. Tá bude otvorená všetkým, to znamená aj uchádzačom mimo ministerstva. A dokonca sa, sa, sa nazdávam, že, že sa nám podarí rozšíriť tú analytiku tak, aby sme pritiahli aj odborníkov, napríklad Slovákov, ktorí študovali v Prahe, ktorí študovali, študovali niekde, ja neviem, vo Veľkej Británii, a že sa nám budú môcť vrátiť a pracovať v rámci tohto nového útvaru. Zároveň pracujeme spolu s Ministerstvom vnútra na ďalšom posilnení analytických kapacít. To je projekt, ktorý sa nazýva EVS, Efektívna verejná správa. V rámci tohto projektu existuje špeciálny projekt, ktorý je zameraný vyslovene na posilňovanie analytických inštitútov v rámci druhých ministerstiev. Čiže tam sa jedná o Ministerstvo pôdohospodárstva, Ministerstvo zdravotníctva a tak ďalej. Naše ministerstvo je partnerom v tomto projekte a máme dohodnuté, zatiaľ predbežne, posilnenie analytických kapacít o ďalších šesť miest v rámci financovania tohto projektu. Malo to byť už skôr, sú tam zrejme nejaké ešte, ešte zdržania, z titulu, možnože je tam väčšia skupina ministerstiev zahrnutá. Ale my sme partnermi tohto projektu a rátame s tým, že v rámci tohto projektu dostaneme ešte ďalších šesť analytických miest práve do tohto inštitútu. Peter Bielik: Len ak si správne pamätám, ten inštitút bol teraz zahrnutý do odboru dlhodobého vzdelávania. Martina Lubyová: Celoživotného.

8 Peter Bielik: Celoživotného vzdelávania, ďakujem pekne. A tam je teraz otázka, ak tam má prísť nový človek, bude to ekonóm, alebo bude to odborník na dlhodobé alebo celoživotné vzdelávanie? Martina Lubyová: No táto otázka sa nám dorieši, keď sa nám dorieši aj posilnenie analytické toho inštitútu. My sme totižto zase v rámci práce toho inštitútu mali isté signály že, že niekedy sa nám tí analytici trošku odtrhli od, od práce ostatných vecných odborov toho ministerstva, že vznikali analýzy, ktoré sú síce dôležité, ale neboli celkom prepojené na, na tú prax. Napríklad sa nám dokonca stalo, že správa o stave vedy a výskumu na Slovensku alebo správa o stave vysokého školstva bola, bola kritizovaná za to, že nemá dostatočný analytický obsah. To znamená, že pri tvorbe takého dôležitého kľúčového dokumentu v rámci jedného ministerstva sa nám tie analytické odbory a tie vecné odbory nejakým spôsobom nevedeli stretnúť. Čiže ja som pokladala za veľmi dôležité opäť sa snažiť prepojiť, alebo teda nanovo prepojiť tú analytickú prácu s tými praktickými úlohami, ktoré to ministerstvo rieši. Je to o to dôležitejšie, že v rámci reformy, ktorá nás čaká, teda toho národného programu, tam bude celý rad krokov, ktoré bude treba dopredu analyzovať, prepočítať, odhadnúť. Čiže ja si od tejto zmeny sľubujem to, že dôjde k tesnejšiemu prepojeniu analytických funkcií s tými vecnými funkciami. To, že je to momentálne práve celoživotné vzdelávanie, súvisí s tým, že máme najväčšie problémy, ako Slovenská republika, v rámci dosiahnutia indikátorov horizontu dvadsať dvadsať práve v oblasti celoživotného vzdelávania, že z tých všetkých indikátorov, ktoré sú v našom rezorte, sa nám zdá, že tento je najviac ohrozený. Čiže ja som už pri nástupe do funkcie žiadala, aby sa ten inštitút začal viac venovať celoživotnému vzdelávaniu. Čiže toto je taký symbolický krok. My sme si mohli dať za cieľ prepojiť ich viac s vysokými školami alebo prepojiť ich viac s analýzou v oblasti vedy a výskumu, ale keďže zatiaľ viac pociťujeme najväčší deficit v oblasti celoživotného vzdelávania, tak sme ich prepojili dočasne s tým odborom celoživotného vzdelávania. To ale neznamená, že táto, táto, tento stav je zakonzervovaný. Očakávame jednak teda tie nové analytické kapacity a budeme robiť aj ďalšie zmeny v rámci tých priamo riadených organizácií, čiže isté funkcie z odboru celoživotného vzdelávania sa zase dostanú do centrálneho aparátu. A potom sa zrejme zase tá analytika úplne oddelí. Peter Bielik: No Je to taký manažérsky prístup. Uvidíme, že tá efektivita, ako sa naozaj prejaví a kam to všetko dospeje. Budú sa môcť tí analytici správať autonómne na to, aby tak, ako je to, keď už hovoríme o menežérskom prístupe, napríklad v súkromných firmách, ten menežér potrebuje mať nastavené zrkadlo. A potrebuje, aby mu ho nastavil niekto, kto je absolútne bez nejakých záväzkov, nejakých väzieb, aby to mohol urobiť nezávisle a pravdivo. Budú mať oni aj napriek zaradeniu pod túto sekciu celoživotného vzdelávania dostatok autonómie na to, aby vám naozaj mohli povedať, ako to v skutočnosti nie je a ako to chcú možno vidieť? Martina Lubyová: No ja nevidím žiaden súvis s autonómiou a s takýmto zaradením, pretože, keď sa pozriete napríklad na organizačné schémy iných ministerstiev, tak tieto analytické jednotky sú niekde zaradené pod štátnym tajomníkom, čiže nie je to priamo pod ministrom, je to v nejakom druhom, nejakej druhej úrovni. Čiže z toho, z toho bezprostredného zaradenia priamo pod ministra nejak zásadne nevyplýva tá ich nezávislosť alebo závislosť. Nakoniec to, že sú štátni zamestnanci priamo, priamo platení tým ministerstvom, do istej miery determinuje, že mali by robiť niečo, čo je pre to ministerstvo dôležité, čo, čo im umožňuje konať v praxi. Takže naozaj si nemyslím, že, že týmto by bola narušená nejaká nezávislosť. Peter Bielik: A ako by ste to teda chceli mať? Vy im zadáte otázku, oni vám odpovedia alebo oni konajú samostatne a upozornia vás, keď je nejaký problém? Martina Lubyová: No doteraz to bolo tak, že oni viac-menej tie analýzy navrhovali samostatne. Teraz by som chcela posilniť aj to, že my zadáme nejaký problém, napríklad, že potrebujeme v rámci reformy školstva alebo reformy systému celoživotného vzdelávania urobiť odhad dopadu nejakej úlohy na rozpočet, na, na úlohy iných, iných inštitúcií a že potrebujeme teda od nich nejakú analýzu, ktorá by podoprela tie naše zmeny. Čiže zadáme im tie analýzy aj my priamo, bude tam tesnejšie prepojenie naozaj s tou rozhodovacou praxou ministerstva, a to najmä v kontexte tej reformy. Peter Bielik: To som sa chcel opýtať ako ďalšiu vec. Ak si teda zoberieme v globále všetky tieto zmeny, umožnia oni realizáciu tých potrebných reforiem? O tom sa nemusíme asi príliš veľa škriepiť, že reformy sú potrebné. Naše školstvo v súčasnosti stagnuje, ak teda môžem použiť toto slovo a nechcem použiť možno niektoré z negatívnejších vyjadrení, a potrebuje istý impulz, isté oživenie. Máme tu aj projekt Učiace sa Slovensko. Vy ste pri svojom nástupe povedali, že momentálne ten dokument je tak trochu nepoužiteľný, pretože mu chýbajú nejaké realizačné body, nejaké stupne, nejaké konkrétne paragrafy, podľa ktorých by sa malo postupovať a tak ďalej. A toto všetko, čo sa momentálne udialo na prelome rokov na Ministerstve školstva, povedie k tomu, aby sa tieto impulzy dostali do rezortu a aby sa tie reformy naštartovali? Martina Lubyová: Určite áno. To, o čom som už hovorila, že väčšie prepojenie analýzy s praxou je potrebné práve na to, aby sa dali naštartovať a oceniť tieto reformy. Čiže to, čo sme sa my rozprávali kedysi, že tá, ten dokument Učiace sa Slovensko je autorským dokumentom a v podstate zostal v takej rovine nie úplne menežérskeho dokumentu, ak mám teda použiť tú vašu terminológiu menežérstva, to znamená, chýbali mu také tie realizačné náležitosti, ktoré ho umožnia preklopiť do praxe. Čiže neboli tie opatrenia nejakým spôsobom vyšpecifikované v čase, že ktoré sa dá kedy urobiť. Nedá sa všetko robiť, samozrejme, naraz, má tam byť desaťročný plán. Neboli tam uvedené dopady na iné rezorty, neboli tam uvedené zodpovedné inštitúcie, neboli tam uvedené nejaké odhady rozpočtu, ktoré na to budú potrebné. Čiže celý tento akoby menežérsky plán sa musí ocitnúť v tom Národnom programe rozvoja, výchovy a vzdelávania. A na to, aby sme ho urobili, budeme potrebovať veľmi veľa analýz. Čiže aj to tesnejšie prepojenie analýz s praxou je presne krok k tomu, aby sme čím skôr dokázali tie, tie praktické zmeny vykonať. Peter Bielik: To znamená, viem si predstaviť, že tie otázky smerom k vašim analytikom, či už budú zaradení tam, alebo sa to ešte nejakým spôsobom inak vyvrbí, budú v tom smere, ktoré zákony treba zmeniť na to, aby sa

9 tieto myšlienky z Učiaceho sa Slovenska dostali do praxe, koľko peňazí to bude vyžadovať a tak ďalej. Toto budú tie konkrétne otázky a to budú tie doplnenia, ktoré ešte tento dokument čakajú? Martina Lubyová: Áno. Ja si myslím, že to je triviálna otázka, ktoré zákony majú byť zmenené, na to netreba nejakú hĺbkovú analýzu, ale skôr potom dopady týchto zmien. To znamená, koľko to bude stáť, koľko to asi bude trvať a akým spôsobom to možno zasiahne do kompetencií iných inštitúcií, napríklad. Peter Bielik: Keď som si prečítal ten dokument Učiace sa Slovensko, on, samozrejme, sa stal takým, takým popularizačným alebo populárnym dokumentom. Obávam sa však, že tí, ktorí ho čítali, tak možno prišli len po ten nadpis a už, už do hĺbky neskúmali ten obsah. Má to asi dvesto strán, prvých jedenásť kapitol je o inklúzii, čo je teda, samozrejme, veľmi dôležitá záležitosť, ale týka sa, teraz nech ma niekto neberie za slovo a necituje, ale prioritne menšín a prioritne problémovejších súčastí toho školstva, vzhľadom teda povedzme na žiakov a učiteľov, a až potom sa dostávame povedzme k excelentnosti, k tým, k tej väčšine, k opatreniam, ktoré by pomohlo teda povedzme tým osemdesiatim percentám alebo osemdesiatim piatim percentám toho školstva. Budete sa snažiť aj toto zmeniť? Považujete za správne, že sa tam najprv teda hovorí o inklúzii, individualizácii učebného procesu, menej talentovaných žiakov, odbúravaní stresu, my si ešte asi pamätáme iný spôsob výučby, a teda nie o modernizácii učebného procesu pre väčšinu žiakov, podpore vynikajúcich žiakov a zvyšovanie náročnosti. Budete sa snažiť aj toto nejakým spôsobom upraviť v rámci toho dokumentu a nastaviť inak jeho priority? Martina Lubyová: Ja pokladám inklúziu za veľmi dôležitú tému. Je to dôležité najmä v slovenskom kontexte, kde máme naozaj široké, široké skupiny žiakov a študentov, ktorí túto inklúziu potrebujú. Ale zároveň teda musím povedať, že tá inklúzia nemôže a nebude fungovať bez toho, aby boli vyriešené práve tieto kľúčové otázky, o ktorých ste vy práve hovorili, to znamená modernizácia školstva, to znamená podpora kvality, to znamená aj zmena učebných osnov a zmena teda obsahu vzdelávania smerom k vyššej kvalite, k vyšším nárokom. Takže samozrejme, inklúzia áno, ale v kombinácii s týmito ďalšími akoby nosnými piliermi toho procesu. A tá modernita, a tá a tá podpora kvality, je vlastne takými kľúčovými sloganmi toho nového národného programu rozvoja. Peter Bielik: Naozaj, môžeme vychádzať a prečítal som si napríklad aj rozhovor s vašim predchodcom, pánom Draxlerom, ktorý hovorí, že na excelentných, napríklad nemeckých školách asi sa nediskutuje o tom, že sa bude znižovať miera stresu pre žiakov, alebo že sa bude znižovať miera náročnosti učiva pre týchto žiakov. Naopak, pravdepodobne pri tom väčšom tlaku a pri väčšej náročnosti na tých žiakov sa ukazujú tí najlepší, a tam sa môže dostávať tá podpora. Je to reálne aj v našich podmienkach, naozaj zase nastaviť takýmto spôsobom, keď teda máme to školstvo tak trochu doširoka rozkročené, máme tu systém normatívu na žiaka, veľké množstvo súkromných škôl, osnovy si tvoria samé, majú veľkú mieru autonómie pri tvorbe týchto osnov, máme tu štátne školstvo, máme tu kompetencie v rámci samospráv, je to všetko reálne zvládnuť, a nastaviť to naozaj opäť na tú kvalitu, na tú náročnosť a výber tých najlepších, ktorí potom majú ťahať tých ostatných? Martina Lubyová: No správne ste to popísali, že momentálne ten systém je veľmi komplikovaný, je veľmi komplikovaný. My máme tie kompetencie rozdelené medzi, medzi mnohé subjekty, vrátane rôznych rezortov. To znamená, ten, ten náš rezort, to školstvo často krát ten systém neriadi efektívne, ale iba dajme tomu metodicky usmerňuje. Tie školy zriaďuje niekto iný, financuje ich niekto iný, metodicky usmerňuje niekto iný. Čiže naozaj, ten systém je teraz mimoriadne komplexný a veľmi ťažko sa nám v ňom pôsobí. To znamená, že jeden z hlavných cieľov je aj určitý návrat toho celého systému pod našu strechu, pod Ministerstvo školstva, aby sme mohli efektívne riadiť, efektívnejšie financovať. A to je aj obsahom, to bolo spomínané aj v rámci dokumentu Učiace sa Slovensko, je to spomínané aj teda v rámci programového vyhlásenia a myslím si, že je to aj agenda celej koalície, aby sme sa teda pokúsili do istej miery aspoň spätne vrátiť tieto kompetencie pod rezort školstva. Takže to by nám malo do istej miery zjednodušiť situáciu. Tie ďalšie veci, o ktorých hovoríte, určite je dôležitá inklúzia, ale čoraz viac hlasov volá aj naozaj po tom, aby bola podpora excelentnosti, aby bola aj podpora talentovaných detí a žiakov, aby sme sa teda venovali naozaj zvyšovaniu kvality en bloc a zvyšovaniu excelentnosti. Takže na toto, už opakujem, na tú modernitu a zvyšovanie kvality sa chceme v prvom rade zamerať v tom novom národnom programe. Peter Bielik: Znamená to, že vypočujete aj napríklad hlas predsedu vlády? Už pred rokom, to bolo ešte ďaleko, ďaleko pred voľbami do vyšších územných celkov, hovoril o tom, aby sa stredné školstvo úplne vrátilo do kompetencií štátu a odišlo spod gescie vyšších územných celkov. Aký máte na to názor, na tento opätovný presun stredného školstva zo samospráv do pôsobnosti štátu? Martina Lubyová: Ja, ja súhlasím s týmto názorom. Ja si myslím, že by nám to uľahčilo situáciu, v duchu toho, čo som už pred chvíľou komentovala, bolo by to zjednodušenie. Peter Bielik: No len tam vás čakajú asi ťažké rokovania, ak by ste to chceli presadiť, so ZMOS-om, Združením miest a obcí Slovenska. Už si vyššie územné celky a samosprávy naozaj tieto kompetencie osvojili. Súvisí to so zamestnanosťou, súvisí to s aj činnosťou týchto samospráv. Ste na to pripravení už, už teda aj argumentačne? Martina Lubyová: Samozrejme, sme pripravení na rokovania, sme pripravení aj na ťažké a komplexné rokovania. Nemôžeme byť maximalisti, môžeme uznať, že určitý rozsah kompetencií sa nám podarí vrátiť. Neočakávam, že sa nám to teraz podarí komplet vrátiť celé na sto percent, pretože naozaj, aj ZMOS v tom plní svoju rolu, už majú do toho dané nejaké investície. Nejakým spôsobom, naozaj, aj tie regióny a tie lokálne komunity vedia oceniť situáciu, čiže majú tam svoju rolu, ale myslím si, že, že istý rozsah tých kompetencií by sa mal vrátiť pod školstvo. A aký bude ten rozsah, to už bude naozaj výsledkom týchto rokovaní. Peter Bielik: Oni už majú často rozbehnuté aj spolupráce v rámci duálneho vzdelávania s lokálnymi firmami a tak ďalej, čo asi by nebolo najlepšie sa vracať úplne niekde na začiatok, pretože tam už to začína fungovať, aj keď nie až v takej forme, ako bolo projektované. No ktoré tie prvé kroky by teda mali viesť k tomuto aspoň čiastočnému cieľu, keď teda nie úplnému?

10 Martina Lubyová: No v oblasti duálneho vzdelávania, tam ide teda hlavne o vzťah medzi zamestnávateľom a školou, čiže tam ten región nie je až taký dôležitý. Ale konkrétne napríklad v duálnom vzdelávaní, teraz sme naplánovali novelu zákona, ktorá nám pomôže odstrániť niekoľko dôležitých bariér, aby sa viacej žiakov dostávalo do duálneho vzdelávania. Čiže ide tam napríklad o to, že v súčasnosti, keď nejaká škola otvorí triedu duálneho vzdelávania, tak sa im kráti normatív na žiaka a nejaký, nejaká časť financovania sa presúva k zamestnávateľovi. To znamená, tá škola stráca motiváciu otvárať takú triedu, stráca na tom finančne a tým pádom sú bariéry zo strany škôl k otvoreniu týchto tried. Čiže urobili sme návrh zmien legislatívnych, ktoré odstraňujú toto krátenie normatívu pre školy, aby tie školy na tom nestrácali, aby boli motivované otvárať tieto triedy. Zároveň istým spôsobom kompenzujeme náklady zamestnávateľa. Čiže, čiže naozaj, snažíme sa tie bariéry odstrániť a viete, že máme teda cieľ do roku dvadsať dvadsať, aby sme mali dvanásťtisíc detí, študentov v tomto duálnom systéme. A myslíme si, že ten cieľ je s týmito novými zmenami, ktoré sme naplánovali, je dosiahnuteľný. Peter Bielik: A v rámci celého rezortu, ktoré budú tie ďalšie kroky? Teraz ste prešli nejakou organizačnou zmenou, upravili ste si vzťahy v rámci ministerstva, aké budú tie ďalšie kroky? Martina Lubyová: Tých krokov je veľmi veľa, určite sa im nedá venovať všetkým. Ja by som možno, vzhľadom na to, že sme sa bavili o celoživotnom vzdelávaní, chcela povedať o tom, čo chystáme tam, aké zmeny. Pôjde o zavedenie inštitútu uznávania vzdelania, ktoré bolo nadobudnuté v neformálnom systéme vzdelávania. To znamená, prakticky dnes, keď skončíte nejakú školu, dostanete doklad o skončenom vzdelaní. Je to taký ten formálny doklad, ktorý vám uzná zamestnávateľ, ktorý je použiteľný pre trh práce. Ale veľká väčšina ľudí, čoraz viac ľudí študuje niečo iné, než nakoniec robí. To znamená, že tí ľudia budú potrebovať ďalšie vzdelávanie, rekvalifikáciu a dovzdelávanie počas celého pracovného života, ale to sa im už nepodarí nejakým spôsobom formálne uznať v našom systéme vzdelávania. A my chceme urobiť také kroky, aby sa aj vzdelanie a skúsenosti a prax v tomto neformálnom vzdelávaní, to znamená počas vašej práce, počas nejakých ďalších kurzov, dala formálne uznať v systéme vzdelávania. Čiže napríklad, ak si nejaká pani, ktorá vyštudovala, ja neviem, gymnázium alebo nejakú obchodnú akadémiu, chce otvoriť kozmetický salón, v súčasnosti nemôže, pretože potrebuje naozaj vyučenú kozmetičku, ktorá tam musí pracovať a ona sama je tam len v roli takej štatistky ako nejakej šéfky. Teraz, keď ona bude robiť nejaký čas v takejto firme, príde na akreditovanú inštitúciu alebo komisiu, ktorej predvedie tie svoje zručnosti, získa ten diplom a bude môcť normálne legálne pôsobiť v tomto povolaní na trhu práce. Pokiaľ sa bavíme napríklad o študentoch vysokých škôl, tak si vieme predstaviť, že študent IT, to znamená IT-čkár, ktorý teraz študuje päť rokov, má veľmi dlhé, ťažké štúdium, a vieme, že záujem o toto štúdium nám klesá, že, že tí ľudia nám unikajú do firiem, si po skončení dajme tomu troch rokov získa profesijného bakalára, môže ísť pracovať do firmy, do IBM-ky, do nejakej ďalšej spoločnosti. A po niekoľkých rokoch takejto práce si bude môcť validovať to vzdelanie, ktoré tam už získal v praxi, možno bude ešte relevantnejšie než to, čo jeho kolegovia v škole, a získa titul inžinier alebo magistra. Čiže toto sú zásadné zmeny, ktoré sa dotknú, myslím si, drvivej väčšiny ľudí na trhu práce na Slovensku. A práve preto chceme, aby aj ten systém celoživotného vzdelávania mal prioritu. Peter Bielik: Pani ministerka, veľmi pekne ďakujem opäť za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3 v rámci prvej Témy dňa v tomto roku. Budem veľmi rád, keď sa stretneme opäť a keď už budeme môcť zhodnotiť aj dopady týchto jednotlivých krokov. Martina Lubyová: Ďakujem za pozvanie a teším sa. Peter Bielik: Príjemný večer. Martina Lubyová: Podobne. 4. Ministerstvo školstva posúva termín pre vzdelávaciu reformu [ ; Hospodárske noviny; Spravodajstvo; s. 4; Romana Gogová] Bratislava Koncom roka na ministerstve školstva narýchlo optimalizovali štruktúru a menili kompetencie štátnych tajomníkov. Rovnako rýchly prístup však zrejme obišiel reformný dokument Učiace sa Slovensko. Už mesiac totiž mali byť vytvorené expertné skupiny, ktoré z autorských vízií vytvoria Národný program. Rezort odďaľuje termín, mená odborníkov chce zverejniť do konca januára. Mali veľa práce Spočiatku boli vyjadrenia šéfky rezortu vzdelávania optimistické. Keď autori reformy odovzdali Učiace sa Slovensko, Martina Lubyová reagovala, že následne sa bude pracovať na Národnom programe. Spomínala už január Dnes je jasné, že priority z reformného dokumentu budú nastavené neskôr. Ministerstvo školstva totiž ešte stále nepredstavilo skupiny expertov, ktorí by Učiace sa Slovensko rozpracovali do konečnej podoby. Rezort školstva ešte v októbri minulého roku tvrdil, že do mesiaca vytvoria skupinu odborníkov. Keď HN zisťovali v novembri, ako ministerstvo pokročilo, ich odpoveď bola, že o menách budú médiá informovať do dvoch týždňov. Dodnes sa tak nestalo. Ako dôvod uvádzajú to, že ministerka nevytvára jednu, ale niekoľko expertných skupín. Aj to bol dôvod, prečo sa pôvodne avizovaný termín posunul, reagovalo tlačové oddelenie rezortu. Ministerstvo však pre HN hovorilo o niekoľkých expertných skupinách už koncom novembra. V súčasnosti sa na ministerstve finalizuje proces vytvárania expertných skupín vytvorené budú pre jednotlivé oblasti, napríklad regionálne školstvo alebo vysoké školy, reagovali už v tom čase na naše otázky. Štátny tajomník kritizuje dokument