AKTUALIZÁCIA PLÁNU PRÁC NA ODSTRÁNENIE ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE LV (015) / Pukanec skládka kalov Hampoch (SK/EZ/LV/441)

Átírás

1 AKTUALIZÁCIA PLÁNU PRÁC NA ODSTRÁNENIE ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE LV (015) / Pukanec skládka kalov Hampoch (SK/EZ/LV/441) Vlastník nehnuteľnosti: Názov EZ: Obec Pukanec Nám. Mieru Pukanec LV (015) / Pukanec skládka kalov Hampoch (SK/EZ/LV/441) Zhotoviteľ plánu prác: Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava Sekcia geológie a prírodných zdrojov Vypracovali: RNDr. Vlasta Jánová, PhD. Mgr. Lenka Kralovičová, PhD. Dátum vyhotovenia: Schválil: RNDr. Vlasta Jánová, PhD. generálna riaditeľka sekcie 1

2 AKTUALIZÁCIA PLÁNU PRÁC NA ODSTRÁNENIE ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE Identifikačné údaje vlastníka nehnuteľnosti názov: Obec Pukanec adresa: Nám. Mieru Pukanec IČO: Názov EZ podľa registračného listu: LV (015) / Pukanec skládka kalov Hampoch (SK/EZ/LV/441) skládka-kalov-hampochregister-b Názov a kód katastrálneho územia, názov a kód obce, okresu, kraja: Názov katastrálneho územia: Pukanec Kód katastrálneho územia (IČÚTJ): Názov kraja: Nitriansky kraj Kód kraja: 400 Názov okresu: Levice Kód okresu: 402 Názov obce: Pukanec Kód obce: Parcelné číslo: operát C: 4573 operát E: 6617, 6618/1, 4528 Identifikačné údaje zhotoviteľa plánu prác: Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava Sekcia geológie a prírodných zdrojov Nám. Ľ. Štúra Bratislava 2

3 OBSAH: 1. ÚVOD ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽI Charakter činnosti podmieňujúcej vznik environmentálnej záťaže Rozsah znečistenia jednotlivých zložiek životného prostredia ÚDAJE O GEOLOGICKÝCH PRÁCACH VYKONANÝCH NA IDENTIFIKOVANIE A OVERENIE ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE A ICH VÝSLEDKOCH VECNÉ A ČASOVÉ VYMEDZENIE PLÁNOVANÝCH GEOLOGICKÝCH PRÁC POTREBNÝCH NA ODSTRÁNENIE ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁTAŽE Projekt sanácie EZ (vrátane vypracovania aktualizovanej analýzy rizika) a odborného geologického dohľadu Cieľ projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu Harmonogram vypracovania projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu Finančné náklady projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu Realizácia sanácie EZ a odborného geologického dohľadu Cieľ sanácie environmentálnej záťaže a odborného geologického dohľadu Harmonogram realizácie sanácie environmentálnej záťaže a odborného geologického dohľadu Finančné náklady realizácie sanácie EZ a odborného geologického dohľadu Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia Cieľ monitorovania geologických faktorov životného prostredia Harmonogram vykonávania monitoringu geologických faktorov životného prostredia Predpokladané finančné náklady Ukončenie realizácie plánu prác LITERATÚRA Prílohy : 1. Schematická situácia záujmového územia 2. Výpis z registra environmentálnych záťaží 3

4 1. ÚVOD Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 150/2013 zo dňa Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej MŽP SR) vypracovalo Plán prác podľa 8 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon č. 409/2011 Z. z.) pre environmentálnu záťaž evidovanú v informačnom systéme environmentálnych záťaží ako LV (015) / Pukanec skládka kalov Hampoch (SK/EZ/LV/441). Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia v roku 2014 bol zistený väčší rozsah znečistenia, ako sa pôvodne predpokladalo. Jedná sa o silné znečistenie podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi. Zdrojom znečistenia je skládka priemyselného odpadu Hampoch bývalého štátneho podniku Smrečina, závod Pukanec (neskôr UNA Pukanec, resp. Exunaco Pukanec). Znečistenie zasahuje väčší počet nehnuteľností, ktorých vlastníci nemohli byť určení za povinné osoby. Z uvedeného dôvodu muselo byť pre danú lokalitu začaté nové konanie o určení povinnej osoby v zmysle 5 ods. 1 zákona č. 409/2011 Z. z.. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodca environmentálnej záťaže UNA Pukanec a neskôr Exunaco, a. s. zanikol a nemá právneho nástupcu, Okresný úrad Nitra odbor starostlivosti o životné prostredie nemohol určiť povinnú osobu a konanie zastavil v zmysle 5 ods. 5 zákona č. 409/2011 Z. z.. Uznesením vlády SR č. 356/2015 zo dňa bolo MŽP SR znovu určené ako príslušné ministerstvo na úseku danej environmentálnej záťaže a MŽP SR predkladá Návrh na aktualizáciu plánu prác. 2. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽI Záujmové územie skládka kalov v lokalite Pukanec Hampoch je situovaná približne m severne od obce Pukanec v okrese Levice. Situácia záujmového územia je v prílohe č. 1. Skládka odpadu sa nachádza v opustenom povrchovom lome. Veľkosť plochy úložiska je približne 20 x 30 m s hrúbkou uloženín nepresahujúcou 1,5 m. Výška lomovej steny varíruje od 4 do 10 m. Dno skládky je cca 7 m nad eróznou bázou. Skládka je lokalizovaná v doline Cieľového potoka na ľavom brehu približne 8 m nad súčasnou nivou potoka, ktorý celú oblasť drénuje. Vplyvom zrážkových vôd dochádzalo postupne k priesaku kontaminantov do podložia a k rozšíreniu podzemnou vodou v nive Cieľového potoka Charakter činnosti podmieňujúcej vznik environmentálnej záťaže V lokalite Pukanec, situovanej na okraji Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, bola zistená environmentálna záťaž silné znečistenie podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi. Zdrojom znečistenia je skládka priemyselného odpadu Hampoch bývalého štátneho podniku Smrečina, závod Pukanec (neskôr UNA Pukanec, resp. Exunaco Pukanec). V roku 1983 došlo ku zriadeniu divokej skládky kalov v priestoroch bývalého lomu Pukanec - Hampoch. Na skládku boli vyvážané technologické kaly (tekuté/pastovité) z drevárskej a nábytkárskej výroby a neoficiálne aj použité rozpúšťadlá s obsahom chlórovaných uhľovodíkov, ktoré sa používali na odmasťovanie kovových častí. V roku 1995 bola skládka a jej okolie preskúmaná podrobným geologickým prieskumom a následne sanovaná 4

5 nepriepustnou vrstvou na povrchu skládky pre zamedzenie prieniku zrážkových vôd do telesa skládky. Následné monitorovanie v roku 1997 a 1998 odhalilo postupujúci kontaminačný mrak v doline Cieľového potoka v smere prúdenia podzemnej vody. Posledný geologický prieskum označuje kontaminované prostredie pod skládkou ako sekundárny zdroj znečistenia a navrhuje ho sanovať. Činnosť podmieňujúca vznik EZ, sa v súčasnosti už na lokalite nevykonáva, prevádzka je opustená Rozsah znečistenia jednotlivých zložiek životného prostredia Východiskový stav je zjednodušeným spôsobom charakterizovaný nasledovne: znečisťujúcou látkou sú chlórované uhľovodíky, hlavne di-, tri- a tetrachlóretán, kolektorom podzemných vôd sú: o andezitové porfýry, o vrstva fluviálnych silne zahlinených štrkov spolu s vrchnou vrstvou andezitových porfýrov, v zóne ich povrchového zvetrávania, rozloženie znečisťujúcich látok je nerovnomerné, koncentrácie v jednotlivých vrtoch sú od desiatok až po desaťtisíce mikrogramov, koncentrácie znečisťujúcich látok v podzemnej vode v priebehu roka kolíšu, pravdepodobne v závislosti od klimatických pomerov (hlavne zrážok). Primárnym zdrojom znečisťujúcim prírodné prostredie je skládka kalov a jej bezprostredné okolie. Preferovanými cestami sa znečistenie šíri v celom území pod skládkou, pričom sa kumuluje v horninovom prostredí, v podzemnej vode a aj v povrchovom toku. Sekundárnym zdrojom znečistenia je znečistené horninové prostredie, ktoré bolo overené atmogeochemickým prieskumom. KONTAMINÁCIA PODZEMNEJ VODY Miera znečistenia bola hodnotená porovnaním zistených hodnôt (monitoring kvality podzemných a povrchových vôd v lokalite Pukanec - Hampoch, ) s hodnotami uvedenými v Smernici MŽP SR č. 1/ na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia, príloha č Indikačné a intervenčné kritériá horninového prostredia, pôdy a podzemnej vody. Centrum znečistenia podzemných vôd sa nachádza v okolí vrtov VHM-3, VHM-A, VHM-7 (viď obr. 1). Maximálne koncentrácie znečisťujúcich látok boli overené v okolí vrtu VHM-7, kde sa obsahy chlórovaných uhľovodíkov pohybovali od µg/l do µg/l. V sledovanom období od septembra 1997 až do mája 1998 sa v podzemnej vode kontinuálne zvyšovali obsahy všetkých znečisťujúcich látok. Najväčší nárast znečistenia bol zistený v máji 1998 (mapy znečistenia - obrázky 2, 3, 4 a 5). 5

6 Tabuľka č. 1: Monitoring podzemných vôd v okolí skládky kalov Pukanec Hampoch v rokoch 1997 až 1998 parameter kritériá podľa Smernice MŽP SR č.1/ Indikačné Intervenčné (ID) (IT) [ug/l] [ug/l] VHM-3 [ug/l] VHM-A [ug/l] namerané hodnoty VHM-7 [ug/l] VHM- 10 [ug/l] VHM-B [ug/l] September ,1dichlóretén *1 *1 *1 *1 *1 1,2dichlóretén *0,02 *0,1 *0,02 *0,02 *0,02 Trichlóretén *0,01 24,3 13,7 11,8 *0,1 Tetrachoretén ,6 636,3 1514,1 487,2 77,4 Alif. ClU spolu 274,6 660,6 1527,8 499,0 77,4 November ,1dichlóretén *1 *1 *1 *1 *1 1,2dichlóretén *0,02 *0,02 *0,02 *0,02 *0,02 Trichlóretén ,3 105,1 187,4 0,76 1,02 Tetrachoretén ,2 325,2 7691,0 1,6 1,90 Alif. ClU spolu 1051,5 430,3 7878,4 2,36 2,92 Február ,1dichlóretén *0,05 *0,05 *0,05 *0,05 *0,05 1,2dichlóretén *0,05 *0,05 *0,05 *0,05 *0,05 Trichlóretén ,0 463,0 2940,0 53,3 46,8 Tetrachoretén ,0 271,0 2373,0 34,6 32,9 Alif. ClU spolu 1227,0 734, ,0 87,9 79,7 Máj ,1dichlóretén ,0 3700,0 *0,05 35,4 *0,05 1,2dichlóretén *0,05 *0,05 *0,05 0,05 *0,05 Trichlóretén ,0 1950,0 6600,0 8,9 9,8 Tetrachoretén , , ,0 44,2 69,2 Alif. ClU spolu 1768, , ,0 88,5 79,0 *hodnoty pod detekčný limit 6

7 VHM-4 PUK-1 VHM-3 VHM-1 VHM-2 VHM-5 VHM-6 VHM-7 VHM-8 VHM-A VHM-9 VHM-10 VHM-11 VHM-12 VHM-B studňa VHM-13 PUK m Vysvetlivky: vrty pozorované vrty čerpané odmerný bod na toku skládka kalov Obr. 1: Situácia monitorovacích objektov (monitoring kvality podzemných a povrchových vôd v lokalite Pukanec - Hampoch, ). 7

8 > > < 1 0 < 1 0 Obr. 2: Znečistenie podzemnej vody tetrachlóreténom [ug/l] (IX. 1997) Obr. 3: Znečistenie podzemnej vody tetrachlóreténom [ug/l] (V. 1998) > > < 2 0 < 2 0 Obr. 4. Znečistenie podzemnej vody alifatickými chlórovanými uhľovodíkmi - spolu [ug/l] (IX. 1997) Obr. 5. Znečistenie podzemnej vody alifatickými chlórovanými uhľovodíkmi - spolu [ug/l] (V. 1998) 8

9 KONTAMINÁCIA POVRCHOVEJ VODY Znečistenie povrchových vôd (monitoring kvality podzemných a povrchových vôd v lokalite Pukanec - Hampoch, ) bolo zisťované v recipiente, t. j. v Cieľovom potoku, v profile nad skládkou (PUK-1) a pod lokalitou v profile PUK-2 a závlahovej nádrži (PUK-3). Mieru znečistenia hodnotíme porovnaním zistených hodnôt s hodnotami uvedenými v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 491/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd, príloha č. 1 všeobecné kvalitatívne požiadavky pre povrchové vody. Tabuľka č. 2: Monitoring povrchových vôd v okolí skládky kalov Pukanec Hampoch v rokoch 1997 až 1998 Parameter Limitné hodnoty Namerané hodnoty NV SR č. 491/2002 PUK-1 PUK-2 PUK-3 September 1997 ph 6-8,5 7,96 7,72 - ChSK Mn (mg/l) 15 2,07 1,69 - Rozpustenélátky RL 105 (mg/l) O 2 (mg/l) viac ako 5 6,49 6,47-1,2dichlóretén (ug/l) 0,4 *0,02 *0,02 *0,02 Trichlóretén (ug/l) 1,0 *0,01 *0,01 0,8 Tetrachoretén (ug/l) 10 *0,02 *0,02 0,8 Alif.ClUspolu(ug/l) ,6 November 1997 ph 6-8,5 7,32 7,33 - ChSK Mn (mg/l) 15 4,88 4,49 - Rozpust. Látky (mg/l) O 2 (mg/l) viac ako 5 6,66 9,34-1,2dichlóretén (ug/l) 0,4 *0,02 *0,02 *0,02 Trichlóretén (ug/l) 1,0 0,07 2,84 1,2 Tetrachoretén (ug/l) 10 *0,02 1,4 0,3 Alif.ClUspolu(ug/l) - 0,07 4,24 1,5 Február 1998 ph 6-8,5 7,69 7,43 7,25 ChSK Mn (mg/l) 15 2,38 2 4,79 Rozpust. Látky (mg/l) O 2 (mg/l) viac ako 5 9,11 9,49 7,02 1,2dichlóretén (ug/l) 0,4 *0,05 *0,05 *0,05 Trichlóretén (ug/l) 1,0 0,86 5,7 2,3 Tetrachoretén (ug/l) 10 *0,05 7,9 24,2 Alif.ClUspolu(ug/l) - 0,86 13,6 26,5 Máj 1998 ph 6-8,5 6,89 6,95 6,89 ChSK Mn (mg/l) 15 2,85 2,39 4,63 Rozpust. Látky (mg/l) O 2 (mg/l) viac ako 5 7,69 8,2 7,3 1,2dichlóretén (ug/l) 0,4 *0,05 26,2 *0,05 Trichlóretén (ug/l) 1,0 *0,05 4 0,14 Tetrachoretén (ug/l) 10 *0,05-7,5 Alif.ClUspolu(ug/l) ,2 12,04 Júl ,2dichlóretén (ug/l) 0,4 *0,05 *0,05 *0,05 Trichlóretén (ug/l) 1,0 0,77 5,27 0,90 Tetrachoretén (ug/l) 10 0,11 5,94 0,17 9

10 Alif.ClUspolu(ug/l) - 0,8 11,2 1 Obsahy chlórovaných uhľovodíkov v recipiente nad skládkou boli minimálne a pohybovali sa v úrovni pod medzou citlivosti analitických stanovení. Znečistenie povrchovej vody v recipiente pod skládkou sa objavovalo v priebehu celého monitorovacieho obdobia rokov 1997 až Hlavnými znečisťujúcimi látkami sú chlórované uhľovodíky, ktoré sa podieľajú v rôznom stupni na prekročení stanovených limitov podľa NV SR 491/2002. Najvyššie obsahy boli zistené : PCE v koncentrácii 24,2 µg/l, TCE v koncentrácii od 1,2 do 5,7 µg/l, DCE v koncentrácii 26,2 µg/l. Znečistenie chlórovanými uhľovodíkmi v povrchovom toku sa objavovalo nielen v oblasti pod znečisteným územím, ale prechádzalo aj do vôd závlahovej nádrže, kde boli najvyššie koncentrácie PCE=24,2 µg/l a TCE = 2,3 µg/l stanovené vo februári a v máji KONTAMINÁCIA ZEMÍN Plynometrickými meraniami v predmetnej oblasti bolo zistených päť anomálií s hodnotami obsahu uhľovodíkov v pôdnom vzduchu, vyššími ako 15 ppm. Prvá anomália sa nachádzala v severnej časti záujmového územia, priamo pod skládkou kalov. Z jej tvaru boli zrejmé cesty, ktorými sa znečistenie dostávalo zo skládky do údolia miestneho potoka, akumulovalo sa v jeho sedimentoch a v okolí vrtu VHM-3 sa dostávalo do potoka. Maximálne hodnoty boli namerané v bodoch PF-1/7 (1942 ppm), ktorý sa nachádzal v blízkosti šachty pri skládke kalov, 43 (1631 ppm) a 33 (4113 ppm), ktoré sa nachádzali v blízkosti vrtov VHM-4 a VHM-3. Južne od vrtu VHM-6 boli obsahy uhľovodíkov 20 ppm (bod PF-3/19). Ďalšia anomália bola zistená v ohybe cesty ku skládke (body PF-2/16-19) a v okolí vrtu VHM-7 (body 71, PF-3/22 a 25-27). V bode PF-3/26 hodnota znečistenia pôdneho vzduchu uhľovodíkmi bola 8191 ppm. Uvedená anomália znečistenia pôdneho vzduchu mala najväčší plošný a koncentračný rozsah. Podobný charakter mala aj anomália zistená bodmi merania PF-2/22-26 a PF-3/31. Hodnoty znečistenia pôdneho vzduchu však boli nižšie. Pohybovali sa v rozmedzí 15,8 79,8 ppm a len v bode PF-2/24 dosahovalo znečistenie pôdneho vzduchu hodnotu 458,3 ppm. Posledná anomália bola zistená v blízkosti vrtu VHM-12, kde boli maximálne hodnoty namerané v bode 122 (253,1 ppm) a priemerné v rozmedzí ppm. 10

11 < > Obrázok 6. Znečistenie pôdneho vzduchu [ppm] (V. 1998) Predmetom prieskumu v r (Tupý et al., 2014) bolo údolie Cieľového potoka v úseku od skládky kalov Hampoch po št. cestu a aj za ňou, na okraji poľnohospodársky využívanej pôdy pri brehoch Cieľového potoka. Samotná skládka kalov bola rekultivovaná v r a pokladá sa v súčasnosti za neaktívny zdroj znečistenia. Znečistenie bolo zistené v podzemnej vode, znečistenie zemín ani pôdneho vzduchu nebolo preukázané. Znečistenie povrchovej vody bolo zistené v minulosti (1993, 1994), posledné analýzy prítomnosť znečisťujúcich látok v povrchovej vode nepreukázali, čo je zrejme spôsobené tým, že pôvodný zdroj znečistenia skládka kalov v kameňolome Hampoch už nie je aktívna a aktívnymi zdrojmi sú už iba sekundárne ohniská znečistenia v údolí Cieľového potoka. Znečisťujúcou látkou sú alifatické chlórované uhľovodíky perchlóreténového degradačného radu: perchlóretén (PCE), trichlóretén (TCE), cis dichlóretén (cis DCE) a vinylchlorid (VC). Iné znečisťujúce látky v nadlimitných koncentráciách neboli potvrdené. 3. ÚDAJE O GEOLOGICKÝCH PRÁCACH VYKONANÝCH NA IDENTIFIKOVANIE A OVERENIE ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE A ICH VÝSLEDKOCH V rokoch bolo v oblasti skládky kalov Hampoch realizovaných viac etáp geologicko-prieskumných prác : (1) Kubu, J., 1990: Pukanec skládka kalov, inžinierskogeologický posudok, IGHP. 11

12 (2) Kupcová, Z., 1993: Skládka kalov Hampoch, hodnotenie chemických vlastností technologického kalu UNA Pukanec, GP. (3) Viest, Ľ., 1993: Hampoch skládka kalov, hydrogeologický prieskum, ZS, GP. (4) Viest, Ľ., 1994: Skládka kalov Hampoch, hydrogeologický prieskum, ZS. (5) Čunderlík, M., 1994: Projekt sanácie skládky kalov, Geologický prieskum SNV. (6) Záthurecký, A., 1994: Hampoch projekt sanácie skládky kalov, odborný posudok, INGEO. (7) Šuchová, M., : Pukanec - Hampoch skládka kalov, monitoring podzemných vôd, HES-COMGEO s.r.o., Banská Bystrica. (8) Auxt, A., 1997: Pukanec - Hampoch, sanácia podzemných vôd znečistených chlórovanými uhľovodíkmi, HES-COMGEO s.r.o., Banská Bystrica. (9) Tupý P., et al., 2014: Prieskum environmentálnej záťaže Pukanec - skládka kalov Hampoch (SK/EZ/LV/441). VÝSLEDKY JEDNOTLIVÝCH ETÁP PRIESKUMU Súčasťou prác, ktorých výsledkom bol posudok (Kubu, 1990), boli odbery vzoriek vody z povrchového toku nad a pod skládkou. Podľa autora posudku sa na skládku vyvážali kaly s obsahom hydroxidu železitého, hydroxidu zinočnatého a uhličitanu vápenatého. Vo vzorkách vody odobratých z potoka neboli zistené zvýšené obsahy stopových prvkov, zato v potoku pod skládkou boli analyzované vysoké obsahy trichlóretylénu (16-21 µg/l) a tetrachlóretylénu (66 µg/l). Kupcová (1993) klasifikuje kaly podľa tried vyluhovateľnosti. Analyzované kaly boli zaradené do III. triedy vyluhovateľnosti na základe obsahov chrómu, niklu a zinku. Ojedinele boli hodnoty III. triedy zistené u ortuti, dusitanov a fosforečnanov. Hydrogeologickým prieskumom v roku 1993 (Viest, 1993), bolo zisťované znečistenie v bezprostrednom okolí skládky. Tromi hydrogeologickými vrtmi boli dokumentované hydrogeologické pomery. Koeficient filtrácie vypočítaný zo stúpacej skúšky je n.10-7 až n.10-6 m/s. Celková mineralizácia podzemných vôd sa pohybovala v rozmedzí mg/l, čo výrazne prekračuje hodnoty prirodzeného pozadia v danom prostredí. Hlavnými zložkami ovplyvňujúcimi chemizmus vody sú Sb, Mg, HCO 3, Na, Cl, NO 3 a hlavne SO 4. Pri hodnotení znečistenia podľa MP MŽP (č. 130/92) dosiahli hodnoty kategórie C (sanačný zásah) obsahy Zn (4,53 mg/l), etylbenzénu (104 µg/l), chlórovaných uhľovodíkov ( µg/l), konkrétne 1,1,2 trichlóretén ( µg/l) 1,1,2,2, tetrachlóretén ( µg/l), 1,2 dichlóretén ( µg/l). Koncentrácie NEL (nepolárne extrahovateľné látky) dosiahli hodnoty 0,2 2,6 mg/l. Súčasťou prieskumných prác boli geofyzikálne merania, ktoré dokumentovali prítomnosť poruchových zón v neovulkanickom komplexe umožňujúcich prúdenie kontaminovaných podzemných vôd, od skládky k potoku. Prieskumné práce v roku 1994 (Viest, 1994) mali za úlohu zistiť plošné rozšírenie znečistenia pod skládkou. Odvŕtaných bolo 10 monitorovacích vrtov do hĺbky cca 5 m, t. j. po úroveň predkvartérneho podložia. Okrem vzoriek vody boli odobrané aj vzorky zemín zo zóny aerácie na stanovenie chlórovaných uhľovodíkov. Autor správy predpokladal premenlivú funkciu povrchového toku vo vzťahu k podzemným vodám. Vzťah povrchových a podzemných vôd je v predmetnej správe dokumentovaný hydrogeologickými rezmi. Fyzikálno-chemický rozbor podzemných vôd dokumentuje výraznú odlišnosť vôd vrtu VHM- 3 (Na-SO 4 typ, M = 1130 mg/l) od ostatných vôd (Ca-HCO 3 typ, M = mg/l). Vplyv 12

13 skládky je dokumentovaný aj vysokými hodnotami ChSK a Zn vo vrte VHM-3. Hodnoty organického znečistenia umožňujú vyčleniť v skúmanom území 3 zóny s veľmi vysokými obsahmi chlórovaných uhľovodíkov ( µg/l). Prvá oblasť je charakterizovaná vrtmi VHM 1, 2, 3, 4, 5 a 6, druhá vrtmi VHM 7 a 8, tretiu časť vystihuje vrt VHM 12. Kontaminácia zemín nebola dokumentovaná. Monitoring podzemných vôd sa vykonával v súvislosti s požiadavkou vyplývajúcou z NV SR č. 606/1992 Zb. o sledovaní kvality podzemných a povrchových vôd po uzatvorení skládky. Monitorovacie práce v roku (Šuchová, , Auxt, 1997) boli zamerané na sledovanie vývoja a plošného rozšírenia znečistenia podzemných vôd pod skládkou. Sanačnými prácami (Auxt, 1997) sa zabránilo šíreniu kontaminácie do okolia, v zasiahnutom území sa vykonávalo čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd. V lokalite pod skládkou boli odvŕtané dva nové sanačné vrty VHM-A a VHM-B do hĺbky cca 11 m p. t., t. j. po úroveň predkvartérneho podložia. Vzhľadom na charakter prevládajúceho znečistenia sa v pozorovacích vrtoch, sanačných vrtoch, povrchovom toku a v závlahovej povrchovej nádrži sledovali hlavne základné fyzikálno-chemické parametre vody a obsahy chlórovaných uhľovodíkov - trichlóreténu a tetrachlóreténu. Z dôvodu ukončenia činnosti objednávateľa prác sanácia bola ukončená predčasne, bez dosiahnutia cieľa. Posledné realizované prieskumné práce (Tupý a kol., 2014) nadväzovali na staršie prieskumné práce (Viest, 1993, 1994) a v r aj čiastkovú sanáciu (Auxt, 1997, 1998) územia. Predmetom prieskumu v r (ENVIGEO) bolo údolie Cieľového potoka v úseku od skládky kalov Hampoch po štátnu cestu a aj za ňou, na okraji poľnohospodársky využívanej pôdy pri brehoch Cieľového potoka. Znečistenie bolo zistené v podzemnej vode, znečistenie zemín ani pôdneho vzduchu nebolo preukázané. 4. VECNÉ A ČASOVÉ VYMEDZENIE PLÁNOVANÝCH GEOLOGICKÝCH PRÁC POTREBNÝCH NA ODSTRÁNENIE ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁTAŽE Sanácia environmentálnej záťaže bude rozdelená do dvoch častí časť A vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže, vrátane realizácie aktualizovanej analýzy rizika znečisteného územia (AAR), projektu a výkonu odborného geologického dohľadu pri AAR a časť B - sanácia environmentálnej záťaže a výkonu odborného geologického dohľadu pri sanácii environmentálnej záťaže. 4.1 Projekt sanácie EZ (vrátane vypracovania aktualizovanej analýzy rizika) a odborného geologického dohľadu Cieľ projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu 13

14 Časť A vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže, vrátane realizácie AAR a projektu odborného geologického dohľadu a výkonu odborného geologického dohľadu pri realizácii AAR. 1. Aktualizácia analýzy rizika znečisteného územia - cieľom AAR bolo overenie aktuálneho rozsahu a miery znečistenia zemín a podzemných vôd prioritnými kontaminantmi alifatické a aromatické chlórované uhľovodíky ClU a BTEX ako podkladu na posúdenie environmentálnych a zdravotných rizík a najmä na stanovenie cieľových hodnôt sanácie environmentálnej záťaže (pre podzemné vody, prípadne pre zeminy). 2. Projekt sanácie environmentálnej záťaže výsledky AAR boli podkladom pre vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže, tzn. AAR stanovil vhodný variant sanácie a sanačný limit pre podzemné vody a zeminy. 3. Projekt odborného geologického dohľadu (OGD) je zameraný na špecifikovanie požiadaviek a náplne kontroly vykonávania sanácie environmentálnej záťaže Harmonogram vypracovania projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu P. č. Názov predmetu Termín plnenia 1. AAR a projekt sanácie EZ a. HG vrty vystrojené 8 ks do hĺbky 4-12 m p.t b. Atmogeochemické sondy 120 ks do hĺbky 0,8 m p. t. c. Merné objekty na povrchových tokoch 2 ks d. Geofyzikálny prieskum pre overenie prítomnosti a priebehu výraznejších puklín v skalnom podloží okolia skládky e. Odbery vzoriek pôdneho vzduchu 35 ks f. Odbery a analýzy vzoriek zemín 18 ks g. Odbery a analýzy vzoriek podzemných vôd 44 ks h. Odbery vzoriek povrchovej vody 6 ks ch. Odbery a analýzy vzoriek na základné nutrienty 3ks i. Odbery a analýzy vzoriek podzemných vôd na stanovenie mikroorganizmov 6 ks j. Odbery a analýzy vzoriek zemín na stanovenie mikroorganizmov 7 ks k. Zneškodnenie kont. zemín/vôd z vrtných prác 1t l. Vypracovanie AAR m. Vypracovanie projektu sanácie EZ vrátane zapracovania výsledkov predsanačnej AAR n. Schválenie projektu sanácie EZ a 1. správy OGD 2. Odborný geologický dohľad Vypracovanie a schválenie projektu OGD 2015 OGD - odbery a analýzy kontrolných vzoriek zemín 14

15 a podzemných vôd v rámci AAR OGD - vypracovanie 1. správy o priebehu vykonávania geologickej úlohy 1 ks Finančné náklady projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu Finančné náklady na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže, vrátane realizácie predsanačnej AAR sú ,6,- s DPH a na vypracovanie projektu odborného geologického dohľadu sú 1 185,31 s DPH. 4.2 Realizácia sanácie EZ a odborného geologického dohľadu Cieľ sanácie environmentálnej záťaže a odborného geologického dohľadu Cieľom sanácie environmentálnej záťaže je znížiť a obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Cieľom odborného geologického dohľadu je kontrola vykonávania sanácie environmentálnej záťaže, najmä súlad vykonávaných prác s projektom geologickej úlohy, kontrolné odbery vzoriek zemín a podzemných vôd za účelom posúdenia účinnosti sanačných prác Harmonogram realizácie sanácie environmentálnej záťaže a odborného geologického dohľadu P. č. Názov predmetu Termín plnenia 1. Sanácia EZ 1a. HG vrty vystrojené, sanačné 8 ks do hĺbky 12 m p. t b. Vŕtanie injekčných a aeračných vrtov 20 ks do hĺbky 5 m p.t., 63ks do hĺbky 10 m p. t.) 1c. Atmogeochemické merania 150 meraní 1d. Sanácia podzemných vôd (in situ metódy - inštalácia technológie, čerpanie a čistenie podz. vôd, príprava a aplikácia aditív) 1e. Kontrolné odbery zemín 170 ks 1f. Kontrolné odbery podzemnej vody 583 ks 1g. Odbery vzoriek povrchovej vody 57 ks 1h. Kontrolné odbery vzoriek zemín a podzemných vôd na stanovenie mikroorganizmov 7 ks + 7 ks 15

16 1ch. Odbery a analýzy vzoriek na základné nutrienty 7 ks 1k. Vypracovanie záverečnej správy zo sanácie EZ, vrátane aktualizovanej AR znečisteného územia 1l. Schvaľovanie záverečnej správy zo sanácie EZ Odborný geologický dohľad 2a. Odbery a analýzy kontrolných vzoriek zemín a podzemných vody 2b. Vypracovanie správ o priebehu vykonávania geologickej úlohy 2c. Vypracovanie záverečnej správy o dosiahnutí cieľov geologickej úlohy 2d. Schvaľovanie záverečnej správy o dosiahnutí cieľov geologickej úlohy Správa august Správa október Finančné náklady realizácie sanácie EZ a odborného geologického dohľadu Finančné náklady na realizáciu sanácie environmentálnej záťaže sú ,6 s DPH,- a na vykonanie odborného geologického dohľadu sú vo výške ,72 s DPH. Rozpočtová rezerva 2 % je ,96 s DPH. Celkové finančné náklady potrebné na sanáciu EZ (vypracovanie predsanančnej AAR, sanácia EZ a rezerva 2 %) je ,16 s DPH. Celkové finančné náklady potrebné na odborný geologický dohľad (kontrola aktualizácie AR, sanácia EZ) je ,03 s DPH. 4.3 Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia Cieľ monitorovania geologických faktorov životného prostredia Cieľom monitorovania geologických faktorov životného prostredia je sledovanie vývoja znečistenia v podzemných vodách počas a po skončení sanácie environmentálnej záťaže, tzn. kontrola účinnosti sanácie environmentálnej záťaže vo vybraných monitorovacích objektoch v súlade s odporúčaniami podľa Smernice MŽP SR z 28. januára 2015 č. 1/ na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia. Monitoring bude zameraný na sledovanie nasledovných ukazovateľov: ph, el. vodivosť, C 10 C 40, NEL IR, TOC, ClU, PAU, BTEX a vybrané ťažké kovy (Cd, Pb, Hg,...). Monitoring bude vykonávaný prvé dva roky po ukončení sanácie v 3-mesačných intervaloch na 15 objektoch a zvyšné tri roky v polročných intervaloch na 10 objektoch. 16

17 4.3.2 Harmonogram vykonávania monitoringu geologických faktorov životného prostredia P. č. Názov predmetu Termín plnenia 1. Vypracovanie a schválenie projektu monitoringu 2016 geologických faktorov 2. Odbery a analýzy vzoriek podzemných vôd na monitorovacích objektoch každé 3 mesiace 3. Odbery a analýzy vzoriek podzemných vôd na monitorovacích objektoch každých 6 mesiacov 4. Vypracovanie čiastkovej záverečnej správy z monitoringu Ročne k geologických faktorov životného prostredia (každý rok 4x) 5. Vypracovanie záverečnej správy z monitoringu geologických faktorov životného prostredia (z celého obdobia monitoringu za 5 rokov) 6. Schvaľovanie záverečnej správy z monitoringu geologických faktorov životného prostredia Predpokladané finančné náklady Predpokladané finančné náklady na realizáciu monitoringu geologických faktorov životného prostredia sú , Ukončenie realizácie plánu prác Ukončenie plánovaných prác sa predpokladá 15. decembra

18 5. LITERATÚRA 1. J. Kubu, 1990: Pukanec skládka kalov, inžinierskogeologický posudok, IGHP 2. Z. Kupcová, 1993: Skládka kalov Hampoch, hodnotenie chemických vlastností technologického kalu UNA Pukanec, GP 3. Ľ. Viest, 1993: Hampoch skládka kalov, hydrogeologický prieskum, ZS, GP 4. Ľ. Viest, 1994: Skládka kalov Hampoch, hydrogeologický prieskum, ZS 5. M. Čunderlík, 1994: Projekt sanácie skládky kalov, Geologický prieskum SNV 6. A. Záthurecký, 1994: Hampoch projekt sanácie skládky kalov, odborný posudok, INGEO 7. M. Šuchová, : Pukanec - Hampoch skládka kalov, monitoring podzemných vôd, HES-COMGEO s.r.o., Banská Bystrica 8. A. Auxt, 1997: Pukanec - Hampoch, sanácia podzemných vôd znečistených chlórovanými uhľovodíkmi, HES-COMGEO s.r.o., Banská Bystrica 9. P. Tupý et al., 2014 Legislatívny rámec: 1. Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov 2. Vyhláška MŽP SR č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon v znení neskorších predpisov 3. Zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov 4. Metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k Plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže podľa zákona č.409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5. Smernica Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 28. januára 2015 č. 1/ na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia 6. STN ISO Kvalita vody. Odber vzoriek Pokyny na návrhy programov odberu vzoriek 7. STN ISO Kvalita vody. Odber vzoriek Pokyny na odber vzoriek podzemných vôd 18

19 Príloha č. 1: Lokalizácia záujmového územia (zdroj: ). 19

20 Príloha č. 2: Výpis z registra environmentálnych záťaží 20