Sprievodca neštátnymi školami a školskými zariadeniami regionálne školstvo

Átírás

1 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Centrum vedecko-technických informácií SR Sprievodca neštátnymi školami a školskými zariadeniami regionálne školstvo Edita Zacharová Ján Herich Anton Kvassay Bratislava 2015

2 Úvod Milí priatelia, dostáva sa vám do rúk publikácia o súkromných a cirkevných školách a školských zariadeniach regionálneho školstva (ďalej len neštátne školy ), ktorou chceme najmä rodičom, ale aj širokej verejnosti poskytnúť v krátkosti základné informácie o existencii, fungovaní a štatistických ukazovateľoch neštátnych škôl v systéme vzdelávania v Slovenskej republike za ostatných dvadsaťštyri rokov. Na záver publikácie uvádzame aktuálny zoznam neštátnych škôl a školských zariadení, ktoré sú zaradené v sieti škôl a školských zariadení SR. Zdrojom štatistických údajov sú ročenky školstva a databázy Centra vedecko-technických informácií SR. V tejto publikácii uverejňujeme len tie neštátne školy, ktoré poskytujú vzdelávanie a výchovu podľa v súčasnosti platného zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a boli zriadené na základe vydaného rozhodnutia Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo ) o súhlase poskytovať výchovu a vzdelávanie v súlade s platnými všeobecnoprávnymi normami. Takéto školy sú subvencované štátom a podliehajú kontrole. Vzdelanie získané v neštátnych školách, ktoré ministerstvo zaraďuje do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky je rovnocenné vzdelaniu získanému v ostatných školách a podľa čl. 42 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu. Vznikom prvých neštátnych škôl po roku 1989 sa umožnilo rodičom po vyše štyridsaťročnej dobe opäť uplatniť svoje základné demokratické právo slobodného výberu vzdelávania pre ich deti a rovnako sa vytvorilo aj konkurenčné prostredie medzi poskytovateľmi vzdelávania. Dúfame, že touto publikáciou prispejeme k zvýšeniu informovanosti o neštátnych školách v Slovenskej republike. 2

3 Časť I. Všeobecný legislatívny rámec Na začiatku 90. rokov minulého storočia sa zriaďovateľská kompetencia škôl zo štátu rozšírila aj na iné právnické a fyzické osoby, ako aj na štátom uznané cirkvi alebo náboženské spoločnosti. Táto možnosť bola daná novelizáciou zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č.171/1990 Zb. V súlade s touto novelizáciou zákona boli prijaté ďalšie právne normy, ktoré detailnejšie upravovali postup zriaďovania takýchto škôl a ich pôsobenie, išlo najmä o vyhlášku č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl a vyhlášku č. 280/1994 Zb. o súkromných školách, ktoré boli v platnosti až do , kedy nadobudol účinnosť nový školský zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len školský zákon ). Zriaďovanie neštátnych škôl v Slovenskej republike rieši zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona zriaďovateľom súkromnej školy alebo súkromného školského zariadenia, môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá je riadne registrovaná v Slovenskej republike podľa vnútroštátnych platných právnych predpisov. Zriaďovateľom cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia môže byť štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť. Zriadiť neštátnu školu môže zriaďovateľ až na základe vydaného rozhodnutia ministerstvom o súhlase zriadenia takéhoto subjektu, ktorému predchádzalo zo strany zriaďovateľa splnenie podmienok, uvedených vo vyššie spomenutom zákone. Neštátne školy v Slovenskej republike nemožno považovať za úplne nezávislé ( independent private school ) tak, ako ich spravidla takto označujú v niektorých štátoch Európskej únie a vo svete, keďže neštátne školy na Slovensku sú povinné dodržiavať platnú školskú legislatívu, štátom stanovené vzdelávacie programy (kurikulum) a sú subvencované štátom dostávajú rovnaké finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ako štátne* školy (normatívne financovanie na žiaka). Takmer vo všetkých štátoch Európskej únie zriaďovanie neštátnych škôl, ktoré poskytujú povinné základné vzdelávanie je buď riešené priamo v ústave, alebo z jednotlivých článkov ústavy pre občanov explicitne vyplýva slobodný výber tohto vzdelávania. Vo väčšine krajín Európskej únie si ponecháva štát kontrolu nad zriaďovaním neštátnych škôl, ktoré poskytujú povinnú školskú dochádzku tým, že im zákonným spôsobom ukladá povinnosť dodržiavať podmienky, smerujúce k zabezpečeniu štandardného vzdelania, porovnateľného v štátnych školách. * Pojem štátne vnímame v kontexte ako školy zriadené podľa 19 ods. 2 písm. a), písm. b) a písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. obcou, samosprávnym krajom alebo krajským školským úradom. 3

4 Sústava škôl Školy, zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, zabezpečujúce výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona prostredníctvom vzdelávacích programov, poskytujú na seba nadväzujúce stupne vzdelania a tvoria v súčasnosti nasledovnú sústavu: materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, základné umelecké školy, jazykové školy, školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami Tieto druhy škôl, okrem materskej a jazykovej školy, sa ďalej členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, ďalej organizáciu školy, alebo ktorým žiakom sa vzdelávanie zabezpečuje (napr. žiakom so zdravotným znevýhodnením, žiakom s nadaním a pod.). Uvedené druhy škôl, okrem materskej školy a jazykovej školy, sú právnickými osobami, ktoré v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene. Materské školy, jazykové školy ako aj základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, môžu byť právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ. Sústava školských zariadení Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia Školský klub detí Školské stredisko záujmovej činnosti Centrum voľného času Školský internát Školské hospodárstvo Stredisko odbornej praxe Špeciálne výchovné zariadenia Diagnostické centrum Reedukačné centrum Liečebno-výchovné sanatórium Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Školské účelové zariadenia Škola v prírode Zariadenia školského stravovania Stredisko služieb škole Na základe rozhodnutia zriaďovateľa alebo dohody zriaďovateľov sa môžu školy rôzneho druhu a typu spájať do jednej právnickej osoby. Takáto škola je v sieti škôl a školských zariadení SR evidovaná pod názvom spojená škola. 4

5 Názov neštátnej školy Názov súkromnej školy sa skladá z označenia druhu alebo typu školy a názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy. Na začiatku názvu súkromnej školy musí byť uvedené slovo súkromná v príslušnom tvare. V názve súkromnej školy môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje jeho zriaďovateľa. So súhlasom ministerstva môže škola používať aj historický alebo čestný názov školy. Názov cirkevnej školy sa skladá z označenia druhu alebo typu školy a názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy. V názve cirkevnej školy sa môže uviesť, že ide o cirkevnú školu, alebo v ňom môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje zriaďovateľa. Taktiež môže obsahovať meno významnej osobnosti príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, prípadne meno svätca. Názov neštátnej školy sa používa na úradných pečiatkach a všetkých listinách, vydaných touto školou. Financovanie neštátnych škôl Financovanie súkromných a cirkevných škôl: Podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, zo štátneho rozpočtu sa v Slovenskej republike zabezpečuje financovanie neštátnych škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie rovnako, ako pri štátnych školách. Rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zriaďovateľom neštátnych škôl na kalendárny rok vychádza z normatívne určených objemov pre jednotlivé školy, ktorý je určený aj počtom jej žiakov. Normatív je súčtom mzdového a prevádzkového normatívu školy. Podmienky za akých možno neštátnej škole prideliť finančné prostriedky presne upravuje spomínaný zákon. Jednou z podmienok na pridelenie finančných prostriedkov je aj vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila. Ministerstvo môže zriaďovateľovi súkromnej školy znížiť objem finančných prostriedkov až o 15 % ak: ak bol zistený nesúlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, ak bol zistený vyšší počet žiakov v triedach, ako stanovuje školský zákon, bola zistená odbornosť vyučovania jednotlivých predmetov v školách v rámci školských vzdelávacích programov menšia ako 70 %. Financovanie neštátnych školských zariadení, materských škôl, základných umeleckých škôl a jazykových škôl: Neštátne školské zariadenia, materské školy, základné umelecké školy a jazykové školy sú financované prostredníctvom podielových daní. Finančné prostriedky na úhradu nákladov, spojených s ich činnosťou, sa prideľujú obciam a samosprávnym krajom podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 175/2005 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. 5

6 Ďalšími zdrojmi financovania neštátnych škôl môžu byť aj príspevky od zriaďovateľov, dary, zisky z podnikateľskej činnosti a príspevky od žiakov, rodičov alebo inej osoby, ktorá má vyživovaciu povinnosť. Tieto prostriedky sú určené na úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie. Zriaďovateľ neštátnej školy prerokuje s radou školy a s riaditeľom školy výšku príspevku na úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie od žiakov alebo rodičov, pričom riaditeľ neštátnej školy je povinný na žiadosť zákonného zástupcu žiaka poskytnúť informácie o použití týchto finančných prostriedkov. Výchovno-vzdelávacie programy Výchova a vzdelávanie v neštátnych školách sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov, ktorými sú štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program. V súlade so školským zákonom ministerstvo vydáva a zverejňuje štátne vzdelávacie programy, vymedzujúce povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách podľa stupňa poskytovaného vzdelania. Školský vzdelávací program poskytuje školám možnosť profilácie voliteľného obsahu vzdelávania v rámci počtu disponibilných hodín, určených v štátnych vzdelávacích programoch a stáva sa základným dokumentom školy, ktorý vydáva riaditeľ školy. Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný vzdelávací program, ktorý odsúhlasuje ministerstvo. Výchovno-vzdelávacia činnosť v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovných programov, ktoré musia byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona. Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania, ustanovenými školským zákonom, kontroluje Štátna školská inšpekcia. Inšpekcia Štátna školská inšpekcia je orgán štátnej správy v školstve, ktorý plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno technických podmienok, vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, v strediskách a na pracoviskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach. V tejto oblasti vybavuje sťažnosti a petície. Štátna školská inšpekcia pri výkone školskej inšpekcie kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona, ďalej kontroluje úroveň kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní a monitoruje a hodnotí kvalitu výchovy a vzdelávania. Všetky neštátne školy ministerstvom zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, podliehajú pravidelnému hodnoteniu a kontrole zo strany Štátnej školskej inšpekcie. 6

7 Rada školy S účinnosťou od sa zriaďuje aj v neštátnych školách rada školy, ktorá je iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom. Za ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ. Rada školy plní funkciu verejnej kontroly, vyjadruje sa k školským vzdelávacím programom, koncepčným zámerom rozvoja školy a na základe výberového konania navrhuje kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa školy a vyjadruje sa aj k návrhu na jeho odvolanie. Riaditeľ neštátnej školy a školského zariadenia Na návrh rady školy alebo školského zariadenia, pri ktorých sa rada školy podľa zákona zriaďuje, riaditeľa neštátnej školy vymenúva zriaďovateľ. Riaditeľ neštátnej školy musí byť bezúhonný a musí mať kvalifikačné predpoklady, okrem iného aj odbornú a pedagogickú spôsobilosť na stupeň odboru vzdelania pre príslušný druh a typ školy. Kompetencie riaditeľa sú ustanovené v 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Počet žiakov a počet tried V neštátnych školách je počet žiakov v triedach spravidla nižší, ako v porovnateľnom druhu alebo type štátnej školy. Najvyšší počet žiakov v triede alebo v skupine, ak sa trieda delí na skupiny stanovuje školský zákon. Prijímacie konanie Prijatím nového školského zákona sa prijímacie konanie tak v neštátnych, ako aj v štátnych školách zjednotilo. Na vzdelávanie v materských školách sa prijíma dieťa spravidla od troch do šiestych rokov jeho veku; výnimočne možno prijať aj dieťa od dvoch rokov. Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť. Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu (gymnázium, stredná odborná škola, konzervatórium so šesťročným vzdelávacím programom), môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie a splnil podmienky prijímacieho konania. Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu (gymnázium, konzervatórium) môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie, úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania. Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru na gymnáziu možno prijať uchádzača len do prvého ročníka. Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie, v príslušnom roku ukončil úspešne ôsmy ročník základnej školy, alebo získal nižšie stredné vzdelanie. Ide o žiakov ôsmych alebo deviatych ročníkov. Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý neukončil vzdelávací program základnej školy v poslednom ročníku, alebo posledný ročník ukončil neúspešne. 7

8 Termíny prijímacieho konania: Materská škola: od 15. februára do 15. marca. Deti do materskej školy sa môžu prijímať priebežne, alebo pre nasledujúci školský rok. Miesto a termín podávania žiadostí zákonného zástupcu dieťaťa pre nasledujúci školský rok zverejní riaditeľ po dohode so zriaďovateľom na budove materskej školy a inom verejne dostupnom mieste. Základná škola: od 15. januára do 15. februára. Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole do spádovej školy, alebo súkromnej, či cirkevnej školy podľa výberu. Miesto a čas zápisu určí a zverejní zriaďovateľ. O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy do 31. mája, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Základná umelecká škola: od 1. apríla do 15. júna. Podmienkou na prijatie do základnej umeleckej školy je splnenie požadovaných predpokladov v prípravnom štúdiu, alebo úspešné vykonanie prijímacej skúšky vo zvolenom umeleckom odbore. Termín a miesto konania prijímacej skúšky vyhlasuje riaditeľ školy najmenej jeden mesiac vopred. Jazyková škola: termíny a kritéria prijímania určuje riaditeľ jazykovej školy. Na prijatie na štúdium v jazykovej škole je potrebné doručenie riadne vyplnenej prihlášky, doručenie dokladu o zaplatení školného a zápisného a splnenie kritérií na prijatie na štúdium. Stredná škola: termíny konania a kritéria prijímacích skúšok zverejní riaditeľ strednej školy. Talentové skúšky: od 25. marca do 15. apríla v odboroch vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania. Ostatné odbory vzdelávania: a) v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v utorok b) v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v piatok c) v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu. Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača môže podať prihlášky na vzdelávanie na tlačive, schválenom ministerstvom, na dve stredné školy alebo dva odbory vzdelávania tej istej strednej školy. V odôvodnených prípadoch môžu sa podať dve prihlášky na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania. Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie v strednej škole je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy. Rozhodnutie o prijatí/neprijatí uchádzača O prijatí uchádzača rozhoduje riaditeľ na základe výsledkov prijímacieho konania, vydaním rozhodnutia o prijatí/neprijatí na štúdium najneskôr v lehote do troch pracovných dní odo dňa termínu konania prijímacej skúšky. 8

9 Rodičia Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Uchádzač o štúdium, alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača, môže podať žiadosť o preskúmanie vydaného rozhodnutia o prijatí/neprijatí. Žiadosť sa podáva riaditeľovi neštátnej školy, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Riaditeľ môže žiadosti vyhovieť sám, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so všeobecne záväzným predpisom alebo v rozpore s vnútornými predpismi školy. Ak riaditeľ cirkevnej školy nevyhovie žiadosti, postúpi žiadosť zriaďovateľovi. Ak riaditeľ súkromnej školy nevyhovie žiadosti, môže sa žiadateľ domáhať svojich práv v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Zápis na štúdium Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi neštátna stredná škola termín, miesto a spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Zmluva Súčasne s vykonaním zápisu o prijatí žiaka môžu neštátne školy vyžadovať od zákonného zástupcu maloletého žiaka alebo od plnoletého uchádzača prijatého na štúdium, podpísanie zmluvy o štúdiu. V súvislosti s tým je potrebné pripomenúť, že zmluva je právny úkon, zakladajúci určitý (konkrétny) právny vzťah medzi dvoma, príp. viacerými subjektmi. Zmluvný vzťah je prejavom vôle, založený na dohode zmluvných strán a podmienky, zakotvené v zmluve, odsúhlasujú dobrovoľne zmluvné strany svojimi podpismi. Zmluva má obsahovať podstatné náležitosti akými sú napr. vymedzené vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, sankcie v prípade nedodržania zmluvných povinností a uvedenie termínu na ako dlho sa zmluva uzatvára. Zmluvu o štúdiu podpisuje plnoletý žiak, resp. zákonný zástupca dieťaťa a nedodržanie takejto zmluvy je vecou občiansko-právneho konania, ktoré nespadá do pôsobnosti ministerstva. Takmer každý človek si uvedomuje veľký význam vzdelania. Rodičia chcú nepochybne dať svojim deťom čo najlepšie vzdelanie, a preto pri výbere neštátnej školy, obdobne ako pri štátnej škole, očakávajú zo strany školy tie najlepšie výsledky. Pri výbere neštátnej školy je dôležité zhodnotiť niektoré faktory, podmieňujúce následnú spokojnosť so školou. Uvádzame aspoň zopár otázok, ktorých odpovede môžu napomôcť rodičom pri ich voľbe: ako ďaleko z miesta bydliska bude dieťa dochádzať do školy; aký má škola schválený školský vzdelávací program; aký výchovný vplyv presadzuje škola (kresťanský, humanistický a pod.) aké má škola stanovené pravidlá disciplíny (napr. nosenie uniformy, zákaz piercingu, dlhých vlasov u chlapcov, povinná účasť na podujatiach školy a pod.); ako škola pristupuje k rozvoju sociálnej zodpovednosti a ku školským povinnostiam; akým spôsobom a aké stravovanie škola zabezpečuje; aké voľno-časové aktivity mimo vyučovania škola poskytuje; akú starostlivosť škola zabezpečuje o dieťa so špeciálno-výchovnými potrebami; akými najmodernejšími materiálno-technickými prostriedkami škola disponuje; 9

10 akú úroveň vzdelania škola poskytuje, na základe získaných výsledkov externého hodnotenia žiakov (Monitor, Maturita); aký má škola stabilný a kvalifikovaný pedagogický zbor; aké medziľudské vzťahy sú medzi vedením školy a učiteľmi, učiteľmi a rodičmi, a učiteľmi a žiakmi; aké je estetické prostredie školy; aká je finančná náročnosť úhrady za vzdelávanie a výchovu. Rodičia majú možnosť oboznámiť sa so školou nielen počas otvorených dní, ktoré organizujú niektoré školy, ale aj zo správ o štruktúre a obsahu výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach, ktoré sú školy povinné zverejniť na obvyklom prístupnom mieste školy a na svojom webovom sídle, ak ho má škola zriadené. Neštátne školy, najmä súkromné, sa niekedy chápu aj ako alternatívne školy, čo nie je celkom presné označenie, keďže skôr ide iba o alternatívu vo vzťahu k zriaďovateľovi školy. Pojem alternatívny je odvodený z latinského slova alter, čo znamená iný. Zjednodušene vyjadrené, alternatívne vzdelávanie sa odlišuje od tradičného (klasického) vzdelávania najmä svojou filozofiou a inováciami. Alternatívna škola má iný pohľad na výchovu a vzdelávanie, má vypracovaný odlišný výchovno-vzdelávací program, prevládajú v nej iné formy a metódy práce, či iné riadenie a organizácia vyučovania ako je to zaužívané v tradičných školách. Nie je našou ambíciou vymedzovať v tejto publikácii všetky znaky alternatívneho vzdelávania, chceme len upriamiť pozornosť na ich základné odlišnosti; napríklad o výrazne nižší počet žiakov v triedach, ba v niektorých usporiadanie tried podľa veku dieťaťa vôbec nie je (bez ročníkového usporiadania). Taktiež niektorý povinný vyučovací predmet nemusí byť usporiadaný v jednej vyučovacej hodine v trvaní 45 minút, ale môže sa vyučovať v blokoch, či v epochách, alebo sa predmet prelína v rámci iných vyučovacích predmetov. Klasifikácia zväčša v takýchto školách nie je, hodnotenie výkonov žiakov je skôr slovné, s dôrazom na motiváciu dieťaťa učiť sa a na jeho dosiahnuté pozitívne výsledky. Úsilím alternatívnych škôl je predovšetkým orientácia na dieťa, jeho potreby a schopnosti. Pre informáciu uvádzame niektoré príklady alternatívnych škôl: Maria Montessoriová ( ), talianska lekárka, pedagogička, priekopníčka a organizátorka za presadzovanie práv dieťaťa. V roku 1907 v Ríme vytvorila originálne edukačné prostredie s výrazným pedocentrizmom pod názvom Casa dei bambini. Dieťa chápe ako aktívnu bytosť, ktorá je schopná samostatne si budovať vlastnú osobnosť. Rozvrh hodín a organizácia dňa vychádza zo záujmu detí a flexibility ich potrieb. Učiteľ vystupuje v roli poradcu a staršieho partnera dieťaťa. Rudolf Steiner ( ), rakúsky filozof a pedagóg, zakladateľ waldorfskej školy, s antropozofickou koncepciou. Prvá waldorfská škola vznikla v roku 1919 pre deti zamestnancov továrne Waldorf-Astória. Hlavnou pedagogickou zásadou waldorfských škôl je rešpektovanie vývinových potrieb dieťaťa, s cieľom vychovať slobodného a dobrého človeka. Vyučovanie prebieha v tzv. epochách, uplatňuje sa eurytmia (umenie vyjadriť pohybom umelecké dielo alebo vlastný zážitok). Helena Parkhurstová ( ), americká učiteľka, ktorá spolupracovala s M. Montessoriovou, vytvorila daltonský učebný plán, podľa ktorého má každý žiak vytvorený svoj vlastný program práce, pričom pri napĺňaní jeho výsledkov postupuje vlastným tempom a zodpovedá za svoj úspech učenia. Célestin Freinet ( ), francúzsky učiteľ, zakladateľ aktívnej pracovnej školy, v ktorej dieťa na základe pozorovania, skúseností, vnútorného prežívania a experimentovania rozvíja prirodzenou cestou svoju zvedavosť, čím sa podporuje jeho túžba k vzdelávaniu. Školská trieda podľa Freineta je priestor rozčlenený na viaceré pracovné časti, s rozličným vybavením (tlačiarňou, nástenkou, pracovnou 10

11 tabuľou, knižným archívom, umeleckými potrebami a inými didaktickými pracovnými pomôckami). Peter Petersen ( ), nemecký pedagóg, zakladateľ pokusnej školy pri univerzite v Jene, tvorca tzv. jenského plánu. Žiaci v škole nie sú organizovaní podľa rovnakého veku do tried, ale vytvárajú skupiny presahujúce ročník, podľa nerovnakých vekových skupín. Vytvoril týždenné pracovné plány, keďže tradičný rozvrh hodín neuznával. Svojím pedagogickým snažením podporoval u detí ich osobnostné a morálne vlastnosti, prostredníctvom rozličných podnetných situácií (Boh, príroda, ľudská spoločnosť). Alternatívne vzdelávacie programy schvaľuje ministerstvo podľa súčasne platnej legislatívy v rámci experimentálneho overovania. V tomto období ministerstvo eviduje, experimentálne overovanie alternatívnych školských vzdelávacích programov, realizovaných na Súkromnej základnej škole waldorfského typu a Súkromnej základnej škole s pedagogickou koncepciou Marie Montessori. Obe školy pôsobia v Bratislave. V niektorých neštátnych školách sa uplatňujú aj zahraničné modely vzdelávania, s posilnením výučby cudzích jazykov, alebo podľa metodicky prepracovaného vzdelávacieho modelu S. Kovalikovej, známeho pod názvom Integrated Thematic Instruction, v preklade Integrované tematické vyučovanie. V porovnaní s inými krajinami je realizácia alternatívnych modelov vzdelávania v slovenských školách zastúpená v menšej miere. Ich voľba je vecou historických daností krajiny, ako aj osobnej slobody rodičov, ich predstáv o vzdelávaní, určitých životných postojov, hodnôt a názorov, ktoré uprednostňujú v rodine. V súvislosti s alternatívnym vzdelávaním na Slovensku možno konštatovať, že tak ako sú jeho zástancovia, sú aj jeho kritici. I napriek tomu sa však domnievame, že nie je ani tak dôležité delenie na alternatívne alebo tradičné školy, ale najmä to, aby dieťa chodilo do školy s dôverou, bez strachu a obáv a z dieťaťa vyrástla zdravá osobnosť so všeobecne platnými ľudskými a morálnymi hodnotami. Vzťah žiakov k súčasnej škole Ústav informácii a prognóz školstva v Bratislave zrealizoval na reprezentatívnej vzorke žiakov základných a stredných škôl empirický výskum zameraný na vzťah žiakov k súčasnej škole. V roku 2009 bola vydaná rovnomenná publikácia a následne bola tejto téme venovaná celoštátna konferencia. Z výsledkov výskumu vyberáme niektoré časti týkajúce sa rozdielov medzi neštátnymi a štátnymi školami vo vzťahu žiakov k škole, vyučovaciemu procesu a k učiteľom. Z výberového súboru žiakov základných škôl približne každý druhý (52,3 %) chodí do školy väčšinou rád a 8,2 % veľmi rád. Takmer tretina respondentov (30,4 %) uviedla, že do školy chodí väčšinou nerada a 9 % chodí do školy nerado. Záporný postoj k chodeniu do školy je o niečo vyšší u žiakov stredných škôl. Vyše polovica respondentov (51,9 %) stredných škôl uviedla, že do školy chodí väčšinou rada, 6,3 % opýtaných navštevuje školu veľmi rado. Negatívny postoj k dochádzke vyjadrilo spolu 41,9 % žiakov, z toho 34,6 % priznalo, že do školy chodia väčšinou neradi a 7,3 % veľmi neradi. Z výsledkov výskumu ďalej vyplynulo, že 69,4 % žiakov základných škôl pri skúšaní prežíva najmä strach a obavy, že dostanú zlú známku, a 43,9 % má pri skúšaní trému a nervozitu. 11

12 Len v malej miere žiaci prežívajú radosť z toho, že môžu preukázať svoje vedomosti (cirkevné školy: 14,1 %, súkromné školy 11,9 % a štátne 9,1 %). Z uvedeného je zrejmé, že najlepšie sa počas skúšania cítia respondenti z neštátnych škôl, ktorí uvádzali vo vyššom počte prežívanie pokoja a pohody počas skúšania. Prieskum ukázal, že záujem učiteľov stredných a základných škôl o problémy svojich žiakov je veľmi nízky. Potvrdilo ho len 22,4 % žiakov. Napriek tomu väčšina žiakov škôl uviedla (takmer 84 %), že má svojich učiteľov rada a váži si ich, aj keď vnímajú určité veci, ktoré sa im nepáčia. Z pohľadu zriaďovateľa sa zistilo, že do školy radšej chodia žiaci neštátnych základných škôl (75,8 %), ako štátnych (59,8 %). Možno konštatovať, že približne každý piaty žiak neštátnej základnej školy chodí do školy veľmi rád, v prípade štátnej základnej školy je to len 7,6 %. Tabuľka VZŠ1 Odpovede žiakov základných škôl na otázku ako radi chodia do školy škola Zdroj údajov: ÚIPŠ Do školy chodím : veľmi rád väčšinou rád väčšinou nerád veľmi nerád spolu štátna 7,6% 52,2% 31,1% 9,2% 100,0% neštátna 20,6% 55,6% 17,5% 6,3% 100,0% celkove 8,2% 52,3% 30,4% 9,0% 100,0% Približne každý štvrtý žiak neštátnej základnej školy (27,4 %) uvádzal, že sa v škole cíti veľmi dobre a nenašiel sa ani jeden, ktorý by sa cítil veľmi zle. Pre porovnanie u žiakov štátnych škôl sa zle cíti 19,2 %, čo je takmer 20 % opýtaných a 4,3 % z nich dokonca sa cíti veľmi zle. Štatisticky významné diferencie sa prejavili aj v stredných školách. Do štátnych škôl chodí rado (odpoveď veľmi rád alebo rád) 56,4 % žiakov, v neštátnych školách je to 70,4 %. 12 % žiakov neštátnych škôl chodí veľmi rado v porovnaní s 5,5 % v štátnych škôl. Žiaci neštátnych stredných škôl teda výrazne radšej chodia do školy ako žiaci štátnych stredných škôl. Tabuľka VZŠ2 - Odpovede žiakov stredných škôl na otázku ako radi chodia do školy škola Zdroj údajov: ÚIPŠ Do školy chodím : veľmi rád väčšinou rád väčšinou nerád veľmi nerád spolu štátna 5,5% 50,9% 36,3% 7,3% 100,0% neštátna 12,0% 58,4% 22,9% 6,6% 100,0% celkove 6,3% 51,9% 34,6% 7,3% 100,0% V neštátnych základných školách 41,3 % žiakov uviedlo, že to, čo sa učia, ich väčšinou zaujíma - pre porovnanie v štátnych základných školách to bolo 27,1 % žiakov. Za veľmi dobrú atmosféru na vyučovaní sa vyjadrilo 19,4 % žiakov neštátnych a 13,1 % žiakov štátnych základných škôl. Pri zisťovaní, či môžu žiaci stredných škôl pred učiteľom prejaviť svoj názor, úplne s týmto výrokom súhlasilo 25,5 % žiakov cirkevných stredných škôl, 20,9 % žiakov súkromných stredných škôl a 18,6 % žiakov štátnych stredných škôl. S výrokom či sú učitelia spravodliví, úplne súhlasilo 13,6 % žiakov súkromných stredných škôl, 10,1 % žiakov cirkevných škôl a 8,4 % žiakov štátnych škôl. Veľmi výrazný je výsledok žiakov cirkevných stredných škôl, ktorí majú so svojimi spolužiakmi iba pozitívne vzťahy: veľmi dobrý vzťah má 58,6 % žiakov, dobrý vzťah má 12

13 41, 4 % žiakov. Žiadny žiak cirkevnej strednej školy neuviedol, že má so svojim spolužiakmi skôr zlý, alebo zlý vzťah. Čo sa týka žiakov súkromných stredných škôl, nadpolovičná väčšina žiakov uviedla 55,2 %, že má so svojimi spolužiakmi veľmi dobrý vzťah, niečo vyše tretiny žiakov 34,3% má so spolužiakmi dobrý vzťah, 7,5 % žiakov má skôr zlý vzťah a 3 % žiakov má so spolužiakmi zlý vzťah. Z uvedeného vyplýva, že 10,5 % žiakov súkromných stredných škôl uviedlo, má so spolužiakmi skôr zlý vzťah. Pre porovnanie, takmer rovnaký počet žiakov štátnych stredných škôl uviedlo, že majú so svojimi spolužiakmi buď veľmi dobrý vzťah 47,9 % alebo dobrý vzťah 47,6 %. Skôr zlý vzťah má so svojimi spolužiakmi 3,7 % žiakov štátnych stredných škôl a zlý vzťah má 0,8 % žiakov. Záverom uvádzame výsledky, ktoré ukázali, že najviac času v každodennej príprave na vyučovanie venujú žiaci cirkevných stredných škôl (142 minút), pričom žiaci v štátnych stredných školách venujú každodennej príprave 108 minút a žiaci súkromných stredných škôl sa učia len 93 minút, čo je v porovnaní omnoho menej, ako na ostatných uvedených školách. Nie je našou snahou v tejto publikácii analyzovať komplexne spomenuté výsledky výskumu. Avšak aj tieto parciálne údaje môžu byť reflexiou pre zriaďovateľov a riaditeľov neštátnych škôl, aby sa venovali tým problémom, ktoré môžu pri ich odstránení napomôcť zlepšeniu kvality neštátnych škôl, a to aj v oblasti vzťahu žiaka ku škole. 13

14 Časť II. Vývoj neštátneho školstva v základných ukazovateľoch Integrálnou súčasťou školskej sústavy sa od začiatku deväťdesiatych rokov stali cirkevné a súkromné školy. Začali vznikať v roku 1990 na základe zákona č. 171/1990 Zb., ktorým sa novelizoval školský zákon č. 29/1984 Zb. a zákona č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Neštátne školstvo prinieslo alternatívu k štátnej škole a vytvorilo predpoklad pre naplnenie práva rodičov na výber školy pre svoje deti podľa svojho presvedčenia a svedomia. Zakladanie škôl prebiehalo "zdola", z iniciatívy rodičov, pedagógov, cirkevných predstaviteľov a podnikavých jedincov. Prvá súkromná materská škola vznikla v roku Cirkevné materské školy sa objavili až v roku V súčasnosti v školskom roku 2014/15 je 171 neštátnych materských škôl (z toho 101 súkromných a 70 cirkevných), ktoré navštevuje 8,5 tisíc detí, čo tvorí 5,4 % detí v materských školách. Cirkevné základné školy začali pôsobiť už v roku 1990, prvá súkromná základná škola vznikla v roku V roku 2014 bolo v 162 neštátnych základných školách (47 súkromných a 115 cirkevných) 28,9 tisíc žiakov, t. j. 6,8 % všetkých žiakov základných škôl. Prvé dve cirkevné gymnáziá vznikli v roku V nasledujúcom boli otvorené aj prvé tri súkromné gymnáziá. V súčasnosti je v 92 neštátnych školách (35 súkromných, 57 cirkevných) 15,8 tisíc žiakov. Podiel žiakov tvori 21,1 %, čo znamená, že každý piaty žiak gymnázia študuje v neštátnej škole. Neštátne stredné odborné školy a konzervatóriá vznikali od roku Dnes v 109 neštátnych školách (88 súkromných a 21 cirkevných) je 18,4 tisíc žiakov tvoriacich 12,6 % z celkového počtu žiakov týchto druhov strednej školy. 1. Materské školy Materské školy (MŠ) podporujú osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíjajú schopnosti a zručnosti, utvárajú predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Výchova a vzdelávanie spravidla 3- až 5- ročných detí sa zabezpečuje prostredníctvom vzdelávacieho programu, ktorý poskytuje pred primárne vzdelanie. Retrospektívny vývoj počtu detí v materských školách Počet detí predškolského veku má dlhodobo klesajúci trend. Populácia 3- až 5-ročných, ktorá tvorí referenčnú skupinu detí v materských školách, sa od roku 1993 znížila o 60,9 tisíc (pokles o 25,9 %). Dôležité je však, že táto populácia začala od roku 2007 z dôvodu vekového posunu prvorodičiek mierne rásť. Podľa aktuálnej demografickej prognózy by mala kulminovať v roku Dôsledok rastu sa už niekoľko rokov prejavuje v nepostačujúcej kapacite voľných miest a v náraste nevyhovených žiadostí o umiestnenie v materských školách. V prvej polovici deväťdesiatych rokov zasiahli do vývoja materských škôl snahy o koncepčné zmeny zamerané na hľadanie miesta a funkcie týchto zariadení v transformujúcej sa sústave školstva. Následkom nejasných zámerov bol rapídny pokles zaškolenosti detí. Ukazovateľ hrubej zaškolenosti klesol vtedy z 0,92 na 0,71. Od roku 1993 však opäť rástol a zvýšil sa z 0,78 na 0,93 v roku V ostatných rokoch sa pohybuje na úrovni 0,87. Počet detí v materských školách klesal pomalšie ako referenčná populácia. Od roku 1993 sa znížil o 27,6 tisíca (pokles o 15,0 %). V súčasnosti navštevuje materské školy 156,4 tisíc detí. Podiel detí v neštátnych materských školách dosahuje 5,4 %, z toho cirkevné 2,5 % a súkromné 2,9 %. Kvantitatívny nárast v týchto školách nastal hlavne po roku 2003 a

15 Tabuľka MŠ1: Vývoj počtu detí v neštátnych a štátnych materských školách rok cirkevné súkromné % cirkevných školy školy % súkromných štátne školy spolu ,04% ,22% ,04% 361 0,22% ,10% 523 0,31% ,10% 482 0,28% ,12% 447 0,27% ,22% 336 0,21% ,29% 336 0,22% ,35% 333 0,22% ,40% 346 0,23% ,45% 318 0,21% ,88% 598 0,40% ,07% 777 0,55% ,40% ,10% ,48% ,47% ,50% ,71% ,61% ,89% ,69% ,83% ,98% ,00% ,28% ,19% % % ,52% ,90% Zdroj: CVTI SR Vývoj počtu detí v súkromných materských školách bol do roku 2003 stacionárny. Následne ukazovateľ rástol, od roku 2006 až do súčasnosti vykazuje intenzívny rastúci trend. V prvej súkromnej materskej škole v roku 1993 bolo 65 detí. V súčasnosti je v 101 školách 4,5 tisíc detí. Graf MŠ Vývoj počtu detí v neštátnych MŠ od roku cirkevné školy súkromné školy

16 Vývoj počtu detí v cirkevných materských školách bol v celom sledovanom období rastúci, tempo rastu sa však výrazne menilo. V prvej fáze do roku 2003 bolo mierne, následná druhá fáza bola výraznejšia. V nej najintenzívnejšie tempo bolo v rokoch 2004 až 2006 a 2011 až Prvé dve cirkevné materské školy vznikli roku 1995, bolo v nich 68 detí. V súčasnosti je v 70 školách 3,9 tisíc detí. Triedy v materských školách Celkový počet tried v materských školách sa od roku 1993 znížil z 7,9 tisíc na 7,7 tisíc, t. j. o 4,5 %. Na neštátnych školách tento ukazovateľ exponenciálne vzrástol z 3 na 450. V prípade súkromných materských škôl to bol nárast z 3 na 265 tried. Počet tried v cirkevných školách vzrástol z 3 v roku 1995 na súčasných 185. Tabuľka MŠ2: Vývoj počtu tried v neštátnych a štátnych materských školách rok cirkevné súkromné štátne spolu Zdroj: CVTI SR Naplnenosť tried predškolských zariadení prevažne klesala. V štátnych školách sa od roku 1993 znížila z 23,1 na súčasných 20,4 detí na triedu. V súkromných to bol pokles z 21,7 na 17,1 detí. Cirkevné materské školy mali najvyššiu naplnenosť. Aj ony však mierne poklesli, a to z 22,7 v roku 1995 na 21,3 v roku

17 Učiteľky v materských školách V porovnaní s rokom 1993 znížil sa celkový počet učiteliek v materských školách z 15,8 tisíc na 15,2 tisíc, t. j. o 4,2 %. Tabuľka MŠ3: Vývoj počtu učiteliek v materských školách rok cirkevné súkromné štátne spolu Zdroj: CVTI SR V súkromných školách však počet vzrástol zo 6 na súčasných 559 a v cirkevných z 6 na 364 učiteliek. Priemerný počet detí na učiteľku materskej školy* klesal. V štátnych školách to bolo z 23,2 na súčasných 20,8. Najvýraznejšie tento pomer klesol v súkromných materských školách a to z 21,7 na 16,2. V cirkevných sa znížil z 22,7 na 21,6 detí na učiteľku. Graf MŠ2 600 Vývoj počtu učiteliek v neštátnych MŠ od roku cirkevné školy súkromné školy * Priemerný počet detí na učiteľku sa špeciálne pre materské školy počíta ako 2-krát počet detí v MŠ, delený počtom učiteliek. 17

18 Počet materských škôl Od roku 1993 sa znížil celkový počet materských škôl o 586, a to z 3,5 tisíc na 2,9 tisíc. Relatívny pokles predstavoval 16,9 %. Počet neštátnych škôl exponenciálne rástol z 1 na 171. Tabuľka MŠ4: Vývoj počtu neštátnych a štátnych materských škôl rok cirkevné súkromné štátne spolu Zdroj: CVTI SR Vyrovnané tempo rastu mal vývoj cirkevných škôl, ktorý sa od roku 1995 zvýšil z 2 na 70. Súkromné materské školy, ktoré rástli v dvoch odlišných fázach, príbúdali hlavne po roku V priebehu desiatich rokov sa ich počet zvýšil z 16 na 101. V roku 1993 pripadalo na jednu štátnu školu 53 detí, v roku 2001 to bolo 47 detí. Od vtedy veľkosť škôl rástla, teraz je to v priemere 54 detí/školu. V súkromných školách vzrástol pomerový ukazovateľ z 32,8 na súčasných 44,8. V cirkevných školách to bolo ešte výraznejšie, a to z 34 detí na 56,2 detí/ školu. Graf MŠ3 180 Vývoj počtu neštátnych materských škôl od roku súkromné školy cirkevné školy

19 2. Základné školy Základné školy (ZŠ) poskytujú žiakom základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie. Výchova a vzdelávanie prebieha podľa vzdelávacích programov. Absolvovaním vzdelávacieho programu pre 1. stupeň žiaci získavajú primárne vzdelávanie. Ukončením vzdelávacieho programu pre 2. stupeň sa získava nižšie stredné vzdelanie. Na základnej škole sa plní povinná školská dochádzka, ktorá končí spravidla v prvom ročníku strednej školy. Retrospektívny vývoj počtu žiakov v základných školách Vývoj počtu žiakov základných škôl má dlhodobo klesajúci trend. Od začiatku 90. rokov sa znižoval v priemere o 14,2 tisíc za rok. Do roku 2013 poklesol z 721,1 tisíc na 425,7 tisíc žiakov, t.j. o 41 %. Tabuľka ZŠ1: Vývoj počtu žiakov neštátnych a štátnych základných škôl rok cirkevné súkromné % cirkevných školy školy % súkromných štátne školy spolu ,11% ,31% ,23% ,66% 49 0,01% ,80% 96 0,01% ,85% 527 0,08% ,83% 544 0,08% ,83% 144 0,02% ,86% 197 0,03% ,89% 174 0,03% ,92% 180 0,03% ,07% 279 0,04% ,23% 385 0,06% ,36% 503 0,09% ,56% ,21% ,73% ,31% ,76% ,45% ,84% ,58% ,89% ,66% ,01% ,78% ,04% ,86% ,10% ,93% ,20% ,01% ,32% ,14% ,49% ,29% Zdroj: CVTI SR Neštátne školy naopak zaznamenávali nárast žiakov, ich podiel na celkovom počte sa neustále zvyšoval. U cirkevných škôl vzrástol na 5,5 % a súkromných na 1,3 %. V súčasnosti je na 115 cirkevných školách 23,4 tisíc žiakov a v 47 súkromných školách 5,5 tisíc žiakov. 19

20 Graf ZŠ Vývoj počtu žiakov v neštátnych ZŠ od roku cirkevné školy súkromné školy Triedy v základných školách Celkový počet tried v základných školách klesal pomalšie ako ukazovateľ žiakov, od roku 1990 sa znížil z 28,4 tisíc na 23,1 tisíc, t. j. o 18,4 %. Tabuľka ZŠ2: Vývoj počtu tried v základných školách rok cirkevné súkromné štátne spolu V neštátnych základných školách počet tried rástol, v cirkevných sa zvýšil z 26 na 1,3 tisíc a v súkromných z 3 na 385 tried. Pomerový ukazovateľ počtu žiakov na triedu v sledovanom období klesal. V štátnych základných školách sa naplnenosť tried znížila o 7 žiakov, a to z 25,4 (1990) na 18,5 v roku V cirkevných základných školách ukazovateľ klesol z 29,5 na 18,3 žiak/trieda. V súkromných školách bola naplnenosť najnižšia, aj tá sa znižovala o dvoch žiakov z 16,3 na súčasných 14,3 žiak/trieda. 20

21 Učitelia v základných školách Počet učiteľov základných škôl rástol do roku 1999, čo súviselo so zavádzaním 9-tych ročníkov. Od vtedy výrazne klesá, znížil sa z 42,2 tisíc na 34,8 tisíc učiteľov, t. j. o 20 %. Tabuľka ZŠ3: Vývoj počtu učiteľov v základných školách rok cirkevné súkromné štátne spolu Počet učiteľov v cirkevných školách vzrástol najmä v rokoch 1990 až 1993, a to zo 46 na V ďalších rokoch bolo tempo rovnomerné. V rokoch 2013 a 2014 prekročil hranicu 2 tisíc učiteľov. Počet učiteľov v súkromných školách taktiež rástol. Napríklad v roku 2004 sa medziročne zvýšil viac ako dvojnásobne. V súčasnosti dosahuje počet 721 učiteľov. Pomerový ukazovateľ počtu žiakov na učiteľa klesal. V štátnych školách sa znížil z 19,4 na 12,4 v roku Pomer ukazovateľov klesal aj v cirkevných školách, a to z 16,7 na 11,5 žiak/učiteľ. Najnižšiu hodnotu tohto ukazovateľa mali súkromné základné školy. Táto sa od roku 1993 znížil z 9,8 na 7,6 žiak/učiteľ. Graf ZŠ Vývoj počtu učiteľov v neštátnych ZŠ od roku cirkevné súkromné

22 Počet základných škôl Vývoj počtu škôl prebiehal v dvoch odlišných fázach. Do roku 1996 vzrástol z 2,4 tisíc na 2,5 tisíc, potom nastúpila dlhá fáza poklesu, v ktorej sa počet znížil na súčasných škôl. Tabuľka ZŠ4: Vývoj počtu základných škôl rok cirkevné súkromné štátne spolu Neštátne základné školy mali naopak v sledovanom období rastúci trend. V rokoch 1990 až 1993 sa počet cirkevných škôl prudko zvýšil z 2 na 81. V nasledujúcich rokoch bol rast už mierny, v súčasnosti dosahuje stav 115 škôl. Vývoj súkromných škôl bol nerovnomerný. K výraznejšiemu nárastu došlo po roku 2000, keď sa počet zvýšil z 7 na dnešných 47 škôl Priemerná "veľkosť" škôl, meraná počtom žiakov na školu sa znižovala. Kým v roku 1990 mala priemerná štátna škola 306 žiakov v roku 2014 to bolo o sto menej, 201 žiakov. Podobne veľkosť cirkevných škôl poklesla z 384 na 203 žiakov. Súkromné školy mali výrazne nižší pomer, v súčasnosti veľkosť dosahuje 117 žiak/škola. Graf ZŠ Vývoj počtu neštátnych základných škôl od roku 1990 súkromné cirkevné

23 3. Gymnáziá Gymnázium (G) je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie. Vzdelávacie programy sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe, kultúre a športe. Retrospektívny vývoj počtu žiakov v gymnáziách Počet žiakov gymnázií dlhodobo rástol. Rast do roku 2003 bol intenzívny, v tejto fáze došlo k navýšeniu žiakov o 80,8 %. Nasledujúcich päť rokov zotrvával vývoj na stacionárnej úrovni 99,8 tisíc. Od roku 2009 ukazovateľ klesá, v súčasnosti dosahuje 74,9 tisíc žiakov. V priebehu šiestich rokov tak klesol až o jednu štvrtinu. Neštátne gymnáziá mali do roku 2008, keď dosiahli úroveň 19,9 tisíc žiakov, rastúci rovnomerný vývoj. Ročne v nich pribúdalo v priemere 1,1 tisíc, čo znamená, že na celkových prírastkoch sa podieľali takmer polovicou. V ostatných rokoch počet žiakov poklesol o 21 %. V súčasnosti navštevuje neštátnu školu 15,8 tisíc, čo predstavuje 21,1 % žiakov gymnázií. Tabuľka G1: Vývoj počtu žiakov neštátnych a štátnych gymnázií rok cirkevné súkromné % cirkevných školy školy % súkromných štátne školy spolu ,29% ,01% 133 0,22% ,29% 359 0,57% ,22% 656 0,96% ,24% ,41% ,68% ,75% ,55% ,01% ,17% ,64% ,02% ,08% ,81% ,41% ,04% ,24% ,28% ,11% ,61% ,22% ,74% ,24% ,43% ,37% ,99% ,46% ,28% ,69% ,67% ,77% ,75% ,20% ,68% ,34% ,89% ,43% ,01% ,72% ,06% ,78% ,21% ,00% ,12% ,99% Zdroj: CVTI SR Počet žiakov v cirkevných gymnáziách kulminoval v roku 2008 na úrovni 15,7 tisíc, do roku 2014 sa znížil až o 23,2 % na 12,1 tisíc žiakov. Trajektória žiakov v súkromných gymnáziách dosiahla maximum 4,2 tisíc taktiež v roku Od vtedy klesá len mierne, v súčasnosti dosahuje hladinu 3,7 tisíc žiakov. 23