Aplikovaná muzikoterapia

Átírás

1 Elena Amtmannová Eleonóra Jarosová Tímea Kardos Aplikovaná muzikoterapia online: ISBN EAN

2 Autori: PhDr. Elena Amtmannová, Mgr. Eleonóra Jarosová, Mgr. Tímea Kardos Vydal: PhDr. Elena Amtmannová, online: vydanie Kľúčové slová: muzikoterapia, aplikácia muzikoterapie, deti, dospelí, katalóg hier z muzikoterapie O autoroch: PhDr. Elena Amtmannová vyštudovala odbor liečebnú pedagogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v r Dlhé roky pôsobila v rezorte školstva a v rezorte sociálnych vecí na postoch učiteľky, vychovávateľky a liečebnej pedagogičky s diagnostickou aj terapeutickou praxou. V súčasnosti pracuje ako vysokoškolská učiteľka Univerzity Komenského v Bratislave na Pedagogickej fakulte na Katedre liečebnej pedagogiky. Vedie viaceré kurzy muzikoterapie a zameriava sa na včasnú intervenciu a tvorbu stimulačných programov pre deti. Elena.Amtmannova@klp.fedu.uniba.sk Mgr. Eleonóra Jarosová absolvovala odbor liečebná pedagogika v r na PdF UK. Počas štúdia absolvovala 4-mesačnú stáž v Maďarskej republike na Vysokej škole Liečebnej pedagogiky Gustáva Bárczyho v Budapešti, kde navštevovala aj kurzy z oblasti muzikoterapie. V diplomovej práci sa zamerala na roztriedenie študijných materiálov v kurzoch muzikoterapie zozbieraných počas vysokoškolského štúdia, čo vyústilo do praktickej príručky, z ktorej upravené časti sú v tejto publikácii. Mgr. Tímea Kardos absolvovala odbor liečebná pedagogika v r na PdF UK. Počas štúdia absolvovala 4-mesačnú stáž v Maďarskej republike na Vysokej škole Liečebnej pedagogiky Gustáva Bárczyho v Budapešti, kde navštevovala aj kurzy z oblasti muzikoterapie. Diplomovú prácu zamerala na oblasť muzikoterapie u dospelých klientov. Pripravila praktickú príručku, z ktorej niektoré časti sú upravené v tejto publikácii. aranyosh@centrum.cz Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 2 2

3 Obsah: Úvod...4 Amtmannová, Jarosová 1 Muzikoterapia Definície muzikoterapie Ciele MT Formy MT Štruktúra muzikoterapeutického procesu Podmienky realizácie MT procesu Princípy muzikoterapie Analýza jednotlivých zložiek aktívnej a receptívnej muzikoterapie uplatnených u detí Aktívne zložky muzikoterapie Receptívne zložky muzikoterapie Katalóg hier a cvičení pre deti Hry so spevom Hry s rytmom Hry s hudobnými nástrojmi Hudobno-pohybové hry Hry s využitím spojenia hudby a výtvarných techník...32 Amtmannová, Kardos 4 Aplikácia muzikoterapie u dospelých a seniorov Katalóg hier a cvičení pre dospelých Hra v dospelosti Vymedzenie základných okruhov katalogizácie Hry na upokojenie a relaxáciu Hry na zlepšenie sebauvedomenia (sebadôvery a sebavedomia) Hry na rozvoj kognície Hry zamerané na rozvoj empatie Hry zamerané na komunikáciu (rozhovor nástrojov)...53 Literatúra...54 Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 3 3

4 ÚVOD Hudba je ľudskej mysli daná do vienka od počatia. Hudba sa vyskytuje na každom kontinente, v každej kultúre. Považuje sa za koreň všetkých umení. Hudba sa prihovára celej ľudskej bytosti. Hudbu aj iné druhy umeleckých foriem ľudstvo odpradávna využívalo nielen na kultúrne obohacovanie, ale aj na laickú či odbornú pomoc. Hudba, vnímanie hudby, hudobné vyjadrovanie, aktivity spojené s hudobným prejavom a kombinácie s ďalšími zložkami umenia poskytujú možnosť vyjadriť sa bez slov, uvoľniť ťaživé obsahy inak, ako sa bežne v živote človeka používa, spracovať ich a veľakrát aj zmeniť seba či uhol pohľadu. Písať o hudbe je vždy menej účinné, než hudbu robiť - či už pre aktérov alebo poslucháčov. V tejto publikácii sa možno dozvedieť, že sa dá hudbou pomáhať sebe a/alebo druhým. Uvádzané cvičenia a hry sú síce návodom, ako môžu vyzerať a pre koho sú určené, ale realizácia podľa popisu s neznámymi klientami je vždy novou tvorbou. Živý proces pripraví účastníkom toľko prekvapení, že pre realizátora je nutné mať hudobné zručnosti, skúsenosti a odborné vedomosti. Tým odborníkom, ktorí sa inšpirujú uvedenými popismi a zrealizujú muzikoterapeutické cvičenia v zmysluplnom stretnutí s klientmi, prajem veľa úspechov. za autorky PhDr. Elena Amtmannová Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 4 4

5 1 MUZIKOTERAPIA PhDr. Elena Amtmannová, Mgr. Eleonóra Jarosová Pojem muzikoterapia sa v slovenčine používa bežne, hoci by sa mohol nahradiť liečba hudbou (hudobná liečba), kde "muzika" a terapia" v slovenskom preklade znamená hudba a liečba. Hudba je druh umenia, resp. hudba je umenie tónov. Vyjadrovacím prostriedkom hudby býva organizácia a súhra tónov (Linka, 1997). Hudba je práve to, čo náš mozog ako také spracováva. Je nemožné definovať hudbu, lebo každý človek si ju definuje svojim spracovaním (Wehle, 2000). Dôležité je uvedomenie si plynutia času, počas ktorého sa hudba vníma. Vieme, že hudba pôsobí na emócie ľudí, na ich motorické funkcie aj na ich predstavivosť. Aj pri nezámernom počúvaní hudby môže každý z nás niekedy zažívať rušivé pôsobenie hudby svojou a) rýchlosťou/pomalosťou, b) melodičnosťou / monotónnosťou c) silnou intenzitou, d) nezrozumiteľnosťou, d) žánrovou neznášanlivosťou až po e) časovú nevhodnosť - napr. skoro ráno/neskoro v noci. Aktuálna rušivosť hudby nie je spôsobená samotnou hudbou, ale stavom nášho organizmu, únavou, stresom, náladou, práve prežitými chvíľami, ktoré neladia s práve počutou hudbou. Pri únave sa nechceme rozhýbať rytmicky výraznou skladbou, ale počúvať rozvláčnu, pomalú, nezaťažujúcu a nenáročnú skladbu, ktorá nás nevyčerpá ešte viac. Pri smútku, nešťastí sa nám nepodarí rozveseliť bujarými melódiami, ale potrebujeme prežívať spoluúčasť súcitnými, súhlasne ladiacimi depresívnymi časťami skladieb. Hudba na človeka pôsobí svojimi základnými prvkami, ktorými sú rytmus, harmónia a melódia. Podľa klasifikácie Bagdy (2002) má hudba aj ďalšie stránky ako zvukovú farbu, dynamiku, agogiku( tempo) a metrum (druh taktu). Spomenuté pojmy patria bezosporu k zložkám hudby, no svojou funkciu sú najdôležitejšie: rytmus, harmónia a melódia. Niektorí mysticky založení hudobníci prirovnávajú harmóniu k rozumovej, melódiu k citovej a rytmus k pudovej oblasti ľudskej osobnosti (Linka, 1997). Rytmus: Sedlák (1990) definuje rytmus ako univerzálny pojem, ktorý označuje rôzne druhy pohybu organizované v určitej časovej postupnosti. Rytmus nie je len výsadou hudby, ale je súčasťou celého nášho života. Rytmus srdcového tepu sa v nás rozoznie ešte pred narodením a doznie až vo chvíli smrti. S rytmom vdychu a výdychu prichádzame na svet. Prvé spôsoby výživy sa spájajú s rytmickou činnosťou sania, rytmus chôdze a pracovné rytmy ľudských rúk nám umožňujú žiť, spoznávať svet a pretvárať ho podľa našich predstáv (Viskupová, 1987). Všetko na čo sa len okolo seba pozrieme pulzuje: ľudský život, život zvierat, rastlín aj celý vesmír. Z prírodných úkazov je najznámejšie rytmické striedanie dní a nocí, prílivu a odlivu, ročných období atď., z biologických rytmov tlkot srdca, pulzovanie krvi v tepnách, dýchanie, spánok, bdelosť, chôdza iné. Kým biologické rytmy, pracovné úkony, ale aj chôdza a tanec sú rytmy výrazne pravidelné, v hudbe je periodickosť rytmickej pulzácie často oslabená. Napriek tomu hudobný celok pôsobí rytmicky (Sedlák, 1990). Volek definuje hudobný rytmus ako dialektickú jednotu pravidelnosti a nepravidelnosti, a to Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 5 5

6 aj v tom prípade, ak rytmus nie je začlenený do siete taktov a keď neznie na pozadí vzťažného systému metra (Volek citovaný podľa Sedláka, 1990). Hudobný rytmus sa viaže na pravidelné striedanie rovnakých časových úsekov/dôb (Barteltová, 1995). Hudbe, ktorá sa neviaže na pevné metrum, sa hovorí ametrická (Sedlák, 1990). Oslabenie pravidelnosti rytmickej pulzácie spôsobuje sťaženie vnímania hudobného rytmu a môže vyvolať zvýšenie emocionálneho napätia. Stupňovanie emocionálneho napätia vyvoláva aj skladba rýchleho tempa, pulzujúca v pravidelnom rytme (Amtmannová, 2003). Rytmická zložka hudby pôsobí v prvom rade na motorické centrum človeka, a preto vnímanie rytmicky pravidelnej hudby je doprevádzané súčasne prebiehajúcimi motorickými reakciami organizmu. Tieto reakcie vznikajú prepojením sluchového a motorického analyzátora, ktorý inervuje svalové skupiny zaisťujúce adekvátne pohyby, ktoré sa navonok prejavujú napr. ako: vyklepkávanie rytmu nohami, alebo rukami, pohyby hlavy, trupu, ale aj očných viečok. Motorická odpoveď na hudbu môže byť aj vnútorná, napr.: svalové sťahy hrudného koša, bránice, napínačov hlasiviek, zrýchlenie dýchania a pod (Sedlák, 1990). Tieto reakcie sa dajú najľahšie odsledovať pri hudobnom vnímaní detí, ktorých prejavy sú spontánnejšie a menej kontrolované, ako prejavy dospelých. Reakcie detí na rytmické zložky hudby ako tlieskanie rukami, náznaky tanečných pohybov, zmeny mimiky atď. sú podľa Hermana (1999) pozorovateľné už v útlom detskom veku. Podľa Orffovej (1994) deti pred druhým rokom svojho vývinu nevedia zopakovať ani tie najjednoduchšie rytmy, vyjadrujú sa prerytmickým spôsobom až do obdobia, kedy dôsledkom druhotnej imitácie nezačnú produkovať pravidelné rytmické frázy. Preto je v muzikoterapii dôležité odhadnúť vývinovú úroveň dieťaťa a v pravej chvíli dieťaťom už prekonané prerytmické hry nahradiť hrami viazaného rytmu. Melódia: Z akustického hľadiska je základným stavebným prvkom hudby tón. Tón má štyri vlastnosti: farbu, výšku, silu a dĺžku (Zenkl, 1976). Samotný tón ale netvorí hudbu, je len základným stavebným materiálom na prípravu väčších celkov, z ktorých sa komponuje skladba. Samotný tón netvorí pravdaže ani melódiu. Melódiou nie sú dokonca ani náhodne za sebou zoradené tóny, pretože od melódie sa vyžaduje určitá krása, hudobnosť, fantázia a vynachádzavosť (Pilka, 1987). Melódia je časová organizácia vzťahov tónových vlastností (farba, výška, sila a dĺžka) v horizontálnej rovine hudobného priestoru (Burlas, 1978). Melódia je ideovou nositeľkou hudobnej myšlienky, ktorej hlavnou predstaviteľkou je pieseň (Amtmannová, 2003). Kvalitu melódie podľa Orffovej (1996) určuje dĺžka prestávok medzi jej jednotlivými tónmi a vzájomný hudobný vzťah tónov. Melódia je tým lepšia, čím viacej osobných zážitkov je v nej obsiahnutých. Mechanická organizácia ticha (pauzy alebo pomlčky v melódii) zdokonaľuje jej stavbu, ale kvalitu živej hudby, ktorá je založená na osobnom zážitku, znižuje. Čo je v reči význam, to je v hudbe melódia. Melódia ponúka istý náhľad do vnútra klienta. Výška, sila, farba, dĺžka tónov, opakovanie a pauzy v melódii piesne, ktorú klient produkuje prezrádzajú mnoho o jeho vnútorných, psychických prežitkoch (Vitálová, 1999). Dieťa je schopné prežívať melódiu piesne alebo skladby aj bez toho, aby ju vedelo spievať, alebo interpretovať na hudobnom nástroji. 5-7 ročné dieťa dokáže melódiu piesne (na xylofóne, alebo zvonkohre) už aj zahrať. Pre deti od 2 do 7 rokov je najtypickejší tzv. premelodický spôsob hry na hudobnom nástroji. Premelodická hra je vyvolaná fyzickými impulzami, no napriek mnohým domnienkam pri nej nejde len o bezcieľnu hru. Takýto hudobný proces je charakterizovaný periodicky sa opakujúcimi krátkymi pauzami, jednotlivé hudobné časti sa skladajú z 5-12 tónov. V takejto hudobnej činnosti dieťaťa už sú prítomné prvky sebavyjadrenia. Fyzické impulzy 4-5 ročného dieťaťa už môžu mať plne štrukturované Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 6 6

7 tempo, ktoré sa časom (keď je dieťa pripravené premyslene spájať, zapamätávať a opakovať tóny) menia na melódiu (Herman, 1999). Rovnaký význam ako melódia piesne, má aj melódia reči. Melodický priebeh výpovede klienta symbolizuje jeho vnútorný svet, jeho momentálne prežívanie, ktoré sú priamo symptómami jeho zdravotného stavu. Význam má všímať si hlasitosť, rýchlosť, dĺžku, alebo opakovanie tónov vznikajúcich pri rečovej produkcii človeka. Dôležitým je i hlasový vzlet výpovede, tempo, hĺbka ľudského dychu, atď. (Vitálová, 1999). Harmónia: Pokiaľ je možné zachytiť horizontálny melodický pohyb jednotlivých hlasov hudobného útvaru, je možné vnímať aj jeho vertikálnu výstavbu, čiže harmóniu (Burlas,1978). Harmónia v hudbe je prostriedkom na vyjadrenie nálady melódiou. Harmonické vlastnosti hudobného diela sa prejavujú využitím zvukového charakteru jednotlivých akordov v rozličných tóninách (Darvas, 1978). V európskej kultúre sa veľká väčšina ľudových a umelých piesní zakladá na princípe toniky a dominanty, kde tonika je harmóniou základnej tóniny a dominanta je harmónia stavaná na kvintu základného tónu. Tonikou a dominantou spôsobená dualita robí melódiu stabilnou, protikladné akordy sa dopĺňajú, zharmonizovaná melódia tak v človeku vyvoláva pocit istoty a určitej predvídateľnosti. Subdominanta spôsobuje prekvapivú zmenu v hudbe, svojou novotou ju obohacuje o nové, príjemné harmonické znenie (Orffová, 1996). Harmónia sa posudzuje z hľadiska konsonancie a disonancie, ktoré sa považujú za protikladné javy. Konsonancia znamená súlad, disonancia jej opak, nesúlad. Konsonancia a disonancia v hudbe zachytáva a vyjadruje priliehavo rozličné nálady. Napr. Beethoven v niektorých svojich dielach vyjadril hrdinskú osobnosť, alebo heroickú myšlienku v tónine Es dur, tónina e mol je väčšinou v jeho dielach tragická, f mol vášnivá, E dur slávnostná, F dur jasná a kľudná (Vitálová, 1999). Čím je konsonancia dokonalejšia, tým je vyšší stupeň splývania. Čím viacej tónin skladateľ vystrieda a obmieňa počas jednej skladby, tým je väčšia harmonická pestrosť skladby. Hranice medzi konsonanciou a disonanciou sú ale nejasné, o čom svedčí hudba 20.storočia. V súčasnosti (a to najmä v jazzovej hudbe) sa voľne používa disonancia a to bez tradičného rozvedenia harmónie do konsonacie (Sedlák, 1990). Terapia znamená liečbu a vo vlastnom slova zmysle sa zameriava buď na príznaky alebo na príčinu vzniku problému (ochorenia, poruchy), takže sa používa príslušné označenie vo forme ako symptomatická alebo kauzálna terapia. Tento pojem sa častejšie používa vo farmakologickej liečbe, prípadne v liečbe psychologickými prostriedkami (psychoterapia). Pojem liečba sa v pedagogike nepoužíva pričasto, no patrí do nej vďaka druhu pedagogického pôsobenia. V spojeni s prostriedkom lieči nielen samotná hudba, nielen liek, nielen slovo, nielen hudobný nástroj, hudobné dielo, ale aktívne konanie človeka so zameraním na posilnenie úcty k sebe, prekonávanie seba, podpora kladných stránok klienta a využitie jeho potenciálu na jeho rozvoj a uplatnenie. 1.1 Definície muzikoterapie Pristavili sme sa pri pojmoch muzika-hudba a terapia-liečba. Muzikoterapia - liečba hudbou sa však dá vysvetliť viacerými spôsobmi, v odborných kruhoch zvanými definície. Muzikoterapia ako pragmaticky a empiricky orientovaná vedecká disciplína hraničí v systéme hudobných vied s hudobnou psychológiou, pedagogikou, sociológiou, filozofiou, etnológiou, hudobnou akustikou, hudobnou teóriou a estetikou. Po stránke metodologickej muzikoterapia čerpá zo všeobecnej medicíny, psychiatrie, psychológie a pedagogiky (Zeleiová, 2002). Prednosťou, ale zároveň aj určitou nevýhodou súčasnej muzikoterapie je jej interdisciplinárny charakter. Interdisciplinarita sa totiž premieta do rozdielnych prístupov k ponímaniu muzikoterapie. Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 7 7

8 Podrobnejšiu definíciu muzikoterapie poskytol v roku 1996, na Svetovom muzikoterapeutickom kongrese v Hamburgu Klinický a praxový výbor svetovej muzikoterapeutickej federácie nasledovne: Počas MT vyžíva odborník, muzikoterapeut hudbu alebo jej prvky (tóny, rytmus, tempo, harmóniu) v plánovanom procese s cieľom umožniť a podporovať komunikáciu, vzťahy, učenie, expresiu, mobilizáciu, organizáciu. Popritom pôsobí terapeuticky vo fyzických, emocionálnych, mentálnych, sociálnych a kognitívnych oblastiach (Wagner, 2001). V roku 1998 založená American Music Therapy Association (AMTA), ktorej predchodcom je NAMT, definuje MT nasledovne: V muzikoterapii ide o cielené použitie hudobných, alebo rytmických intervencií s cieľom znovunastoliť, udržať alebo zlepšiť sociálnu či emocionálnu funkčnosť, mentálne procesy alebo fyzický stav jedinca (AMTA.Older American Act Amendments of 1992, 2001). V Spojených Štátoch Amerických pôsobí uznávaný terapeut Kenneth. E. Bruscia, ktorý muzikoterapiu charakterizuje ako: systematické využívanie hudobných zážitkov v procese liečebného zákroku, kde vzťah medzi terapeutom a klientom pôsobí ako dynamický faktor zmien (Bruscia, 2002). Britská Association of Profesional Music Therapists (APMT) o muzikoterapii píše: MT pracuje s pacientmi rôzneho veku, od detí až po dospelých, ktorí môžu mať emocionálne, fyzické, mentálne, alebo psychické poruchy. Vzájomný vzťah medzi terapeutom a pacientom umožňuje, aby u pacienta nastala zmena a začal proces liečby. Tvorivým použitím hudby (ponukou hudobných zážitkov a hudobnou aktivitou) sa dosahujú podľa pacientovej patológie stanovené terapeutické ciele (APMT, 2001). Kanadská muzikoterapeutická asociácia Canadian Association for Music Therapy chápe muzikoterapiu ako: Odborné použitie hudby a jej elementov na zachovanie, podporu a obnovu mentálneho, fyzického, emocionálneho a spirituálneho zdravia. Hudba svojimi neverbálnymi, kreatívnymi, štrukturálnymi a emocionálnymi kvalitami podporuje interakciu, sebavedomie, učenie, sebavyjadrenie, komunikáciu a osobnostný rozvoj (CAMT, 2001). V Argentíne uznávaný muzikoterapeut Rolando Benenzon definuje muzikoterapiu z vedeckého hľadiska ako odbor, ktorý sa venuje skúmaniu tónov (či už hudobných, alebo nehudobných) s cieľom objaviť v nich skryté diagnostické prvky a terapeutické metódy. Z terapeutického hľadiska je muzikoterapia paramedikálny, systematický zákrok, ktorý prostredníctvom tónu, hudby a pohybu vynáša na povrch regresívne efekty a pomocou znovuotvorených komunikačných kanálov pôsobí na klienta v oblasti výchovy a socializácie (Benenzon citovaný podľa Wagner, 2002). V Maďarsku uznávaná pedagogička a terapeutka Katalin Varga o MT píše: V muzikoterapii ide o využívanie pôsobenia hudby, jej aktívnych a receptívnych zložiek na ľudskú psychiku, čím sa človek stáva spôsobilejším na edukačnú, reedukačnú a terapeutickú prácu (2002). Francúzska Asociácia pre MT stručne tvrdí, že MT je použitie zvuku a hudby v psychoterapeutickom vzťahu. Švédska asociácia MT uvádza, že MT je použitie hudby v edukačnom a terapeutickom procese u jednotlivcov so psychickým, fyzickým a sociálnym hendykepom za účelom úpravy ich ďalšieho vývinu (AMTA, 2003), takže priznáva použitie terapie v edukácii, čo znamená zrovnocenenie poňatia medicínskej a pedagogickej liečby. Tento pohľad podporuje aj Novozélandská spoločnosť pre MT či kanadská Asociácia pre MT a iné. Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 8 8

9 Americká Národná asociácia pre MT uvádza, že MT je použitie hudby na dosiahnutie terapeutických cieľov upravovanie, udržiavanie a zlepšovanie mentálneho a fyzického zdravia. Je to systematické aplikovanie hudby riadenej muzikoterapeutom v terapeutickom prostredí tak, aby to prinieslo vhodnú zmenu v správaní klienta. Tieto zmeny umožňujú človeku dospieť pomocou terapie k zážitkom, k väčšiemu porozumeniu sebe a svetu okolo neho a dosiahnuť pritom lepšie prispôsobenie sa spoločnosti. Ako člen terapeutického tímu sa muzikoterapeut profesionálne podieľa na analýze problémov človeka a navrhuje špecifické hudobné aktivity až po zohľadnení celkového zamerania liečby. Pravidelne hodnotí efektívnosť prebiehajúcich činností (APMT, 2001). V tejto definícii sú zahrnuté všetky zložky liečebného procesu, preto sa javí ako najkomplexnejšia, aj keď pridlhá. V mnohých definíciách muzikoterapie sa uvádza užšie alebo širšie zameranie použitia hudby vo forme liečby, pričom do hudby sa zahŕňajú aj nehudobné sluchové podnety, teda zvuky (oblasť sonoterapie). Prednosťou, ale zároveň aj určitou nevýhodou súčasnej muzikoterapie, je jej interdisciplinárny charakter. Interdisciplinarita sa totiž premieta do rozdielnych prístupov k ponímaniu muzikoterapie. Rôznorodosť teoretických orientácii a východiskových pozícií sťažuje stanoviť akcenty a preskúmať perspektívy tejto vedeckej disciplíny. Takáto činnosť predpokladá:... neustálu vzájomnú konfrontáciu autorov, ktorí muzikoterapiu definujú a zároveň sebakritickú reflexiu (Zeleiová, 2002, s. 26). Celkom vhodný obraz o problematickom ohraničení liečebného pôsobenia hudby na človeka uvádza Linka (1997), a dá sa s ním súhlasiť v jeho konečnom rozhodnutí o čo najširšom chápaní MT, teda že MT je akékoľvek uplatnenie hudby v záujme ľudského zdravia (s. 41). Rozmanitosť náhľadov na mechanizmus pôsobenia hudby ako terapie viedol k vzniku troch základných muzikoterapeutických konceptov: pedagogický koncept medicínsky koncept psychoterapeutický koncept Pedagogický koncept: Podrobnejší charakteristiku pedagogickej muzikoterapie podáva Zeleiova (2002), ktorá ju chápe ako označenie zahrňujúce v sebe špeciálnu, liečebnú a sociálno-pedagogicky orientovanú muzikoterapiu. Pedagogická MT je zameraná na ovplyvňovanie procesov učenia, komunikácie a sociálnej integrácie. Zlepšuje kognitívnu funkčnosť (vnímanie, pamäť, pozornosť ) a telesnú funkčnosť (podpora pohybu, reči) organizmu. Jej ťažiskom je rozvíjanie osobnosti, senzomotorických a sebaobslužných zručností a zlepšenie sociálnej integrácie ľudí s mentálnym telesným, alebo zmyslovým postihnutím. Muzikoterapia v takomto chápaní sa využíva hlavne pri tvorbe stimulačných programov a riadi sa komplexnými a individuálnymi cieľmi liečebnej, špeciálnej, prípadne sociálnej pedagogiky. Primárnym cieľom pedagogickej muzikoterapie je podpora, stimulácia, posilnenie a integrácia zdravých častí klienta. Práca s hudobno-výrazovými prostriedkami so zreteľom na stanovené ciele sa podľa Zeleiovej (2002) zameriava na oblasť telesnú a senzomotorickú, sociálnu, emocionálnu a kognitívnu a pôsobí najmä pri eliminovaní účinkov postihnutia, napr. stereotípii, echolálii, spasticite a pod. Prácu s emocionálnymi poruchami (strach z odmietnutia, autoagresívne tendecie atď.) autorka prenecháva psychoterapeuticky orientovanej muzikoterapii. V liečebnej pedagogike sa na muzikoterapiu hľadí, ako na liečebnovýchovnú metódu počas ktorej sa klient pomocou hudobnej aktivity, a/alebo hudobnej percepcie zvolenej podľa jeho Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 9 9

10 individuálnych potrieb vyjadruje tak, aby to malo pre jeho somatické, psychické, alebo sociálne postihnutie čo najpozitívnejší efekt. Ide tu o pôsobenie hudby v oblasti prevencie, diagnostiky a terapie, so zámerom zlepšiť, upraviť a/alebo udržať jeho stav. V pedagogickom poňatí muzikoterapie je docieliť pomocou hudby a jej zložiek nasýtenie potreby klienta, zmobilizovať jeho skryté potenciály a spustiť samoozdravovacie procesy organizmu (Amtmannová, 2003). Významným predstaviteľom pedagogického poňatia MT v Maďarsku bol skladateľ, hudobný teoretik a pedagóg Zoltán Kodály. Medzi prvými upozornil na dôležitosť hudby v harmonickom, všestrannom rozvoji človeka. Známa je jeho veta, podľa ktorej hudobná výchova dieťaťa začína 9 mesiacov pred jeho narodením. Vo svojej koncepcii sa, okrem iných, snažil o zvýšenie počtu hodín hudobnej výchovy na základných aj na stredných školách, pretože: Aktívna hudobná tvorba je nevyhnutná pre zdravý vývin ľudskej osobnosti. Hudbou rozvíjané schopnosti priaznivo vplývajú na socializáciu jedinca, prispievajú k jeho citovému obohateniu a zlepšujú školské výsledky. Hudba má v sebe silu udržať mentálne zdravie jedinca, a pokiaľ došlo k jeho oslabeniu, aktivizovať rezervné fondy organizmu a naštartovať v ňom určité samoliečiace procesy pôsobiace motivačne k nájdeniu východísk z aktuálnych problémov (Kodály, 1996, s. 199). Kodályov spôsob hudobnej výučby a jeho teoretické koncepcie z oblasti hudobnej teórie a pedagogiky sa stali základom pre rozvinutie pedagogicky orientovanej muzikoterapie v Maďarsku, v Japonsku a v niektorých štátoch Južnej Ameriky, napr. v Argentíne a v Brazílii (Kodály, 1996). Medicínsky koncept: Medicínsky koncept muzikoterapie uprednostňuje hlavne prácu s reprodukovanou hudbou a to najmä s hudbou klasickou. Niektorí terapeuti tohto konceptu sú zástancami hudobnej farmakológie, pri ktorej ide o použitie konkrétnych hudobných diel alebo ukážok na liečbu niektorých funkčných porúch a psychických ochorení (Zeleiová, 2002). Návod na využitie jednotlivých známych diel hudobnej klasiky na zmiernenie pocitov úzkosti, samoty, alebo strachu podáva napr. Vitálová (1999). Podľa citovanej autorky napr. Beethowenova 8. Symfónia F dur (op.93), Debussyho Faunovo popoludnie, Ravelova Seherezáda atď. patria medzi skladby eliminujúce pocit stresu. Proti strachu a samote pôsobia napr. skladby: Franck: Symfónia d mol, 1. veta, Liszt: Faustovská symfónia, 1. veta, atď. Jednotné využitie hudobných skladieb alebo hudobných úryvkov na terapeutické účely je príliš zjednodušené. Skrýva v sebe nebezpečenstvo, že bez ohľadu na momentálnu náladu či citové rozpoloženie klienta, sa nedosiahne žiaducich pozitívnych účinkov. Psychoterapeutický koncept: Psychoterapeuticky orientovaná muzikoterapia stavia na predpoklade, že psychika človeka sa odráža v jeho hudobnej produkcii a hudba ako médium je vhodná na spätné, plánované ovplyvňovanie klientovho prežívania, alebo konania (Amtmannová, 2003). Podľa Zeleiovej (2002) sa psychoterapeuticky orientovaná muzikoterapia uplatňuje najmä v oblasti komunikácie. Zameriava sa na odstraňovanie funkčných, alebo organických porúch zapríčinených hypertrofiou nezrelých obranných mechanizmov. Psychoterapeutické poňatie muzikoterapie vychádza z teoretických konceptov troch hlavných prúdov v psychoterapii: kognitívno-behaviorálneho, analyticko-dynamického a humanisticky-existenciálneho. Uvedené koncepty sa v praxi viac alebo menej prelínajú, prekrývajú, preto navrhujeme pridŕžať sa v ďalšom texte takéhoto znenia: Liečba hudbou (muzikoterapia) je cielené využitie hudby a jej zložiek na pozitívne ovplyvnenie problémových stavov jednotlivca v individuálnom alebo skupinovom procese riadenom odborníkom. Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 10 1

11 Pri liečebnopedagogickom označovaní procesu terapie ide o pomerné zastúpenie a) prevencie, b) diagnostiky c) a vlastnej liečebnej výchovy t.j.terapie, pričom sa vychádza z potrieb klienta. a) Medzi preventívne pôsobenie hudby zaraďujeme aktivity ako: muzicírovanie, hudobné vzdelávanie, hry s hudbou ako podpora vývinu, hudobné vyjadrovanie z vlastnej vnútornej potreby, improvizácia. b) Diagnostika v MT v zmysle hodnotenia úrovne hudobného vnímania a vyjadrovania sa nepoužíva. Na hudobné vyjadrovanie, najmä melodické, treba nadanie a tréning (porovnaj veľký rozdiel s možnosťami diagnostiky v arteterapii). Diagnostika je viac zameraná na posúdenie vhodnosti alebo nevhodnosti použitia MT pre toho-ktorého klienta, kde rozhodujúcim je sledovaný cieľ MT pôsobenia. Preto o aplikácii tejto metódy väčšinou rozhodujú také ukazovatele ako sú: problémy v komunikácii (verbálnej aj neverbálnej), poruchy sociálnej prispôsobivosti, vysoká hladina vnútorného napätia, neschopnosť sebapresadenia, agresivita, úzkosť, precitlivelosť, poruchy správania, poruchy vývinu a ďalšie. c) Východisko pre použitie hudby na liečebné účely nám dáva - definovanie muzikoterapie (MT) ako sme uviedli vyššie, - určenie MT cieľa podľa potrieb klienta, a z toho sa odvíjajúce - formy použia MT. Uvedené tri procesy sa prekrývajú a nedá sa určiť medzi nimi jasná hranica. 1.2 Ciele MT V MT sa stanovujú dlhodobé aj krátkodobé ciele. Odvíjajú sa od potrieb klienta a sú v zásade na troch úrovniach: Prvá úroveň sa týka predchádzania prehlbovania následkov určitého ochorenia, postihnutia, čiže ide najmä o udržanie stavu, ktorý nie je možné zmeniť, zlepšiť, opraviť, vyliečiť...; druhá úroveň sa týka predchádzania vzniku trvalých postihnutí, resp. prepuknutia závažných problémov (často najmä vývinových) a snahy upraviť stav klienta/ov v štádiu, keď ešte nedošlo k závažnému poškodeniu zdravia; tretia úroveň sa týka zlepšenia stavu klienta smerom k norme, kde sa priamo dá hovoriť o zmene, náprave stavu a zlepšení kvality života. Cieľom MT podľa Varga (2002) je zmapovať klientove možnosti a/alebo obnoviť poškodené funkcie a tým docieliť kvalitnejšiu intrapsychickú a/alebo interpersonálnu integráciu. Delí ciele MT tiež na 3 etapy, ktoré však v porovnaní s predchádzajúcim delením vykazujú obsahovo určité odlišnosti: - primárna prevencia (rozvíjanie kreativity, komunikácie, osobnosti, zvládanie konfliktov, mentálna hygiena, pedagogika, atď.) - čiže prostredníctvom muzikoterapeutických metód predchádzať vzniku telesných, psychických a sociálnych ochorení. - sekundárna prevencia (liečba, reedukácia, psychoterapia) - ide tu o liečbu už vzniknutých telesných, duševných, alebo sociálnych narušení. - terciárna prevencia (rehabilitácia, korekcia, doliečenie) - cieľom je znovunastolenie priaznivého zdravotného stavu, alebo jeho zlepšenie v čo najväčšej možnej miere a tým docielenie úrovne, ktorá sa norme približuje. 1.3 Formy MT V novodobých dejinách MT sa dá spôsob vykonávania procesu MT zásadne rozdeliť na formu Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 11 1

12 - individuálnu a skupinovú - aktívnu a receptívnu (Schwabe, 1972), ale aj na ďalšie formy hromadnú (kolektívnu), rodinnú, komunitnú v psychoterapeutickom poňatí (Langmeier, Balcar, Špitz, 2000), a ich rôzne kombinácie (individuálna receptívna MT, rodinná aktívna MT ). Vhodnosť voľby jednotlivých druhov realizácie MT je na terapeutovi a na tíme odborníkov, ktorí rozhodujú o liečbe daného klienta a nesú zodpovednosť za výsledky liečby. Výhody a nevýhody sa zohľadňujú podľa potrieb klienta (vek, ochorenie, problém, potenciál), ale aj podľa možností zariadenia (priestor, vybavenie, odborník), v ktorom sa odohráva daná liečba. V liečebnej pedagogike sa využíva často individuálna aktívna forma liečebnej výchovy (terapie), nakoľko potreby každého klienta sú špecifické a ich zohľadnením sa stáva použitie hudby a jej pôsobenie individualizovanou terapiou. Ak sa používa skupinová forma, tak sú odporúčané skupiny s počtom klientov do 4-6, aby sa dali dostatočne sledovať ich individuálne potreby aj počas priebehu terapie (Amtmannová, 2001). 1.4 Štruktúra muzikoterapeutického procesu Každé cielené použitie hudby vo vzťahu klient-terapeut má svoje zákonitosti. Je však rozdiel, či prebieha individuálne stretnutie alebo skupinové, či ide o prvé, zoznamovacie, diagnostické stretnutie alebo skupinové stretnutie v uzavretej či otvorenej skupine alebo záťažové cvičebné stretnutie či záverečné rozlúčkové... Cieľ jednotlivých stretnutí je síce vopred postavený, ale proces, priebeh stretnutia môže posunúť jeho naplnenie inam alebo oddialiť, alebo nakoniec aj zmeniť. Záleží aj od typu inštitúcie, v ktorej proces MT prebieha aké sú možnosti zariadenia miestnosti nábytkom, nástrojmi a pod. Ak sa má dospieť k základnej štruktúre, k stavbe MT stretnutia, vychádza sa z liečebnopedagogického programu a LP cvičení. Fázy LP programu, ktorý môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, možno v skratke charakterizovať schémou A-B-C, kde podľa Horňákovej (1999) -A znamená úvodnú fázu s vytvorením atmosféry dôvery, spolupráce terapeut-klient, s vhodným vybavením priestoru pomôckami, organizačným zabezpečením, frekvenciou trvania, diagnostickým doplnením údajov, formulovanie čiastkových cieľov aj utvrdenie v konečnom zameraní celkového cieľa; -B znamená realizačnú fázu, ťažisko práce s klientom, rozvíjanie, obohacovanie, zvyšovanie odolnosti, vytváranie predpokladov na zmenu nevhodných návykov, postojov, vzťahov, nácvik praktických zručností, upevňovanie a rozširovanie naučeného; -C znamená dotiahnutie novonaučeného do praktického uplatnenia v reálnom živote, pomoc v ťažkostiach, prípravu na ukončenie LP programu. LP program sa skladá z LP cvičení. Cvičenie znamená konfrontovanie klienta s takou situáciou a s takými podnetmi, ktoré umožnia dosiahnuť zlepšenie tam, kde by to bez tejto pomoci bolo len veľmi ťažko možné alebo vôbec nemožné (Oy a Sagi, 1992). V prípade MT s prevažným využitím hudby a jej zložiek sa v rámci jedného stretnutia môže použiť niekoľko druhov cvičení, alebo aj jedno, s variáciami toho základného. Jednotlivé stretnutia môžu trvať od 10 minút do 90 minút, záleží od veku klienta, riešenej problematiky a zmyslu dĺžky trvania stretnutia. Väčšinou pri individuálnych stretnutiach s dieťaťom nepresahujú 45 minút, pri skupinovej práci s dospelými trvajú obvykle 90 minút. Časové rozloženie stretnutia možno vyjadriť len v hrubých obrysoch v percentuálnom objeme nasledovne: -rozohriatie 10% -uvoľnenie a koncentrácia 10% -hlavná činnosť 50-60% -reflexie 20% (Linka, 1997). Pre konkretizovanie príkladom možno uviesť časové rozloženie skupinového MT stretnutia v LP všeobecne u detí takto: Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 12 1

13 -rozohriatie 5-10 minút = predstavovanie sa hrou na hudobných nástrojoch alebo spevom v kruhu, dvojiciach, -pozitívna stimulácia minút = vizualizácia, asociatívna muzikomaľba, pantomíma pri hudbe, verbálna expresia, príbehy -inštrumentálne a vokálne cvičenia 5-10 minút = rytmická deklamácia, regulácia hlasitosti, doprovod -voľné upevňovanie 10 minút = hudobnopohybové hry, relaxácia, tanec, -skupinová abreakcia 10 minút = spoločný spev, pohyb, reflexie Reflexia je vždy dobrovoľná, kto sa nechce alebo nevie vyjadriť v súvislosti s práve ukončenou hrou, nemusí. K spontánnemu zdieľaniu pocitov a k udržaniu disciplíny v skupine môže dopomôcť nejaký putovný predmet (šatka, lopta, plyšová hračka, atď.), ktorý navádza svojho aktuálneho majiteľa vyjadriť sa k zažitým pocitom z hry. Zľahčiť výpoveď dieťaťa o svojich osobných zážitkoch môže aj ponuka zo strany terapeuta vyjadriť sa neverbálne, pomocou krátkej sólovej improvizácie na niektorom z hudobných nástrojov. 1.5 Podmienky realizácie MT procesu Klientom pre pôsobenie MT sa môže stať každý, dieťa či dospelý, komu je to odporučené ako užitočná a zmysluplná činnosť pre hľadanie, naplnenie, uspokojenie jeho špeciálnych potrieb. Poskytuje sa mu tým možnosť dosiahnuť lepšiu kvalitu života. Terapeutom, ktorý realizuje MT, má byť školený odborník, ktorý pozná kvality, vlastnosti a možnosti pôsobenia hudby na človeka, ktorý pozná aj psychopatológiu a somatopatológiu človeka, a ktorý má aj určité osobnostné kvality. Tie sú postavené na zásadách poskytovať človeku múdrosť, krásu a dobro (Zelina-Jaššová, 1984). Jednotlivé kvality v rámci MT znamenajú: múdrosť odborná spôsobilosť, vzdelanosť, znalosti vplyvu hudby, krása estetično, kreatívne pôsobenie, súlad medzi myslenám a konaním dobro empatia, zdieľanie, láska, radosť... Okrem toho by mal byť muzikoterapeut výkonným hráčom na melodickom hudobnom nástroji (najlepšie klavír, akordeón, gitara, husle,...), mať hudobné vzdelanie, byť stály v citoch, rozvážny, pokojný, spravodlivý, mať sociálne cítenie, viesť usporiadaný rodinný život. Mal by to byť odborník na rozhraní medicíny, pedagogiky, psychológie a umenia. Zatiaľ v našich podmienkach vysokoškolskej prípravy odborníkov na Slovensku sa muzikoterapiou zaoberajú najviac na katedre liečebnej pedagogiky Univerzity Komenského v Bratislave na Pedagogickej fakulte a v rámci magisterského štúdia je možnosť aj štátnej skúšky z MT od r Prostredie či typ zariadenia, je určujúcim faktorom toho, či je možné uskutočniť MT proces v skupine alebo len jednotlivo, či sa musí prispôsobovať čas stretnutí podľa harmonogramu iných služieb, či je miestnosť odhlučnená, či sa jedná o deti alebo o dospelých, a pod. Ideálna miestnosť pravdepodobne neexistuje. Určité podmienky však má daný priestor spĺňať, aby priebeh MT bol pokojný, nerušený a tým už čiastočne zaručujúci úspech. Miestnosť pre MT má byť izolovaná od vonkajšieho hluku a zároveň by nemali prenikať zvuky zvnútra miestnosti von (do priestorov nemocnice, ambulancií, rušiť iných ). Miestnosť má byť svetlá, vzdušná, bezpečná, radšej väčšia ako menšia (cca 5x5m). Podlaha by mala byť čistá, drevená, z dlhých latí, ktoré dobre prenášajú vibrácie. Nábytok by mal pozostávať z uzamykateľných vstavaných skriní (bezpečnosť) na uloženie hudobných nástrojov oddelene od technických, elektrických prístrojov (magnetofón, CD prehrávač, video, premietačka, kayboard...). Väčšinu technických prístrojov treba vedieť obsluhovať a používať ich pod dozorom. Stred miestnosti by mal byť prázdny kvôli pohybovým aktivitám. Stoličky majú Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 13 1

14 byť skôr pohodlné kreslá v počte prevyšujúcom počet klientov v skupine (cca 10ks). Ešte je potrebné mať kam položiť ponuku nástrojov, teda stôl, ktorý by mal byť prenosný podľa potreby. Štyri reproduktory pre počúvanie hudby by mali mať fixné miesto v rohoch miestnosti, pripevnené o stenu, aby nedochádzalo k ohrozeniu z narazenia, poškodenia a pod. Jednotlivé druhy hudobných nástrojov sa vyberajú podľa uváženia, resp. vstup do skrine má byť regulovaný. Pre obohatenie ponuky je vhodné mať vo vybavení miestnosti aj ďalšie pomôcky. Veľmi záleží od finančných možností zariadenia, nakoľko je možné zabezpečiť aspoň niektoré z uvedených podmienok na MT miestnosť. Často sa v jednej miestnosti odohráva viacero druhov aktivít a terapií. Nezanedbateľná je aj údržba miestnosti, dostupnosť hygienického zariadenia (WC, umývadlo), útulnosť a atmosféra daná farebnosťou, kvalitou nábytku, drobnou výzdobou a pod. 1.6 Princípy muzikoterapie Izoprincíp: Muzikoterapeut riadiaci sa izoprincípom prispôsobuje tempo a vnútorný dynamizmus aplikovanej hudby ku klientovej nálade a k jeho aktuálnemu psychickému stavu. Na človeka najviac vplýva hudba, ktorá je svojimi hudobnými parametrami podobná jeho aktuálnemu prežívaniu, napr.: Deprimovaným pacientom sa na začiatku sedenia púšťa hudba podobnej nálady. Veselá pieseň by mohla zdravotný stav klienta zhoršiť. Až postupom času je možné takéhoto klienta doviesť k hudbe veselej, alebo pochodovej (Linka, 1997). Izoprincíp sa nevzťahuje len na hudbu ktorú klient počúva, ale aj na terapeutovú verbálnu komunikáciu s klientom. Aj keď sú reakcie dieťaťa neadekvátne a jeho komunikácia je po obsahovej stránke zjavne narušená, terapeut by mal vo svojich odpovediach zrkadliť jeho dojmy a pocity. Terapeutove odpovede na otázky môžu byť neutrálne, no v žiadnom prípade nesmie dieťaťu protirečiť, alebo vyvracať jeho názory. Izoprincípom sa riadi aj výber vhodných hudobných nástrojov počas aktívnej muzikoterapie. Napr. utiahnutému dieťaťu nie je vhodné navrhovať hru na hlasných hudobných nástrojoch alebo nútiť ho k hudobným aktivitám, ktoré odmieta. Pre hyperaktívne dieťa nie je vhodná hra na tichých hudobných nástrojoch a príliš dlhé sedavé hudobné činnosti (Orff, 1994). Levelprincíp Levelprincíp sa podľa Linku (1997) viaže k menám Guilhota, Josta a Lecourta, ktorých názory podnietili poľskú muzikoterapeutku Galinskú k vypracovaniu metódy dynamicky orientovanej receptívnej skupinovej muzikoterapie. Hudbu aplikovanú počas receptívnej muzikoterapie, ktorá sa riadi levelprincípom rozdeľujeme na: 1.) úvodnú hudbu, ktorá zodpovedá klientovmu naladeniu, alebo prianiu. 2.) hudbu, ktorá navodzuje dynamické interakcie v rámci skupiny a vedie k introspektívnej emocionálnej aktivácii jej jednotlivých členov 3.) záverečnú hudbu, ktorá buď zosilní jednotlivé psychické procesy alebo ich v zmysle vyrovnania opäť zharmonizuje. Princíp aktuálnej sugestívnej funkcie hudby Princíp vychádza z poznania, podľa ktorého špecifická hudba a zvlášť vnímanie hudobných konfigurácii môže viesť k sugestívne podmieneným zmenám sebavnímania. Táto krátkodobá zmena stavu orientácie môže nastať pri muzikoterapeutických procesoch ako sekundárny jav a tým ovplyvniť muzikoterapeutické ciele ako v zmysle pozitívnom, tak aj v negatívnom (Linka, 1997). Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 14 1

15 2 ANALÝZA JEDNOTLIVÝCH ZLOŽIEK AKTÍVNEJ A RECEPTÍVNEJ MUZIKOTERAPIE UPLATNENÝCH U DETÍ 2.1 Aktívne zložky muzikoterapie Aktívne zložky muzikoterapie sú tou časťou liečebno-výchovného programu, ktorá umožňuje konkrétnu a bezprostrednú účasť vybraných jedincov na procese hudobnej produkcie prostredníctvom hudobno-pohybových, inštrumentálnych, vokálnych a výtvarných činností. Atraktivita jednotlivých hrových činností využívaných v MT sa vďaka aktívnej časti muzikoterapie zvyšuje, pretože tá uplatňuje širokú paletu hudobných a športových rekvizít. Spôsoby a postupy využívané v týchto činostiach sa zameriavajú na urýchlenie procesu socializácie jedinca, na stimuláciu jeho tvorivých síl a schopností, na pozdvihnutie sebavedomia, a poskytovanie pocitu istoty a sebadôvery (Kánová, 1995). Aktívna MT sa uskutočňuje na úrovni hudobnej vyspelosti klienta, ktorá nemusí byť nijako výnimočná. Je určite výhodou, ak klient ovláda hru na nejakom hudobnom nástroji, ale virtuozita nie je podmienkou účinnosti terapie. Výhody hudobného vzdelania klienta Linka (1997) vidí napr. na účasti na terapeuticky motivovaných koncertoch, ktorých sa klient môže zúčastniť. Prípadný priaznivý ohlas zo strany poslucháčov môže pozitívne vplývať na klientove sebavedomie. Mnohí pacienti pokladajú za česť a zároveň za potvrdenie svojej hodnoty, ak môžu spoluúčinkovať so svojimi terapeutmi na poloverejných alebo verejných koncertoch, alebo dokonca ak si môžu zahrať po boku profesionálnych umelcov. Príležitostí na uskutočnenie koncertov je však málo, aktívna MT prebieha poväčšine v uzavretých terapeutických miestnostiach individuálne alebo v rámci terapeutickej skupiny. Mnohostranné pozitívne pôsobenie hudobných aktivít na klienta je jednoznačné, o jeho výhodách a prednostiach písalo mnoho domácich aj zahraničných autorov, ako napr. Varga, (2002), Mátejová (1993), no ako aj Amtmannová tvrdí: len pri dobrom poznaní pôsobenia jednotlivých techník na človeka sa tieto môžu využiť na konkrétne cielené poskytnutie podpory, pomoci, liečbu (2003, s.21). Za zložky aktívnej časti muzikoterapie považujeme: a.)zložku vokálneho prejavu b.)zložku inštrumentálneho prejavu c.)zložku pohybového prejavu d.)zložku verbálnej expresie e.)zložku výtvarného prejavu. Zložka vokálneho prejavu: Spev je najprirodzenejším hudobným prejavom človeka, prístupným každému i bez veľkého cvičenia a štúdia. Ako uvádza Pilka (1983) profesionálny spev je veľmi náročné a krehké umenie, pretože nástroj tvorí spevákovo telo. Svojím spôsobom skutočne súzvučí celá osobnosť, spev ovplyvňuje duševná sviežosť, nervozita, ochorenie, vek aj únava. Aj keď je ľudský hlas farebne bohato diferencovaný, farebné možnosti inštrumentálnej hudby, ktoré vyplývajú z rôznorodosti tvarov, kvality aj spôsobu hry sú neporovnateľne väčšie. Oproti vokálnej hudbe však inštrumentálnej hudbe chýba jednoznačnosť slova. Vokálna hudba je predovšetkým zhudobnenou rečou, vďaka čomu sú jednotlivé básnické obrazy, nálady a myšlienky povýšené hudbou na novú, vyššiu úroveň. Ľudský hlas ako hudobný nástroj je priamo v tele človeka preto dokáže veľmi autenticky tlmočiť pestrú paletu ľudských nálad, postojov a citov (Herden et al, 1992). Z týchto poznatkov sa vychádza aj v rámci MT, kde skupinový a individuálne realizovaný vokálny prejav účinkuje ako jedna z jej dominantných techník. Pri kolektívnom speve dochádza k tzv. myotransferu, čiže rezonančnému prenosu elektromagnetických energií medzi hlasivkami blízko seba stojacích spevákov. Je všeobecne Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 15 1

16 známe, že hlasivky sú najcitlivejšími svalmi ľudského tela, ktoré sú v úzkom prepojení s emočným správaním. Uvoľnené hlasivky počas spevu pôsobia priaznivo na zbavenie sa vnútorného emočného napätia. Uvoľnený spev a dych jedného speváka prispeje tak k emočnému uvoľneniu ostatných členov zboru. Čaro spoločného spevu deti tušia intuitívne, preto ho majú tak veľmi v obľube ( Marek, 2000). Špecifický liečebno-výchovný účinok skupinového spevu podľa Mátejovej (1992) spočíva v tom, že táto aktivita nepodlieha kritériám umeleckého prejavu, čo v konečnom dôsledku znamená úspešnú sebarealizáciu všetkých členov skupiny. Spoločný spev v rámci MT pomáha deťom orientovať sa na skupinu, zaujať v nej bezpečné a stabilné postavenie, pomáha odstraňovať zábrany a je vhodnou príležitosťou na bezprostredné odreagovanie (Kánová, 1995). Omnoho ťažšie je presvedčiť klientov o individuálny spevácky prejav, najmä ak ide o deti mladšieho a staršieho školského veku. Sólový spev vyžaduje od interpreta väčšiu dávku odvahy a odhodlanosti ako spev v skupine, alebo spev v štýle brumendo. Významným motivačným činiteľom je spevácke nadanie klienta, jeho sebadôvera, no a v neposlednom rade empatický, nekritický prístup terapeuta, ktorý ovplyvní mieru klientovho záujmu o individuálny spev. Strach detí zo sólového spevu vysvetľuje Arany (2001) nasledovne: V predškolskom období je vokálna produkcia detí spontánna, prirodzená a plná radosti. Približne vo veku šiestich rokov ale nastane zlom, kedy začne nielen vokálna, ale celková hudobná, aj výtvarná produkcia dieťaťa stagnovať, a bez správneho výchovného vedenia upadať. Stagnácia vo vývine je spojená s kognitívnym vývinom dieťaťa a s jeho pribúdajúcimi skúsenosťami o okolitom svete. Dieťa príde na to, že spev a hra na hudobnom nástroji patria k umeniu a ich osvojenie vyžaduje veľkú námahu, odhodlanosť, nadanie a mnoho času. Keď sa dieťaťu v tomto vekovom období ponúkne dostatok hudobných stimulov zo strany rodičov a pedagógov, nezoslabne jeho vzťah k hudbe. Najdôležitejšie je trénovať aktívnu hudobnú produkciu dieťaťa vo forme spevu alebo hry na hudobnom nástroji. Významnú úlohu v prekonaní speváckych zábran u detí mladšieho školského veku zohráva používanie systému hrových cvičení a hudobných hier počas terapie. Väčšina z nich popri hlasovej výchove rozvíja aj hudobnú pamäť, predstavivosť a tvorivosť detí. Motivačne pôsobí napodobňovanie hlasu zvierat, alebo zvukov rôznych úkonov. Napr. na osvojenie správnej rezonancie a dýchania sú vhodné zvuky zvierat: zum-zum, brum-brum, napodobňovanie pískania lokomotívy (húúú), zvuku zvonov (bim- bam) atď. Zmelodizované slovné spojenia, krátke veršíky povzbudzujú deti k speváckym aktivitám (Kopinová, 2003). Podľa Linku (1997) sa k spoločnému spevu hudobne menej nadaných klientov hodia výškovo a rozsahovo jednoduchšie piesne optimistickej nálady, ktoré handicapovaným jednotlivcom nepripomínajú ich zdravotný stav, ani výhody jeho opaku. Detský hlasový ústroj sa v podstate nelíši od hlasového ústroja dospelých, je však oveľa krehkejší a chúlostivejší. Chrupavky, väzy a svaly sú ešte mäkké, neznesú veľké napätie. Pri speve detí je preto zvlášť dôležité prihliadať na možnosti ich hlasového rozsahu (Kopinová, 2003). Terapeuticko-výchovný efekt spevu môžeme očakávať len v prípade, ak sa okrem dosiahnutia terapeutických cieľov venujeme aj rozvíjaniu základných speváckych návykov, akým je napr. správne držanie tela, spevácke dýchanie, správna výslovnosť atď. Na získanie základných speváckych návykov u detí je podľa Kopinovej najefektívnejšie využívať ich napodobňovaciu schopnosť. Týmto spôsobom si deti ľahko osvoja správne držanie tela, ktoré pri speve vyzerá nasledovne: Brušné aj hrudné svaly a plecia sú uvoľnené, ruky spustené voľne nabok, počas spevu v sede položené na stehná. Hlava nie je ani príliš zaklonená, ani predklonená. Pri otváraní úst máme uvoľnenú hlavne spodnú čelusť. K návykom správneho dýchania dospievame pomocou hlasových cvičení. Dychové cvičenia ako napr. imitácia sfúknutia sviečky, alebo fúkanie do veternej ružice sa v praxi neosvedčili, nútia totiž deti k nárazovému, alebo k rýchlemu, hlbokému výdychu. K uvoľnenému spevu je Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 16 1

17 oveľa potrebnejšie dlhé a pomalé vypúšťanie vzduchu. Dĺžku fonácie (nepretržité vytváranie hlasu pri jednom výdychu) je možné precvičovať napr. napodobňovaním šumenia stromovššššš, trúbenia auta- túúúú, zvukov zvieratiek- múúú, atď.(kopinnová, 2003). Narušená produkcia reči sa prejavuje aj v speve. Deťom robí najčastejšie problémy nedokonalá výslovnosť sykaviek, spoluhlások, prípadne aj spoluhláskových skupín. Pomocou spevu a rytmickej deklamácie je možné tieto ťažkosti odstrániť. Na cvičenie správnej výslovnosti sú vhodné rôzne rečňovanky, rytmicko-melodické motívy v rámci hier. Zvlášť vhodné sú detské piesne a riekanky obsahujúce zvukomalebné slová (Kopinová, 2003). Skupinový a individuálny vokálny prejav sa ukazuje ako veľmi účinný liečebno-výchovný prostriedok u detí so zajakavosťou. Spev u detí so zajakavosťou je prostriedkom aktívneho odreagovania psychického napätia, ktorý je spôsobený narušeným procesom produkovania a priebehu reči. Počas spievania človek viac sleduje melódiu ako slová piesne, preto je výskyt zajakavosti počas vokálneho prejavu zriedkavejší. Spev ako taký priamo pôsobí na niektoré časti ľudského organizmu, konkrétne na prekrvenie spodiny lebečnej, srdcovú činnosť, a zažívanie u každého spievajúceho (Mátejová, Mašura, 1992). Spev je podľa Vitálovej (1999) nevyhnutný pre zdravie, integráciu funkcie pravej a ľavej hemisféry mozgu, podporuje intuíciu, ale aj logické myslenie. Synchronizujúci rytmus piesne pôsobí stimulačne na srdce a na krvný tlak, melódia pôsobí uvoľňujúco. Ak sledujeme výhody práce so spevom v MT oproti hre na hudobný nástroj, zisťujeme, že zvuk ľudského hlasu môže pôsobiť oveľa účinnejšie, ako napr. údery do bubna. Pocity vznikajúce v práci s hlasom sa skôr uvedomia, ako pri hraní na nástroj, keďže hlas zvlášť úzko súvisí s telesným pohybom, s telesnou silou a svalovým tonusom (Vitálová, 1999). Blahodárne účinky spievania nepotrebujú nijakú hlbšiu filozofickú analýzu, každodenný život je toho veľakrát príkladom. Spev človeka uvoľňuje, pomáha zbaviť sa prebytočného napätia a to bez zvláštnej prípravy, alebo nadmerného úsilia. Pieseň je najjednoduchším liekom duše. Zložka inštrumentálneho prejavu: Dieťa sa učí hudbu chápať rôznymi spôsobmi. Svoje vlastné hudobné zručnosti si skúša a trénuje predovšetkým v praktických činnostiach, akou je už spomínaný spev, no k zábavným aktivizačným prostriedkom patrí aj inštrumentálna hra, ktorá v MT procese dotvára zložku vokálneho, hudobno-pohybového a rečového prejavu. Zložka inštrumentálneho prejavu sa uskutočňuje dvoma spôsobmi. Sú nimi: hra na telo a elementárna inštrumentálna improvizácia (Mátejová, 1992). HRA NA TELO: Prvým nástrojom dieťaťa je jeho vlastné telo, pomocou ktorého je schopné podľa svojich možností a schopností reagovať na hudbu a vyjadrovať hudobnými popudmi vyvolané vnútorné reakcie (Viskupová, 1987). Pohybové zložky hry na telo sú: tlieskanie (tlesky), plieskanie (pľasy) rukami, lúskanie prstami a dupanie (dupy, podupy, prídupy) nohami (Šimoneková, 2000). Kedže ľudské telo možno rozozvučať rôznymi spôsobmi, pre účely MT sa môžu okrem vyššie uvedených zvukov využívať aj iné, ako napr.(cvakanie zubami, mľaskanie jazykom, ťukanie do nafúknutých líc, prudké vyrážanie dychu...atď. (Amtmannová, 2003). Hra na tele je výbornou prípravou hry na hudobných nástrojoch. Tým, že sa uskutočňuje v rôznych polohách ( na mieste v stoji, sede, kľaku, ľahu, pri pohybe z miesta), rôznym spôsobom ( samostatne, vo dvojici, v skupine), rôznou dynamikou a tempom prispieva k rozvoju nielen akustickej, rytmickej, taktilnej a vizuálnej vnímavosti jedinca, ale aj k cvičeniu pozornosti a fantázie (Šimoneková, 2000). Hrou na telo dokážu deti veľmi ľahko sprevádzať detské riekanky, vyčítanky, jednoduché piesne pre deti, ale aj náročnejšie reprodukované, alebo živo interpretované hudobné skladby. Podmienkou je jasná melódia a výrazný rytmus piesne, alebo skladby (Viskupová, 1987). Amtmannová, Jarosová, Kardos Aplikovaná muzikoterapia. 17 1