PAMIATKOVÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Átírás

1 PAMIATKOVÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY Odbor národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území - referát pamiatkových území - Cesta na Červený most 6, Bratislava PAMIATKOVÁ ZÓNA MODRA NÁVRH NA VYHLÁSENIE OCHRANNÉHO PÁSMA PAMIATKOVÉHO ÚZEMIA Spracovatelia: Mgr. Dagmara Baroková Ing. Natália Foltinovičová, PhD. Dátum: september 2014 č. spisu: PUSR-2014/ /49923

2 OBSAH 1. PODNET NA ZÁKLADE KTORÉHO BOL NÁVRH SPRACOVANÝ ÚDAJE O PAMIATKOVOM ÚZEMÍ ODÔVODNENIE ÚČELU A CIEĽA OCHRANNÉHO PÁSMA VYMEDZENIE ÚZEMIA OCHRANNÉHO PÁSMA Mapový podklad Opis priebehu hranice ochranného pásma Súpis parciel územia ochranného pásma CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA OCHRANNÉHO PÁSMA Urbanisticko-historický vývoj územia Odôvodnenie rozsahu ochranného pásma Špecifikácia pamiatkových hodnôt pamiatkového územia Súčasný stav územia navrhovaného ochranného pásma a odôvodnenie jeho rozsahu 23 Odôvodnenie rozsahu ochranného pásma SEKTOR A SEKTOR B SEKTOR C VYMEDZENIE PODMIENOK OCHRANY NA ÚZEMÍ NAVRHOVANÉHO OCHRANNÉHO PÁSMA Všeobecné podmienky ochrany Podmienky ochrany vo vzťahu k zástavbe Podmienky ochrany v okolí kultúrnej pamiatky Opevnenie mestské (č. ÚZPF 483/1-3) Podmienky ochrany vo vzťahu k reklamným zariadeniam Podmienky ochrany vo vzťahu k archeológii a nálezom Podmienky ochrany špecifikované pre jednotlivé sektory SEKTOR A SEKTOR B SEKTOR C Definované chránené pohľady ÚPRAVA VZŤAHOV K INÝM CHRÁNENÝM ÚZEMIAM A OCHRANNÝM PÁSMAM ZRIADENÝM PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV BIBLIOGRAFIA DOKUMENTÁCIA A PRAMENE ZOZNAM PRÍLOH Obrázok na titulnej strane: Veduta Modry z leptu A. Kaltschmieda podľa S. Mikovínyho z roku (Bel, M: Notitia Hungariae novae historico-geographica. Tomus II. Viennae, 1736.) 2

3 1. PODNET NA ZÁKLADE KTORÉHO BOL NÁVRH SPRACOVANÝ Predkladaný materiál návrhu na vyhlásenie ochranného pásma Pamiatkovej zóny Modra bol spracovaný na základe žiadosti Mesta Modra, ktorý Pamiatkový úrad Slovenskej republiky prijal dňa a následne odborne vyhodnotil a preveril jeho opodstatnenosť. Podľa 18 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 49/2002 Z. z. ) ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. Ochranné pásmo vytvára predpoklad na lepšie zabezpečenie základnej ochrany pamiatkového územia podľa 29 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., ktorou sa rozumie súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území. Návrh na vyhlásenie je v súlade Ústavou Slovenskej republiky čl. 44, Dohovorom o ochrane architektonického dedičstva Európy č. 369/2001 Z. z. a s Deklaráciou Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva (Uznesenie č. 91/2001) Z. z. Návrh na vyhlásenie je podnetom, na základe ktorého sa začína správne konanie vo veci vyhlásenia ochranného pásma v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V zmysle 18 ods. 2 a 44 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. ochranné pásmo vyhlasuje pamiatkový úrad rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany. Účastníci konania o vyhlásení ochranného pásma sú upovedomení o začatí konania formou verejnej vyhlášky. Doručenie rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma sa vykoná verejnou vyhláškou. 2. ÚDAJE O PAMIATKOVOM ÚZEMÍ Názov pamiatkového územia: Pamiatková zóna Modra Číslo pamiatkového územia: Typ pamiatkového územia: mestská pamiatková zóna Vyhlásenie pamiatkového územia: Vyhláška č. 2/91 Okresného úradu Bratislavavidiek Platnosť vyhlásenia: Kraj, okres: Bratislavský, Pezinok Obec: Modra Katastrálne územie: Modra 3. ODÔVODNENIE ÚČELU A CIEĽA OCHRANNÉHO PÁSMA Vyhlásenie ochranného pásma Pamiatkovej zóny Modra nadväzuje na zákonom stanovenú požiadavku na zabezpečenie účinnej ochrany a usmernený rozvoj jej prostredia alebo okolia. Účelom vyhlásenia ochranného pásma je vytvorenie vhodného nástroja pre zabezpečenie pamiatkovej ochrany prostredia pamiatkového územia, ktoré ho bezprostredne obklopuje a podieľa sa na spoluvytváraní jeho pamiatkových hodnôt a na ich postavení a pôsobení v urbanizme obce a v krajinnom prostredí. 3

4 Cieľom vyhlásenia ochranného pásma je stanovenie podmienok ochrany dôležitých pre zachovanie a ochranu kultúrno-historických, urbanistických, architektonických, prírodno-krajinárskych pamiatkových hodnôt pamiatkového územia a prípadných archeologických nálezov v jeho prostredí. Ochranné pásmo zabezpečuje usmernený rozvoj tohto prostredia pre optimálnu prezentáciu pamiatkového územia. Zachovanie charakteru okolitej krajiny, jej historických krajinných štruktúr, tvorených prevažne z obrábaných svahov viníc, dominantnosti významných kultúrnych pamiatok v okolitej zástavbe, ktorá svojou mierkou a výrazom nebude narúšať, ale vhodne dopĺňať charakteristickú siluetu a panorámu mesta, sú hlavné ciele podmienok ochrany v ochrannom pásme. Vymedzené chránené pohľady zároveň prezentujú tradičný vzhľad pamiatkového územia v širších súvislostiach, na ktorom sa výrazne spolupodieľa i prírodné a urbanizované prostredie zahrnuté v ochrannom pásme. Toto prostredie je potrebné usmerňovať tak, aby sa v budúcnosti v spolupráci s územnoplánovacou dokumentáciou výrazne obmedzili až znemožnili aktivity, ktoré by mali negatívny vplyv na cieľ ochranného pásma. Materiál bol spracovaný na základe terénnych obhliadok, historických a aktuálnych mapových a katastrálnych podkladov, archívnych materiálov - písomných a fotografických - z Archívu Pamiatkového úradu SR a materiálu Modra. Pamiatkový prieskum a zásady pamiatkovej starostlivosti o mestskú pamiatkovú zónu z roku 1996, ktorý je základným dokumentom na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia (podľa 29 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.). 4. VYMEDZENIE ÚZEMIA OCHRANNÉHO PÁSMA Mapový podklad Vektorová katastrálna mapa katastrálneho územia Modra bola poskytnutá Úradom geodézie kartografie a katastra Bratislava dňa Opis priebehu hranice ochranného pásma Východiskový bod hranice ochranného pásma sa nachádza na severovýchodnej hranici parcely č. 5564/2 v mieste, kde sa stretáva so severným cípom hranice pamiatkovej zóny a zároveň parciel č a 5572/1 (nenachádzajú sa v ochrannom pásme). Odtiaľ pokračuje juhovýchodným smerom, sledujúc severovýchodnú hranicu pamiatkovej zóny a parciel č. 5564/3, 5564/1 (ktoré tiež ohraničujú park kaštieľa). Ďalej hranica ochranného pásma pokračuje východným až juhovýchodným smerom po hraniciach parciel č. 5563, 5561, 5556/3, 5556/4, 5556/5, 5556/6, 5556/7, 5556/8 a opisuje tiež južnú hranicu parcely č. 5545, kým sa opäť nenapojí juhovýchodným smerom na severovýchodné hranice parciel č. 5544/1, 5544/3, 5544/4, 5544/5, 5544/6, 5544/7, 5544/8, 5544/9, 5544/10. Priamo pretína parcelu č (poľná cesta) a pokračuje rovnakým smerom po severovýchodných hraniciach parciel č. 5541/1, 5541/2, 5541/3, 5541/4, 5541/5, kde sa hranica ochranného pásma lomí smerom na juhozápad okolo jej juhovýchodnej hranice a pokračuje po poľnej ceste s č. parcely 8297/1(nenachádza sa v ochrannom pásme) a tiež po hraniciach parciel č. 5548, 8299/32. Juhovýchodným smerom sleduje poľnú cestu s č. parcely 8308/83 (nenachádza sa v ochrannom pásme) a severovýchodné hranice parciel č. 8299/33, 8299/34, 8299/35, 8299/36, 8299/37, 8299/38, 8299/39, 8299/40, 8299/41, 8299/42, 8299/43, 8300/1, 8301/8, 8301/9, 8301/10, 8301/11, 8301/12, 8301/13, 8301/14, 8301/15, 8301/16, 8301/17, 8301/18, 8301/19, 8301/20, 8301/21, 8301/22, 8301/23, 8301/24, 8301/25, 8301/26, 8301/27, 8301/28, 8301/29, 8301/30, 8301/31, 8301/32, 8301/33, 8301/34, 8301/35, 8301/36, 8301/37, 8301/38, 8301/39, 8301/40, 8301/41, 8301/42, 4

5 8301/43, 8301/44, 8301/45, 8301/46, 8301/47, 8301/48, 8301/49, 8301/50, 8301/51, 8301/52, 8301/53, 8301/90, kde sa hranica ochranného pásma otáča juhozápadným smerom po jej juhovýchodnej hranici (pozdĺž poľnej cesty s č. parcely 8302/1, ktorá sa nenachádza v ochrannom pásme). Ďalej sleduje hranice parciel č. 8301/92, 8315/23, 8302/2, prechádza cez Procházkov potok po moste, sledujúc slučkovanú čiaru polohopisu katastrálnej mapy, a potom kúsok severným smerom po ľavom brehu potoka a ďalej juhovýchodnú hranicu parcely č. 707 a 708. V mieste dotyku parciel č. 708 a 697/2 sa hranica ochranného pásma otáča juhovýchodným smerom pozdĺž komunikácie a parciel č. 697/2, 697/1, 714/2, 718/5. Z južného cípu parcely č. 718/5 priamo pretína komunikáciu s č. parcely 730/1 do východného cípu parcely č. 796, odkiaľ sleduje jej juhovýchodnú hranicu. Z južného cípu parcely č. 796 pretína hranica ochranného pásma hlavnú komunikáciu pri cintoríne s č. parcely 559/1 do východného cípu parcely č. 833/6 a ďalej západným smerom sleduje severný okraj vozovky Šúrskej ulice, pretína parcelu č. 835/2 (sledujúc slučkovanú čiaru polohopisu katastrálnej mapy) a pokračuje po južných hraniciach parciel č. 833/8, 806/1, 889/1, 888/2, 888/1, 905/2 (Stoličný potok), 1308/19, 1335/5 a 1308/18. V mieste stretnutia s Vajanského ulicou sa hranica ochranného pásma otáča smerom na sever po západných hraniciach parciel č. 1308/13, 1308/65 (chodník pre peších) a 1308/1 (prechádza okolo obchodnej prevádzky a parkoviska Lidl). V mieste, ktoré spája slučkovanou čiarou polohopisu katastrálnej mapy parcelu č. 1308/1 a 1308/47 sa hranica ochranného pásma lomí smerom na východ, sleduje spomínanú slučkovanú čiaru a napája sa na severnú hranicu parcely č. 1308/47. V severovýchodnom cípe parcely 1308/47 sa hranica ochranného pásma lomí opäť smerom na sever, priamo pretína parcelu 1308/1 až do južného cípu parcely č. 963/2. Hranica ochranného pásma opisuje západnú hranicu parcely č. 963/2 a z jej západného cípu opäť priamo pretína parcelu č. 1308/1 až do južného cípu parcely č. 969/2, vedie po je západnej hranici a zo západného cípu opäť priamo pretína parcelu č. 1308/1 a 1306/1 (komunikácia) a napája sa na slučkovanú čiaru polohopisu katastrálnej mapy, ktorá vymedzuje chodník pre peších na parcele č. 1025/1. Slučkovaná čiara, ktorú sleduje hranica ochranného pásma smeruje severným smerom zo západnej strany blokov sídliska na Komenského ulici súp. č. 1439, súp. č. 1440, súp. č. 1931, súp. č Hranica ochranného pásma nezahŕňa areál škôlky vo vnútrobloku sídliska, ale ďalej pokračuje po chodníku pre peších zo západnej strany bloku na Komenského ulici súp. č. 1444, otáča sa západným smerom pozdĺž bloku na Hrnčiarskej ulici z južnej strany súp. č. 1443, kde sa hranica otáča severným smerom sledujúc západnú hranicu parcely č. 1024/1. Zo severozápadného cípu parcely č. 1024/1 hranica ochranného pásma priamo pretína parcelu č. 1025/1 severným smerom až do bodu dotyku parciel č. 1026/1 a 1031/1, odkiaľ sleduje severnú hranicu parcely č. 1026/1 a z bodu dotyku s parcelou 1029/1 pretína parcelu č. 1031/1 (Hrnčiarska ulica) až do juhovýchodného cípu parcely č Z tohto bodu pokračuje hranica ochranného pásma západným smerom (po Hrnčiarskej ulici) po južných hraniciach parciel č. 1035, 1033, 1032, pri ktorej sa otáča severozápadným smerom po ulici Vajanského a juhozápadných hraniciach parciel č. 1032, 1038, 1041, 1039, 1043, 1045/1, 1045/2, 1051, 1049, 1053, 1056, 1059, 1065, 1071, 1066, 1075, 1079, 1077, 1084, 1086, 1085, 1090/1, 1096, 1091, 1101, 1103, 1102, 1109, 1108/1, 1114/1, 1116 a 1125/1. Okolo parcely č sa hranica ochranného pásma otáča severovýchodným smerom a sleduje jej severnú hranicu a hranicu parcely č. 101/1, z ktorej severného cípu sa otáča smerom na sever, pretína parcelu č. 143 (Dukelská ulica) až do východného cípu parcely č Hranica ochranného pásma pokračuje po juhozápadných hraniciach parciel č. 2536, 2534 (okolo sadovníckej úpravy na Námestí Slobody), 2533, priamo pokračuje po slučkovanej čiare polohopisu katastrálnej mapy parcely č. 2403/1 a napája sa na južný cíp parcely 2531/1, ktorej západnú a ďalej severnú hranicu opisuje (areál gymnázia) a pokračuje až po južný cíp parcely č (nenachádza sa v ochrannom 5

6 pásme). Z tohto bodu pretína hranica ochranného pásma parcelu č. 2677/1 (Kuzmányho ulica) až do severného cípu parcely č. 2675, odkiaľ sleduje severným a potom východným smerom západnú a severnú hranicu parciel č. 2673/2, 2674/2 a ďalej západnú a severnú hranicu parcely č a západné hranice parciel č. 2670/2, 2664/1 a 2662/1, a po jej severnej hranici k parcele č Po krátkom úseku hranice parcely č sa hranica lomí západným smerom po južnej hranici parcely č. 2661, 2660 a ďalej severným smerom sleduje západné hranice parciel č. 2661, 2657, 2655, 2653, 2651, 2648, 2649, 2646, 2643, 2640, 2639, 2637, 2635/1 a Hranica ochranného pásma ďalej pokračuje po južnej a západnej hranici parcely č. 2629/1, z jej severozápadného cípu priamo pretína parcelu č (Baštová ulica) k juhozápadnému cípu parcely č (nenachádza sa v ochrannom pásme). Odtiaľ smeruje východným smerom pozdĺž severnej hranice parcely č až k juhozápadnému cípu parcely č. 2776/1. Z tohto bodu sa hranica ochranného pásma otáča smerom na sever po severozápadných hraniciach parciel č. 2776/1, 2778, 2780/1, 2782/1, a prechádza na severozápadnú hranicu parcely č. 2783/2 a 2783/3. Ďalej pokračuje severovýchodným smerom po severozápadných hraniciach parciel č. 2787, 2788, 2789 a 2790 až do juhozápadného cípu parcely č. 2791/1, odkiaľ pokračuje po severozápadných hraniciach parciel č. 2791/1, 2792/1, 2793/1, 2794/1, 2795/1, 2796/1, 2797/1, 2798/1, 2799/1, 2799/3, 2800/3, 2801/3, 2802/1, pričom opisuje južnú a západnú hranicu parcely č. 2802/2 a ďalej južnú hranicu parcely 2803, z ktorej sa lomí k poľnej ceste na parcele č. 5741/3 do jej juhozápadného cípu. Hranica ochranného pásma pokračuje severným až severovýchodným smerom po západnej hranici parcely č. 5741/3, 5737/11, 5738/3, 5738/5, 5738/6, 5738/7, 5738/8, 5738/10, 5738/13, 5738/17, 5738/18, 5738/19, 5738/20 a okolo parcely č. 5738/23 sa lomí juhovýchodným smerom po jej severovýchodnej hranici. Postupne prechádza pozdĺž poľnej cesty s č. parcely 5736/3 (nenachádza sa v ochrannom pásme) a severných až východných hraníc parciel č. 5738/26, 5738/27, 5738/28, 5738/29, 5738/30, 5738/31, 5738/32, 5738/33, 5738/34 a 5738/1 po ktorej sa vracia po východných hraniciach tých istých parciel až po východný cíp parcely č. 5738/28. Z tohto bodu pretína parcelu č. 5736/1 do severného cípu parcely č. 5734, odkiaľ hranica ochranného pásma opisuje severnú a ďalej východnú až juhovýchodnú hranicu parcely č. 5734, 5735, opäť 5734 a Z juhovýchodného cípu parcely č pretína hranica ochranného pásma parcely č. 5731/1 a 5574 až do severného cípu parcely č. 5575, ktorú opisuje južným smerom, a po východných hraniciach parciel č. 371 (Stoličný potok) a 5573 sa hranica ochranného pásma dostáva do jej východiskového bodu Súpis parciel územia ochranného pásma 101/1 101/11 101/5 101/6 101/7 101/ /1 367/2 367/3 367/4 367/5 367/6 367/7 368/1 368/2 369/1 369/2 369/3 375/1 375/ /1 400/2 400/3 400/ /2 559/1 697/1 697/2 698/1 698/2 698/3 698/4 698/5 698/6 698/7 698/8 698/9 698/10 698/11 698/12 698/14 698/15 698/16 6

7 7 698/ /1 704/2 704/3 705/1 705/2 705/3 705/4 705/6 705/7 705/8 705/9 705/10 705/11 705/12 705/13 705/ / /1 717/2 718/5 718/ /1 798/2 798/3 798/4 798/ /1 806/2 806/3 806/4 806/7 813/1 813/2 813/ /1 815/2 815/3 815/ /1 819/2 819/3 820/1 820/2 820/ /1 822/ /1 832/2 832/3 833/4 833/5 833/6 833/8 835/2 888/1 888/2 888/5 889/1 889/2 889/3 889/4 890/1 890/2 890/3 890/4 891/1 891/ /1 895/2 895/3 895/ /1 900/2 901/1 901/2 901/3 901/4 901/5 901/6 901/7 901/8 901/ /4 903/5 903/6 903/7 904/1 904/2 904/3 904/4 905/1 905/2 906/1 906/2 906/3 906/4 906/5 906/6 907/1 907/2 907/3 908/1 908/2 909/1 909/2 910/1 910/2 910/3 910/ /1 913/2 914/1 914/2 915/1 915/ /1 921/3 921/ /1 923/2 923/ /1 926/ /1 932/ /1 946/ /1 954/2 956/1 958/1 962/1 963/1 963/2 965/1 969/1 969/2 970/ /1 1015/2 1015/3 1015/4 1016/1 1016/ /1 1018/2 1019/1 1019/2 1020/1

8 8 1020/2 1024/1 1024/2 1024/3 1024/4 1031/ /1 1045/ /1 1056/ /1 1058/ /1 1090/2 1090/3 1090/4 1090/5 1090/6 1090/ /1 1093/ /1 1097/2 1097/3 1097/4 1098/1 1098/2 1099/1 1099/ /1 1107/2 1108/1 1108/ /1 1110/ /1 1113/2 1114/1 1114/2 1115/1 1115/ /1 1121/2 1121/ /1 1124/2 1124/3 1125/1 1125/2 1125/3 1125/4 1125/5 1125/ /1 1308/1 1308/3 1308/6 1308/7 1308/8 1308/9 1308/ / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / /1 1335/5 2531/ / / /1 2662/ /1 2664/2 2664/3 2670/2 2670/ /1

9 9 2673/2 2674/1 2674/ /1 2765/2 2770/ /1 2776/2 2776/ /1 2780/2 2782/1 2782/2 2783/2 2783/3 2783/ /1 2792/1 2793/1 2794/1 2795/1 2796/1 2797/1 2798/1 2799/1 2799/3 2800/3 2801/3 2802/1 2802/ /6 5541/1 5541/2 5541/3 5541/4 5541/ /1 5544/2 5544/3 5544/4 5544/5 5544/6 5544/7 5544/8 5544/9 5544/ /1 5547/2 5547/3 5547/4 5547/ /1 5549/2 5549/3 5549/4 5550/1 5550/2 5550/4 5551/1 5551/2 5552/1 5552/ /1 5556/1 5556/3 5556/4 5556/5 5556/6 5556/7 5556/8 5556/9 5557/1 5557/3 5558/1 5558/3 5558/4 5559/1 5559/ /1 5731/5 5731/6 5731/7 5731/ /1 5737/3 5737/4 5737/5 5737/6 5737/7 5737/8 5737/9 5737/ / / / /1 5738/2 5738/3 5738/4 5738/5 5738/6 5738/7 5738/8 5738/9 5738/ / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / /3 8299/2 8299/7 8299/8 8299/9 8299/ / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / /31

10 / / / / / / / / / / / / / / / /1 8300/2 8301/2 8301/3 8301/4 8301/5 8301/6 8301/7 8301/8 8301/9 8301/ / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / / /2 8315/23

11 5. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA OCHRANNÉHO PÁSMA Urbanisticko-historický vývoj územia Mesto Modra leží na juhozápadnom Slovensku, asi 25 km severozápadne od Bratislavy. Nadmorská výška územia sa pohybuje v rozmedzí od cca 170 m n. m. po 709 m n. m. (vrchol Veľká Homoľa). Katastrálne územie Modra patrí do dvoch orografických celkov - severozápadná časť územia leží v Malých Karpatoch a juhovýchodná časť leží v Podunajskej nížine, v jej rámci na Trnavskej pahorkatine. 1 Zástavba mesta sa sústreďuje pozdĺž severojužnej osi v mierne stúpajúcom teréne smerom na sever z rovinnej Trnavskej sprašovej tabule k juhovýchodnej päte Malých Karpát (cca od 155 m n. m. pri kostole sv. Jána Krstiteľa, cez 175 m n. m. na námestí, až po cca 200 m n. m. pri kaštieli). Z východnej strany ohraničuje zástavbu mesta naplavená terasa, ktorá vznikla zvetrávaním podložných hornín v smere spádnice z Malých Karpát (najvyššia úroveň cca 220 m. n. m.). Zo severu tvorí krajinné pozadie mesta svah Malých Karpát do výšky cca 250 m n. m. Prvá písomná zmienka o Modre (villa Modur) sa nachádza v listine Belu IV. z roku , v ktorej sa pri ohraničení zeme Bozin uvádza, že hranica ide k dedine Modra (Modur), ktorá patrila bratislavskému hradu a bola obývaná. 3 Dedinou je toto vidiecke sídlo označené i v darovacej listine kráľa Ladislava IV. z roku 1287, ktorá obsahuje i najstarší opis hraníc modranského chotára. 4 Staršie vidiecke osídlenie sa sústredilo popri potoku južne od dnešného historického centra Modry pozdĺž cesty vedúcej zo Senca na Červený Kameň. Románska dedina mohla mať v tomto období vo svojom centre kostol, ktorý bol predchodcom dnešného kostola sv. Jána Krstiteľa. V 2. polovici 13. storočia bola dedina pravdepodobne dosídlená nemeckými kolonistami. Dedina sa postupne rozširovala severným smerom a najneskôr začiatkom 14. storočia sa obyvateľstvo začalo zaoberať pestovaním viniča. Vinohradníctvo nadobudlo väčší význam v nasledujúcich storočiach. Pričinili sa o to hlavne nemeckí kolonisti, ktorí zveľadili staršie vinohradníctvo, rozšírili jeho plochy a udomácnili pestovanie lepších druhov viniča. Doniesli so sebou aj zvykové vinohradnícke právo, ktoré upravovalo ich povinnosti voči zemepánom, ako aj ich práva a život vo vinohradoch. 5 Na základe listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1361 Modra získava dôležité výsady a považuje sa za mestské sídlo, poddanské mestečko kráľovnej Alžbety 6. V polovici 14. storočia už ide o vyvinutú dedinu, ktorá mala významné postavenie vo svojom okolí, s gotickým kostolom sv. Jána Krstiteľa 7 a ohradeným cintorínom na okraji, kde sa ulica vidlicovito rozchádza a vytvára návsie pre konanie trhov a verejných zhromaždení. Mesto sa v ďalších dvoch storočiach rozširuje severným smerom a centrum mesta sa presúva do polohy dnešného námestia. V meste sa vďaka výsadám rozvíjajú remeslá a hospodárstvo prosperuje najmä v oblasti vinohradníctva. V roku 1609 sa udelením privilégia Rudolfom II. Modra stáva slobodným kráľovským mestom. Rada mesta vydala v roku 1610 štatút, ktorým nariadila obyvateľstvu podieľať sa na výstavbe mestského opevnenia. V rokoch obohnali mesto kamennými hradbami s valmi a priekopami, kruhovou baštou na západe, bastiónmi a troma mestskými bránami - hornou, dolnou a pezinskou. Mestské hradby oddelili od vnútorného mesta predmestie na severe - Horné predmestie, na juhu - Dolné predmestie, v polohe starej dediny pri kostole sv. Jána Krstiteľa, a na západe - Pezinské predmestie, popri ceste do Pezinka. Predmestia existovali už o niečo skôr, rovnako ako 1 Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s Listinou z 21. júna 1256 ponecháva Bela IV. zem Bozin (Pezinok) vo vlastníctve komesov Kozmu a Achila. 3 Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s tamže, s tamže, s tamže, s V súpise pápežských desiatkov z rokov sa dozvedáme o farnosti. (Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 43) 11

12 brány (horná - Ober Thor už v roku 1595, pezinská - Pösinger Thor v roku 1612), ktoré boli súčasťou predchádzajúceho provizórneho opevnenia s priekopami a valmi spevnenými palisádami. 8 Rozrastajúci sa mestský urbanizmus bol obohatený o ďalšie významné stavby, akými bola mohutná mestská veža (okolo roku 1630), ktorá sa stala súčasťou kaplnky sv. Barbory na námestí, kde sa napájala cesta do Pezinka. Na námestí vzniká radnica a koncentrujú sa tu poschodové domy mešťanov, pričom ostatná zástavba ostáva prízemného charakteru. Pri Dolnej bráne sa od roku 1760 nachádza kaplnka Panny Márie Snežnej, v juhovýchodnej časti mesta je to kaplnka sv. Trojice a za hradbami evanjelické modlitebne. Severný koniec zástavby uzatvára objekt kaštieľa. Rovnobežne s hlavnou Dlhou ulicou (dnešná Štúrova ul.) vznikla už v predošlom storočí Nová ulica (dnešná Moyzesova ul.) a v predĺžení na juh dnešná Súkennícka ulica (Posto ucza). Zástavbu na predmestiach a novších uliciach vytvárali len jednoduché chatrče so slamenými strechami 9. V priebehu 18. storočia vzniká nová ulica odbočkou na juh z cesty do Pezinka (dnešná Vajanského ulica). V severojužnom smere pretekajú ulicami potoky. Na hornom a dolnom konci Dlhej ulice sú situované mlyny. O tomto rozsahu mesta svedčí aj mapa prvého vojenského mapovania z rokov Výrez z I. vojenského mapovania Modry z roku (mapový list 07-V). Plocha vinohradov sa okolo mesta od polovice 16. do polovice 17. storočia viac ako zdvojnásobila. V 17. a 18. storočí bolo vinohradníctvo jedným z najvýznamnejších oblastí mestského hospodárstva, t. z. hlavným zdrojom mestských príjmov. V roku 1746 tvorili polovicu všetkých príjmov mesta príjmy za víno, v 2. polovici 18. storočia má veľký význam aj lesné hospodárstvo tamže, s Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s tamže, s

13 Mesto je zo všetkých strán obklopené vinohradmi, ktoré siahajú až po mestské hradby, tak ako to okrem vojenských mapovaní, zobrazuje aj veduta Samuela Mikovínyho z roku 1736 (pozri titulnú stranu). Mesto obklopené hradbami je na nej zobrazené zo západných svahov s vinicami a zástavbe výrazne dominuje mestská veža. Výrez z II. vojenského mapovania Modry z 1. polovice 19. storočia (mapový list XXV-43). V 1. polovici 19. storočia sa Modra podľa počtu domov nezväčšovala, ale v roku 1836 bol na námestí dokončený dvojpodlažný objekt klasicistickej radnice (dnes múzeum Ľ. Štúra) a na dolnom predmestí, v susedstve mestských hradieb, vnikli dva evanjelické kostoly (slovenský 1826, nemecký 1834 na staršom základe z roku 1680) 11, ktoré sú pôvodne dokladom silného reformačného hnutia v meste. V 2. polovici 19. storočia dochádza k zásahu do fortifikačného systému mesta. V roku 1874 bola zbúraná Pezinská brána, 1882 Dolná brána a postupne niektoré úseky múrov opevnenia 12. V roku 1869 sa začalo s búraním kaplnky sv. Barbory pri mestskej veži, ktorú onedlho nahradil kostol sv. Štefana kráľa. Projekt I. Feiglera ml. pohltil do svojej hmoty aj mohutnú mestskú vežu. Odmietnutie železnice predstavenstvom mesta znamenalo miernu stagnáciu vo vývoji hospodárstva, avšak v 2. polovici 19. storočia nadobúda osobitý význam džbánkarstvo a hrnčiarstvo. Pestovanie viniča s dorábaním vína a výroba keramiky zostávajú dominantné a charakteristické pre Modru aj po druhej svetovej vojne. 19. storočie je pre Modru tiež významné bohatým kultúrnym a duchovným vývojom v súvislosti s prebúdzaním národného povedomia a pôsobením viacerých slovenských evanjelických kazateľov, profesora a rektora gymnázia v Modre Jána Kalinčiaka a pobytom Ľudovíta Štúra. 11 Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s tamže, s

14 Vymedzenie pamiatkového územia (červená čiara) a ochranného pásma (zelená čiara) na historickej katastrálnej mape Modry z roku

15 Na základe uznesenia dištriktu z roku 1894 vznikla v Modre ev. a. v. dievčenská dištriktuálna škola s internátom, otvorená v roku O jej vznik sa zaslúžil farár nemeckej evanjelickej cirkvi Karol Hollerung. Stavba novej budovy sa začala v roku na pozemkoch bývalých viníc východne za evanjelickými kostolmi. Budova si po druhej svetovej vojne vyžiadala rozsiahle úpravy, preto aj podstatne zmenila svoj architektonický výraz, a od roku 1954 ju začala využívať Štátna vinársko-ovocinárska a záhradnícka škola. Internát s bohatým športovým areálom sa začal budovať v roku 1955, jeho obývacia časť s 300 miestami bola odovzdaná koncom roka 1969 a v nasledujúcom roku aj časť stravovacia. V roku 1995 sa dobudoval a otvoril nový areál s odbornými učebňami a kabinetmi, miestnosťou na lisovanie hrozna a boxami na ovocie. 14 V roku 1937 sa začalo v blízkosti kruhovej bašty mestských hradieb, na pozemkoch bývalých viníc, so stavbou novej budovy Štátnej meštianskej školy, dnes Gymnázium Karola Štúra, podľa projektu architektov Júliusa Lehockého a Jána Štefanca 15 v duchu funkcionalizmu. V susedstve gymnázia sa nachádzajú ďalšie významnejšie objekty mesta. V rokoch bola postavená nová budova Štátneho učiteľského ústavu s internátom, ktorý bol v Modre zriadený v roku Stavbu zrealizovala Gratzlova stavebná firma z Bratislavy 16. Budova ústavu bola ešte v polovici 20. storočia jednou z dominantných stavieb v siluete mesta. V roku 1956 bol povyše dobudovaný kultúrny dom podľa projektu architekta Slatinského 17. V súčasnosti sa tieto pomerne rozsiahle a architektonicky zaujímavé objekty ocitli pohľadovo odrezané od hlavnej Dukelskej ulice (pôvodne Pezinskej ulice na cestnom ťahu Pezinok-Častá) z dôvodu neskoršej asanácie prízemnej radovej zástavby na jej severnej strane a následnej výstavby výškových blokov nového sídliska Modra-stred ( ) 18. V priestore širokého priestoru dnešnej Vajanského ulice vzniká v roku 1909 oproti Hrnčiarskej ulici architektonicky zaujímavý objekt prvého slovenského sirotinca podľa projektu architekta D. Jurkoviča. 2. polovica 20. storočia zasiahla do celkovej urbanisticko-architektonickej kompozície zástavby mesta s negatívnym dopadom nielen na historickú siluetu, ale čiastočne aj na štruktúru historického jadra. Nové ulice s individuálnou bytovou výstavbou začali vznikať po roku 1960 paralelne so Štúrovou ulicou v severozápadnej časti mesta. V tomto období sa začalo tiež s asanáciou drobnej radovej zástavby na južnej strane Dukelskej ulice z dôvodu investičnej výstavby poštovej budovy 19, v ktorej dnes sídli tiež Mestský úrad Modra. Ďalšia ulička sa vytvorila pozdĺž zvyšku západného úseku mestských hradieb smerom na juh od Dukelskej ulice. K hradbám boli pôvodne orientované len záhrady patriace k domom na Vajanského ulici. Do novej ulice SNP sú orientované prevádzkové prízemné časti poštovej budovy, za ktorou vzniká v tomto období nová prízemná radová zástavba rodinných domov. V 70. rokoch 20. storočia bol dokončený a otvorený obchodný dom Jednota v susedstve bývalého MsNV na južnej strane Dukelskej ulice a v juhozápadnej časti mesta vznikajú výškové bloky na sídlisku Majolika (Pod Majolikou), ktoré sa postupne rozrastá popri Vajanského a Družstevnej ulice až do roku Dostavba sídliska Majolika je ukončená a územie je urbanisticky stabilizované v roku 1992, kedy vznikol, na mieste asanovanej drobnej radovej 13 Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s tamže, s Súpis pamiatok na Slovensku K-P, s Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s tamže, s. 378, tamže, s Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s tamže, s. 381,

16 zástavby, spojený blok troj- až štvorpodlažných bytových domov so šikmými strechami na rohu Vajanského a Hrnčiarskej ulice. Výskumný ústav potravinársky Bratislava vznikol v roku 1950 rozhodnutím MPVž SSR, ktoré v roku 1988 zriadilo Biotechnické centrum v Modre. Na tento účel prevzalo VÚP aj budovu internátu na Kostolnej ulici, južne od areálu vinárskej školy. V roku 1992 bola v areáli Výskumného ústavu potravinárskeho ukončená výstavba poloprevádzkovej budovy. Tým vznikol v Modre komplex zahrňujúci potrebné laboratóriá, experimentálnu poloprevádzku, učebné priestory a ubytovaciu kapacitu Odôvodnenie rozsahu ochranného pásma Špecifikácia pamiatkových hodnôt pamiatkového územia Pamiatková zóna Modra bola vyhlásená Vyhláškou č. 2/91 Okresného úradu Bratislavavidiek dňa Vyhláška obsahuje vymedzenie územia, určuje predmet ochrany a podmienky o starostlivosť v pamiatkovej zóne. Východiskovými materiálmi pre špecifikáciu pamiatkových hodnôt pamiatkovej zóny sú materiály Návrh na vyhlásenie pamiatkovej zóny Modra z roku 1991 a Pamiatkový prieskum a zásady pamiatkovej starostlivosti pre mestskú pamiatkovú zónu z roku 1996, ktoré spracovali vtedajšie pamiatkové inštitúcie. Vymedzenie pamiatkovej zóny Územie Pamiatkovej zóny Modra je ohraničené v rámci historického urbanistického mestského útvaru na severe areálom kaštieľa s parkom, na východe poľnou cestou, ktorá obieha pozdĺž línie mestského opevnenia a ďalej podľa cesty za evanjelickými kostolmi a zástavbou Dolnej ulice až k vodnej nádrži. Z južnej strany je pamiatková zóna ohraničená areálom cintorína kostola sv. Jána Krstiteľa a na západnej strane od mlyna prebieha záhradami historickej zástavby Dolnej ulice po Hrnčiarsku ulicu, odkiaľ sa napája na západnú líniu mestského opevnenia a pokračuje pozdĺž cesty za pozemkami radovej zástavby na Hornej ulici až k areálu kaštieľa. Pamiatkové hodnoty a predmet ochrany pamiatkovej zóny Historický pôdorys tvorí urbanisticko-architektonická štruktúra, uličná a parcelná osnova mesta ustálená v 17. storočí, ktorá sa zachovala v kompaktnom, takmer neporušenom stave dodnes. Dedina, ktorá sa vyvíjala na pôvodne stredovekej osi, ktorá sa vidlicovito roztvárala pri kostole sv. Jána Krstiteľa s cintorínom, popri ceste zo Senca na Červený Kameň, (Dolná ulica) sa neskôr presúva v pokračovaní pôvodnej osi severným smerom (Štúrova ulica). Sídlo nadobúda mestský charakter a vďaka výsadám a prosperujúcemu hospodárstvu a významu mesta i v širšom okolí sa urbanisticky rozširuje o ďalšie ulice západným smerom. V 17. storočí sa obkolesuje mestským opevnením a vymedzuje tým mestské časti - vnútorné mesto, dolné, horné a pezinské predmestie. Historickú panorámu mesta tvoria významné dominantné historické sakrálne a profánne objekty mesta. V centre historického jadra na námestí je situovaný kostol sv. Štefana kráľa s hmotou pôvodnej mestskej veže, ktorá je charakteristickou dominantou mesta od 17. storočia. Južne od námestia, v polohe pred pôvodnou Dolnou bránou sú v prízemnej radovej zástavbe a v susedstve evanjelickej fary umiestnené monumentálne hmoty evanjelických kostolov v historizujúcom štýle, ktoré dominujú južnému úseku hlavnej mestskej osi. Južný koniec historického súboru uzatvára rozsiahly areál gotického kostola sv. Jána Krstiteľa s cintorínom, vymedzený kamenným múrom s renesančnou zvonicou. Západné ukončenie hlavnej osi tvorí v ohybe cesty areál štvorkrídlového kaštieľa s prírodno-krajinárskym parkom. 21 Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s

17 Výrazne hodnotnou súčasťou siluety a panorámy mesta je krajinné zázemie svahov Malých Karpát s vinohradmi, s ktorými je mesto už tradične vnímané v širších krajinných súvislostiach. Vnútorné mesto vymedzuje mestské opevnenie vybudované v 1. polovici 17. storočia. Renesančné mestské opevnenie tvorí kamenná hradba do výšky 4-5 metrov. Zalomením v pôdoryse vytvára široké tupouhlé mierne predstupujúce bastióny. Súčasťou opevnenia boli tri mestské brány a jedna kruhová bašta na západnej strane. V súčasnosti je opevnenie zachované takmer kompaktne po celej dĺžke na východnej strane, na západnej je čiastočne prerušené v mieste bývalej Pezinskej brány (Dukelská ulica) a smerom na sever takmer po zachovanú kruhovú baštu. Prierazy v opevnení vznikli aj na severnej a južnej strane z dôvodu rozširovania pri Hornej (zachovaná) a Dolnej bráne (zbúraná), alebo v dôsledku prestavieb pôvodnej zástavby (synagóga na Hrnčiarskej ulici, evanjelická fara). Mestské opevnenie uzatvára zástavbu mesta na východnej strane, zatiaľ čo z juhu a zo západu sa zástavba ďalej rozširovala. Systém opevnenia s dominantami Hornej brány a kruhovej bašty predstavuje nenahraditeľnú súčasť nielen panorámy, ale aj uličného interiéru mesta s výraznou urbanisticko-architektonickou hodnotou. Charakteristickú skladbu zástavby mesta tvorí do súčasnosti zachovaná kompaktná radová zástavba s nízkymi vinohradníckymi domami v celom historickom meste, poschodovými meštianskymi domami na námestí a významnými dominantnými stavbami, ktoré sú súčasťou historickej panorámy a siluety mesta. Historický mestský interiér je charakteristický zachovanými urbanistickými, architektonickými a umelecko-historickými hodnotami architektúr. Na pôvodnej úzkej a dlhej stredovekej (v renesancii už združovanej) parcelácii je situovaná prízemná radová zástavba, prevažne vinohradníckych domov. V centre historického jadra mesta, na námestí, v blízkosti radnice a mestskej veže, boli budované meštianske domy bohatých patricijov, s prevažne obchodno-vinohradníckym zameraním. Pod vplyvom vinohradníctva prezentuje renesančnú architektúru predovšetkým vinohradnícky priechodový dom na pôdoryse tvaru L na užšej parcele a do písmena L, U alebo F a E na širšej, združenej parcele. Pôdorysná rozmanitosť vyplýva z aditívneho radenia ďalších potrebných obytných, hospodárskych a výrobných priestorov k dvorovým krídlam. Prejazd (pitvor) je od ulice uzatvorený veľkou bránou a s prednými obytnými miestnosťami tvorí uličné krídlo. Bohatší vinohradníci mali predné izby zaklenuté renesančnými lunetovými klenbami, často s bohatou štukovou výzdobou. Podoba meštianskeho renesančného domu sa odvíjala od pracovného zamerania a majetkových pomerov majiteľa, ktoré sa odrážajú aj na bohatosti výtvarného riešenia nielen interiéru domu, ale aj jeho fasády. Zväčša ide o dom priechodový s vinohradnícko-obchodným zameraním. Predné miestnosti prízemia boli určené pre obchodné účely, v dvorových traktoch je dispozícia rovnaká ako pri vinohradníckych domoch. Na mnohých meštianskych i vinohradníckych domoch sa zachovali znaky úprav fasád historizujúcich slohov 2. polovice 19. až začiatku 20. storočia. Z tohto obdobia pochádzajú aj viaceré nadstavby pôvodne prízemných domov. K charakteristickým prvkom historickej panorámy patrí i tradičný výraz strešnej krajiny, ktorú v Modre predstavuje zastrešenie objektov sedlovými (šikmými) strechami s tvrdou pálenou krytinou, bez uplatnenia vikierov a iných strešných prvkov, zasahujúcich do strešnej roviny (s výnimkou historických). Historický interiér pamiatkovej zóny dopĺňajú hodnotné menšie stavby - kaplnka Panny Márie Snežnej, situovaná v strede lipovej aleje pri evanjelickej fare, umelecké diela - súsošie Golgoty, umiestnené pred areálom kostola sv. Jána Krstiteľa. 17

18 Historickú verejnú zeleň predstavuje lipová aleja Štúrovej a Dolnej ulice, ktorá vypĺňa aj návsie pôvodnej stredovekej dediny, a zeleň areálu cintorína pri kostole sv. Jána Krstiteľa. Súkromnú zeleň záhrad tvorili aj v minulosti plochy v hĺbke parciel, prislúchajúcich k vinohradníckym domom, ktoré slúžili na pestovanie viniča, alebo iných plodín. Záhrady sú integrálnou súčasťou spôsobu usporiadania a využitia stavebnej parcely, ktoré sa v súvislejších pásoch zelene uplatňujú v rámci celého historického jadra. Najhodnotnejšie architektúry a iné prvky mestského organizmu reprezentujú objekty vyhlásené za národné kultúrne pamiatky (pozri prílohu ). Súčasťou kultúrneho dedičstva sú aj archeologické nálezy a náleziská zistené alebo perspektívne lokality. V Modre sa nachádzajú najmä na Dolnej a Štúrovej ulici. K významným kultúrno-historickým hodnotám mesta patria aj udalosti a osobnosti súvisiace s oblasťou školstva, remesiel, národného a kultúrneho života, ktoré pripomínajú mnohé pamätné tabule a náhrobníky na cintoríne. Vstup do pamiatkovej zóny zo západu v polohe pôvodnej Pezinskej brány. Prízemná historická zástavba lemuje Dukelskú ulicu smerom k námestiu s kostolom sv. Štefana kráľa a pôvodnou mestskou vežou. Historická pohľadnica z 1. polovice 20. storočia s rovnakým záberom ako vyššie. Výraz Dukelskej ulice je takmer nezmenený. (Archív PÚ SR, č. neg ) 18

19 Radová zástavba dvojpodlažných meštianskych domov na západnej strane námestia so súsoším Ľudovíta Štúra. Zachovaná Horná brána mestského opevnenia v prevažne pôvodnej prízemnej radovej zástavbe pôvodného Horného predmestia (Horná ulica). 19

20 Kruhová bašta mestského opevnenia, v popredí prízemná zástavba vnútorného mesta. Kostol sv. Štefana kráľa na námestí a evanjelické kostoly (zľava nemecký a slovenský) na pôvodnom Dolnom predmestí Modry. 20

21 Kaplnka Panny Márie Snežnej v polohe pôvodnej Dolnej brány mestského opevnenia s priehľadom na prízemnú zástavbu vinohradníckych domov Štúrovej ulice, vpravo objekt evanjelickej fary. Kostol sv. Jána Krstiteľa zo začiatku 14. storočia v areáli ohradeného cintorína na Dolnom predmestí v polohe pôvodnej dediny Modra. 21

22 Pôvodné návsie stredovekej dediny Modra pred areálom kostola sv. Jána Krstiteľa, ktoré dnes tvorí hodnotná mestská zeleň s lipovou alejou. Prestavaný objekt výrobne majoliky (na rohu Hrnčiarskej a ul. SNP), ktorého obvodové múry sčasti tvoria zošikmené múry mestského opevnenia a nárožného bastiónu. V pozadí objekt synagógy. Historická fotografia nárožia Vajanského a Hrnčiarskej ulice z roku V pozadí je viditeľný bastión mestského opevnenia s prístavbou mladšieho objektu a synagóga. (Zbierka Múzea Ľudovíta Štúra v Modre) 22

23 Súčasný stav územia navrhovaného ochranného pásma a odôvodnenie jeho rozsahu Vymedzenie ochranného pásma (zelené plochy) a Pamiatkovej zóny Modra (oranžová plocha) na súčasnej katastrálnej mape. 23

24 Vymedzenie sektorov A (zelená plocha), B (žltá plocha), C (modrá plocha) ochranného pásma. Objekty označené červeným bodom predstavujú významné dominanty pamiatkového územia a jej širšieho okolia, objekty označené oranžovou farbou sú rušivého charakteru. 24

25 Odôvodnenie rozsahu ochranného pásma Vymedzený rozsah ochranného pásma je nevyhnutný pre zachovanie predmetu ochrany a pamiatkových hodnôt Pamiatkovej zóny Modra (ďalej len pamiatkové územie ). Ochranné pásmo sa navrhuje najmä z dôvodu zachovania tých pamiatkových hodnôt pamiatkového územia, ktoré spoluvytvárajú historickú siluetu a panorámu a stali sa tak ich integrálnou súčasťou. Predstavuje ich najmä krajinné zázemie svahov Malých Karpát s vinohradmi, tiahnucimi sa zo severozápadu až po východný horizont, s ktorými je mesto už tradične vnímané v širších krajinných súvislostiach. Historickú siluetu a panorámu mesta vytvára tiež historická zástavba mesta v charakteristickej výškovej gradácii a výraze, ktorú predstavujú dominantné sakrálne a profánne objekty v tradičnej prízemnej až jednoposchodovej okolitej zástavbe vinohradníckych domov. V západnej línii ochranného pásma je určujúca, pre zachovanie historickej siluety a panorámy pamiatkového územia, bezprostredná nadväznosť mestského opevnenia na tradične nezastavané prostredie so zeleňou. Pri vnímaní pamiatkového územia v rámci širšieho prostredia je významnou hodnotou tradičná funkčná skladba jednotlivých parciel, pozostávajúca zo zastavaných plôch a nezastavaných záhrad. Rozsah ochranného pásma a podmienky ochrany (Kap. 6) sú preto vymedzené a definované tak, aby toto prostredie vhodne a nerušivo nadväzovalo na pamiatkové územie a aj naďalej spoluvytváralo jeho pamiatkové hodnoty. Zároveň je dôležité, aby sa rušivý vplyv priestorov zahrnutých v ochrannom pásme, v čo najväčšej možnej miere, voči pamiatkovým hodnotám pamiatkového územia, eliminoval. Všeobecný opis sektorov územia ochranného pásma Z dôvodu prehľadnosti popisu územia ochranného pásma, na ktorý neskôr nadväzujú podmienky ochrany, je územie rozdelené na niekoľko sektorov z hľadiska typu štruktúr (krajinných, urbanistických), ktoré obsahujú. SEKTOR A Predstavuje severnú až východnú časť ochranného pásma, ktoré sú tvorené prevažne vinohradmi, resp. plochami zaniknutých vinohradov. SEKTOR B Predstavuje juhozápadnú časť východnej strany ochranného pásma, kde sa nachádzajú areály Strednej vinársko-ovocinárskej školy, Výskumného ústavu potravinárskeho a plochy po zaniknutých sadoch a viniciach. SEKTOR C Predstavuje vymedzené územie pozdĺž južnej a západnej hranice pamiatkovej zóny. V juhovýchodnej časti ochranného pásma sa nachádza hospodársky areál. Z juhu je toto územie tvorené radovou zástavbou s priľahlými plochami súkromných záhrad na južnom konci Dolnej, Šúrskej a Vajanského ulice. Severným smerom sa nachádza sídlisko Majolika pozdĺž ulíc Komenského, Vajanského a Hrnčiarskej. Severný koniec Vajanského ulice je tvorený prevažne prízemnou radovou zástavbou. Južná strana Dukelskej ulice je zastavaná objektmi občianskej vybavenosti s plochou parkoviska a autobusovej zastávky. Severnú stranu ulice dopĺňa plocha so sadovníckou úpravou Námestia Slobody. Smerom na sever sa územie ochranného pásma rozprestiera pozdĺž úseku mestských hradieb (Ul. Za hradbami) so susediacimi plochami záhrad v šírke cca m a ďalej pozdĺž záhrad a vinohradov za zadnými časťami parciel priľahlých k zástavbe západnej strany Hornej ulice. V okolí bašty mestského opevnenia sa tiež nachádza budova Gymnázia Karola Štúra so sadovníckou úpravou pred jej hlavným priečelím a objekty rodinných domov na Kuzmányho ulici. 25

26 Všeobecný opis krajinno-ekologických štruktúr na území ochranného pásma Potencionálnu prirodzenú vegetáciu navrhovaného ochranného pásma tvoria Karpatské dubovo - hrabové lesy s ostrovčekmi dubových a dubovo - cerových lesov. Západne od intravilánu mesta sa rozprestiera chránená krajinná oblasť Malé Karpaty a vysoko hodnotné hospodárske lesy. Krajinnoekologický komplex v bezprostrednom okolí ochranného pásma tvoria riečne terasy s prevahou ornej pôdy, pahorkatiny a nízke plošinné predhoria s trávnymi porastmi a mozaikou poľnohospodárskych kultúr. Vinohrady, ktoré tvoria súčasť ochranného pásma patria do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, modranského vinohradníckeho rajónu. Z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny sú významnými drevinami rastúcimi na území ochranného pásma Modranské oskoruše (Sorbus domestica), evidované v Štátnom zozname chránených drevín pod č. S 486 (podľa právneho predpisu VZV KÚ v Bratislave, 1/2003). Odhadovaný vek týchto troch chránených jedincov oskoruše je približne 150 rokov a sú chránené predovšetkým z dôvodu ich veku, mohutnosti, ekologickej a krajinotvornej funkcie. K významným zachovaným prvkom pôvodnej krajinnej štruktúry, ktorá vznikla procesmi súvisiacimi s ľudskou činnosťou, a zároveň vytvárajúcou špecifický krajinný obraz mesta, patria okolité lesy, remízy, kamenice (kamenné pásy medzi vinohradmi), zeleň eróznych rýh, sprievodná zeleň vodných tokov a ciest, extenzívne sady na lúkach, solitéry, lúky a pasienky, maloplošné vinice a pustáky (vinice, ktoré zostali po epidémii fyloxéry začiatkom 20. storočia opustené a boli používané na iné hospodárske účely). Kamenice a stupňovité terasy plnili významnú vodohospodársku funkciu v území. V období rokov 20. storočia boli nevhodne vykonané technicko-hospodárske úpravy svahov vinohradov. Vo veľkej miere boli mechanicky premiestnené kamenisto-hlinité deluviálne usadeniny a bola vykonaná veľkoplošná úprava svahov terasovaním. Touto činnosťou sa narušil vodohospodársky režim v území, infiltračný jav bol prakticky odstránený. Dôsledkom týchto zásahov nastalo vysušovanie svahov, zvýšila sa činnosť veternej erózie a množstvo úrodných svahov sa zmenilo na neúrodnú planinu. Premiestnené materiály vytvorili podmienky na zvýšený výpar a zrýchlený odtok zrážkovej vody. 22 SEKTOR A Vinohrady Významnými z hľadiska krajinného obrazu v rámci ochranného pásma Pamiatkovej zóny Modra, sú zachované vinohradnícke historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny 23, situované vo východnej a severnej časti záujmového územia. Podľa vojenského mapovania z roku vinohrady bezprostredne nadväzovali na záhrady situované za zástavbou v jadre sídla, pričom orientácia parciel a radov viniča, ktorá je čitateľná z historických mapových podkladov, zodpovedala vo východnej časti ochranného pásma súčasnej situácii. V severnej časti je v súčasnosti orientácia parciel viniča opačná oproti historickej situácii. Viničná pôda bola podľa kvality rozdelená do troch tried, pričom vinohrady prvej triedy boli v lokalitách Šnaudy, Rosenberg, Šajby a Špígel. Parcelácia vinohradov zodpovedá koncom 19. storočia vlastníckym vzťahom a spôsobu hospodárenia vo vinohradoch, keď bola táto oblasť doménou drobných a malých vinohradníkov (v roku 1895 vlastnilo 58,3% majiteľov vinohrady do rozlohy 0,575 ha) 24. Vinohrady v severovýchodnej časti navrhovaného ochranného pásma sú v súčasnosti udržiavané, vedenie radov viniča je na niektorých pestovateľských celkoch ukotvené na agátových koloch, ktoré sa spájajú s tradičnými metódami pestovania viniča hroznorodého. Maloblokové vinice na 22 Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s Špulerová, J., Dobrovodská, M., Lieskovský, J., Bača, A., Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s

27 niektorých miestach záujmového územia zanikli, boli spojené do väčších celkov a sú intenzívne obhospodarované. Terénny reliéf je členitý, v častiach priliehajúcich k hraniciam pamiatkovej zóny sú vytvorené terasovité políčka, ohraničené "kamenicami", ktoré vznikli každoročným vynášaním kameňa z vinohradov a vytvárali medze medzi vinohradmi. Miestami sú terasy pokryté trvalými trávnatými porastmi s okrajovými krovitými porastmi náletových drevín domáceho pôvodu a divorastúcich ovocných drevín (Rosa canina - ruža šípová, Prunus sp.- slivka), najmä v nižsích polohách južného svahu. Plochy "pustákov", teda viníc, ktoré zanikli po epidémii fyloxéry zač. 20. storočia a boli obnovené iba čiastočne, sa striedajú s plochami obhospodarovaných vinohradov. Z krajinotvorného a historického hľadiska sú vzácne oskoruše (jarabina oskorušová - Sorbus domestica), rastúce medzi radmi vinohradov východne od areálu Strednej vinársko-ovocinárskej školy v Modre, ktoré sú evidované aj v Štátnom zozname chránených drevín (č. S 486). Tieto dreviny sú zrejme pozostatkom výsadieb ovocných stromov, ktoré boli v minulosti bežnou súčasťou "pustákov", ale aj výsadby terasovitých sadov a medzí jednotlivých vinohradov. Bezprostredné okolie mestských hradieb tvorí pozdĺž ich východného úseku najmä verejná a náletová zeleň, ktorá je čiastočne udržiavaná, a nespevnená prístupová komunikácia do vinohradov. V severnej časti sektoru A sa pri úpätí vinohradov nachádza dlhodobo opustený areál so skeletom dvojpodlažnej panelovej stavby väčších rozmerov, ktorý pôvodne slúžil ako ubytovacie a stravovacie zariadenie (vináreň Hrozno). Plocha areálu je oproti terasovitému terénu okolitých vinohradov vyrovnaná a spevnená. Areál sa nachádza tesne nad hranicou pamiatkového územia, nad prízemnou zástavbou severného záveru pamiatkového územia, v dôležitom severnom priehľade (chránený pohľad č. 15 b) a narúša ho nevhodným osadením v teréne a krajine, hmotovopriestorovým riešením a architektonickým výrazom. Najvhodnejším riešením do budúcnosti je objekt odstrániť a krajinu revitalizovať do pôvodnej podoby s okolitými svahmi pokrytými vinohradmi. V súčasnosti je objekt vinárne z južnej strany čiastočne pohľadovo izolovaný novodobou výsadbou drevín bežného sortimentu (Betula sp. - breza, Pinus sp. - borovica, Thuja sp. - tuja), čo zmierňuje jeho rušivý vizuálny vplyv v krajinnom prostredí pamiatkovej zóny. SEKTOR B Areál školy Stredná vinársko-ovocinárska škola v Modre patrí k najstarším odborným školám na Slovensku. Preloženie školy z jej pôvodného sídla, z Bratislavy do Modry sa udialo v roku Štát pre účely jej fungovania a výučby zakúpil pozemky určené na pestovanie viniča a ovocných drevín. Škola mala mimoriadny význam pre rozvoj vinohradníctva a ovocinárstva v celom regióne, okolo roku 1930 takmer každý ovocný strom v okolí Modry pochádzal z výpestkov školy. Po reorganizácii poľnohospodárskeho školstva v roku 1952 vznikla Poľnohospodársko-technická škola, odbor vinohradnícko-vinársky v Modre s pôsobnosťou pre celú ČSR. Sídlom školy sa po roku 1954 stala obnovená bývalá budova ev. a. v. dievčenskej dištriktuálnej školy. Hlavný objekt školy je jednoduchá dvojpodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu so stredným a nárožnými rizalitmi s mladšou trojposchodovou prístavbou z roku V roku 1970 bol vo východnej časti areálu dostavaný päťposchodový internát s dvojpodlažnou prístavbou z juhu. Okolo roku 1976 boli pri severnom okraji areálu postavené bytové jednotky pre zamestnancov (dvojpodlažný panelový bytový dom). V areáli sa nachádzajú aj prízemné budovy prevádzkovohospodárskeho charakteru. V areáli školy sa nachádzajú plochy so sadovníckymi úpravami, prevádzkové a komunikačné spevnené plochy s asfaltovým a betónovým povrchom a demonštračné pestovateľské plochy. Sadovnícke úpravy areálu školy pozostávajú z extenzívne udržiavaného trávnika s roztrúsenými a skupinovými výsadbami drevín bežného sortimentu (Pinus nigra - borovica čierna, Juniperus sp. - borievka, Picea abies - smrek obyčajný, Picea pungens Glauca - smrek pichľavý, 27