Zásady spochybnené v praxi

Átírás

1 CASOPIS SLOVENSKEJ SAMOSPRÁVY BUDAPESTI Ako d alej v tomto roku Odpovecf na túto otázku by sme mohli nájst' v desat bodovom pláne cinnosti na rok 1998, ktory nedávno schválil na svojom zasadani zbor Slovenskej samosprávy hlavného mesta. Celorocny plán je skutocnost'ou aj napriek tomu, ze funkcné obdobie terajsieho zboru vyprsí este pred ukoncením kalendárneho roku. Ako kazdy plán, aj tento obsahuje jednak priebezné, ci staronové, jednak novsie, prípadne celkom nővé úlohy. K tym prvym patrf doterajsie udrziavanie a prehlbovanie stykov s cfalsími slovenskymi organizáciami a ustanovizfiami v hlavnom meste (kluby, podnikatelia, Národnostné fórum), ale i za jeho hranicami (orgány Slovenskej republiky, krajania vo svete a pod.). Na tomto úseku sa uvazuje aj o skorom zalození Klubu slovenskej mládeze, pokracuje sa v cfalsej podpore studentov a ziakov ako aj cinnosti nasich dőchodcov. Za via-cmenej tradicnú sféru cinnosti mőzeme povazovat' usporiadanie Dőa budapestianskych Slovákov a fasiangového plesu, valného zhromazdenia, vydávanie casopísu Juraj Marik Ku Dnu matiek (Dók. na 2. str.) KYTICOU z miliárd hviezd zviazanou stuzkou drahej reci nasej v prostriedku s vrúcnym vd acnym SRDCOM Ty najvzácnejsí elixír carokrásna ruza vcielka jablon búrkami kmásaná potőcik sumny zlatusky úsvit kolíska opatrujúca ma vlastnou krvou POZDRAVUJEM Ta 111. ROCNÍK 2. CÍSLO APUÍL 1998 Zásady spochybnené v praxi Mensiny v Mad arsku bez priameho zastúpenia v parlamenté So striedavymi nádejami a pochybnost ami tunajsie národnostné m ensiny sledovali vnútropoliticky vyvoj od schválenia mensinového zákona, osobitne v súvislosti s právom zastúpenia v mad arskom parlamenté, ktoré im tento zákon - ostatne aj v súlade s ústavou státu - deklaruje. Toto ocakávanie v uplynulych tyzdnoch vyústilo do nezvratnej istoty: napriek litere m ensinového zákona, schváleného este pred piatimi rokm i najvyssím zákonodarnym zborom krajiny, mensiny v M ad arsku dosial nezískali priam e zastúpenie tam, kam patria ako státotvom y faktor, co ostatne tiez deklaruje Ustava MR. Zákon toto zastúpenie síce zakotvuje, avsak v praxi sa toto právo nepodarilo realizovat pre nedostatocnú vől u ci ochotu niektorych politickych strán. Skutocnost, ze vláda tento postoj opozície kritizuje, je pre mensinovú pospolitosf slabou útechou. To, ze sa nepodarilo presadif priam e parlamentné zastúpenie minorít, oznacil m inister zahranicnych vecí Mad arskej republiky L. Kovács v rozhovore pre M ad arskú televíziu za fiaskó nielen celej krajiny, ale aj demokracie, ked ze dősledky takéhoto prístupu politikov m őzu m af nedozierne následky. Síroké uplatnovanie mensinovych práv v nasom régióné, ako konstatoval minister, je jednou z podm ienok bezpecnosti a stability. Pritom riesenie problém u parlamentného zastúpenia existuje - ak vezmeme do úvahy napríklad situáciu M ad arov v Slovinsku alebo v Chorvátsku, ktory eh pocet nie je vyssí néz pocet niektorych mensín v Mad arsku. Vláda bola rozhodnutá postupovat podl a tohoto preferencného systému, avsak postoj troch opozicnych strán tento zám er zmaril. Zdá sa teda, ze po tóm, co sa stalo, je isté, ze ani v máji, ani v októbri, ba dokonca ani v tomto tisícrocí, predstavitelia v M ad arsku zijúcich mensín nezasadnú do parlamentnych kresiel so zvyhodnenym mandátom. Politici, ktorí sa o to zaslúzili (a ktorí sa do poslaneckych ki-esiel dostali svojho casu aj vd aka hlasom m ensinovych volicov), akoby si neuvedom ovali skodlivost svojho pocínania, to, ze tym spochybnujú vlastné zásady vyhlasované v záujme ochrany svojich krajanov zijúcich v okolitych krajinách. Akoby sa ich nedotykalo ani to, ze tym zbytocne jatria traurny neblahej minulosti, prípadne vyvolávajú rozpory vo vzt ahu mensiny a vácsiny. Takáto politická legitim ácia totiz skodí práve tak vácsinovému národu a v konecnom dősledku zbavuje morálneho práva - tentoraz zdá sa predstieraného - na starostlivost o mensiny v inych státoch. Problém parlamentného zastúpenia m ensín teda nad alej zostáva nevyrieseny a stáva sa príslovecnym jablkom sváru m edzi politickym i skupinami a klubmi, zatial co objekt tohoto taktizovania sa ocitá v pozícii trpného a sklamaného pozorovatel a. Zázraky za takychto okolností asi nem ozno ocakávat. (-al-)

2 Aprít 1998 Hlasy pre Národnostné fórum! O cinnosti budapestianskej skupiny NF Úcastníci zhromazdenia Národnostného fóra ako politickej strany Nemcov, Slovákov a Chorvátov 13. marca zalozili budapestiansku skupinunf. Zajej predsednícku zvolili clenku SSB Ildiku Fuzikovú, za podpredsedu BS podpredsedu SSB G regora Papucka a za tajomníka clena Nemeckej samosprávy XI. obvodu Zoltána Gy. M ayera. V tejto súvislosti predsednícka budapestianskej skupiny I. Fuziková informovala o tóm, ze ide o jednu z osmich skupín, ktoré vznikli v celej krajine. Najdőlezitejsou úlohou je dosiahnut, aby sa národnostní kandidáti dostali na volebnú listinu, co je podmienkou ich zvolenia vo vol bách 10. mája. Kazdy zo siedmich kandidátov z 3., 4., 11., 12., a 22. obvodu hl. mesta musí získat 750 platnych registracnych lístkov vo svojom obvode a zameraf sa na získanie volicov. Poklai sa Národnostné fórum má dostat do parlamentu, musí získat aspon 5% vsetkych volicov, co je zhruba 250 tisíc hlasov. Predpokladom toho je, aby vsetci Slováci, ako aj priaznivci národností odovzdali svoje hlasy Národnostnému fóru. Sídlo národností v Kerestúri V K e re s tú ri, 17. o b v o d e h la v n é h o m e s ta, p ő s o b ia tri n á ro d n o s tn é m e n s in o v é s a m o s p rá v y - ne- m e c k á, ró m s k a a s lo v e n s k á. V s e t- k y tie to s a m o s p rá v y b u d ú m á t o d te ra z s p o lo c n é s íd lo s m ie s t- n o s t a m i v y h r a d e n y m i p re je d - n o tliv é n á ro d n o s tí. S lá v n o s tn é ot- v o re n ie s a b u d e k o n a t 30. a p ríla o 17. h o d in e. Nase ju b ila n tk y O krúhleho zivo t- ného jubilea sa 22. m arca dozila Z uzana H o lló s y o v á, byvalá uciteíka bu da pe s tianskej skoly, referentka DZSM, pracovnícka Mad arského osvetového ústavu, z a kla d a te l ka a vedúca folklórneho súboru Pram en a predsednícka Slovenskej sam osprávy hl. mesta. * * * Rovnako vyznam - ného ju b ile a sa dozíva 26. apríla A n n a C s ö rg ö lo v á, dlhorocná uciteíka a od roku 1992 riadite l ka slo venskej skoly a gym názia v Budapesti a poslankyna b u d a p e stia n skej slovenskej samosprávy. O bidvom nasim jubilantkám srdecne blahozelám e! O znam ujem e Vyzva bu da pe stianskym obcanom slovenského pővodu a priaznivcom, ze S lovenská sam ospráva hl. m esta usporiada 23. a p ríla o 14 hó d. v e re jn é z h o ro m a z d e n ie v sídle sam osprávy (Bp. V. Akadém ia u. 1/111, tel ). Záujem ci májú m ozn osf pri tejto prílezitosti spoznat cirm ost' a ciele SSB, prihovorit' sa a tym napom őct nase spolocné záujmy. Aj s vasou úőast'ou pocitam e! Súbeh na stipendium Slovenská samospráva Budapesti vypisuje súbeh na stipendium pre stredoskolákov a vysokoskolákov slovenskej národnosti v hlavnom meste. Stipendium sa vzfahuje na studijny rok 1998/1999 a mőze byf priznané stredoskolákom vo vyske Ft mesacnc a vysoko kolákom vo vyske Ft mesacne. Pri posudzovaní ziadostí májú prednost uchádzaci, ktorí sa aktívne zúcastnujú na kultúrnom íivote nasej národností. Prislusny formulár a d'alsie informácie je mozno ziskaf v sidle samosprávy (Budapest, ul. Akadémia c.l, III. posch. 327.). Tcnníti podania ziadostí: do 30. júna Ako d alej v tomto roku (dók. z 1 str.) Budapestiansky Slovák (tohto roku na 16 stranách), cfalej úcasf na doskolovaní funkcionárov samospráv a stretnutia spojené s vymenou skúseností a kultúrnym programom. Takéto stretnutia sa májú tohto roku uskutocnif v Komámé, na Orave a v Bakohskej oblasti. Za navonok nővé mözeme pokládat' úlohy, ktoré vyplyvajú z nedávnej konferencie o kultúrnom dedicstve budapestianskych Slovákov - v tejto súvislosti sa pocíta s vydaním zborníka prednások, ktoré odzneli na tomto podujatí a s ich cfalsou popularizáciou v rámci osobítnych stretnutí, V súlade s cinnost'ou zameranou na upevhovanie identity tunajsích Slovákov a pestovanie slovenskych kultúrnych a literárnych tradícií SSB pripravuje odhalenie památnej tabule na pocest' niektorej z vyznamnych slovenskych osobností pősobiacich v obvode hlavného mesta. Novinkou bude stretnutie so známym po macfarsky písucim spisovateíom slovenského pővodu Pavlom Závadom. Uskutocnenie vsetkych plánovanych úloh sí bude vyzadovat némáié vypátie síi a nie v poslednom rade znacné financné prostriedky, ktorych vsak nebude dóst ani v tomto roku,,,, (-k-) Z kroniky SSB 12. februára Mimoriadne zasadanie poslaneckého zboru v súvislosti s prípravami parlamentnych volieb. 14. februára Úcast na fasiangovom plese usporiadanom SSB. 19. februára Prezentácia Klubu priaznivcov Békésskej Caby na starostovskom úrade hl. mesta. Úcast na informatívnom stretnutí o cinnosti budapestianskej skupiny Národnostného fóra v sídle nemeckej samosprávy. 23. februára Úcast' na mimoriadnom válnom zhromazdení samosprávy hl. mesta. 25. februára Stretnutie s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky v sídle Veívyslanectva SR. 26. februára Mimoriadne zasadnutie SSB v súvislosti s cinnost'ou slovenskej skoly. 6. marca Informatívna schődzka v súvislosti s parlamentnymi voíbami v sídle Celostátnej nemeckej samosprávy. 12. marca Stretnutie národnostnych literátov a umelcov v priestoroch espresa Angelika na pocest 150. vyrocia revolúcie v Uhorsku. 24. marca Plenárne zasadnutie zboru poslancov posúdilo a schválilo plán cinnosti na rok 1998.

3 Apríl 1998 ávny pribék, ktory mohol sta f i dnes Budapestianski ochotníci na scéne Slovenského institútu Okasen a Nikoleta sa volá romantická hra neznámeho francúzskeho autóra z 12. storocia. Jej upravenú a zaktualizovanú podobu nedávno zahrali na scéne Slovenského institútu clenovia budapestianskeho divadelného súboru Vertigo I. Záluská, Cs. Lampert, H. Avarová, M. Tóthová, A. Kőszegiová, M. Kovácsová, I. Nagyová, Z. Kovácsová a O. Szincsoková. Rezisérky predstavenia D. Onodiovej sme sa pri tejto prílezitosti spytali: - Preco ste si vybrali casovo a geograficky takú odl ahlu tému? - Ide vlastne o náhodu. Uz dlhé roky som sa snazila dat dokopy niekol ko l udí, ktorí by spolu vytvorili amatérsky súbor (na tunajsom gymnáziu, ale aj v kruhu mimoskolskej mládeze), a medzitym som hl adala nejaky vhodny titul. Nemala som celkom jasnú predstavu, avsak jedno som vedela: treba nájst text prístupny tunajsím Slovákom - starsím i mladsím, prístupny jazykom, obsahom a zánrom... malickost, nie? Navyse, spociatku som vőbec nemyslela na to, ze by som mala predstavenie ja sama rezírovat, nemala som takéto ambície. Moznost dochádzajúceho reziséra (ktory pred asi dvoma rokmi naozaj dochádzal do tunajsieho gymnázia) sa vsak ukázala byt neriesitel nou, a teda tu nastal aj d alsí problém: co zvládnem ja sama? C o zvládnu clenovia súboru? Slovenskú klasiku? Nie. Hocakú inú klasiku? Nie. Komédiu? Bez saskovania asi t azko. Avantgardu? Postmodernu? Napokon, niekedy na jesefi 1996 mi páni Elenka Bakosová z Národného osvetového centra v Bratislave poslala text divadelnej hry Okasen a Nikoleta (Aucassin a Nicoletta), ktorú pred niekol kymi rokmi uviedlo martinské divadlo. Priznám sa, spociatku som bola sklamaná. Myslela som si, ze ide o hru zo súcasnosti, a nie o takpovediac rytiersku romantickú legendu z 12. storocia. Navyse, rytiera sme mali v tóm case - a aj dodnes mámé - jediného. V hre vystupovalo asi 15 postáv, a nás bolo vtedy pát Potom som vsak hru znovu a znovu cítala, zacala ju prepisovat, skrtat, ale aj dopisovat postavy, az napokon vznikla definitívna, mieme aktualizovaná podoba, ktorú sme si vsetci - niektorí skőr a niektorí neskőr - zamilovali... Ved základné l udské city - ci uz je to láska alebo nenávist - zostávajú nemenné. - Ako sa vám podarilo dat'dokopy l udí? Na základe coho? - V mojom okolí boli asi traja-styria mladí l udia, ktorí ma dokonca súrili, aby sme uz nieco zacali robit. Dalsí dvaja-traja sa tiez chceli pripojit, ale pracovné povinnosti im to nedovolili. Nemőzem teda hovorit o vybere, naopak, tesila som sa kazdému, kto prejavil záujem. Konecny pocet - spolu, aj s technikom, je nás teraz desaf - sa ustálil na jár Je mi uz jasné, ze d alsích - a vőbec - clenov si je mozno získat len priamym, osobnym kontaktom, v tomto prípade masmediálna propaganda nevel mi pomőze. 0 zapojenie sa do súboru najnovsie prejavilo záujem niekol ko dievcat, comu sa vel mi tesím, avsak potrebovali by sme hercov! - Akym spősobom ste sa dostali k vysledku? - Vel mi t azko. Nikto z nás nemal praktické skúsenosti z práce v ochotníckom divadle. Nehovoriac o organizacnych problémoch - práca, povinnosti, choroby. Konecná verzia textu, uz prispősobeného súboru, vznikla v lete Ja osobne som mala problémy s prenesením textu na javisko - vsetko musím najprv vidiet a potom to akosi intuitívne prispösobujem priestoru, tempu, atmosfére, hre... alebo je to naopak? Herei nevedeli, co s rukami, ako sa na javisku pohybovat a vőbec, ako prekonat trému... Veru, bola to t azká, no súcasne nádhemá - a spolocná - cesta hl adania. Nehovorím, ze nikdy nedoslo k vymene názorov, ze sme niekedy neboli nervózni, alebo uz aj unudení (ja sama som dokonca este v novembri spochybnila decembrovú premiéru), ale vcelku panovala na skúskach, ktoré sme mávali pravidelne ráz do tyzdna, dobrá a tvorivá nálada, vel a sme sa spolu nasmiali. Cítim, ze Niki, Nikoleta, Okasen, Saso, Matka, Jozefina a Malvína uz svoje postavy prijali za svoje a pre mna je to strasne fajn pocit. Tesím sa, ze sme snád urobili radost divákom, ich potlesk bol toho dőkazom a súcasne zadost ucinením... Dúfam, ze sa nám podarí pokrocit na zvolenej ceste, a ze budeme möct opát povedat : Nuz pocúvajte (d alsí) príbeh sladky... Jazvy minulosti More a cajka. Trinást' poviedok súcasnych mad arskych spisovatel ov. Vybral a prelozil 0. Kníchal. Vydala nadácia Tekintet. Knizka predstavuje More a cajka Trinásf poviedok súcasnych madarskyek autorov Zostovil a prelozil Oldrich Kníchal pohíady na historické krizovatky macfarskych dejín posledného polstorocia podanych cez prizmu kazdodennych príbehov. K rakom svetovej vojny sa vracajú Iván Mándy (Nevrazivost), a I. Boldizsár (Skola strachu), obdobie pátdesiatyeh rokov nám priblizujú najmá István Gáli (Traja králi), Károly Szakonyi (Krásna páni porucíková), G. Rákosy (Zo starsieho kádrového posudku) a Szilveszter Ördög (More a cajka) a B. Bertha (Prvy déri). Z tematiky macfarského povstania v r a následnej emigrácie cerpajú Gábor Görgey (Jazvy minulosti), Erzsébet Galgóczi (Samy sneh), István Eörsi (Cestou do New Yorku) ako aj Antal Végh (Voda a krv), kym do zivej súcasnosti naciera Gyula Csák (Úloha). Za víziu úniku z historicko-zemepisnej pasce uplynulého obdobia mozno povazovaf záverecnú poviedku Ferenca Karinthyho (Rio). Stretnutie s P. Závadom SSB 23. m ája usporiada besedu s Pavlom Z áv a dom, autorom úspesného rom ánu Jadvigina poduska, ktory vysiel vlani v Budapesti. Záujem ci si román mőzu u nás hned aj vypozicat (ul. Akadém ia c.l. Hl. posch Tel.: ).

4 Apríl 1998 Vyhonky májú dvadsatf rokov Trocha dojaty, trocha so sviatocnym pocitom kladiem na stöl citatel'a túto antológiu. V podstate je to prvy váznejsí prejav nasich básnikov a novelistov pred verejnost ou slovenskej národnosti na území Mad arska. Ked si uvedomíme, ako sa to zacalo, nase sviatocné pocity sú naozaj opodstatnené. Tymito slovami zacína svoj úvod nasej antológie prof. László Sziklay, ktory v tejto svojho druhu prvej knizke mladej prebúdzajúcej sa slovenskej inteligencie v Mad arsku oprávnene vidí aj plod svojej pedagogickej práce. Ved' medzi autormi Vyhonkov sú aj niektorí jeho byvalí ziaci, a ti ostatní studovali v tych skolách s vyucovacím jazykom slovenskym, pri zrode ktorych bol cinny aj prof. Sziklay. Dalo by sa to povedaf strucne aj tak, ze my, autori Vyhonkov, sme dozrievali v jeho rukách a Vyhonky v nasich. Zákony tohoto sveta sú neúprosné. Podl a nich starsí od nás postupne odchádzajú a ti mladsí ostarievajú... Tak je to s nami odjakziva a bude na veky vekov. A tak na dusicky sme si uctili svetlú pamiatku pána prof. Sziklayho a na jeho hrob sme polozili veniec. No jeho dielo tu pretrváva a jeho sióvá zijú. Trocha dojaty, trocha so sviatocnym pocitom písem i ja tieto riadky, vzdávajúc hold vsetkym ucitefom Katedry slovenského jazyka a literatúry Vysokej skoly pedagogickej, slovenskych strednych a základnych sköl, bez obetavej práce ktorych by vznik nasej antológie bol nepredstavitel ny. Prof. Sziklay, naslovovzaty odborník, ktory medziinym napísal aj Dejiny slovenskej literatúry, nasu antológiu hodnotí nasledovne: V tejto knizke sú básne a novely, a ich znacná cast je na úrovni dobrej beletrie. Myslím si, ze to bolo reálne hodnotenie nasich literárnych snazení. Ani nás nadmieru nevychval oval, ani nám chuf do tvorby neodobral. Bol toho názoru, ze: Bolo by vermi neskromné hovorit' v nasej situácii o samostatnom slovenskom literárnom vyvine na území Mad arska. Este némámé dóst nadanych básnikov a prozaikov, ktorí by sa boli dostali na úroven svojich najlepsích mad arskych vrstovníkov alebo svojich najlepsích vrstovníkov na Slovensku. Ako vsetko, aj toto je relatívne. Bolo by vel mi nesprávne, keby sme mali z tohoto hl'adiska pocit menejcennosti, ved... sme uz urobili znacné kroky napred (samochvála, vskutku, by taktiez nebola na mieste). Mámé este co robif, stojí pred nami t azká cesta zdokonal'ovania. Ale mámé aj vysledky. Zároven vsak upozomuje na to, ze: Materiál antológie, ktory v tejto knizke predkladáme nasej verejnosti, este nie je vrcholom vykonnosti nasich literátov. Je vsak medzníkom. Medzníkom na ceste k vytvoreniu samostatného slovenského kultúrneho a literárneho zivota na území Mad arska. Prof. Sziklay si dal zálezaf na tóm, aby jeho úvodné sióvá boli primerané textom, ktoré charakterizoval. Usiloval sa povedat' vsetko, co povedat mai, vystihol podstatu. Ak niektoré veci predsa len nedopovedal, to mőze mát aspon dve príciny: búd este vtedy neboli predvídatel'né, alebo sa ich toho casu nepatrilo predvídat. Ale o tóm neskőr. Tu si teraz polozme otázku, ako sa to mohlo staf, ze na vyt atom kmeni stromu slovenskej národnosti v Mad arsku sa objavili Vyhonky, zelené ratolesti? Odpoved je jednoduchá: mad arská národnostná politika po 2. svetovej vojne sa zatvárila, ze - na rozdiel od medzivojnového obdobia, - bude zhovievavá voci národnostiam. Do novej ústavy si zaradila impozantné paragrafy (.49, od r ) a aby to vyzeralo vierohodne, museli sa zakladat' aj národnostné skoly. Museli sa, no nechceli sa. Aj vysledok bol tomu primerany. R vznikla nie l ahká úloha organizovaf siet skolstva s vyucovacím jazykom slovenskym", z coho do r vzniklo len pat ZS a dve Sé. Ak by tie snahy boli byvali úprimné, to vsetko by nebolo stacilo samotnej Békésskej Cabe. Ked ze sme mali 110 Slovákmi obyvanych osád, pritom aj takych vel kych ako Békésska Őaba, Sarvas, Slovensky Komlós, to znamená, ze drvivá vácsina detí slovenskych rodicov v Mad arsku aj nad alej mohla chodit iba do mad arskych sköl. Navyse aj tych biedne málo slovenskych sköl sa uz od r sa zmenilo na také dvojjazycné skoly, v ktorych coraz viac dominovala mad arcina. Znamená to, ze prof. Sziklaym spomínaná siet slovenského skolstva" sa sotva zacala organizovat, a uz uviazla vo svojom zárodku. Ostala iba torzom a po 10 rokoch svojho fungovania aj to torzo bolo zmenené zhora na pat'nohé teliatko. Kam to dospelo, dnes uz jasne vidno: nasa národnost prakticky stratila svoju mládez - svoju budúcnosf. Pat ZS a dve stredné! Hl a, ako málo stacilo Slovákom v Mad arsku k tomu, aby sa tu rozbehol slovensky literárny zivot! Autori Vyhonkov v danej historickej chvíli prejavili na svoje pomery neocakávatel nú a zrejme ani nikym neocakávanú vitalitu. A stalo sa to vtedy, ked tu uz 18 rokov opáf neexistovala ozajstná slovenská skola! Bol to vlastne div a vel'ky paradox zároven: vyrástla nám tráva na betóne! Ozvali sa nemi" - písalo sa vtedy priliehavo. Boli to: Juraj Marik, Gregor Papucek, Alexander Kormos, Michal Hrivnák (redaktor publikácie) a Pavel Kondac. Jeden Cabian, dvaja Pilísania, jeden Komlósan a jeden Sarvasan. Dnes nositelia zásluzného mena: Vyhonkári. Je nesporné, ze to bol skvely cin. Zaciatok vel mi ciel avedomej organizacnej, vychovnej, tvorivej a publikacnej aktivity. Predzvesf onoho - na nase pomery - zlatého desat rocia. V tóm desafrocí sa zalozila prvá literárna organizácia, vysiei cely rád antológií, samostatnych zbierok básní a krátkych próz, romány, prekrásne zbierky l udovych piesní, zalozil sa casopis SME, zalozili sa skolské casopisy, a rozvinula sa bohatá publicistická cinnost clenov Literárnej sekcie - neskőr Zdruzenia - nasich slovenskych spisovatel ov. To vsetko vzislo z Vyhonkov, ako zivotodarny ohnícek z tej povestnej iskry. Vyhonky boli tá iskra, ktorá nám vznietila plamienok, pri ktorom sme sa zohrievali. Bolo to pekné, oplatí sa na to zaspomínat. Vyzva na literárnu sút az Pri prílezitosti 20. vyrocia vydania priekopníckej antológie Vyhonky a s cie! om povzbudit pövodnú tvorbu v slovenskom jazyku Zdruzenie slovenskych spisovatefov a umelcov v Mad'arsku v spolupráci so Zvazom Slovákov v Mad arsku a s Celostátnou slovenskou samosprávou vypisuje literárnu sút'az na l ubovol né témy, ktorej sa mózu zúcastnit slovenskí autori zijúci v Mad'arsku, pricom hodnotené budú iba dosial" nepublikované práce. Zúcastnit- sa rnozno nanajvys tromi príspevkami v kazdej kategórii. Sút az je anonymná a dotovaná cenami a bude prebiehat v nasledujúcich kategóriách: Poézia (básen alebo cyklus básní) 1. cena Ft, 2. cena Ft, 3. cena Ft Próza (poviedka, príbeh, rozprávanie, min. rozsait 5 strán) 1. cena Ft, 2. cena Ft, 3. cena Ft Literárna publicistika: a) stúdia, úvaha, esej (min. rozsah 5 strán) b) umelecká rcportáí l. cena Ft, 2. cena Ft, 3. cena Ft Literárne diela pre deti a mládez (poviedka, rozprávka, básen, divadelná scénka a pod.) 1. cena Ft, 2. cena Ft, 3. cena Ft Porota si vyhradzuje právo na prerozdelenie cien. Ocenené, pripadne i d alsie práce budú publikované na stránkach slovenskej tlace a honorované. Sút azné práce oznacené pseudonymom (v pripojenej obálke uved te autentické menő a bydlisko) treba poslaf v troch exemplároch na adr.: Zdruáenie slovenskych spísovatel ov a umelcov v Mad'arsku, Bp. VI. Nagymező u. 49/7 do 15. augusta G. P.

5 Od detstva som sa zaujímal o chirurgiu Hovoríme s byvalym ziakom budapestianskej slovenskej skoly, lekárom M. Trkalom V tomto císle násho casopisu zacína seriál o osobnostiach, ktorí absolvovali budapestiansku slovenskú skolu, ale neuplatnovali sa na národnostnom poli. Prvym nasím partnerom je Dr. M ikulás Trkala, odborny asistent Sanitárnej nem ocnice v Budapesti. Ako ste sa dostali do budapestianskej slovenskej skoly? M yslím si, ze náhodou, napriek tomu, ze m ám slovenské korene. Mőj otec je santovskym (Pilisszántó) rodákom. Ked som dovísil skolopovinny vek, rodicia m a zapísali do budapestianskej slo venskej skoly. Stalo sa to v septembri 1955 a dvanast rokov som bol tejto skole vemy. M áté k nej nejaky citovy vzt ah? Ano, a to nehovorím iba zo zdvorilosti. M ám na nu vel a peknych spomienok. Ked ma do nej zapísali, prakticky som nevedel ani slovo po slovensky a po skoncení stúdia som ovládal slovencinu takm er na úrovni m aterinského jazyka. Jednou z peknych spom ienok je aj to, ze prostredníctvom skoly som sa stal clenom Ú stredného národnostného tanecného súboru. Skoro 10 rokov som tancoval nielen slovenské ale aj iné l udové táncé. A taktiez skole m őzem d akovat za to, ze som sa póznál s N ándorom Takácsom, ktory nás ucil rustinu a ktory napriek svojej prísnosti privykal svojich ziakov na l udskost. A v súcasnosti ako ovládate slovencinu? Mőj zivot sa utváral tak, ze ju nepouzívam casto. Zato zist ujem, ze ked niekol ko dní strávim v slovenskom prostredí, viem si ozivit svoje pasivne znalosti. Slovencinu pouzívam mnohokrát tak v práci, ako aj v súkrom nom zivote. V práci sa stretávam s chorymi, ktorí prichádzajú zo Slovákmi obyvanych území a s ktorymi sa viem dohovorit. M ali ste nejakú vyhodu alebo nevyhodu z toho, ze ste sa ucili v slovenskej skole? N evyhodu vőbec. Vyhodou je to, ze dodnes ovládam jazyk, ktory kazdodenne m őzem uplatnovat. N apríklad aj pri sledovaní prednásky v ruskom jazyku. U drziavate este kontakty so spoluziakm i s gym názia alebo zo základnej skoly? Áno, s niektorym i sa stretávam pravidelnejsie a s podaktorym i zriedkavejsie. S viacerymi iba na vyrocnych stretnutiach, ako i m inuly rok, ked sme oslavovali 30. vyrocie maturity. Najviac l utujem to, ze medzi prítom nym i chybal spoluziak, s ktorym som sa nestretol od m aturity a zakrátko nato zomrel. Preco ste si vybrali práve stúdium medicíny? Lebo m ojim najvácsím snom v detstve bolo, aby som sa stal lekárom, pricom najvácm i ma zaujím ala chirurgia. Neskőr som si obl úbil sanitám u chirurgiu. Tak som sa sem dostal este na zaciatku svojej dráhy a prakticky odvtedy pracujem tu. V com j e rozdiel v práci sanitárneho a nemocnicného chirurga? Ako sanitárny chirurg pracujem aj na sanitkách, hoci uz v nizsej pracovnej dobé. M oja práca je iná z toho hl adiska, ze ma vysielajú k váznej sím nehodám. Práca v nem ocnici sa zase lísi od ostatnych nem ocnicnych lekárov v tóm, ze z casu na cas mám m oznost sledovat stav pacienta od momentu nájdenia az po uzdravenie. K o l ko m áte vol ného casu? Pravdu povediac némám ho vel a. Hlavne preto, ze okrem práce v nem ocnici pősobím aj v jednom z vel mi speciálnych odvetví, m anuálnej terapii chorób koncatín. Táto práca je nárocná na cas, a to nielen pracovny ale aj prípravny. Vrát me sa ku slovenskej skole. Vasé deti tam tiez chodili? M oje deti chodili do m ad arskych skől. B yvali sm e v m alom m este v okolí Budapesti a mali sme m oznost zapísat ich do nem eckej skoly. Mőj syn je v súcasnosti posluchácom Vysokej skoly obchodnej. N enahovoril som ho na to, dobre póznál m oju prácu, videl, aky som zaneprázdneny a okrem toho viacej ho zaujím ala reálna sféra v rám ci vyucby. K Dr. M ikulásovi Trkalovi sa viacerí jeho byvali pacienti vracajú. Pri nasej návsteve sa jeden z nich nanho telefonicky obrátil so svojim i problém am i. M ozno, ze takyto vzt ah medzi lekárom a pacientom sa mőze vytvorit práve preto, ze lekár sa zaoberá s pacientom po cely cas jeho nem oci, od zaciatku az po prepustenie z nem ocnice. Prajeme mu teda, aby m ai este vel a uzdravenych pacientov a aby este dlho mohol pomáhat aj svojim krajanom. Text a foto: Éva Fábiánová

6 6 Aprfl 1998 Nad príspevkami lanskej konferencie slovenskych a mad arskych historikov Stanislav Bajaník Duchovné a kultúrne zázemie Slovákov v Budapesti H istoricky, e tym o lo g icky i etnograficky je nespornou skutocnosfou, ze oblast dnesnej Budapesti, ako i znacná cast sam otného mesta, najma jej starsích centierzn ám ych ako Budin a Pest, bola oddávna poznacená prítom nost ou slovenského etnika. Na oboch stranách Dunaja, teda na dnesnej m ad'arskej i slovenskej sa zivo vyvíjali prvky slovenskej kultúry, identity, duchovného i národného zivota a nebránm e sa pripom enút, ze príchod starych mad arskych kmeríov do Európy znam enal aj prvé styky so starym slovenskym kultúrnym i duchovnym prostredím. Prelom tisícrocia vlastne predstavuje prvé interetnické kontakty a prvé dary starych Slovákov zakladatel om Uhorska. Jazykoveda a etym ölógia rovnako mad'arská, ako i slovenská má k dispozícii mnoho dökazov a dokladov o vzájom nom obohacovaní sa v pomenovávaní, názvosloví a kultúre zivota, veda uz jasne preukázala, ze znacná cast mad'arskej lexiky a slovenskej zásoby má svoje korene v slovanskych a staroslovenskych tvaroch. Staré zupné usporiadanie Uhorska viac-m enej koresponduje s územ nym a hradobnym systém om staroslovenskej alebo ak chcete byvalej Vel kom oravskej ríse, m ohlo cerp af z jej kultúrneho a duchovného zázem ia, obranného, pol nohospodárskeho i rem eselníckeho systém u. Slováci a Mad ari májú v tom to zm ysle nielen spolocné dejiny, ale i spolocné osudy a Uhorsko ich na tisíc rokov vklinilo do svojich územ nych, spolocenskych, politickych a etnickych pomerov. Takto postavená logika prvych vzt ahov a kontaktov mieri aj k tomu, aby sme sa pokúsili sústredit na oblast starého Budína ci Pesti, ich blízkeho okolia, Pilísskych hőr a Podunajska, ktoré célé strárocia udrziavali aj v tom to prostredí slovenskú etnickú prítomnost, v istych reláciách a obm enách pretrvávajúcich doposial. V tom to príspevku sa teda pokúsim e naznacit niekol'ko podstatnych obiastí slovenského duchovného a kultúrneho zastúpenia práve na pőde dnesnej Budapesti, respektujúc, ze ostatné konkrétne príspevky sa dotykajú konkrétnejsích tém a okruhov, ku ktorym sa budem e vyjadrovat' tak siroko, ako by si azda aj tu zaslúzili, lebo sa k nim vyjadria iní, tu pritom ní. Aj ked mozno povedat, za slovensky kultúrny a duchovny zivot tu, v Budapesti, ziskal na vyssích obrátkach najm a v poslednych dvoch storociach, blízke okolie sa sotva vyhne skutocnosti, za ktorym stojí etnické zastúpenie S lovákov na tom to územ í Mad arska a Európy od 10. storocia. Postupné splyvanie obyvatel stva, interetnické procesy a jazyková situácia dala vyniknút obom stranám, prakticky az do 17. stor., odkedy mozno m apovat' bohatsie slo venské zastú penie pro stre dn ictvom kultúrnych, duchovnych i spolocenskych aktivít. Pre nás bude podstatné, aby sm e sústredili pozornost na obdobie po renesancii, ktorá spősobila obojstrannú etnickú i kultúrnu revitalizáciu, a to napriek tom u, ze znacná cast slovenskej inteligencie, rem esla i obchodu sm erovala skőr západne, ako juzne. P osilnenie spolocenského, politického zivota Uhorska sm erom na Budapest vyvolalo tvorbu novych sm erov stredísk, coho praktickym dősledkom bolo aj bohatsie etnické zastúpenie S lovákov zo severnych zúp do Budapesti a jej okolia. Vplyv m igracnych vln sa nedal zastavit a prirodzené procesy vytvorili podm ienky pre konstelovanie sa sirokospektrálnej enklávy uprostred m ad arského, nem eckého obyvatel stva v Budapesti. Ak vezm em e do úvahy, ze tom u napom ohla univerzitná, vychovno-vzdelávacia, vydavatel'ská i záujm ová siet tohto mesta, potom m usim e pripustit, ze usadení, zavse sem vyhnaní Slováci, tvoriii inte grá lnu súcast budapestianskej spolocnosti a nie do zanedbatel nej miery. Styk s centrom získali knazi, advokáti, obchodníci, ale i rem eslá. Tradícia remesiel pom ohla estetizácii a skultúrnovaníu Budapesti, Viedne, ale i pol skych ci ceskych m iest a v tom to je vynim ocná slovenská zásluha prestíznou skutocnost ou. Navyse, po 17. stor. sa zacína presadzovat mad'arcina na úkor latinciny ci inych národnych jazykov, bilingvizm us ci trilingvizmus bol beznou vecou. Tu zijúci Slováci, vystavení prudkym zmenám v politickom i spolocenskom zivote Uhorska, nemali na vyber. Podobne, ako tom u bolo i v inych oblastiach ríse, dnes uz v samostatnych modernych státoch (Rumunsko, Vojvodina a pod.). Ak slovensky barokovy slavizm us, reprezentovany prvymi náznakm i slovenskej historiografie (S. Timon, J. B. Magin, J. Sklenár, J. Papánek a i.) orientoval svoj vyskum ny sm er na uhorské a najm a staroslovenské dejiny, respektoval fakt, ze aj oblast Budapesti zohl adnuje prítom nosf tohto etnika v historickom vyvine ríse a viacerí slovenskí vzdelanci sa stali súcast ou uhorskej literatúry a vedy. Nie je bez zaujím avosti, ze napr. M agyar rigm usok od Petra Benického z r sa svojho casu stalo najcítanejsím dielom mad arskej literatúry. S uhorskym centrom logicky kom uníkovalí slovenské ucené spolocnosti, ako i vyznam ní Slováci usadení vo Viedni (napr. Adam Kollár - riaditeí dvorskej kniznice) a i. Z tohto hl'adiska, ako i z hl adiska slovenskych literárnych a vedeckych aktivít (napr. dielo spom ínanych historikov, ci diela Michala Rotaridesa k dejinám literatúry v Uhorsku, ói abecedného zoznam u uhorskych autorov) mozno vn ím a t slo venskú prítom n ost v B udapesti aj cez prizm u sekundárnych vplyvov a kontaktov, najm a z Bratislavy a Viedne. Stará Pest i Budin so svojím okolím neboli len sídlom uhorskej aristokracie ci síachty, ale i strednych rem eselnych vrstiev, kde mali svoje zastúpenie i Slováci. Ti, ako vieme, a k tom u prídem e neskorsie, získavali svoje m iesta v duchovnych strediskách, kde sa presadili nielen ako katolícki ci evanjeiickí khazi, ale i ako organizátori národného i kultúrneho zivota. N ebránm e sa pripom enút, ze na súdobú Budapest boli akiste napojení aj Slováci - duchovní hodnostári z O strihom u, kde sa vyraznejsie presadil kardinál Alexander Rudnay, kanonik Juraj Palkovic, inaksie aj prvy prekladateí Biblie do slovenciny - tzv. bernolákovciny. Na budapestianske duchovné centrá bol napoje ny z Nového Sadu aj Pavol Jozef Safárik a iní. Ked ze sa tu bude hovorit o evanjelickych duchovnych predstavenych, spom eniem len takm er 30-rocné pősobenie ev. kazateía a farára Jána Kollára v rokoch , ktory tu pripravil a vydal svoje najvyznam nejsie diela ako Slávy dceru r. 1824, Písne svétské... r.1827, N árodnie spievanky r , ale i svoju cítanku, s la b iká r r. 1825, ci starsiu stúdíu o Pom ad arcovaní S lovanov v Uhorsku r K ollár viedol l udí v duchu svojho hesla o národnosti a náboznosti ako základnych pilieroch záchrany a ochrany kazdého etnika, zapájal sa do spolkového i kultúrneho zivota, viedol svojich veriacich k znásanlivosti, úcte k m aterinskej reci a tolerancii. V súvislosti s Budapest ou sa m enej hovorilo a aj hovorí o pősobení katolíckeho kaplána Stefana Moysesa v chrám e sv. Jozefa v r Tu sa zapojil aj do stúdia filozofie a pestianska filozofická fakulta mu tu udelila doktorát, aby sa r vybral na svoj dlhorocny pobyt do Záhrebu. Neskorsí banskobystricky biskup sa stal prvym predsedom M atice slovenskej v r , ako úzky spolupracovník viedenského cisárskeho dvora mai kontakty s budapestianskou societou a tento rok sme si pripom enuli 200. vyrocie jeho narodenia. V yraznym znakom ekum enizm u a spájania národnych i duchovnych síi sa tu po r stal Spolok m ilovníkov reci a literatúry slo venskej z a lo ze n y z in ic ia tív y katolíka Martina Hamuljaka, a za predsedníctva evanjelika Jána Kollára. Spolok vydával alm anach Zora a stal sa akym si m ecénom na vydanie

7 viacerych literárnych diel, najviac na vydanie diela Jána Hollého (najm a je ho Cyrilom etodiáda, Sláv a Selanky). Tu sa sústred ovali slovenské talenty, organizovali národné a vychovné podujatia, sem sm erovali cesty slovenskych vzdelancov nielen zo Slovenska, ale i z Európy. Martin Ham uljak chcel v 30. rokoch tu dokonca vydávat aj casopis Budínsky priatel, Michal Godra spolu s inymí tu zalozili O bciansko-uhersko-slovenské noviny. I. polovica 19. stor., ked vyrazne ozil slovensky duch v Budapesti, je uz poznacená recovym i trenicam i, zásahm i dom á- cich orgánov do tunajsieho slovenského zivota. A kysi vyvolany odpor proti narastajúcej mad arizácii spósobil zjednocovanie Slovákov, katolíkov i evanjelikov, reprezentantov biblickej cestiny a bernolákovciny. Pravda, prosty íud na okolí, ale i v meste okrem mad arciny akiste kom unikoval slovenskym dialektom a stály prísun rem eselníkov, ói podom ovych obchodníkov, drotárov i inych podnikatel'ov m iesal slovencinu so vsetkym i jazykm i v meste, najma s mad arcinou. O m noho z ivsie bolo ob dobie revo lu cnych rokov, ked duchovné i kultúrne zázem ie tu zijúcich Siovákov získalo svojho partnera na druhej strane Dunaja, najm a v Bratislave a západnom S lovensku. N e zabúdajm e, ze je d in ym poslancom v uhorskom snem e bol t. c. Ludovít átúr, za horvátske pravicové strany Slovák, uz spom ínany Jozef M oyses. Toto obdobie vlastne vyvolalo akysi útim slovenského zivota a sústredilo je ho prúdy len na chrám y a literárne - hoci len skrom - né - podujatia. Jednako vsak nad alej vyrazne fungovala budapestianska typografia, ktorá bola pripravená vydávat d'alsie literárne a um elecké diela v slovencine, sírene akiste aj v slovenskom budapestianskom svete. Na starú Budapest sa upínali zraky m nohych, viacerí sa vsak usadili v inych centrách a pösobili v odl'ahlych m estách a strediskách. Culejsí slovensky ruch zazila II. polovica 19. storocia, najm a v oblasti vydavatel'skej, zurnalistickej ci spolkovej. Uz v r sa tu usadil - za trést - na nem eckej faré slovensky dram atik a organizátor slovenského zivota Ján Palárik, neskőr spojeny aj s aktivitam i Novej skoly slovenskej a vydávaním slovenskych casopisov. Budin musel reagovat na rodiaci sa novy slovensky zivot v 60. rokoch, ktoré nazyvam e m aticné. Ich snahou bolo zís k a f v Budapesti povolenie pre základné obcianske, l'udské i národné práva Slovákov, tvorbu autonóm neho okolia, zavedenia slovenciny a slovenského úradného zivota. To sa napokon vyriesilo vo Viedni. S lovenská inteligencia hl adala pom oc vo Viedni, no vyuzila Budin na tlac svojich diel, viazanych na toto obdobie. Budin vydal A. Sládkovicovi Svatom artiniádu r. 1861, Stefanovi Markovi Daxnerovi Hlas zo S lovenska, Ján Francisci Rimavsky a Mikulás Feriencík tu zacali v r vydávat casopis Pest budínske vedom osti. Ten reprezentoval takm er politicky orgán na presadzovanie národnych práv, mai priestor aj pre kulktúru a duchovny zivot. To sa v Budíne uz uchytil slovensky srbsko-kulpínsky poslanec uhorského parlam entu Viliam Paulíny Tóth, s m anzelkou z Keckem étu a pősobil nielen ako redaktor a publicista, ale aj spisovatei. V jeho súvislosti treba spom enút' tu vydávany casopis v r Cernokhaznik, kde kritizoval odrodilstvo, stratu národnej identity a prízvukoval etnické, kultúrne i duchovné korene Slovákov. S pom ínany Ján Palárik, inaksie tiez knaz a Jozef Viktorin mali snahu spájat slovenskú inteligenciu casopisom Concordia, teda Svornost od r a vlastnym nákladom aj zacali svoju publicistickú, kultúrnu i duchovnú m isiu priam o v Budine. Concordia vychádzala po slovensky i po cesky a na jej stránkach sa objavili diela najvyznam nejsích slovenskych um elcov ako Jána Kalinciaka - prozaika, Janka Král a - básnika, Jozefa Miloslava Hurbana - literárneho kritika i historika, Pavla Dobsinského - zberatel a slovenskych povestí, rozprávok a inych. Kultúrne bohatsvo typografie a zurnalistiky doplnali d alsie tu vydávané casopisy ako Sokol, od r so zábavnym i a poucnym i príspevkam i, ale i priebojny takm er politicko-historicky casopis Jozefa Hlozanského Biele U horsko ( ). Ten bol za svoju odvahu odsúdeny do zalára vo Vacove. Z literárnych slovenskych alm anachov spom enm e národny zábavník znám y ako Lipa, ktory v Budíne redigoval Jozef Viktorin v r Ten okrem vyznam nych slovenskych autorov ako Jána Bottu, Jána Palárika a inych tu uverejnoval aj svoje preklady zo svetovej literatúry, cím sa rozsiroval obzor literárneho poznania citatel ov a ich znalo sf svetovej literárnej tvorby. Aj ked sú tu spomínané, predsa len do vyznamného radu kultúrnych pocinov Slovákov v Budapesti treba zaradít' Slovenské noviny z r ako orgán takzvanej Novej skoly slovenskej. Tú reprezentovali najma Slováci ako Ján Bobula, Ján Maly Dusarov, Ján Palárik. Táto skupina sa na rozdiel od tzv. staroslovákov, ktorí ako sm e vyssie spomenuli, ziadali územné a autonómne práva, Okolie a vsetko co súvisí s plynulym zivotom takm er dvojmiliónového slovenského národa v Uhorsku, svojou aktivitou vydavatel skou i organizátorskou sústredili zvacsa na obhajobu práv kultúrnych a jazykovych. Táto skupina dösledne prispela aj do slovenskej osvety v Budapesti, zakladania slovenskych spolkov a propagácie spolocenského zivota tu zijúcich Slovákov. Z kultú rne ho a du cho vné ho záze m ia v B udapesti sa prirodzene rodilo slovenské zázem ie politické a spolocenské. Na pöde spom ínanej Novej skoly sa postavil i zrod neskorsej Slovenskej národnej strany a stupnovanie poziadavíek voci uhorském u parlam entu a politickém u systém u. Ten, ako je znám e, zavádzal v druhej polovici 19. storocia Deákovu teóriu o jednotnom uhorskom národe, ako i dősledky je ho vyroku, ze slovenského národa jednoducho niet... Treba vsak brat na vedom ie, ze slovenská duchovné i kultúrna reprezentácia m ala docinenia aj s um iernejsím i uhorskym i ci mad arskym i autoritam i, no v konecnom dősledku nebolo mozné robit nic iné, len hl'adat' spősoby ako celit nastoleném u asimilacném u program ú voci vsetkym národnostiam v rísi. Tu sa nám ziada uviest popri tom to rade osobností a udalostí aj budapestiansku prítom nosf evanjelického farára Daniela Bacháta-Dumného po r. 1873, zakladatel a slovenského spolku v Budapesti. Ten reprezentoval aj literárnu skupinu Dunaj po r. 1874, prekladal z mad'arskej literatúry a rozvíjal zivy ochotnícky zivot. Podstatnou je aj je ho úcast na duchovnych podujatiach evanjelickej cirkvi a spolocnosti. Popri nőm dva roky studoval a zil v Budapesti Jozef Skultéty, neskorsí správca M atice slovenskej, spisovatei, jazykovedec, o rg a n iz á to r slo ven ského zivota nieko l ko rokov. Na jeho buda pe stiansky studijn y pobyt, v ucitel skom ústave a pri stúd iách histórie a lite ra tú ry je v ia zany skolsky casopis Néptanítók Lapja, ktory vychádzal pre Slovákov aj po slovensky. J o ze f á k u lté ty sa stal aj bu da pe stianskym dopisovatel om Národnych novín v Turcianskom Svatom Martiné. Napokon spom enm e budínske pősobenie red aktora Pest budínskych vedom osti Mikulása Feriencíka uz od r i Matúsa Dulu poslucháca práv na tunajsej univerzite... Tito mnohí spom enutí i nespom enutí takm er dve posledné storocia vyrazne prispievali do atm osféry slovenského zivota v Budapesti. Vsetci disponovali nielen inteiektuálnou, ale i organizátorskou schopnost ou a reprezentovali svoju identitu, jazykovú, národnú, duchovnú i kultúrnu identitu v centre byvalej ríse. Na druhej strane im treba pripísat aj tú skutocnost, ze svojím duchovnym a kultúrnym vplyvom poist ovali národny i spolocensky zivot prostym vrstvám obyvatel'stva - Slovákov v Budapesti, na okolí a nielen tu. Polozili duchovné i kultúrne základy aj obdobiu po rozpade Rakúsko-Uhorska r Kapitola 20. storocia tunajsieho slovenského zivota ziskava m noho novych obrysov. Dnesná slovenská enkláva v Budapesti má o co opriet svoje tradície napriek skutocnosti, v akej sa najma po 60. rokoch tohto storocia ocitla. Verm e, ze nová éra slovenského národného duchovného i kultúrneho zivota Slovákov v Budapesti získa na ocakávanych úspechoch.

8 $ Apríl 1998 V FÓRUM NASICH MALYCH LITERÁTOV Studentské pero jubiluje Ked sme vo februári 1996 vydali prvé císlo obnoveného Studentského pera, boli sme prenesmieme radi, ze sa nám to podarilo. Príprava trvala jeden skolsky polrok, ale bola úspesná a casopis uzrel svetlo sveta. V tomto císle sme sa snazili daf casopisu, ci novinám, otvorenú formu, dúfajúc, ze po case sa niektoré rubriky stanú trvalou súcast ou nasich novín. Skúsali sme rőzne formy, ako prímát ziakov a studentov, aby sa casopis stal ich tvorivym i kritickym fórom. Niektoré snahy, ako tvorme humomé inzeráty, písme krátke kritiky, kúpa a predaj humomych nehnutel ností nám nevysli. Na tieto nase nápady nereagoval nikto. Presvedcilo nás to, ze to asi nebude cesta, po ktorej sa má tvorivy potenciál nasich studentov uberat. Mrzelo nás, ze hluchymi k tejto nasej snahe boli predovsetkym studenti gymnázia. Na druhej strane to boli práve gymnazisti a Zlatko Papucek, vtedy este ztak II. stupna ZS, ktorí boli pri technickej tvorbe nasich novín. On, d alej Nikoleta Veresová, Eleonóra Stevulová, Albert Illés a Henrich Hajnal boli ti, ktorí si prácu brali domov. Na vlastnych pocítacoch prepisovali príspevky, pretoze vlastny pocítac sme este nemali. Cas plynul, nezaujímavé rubriky sme vynechávali a snazili sa prísf na to, co zaujme nasich ziakov tak, ze sa to stane trvalou súcast ou casopisu. Ako áno, ako nie, páni ucitel ka Katarína Liptaiová bola prvá, ktorá zacala ponúkat najlepsie práce svojich ziakov do nasich novín. Prv to boli krátke básne, potom básne k róznym prílezitostiam, neskőr prvé pokusy pisát prózu. Oni písali, my sme uverejfiovali, vsimli si to i povolaní znalci umeleckého slova a prosilí nás, aby sme tieto pekné versíky, ci prozaické riadky poslali i do niektorych novín. Stalo sa. Práce nasich ziakov zacali vychádzat v Eudovych novinách i v Budapestianskom Slovákovi. Dalo by sa povedat, ze sa vytvorila malá avantgardná skupina ziakov II. stupna, ktorí ciel avedome pokúsali múzu a darilo sa im. Sú to: Zlatko Papucek, Tomás Klenko, Dániel Nagy, Izabela Faragóová, Ivana Solcanská, Alena Pajtinková a Patrícia Pintérová. Táto skupina mladych tvorcov sa zúcastnila v sídle Slovenskej samosprávy v Budapesti diskusie o svojich d alsích plánoch a zároven dostali pekné darceky od predstavitel ov Slovenskej samosprávy. Je to dőkaz, ze nasu prácu si cenia a vsímajú kompetentné orgány, ktorym tiez zálezí na tóm, aby slovenské slovo prenikalo do povedomia ziakov v skole a stalo sa trvalou formou myslenia. Pri tóm malom jubileu nasím zelanímje, aby ti, ktorí nám teraz robia svojou prácou radosf, ostali verni i po prechode do gymnázia, aby k menám, ktoré sme spomínali, pribudli d alsie, aby sa nám práca darila a úroven zlepsovala. Na záver nácim pod akovat nasej páni riaditel ke, ktorá nel utuje prostriedky ani cas, aby nás v nasom úsilí vsemozne podporila. Nech nám to vydrzí aspofi d alsích desat vydaní nasich novín, ktoré budú stále lepsie a pestrejsie. Rodná rec Je to miiá, vzácna vec: M oja vlast a rodná rec. Tá rec, ktorej rozumiem, ktorú denne pocujem. Slovencinu v srdci mám, tú rec mojej mamicky, v nej si vzdy rád precítam rozprávky i básnicky. Je to jazyk mojich snov, prvych slov a prvych viet, kazdé slovícko je v nőm pekné, ako lúcny kvet. Dániel Nagy, 6. tr. ZS HURHAJ Vsetci l'udia vsetko vedia, málokto má vsetkych doma. P. P. A preto sa vymysleli také sviatky, aby kazdy zablúdenec trafil spiatky, aby kazdy, koho stále cesta Iáka, spomenul si, ze ho niekde niekto caká. Tomás Klenko, 6. tr. ZS SMUTNÁ PRÍHODA Stalo sa to vel mi dávno, ale na to nikdy nezabudnem. B olo p ek né, jarné pocasie. Roztopili sa uz i posledné fl aky snehu. Z teplych krajín sa vrátili prvé lastovicky a vsadé bolo pocut ich veselé stebotanie. S trom y vyhnali svoje nesm elé púcky, ba niektoré mali aj kvety. V záhrade vonali kvety vsetkych farieb dúhy. Slniecko hrialo svojim i teplym i lúcmi. Na nebi plávali l ahké, biele oblaky. P risiel den Vel kej noci, na ktorú som sa tol ko chystala a tesila, ved som bola este m alá, iba sest rocná. P rekvapenie bolo v m alom kosíku, v ktorom lezal m aly a vyl akany biely zajacik. P o h ladkala som ho, vybrala z kosíka a najradsej by som ho bola ukázala celém u svetu. N evedela som sa vynadívat na jeho p ro v o k o v an ie nosom. A z do vecera som sa s ním hrala. Prisiel cas, aby sa naveceral aj on. Spolu s m am kou a otcom sm e pripravili p riro d zen ú v eceru na dvore. Chvíl u sm e ho sledovali ako si chrum ká, potom sm e m u chceli dozicit trochu zajacieho súkrom ia, nechali sm e ho chvíl u bez dozoru. K ed sm e sa vrátili k nem ű, zbadala som, ze mőj zajacik lezí nehybne v tráve. M ysleli sm e si, ze po dobrom jedle si trochu l ahol na usko a zaspal. O patrnym dotykom som m u chcela popriat dobrú noc, ale beda! N a ruke mi ostala krv, co vo m ne vyvolalo zlú predtuchu. Áno, m őj vel konocn y zajacik bol m rtvy. N ed aleko sm e videli striehnuceho kocúra od susedov, ktory zm enil m oje vel konocné sviatky na zial a piac. Chudácik, ved este ani m enő nem al. Jannila Kormosová

9 Apríl Klub döchodcov V uplynulych mesiacoch clenovia Klubu zavítali o. i. do zidovského múzea v areáli Budapestianskej synagógy, kde si prezreli unikátne liturgické predmety a iné exponáty (na snímke vpravo) a navstívili aj umelecko-priemyselné múzeum, kde im podal vyklad v slovencine tamojsí pracovník Cs. Lampert. Cas vychádzok a vyletov S príchodom jari sa priblízil cas vychádzok a vyletov. Ten najblizsí sa bude konaf 30. apríla a jeho trasa povedie do Komárna, kde si prezrieme historické a kultúme pamatihodnosti mesta, vrátane povestnej mestskej pevnosti. Odchod vlakom az do Komáma, prechod cez most peso. Poplatok za cestovné náklady 50 Sk. Prihlásky: do 20. aprüa. Z áber z fasiangového plesu v Budapesti Dalsí zájazd bude venovany návsteve bakonskych slovenskych obcí (Cérna, Sapár, lásd, Ösku). Odchod je 29. mája z Rákoskerstúru spred predajne Humanic o 7.00 hód., z Budapesti z Nám. hrdinov o 7.30 hód. Poplatok 300 Ft. Prihlásky do 5. mája. A napokon nás caká zájazd na Oravu v dnoch júna. Program: 1. den: Budapest -Zvolen-Banská Bystrica-Ruzomberok-Dolny Kubín-Smacie. 2. den: Oravsky Podzám ok-oravsky hrad-zuberec (skanzen)-demánovská l adová jaskyfta. 3. den: Terchová (pesia túra)-martin-ziar nad Hronom-Zvolen-Sahy-Budapest Doprava autobusom, ubytovanie v Srnacom (stvorpostel ové izby). Poplatok: Sk. Prihlásky spolu so zaplatením poplatku do 10. mája 1998 na adr.: Slovenská samospráva Budapesti, Akadémia u. l/iii, tel Zeláme vám príjemnú cestu a pobyt! Podujatia pre krajanov Doni zahranicnych Slovákov v letnych mesiacoch usporiada tradicny detsky tábor v Tatranskcj Lesnej a citatcl sky tábor krajanskych stredoskolákov, ako aj 2. rocník Juznoslovcnskych detskych a mládczníckych slávností Dulovcc 98 s úcasfou detí Slovákov zo zahranicia. K d alsím podujatiam patria Dni zahranicnych Slovákov, ktoré sa zacnú v dnoch júla v rámci osláv Cyrila a Mctoda, ktoré budú pokracovat folklórnym festivalom v Dctvc ( júla). leh záverom bude prczcntácia oblasti Poprad - Tatry ( augusta) v súvislosti s kandidatúrou Tatier na zimné olympijské hry. Z redakenej posty Drahí bratia a sestry, dovolte, aby som Vás srdecne pozdravil a zazelal Vám vo vasej maticnej cinnosti mnoho úspechov. Pochádzam z Jelsavy, mestecka, ktoré si tohto roku pripomína svoje 755. vyrocie svojho trvania. Nás miestny odbor Matice Slovenskej si tohto roku pripomína 70. vyrocie zalozenia. Oslovujem Vás hlavne preto, lebo si chcem dopisovat'. Zaujímam sa o históriu. Písem poéziu, prózu a zbieram staré balady a knihy. Verím, ze sa nám podarí nájst spolocnú tému. Cakám na vasú skorú odpoved. S úctou ostáva: Dusán Zadros-Jelsavsky bádateí 9. mája JELSAVA Odisiel Ján Macik Koncom marca vo veku 67 rokov nás opustil jcdcn z najblizáích spolupracovníkov slovcnskcj sam osprávy Ján Macik. A z do odchodu na dőchodok pösobil na správc Mad arskych zclcznic a zárovcfi sa angazoval na poli ochrany prírody. V poslcdnych rokoch vermi aktívne pracoval v Klubé dőchodcov SSB ako zástupca Krahu priaznivcov Sarvasa a ako organizátor a spricvodca na zájazdoch Klubu dőchodcov ci uz v Mad arsku alebo v materskcj krajinc. Rozlúccnic so zosnulym sa konalo 10. apríla v cintorínc Farkasréti. Ccsf jcho pamiatke!