BUDAPESTIANSKY CASOPIS SLOVENSKEJ SAMOSPRÁVY BUDAPESTI pozvanka Slovenská samospráva Budapesti pri príle itosti Dita budapestianskych Slovákov srdeéne pozyva vsetkych záujemcov na SLOVENSKÉ VIANOCE, ktoré usporiada 14. decembra 1997 o 16.00 hód. Miesto podujatia: Slávnostná sieö hl. mesta Budapes V., ul. Váci 62 Podporovate%: Máíarsky osvetovy ústav PROGRAM 16.00 Zapálenie adventnych sviec Zdravica ev. farára Frantiska Eelovského SLÁVNOSTNY KONCERT Spoluúéinkujú: Chrámovy zbor CANTICA sacra TYRNAV1AE (Slovensko) Ev.detsky spevokol Nádej (Rumu nsko-n adlak) Budapestiansky dychovy súbor Sólo operného speváka Juraja Melisa Flauta - Beáta Sutinská Konferuje: Katarína Hollósyová Budapestianska slovenská samospráva usporiada FASIANGOVY PLES 14. l'ebruára 1998 (sobota ) o 19.00 h. Adresa: Budapes XIV., Ajtósi Dürer sor 19-21 v budove ELTE Vstupné: 1500 Ft (v cene je zapoéítaná aj veéera) O náladu sa postarajú SÍLESSKÍ MLÁDENCI Vstupenky si mö ete zakúpi u vedúcich slovenskych klubov Komlósanov, Eabianov a Sarvasanov ako aj v sídle Slovenskej samosprávy Budapesti (Budapes V., Akadémia u. 1), alebo objedna na tel. é.: 302-51-17 Prvá konferencia o budapestianskych Slovákoch Zachovat kultúrne Na snímke zl ava Dr. Éva Mitrová, Dr. Peter Buiian, Zuzana Hollósyová, Michal Hrivnák a Csaba Gy. Kiss. Foto / - hl / Slovenská samospráva Budapesti v spolupráci so Samosprávou hlavného mesta a Maticou slovenskou v döoch 14-15. novembra usporiadali v rámci Svetového róka Slovákov konferenciu s medzinárodnou úéas ou na tému Kultúrne dedicstvo budapestianskych Slovákovpod zástitou primátora hlavného mesta Gábora Demszkého. Na snemovaní popri vyznamnych tunajsích máíarskych a národnostnych znalcoch, historikoch, etnografoch a sociológoch prednásali aj experti zo Slovenská, medzi inymi historici Dr. Ján Bobák a Dr. Pavel Hapák, ako aj prvy podpredseda Matice slovenskej Dr. Stanislav Bajaník. Tejto v podstate vedeckej konferencii nemo no uprie ani jej politicky vyznam, ktory spoéfva v tóm, e predstavitelia duchovného ivota oboch krajín aj za súéasnej politickej situácie prejavujú ochotu rozvá ne a vecne pojednáva o mensinovej problematike, konkrétne o budapestianskych Slovákoch. Uve'ime aspoö nieko%ko tematickych okruhov: Pes - Budin ako kultúrne centrum Slovákov v Maíarsku po roku 1945, Úéas Slovákov na vystavbe Budapesti, Vnútorná migrácia Slovákov v Ma'íarsku po roku 1945, Súéasná situácia Slovákov v Budapesti. Konferencia sa uskutoénila v rámci dlhodobého programú samosprávy zameraného na reviltalizáciu slovenského etnika. Jej bezprostrednym cie%om je odhali a zverejni kultúrnohistorické poznatky súvisiace s tunajsou slovenskou etnickou skupinou, ktoré sú zároveö súéas ou kultúrnej histórie hlavného mesta. SSB hodlá na základe poznatkov získanych na konferencii vytvára a pestova tradície vyznamnych udalostí a osobností histórie tunajsích Slovákov. Takymto spősobom chce prispie k budovaniu základov pre zachovanie nie iba budapestianskych Slovákov, ale slovenskej národnosti v Ma'íarsku vőbec. (Materiály konferencie prinásame na íalsích stranách) S prílohou v madkane
December 1997 Obmedzené moznosti mensinovych samospráv O postavení a pősobnosti mensinovych samospráv a systéme ich financovania informovali úcastníkov stretnutia v Slovenskom institúte v Budapesti /4.11. tr./ podpredseda Úradu pre národné a etnické mensiny O. Heynek a parlamentny poverenec J. Kaltenbach. Stretnutia sa zúcastnili o.i. vel vyslankyna Slovenskej republiky Dr. Éva Mitrová, vedúca konzulárneho úradu SR O. Kállayová a predsednícka SSB Z. Hollósyová. Recníci poukázali na svojrázne postavenie samospráv a ich funkcií v záujme plnenia úloh miestnej autonómie, na ktoré má ústredny rozpocet zabezpecovat príslusné prostriedky, a tiez konstatovali, ze stát rocne vydáva na mensinové úcely priamo ci nepriamo 5 miliárd forintov. Na snímke zl ava: O. Kállayová, Z. Hollósyová, E. Mitrová, J. Kaltenbach a O. Heynek Ako vyplynulo z diskusie, najviac nedorozumení a rozporov vzniká pri uplatnovaní národnostného zákona, pricom nie sú uspokojivo definované napr. povinnosti a práva vacsinovych samospráv vo vzt ahu k miestnym mensinovym samosprávam. Rovnako je sporná miera zabezpecovania prostriedkov zo státneho rozpoctu. Na príklade Slovenskej samosprávy hlavného mesta. Z. Hollósyová s pol'utovaním konstatovala, ze trojmiliónovy rocny rámec SSB zd'aleka nestací ani na krytie infrastruktúry a tym menej na prevádzku Icultúrnych a inych ustanovizní. Aby aktivita samosprávy mala vőbec nejaky zmysel, ako v tejto súvislosti podciarlcol aj podpredseda SSB G. Papucekje potrebné dosiahnut, aby zákonné záruky a ustanovenia boli v sáladé s financnymi moznost ami. Dr. E. Mitrová informovala o opatreniach v záujme ul ahcenia pobytu host ujúcich ucitel ov zo Slovenska a O.Kállayová o postupe pri získaní Preukazu zahranicného Slováka.,,, Oberacková slávnost v Budíne Slovenská samospráva XII. obvodu hlavného mesta, Slovenská samospráva v Sarvasi a Slovenská samospráva v Komlósi usporiadali zaciatkom októbra oberackovú slávnost v Klubé M. Jókaiho v Budapesti za hojnej úcasti domácich i zahranicnych hostí. Nebyva kazdodennou udalost ou, aby na podobné strétnutie prisla aj pocetná delegácia krajanovzo Slovenska. Medzi úcastníkov slávnosti totiz zavítali predstavitelia verejnej a skolskej správy, ako aj zástupcovia Matice slovenskej z Popradu a zo Spisskej Novej Vsi. V méné budapestianskej obvodnej samosprávy dvojjazycne pozdravil úcastníkov jej podpredseda M. Hrivnák. V kultúrnom programé sa popri detskom folklórnom súbore Letnicka z Popradu predstavili aj tunajsí l udoví umelci : kapela T. Motyána a manzelia Csasztvanovci z tanecného súboru S. Tesedíka zo Sarvasa. Z n a á ic h o b v o d o v Na veselici v Maglódé N a pozvanie starostu vel koobce M aglód Istvána B ezzegha a vedúcej K lubu dőchodcov S. M árkusovej sa 11. októbra zúcastnili tam o- jsieho O berackového bálu aj predstavitelia nasej sam osprávy. M edzi pozvanym i host ami uvítali delegáciu z druzobnej obce M ytne Ludany na Slovensku, obyvanej prevazne príslusníkm i m ad arskej národnosti. V rám ci kultúrneho program ú folkórne súbory z obidvoch obcí predviedli rázovité táncé svojho kraja. K úcastníkom slávnostnej vecere sa po slovensky prihovoril predseda K ultúrneho vyboru SSB M. H rivnák, ktory kvitoval, ze m ad arskí hostia zo Slovenska úspesne pestujú svoj m aterinsky jazyk a l udové tradície, zatial co m atercine Slovákov v M ad arsku hrozí zánik pre nedostatok skől. Beseda s autormi V Slovenskom institúte v Budapesti sa v októbri uskutocnila prezentácia dvoch publikácií, ktoré vydali Celostátna slovenská samospráva a Zdruzenie slovenskych spisovatel'ov a umelcov v Mad'arsku: detskych básní S. Weöresa Keby svet bol drozdom v preklade G. Papuceka a cítanky Od septembra do júna, ktorú zostavil Oldrich Kníchal. Obidve publikácie predstavil Pavol Pavlík.
December 1997 Stipendiá studentom Slovenská samospráva hl. mesta v tomto roku uz druhy ráz podporila ziakov a studentov slovenského pővodu uciacich sa slovencinu a v rámci súbehu im udelila stipendium vo vyske 3000 Ft mesacne (pre stredoskolálov) a 5000 Ft (pre vysokoskolákov). Podmienkam súbehu vyhoveli tri ziacky slovenského gymnázia v Budapesti, Judita Mauliková, Katarína Szénasiová a Nikoleta Veresová, ako aj tri vysokoskolácky: Gabriela Hollósyová, Anikó Csörgölová, Klára Dinková. Pri tejto prílezitosti studentky sa stretli s predstaviteími SSB, ktorí ich informovaii o.i. o moznostiach, ktoré budapestianska samospráva mőze poskytnút studentom pri úcelnom vyuzívaní ich vol ného casu. Na snímke: gymnazistky K. Szénásiová, N. Veresová a J. Mauliková. Ples zahranicnych Slovákov Vychádzajúc z mimoriadneho záujmu nasich krajanov v zahranicí Dóm zahranicnych Slovákov sa rozhodol usporiadat reprezentacné podujatie l.ples zahranicnych Slovákov pod zástitou premiéra Slovenskej republiky V. Meciara. Bude to benefícny (dobrocinny) ples s organizovanou úcast ou, ktory sa uskutocní 10. januára 1998 o 20.00 hód. v bratislavskej Redute na ul. Medenej c. 3. Cena vstupenky je 1000 Sk. Vyt azok z plesu bude pouzity na pomoc Slovákom zijúcim v chorvátskej obci Ilok, ktorá bola priamo postihnutá vojnou a v súcasnosti v nej zije asi 1000 Slovákov. Na budúci rok Slovenská republika oslávi 5. vyrocie svojho vzniku. Spojenie oslavy tohto vyrocia s plesom zahranicnych Slovákov bude zároven prílezitost ou, aby si jeho úcastníci vymenili svoje skúsenosti a názory s vyznamnymi predstavitel mi spolocenského, kultúrneho, ekonomického zivota na Slovensku. Blizsie informácie na tel.c.:00-421 -7-352 - 777 alebo na fax c.: 00-421 - 7 395-088, prípadne na adrese: Dóm zahranicnych Slovákov, Stefánikova 25, 811 05 Bratislava, Slovenská republika. Pietna spomienka Pred desiatimi rokmi zomrel vyznamny mad'arsky literárny vedec, slovakista Ladislav Sziklay (1912-1987), profesor pősobiaci na univerzitách v Segedlne a Budapesti. Pri tejto prílezitosti 1. novembra polozili vence k jeho hrobu na cintoríne Farkasréti rodinní príslusníci, byvalí ziaci a terajsí studenti, ako aj clenovia Klubu dőchodcov Slovenskej samosprávy hl. mesta. V rámci pietneho aktu byvaly riaditel' slovenskej skoly v Budapesti Ladislav Petro ocenil pomoc, ktorú L. Sziklay poskytol slovenskej mensine ako pedagóg, litérárny vedec a historik. K smútiacim sa jorihovoril aj ev. farár Frantisek Celovsky. V n ö v ö m s í d l e Od augusta t.r. budova na nasej snímke patrí Celostátnej slovenskej samospráve a Zvázu Slovákov v Mad arsku. Sídlo obidvoch institúcií je na ulici Fadrusz János u.11 (Bp., 1114, v blízkosti Námestia D. Kosztolányiho), zastávka autobusu c. 7, zast. elektricky c. 49. a konecná stanica el. c.4. Telefóny: CSS 166-9463,186-8759, Telefax: 165-9648;ZSM (telefon a telefax 166-8154). Z kroniky SSB 10. aug. Stretnutie s redaktormi novych relácií Macfarskej televízie a rozhlasu. Stretnutie s vel vyslankynou SR v súvíslosti so schődzkou Gy.Horna a V. Meciara, ktorého sa zúcastnili i d alsie slovenské organizácie. 18. sept. Stretnutie s vysokym komisárom OBSE Max van dér Stoelom. 19-20. sept. Zájazd do Nového mesta pod Siatrom a návsteva u primátora. 22. sept. Rokovanie na ev. biskupskom úrade hl. mesta o odhalení památnej tabule J. Kollára a o vzájomnej spolupráci. 25. sept. Úcasf na oslave Dna dőchodcov v Slovenskom institúte. 26. sept. Stretnutie so zástupcami Ministerstva zahranicnych vecí SR v sídle Celostátnej slovenskej samosprávy. 29. sept. Zasadnutie Kultúrneho vyboru venované plánu cinnosti na najblizsie obdobie. 9-11. okt. Úcast' na skolení v Hronci, ktoré organizovala CSS. Na dennom poriadku informácie o modifikovaní národnostného zákona. 16. okt. 50 clenov slovenskej samosprávy sa zúcastnilo prehliadky budovy parlamentu. 17. okt. Úcast' na besede v Békesskej Cabe o slovenskych masmédiách v Mad arsku. 18. okt. Úcast' na Národnostnom dni v Hűti (Pilisszentlélek) 31. okt. Úcast na národnostnom dni vo Veíkej Tarci, kde bola zastúpená aj samospráva XVII. obvodu. 3. nov. Tlacová konferencia na tému pripravovanej konferencie o budapestianskych Slovákoch. 6. nov. Rozsírené zasadnutie poslaneckého zboru, ktorého sa zúcastnil aj predseda CSS M. Mata a predstavitelia slovenskych klubov. 18. nov. Úcast' na slávnostnom odovzdaní sídia CSS za prítomnosti Gy.Horna a podpredsedu vlády SR J. Kalmána, 26. nov. Regionálne zasadnutie slovenskej samosprávy o úprave národnostného zákona a inych aktuálnych otázkach, ktoré organizovala CSS. Nasa,, rapsódia Zaciatkom novembra v divadelnej sálé MEDOSZ v Budapesti pohostinsky vystúpilo Divadlo Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena. Predstavili nám dielo Petra Kovácika Slovenská rapsódia, alebo Hostinec pod zelenym stromom. Zvolenskí herei skutocne urobili vsetko, aby divákom poskytli hlboky zázitok. Bolo to prekrásne, doslova nie kazdodenné, ved málokedy mámé moznost vidiet1v Budapesti slovenské divadelné predstavenie. Aj záujem bol vel ky: v hl adisku sedeli Slováci nielen z Budapesti, ale aj z okolitych slovenskych obcí (Mlynky, Santov, Őív, z tej druhej strany Sára, Vel ká Tarca atd.j. O to nápadnejsie bolo, ze spomedzi odusevnenych divákov chybala prevazná cast pedagógov a takmer vsetci studenti miestnej slovenskej základnej skoly a gymnázia. Skoda. -gp-
December 1997 Kultúme dediőstvo budapeétian Slovákov Z priebehu a vystúpení na m edzinárodnej vedeckej konferencii y Budapesti Podujatie, ktoré sa konalo v sídle mensinovych samospráv hlavného mesta, otvorila predsednícka slovenskej samosprávy Z. Hollósyová. Medzi úcastníkmi privítala o.i. Jej Excelenciu vel vyslankynu Slovenskej republiky Dr. Evu Mitrovú, gén. riaditel a odboru ministerstva zahranicnych vecí SR Petra Buriana, podpredsedu Matice slovenskej Stanislava Bajaníka, vedúcu odboru Úradu národnych a etnickych mensín vlády Mad arskej republiky K. Gindeleovú - Bencskóovú, vedúceho národnostného oddelenia Ministerstva skolstva MR A. Paulika, podpredsedu CSS J. Alta, ako aj prednásatel ov. Predstavitel MS pri tejto prílezitosti odovzdal pozdravy úcastníkom od predsedu MS J. Márkusa a primátora Bratislavy P. Kresánka. V dejisku konferencie bola otvorená vystava dobovych dokumentov o kultúrno - spolocenskej aktivite slovenského obyvatel stva v Budíne resp. Pesti. Na záver prvého dna sa v Slovenskom institúte konal slávnostny koncert za spoluúcinkovania vykonnych umelcov slovenského pővodu. Vystúpili na nőm L.Holics (klavír), B.Sutinská (flauta) a Budapestiansky dychovy súbor. Jeho vedúci I.Mali priblízil úcastníkom pősobenie uvádzanych skladatel ov ceského pővodu. V rámci prehliadky mesta domáci a zahranicní úcastníci navstívili múzeum evanjelickej cirkvi na Deákovom námestí, miesta, kde v 1. polovici minulého storocia pősobil Ján Kollár, a boli host ami na vel vyslanectve SR. Svojím priebehom i vyznením konferencia naznacila, ze je potrebné urobit d alsie kroky v sledovanej problematike, podrobnejsie sa venovat jej jednotlivym aspektom a tak sa pokúsit o co najkomplexnejsie zmapovanie slovenského zivlu v minulosti i súcasnosti tejto vel komestskej aglomerácie. Na nasledujúcich stranách prinásame strucné zhrnutie príspevkov, ktoré odzneli na konferencii. k S referátom o súcasnej situácii budapestianskych Slovákov vystúpil Michal Hrivnák. Konstatoval, ze nasi krajania aj v hlavnom meste zápasia s poruchou národnej identity. Konfrontoval teóriu a prax pokial ide o uplatnovanie národnostného zákona a vyjadril presvedcenie, ze vyvíjat úspesnú cinnost v prospech posilnovania mensinovej identity, pestovania materinského jazyka a tradícií je nemozné bez kultúrnej cinnosti a vyskumu na sirsej báze. Preto Slovenská samospráva vypracovala plán na zalozenie tzv. Slovenského domu ako kultúmeho a metodického strediska tejto cinnosti. Hoci národnostny zákon umoznuje zakladanie mensinovych institúcií, príslusné ustanovenie postráda rekciu v zákone o samosprávach. strednych remeselnych vrstiev, kde mali svoje zastúpenie aj Slováci, ktorí, ako uviedol recník, sa presadzovali nielen ako katolícki ci evanjelícki knazi, ale i organizátori národného a kultúrneho zivota. Na súdobú Budapest boli akiste napojení aj Slováci - duchovní hodnostári z Ostrihomu, kde sa vyraznejsie presadili kardinál Alexander Rudnay a kanonik Juraj Palkovic, inak aj prvy prekladatel Biblie do Bernolákovej slovenciny. Na budapestianske duchovné centrá bol napojeny z Nového Sadu aj P.J. Safárik a iní. Dnesná slovenská enkláva teda má o co oprief svoje tradície. Do roku 1849 vyslo v Budíne spolu 229 kníh v slovencine a este mnoho d alsích v latincine resp. nemcine s tematikou slovenského národného prebudenia konstatoval István Káfer, ktory hodnotil vyznam hlavného mesta v kultúre Slovákov. Zmienil sa o Univerzitnej tlaciami a univerzite sarnej ako o spolocnych hodnotách kultúrnej histórie vsetkych národov Uhorska. Podunajské dvojmestie a Uhorsko sú vsak pre dnesnych Slovákov uz zahranicím. Obidva národy teda kícovito stoja pred svojou minulost ou, ked ze v Uhorsku neexistovalo ani Slovensko ani Mad arsko. Táto obojstranne skreslená, manipulovaná, alebo jednoducho neznáma skutocnost, povedal recník, je brzdou integracného procesu medzi obidvoma státrni. Dnes je úlohou kultúry, aby pomáhala politike. Najvyznamnejsie slovenské casopisy vychádzajúce v Budapesti v období dualizmu, ako na to poukázal vo svojej prednáske Barna Ábrahám, bol Hodzov Slovensky tyzdenník, d alej vlastenecky zamerané Slovenské noviny, ktoré vychádzali v rokoch 1886-1918, ako aj kultúrny a hospodársky tyzdenník Vlast a svet. Pocet slovenskych periodík v hlavnom meste dosiahol na prelome tohoto storocia dvoch desiatok, avsak ani jeden z tychto casopisov nebol urceny vyslovne Slovákom zijúcim v Budapesti alebo na jej okolí. Problematiku duchovného a kultúrneho zázemia Slovákov v Budapesti rozviedol Stanislav Bajaník. Stará Pest i Budin so svojím okolírn neboli len sídlom uhorskej aristokracie, ale aj Pri prejave Stanislav Bajaník
December 1997 Antifasisticky front Slovanov so sídlom v Budapesti a zápas Slovákov za národnostné práva boli témou prednásky Jána Bobáka, ktory konstatoval, ze po roku 1945 sa v Mad arsku prejavujú tendencie vytlacit jazyky rnensín z verejného zivota a to este intenzívnej sie néz za Horthyho éry. Predstavitelia Antifasistického frontu vypracovali program záchovy slovenskej mensiny, ktory obsahoval elementárne poziadavky v oblasti skolstva a kultúry a v dősledku toho vláda bola nútená vydat nariadenie o vyucbe národnostnych jazykov na mad arskych skolách.toto rozhodnutie vsak zostalo iba na papieri a asimilácia sa uskutocnovala d alej, i prostredníctvom státnej správy. Zároven sa preferovalo pestovanie folklórnych tradícií a to viedlo k rozkladu slovenskej society. Na otázku, aké boli moznosti uplatnenia Slovákov v Budapesti v období dualizmu, sa pokúsil odpovedat Iván Halász, a to na príklade dvoch osobností: politika, novinára a stavitel a Jána Bobulu a na druhej strane spisovatel a a duspastiera Daniela Bacháta. Bobula sa snazil vydávaním Slovenskych novín zabezpecif svoje spolocenské postavenie, pricom sa zúcastnil formovania tzv. Novej skoly, sledujúcej vyrovnanie s Mad armi. Územnú celistvost Uhorska vsak nestotoznoval s centralistickym státom. Bachát, ktory zastupoval vacsinou mpd arskych a nemeckych veriacich, rnusel viesf svoj zbor tak, aby ho neobvinovali z panslavizmu a nedostatku vlastenectva. Bobula ani Bachát neboli mad arizátori a neskodili slovenskej veci, k comu ich vtedajsie okolnosti ani nenútili. Tibor Fabiny sa zaoberal vyznamom diela slovenskych evanjelickych cinitel ov v kultúrnom zivote Pesfbudína v 19. storocí a v tejto súvislosti poukázal predovsetkym na pősobenie Jána Kollára, ktory sám o sebe vyhlásil, ze tym, cím je, ho urobila Pest. Na svojej pestianskej faré napísal nielen svoju najznámejsiu básnickú skladbu Slávy dcera, ale aj Národné spievanky a pojednanie o literámej vzájomnosti Slovanov a tu pisai aj svoje clánky pre Pesti Hírlap, Pester Zeitung a d alsie. V Pesti vsak vysiel aj Hurbanov almanach Nitra alebo spis Jána Kadavého, autóra ceského pővodu, o vzájomnosti Cechov, Moravanov, Slovákov, Slezanov a Luzicanov. Na kultúmy zivot hlavného rnesta rnalo vplyv aj dielo Andreja Sládkovica - Braxatorisa, ktory v jednej svojej básni pozdravil revolucny rok 1848. Na osobitnú crtu l udovej kultúry budapestianskych Slovákov poukázal Ákos Dömötör, ked konstatoval, ze vidiecke paralely sú mimoriadne dőlezité pre objasnenie historickych korenov charakteristickych znakov l udovej tradície v podmienkach mestského zivota. Znacná cast slovenského obyvatel stva na okolí hlavného mesta presla z vidieckeho do mestského zivlu a jej sedliacke príbuzenské vzt ahy sa oslabili. Tomu napomáhali slovenské národnostné plesy ako dejiská prílezitostnych stretnutí. Csaba Gy.Kiss poukázal na zmeny v slovenskom politickom a kultúrnom dianí, ktoré nastali po pádé bachovského absolutizmu a v tejto súvislosti na pősobenie niektorych slovenskych cinitel ov, v prvom rade Jána Palárika. V 50-tych rokoch Palárik dal podnet k vydávaniu almanachu Concordia, v ktororn vychádzali príspevky v slovencine i cestine a neskőr sa zaslúzil o presadenie Stúrovej spisovnej slovenciny. Palárik vyvinul znacné úsilie o zblízenie slovenskych katolíkov a evanjelikov. Slovenské noviny vychádzajúce v minulom storocí v Budapesti Foto / - hl / Napokon v Pesti vznikalo i jeho dramatické dielo, vrátane prvej slovenskej veselohry z tohoto prostredia (Drotár). Palárik bol za dohodu s mad arskymi liberálnymi politikmi a jeho snahy o spoluprácu národov Uhorska nasli vyraz aj v divadelnej hre Zmierenie alebo Dobrodruzstvo pri obzinkoch. O kultúrnom, cirkevnom a spolkovom zivote budapestianskych Slovákov v období dualizmu hovorila Anna Kovácová. Uz r. 1868 bol zalozeny Slovensky spolok v Pesfbudíne s ciel om organizovaf spolocné zábavy a sprostredkovat slovenskú rec. Strediskom slovenského evanjelického zivota a kultúry bol Lutherov dvor, kde stál aj slovensky evanjelicky kostol. Slovenskí katolíci sa vacsinou stretávali na námestí Márie Terézie v VIII. obvode. Spolocensky zivot tunajsích Slovákov na prelome storocia prebiehal predovsetkym v rámci nábozensko - cirkevnych spolocností. V obvodoch, kde zilo najviac Slovákov (Terézváros, Józsefváros, Ferencváros, Kőbánya a Stary Budin) sa pravidelne konali slovenské bohosluzby sa slovenskou káznou a pre veriacich sa casto usporadúvali púte do okolia Pesti. Pest a Budin ako slovenské politické centrum predstavil posluchácom László Szarka. Hlavnou silou, ktorá od konca minulého storocia organizovala robotníctvo v hlavnom meste, vrátane Cechov a Slovákov, bola sociálno-demokratická strana. Na ceste organizovania Slovákov vsak casto stáli nielen subjektívne prekázky, ku ktorym sa pojila celková nepripravenost a obavy, ale aj odmietavy postoj úradov: napríklad Vseobecny robotnícky spolok v Budapesti napriek opakovanym ziadostiam na ministerstve vnútra nedostal ziadnu odpoved ohfadne návrhu svoj ich stanov. Aj d alsie pokusy o zalozenie samostatnej slovenskej organizácie obycajne stroskotali na nedostatocnej podpore straníckeho vedenia alebo pre fmancné t azkosti. K vyskumu mensinovych spolocenstiev resp. diaspor v rámci vácsích celkov na území vel komesta patrí aj metóda prístupu k tejto problematike, ktorou sa zaoberal Ferenc Gereben.
December 1997 Speváci a recitátori sút azili Na póde Slovenského institútu v Budapesti sa aj tohto roku vystriedali desiatky ziakov i dospelych úcastníkov sút aze v umeleckom prednese a speve, ktorú i tentoraz usporiadala Slovenská samospráva hlavného mesta a svojím podielom k nej prispeli Vel vyslanectvo SR, Slovensky institút i Zdruzenie slovenskych spisovatel ov a umelcov v Mad arsku a Kresfansky spolok Slovákov v Mad arsku. Z celkového poctu 150 sút aziacich, spomedzi ktorych bolo 22 recitátorov, odborná porota vyhodnotila dvanást najlepsích jednotlivcov a jeden spevácky kolektív. Ceny mimo sút aze získali dva spevácke zbory, ktoré prispeli k slávnostnej atmosfére podujatia a preto im patrí osobitná vd aka: Umiestnenie vít azov je nasledujúce: Speváci I. kategória /sólovy spev/ 1 miesto: /cena nebola udelená/ 2 miesto: Alena Pajtinková 3. miesto: Ildikó Gedöová Zsolt Szilágyi II. kategória /zborovy spev/ 1. miesto: Páví krúzok z Kerestúru Zvlástne ceny: Spevácky zbor z Békésskej Caby Na nasich snímkach: predsednícka SSB Z. Hollósyová pri úvodnom slove, vpravo prvá recitátorka v II. kategórii Z. Kovácsová a najúspesnejsia spevácka a recitátorka v I. kategórii A.Pajtinková. Foto: (-hl) Spevácky zbor z Mezőmegyeru Recitátori I. kategória /5.-8. rocník/ 1. miesto: Alena Pajtinková 2. miesto: Mária Hosszúová Dániel Nagy 3. miesto: Attila Rezsnák II. kategória /gymnazisti/ 1. miesto: Zuzana Kovácsová 2. miesto: Adrienn Martinyiová Nikoletta Veresová 3. miesto: Zlatko Papucek Nikoletta Sillingová So smutnym srdcom Lucia sa deti s letom, Uz po triedach poletujú papierové lietadlá... A doma? Horsie ako v skole! Na zemi porozhadzované ucebnice A ony si cítajú komiksy sediac na stole... Boze mőj,boze mőj! Co sa stalo s det mi? Pocúvajú Rock and Roll! Este sú stále letne oblecené... Certi s nimi sili célé leto, nuz poznávajú znovu aké je to... Veruze sa skola zacína... I. Izabela Faragóová, ó.roc. II. Jesen prisla necakane, ani neviem ako, skade. Prileteli lastovicky vo fraku vybrali sa hl adat dúhu strakatú. Jesen prisla ako víla stromom vlasy zafarbila Teraz májú klobúk zlaty, cervené a hnedé saty. Vietor listy zametá, roznása ich do sveta. Pozdrav v listoch napísany poletí na vsetky strany. Pestianski skoláci písu o jeseni a zime Spieva jesen svoju piesen, sfa na harfe hrá! Kto ju rád má, nech z tej krásy kytku natrhá. Dániel Nagy, ó.roc. III. Ned aleko nasej chyzi Jesen sa k nám ticho blízi. Vietor kmáse slabé tűje, Zlaté listie poletuje. Do skoly, do skoly, to mi je po vóli, ked sa ucit chytím, hned sa lepsie cítim. Jesen nasa, jesen, Na farby bohatá, ked vel a naprsí, Celí sme od blata. Dozrievajú jablká a hrusky, z borovice cupotajú susky. Po jeseni príde zima pozakryva nás perina. Prázdniny utiekli, prisla abeceda. Do skoly musíme, nic sa robit nedá. Alena Pajtinková, ó.roc. IV. Priletela jesen, Skolské tasky nesie. Idú deti do skoly, Aby hlúpe neboli. Zacalo sa ucenie, je to vel ké mucenie. Vonku prsat zacína, Na povale mysi spia. Prikryva sa hóra hmlou, listie padá zo stromov. Dlhé noci, krátke dni, V skole spat sa nepatrí. Tomás Fuhl, ó.roc. V. Tűje zima, deti kricia, Sneh sa sype do ihlicia. Sane, lyze, vyberte sa Do zasnezeného lesa. Vsetko biele, zasnezené ligoce sa pod horou, jak perina postriebrená Na korunách javorov. Andrea Horehled ová VI. Tu je zima, bude príma: sneh nám padá do komína. Ked ze zájde slniecko za hory a nebo jak vatra zahorí, caká nás teplucká vecera, a po nej nálada veseiá. Kym tam dnu rodina ide spaf, Na streche sedivie inovat. Gabriela Royová
December 1997 Po Slovenskom rudohorí Zaciatkom októbra sme sa opáf vybrali na Slovensko. Tentoraz nasím cieíom nebola návsteva vysokohorskych, ale mierne hornatych a kopcovitych krajov juzného Slovenska. Nasa cesta viedla od Cerovej vrchoviny na vychod az po Slovensky kras, potom údolím rieky Slaná do Slovenského raja, odtial Horehroním az po Brezno. Cize - nakol ko je to mozné v rámci trojdnového vyletu - objavili sme takmer célé Slovenské rudohorie. 0 búrlivej minulosti kraja dnes svedcia vulkanické kuzele a sopecné vyvreliny popri juznej zlomovej ciare, ale i célé rudohorie popretkávané rudnymi zilami a dodnes zivé mínerálne vodné pramene. Nebolo to inak ani ovel a neskőr s tu zijúcimi l ud mi. Tvrdy zivot a temno stredoveku sú vácsinou utajené v tísine hradnych rumovísk, o ktorych vsak vieme, ze boli i dejiskami hrdinskych bojov hlavne pocas tureckych vojen. Na nasej ceste najznámejsie hrady boli Somoska, Hajnácka, Fil akovo, Krásna Hőrka a Murán. Z nich sme mohli navstívit' len jediny, ale zato najatraktívnejsí: Krásnu Hörku. Hrad pővodne slúzil ako stráz nad obchodnymi cestami v údolí Slanej, ale pozdejsie, následkom tureckého nebezpecia, bol opevneny a rozsíreny. Napriek tomu sa v hrdinskych bojoch preslávit nemohol, ale stal sa prepychovym sídlom Andrássyovcov, ktorí sí tu zariadili vzácne rodinné múzeum. Hrad i nad'alej hrdo a pysne strázi cesty, dnes uz len turistické. Je spolocnym osudom cloveka a prírody, aby si nasli stycné body, ktoré sú vhodné na vytvorenie harmonického zivota. Príroda aj tu uz dávno núkala svoje rudné bohatstvo, ale dlho chybal schopny a skúseny clovek. Postupne sa i tento problém vyriesil: preslávené rodiny, na okolí, ako Koháryovci, Coburgovci, pozdejsie Andrássyovci umoznili nemeckym baníckym osadníkom, aby odkryli Kriváű bol pod nami Slovenská zelená alternatíva od Deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992 na pocestf tohto dna kazdy rok organizuje vystup na Kriván. Tohto roku pozvali aj nás. Zdolat7vysku 2494 m nie je ziaden spás. Islo tu vsak o to, poctit' 5. vyrocie tejto vyznamnej udalosti, ale aj o nasu cest", a tak sme sa neopovázili nevystúpit' az na samucicky vrcholec. Ze to nie sú len prázdne recicky, dokazuje aj nasa fotográfia. Vidíte na nej skupinu tych, ktorym sa to podarilo (dvaja zl'ava: Zlatko Papuöek a za ním jeho otec). Pozeráme sa do dolín z Chopku rőzne rudné bane. Takto sa stalo, ze takmer vsetky vyznamnejsie usadlosti kraja sa zacali rozvíjat ako banské mestá. Veiké priemyselné metropoly sa tu vsak vytvorif nemohli z viacerych prícin: rudné zily mohli zabezpecit iba málo surovín a energetické zdroje takmer úplne chybali, následkom coho sa ani nemohol nahromadit primerany kapitál. Preto pővodné banské mestá, ako Rimavská Sobota, Plesivec, Roznava, Dobsiná a Brezno sa stali vyznamnymi remeselníckymi mestami, administratívnymi alebo kultúrnymi strediskami. Niektoré, ako Rimavská Sobota a Lucenec, vd aka svojej vyhodnej polohe si zachovali i obchodnú a dopravnú funkciu. V ostatnych rokoch sa takmer v kazdom meste pripravujú na vyznamné jubileum a preto tu prebiehajú rozsiahle obnovy a úpravy. Spravidla pre kazdé banské mesto je príznacné nadmierne rozsiahle námestie stvoruholníkovej podoby v strede s kostolom. Nie náhodou sa teda najvácsia pozornost venuje práve tymto námestiam a ich okoliu. Vácsina m iestje uz pekne upravená, a co nás milo prekvapilo, vsadé panuje cistota. Pre cestujúcich sú vzdy veimi dölezité i intelektuálne zázitky, hoci lahődkou sú predsa len prírodné krásy. Jesennymi farbami poznaéené stráne juzného Slovenska odrazu preslí do bielymi hrebenmi popretkávaného hornatého kraja.tieto biele skaly a miestami lysé vrchy jednoznacne prezrádzali blízkosf Slovenského krasu, kde nás cakala jedna z atrakcií nasej cesty: návsteva kvapfovej jaskyne Domica. Tieto, tak trochu tajuplné hlbiny, vyvolávajú v cloveku neobycajné ocakávanie. Nie div, ved dokázu vyhovief i tomu najextrémnejsiemu ocakávaniu. Bohatstvo podzemnych foriem stalaktitov, stalagmitov a stalagnátov vie prekonaf i tú najbujnejsiu fantáziu. Na chvíl u sa iste kazdy zamyslí.v com sa skryva toto tajomstvo jaskyfi. Iste v tej húzevnatosti a nezlomnej vytrvalosti, ktorej je schopná asi jedine voda prúdiaca pocas miliónov rokov. Po zaslúzenom oddychu v turistickom stredisku kastieía Betliar a po prehliadke tamojsích zaujímavostí sme sa opáf vybrali pozrief si tiez neobycajny zázrak prírody: niekoíko stotisíc tón váziaci l'adovy balvan z poslednej doby Fadovej, ktory sa dodnes skryva v hlbinách Dobsinskej iadovej jaskyne. Vsetko sa nám vsak nevydarilo, jaskyőa sa trochu predcasne rozhodla pre zimny spánok. Zacala sa totiz prestavba a úprava vchodu do jaskyne. Túto smolu sme sa snazili nahradit túrou do Slovenského raja k Bielym vodám, kde cestou sme si mohli pozrief priehradu v Dedinkách a obl úbeny lyziarsky terén v Mlynkoch. Dalej nasa cesta viedla západnym smerom v údolí Hlinca. Pri vstupe do carokrásneho Horehronia sa ako obor naklonila nad nami mohutná Kráiova hol'a, akoby upozornujúc, ze odtial' na sever sa zacína vysoké Slovensko. Hl a, aky protiklad - cfalsiu cestu sme uz vykonali v töni Nízkych Tatier az po Brezno. 0 vynikajúcu veceru a príjemny oddych sa postarali v blízkom Hronci v priestoroch hotelového komplexu Poniklec. Posledny déri, ako to uz obycajne byva.sa zacína hlbokym vzdychom. Nastupujeme na spiatocnú cestu. Predtym sme sa vsak chceli pozdravit, aspon symbolicky, celému Slovensku. I tu sme mali sfastie, v jagavej slnecnej ziari sme sa dostali na Chopok, kde na cerstvo napadanom mákuskom snehu sme sa mohli rozhliadnut' takmer po celej krajine. Vysoké konciare a ostré hrebene Vysokych Tatier nám povcfacne mávali celou cestou cez Slovenské rudohorie az po macfarské hranice. Ladistav Petro
8 December 1997 Smer Zadunajsko. Klub budapestianskych slovenskych dőchodcov s odusevnenou podporou nasej sam osprávy v novem bri t. r. opat' urobil dobrú vec: navstívil styri S lovákm i obyvané osady Zadunajska: Tardos, Síles (Vértesszőlős), Oroslán a Bánhidu. C estovalo sa autobusom, o úcastníkov ani tentoraz nebola núdza: bolo nás 49, z toho 33 prisli z Rákoskerestúru. V Tardosi nás prijala páni Árendásová v budove m iestnej kniznice. D obre nám padló pekné stretnutie, zákusky, ktorym i nás ponúkli, ale i skutocnost, ze na polickách májú aj slovenské knihy. Pozreli sm e sí aj ich kameűolom, kde Tardosania oddávna dolujú a spracúvajú cerveny vá pencovy kam en, zvany aj cervenym mramorom. A k im nieco nezávidím e, tak je to táto nel'ahká práca v kameriolom e. Potom nám ukázali svoje dedinské múzeum, ktoré za svoj vznik a existenciu mőze d'akovat aj Kataríne Feketeovej a zberatel'ovi Ladislavovi Motyl ovi. Dozvedeli sm e sa, ze m ájú zo zb ie ra n ych asi 80 ta rd o sskych slovenskych l udovych pesniciek. Ich zberatel ka, Ruzenka Vargová, m á uz t'azkosti len s ich vydaním. Dalsou nasou zastávkou bol Siles, kde sm e sa s tretli aj s m ie stn ym ucite íom slovenciny Villámom Urbanicom, ktory nám tak pekne vyhrával na fasiangovom bálé v Budapesti. Navstívili sme aj Faluház (Skoda, ze nie Oblastny dóm"), kde sm e videli vel a peknych vecí. M yslím teraz nie na nástenné vysivky s nenárodnostnym textom : Nem adlak másnak...", alebo Szép kis rózsám, adj ebédet..., ale napr. na m nozstvo súdobych fotografií sílesskych S lovákov a S loveniek s m enam i: Kutenics, Krupánszki, Pluhár, Scsibrán, Galgán, Szádeczki, Valusek, Slezák... (z ktorych len P luhár nebol skom oleny, lebo ten sa skom olit nedá). No napriek tom u dá sa z nich vylúpit ' ich pravá, pővodná podoba: Kutenic, Galgan, Krupansky... A koíko Kutenicovcov, Krupanskych, Pluhárovcov a inych podobnych tam zilo! Dúfame, ze aj zije. Jedni z nich, manzelia Kutenicovci, nám prekrásne zaspievali... Ale to bolo uz v Bánhide. M edzitym sm e este navstívili aj sílesského Sama (pracloveka), ktory na nase sklam anie práve nebol dom a, síel do Budapesti, a tak sme videli len jeho bydlisko, aj stopu jednej jeho nohy. Obed sm e mali v Orosláni, v restaurácii Czermana. Tu nás privítala predsednícka m iestnej slo ve n ske j sa m o sp rá vy, páni Alzbeta Sabová. Jej prekrásna slovencina aj slovenská vyslovnost bola pre nás milym prekvapením. P ovedala nám, ze O roslán zalozili Slováci este v J 7. storocí a od 1945 je povyseny na mesto. Skőlku, ékolu slovenskú, ziaí nemajú (nie sú sami v Mad'arsku s tym to problém om!), zato vsak udrziavajú dobré styky so slove n sko u osadou Dvory nad Zitavou, kam sa m nohí O rosláncania toho casu vyst'ahovali. Este sm e sí pozreli Klástor kamaldulskych nemych mníchov v Majku. A ko nám to tam m iestny správca predstavoval, napadia ma taká kacírska m yslienka, ze by to bolo pre V sídle vértesského pracloveka Sama nás m iestecko také akurát. My uz pom aly by sm e sa tam zarucene neozvali ani trikrát do róka (ako to regula kam aldulskych m níchov predpisuje), aspon po slovensky nie. Poslednú zastávku sm e mali v Bánhide. To je pővodne slovenská obec, dnes uz patrí k V zrkadle zaál^ch storoíí V rámci Svetového roku Slovákov a 50.vyrocia presídlenia Slovákov z Mad'arska Národné literárne centrum v Bratislave nedávno vydalo zborník Z minulosti Slovenského Komlóáa, ktory je vlastne obmenou dvojzvazkovej publikácie, vydanej v mad'arcine pri vlanajsom 250.vyrocí zalozenia osady. Úvodná stúdia Jána Siráckeho Slovensky Komlós v zrkadle zaslych cias obsahuje podrobny miestopis obce (od r. 1993), mesta históriu jej slovenského osídlenia. Dalsí autori sa zaoberajú tradicnym rol'níckym hospodárením, l'udovymi zvykmi a piesnami, pősobením cirkevnych zborov, kultúrnym dedicstvom a náreciami. Zostavovatel'ka J. Gerbócová chápe publikáciu aj ako spősob duchovnej pomoci zahranicnym Slovákom, ked'- ze autentické znaky mensinovych spolocenstiev coraz rychlejsie podliehajú asimilacnym vplyvom. Poznámky na okraj doby Absolútny strach je zomriet' od strachu zo smrti. Kto sa bojí opozície, ten sa bojí o pozície" tvrdí A. Kormos, aj tentoraz dvojjazycne, vo svojej novej knizke poetickych i menej poetickych sentencií a vyrokov, ktoré zhromazdil pod názvom Aforizmy a iné KniÉná Zatva Tatabáni. Tam nás uz cakali v dom e kultúry, pekne nás privítali, posadili nás za stől a na javisku sa zacal pekny hudobno-spevácky program pre döchodcov. A ko tiez döchodcovia sm e dobre zapadli do tam ojsej spolocnosti. Krásne sa tam hralo a spievalo, obcas aj po slovensky. Veru, ich spevokol za prednes slovenskych pesniciek si právom zaslúzil striebornú m edailu Komámanskej zupy. A stále lepsie to slo do slovenciny. N akoniec to uz bolo skoro celkom pre nás. Spievalo sa, hudba hrala "Jedna ruza, dve ruze..."a tancovalo sa ostosest, co vzhiadom na nás priem erny vek okolo 60 rokov, nie je malickost'. Tazko teda nájst dóst döstojnych d'akovnych slov pre Bánhidu (Tatabánu), Síles, Oroslán, Tardos a vsetkych tych l udí, ktorí nám 10. novem bra od rána do vecera toíko radosti spősobili. -S ÍP - struénoslovia a ktoré vydala Slobodná organizácia Slovákov s podporou vyd. Etnikum a Verejnej nadácie Za národné a etnické mensiny. Autor sa úprimne a kriticky vyjadruje o neduhoch, krivdách i bolestiach komunistickej i postkomunistickej doby. Aj tentoraz potvrdzuje svoje nepretrzité hladacstvo pravdy, ako o tóm svédei jeho versovany záznam Moja láska a pravda: Pravdu mám radsej néz lásku, (ale mozno, ze láska je) tou najvácsou pravdou. Kormos podobne relativizuje aj ostatné javy a nevynecháva ani problémy mensinového zivota. /o k /
December 1997 9 Polstorocie budapestianskej slovenskej skoly (5) Nenaplnené zámery Druhá polovica osemdesiatych rokov nastolila i pred nasu skolu mimoriadne úlohy. V roku 1985 vznikol novy skolsky zákon, ktory í'usil stmuly, prílis centralizovany skolsky systém. Zákon zabezpecoval pre vsetky skoly primerané moznosti, ale vyuzívat ich dokázali len tie, ktoré boli v dostatocnej miere vybavené z hl adiska osobnych i vecnych predpokladov, alebo sa mohli opierat o úcinnych sponzorov. Do popredia sa dostali cudzie jazyky (nie vsak národnostné!) a vypoctová technika. Coskoro vznikli dvojjazycné gymnáziá, udomácnil sa príjem host ujúci ucitel zo zahranicia a rőzne cirkevné i súkromné skoly. Nasa skola sa znovu ocitla v beznádejnom stave, ked ze predovsetkym vecné predpoklady uz dávno nevyhovovali ani normám najhorsie vybavenych sköl. Pre tieto neblahé pomery pocet ziakov rocne klesal o 15-20 osőb. Vystavbu novej skoly vsak odkladali d alej, hoci cakat uz nemohli. Zaciatkom roku 1988 síné sa rozhodli pre modernizáciu budovy, ktorá by nám aspon docasne poinohla. Neobisli sme ani najvyssie orgány - ministerstvo, ústredny vybor strany - financnú podporu sme vsak dostali od hlavného mesta a to vo vyske 10 miliónov forintov. Prestavba skoly sa zacala rapídne, zriadili sme kabinety biológie a chémie, fyziky a techniky a vypoctovej techniky, zaviedli sme ústredné kúrenie, obnovili sme elektrické vedenie a vymenili zastaralé potrubie. Pre nedorozumenie s priamym obvodnym vedením vsak rekonstrukcia uviazla. Niekde sme asi narusili ich záujmy, preto necakane nám predpísali staticky prieskum budovy, napriek tomu, ze skola (nast astie!) mala platnú statickú dokumentáciu. Coskoro vysvitlo, ze dreveny strop na najfrekventovanejsom mieste bol natol ko prehnity, ze kedykol vek sa mohol zrútit a katastrofa by bola neodvratná. (Dodnes sa mi natíska myslienka, co by sa bolo stalo, ak nezacneme s prestavbou!) Dnes uz je pomerne jasné, ze táto skutocnost bola onou kvapkou po ktorej pohár pretiekol. NeprijateFné je to, ze vystavba sa zacala takpovediac tajne. Aj my, ktorí sme na nu naliehali dvadsat rokov sme sa o konkrétnych krokoch dozvedeli od stavbárov na stavenisku. Iba tam sme poculi tú radostnú zvest, ked nám práve novohradsky robotník povedal, ze sa tu má vybudovat nejaká slovenská skola. Pozdejsie sme sa i z overenych pramenov mohli dozvediet, ze vystavba novej skoly sa má uskutocnit v blízkej budúcnosti. So zretel om na neblahy stav nasej skoly sa podarilo pővodny tennín presunút dokonca o rok skőr. Cize skolsky rok 1992/93 sme uz mohli zacat v novej skolskej budove. Takto i nase plány ktore sme zatial mohli pripravit len vel mi obozretne, odrazu nadobudli vyrazné obrysy. Základom násho programú bola samozreejme skolská vyucba. Nasím zámerom bolo co najskőr dosialmut vyrazné kvantitatívne i kvalitatívne zmeny. Pocet ziakov sa mai behom 2-3 rokov zdvojnásobit. Medzi popredné úlohy sme zaradili i zvysenie efektívnosti vyucby, hlavne co sa tyka slovenciny. Pocítali sme s tym, ze dobre vybavená, modeme zariadená skola a ziacky domov uz samy osebe mözu pozitívne zapősobit tak na pocet ziakov ako i na efektívnost vyucby. Pritom uz dilié roky sme boli svedkami neblahého trendu ze totiz na rúzsom stupni rapídne klesal pocet ziakov, pricom i znalost slovenciny bola takmer nulová. Záujem o stúdium na gymnáziu bol síce vácsí, ale znalost jazyka i tam natol ko nedostatocná, ze v rámci stvomocnej vyucby by bolo nemozné dosialinut ziadúce vysledky. Táto diagnóza nás presvedcila, ze treba hl adat formu, kde sa casovy limit v dostatocnej miere predlzi. Takto sme pomerne l ahko dospeli k myslienke osemiocného gymnáziá. Myslienka uskutocnenia osemrocného gymnáziá vznikala postupne. Este niekol ko rokov predtym sme na tento sposob nemohli ani pomysliet, preto sme nase moznosti preskúmali v rámci tzv. nultého rocníka. Ale táto forma sa pre národnostné skoly neosvedcila. V roku 1989 sme uz pracovali na koncepcii sest rocného gymnáziá, kde uz nebolo t azké spoznat, ze lepsou fonnou mőze byt len gymnázium osemrocné, kedze casová zlozka sa nad alej predlzuje a pritom získame i rocníky, ktoré by nám pri predoslom riesení vypadli. Osenmocné obdobie je prílis dilié bez moznosti d alsieho clenenia. Vyzaduje si to i pripravenosf ziakov, ako aj prirodzená poziadavka, ze tento typ má organicky nadvázovat na osemrocnú základnú a stvorrocnú stredoskolskú vyucbu, pricom je potrebné zabezpecit moznost prechodu z jednej formy do druhej. Riaditelia skoly: M. Bocskayová (1949-1950, súcasne aj ZD), Z. Imrecze (1950-55), Dr. B. Nagy (1955-67), M. Jakabová-Singel ová (1967-70), I. Ruzicková (1970-77), L. Petro (1977-92), A. Csörgölová (1992-).
10 December 1997 Riaditelia ziackeho domova: M. Chytil (1950-52), Cs.Szabó (1952-61), J.Danko (1962-89), I. Csapóová (1983-92), K. M.Sárköziová (1989-94),Gy. B.Képesová (1994-96). Vnútomé clenenie tohoto obdobia sme si predstavovali nasledovne. Prvé dva roky by bolo tzv. vyrovnávacie obdobie s dominujúcou jazykovou vyucbou, co by zabezpecilo vysoky pocet hodín slovenciny, pricom vyucba vsetkych predmetov by prebiehala vslovencine. Vyucba slovenciny sa podl a potreby má organicky zosúladit s popoludnajsím zamestnaním. Dalsím stvorrocnym cyklom by bola tzv. vseobecná vyucba. Vsetky predmety sú povinné pre kazdého ziaka. Vyucba i tu prebieha v slovencine, docasnú vynimku mőzu tvorit iba tie predmety, pre ktoré némámé slovenské ucebnice. Posledny by bol dvojrocny tzv.orientacny cyklus, ked ziaci májú moznost zvolit si predmety, v ktorych si chcú prehlbit vedomosti alebo chcú pokracovat v stúdiu na vysokych skolách. Pre tych, ktorí by chceli studovat na mad arskych univerzitách, vyucba patricného predmetu prebieha v mad arcine. Ziaci, ktorí nechcú d alej studovat, sa mőzu ucit strojopis alebo získat kvalifikáciu turistickych sprievodcov. Moznosti sa vsak mőzu rozsirovat podl a nárokov. V rámci toho sa predpokladá zlepsenie podmienok pre vyucbu cudzích jazykov. Ziaci si mőzu vybrat anglictinu, nemcinu alebo rustinu, pricom sa mőzu ucit od 2. az po 6. rocník, d alsí v poslednych rocníkoch, ale mőzu pokracovat i v stúdiu prvého, z coho iste jednoznacne vyplyva, ze skola kládla vel ky dőraz na pouzívanie slovenciny od rána do vecera v súlade so zásadou, ze vsetky zamestnania ziakov treba prispősobit poziadavke zámeru, co si vyzaduje úplné zosúladenie spolupráce skoly a ziackeho domova. Nikdy sa ani len nenadhodila otázka zrusit ci uz základnú skolu, alebo stvoitocné gymnázium. Ucebné osnovy a skúsky medzi jednotlivymi cyklami by umoznili prechod z jednej formy do druhej. A hlavne pre budapestianskych ziakov sme uz predtym zalozili skőlku, ktorá v novej skolskej budove mala zabezpecit úcinnú predskolskú vychovu. Druhá zlozka nasej koncepcie sa opierala o pővodnú myslienku vytvárania skolského komplexu, podl a ktorého tento mai byt zároven i národnostnym kultúrnym centrom. Za tymto úcelom sme zalozili pri skole i ústredny tanecny súbor: Uz skőr úcinkoval i divadelny krúzok, ktory sa mai stat stálou ochotníckou scénou Slovákov v Budapesti, ktorá by sa v prvom rade opierala o ziakov. Kniznicu sme plánovali kompjuterizovat takym spősobom, aby v nej bola evidovaná vsetka slovenská literatúra dostupná v Mad arsku. V rámci mobilizovania národnostnych cinitel ov sme plánovali vytvorit priestoiy i pre slovensky klub, ktory práve pre nedostatok priestoru docasne prestal fungovat. Uz dávno smé cítili potrebu stat sa zivym ciánkom svojho prostredia a podl a moznosti i hlavného mesta. Vzdy sme boli prílis utiahnutí, cosi vedeli o nás len v najblizsom prostredí, cím sme si prirodzene sami upevnili mensinovy osud, hoci je tiez pravda, ze doterajsie okolnosti nás k tomu donútili. Preto sme dúfali, ze v novej skole nám vecné a osobné predpoklady umoznia, aby sme v prospech zdravého spolocenského zivota a v prospech nasich ustanovizní, detí a ucitel ov poskytli isté sluzby svojmu prostrediu, pravda len do tej miery, aby to nebolo na úkor nasej základnej cinnosti. Zo zaciatku by to mohlo byt i núdzové riesenie, ked ze sme nechceli prázdne triedy a nechceli sme prepustit ani jedného ucitel a.treba vedief, ze v skole a v ziackom domove pősobilo vyse styridsat slovenskych ucitel ov, ktorí sú vácsinou i slovencinári. Takúto kapacitu nemőzeme ponechat náhode. Prázdny nemőze zostat ani ziacky domov, kde sa móze sústredit vel ká vácsina univerzitnych posluchácov slovenského pővodu, ktorí sú ochotní zapojit sa do kultúrnej cinnosti. Ako vidno, moznosti je nadmieme vel a, vsak k ich uskutocneniu je potrebná chut a pevná vől a! Skoda, ze z tychto zámerov sa máloco uskutocnilo, lebo nővé vedenie skoly si nielen nechalo ujst tieto moznosti, ale takmer pősobilo v tóm smere, aby sa zmarila práve podstata a záruka celého programú. Horko - t azko zalozené osemrocné gymnázium bolo zrusené práve vtedy, ked sa vsadé zakladali gymnáziá tohoto typu. Ba najnovsie i Mad ari na Slovensku vidia obnovu gymnáziálnej vyucby práve v tejto obmene. Mozno ze len my, Slováci v Mad arsku, nedokázeme pochopit, ze túto formu vymysleli práve pre národnostné skoly. Skola bez ziakov totiz nemőze fungovat! Text a gráf.: Laclislav Petro Obraz zabudnutého casu Krojované dievcence z Rákoskerestúru (dnes súcasti Budapesti) v druhej poiovici tridsiatych rokov BUDAPESTI ANSKY SLOVÁK Casopis Slovenskej samosprávy Budapesti. Vydavatel - Slovenská samospráva Budapest. Redakcná rada: Zuzana Hollósyová, Oldrich Kníchal (vedúci redaktor), Imrich Fuhl, Gregor Papucek. Adresa redakcie: 1054 Budapest, ul. Akadémia 1., Tel./Fax: 302-51-17. ISSN 1416-6453 Tlac: CIER-PRINT Bt., Budapest
A FŐVÁROSI SZLOVÁK KISEBBSÉGI ÖNKORMÁNYZAT LAPJA MEGHÍVÓ A Fővárosi Szlovák Kisebbségi Önkormányzat a Budapesti Szlovákok Napja alkalmából 1997. december 14-én 16.00-kor megrendezi a A budapesti szlovákok kulturális öröksége SZLOVÁKOK KARÁCSONYÁT, melyre szeretettel meghív minden érdeklődőt. Helye: Újvárosháza Díszterme Budapest, V. Váci u. 62. Támogató: Magyar Művelődési Intézet PROGRAM 16.00 Adventi gyertyagyújtás Köszöntő: Cselovszky Ferenc ev. lelkész ÜNNEPI KONCERT Közreműködik: CANTICA sacra TYRNAVIAE egyházzenei kórus (Szlovákia) Nádej ev. gyermekkórus (Románia - Nagylak) Budapesti Fúvósegyüttes Melis György operaénekes Sutyinszky Beáta - fuvola Konferál: I-Iollósy Katalin A Fővárosi Szlovák Kisebbségi Önkormányzat FARSANGI BÁLT rendez 1998. február 14-én 19 órai kezdettel az ELTE épületében Budapest XIV., Ajtósi Dürer sor 19-21. A belépőjegy ára: 1500 Ft, mely a vacsora árát is tartalmazza. A mulatsághoz zenét a Vértesszőlősi Fiúk zenekara szolgáltatja Jegyek a helyszínen ill. a Fővárosi Szlovák Kisebbségi Önkormányzat titkárságán (Budapest V., Akadémia u. 1. III. em./327.) válthatók, valamint telefonon rendelhetők a 302-5117 telefonszámon. A Fővárosi Szlovák Kisebbségi Önkormányzat (FSZKÖ) és a Fővárosi Önkormányzat együttműködve a Malica slovenská-val november 14-15-én a Szlovákok Világéve 1997-1998 keretében nemzetközi konferenciát rendezett Budapesten A budapesti szlovákok kulturális öröksége címen. A kiváló szlovákiai szakértők mellett a tanácskozáson előadást tartottak a téma jeles hazai képviselői, mint például Kiss. Gy. Csaba és Káfer István irodalomtörténészek, Szarka László történész, Fabiny Tibor teológus professzor, Dömötör Ákos etnográfus, Gereben Ferenc szociológus és mások. Bár tudományos rendezvényről van szó, nem lehet figyelmen kívül hagyni annak politikai jelentőségét, ami mindenekelőtt abban jutott kifejezésre, hogy a két ország szellemi életének képviselői a jelen politikai helyzetben is készséget tanúsítottak higgadtan és tárgyilagosan tárgyalni a kisebbségi témáról, konkrétan a budapesti szlovákságról. A konferencia főbb témái: Pest-Buda mint a szlovákok kulturális központja, A szlovákok részvétele Budapest felépítésén, A magyarországi szlovákok belső migrációja 1945 után és a budapesti szlovákok jelenlegi helyzete. A konferencia a FSZKÖ hosszú távú programjának keretében valósult meg, ez a program az etnikum revitalizációját hivatott segíteni. A tanácskozás közvetlen célja volt feltárni a budapesti szlovákokkal kapcsolatos kultúrtörténeti ismeretanyagot, amely fővárosunk kultúrtörténetének részét képezi. A FSZKÖ a kutatási eredmények alapján hagyományt kíván teremteni, többek között nemzetiségünk jeles történeti személyiségeinek kultuszát ápolva. Ily módon próbál hozzájárulni nemcsak a budapesti, de általában a hazai szlovákság fennmaradásához. A szervezők egyúttal szeretnének hozzájárulni a budapesti szlováksággal kapcsolatos kutatások élénkítéséhez és kiszélesítéséhez.
1997 December Szemelvények a konferencia előadásaiból A budapesti szlovákok kulturális öröksége című konferencia november 14-15-én a fővárosi kisebbségi önkormányzatok székházának tükörtermében került megrendezésre. A rendezvényt Hollósy Tiborné, a FSZKÖ elnöke nyitotta meg. A vendégek között üdvözölte többek között Dr. Éva Mitrová asszonyt, a Szlovák Köztársaság budapesti nagykövetét, Peter Buriant, a szlovák külügyminisztérium főosztályvezetőjét, Stanislav Bajaníkot, a Matica slovenská alelnökét, Gindelené Bencskó Klárát, a Miniszterelnöki Hivatal Nemzeti és Etnikai Kisebbségek Hivatalának főosztályvezetőjét, Paulik Antalt, a M űvelődési és Közoktatási M inisztérium Nemzetiségi Osztályának vezetőjét, Alt Gyulát, az Országos Szlovák Önkormányzat elnökhelyettesét, valamint az előadókat. A Matica slovenská képviselője átadta a résztvevőknek Jozef Márkus, a Matica slovenská elnökének és Peter Kresánek, Pozsony főpolgármesterének üdvözletét. A konferencia színhelyén korabeli dokumentumokból kiállítást nyitottak meg a budai, ill. pesti szlovákság kulturális és társadalmi életéről. Az első nap végén a Szlovák Intézetben szlovák származású fővárosi m űvészek adtak koncertet. Fellépett Holics László (zongora), Sutyinszki Beáta (fuvola) és a Budapesti Fúvószenekar. Az együttes vezetője, Mali István ismertette a megszólaltatott cseh származású szerzők munkásságát, melyet ő maga kutatott különböző levéltárakban. A városnézés keretében a hazai és külföldi vendégek meglátogatták a Deák- téri Evangélikus Múzeumot és templomot - azt a helyet, ahol a múlt század első felében Ján Kollár is tevékenykedett ezt követően a nemzetiségi intézmények és szervezetek megjelent képviselőit vendégül látta őket a Szlovák Köztársaság Nagykövetsége is. Ez a konferencia is bizonyította, hogy újabb lépéseket kell tenni a felvetett problémák megoldása érdekében, lényeges az egyes részletek feltérképezése és kutatása, hogy minél átfogóbb képet kaphassunk fővárosunk szlovákságának múltjáról és jelenéről. Az alábbiakban közöljük az előadások rövid összefoglalóját. A budapesti szlovákok jelen leg i helyzetéről Michal Hrivnák tartott bevezető előadást. Megállapította, hogy szlovákjaink a nemzeti öntudat hiányával küszködnek. A nemzetiségi törvény gyakorlatba való átültetését illetően szembeállította az elméletet a gyakorlattal, és annak a meggyőződésének adott hangot, hogy a kisebbségi öntudat megerősítése, az anyanyelv és hagyományok megőrzése érdekében kifejtett sikeres munka lehetetlen a kulturális tevékenység és tudományos kutatások komolyabb megalapozása nélkül. Annak ellenére, hogy a kisebbségi törvény elvileg lehetővé teszi saját fenntartású nemzetiségi intézmények létrehozását, az önkormányzati törvény és egyéb jogszabályok azt csaknem teljességgel kizárják. A budapesti szlovákok szellemi és kulturális hátteréről Stanislav Bajaník beszélt. A régi Pest és Buda nemcsak a magyar arisztokrácia, hanem a kézműves középréteg központja is volt, ahol a szlovákok nemcsak mint katolikus és evangélikus lelkészek képviseltették magukat, hanem a nemzeti és kulturális élet szervezőiként is. Az akkori Budapesttel kapcsolatokat tartott fenn az esztergomi szlovák vezető papság is, közülük kiemelkedett Alexander Rudnay kardinális és Juraj Palkovic kanonok, aki egyébként elsőként fordította le a Bibliát a Bernolák által kidolgozott irodalmi szlovákra. A budapesti szellemi központtal kapcsolatban állt az újvidéki Pavol Jozef Safárik és mások is. A mai szlovák kisebbségnek tehát van mire alapoznia. 1849-ig Budán 229 könyvet adtak ki szlovákid, illetve a szlovák nemzeti mozgalom témájában jó néhányat latinul és németül - hangzott el Kafer István előadásában, melyben a főváros jelentőségét taglalta a szlovákok kultúrájában. Az Egyetemi Nyomda és az egyetem szerepéről beszélt, mint a történelmi Magyarország összes nemzetének kulturális intézményeiről. A Duna-menti kettős város és Magyarország azonban a szlovákok számára ma már külföldet jelentenek. Mindkét nemzet görcsösen értelmezi múltját, megfeledkezve arról, hogy a történelmi Magyarország keretében nem létezett sem Szlovákia, sem Magyarország. Ez a mindkét részről tévesen, manipuláltan értelmezett, esetleg egyszerűen ismeretlen tény - hangsúlyozta az előadó - a két állam közötti integrációs folyamatot fékezi, s a kultúra feladata, hogy segítsen a politikának. Ján Bobák előadásának középpontjában a budapesti székhelyű Szlávok Antifasiszta Frontja és a szlovákok nemzetiségi jogokért való küzdelme állt. Kiemelte, hogy az 1945 utáni Magyarországon a kisebbségi nyelveket a közéletből kiszorító tendenciák figyelhetők meg, és ezek még erősebbek, mint a Horthy-korszakban. Az Antifasiszta Front képviselői kidolgozták a szlovák kisebbség megmentésének programját, mely az oktatás és kultúra alapvető követelményeit tartalmazta és melynek hatására a kormány kénytelen volt bevezetni a nemzetiségi nyelvek oktatását a magyar iskolákban. Ez az intézkedés azonban csak papíron valósult meg, a valóságban a közigazgatás közreműködésével az asszimiláció tovább folytatódott. Emellett a folklór, a hagyományok ápolása került előtérbe, ami a szlovák kisebbség fogyásához vezetett. Arra a kérdésre, milyenek voltak a budapesti szlovákok lehetőségei a dualizmus idején, Halász Iván kereste a választ, mégpedig két személyiség, Ján Bobula, politikus, újságíró és építész, valamint Dániel Bachát, író és lelkész példáját bemutatva. Bobula a Szlovák Újság kiadásával igyekezett társadalmi helyzetét megerősíteni, emellett a magyarokkal való kiegyezést támogató Új iskola alapításában is részt vett. A történelmi Magyarország területi egységét azonban nem azonosította a centralista állammal. Bachátnak, aki főleg magyar és német híveknek prédikált, egyházközségét vezetve ügyelnie kellett, nehogy pánszlávizmussal és hazafiatlansággal vádolják. Sem Bobula, sem Bachát nem voltak magyarosítok és nem ártottak a szlovák ügynek, amire az akkori körülményeik nem is kényszeríttették őket. Fabiny Tibor előadásában a XIX. századi pest-budai evangélikusok műveinek jelentőségével foglalkozott, ebből a szempontból elsősorban Ján Kollár munkásságát emelte ki, aki maga is állította, hogy azzá, amivé vált, éppen Pest alakította. Pesti lelkészi hivatalában alkotta nemcsak leghíresebb müvét, a Slávy dcérá-x, hanem a Národnie spievanky-t és a szlávok irodalmi kölcsönösségéről szóló értekezését is. Itt írta cikkeit a Pesti Hírlap, a Pester Zeitung és más lapok számára is. Pesten jelent meg J.M. Húrban Nitra című almanachja, valamint Kadavy, cseh származású szerző a csehek, morvák, szlovákok,