VI. ROCNÍK 1. CÍSLO FEBRUÁR 2001

Átírás

1 budapestiansky CASOPIS SLOVENSKEJ SAMOSPRÁVY BUDAPESTI S prílohou v madarcme VI. ROCNÍK 1. CÍSLO FEBRUÁR 2001 PRE CITATEEOV NÁSHO CASOPISU daroval túto fotografiu nás priatel, známy slovensky spevák z rakúskeho Bádenu Jozef Ivaska. Zhotovil ju na nasom tradicnom podujatí Slovenské vianoce. N a sn ím k e zl ava: Z u zan a H ollósyová p red sed n íck a Sloven sk ej sa m osp rávy B u d ap esti, p án i A n n a Ivask ová a J o z e f Ivask a, G regor P ap u cek p o d p red sed a SSB, M ónik a S zelén yiová p oslankyna zboru SSB, Ján F ű zik p red sed a C elostátnej sloven sk ej sam osp rávy. ~L o b s í i h i i Z referátu cinnosti SSB 3. str. V Galante opát plesali dolnozemci 5. str. Zabudnutá, ale znovuobjavená 7. str. Odisiel básnik 8. str. Subjektívny pohl ad na situáciu Slovákov 10. str. Ohlas na konferenciu uciteliek 12. str. Nasa krízovka 13. str.

2 Február 2001 Den budapestianskych Slovákov - Slovenské vianoce Predsednícka SSB Zuzana Hollósyová referuje o cinnosti nasej samosprávy Divadelná siefi Paláca Dunaj (Duna Palota) zaplnilo - ako vzdy - pocetné obecenstvo slovákov z Budapesti a jej bezprostredného okolia Pozdravit nás a zaspievat nám prisiel aj Jozko Ivaska Súbor Osvetového strediska Novych Zámkov Dfia 5. januára 2001 sa uskutocnilo pracovné stretnutie splnomocnenca vlády SR pre zyahranicnych Slovákov Claude Baláza s predstavitermi krajanskych organizáeií Predstavitelia Celostátnej slovenskej samosprávy a Slovenskej samosprávy' Budapesti v bratislave na 4. plese zahranicnych Slovákov

3 Etnické pozudie Z á k l a d n o u a n e o d d e l i t e l n o u ú l o h o u - v l a s t n e p o s l a n í m - Slovenskej samosprávy Budapesti ( S S B ) j e v s e m o z n e s l ú z i f s l o v e n s k e j k o m u n i t e Február 2001 Z referátu o cinnosti SSB v roku 2000 Slovák. Spolupracujeme s Ludovymi novinami a s bratislavskym casopisom Slovenské zahranicie. - K o n c o m j a n u á r a - s p o l u s n a s i m i o b v o d n y m i s a m o s p r á v a m i - s m e o r g a n i z o v a l i p r e S l o v á k o v h l a v n é h o m e s t a a j e h o o k o l i a v e l k o l e p y f a s i a n - S l o v á k m i, obvod apríla organizovai vydareny program s Debnickou; 30. apríla sprostredkoval slovenskú omsu, ktorú celebroval pápezsky prelát Mons. Stefan Vrablec v Kostole sv. Terézie. Po omsi bola odltalená mramorová pamatná tabul a Járta Palárika, ktory tu toho casu pősobil. 8. obvod - p r a v i d e l n e o r g a n i z u j e s l o v e n s k é o m s e z i j ú c e j v n a s o m h l a v n o m m e s t e, o b j a v o v a t a m o - b i l i z o v a f j u d o c i n n o s t i s l e d u j ú c e j z a c h o v a n i e n a s e j s l o v e n s k e j k u l t ú r y a j e j p o d s t a t y, s l o v e n s k e j r e c i. T a k s m e s i t o v y t y c i l i h n e d p r i v z n i k u S S B r o k u a t r v á m e n a t ó m a j v s ú c a s n o s t i. P r e d s t o r o k m i B u d a p e s t b o l a h l a v n y m m e s t o m n i e l e n M a d a r o v, a l e a j S l o v á k o v, v e d s m e z i l i v s p o - l o c n o m U h o r s k u. P r i m e r a n e t o m u t u z i l o m n o h o S l o v á k o v a e s t e v i a c i c h s e m c h o d i l o z o s e v e r - n y c h c a s t í k r a j i n y z a p r á c o u. B o l i t o m u r á r i, s t a v e b n í r o b o t n í c i, r e m e s e l n í c i, o b c h o d n í c i, p o d - n i k a t e l i a, c i r k e v n í c i n i t e l i a, h o d n o s t á r i, n o v i n á r i, a p o d o b n e. B u d a p e s t 5 v t e d y b o l a a j j e d n y m z d ő - l e z i t y c h k u l t ú m y c h s t r e d í s k S l o v á k o v, b o l i t u t l a c i a m e, r e d a k c i e s l o v e n s k y c h n o v í n, c a s o p i s o v, v y d á v a l a s a t u b e l e t r i a, c i r k e v n á l i t e r a t ú r a, p ő s o - b i l i t u r ő z n e s p o l k y a o r g a n i z á c i e. V e l a S l o v á k o v z i l o v 8., t z v. J o z e f o v o m o b v o d e. P r i f a m o s t i s v. J o z e f a e s t e a j k o n c o m t y c h r o k o v p r a v i - d e l n e p r e b i e h a l i s l o v e n s k é k a t o l í c k e b o h o s l u z b y a n a n i e k d a j s e j Kerepesskej ceste ( d n e s u l. R á k ó c z i ) s i e v a n j e l i c k í S l o v á c i p o s t a v i l i p r e k r á s n y k o s t o l a k o m p l e x b u d o v o k o l o n e h o, a r e á l z n á m y p o d m e n ő m Lutherov dvor, k d e s a d o d n e s k o n a - j ú r á z t y z d e n n e e v a n j e l i c k é b o h o s l u z b y. O k o l o B u d a p e s t i b o l ( c i a s t o c n e a j j e ) c e l y r á d s l o v e n s k y c h d e d í n, z k t o r y c h R á k o s k e r e s t ú r ( 1 7. o b v. ) a C i n k o t a ( 1 6. o b v. ) b o l i r p r i p o j e n é k h l a v n é m u m e s t u. V t y c h r o k o c h s e m p r i s l o a j m n o z s t v o S l o v á k o v z r ó z n y c h c a s t í k r a j i n y, a l e h l a v n e z B é k é s u ( C a b a, S a r v a s, K o m l ó s ). T o j e t e n z á k l a d, k t o r y b o l p o s l e d n y c h 5 0 r o k o v ú p l n e z a n e d b a n y, v y d a n y n a p o s p a s a s i m s a o d r S S B o p i e r a. Rok 2000 i l á c i i a o k t o r y S l o v e n s k á s a m o s p r á v a B u d a p e s t i m á 9 p o s l a n - c o v. K e d z e a k o p o s l a n e c z n i c h n i k t o n e d o s t á v a p i á t, i b a m a l y h o n o r á l ', o k r e m d v o c h d ő c h o d c o v v s e t c i s ú n ú t e n í d a k d e i n d e p r a c o v a t n a p l n y ú v a - z o k. K e d y p r a c u j ú n a s a m o s p r á v e? K e d i m o s t a - n e n a t o c a s a e n e r g i a. S l o v e n s k é s a m o s p r á v y m á m é v d a l s í c h 8 o b v o d o c h, c o t i e z z n a m e n á 4 0 p o s l a n c o v. U s i l u j e m e s a v z á j o m n e s p o l u p r a c o v a t, j e d e n d r u h é h o p o d p o r o v a t, n i e k t o r é d ő l e z i t é v e c i s p o l o c n e f m a n c o v a t, c o m á m é z a k o t v e n é v d o h o d é o s p o l u p r á c i. P o d o b n e s p o l u p r a c u j e m e a j s C e l o s t á t n o u s l o v e n s k o u s a m o s p r á v o u, s o S l o - v e n s k y m i n s t i t ú t o m B u d a p e s f, s o S a m o s p r á v o u h l a v n é h o m e s t a, s M a d a r s k y m o s v e t o v y m ú s t a - v o m ( M M I ), s o s l o v e n s k y m i c i v i l n y m i o r g a n i z á - c i a m i v B u d a p e s t i, s o s l o v e n s k y m i m é d i a m i, s D ó m o m z a h r a n i c n y c h S l o v á k o v ( B r a t i s l a v a ), a t d. - Aj roku 2000 sme z násho rozpoctu, obcas aj za podpory verejnej nadácie Pre národné a etnické mensiny a programú Národnej kultúrnej základiny Ministerstva národného kultúrneho dedicstva a obvodnych slovenskych samospráv vydávali nás dvojmesacník Budapestiansky g o v y p l e s v b u d í n s k o m H o t e l y A g r o. Vel kotarcanky v peknoin kroji decembra m. r. sme v Palád Dunaj usporiadali slávnostné stretnutie pri prílezitosti Diía budapestianskych Slovákov - Slovenské Vianoce. - S S B s p o l o c n e s o b v o d n y m i s l o v e n s k y m i s a m o s p r á v a m i u z o d r f m a n c u j e ú s p e s n y slovensky jazykovy kurz, k t o r y v e d i e v t r o c h s k u p i n á c h p r o f. Hana Kollárová. U c e b n i c e, d e n n í k y a i n é u c e b n é p o m ö c k y z a o b s t a r á v a S S B z o S l o v e n s k á. - SSB ako vzdy, aj v tomto roku udelila stipendiá trom stredo- a írom vysokoskolákom. - S S B a j p r o s t r e d n í c t v o m Slovenského klubu dő- chodcov r e a l i z o v a l a b o h a t y p r o g r a m. N a s i d ő - c h o d c o v i a b o l i v o V y s o k y c h T a t r á c h, v B u k o v y c h h o r á c h, P e t e r k e, M a g l ó d é, M e n d e, E c e r i, a t d. - SSB podporuje aj nábozensky zivot Slovákov hlavného mesta a okolia. Spolu s obvodnymi samosprávami sa pricihuje o to, aby sa kazdú ptvú nedel'u v mesiaci pravidelne konala slovenská katolícka omsa v Kostole s v. Jozefa v 8. obvode. - B o h a t y p r o g r a m n a v y s o k e j ú r o v n i s a u s k u - t o c ü u j e a j p r o s t r e d n í c t v o m Slovenskej besedy. N a p r. B e s e d a o r g a n i z o v a l a v d n o c h j ú l a v l a s t i v e d n y s e m i n á r p r e a k t i v i s t o v s l o v e n s k y c h m e n s i n o v y c h s a m o s p r á v a o r g a n i z á c i í v D ö m e s l o v e n s k e j k u l t ú r y v B é k é s s k e j C a b e ; u s p o r i a d a l a l i t e r á m y v e c e r I n m e m ó r i á m E. B. L u k á c v S l o - v e n s k o m i n s t i t ú t e B u d a p e s f p r i p r í l e z i t o s t i v y r o c i a n a r o d e n i a s p i s o v a t e l a ; o r g a n i z u j e p r e - m i e t a n i e s l o v e n s k y c h f i l m o v, a t d. - Bohaté programy sa uskutochujú aj v spolupráci s jednotlivymi obvodini a v obvodoch: 1. obvod - sa predstavil v Mlynkoch, pilísskom Santove, v rumunskom Nadlaku a v Slovenskom Komlósi, vsadé sprevádzala poslancov hudobnospevácka kapela Debnicka; v Osvetovom sdedisku 1. obvodu zotganizovali vel'mi pekny literárny vecer so saiyasskym básnikom Michalom Blaskom; v predvianocnom období si pozvali zensky spevácky súbor a skolskych divadelníkov ucitel ky Keleczovej z Cívu; obvod - z o r g a n i z o v a l i c a j o v é p o p o l u d n i e p r e s v o j i c h d ő c h o d c o v ; s p o l u s n e m e c k o u s a m o s p r á v o u z o r g a n i z o v a l i v i a n o c n y v e c e r s c í v s k y m i v K o s t o l e s v. J o z e f a ; 3. d e c e m b r a s l á v n o s t n é o d - h a l i l i d v e p a m á t n é t a b u l e v u l i c i T a v a s z m e z ő : j e d n u n a b u d o v e, k d e b y v a l s l o v e n s k y e v a n - j e l i c k y k n a z a p o l i t i k F e r d i n a n d J u r i g a, d r n h ú n a d o m e o p r o t i. T á t o t a b u l a p r i p o m í n a, z e t á t o u l i c a s a k e d y s i v o l a l a Slovenská ( S z l o v á k u t c a ). 12. obvod-m á osobitny slovensky jazykovy kurz; zriadil skvelú vystavu trom slovenskym vytvarnym umelcom zijúcim v Budapesti; odhalil památnú tabul'u prof. L. Sziklayovi, obvod a p r í l a t r o m n a s í m u m e l c o m z r i a - d i l i v y s t a v u ; s p o l u s o 1 7. o b v o d o m s a z ú c a s t n i l i v D e t v e n a f o l k l ó m o m f e s t i v a l e ; v d e c e m b r i z o r g a n i z o v a l i p a r á d n u r e c i t a c n ú s ú t a z, obvod mája dőstojne vystupovali na vel kolepych oslavách Milénia; zorganizovali atraktívny kultúmy vecer pre miestnych Slovákov, na ktorí si pozvali aj sikovnych Kestúcanov; obvod j ú n a m a l i s l o v e n s k á o m s u v R á - k o s k e r e s t ú r i ; o r g a n i z o v a l i v y l e t d o B é k é s s k e j z u p y ; t á b o r p r e m l á d e z v Z á n k e,... T o v s e t k o j e l e n u k á z k a z b o h a t e j c i n n o s t i S S B a j e d n o t l i v y c h o b v o d o v. K v ö l i o b m e d z e n y m p r i e s - t o r o m s t r u c n e s p o m e n i e m e u z l e n n i e k t o r é v y z - n a m n e j s i e a k t i v i t y S S B s m e r o m d o z a h r a n i c i a : - 3. júna zavítala k nám delegáció Domu zahranicnych Slovákov na cele s riaditel om Claude Bálázom. Na nasu prosbu nám priniesli dar Stúrovej spolocnosti: bustu Ludovita Stúra, ktorú mámé vystavenú v zasadacej sieni. - Z a v í t a l a k n á m s é f f e d a k t o r k a m a g a z í n u S l o v á k o v v C R Slovenské DOTYKY Nad a Vokusová a j e j z á s t u p c a Vladimír Skalsky. - V júni sme boli v Choivátsku na ostrove Brac. Tu sme navstivili obec Selca, kde zil a pősobil slávny slovensky spisovatel a lekár Martin Kukucín. Pri prílezitosti 190. vyrocia jeho narodenia smepolozili veniec kpamatnej tabuli spisovatel a, pozreli sme si niekdajsí dóm Kukucínovcov a rodiny manzelky spisovatel a, Didolicovcov. - Z a c i a t k o m j ú l a s m e b o l i v B r a t i s l a v e n a k o n f e - r e n c i i z a h r a n i c n y c h S l o v á k o v a z ú c a s t n i l i s m e s a u l o z e n i a z á k l a d n é h o k a m e n a P a m á t n í k a s l o v e n s k é h o v y s f a h o v a l e c t v a. - Zaciatkom septembra sme boli v Nórsku, kde sme sa zoznámili s clenmi Nórsko-slovenského spolku, a pri prílezitosti 90. vyrocia úmrtia vel kého spisovatel a a publicistu, nositel a Nobelovej ceny B. Björnsona, velkého zástancu Slovákov, sme polozili veniec na jeho hrob. P r e d s e d n í c k a S S B Z u z a n a H o l l ó s y o v á n a d e c e m - b r o v o m v á l n o m z h r o m a z d e n í S a m o s p r á v y h l a v n é h o m e s t a s a o p á t d o z a d o v a l a, a b y n á m u d e l i l i p r i e s t o r y p r e D ó m b u d a p e s t i a n s k y c h S l o v á k o v. B o l a b y t o a s p o n n e p a t r n á n á h r a d a z a n a s i m i S l o v á k m i p o s t a v e n é a v p o s l e d n e j d o b é s t r a t e n é o b j e k t y t z v. L u t h e r o v h o d v o r a, a d ő l e z i t á p o d - m i e n k a n a ú s p e s n é p l n e n i e ú l o h, k t o r é s i v y t y c i l a S S B a o b v o d n é s l o v e n s k é v o l e n é z b o r y. (gr)

4 Vzdali sme h o ld p a m ia tk e E. B. Lukáca a v Budapesti a Bratislave Slovenská beseda (S B ) p ö s o b ia c a p ri S lo v e n s k e j s a m o s p rá v e b u d a p e s ti (S S B ) s p o lu s o S lo v e n s k y m in s titú - to m B u d a p e s t 6. n o v e m b ra pri 100. v y ro c í b á s n ik a, p re k la d a te l a a v e re j- n é h o c in ite l a Emila Boleslava Lukáca u s p o ria d a li lite rá rn y s p o - m ie n k o v y v e c e r. 23. n o v e m b ra pri 50. V restaurácii Alviano v y ro c í ú m rtia k a to líc k e h o k h a z a a p o litik a Ferdinanda Jurigu n a s a s a m o s p rá v a v s p o lu p rá c i s o S lo v e n s k y m in s titú to m tie z u s p o ria d a la s p o m ie n k o v y v e c e r, a 3. d e c e m b ra v Jozefovom obvode o d h a lila p a - m á tn ú ta b u l u na b u d o v e, v k to re j J u - rig a a k o p o s la n e c k ra jin s k é h o s n e m u z il v B u d a p e s ti v o b d o b í K e d z e J u rig a v ro k o c h bol fa rá ro m v te j d o b é e s te s a m o s ta tn e j o s a d y V a jn o ry, p o z v a li s m e aj s ta ro s - tu te jto c a s ti B ra tis la v y, p á n a Mariana Február 2001 Pruzinu, k to ry s o s v o jim z á s tu p c o m Pavlom Feketeom p ris ie l na b u d a - p e s tia n s k e o s la vy. K e d s m e sa d o - z v e d e li, z e v e d ú c i S lo v e n s k e j b e - s e d y p lá n u ju u lo - z it v e n ie c na b ra tis la v s k y h ro b E. B. L u k á c a, ro z h o d li s m e sa tie z u lo z it v e n ie c n a b u d o v e v a j- n o rs k é h o k o s to la a v y h l a d a t aj h ro b v c in to rín e K a rlo v e j V s i. (P ri- p o m ín a m e, z e te le s n é p o z o s ta tk y p re d d v o m i ro k m i bo li e x h u m o v a n é a u lo z e n é n a v e c n y o d p o c in o k d o N á ro d n é h o c in to rín a v T u rc ia n s k o m sv. M a rtin é ). Srdecne zdravíme 70-rocného Pavla K o n d aca! Pavol Kondac (1931. Sarvas ) od r bol redak to ro m novín N asa sloboda, n esk ő r (od 1957) tyzdenníka C udovych novín. R sa stal ich séfredaktorom. Z tejto funkcie odisiel do dőchodku. N asu literatúru obohatil knihou poviedok (O sam elá izba 1983) a dvom i rom ánm i (H rbol atá cesta 1984, N eskory návrat 1987). Z elám e m u vel a dobrého zdravia a d lhy zivot. (R edakcia) v m ie s tn o m c in to rín e s m e n a s li p ö - v o d n y h ro b J u rig u, na k to ry s m e u lo z ili v e n ie c S S B a S lo v e n s k e j m e n s in o v e j s a m o s p rá v y J o z e fo v h o o b v o d u. P o to m s m e o d is li na v a j- n o rs k ú fa ru, k d e n á s p rija l pán fa rá r Stanislav Stohl. T u s m e s tu h a m i v y b a v e n y v e n ie c n a s e j s a m o s p rá v y u lo z ili n a v o n k a js e j s te n e b u d o v y, v k to re j to h o c a s u z il F. J u rig a. N a s a d e le g á c ia s v o j p ro g ra m u k o n c i- la v m ie s tn e j - p o p a rtn e rs k e j ta lia n s k e j o s a d e p o m e n o v a n e j - re s ta u rá c ii A lv ia n o, k d e p o s la n e c k y z b o r v a jn o r s k e j s a m o s p r á v y m a i s v o je k o n c o ro c n é s lá v n o s tn é z a s a d n u tie, na k to ré s m e aj m y bo li p o z v a n í, a v k ru h u p á n a s ta ro s tu a je h o s p o - lu p ra c o v n ík o v s m e sa c ítili p ríje m n e. S ra d o s t o u s m e m e d z i n im i s p o z n a li fo lk lo ris tu Ondreja Dema, m ie s tn e h o o b y v a te l a a p o s la n c a. V e rím e, z e o d h a le n ím p a m á tn e j ta b u le F e rd in a n d a J u rig u v B u d a p e s ti, s o S lo v e n s k y m in s titú to m s p o lo c n e u s p o ria d a n y m i p ro g ra m a m i, a d o tre - tic e, u lo z e n ím v e n c o v na p a m a tn é m ie s ta v B ra tis la v e s a n á m p o d a rilo d ö s to jn e p rip o m e n ú t ju b ile á ty c h to d v o c h v y z n a m n y c h s lo v e n s k y c h o s o b n o s tí. Kazimír Kápolnai Na faré so Stanislavom Stohlom V karloveskom cintoríne D o B ra tis la v y s m e v y c e s to v a li d e c e m b ra s p o lu s Jozefínou Honti-Klányiovou a Pavlom Benőm. N a jp rv s m e si v y h l a d a li h ro b E. B. L u k á c a s v e n c o m S S B a S B, p o to m s m e p re s li d o K a rlo v e j V s i, k d e

5 Február 2001 VGalante opat' plesali dolnozemci Reprezentacné podujatie v Galante bolo venované vyrociu nasej státnosti III. reprezen tacn y p le s dolnozem skych S lovákov k o n an y v M sk S G alanta bol d alsím vydarenym podujatím n ielen slovákov z M ad arska, ktorí pred viac ako 50-tim i rokm i nasli svoj novy dom ov na S lovensku, ale aj d alsích zo spolkov Slovákov z B ulharska, Juhoslávie a R u- m unska, popri nich i sym patizantov túzia- cich po zábave. Ples otvorila spolu s predstavitel m i d alsích spolkov Paed Dr. A n n a P iláriková, predsednícka S polku slovákov z M ad arska a riaditel k a D om u M atice slovenskej v G alante. P riv ítala hostí, m edzi ktorym i boli pred seda M atice slovenskej a súcasne cestny p red sed a Spolku Slovákov z M a d arska J o z e f M á rk u s, prim áto r m esta G alanty Ing. Ján Z áreczky, delegáciu zo slovenskej m ensinovej sam osprávy v B u d ap esti na cele s je j p re d se d n íc k o u Z u za n o u H ollósyovou, redaktorov Segedínskeho rozhlasu pre slovenské vysielan ie s h la v n y m re d a k to ro m J an kóm B encíkom. Stretnutie sa stalo príspevkom spolupatricnosti l udí, ktorí si s úctou a respektom p ripom ínajú svojich predkov, ale aj m iesta, kde oni zili, uvedom ujúc si pritom, ze S lovensko bolo, je a bude nasou jed in o u a drahou v last ou. Popri tóm im islo o pekné slovo, d o b n i zábavu a tanec. V ú v o d e plesu sa so svojim i krátkym i v y stú p e n ia m i p re d sta v il ta n ecny p ár H elen a B adová a R om án G uris, tanecná skupina C A L M A so sólistkou K atkou P eterváriovou. O vynikajúcu náladu na tanecnom parkete sa postarala hudobná skupina P etra F ah n a, dychová h udba K rizovian ka z K rizovian so svojim kapelníkom M arosom Viselkom a sólistam i M áriou T ornóciovou, G abikou N estic- PLES JE PRIPRAVENY, MŐZEME ZACAT! - hovorí predsednícka Spolku Slovákov z Mad arska na Slovensku Anna Piláriková Gregor Papucek K presídlencom Posediacky sa rútim dopredu a s peront v ruke zahánam si nudu. Ráz sa ten zelezny kőn zastaví tam, kde ma krajania uz cakat budú. A zastaneme opat tvárou v tvár, po polstorocí podáme si rukv. Bude to zaslúzeny bozí dar, liek na tie nase starodávne muky, ked ste museii z rodísk odchádzaf, opúst at predkov, deda, starú mát, ak ste sa Slovákmi zachovat chceli. Dvíhajme pohár v láske, v nadsení na pominutie dávnych trápení, co tak boleli ráz, no preboleli! Galanta 23. január 1999 kou a M arekom D rim ajom. D o spevu na harm onike vyhrával P a l ko Jezík z T rencian sk ej T u rn ej, a sk u to cnym b om - bónikom b olo vystúpenie spevácky L ydie V olejníckovej. M edzi úcastníkm i plesu boli aj m anzelia H la vá co vci - S lováci zijúci v R akúsku. Z ábave, tancu, spevu, ale aj dobrém u obcerstveniu, ktoré pripravili pracovníci ucnovského strediska pri Z dm zenej strednej skole o b chodu a sluzieb v G alante nebolo konca-kraja. N a bohato prikrytych stoloch nech y b ala okrem iného pikantná dolnozem ská klobása. V d aka patrí vsetkym, ktorí sa pricinili a prispeli k ú sp esn o sti plesu, najm á v sak m além u k o lek tívu D o m u M a tice slo ven skej v G alante, rodinám T uskovej zo S ered e, M o t o v sk e j z M atú sk o v a a G áborovej zo Senca. A j n ap riek to m u, ze s p ríp rav o u III. re p re z e n ta c n é h o p le su d o ln o zem sk y ch slovákov je vzdy spojená nesm iem a fyzická a p sy ch ick á zát az, vsetci organizátori sú presvedcení, ako sa predsednícka Spolku slovákov z M ad arska Paed Dr. A n n a P iláriková vyj ad n ia, ze tento ples v G alante bude m át svoje pokracovanie. K tak ém u to p resv ed cen iu ako m atku plesu, ju v ed ú nielen odozvy zúcastnenych hostí plesu a sfastn é úsm evy pri rozlúcke v rannych hodinách, ale aj sióvá vyjadrujúce túzbu a cakanie stretnút sa znova o rok. T eda dovidenia o rok na plese s císlom IV., plánovanom (ak sa nic nezm ení) n a V G alante, Marcela Gallová D M S G alanta Ing. Jozef Márkus preds. MS s host ami z nasej samosprávy A bolo veselo

6 6 Február 2001 Zlatá svadba Maródiovcov v Rákoskerestúri D ozit sa zlatej svadby byva vrúcnou túzbou nejednej m ladej dvojice pocas sobása a m edovych ty z d n o v... N esplní sa vsak kazdém u. M anzelia H elen a a Ján M a ró d io vci z R ákoskerestúru sa vzácneho ju b ile a - 50 rokov m anzelského zvazku a spolocného zivota - dozili. N epripom enuli si ho len sam i, ale aj ich dve dcéry a syn s rodinam i, ktorí im p ripravili krásnu slávnost. D na 20. ja n u á ra 2001 v K ostole sv. K riza, kde si p ráv e v tento den pred 50 rokm i povedali svoje áno, sa konala zlatá svadba. S láv n o stn y o b rad v y k o n al dekán fam osti G yörgy Snell, ktory ich vrúcne p o z d ra v il a cito v al z P rv éh o listu K orint anov od sv. Pavla: K eb y som hovoril ja z y k m i l udskym i, ba aj anjelskym i, a lásky by som nem al, bol by som iba cvendziacim kovom a zuniacim g o n g o m... L áska j e trpezlivá, táska j e dobrotivá, nezávidí, táska sa nevystatuje a nenadúva; nespráva sa neslusne, nehl adá svo j prospech, nerozcul uje sa, nezratúva zlo; neraduje sa z neprávnosti, ale raduje sa z p ra vd y; vsetko znása, za vsetkych o kolností veri, dúfa a vytrvá. H elen a M aródiová rod. B in ská a Ján M a ró d i po 50 rokoch spolocného zivota si opát obnovili m anzelsky sl ub a vzájom ne si odovzdali p ozehnany zlaty sobásny prsten. Po slávnostnom obrade p okracovala oslava hostinou, n a ktorej boli ich tri deti, pút vnúcat a najblizsí príbuzní. V takychto chvíl ach ro k y akoby ustúpili do pozadia, vsetko sa zdá jasn é a pekné, s dojatím sa spom ína. O baja oslávenci pochádzajú zo M ii jaamsigfirö = di-roiünif Jubilanta pozdravil aj Ján Fűzik, predseda ess Vázeny pán Petro, pri prílezitosti Vásho vyznamného zivotného jubilea prijmite nase úprimné pozdravy a pod akovanie za niekoíkodesat rocnú sústavnú a usilovnú prácu, ktorú ste venovali slovenskej veci v Mad arsku ako uciteí, neskőr ako riaditeí skoly s vyucovacím jazykom slovenskym a v neposiednom rade ako zanieteny sest detnych kerestúrskych slovenskych rodín a v súcasnosti sú aktívnym i clenm i Slovenského klubu d ó chodcov pri Slovenskej sam o sp rá ve B udapesti. T eta H elen a (1933) p opri vychove troch deti a vedeniu dom ácnosti pracovala v y se trid sat rokov vo farm a- ceutickom priem ysle, odkial isla aj do dőchodku. R ada spieva, preto sa zapojila do rákoskerestúrskeho zenského speváckeho zboru. U jo Ján pracoval v spotrebnom druzstve Á F É S Z. Spolu s m anzelkou sa tesia, ze ich rodostrom sa rozrástol, boli b y v sak st astní, keby sa dozili aj narodenia pravnúcat. Jubilujúci p á r m ilo prekvapil n a hostine rák oskerestúrsky zensky spevácky zbor, ktory m u zaspieval kyticku k e restúrskych slovenskych l u d ovych piesní. Pri prílezitosti v zácneho ju b ile a m anzelov M aródiovcov p ozdravila aj vedúca sp e váckeho zboru a predsednícka S lo ven skej m ensinovej sam o- sp rá vy X V II. obvodu B u d a p esti É va G ácsiová a odovzdala im darcek. K v y znam ném u rodinném u ju b ile u oslávencom srdecne zablah ozelala aj predsednícka K u ltú rn eh o vyboru pri Slovenskej sam o sp rá ve B u dapesti Ild ik a K lau szová F űzi kovái, ktorá o d o v zdala m anzelom M aródiovcom darcek SSB. Jubilujúcem u m anzelském u p áru gratulujem e a zelám e im, aby sa dozili aj svadby diam an to v ej. T ext a foto: - if - predstaviteí slovenskych civilnych a samosprávnych organizácií. Tesí nás, ze sa mőzete hrdo obzriet' za seba a so zadost ucinením rekapitulovaf, co vsetko ste vykonali, bez coho by slovenská národnost v Mad arsku uz akiste spievala svoju labutiu pieseű. Do d alsích rokov zivota Vám zeláme dobré zdravie a pohodu, aby ste si aj nad'alej zachovali príznacnú bodrost, ktorá Vám dosiaí pomáhala preskakovat nepredvídané zivotné prekázky. Kiez by bolo tych prekázok co najmenej, aby Vám elán a bodrost vydrzala co najdlhsie. Budapest 24. januára S priatelskymi pozdravmi V mene mládeze ho pozdravila K. Hollósyová Karol Wlachovsky k u ltú rn y ra d e a ria d ite í S lo v e n s k é h o in s titú tu Stefan Márkus m im o ria d n y a s p ln o m o c n e n y v e i'v y s la n e c S lo v e n s k e j re p u b lik y

7 Február 2001 Z a b u d n u t á - a l e z n o v u o b j a v e n á (Ciánok Vladimíra Jamárika z casopisu Záhorie sitié prevzali z dővodu odhalenia pamatnej tabule spisovatevke Jozefine Mareckovej, ktoré sa konalo v 7. obvode Budapesti 10. decembra 2000). Z ab ád at je l udské. N a niektorych l udí vsak nev iem e zabudnút, n a inych zasa búd chcem e, alebo m ám é zabudnút. Jo zefin a M a recková nezije v spom ienkach detí, lebo nem ala rodinu. A ni ziadnu obec svojou cin nost ou tak nepreslávila, aby na nu spom ínali. A ko novinárka vsak vykonala zásluznú prácu pre slovensky l ud v t azkych ro koch po vzniku C SR. Preto si na nu spom ínam e pri 120. vyrocí narodenia aspofi na stránkach Z áhoria. (M y len dodám e, ze teraz uz aj v casopise B udapestiansky Slovák - red.). A ko literám u b ezdom ovkynu" som ju prichylil do L iterám eh o K unova, lebo do tejto obce siahajú korene jej rodicov. O tec Ján M arecek sa tu narodil, m atka A nna D anková pochádzala z K opcian. Po sobási roku 1873 isty cas byvali v Petrovej V si. Tam sa v tejto chudobnej evanje lic k o -k a to líc k e j ro d in e n aro d il sy n F rantisek a 1. m arca 1880 dcéra Jozefina. O nedlho sa v sak odst ahovali za prácou do V iedne, kde otec v roku 1886 zom rel. M atka s dvom a det m i sa t azko prebíjala zivotom. Vo V iedni vychodila Jozefina základnú i m estiansku skolu a potom sa u z p o tík ala po sluzbách, aby si zarábala na zivobytie. Vel m i túzila po vzdelaní a p o znávaní sveta. Z ila a pracovala v B u dapesti. Z a usetrené peniaze si kupovala poucné k nihy a u cila sa cudzie reci. Aj esperanto. P otom n avstívila viacero státov. D akde, ako nap rík lad v P arízi, aj pol róka p raco vala, aby sa zdokonalila v reci. R oku 1910 sa z ú c a stn ila na esp e ra n tsk o m k o n g rese v n em eckych D rázd anoch. V B udapesti zacala pisát aj krátke príbehy v nem cine pod pseudonym om Puella C lassica (K lasické dievca). Prvú knihu vydala ro ku 1911 v L ipsku, d m h ú roku 1913 o p at tam. P estiansk a tlac v sak knihu strasne skritizovala a nedoporucila ju cítat. A le práv e tym vzbudila o nu vo verejnosti taky záujem, ze roku 1914 ju m u sela v y d at v m ad arcine. P otom uz castejsie p ísala aj po m ad arsky. P ísala si s esperantistam i v rőznych krajinách, ale aj v cudzom svete si u drzala slovenské p o vedom ie a m aterinskú rec. Po vojne sa prest ahovala do B ratislavy a telom i d uso u sa pustila do novinárskej práce. P retoze svet vtedy póznál len nem ecko-m ad arské m esto Pressburg alebo Pozsony, zacala v ydávat v nem cine casop is B ra tisla va er P o s t a uz roku 1919 ho posielala do C iech, R akúska, N em ecka a S vajciarska, aby tak sírila novy slovensky názo v m esta a in fo n n o v ala o udalostiach v nőm po obsadení ceskoslovenskym vojskom. D ruhy rocník vychádzal roku 1920 uz ako dvojtyzdenník v slovencine pod názvom B ratislavská Pri odhalení pamatnej tabule Jozefine Mareckovej: Alzbeta Nobiková, Kazimír Kápolnai, Zuzana Hollósyová a biskup Iván Osusky p o s ta a prédával sa po 50 halieroch. V setk y práce s tym spojené konala sam a. Peniaze na pap ier a tlac získavala nielen z p redaja casopisu, ale i kolportázou svojic h kníh v slovencine. N ab alila si ich do p lecniaka a peso p u tovala n ielen po záp ad n o m S lo v en sk u, ale p o c h o d ila aj T ren cian sk u, L ip to v sk ú i H o n tian sk u zu p u. P re d á v a la po d ed in á c h knihy, získavala zaujím avé správy i novych citatel ov. B ol to t azky zivot. D o práce za n árod v lo zila vsetku svoju silu a obetovala i m ajetok, peniaze. D nes, ked je casto t azko nájst dakoho na neplatenú funkciu co i len v dedinskej organizácii, nám takéto vlastenectvo p rip ad á az neuvereitel né. F inancnú podporu od vtedajsích vlád co v neziadala, aby sa nestala od nich závislou a m ohla n estranne inform ovat sv o jich citatel ov. O b sah caso p isu bol p estry a zaujím avy. T ál do zivého, kritizoval vládne opozicné strany a nesetril ani duchovnych, ked sa previnili. N ecudo preto, ze M arecková m ala vel a nepriatel ov. Tretí rocník vychádzal roku 1922 uz iba vd aka sp onzorom a zásluhou am erickéh o S lo vá k a P a vla K u k lisa K u n o v- ského, ktory v ted y trávil isty cas vo vlasti a prédával jej b ro zú ru K to vládne na S lovensku?. V tó m roku zom rel aj am e- ricky odberatel jej casopisu P a vel Járnán k, fu n k cio n árn áro d n éh o spolku slovenského, k to ry v P ittsburgu vydával casopis K ruh m ládeze N S S. Jozefina M arecková u k oncila novinársku cinnost a stakla sa spisovatel kou. N epísala vsak uz zábavnú beletriu ako v B udapesti, ale poucné knihy. U z ro k u 1922 vysla jej knih a P rev rat na S lovensku" a v d alsích ro koch dvojzvazkové dielo D uchovné prúdy v nasej republike". V pi"vom zvázku p ísala o n ecirkevnych a v druhom o cirkevnych zálezitostiach, kde zastávala ekum enizm us (spoluprácu cirkví). O jej d alsom zivote sa v ie len m álo. P rest ahovala sa do K opcian, kde sa pokúsala zrást s dedinskym kolektívom. H oci tam roku 1938 zalozila sam ovzdelávací krúzok a p raco v ala s m ládezou, nem ala úspech. V ociach starsích obcanov zostala cudzím telesom, lebo sa od nich lísila vzdelaním i nábozenskym i názorm i. K ed sa zhorsil jej zdrav o tn y stav, prest ahovala sa do D om u d őchodcov v H olíci. Pri jej sedem desiatke roku 1950 si m nohí n a nu spom enuli a cesky evanjelicky casopis K ostnické jisk ry ju ohodnotil slovam i: C ely jej ziv o t bol bojom p riek opnícky - p roletárky uchvátenej ideálom krest anského hum an izm u a sociálnej spravodlivosti. V ysla z n ich a poznala kruhy slovenskej b ied y vo V iedni este za cias Rakúsko-U horska. O pisuje ich v nevydanom z iv o to p ise. N ik n e z a c h y til tieto hlbiny tak ako ona! Z om rela zab u d n u tá v D om ove d őchodcov v H olíci dna 25. februára 1953 a je p o chovaná v h o lícsk o m cintoríne. Poznámka redakcie: M ilí nasi Slováci, hl a, m ám é n a koho byt hrdí, m ám é si od koho brat dobrí príklad. Aj tak sa to dá, aj tak sa to m á a m óze robit, ked u z to inak nejde. S lovenská sam ospráva 8. obvodu si zaslúzi nase uznanie, ze túto prekrásnu dusu nám o b jav ila a o dhalením jej pam átnej tabule v zd ala je j hold aj v m ene vsetkych nás za to, co za svoj-nás n árod urobila.

8 Február 2001 Lúčime sa Odisiel básnik pavel samuel ( ) Lúčime sa G regor P apu cek P a v l o v i S a m u e l o v i Presiel si sedem bohatierskych mii, ősmu desiatku si si rozmenil, míl ové cizmv si si obúval, a este si ich ani nezodral, ostril si pero na posledny boj, ked osud zhasil ohník - práve tvoj. Ostali nám spomienky po tebe, Perly l adu a pero - zlomené. V posledny den r v predizbe m i necakane zazvonil telefon. N a druhom konci linky sa ozvala m anzelka básnika Durka Dolnozemského a slúchadlo odovzdala m anzelovi. Popriali nám sfastlivy novy rok a... este cosi chceli povedat, ale akoby boli ot azeli sióvá. Tazko im bolo vyslovit smutnú a neodvratnú skutocnost : nás spolocny priatel, básnik Pal o Sámuel v nem ocnici zomrel. Este pred dvom i tyzdnam i som dostal od neho list plny elánu, radosti a plánov, ze dostal prísl ub na vydanie d alsej zbierky básní, ci by som bol jej redaktorom... "St astlivé sviatky a zdar v növöm roku Ti prajem! - píse, a konc! svoj list podpisom : P avel Sámuel. Kto by bol tusil, ze je to jeho posledny list! PAVEL SÁMUEL sa narodil v m alorol níckej rodine v Slovenskom K om lósi, kde získal aj základné vzdelanie v miestnej evanjelickej skole. Chcel byt ucitel om slovenciny a preto po vojenskej prezencnej sluzbe ( ) odisiel do B u dapesti na Vysokú skolu pedagogickú studovaf odbor slovenciny. Avsak uz v druhom rocníku zo zdravotnych dővodov m usel skolu opustit. Bola to vel ká skoda nielen prenho, ale aj pre literatúru nasej národnosti. O stal bez vyssieho vzdelania, ktoré ako nádejny básnik by bol nesm iem e potreboval. Dalej pracoval na rőznych m iestach ako robotník. Literám e zacal tvorit pocas vysokoskolskych stúdií. Svoje básne uverejfioval v tyzdenníku N asa sloboda. B ol nespom e talentovany m ladík. R získal 1. a 3. cenu za poéziu v literám ej súfazi DZSM. V tóm roku bol vydany aj literárny zborník Hrusky mamovky Spiakovej, v ktorom m á uverejnenú rovnom ennú básen, poviedku Profesor Vancík, a este dve d alsie básne (Spom ínanie, Anka) pod pseudonym om P. Slavko. Bol to jeho knizny debut a prvy skvely literám y úspech. Z bom ík zostavil M ichal Krajcík a Dr. Ladislav Sziklay. L o gika by si bola ziadala, aby po tom to prvom úspechu nasledoval postupny rozm ach slovenskej literatúry v M ad arsku. O to viac, ze osobné predpoklady k tom u uz boli dáné: v zbom íku sa hlásili aj d alsí m ladí autori (Ján C hlebnicky, Iván Z ahoran, Pavol Baca), a v skolách uz urobili svoje prvé literám e krőcky aj d alsí... Ten rozm ach sa vsak nedostavil. C hybala k tom u u nás politická vől a. Trend sm eroval nie k rozkvetu, ale k potlaceniu nasich národnostnych snáh. R nám zrusili aj tych m izem e málo (5!) jednojazycnych slovenskych skől, cím sa vychova budúcich citatel ov a pestovatel ov slovenského slova zastavila. N enasiel tu podpom ani P. Sámuel. A ked ze Slováci nem ali na ruziach ustlané ani vo vtedajsom C eskoslovensku, aj odtial sa m u usla iba kritika a znevazovanie. Za takych okolností nás talentovany básnik-sam otár sa postupne odmlcal. Znovu zacal pisát az v 80-tych rokoch na podnet a za podpory novsej generácie mladych literátov. Vtedy, ked útiak nasej národnosti v M ad arsku trosku pol avil. Vyhl adali sme si ho, zacali sm e m u uverejnovat básne v L udovych novinách, N asom kalendári, v rocenke ZRO D, v r sm e m u zaradili desat básní do antológie Chodníky a o tri roky neskőr sm e m u vydali sam ostatnú zbierku básní Perly l adu (1987). Touto zbierkou P. Sámuel sa nespom e zapísal do knihy zlatého desat rocia ( ) slovenskej literatúry v M ad arsku. Vasokoskolsky profesor A ladár Králik takto vystizne charakterizoval jeho literám u tvorbu: Sam uelove verse, odvratom od spolocnosti v nicli vyjadrenym, vyvolávajú dojem celkom zvlástnej originality a svojou neobycajnou form ou, ku ltivovanost ou i l ah ostajn ost ou, sugestívnou náladovost ou kraskovského sym bolicko-im presionistického charakteru vzbudzujú nemalú p o z o rn o sf { ZROD 1985). Zaciatkom 1990-tych rokov situácia literám eho diania Slovákov v M ad arsku sa opáf zauzlila a zacala sa zhorsovat. Dopadlo to nepriaznivo zvlást na násho sam otára Pavla Samuela, ktory sa znovu ó d tól akosi m im o ihriska". V poslednej dobé bol bezradny a skepticky. U vazoval nad vydaním antológie kom lósskych básní (co by m im ochodom bolo opodstatnené). Bral to vsak aj sám skőr za zbozné zelanie. Ja by som sa najradsej vzdalpísania. N em á to vel ky vyznam, skőr maly. Ty zato p ís,ja to rád cítam - pisai mi pred rokoni. Je to tragické, ked sa básnik v beznádeji vzdáva svojho pera. A zároven je aj dojím avé, ze takto na dne nasiel v sebe dostatok síi rozdávat povzbudenie. To dokáze len clovek sl achetnej duse. Predo m nou lezí jeh o posledny list. ST úbili m i, ze vydajú m oju novsiu zb ierk u... - zdővem je sa mi a prosí o podpom. M ozno on to este ani netusil, no m y uz viem e, ze to bolo jeho posledn é zelanie pred ortiel om nem ilosrdného osudu. A to sa patrí, to sa m usí splnif. M ily nás priatel, my, ktorí si ctíme Teba, aj Tvoju poéziu, lúcim e sa s Tvojou pozem - skou podobou, no nie s Tvojím duchom, ktory m ás zakódovany do svoj ich básní, do krásnej zbierky Perly l adu, lebo ten ostáva navzdy m edzi nami. Gregor Papucek

9 Február 2001 Pavel Sámuel LIST K BÁSNIKOM Nuz, chlapci, len sa drzme pera, nech nám ho skepsa nezoziera, ani víchor, co stále veje, nech nám ho z ruky nevyberie. Hoc práva má aj vyvrhel, aj pach sa síri z hustych hmiel, hoc mrtvych smútia vo zvone, aj vől a nasa ochromie, no novsia sa hne ku vzletu, a ráz sa uzly rozpletú, a odrazu nám odvetí: - Pod me si zavse v ústrety! Za aprílom máj príde zvodne, a nad nami sa opát zodnie. Hoc bijű nás: cas, duch i lós, my povznesme sa nad chaos! Prípis: Húf hesiel vlnil sa kedysi ako dnes. Sebecká elita chcela nás za nos viest. Navzdory vyrástlo, hl a, básnikov tu plemá! Mozno aj práv mensín sa este dozijeme? Juraj Dolnozemsky Pavlovi Samuelovi Bolo to dávno, ked plny elánom vydal si sa na pút po zarúbanej ceste a nézi síel si z nej. Bojom ti presli t azké desat rocia. Hl adal si pravdu pre seba i pre nás v tej dobé zakliatej. Presiel si celych sedem mű, slovami si si brúsil kosu, ty vecny samotár. Vel a dobra si nezazil, nemilosrdny osud ti bicom hladil tvár. Poumyvany dazd om skúseností si menü na drobné tú t azkú minulost. No osud milosti pre teba nemal dóst. Odmena bola skromná, nanajvys ak to jarmo... A este dobry pocit, ze: nezil si darmo. Co bude s tebou, Zdruzenie? Je alarmujúce a prílis okaté, ze v nasej vraj demokratickej krajine v poslednych desiatich rokoch vsetko zaniklo, co tu vzniklo ako skutocne (nie iba tzv.) slovenské práve vd aka demokratickym zmenám po roku Tak nám po niekopkorocnom aktívnom pősobení postupne zanikla Slobodná organizáció Slovákov (SOS), zaniknút musel aj literárny a kultúrnospolocensky casopis SME, ktory zacala vydávaf Literárna sekcia nasich spisovatepov, potom pre nedostatok státnej podpory ho musela prevziat organizácia SOS, odumieraním ktorej odumrel aj casopis. Nepochodil st astnejsie ani nábozensky casopis Krest anského spolku Slovákov v Mad arsku, ktory vychádzal pod m enőm Cesta, Pravda, Zivot. Tiez pre nedostatok státnej podpory prestal vychádzat, a hl a, v roku 2000 zanikla aj samotná organizácia, ktorá ho vydávala. Ani katolícka, ani evanjelická cirkev ani okom nemihla nad touto stratou. V Mlynkoch r zacal vychádzat u nás jedinecny m iestny casopis Pilísan, ktory zacínal m af ambície stat sa casopisom novovzniknutého Pilísskeho regiónu. Aj ked slovenská vácsina dediny ho vydávala tak, ze az polovica jeho strán vychádzala po mad arsky, niektorí novoobyvatelia Mlynkov ho zacali kritizovat : naco je v nőm tol ko slovenskych strán, potom si zacali paralelne vydávat svoj mad arsky casopis Forrás (Pramen), v ktorom sotva bolo nieco slovenského, az nakoniec v dedine, v ktorej paralelne vychádzali dva casopisy, odrazu sa nenasli peniaze ani na ten pővodny jeden p oloslovensky (P i lísan). Este st astie, ze u pána farára sa nájde tol ko penazí, aby obcas vydal pre svojich slovenskych veriacich casopis pod röznymi názvami (Szentév 2000, M ILLENNIUM 2000, P ilisszentkereszti karácsony,...), ktory vsak vychádza iba po mad arsky. Skoda, ze pán farár nezapojí do redigovania tychto casopisov aj tych slovenskych odbomíkov, ktorí predtym vydávali pekny slovensko-m ad arsky casopis Pilísan. Takto to opát ide na úkor slovenciny. A nakoniec v referáte o cinnosti CSS za rok 2000 (En. c. 2/2001) musím e cítat smutnú správu o pasivite Zdru- zenia slovenskych spisovatel ov a umelcov v M ad arsku. Ak je v tóm nieco prekvapujúce, tak iba to, ze sa táto skutocnost uz aj v referáte CSS takto vypovie. Zaciatok tohto konca bolo vidno uz vtedy, ked túto organizáciu m usela opustit práve tá osoba, z iniciatívy ktorej pővodne vznikla. Bezpochyby to bola najúspesnejsia a najslovenskejsia organizácia povojnového obdobia v Mad arsku. Rozbitá bola vlastnou palicou. Nedá sa povedaf, ze by to bol nejaky novy spősob. Poplasnym znamením bola uz aj najprv vypísaná, potom nevyhodnotená literáma súfaz, ale aj viac néz divné oslavy 20. vyrocia antológie Vyhonky v Slovenskom Komlósi v roku A dnes, hl a, je uz namieste aj otázka: Co bude s tebou, Zdruzenie? Ak zanikne, tak nám uz ostane len Zváz, a budeme tam, kde sme boli v 1950-tych a tych rokoch. Co je prícinou tejto tak okatej série neúspechov? Zrejrne to, ze zachovaf si slovenskú rec a kultüru tu chceme len my, este úplne neodrodení Slováci. A my sme tu v mensine. Gregor Papucek

10 Február 2001 Matej éipicky Subjektívny pohl ad na situáciu slovenskej mensiny v Mad arsku Pre prednásku som si vybral dóst netradicny názov: Subjektívny pohl ad na situáciu slovenskej mensiny v Mad arsku. Chcel som tym zdőraznit, ze nie som odbomíkom na mensinové otázky, ale za to mám mienku o situácii. Moje názory sa neopierajú o vedecky vyskum a ani nevychádzajú z politickej orientácie alebo straníckej sympatie. Som iba radovy mensinovy obcan, ktory nezije izolovane v spolocnosti, ale sleduje udalosti. Obcas dokonca precítam aj odbomú publikáciu. V prednáske by som sa zaoberal niektorymi otázkami, ktoré nemozno obíst, ak sa vás opytajú, ako hodnotíte situáciu slovenskej mensiny v Mad arsku. Patrit k mensine má nevyhody Tym, ze sa hlásim za Slováka, zarad ujem sa do mensiny. Mohol by som sa zaradit aj do vácsiny, lebo nevidiet na mne, ze som Slovák, a mad arcinu ovládam perfektne. Dokonca ovel a lepsie ako slovencinu. Hlásim sa za Slováka dobrovol ne, lebo ma k tomu nic nenúti. Mozno iba úcta voci predkom, ktorí boli Slováci, a nemal by som cisté svedomie, keby som zaprel svoje korene. Ale tymto rozhodnutím si poriadne skomplikujem zivot. Ak som Slovák, nie som Mad ar. A v krajine Mad arov nie je vzdy dobré byt Nemad arom. Clovek sa casto cíti na periférii a ignorovany. Napríklad ak sa opytate Mad ara, kol ko Mad arov zije vo svete, zacína rátát takto: desat miliónov zije v Mad arsku, potom tol ko a tol ko v Erdélyi, na Felvidéku, atd. Teda desat miliónov v Mad arsku. Ked ze Mad arsko má presne tol ko obyvatel ov, mali by v nőm zit samí Mad ari. Ale potom kde som ja? A ostatní Slováci, Rumuni, Srbi, Nemei, o Rómoch ani nehovoriac. Kde sme my, Nemad ari s mad arskym obcianskym preukazom? Je táto krajina vőbec moja vlast? Ved so mnou tu ani nerátajú. Alebo by som mohol citovat zosnulého premiéra Józsefa Antallá, ktory vyhlásil, ze chce byt premiérom 15 miliónov Mad arov, celého mad arského národa, a svojou prácou by chcel slúzit celému národu. Nedodal, ze pritom by chcel byt aj dobrym premiérom svojich nemad arskych spoluobcanov. Pán Antall si hádam poplietol pojmy národ a stát? Vylúcené, ved bol historikom. Opát sa vynorí otázka: kde je moje miesto? Ak je národ totozny so státom, ako to vnímajú Americania, tak som v tóm národe mad arskom aj ja. Ale ak je ten národ 15-miliónovy - ako to vníma pán Antall a prevazná vácsina mad arskej politickej elity - nemőze byt totozné so státom, ktory má iba 10- miliónové obyvatel stvo, ale s celou mad arskou populáciou Karpatskej kotliny. V tomto prípade ja ako Slovák nepatrím k tomuto národu. Túto otázku som polozil aj J. Antallovi. On nevidel ziadny vázny rozpor, ved vraj naseproblémy a záujmy sú spolocné. Mozno mai pravdu. Ale preco je to tak iba u nás? Preco nemajú mensiny a vácsiny spolocné záujmy aj v susednych státoch? Preco sa tam nemőze zaradit aj mensina do národa? Ale mőzem uviest aj konkrétnejsí a novsí príklad. Aj nás terajsí premiér Viktor Orbán je horlivym bojovníkom za práva Mad arov zijúcich v susednych státoch. Vlani napríklad vystúpil pred davom sedmohradskych Mad arov s recou, v ktorej sa venoval aj otázke plánovanej mad arskej univerzity v Rumunsku. Okrem iného povedal, ze düfa zeprídu také casy, v ktorych kazdy bude möct studovat vo svojej matercine. Práve vtedy sa vracala moja dcéra z Kosíc, kde absolvovala Univerzitu veterinárskeho lekárstva.\ysvitlo, ze je j diplom sa neuznáva v Mad arsku, kym nezlozípat státnych sküsok napestianskej univerzite. Musí zopakovat prakticky vsetky dőlezitejsie skúsky, ktoré uz zlozila v Kosiciach. Samozrejme, v mad aracine. Kde sú teda tie sl achetné myslienky pána premiéra o moznostiach studovat v matercine? Preco V. Orbán neurobi poriadok najprv vo svojej krajine, kde na to má právomoc? Nech potom kritizuje susedov. Napísal som mu list, v ktorom som mu polozil túto otázku a opísal dcérin prípad s diplomom. Nemal som také st astie, ako s pánom J. Antallom, lebo mi neodpovedal. Odpoved som dostal iba od úradníka z jeho kancelárie, ktory ma infonnoval, ze mőj list poslali na Ministerstvo skolstva MR. Po mesiaci mi prisiel list z ministerstva s dlhym zoznamom vsetkych paragrafov, ktoré sa vzt ahujú na nostrifíkáciu. Na otázku, ze ako je to vlastne s tym princípom o vzdelávani v matercine, mi ani ministerstvo neodpovedalo. Zasa som musel dospiet k záveru ze zijem v státe, pre ktory sú problémy svojich národnostnych obcanov l ahostajné. Bol som ignorovany v takej otázke, za ktorú sa bojuje, ak ide o práva Mad arov. Nic to, ze ma v Mad arsku ignorujú, mozno ma potrebujú na Slovensku! Ved by bolo logické predpokladat, ze aj slovensky premiér podobne ako jeho mad arsky kolega - chce byt premiérom celého svojho národa, aj tej jeho casti, ktorá zije mimo Slovenska. Ale ja, ako Slovák, od Slovenska vel a starostlivosti nedostanem. Nanajvys ma pochvália, ze celkom dobre hovorím po slovensky, co je vel mi pekny vykon od Mad ara. 0 Mad aroch totiz tak vedia, ze neradi sa ucia cudzie jazyky. Cize, pozerajú sa na müa ako na cudáckeho Mad ara, ktory sa naucil hovorit po slovensky. A aby som sa v slovencine mohol zdokonal ovat, damjú mi zopár slovenskych kniziek. Len pre zaujímavost, aj od pána prezidenta Schustera som dostal jednu knizku - o Kosiciach, v anglictine. Mai pravdu, ani moja anglictina nie je dokonalá. Pravda, odbomíci na Slovensku vidia vec inak. Vel mi dobre poznajú nasu situáciu a voci nasim problémom prejavujú úprimny záujem, ale ich vácsina situáciu slovenskej reci a kultúry v Mad arsku pokladá za beznádejnú. Niektori sa úprimne priznajú, ze podl a ich mienky uz nic nie je v stave zachránit slovenskú rec v Mad arsku, v najlepsom prípade sa dá iba predízit jej agóniu. Po tak^ch skúsenostiach nie je l ahké byt optimistom. Tu nás nemajú za nic, a tam, na Slovensku, nás uz ako Slovákov odpísali. Kam teda patrím? Kto som ja vlastne? Este Slovák, alebo uz Mad ar? Dvojitá vázba Speciálna ideológia, ktorú nazyvame dvojitou vazbou, vznikla nedávno, a rozsiruje sa predovsetkym medzi nasou humanitnou inteligenciou. Podl a tejto ideológie nemusím si vybrat jeden z národov, ale mözem byt naraz tak Mad arom ako aj Slovákom. Mad arsky národ a slovensky národ mőzu mi byt rovnako blízke. Na prvy pohl ad vyzerá táto myslienka vel mi sympaticky. Poznávanie dvoch kultúr, byt doma v obidvoch, ovládat dve reci - to vsetko obohacuje cloveka a otvára nővé perspektívy. Navyse mensina s dvojitou vazbou by mohla byt ten povestny most, ktory spája dva národy. Mohla, keby sme nezili práve v tejto casti sveta, ktorá je zat azená tol kymi konfliktami medzi národmi, nevyriesenymi problémami, starymi krivdami a nezahojenymi ranami. Napríklad Trianon a vodné dielo na Matej ipicky Dunaji sú takymito váznymi problémami. Trianon: tragédia národa na jednej strane a oslobodenie spod tisícrocného útlaku na strane druhej. Gabcikovo-Nagymaros: diabolské dielo na jednej strane a grandiózny technicky bravúr na druhej. Urobme pokus: skúsme konfrontovat dvojitá viizbu s Trianonom. Ak beriem tú dvojitú vázbu vázne, tak potom musím naraz súhlasit s Trianonom a odsúdit ho. Avsak akykol vek názor, ktory pripustí, ze Trianon mohol mát aj pozitívnu stránku, lebo napríklad umoznil samostatny vyvoj národom, ktoré dovtedy zili v mensinovom polození, vyvoláva hnev Mad arov. Kategoricky odmietajú takúto interpretáciu a zacnú argumentovat tym, ze Vel ké Mad arsko, cize Uhorsko, bolo perfektnym hospodárskym celkom, a vsetci by sme zili ovel a lepsie, keby sme boli zostali spolu. Na druhej strane akykol vek názor, ktory spochybfiuje hranice medzi Slovenskom a Mad arskom, vyvoláva hnev Slovákov. Oni argumentujú tym, ze juzná hranica slovenského etnika pred násilnou mad arizáciou bola este nizsie, ako tzv. trianonská hranica. Ak sa nechceme pohádat ani s jednou stranou, lebo sa pridrziavame svojej dvojitej vázby, tak potom je najmúdrejsie mlcat. A mohol by som povedat desat d alsích podobne komplikovanych príkladov. Preto si myslím, ze zit v dvojitej vazbe v tychto casoch je fikciou. Súcasná politika a súcasnou politikou manipulovaná verejná mienka netoleruje kompromis v otázkach národnyeh. Skolstvo a cirkev stoja takisto na národnejplatformé a prejavujú málo empatie voci obavám susednych národov a národnostnych mensín. Nast astie sú l udia, vedei, intelektuáli, sem-tam aj politici, ktorí sú ochotní akceptovat aj druhú stranu a hl adajú moznosti riesenia problémov cez zblizenie národov, a nie cez jednostranne vyhodné opatrenia. Avsak politik s takymi názormi a s takym programom nezíska vel a hlasov vo voltiách. Volicom sa viac páci trochu konfrontacná národná ideológia.

11 Február 2001 Dvojitá vázba je vel mi dobrá ideológia na zastieranie schizofrénie, do ktorej sme sa dostali na ceste, ktorá vedie k úplnej asimilácii. Krácame v jednosmemej ulici, vzd al ujeme sa ireverzibilne od starych slovenskych korenov a blízime sa k novej mad arskej identite. Opacnym smerom nemozno íst. Je nám l úto tych korenov, ale némámé na vyber. Niektori sa pokúsili vrátit k tym korenom. Dosiahli iba tol ko, ze ostatní sa dívajú na nich nechápavo, ako na vodica, ktory ide oproti premávke v jednosmemej ulici. Je to síce mozné, ale aj riskantné a konfrontacné. Vzorny národnostny zákon Bol by som vel mi nespravodlivy, keby som sa nezmienil o národnosínom zákone. Mad arsko sa totiz mőze pochválit so zákonom urcenym pre národnostné a etnické mensiny. Schválením tohoto zákona Mad arsko ukázalo dobrypríkladpre célú Európu, a získalo medzinárodné uznanie aj zo strany Ameriky. Avsak pri praktickej realizácii sa ukázali vázne nedostatky. Vysvitlo, ze zákon deklaruje krásne princípy, ale negarantuje podmienky a prostriedky pre ich realizovanie. Neuskutocnila sa ani harmonizácia ostatnych zákonov s národnostnym zákonom.takze darmo deklaruje národnostny zákon právo mensín napríklad na parlamentné zastúpenie, ak volebny zákon neumoznuje vofby mensinovych poslancov. Mámé sa deklaruje právo na vzdelávanie v matercine, na pouzívanie mensinovych jazykov na úradoch a vo verejnom zivote, ked chyba potrebná infrastruktúra, institúcie a chybajú najmá financné prostriedky. Nestací deklarovat právo na skolstvo v národnosínom jazyku, ak nie sú prostriedky na takéto skoly. Nestací vyhlásit, ze národnostny obcan má právo studovaf v materskej krajine, ak získaná kvalifikácia sa v Mad arsku neuznáva. Takze národnostny zákon zostáva iba v teoretickej rovine a jeho úcinnost je závislá na dobrej alebo zlej vőli aktuálnej vládnej gamitúry a miestnych samospráv. Tazkoje nesúhlasif s podozrením, ze zámier tvorcov tohto zákona nebolo riesenie problémov tunajsíclt mensín. Islo im skőr o to, aby mali d alsíprostriedok na vyvíjanie politického tlaku na susedné státy v záujtne etnickych Mad arov. Kultúrna autonómia Národnostny zákon deklamje právo mensín na samosprávu a na kultúmu autonómiu. Autonómia mensín je vel mi citlivá otázka v nasom régióné, lebo nosi v sebe zárodky dezintegrácie státu. Kultúrna autonómia ako taká este neohrozuje nic, ale tym, ze vzniká na etnickom základe, mőze byt akymsi predchodcom nárokov na územná autonómiu etnickej mensiny, co je uz iba na krok od separatizmu. Preto sú vlády susednych státov natol ko opatmé, ked si etnickí Mad ari ziadajú autonómiu. U nás, v Mad arsku nic takéto nehrozí, lebo tunajsie mensiny uz netvoria kompaktné obyvatel stvo, májú pomeme slabé národné povedomie a ich materské krajiny ich nepovzbudzujú v tomto smere. Takze aj my, Slováci v Mad arsku, si mőzeme vytvorit svoju kultúmu autonómiu, lebo tym pravdepodobne negenerujeme politické obavy vo vacsine. Ale nerobme si vel ké ilúzie, neocakávajme od nej zázraky. Ziadna kultúrna autonómia nemöze aktivizovat zivot v kultúre, ktorá je pre l udí neznáma. My, tunajsí Slováci, sme zvykli na mad arskú kultúru, slovenská spájame skőr s folklórom. Vsetko co by sme mohli nazvat vyssou alebo modemou kultúrou, prichádzalo k nám v mad arcine alebo v novsích casoch v anglictine. Okrem toho sú tu este aj nase t azkosti so spisovnou slovencinou. Prevazná vacsina z nás hovorí nárecím a nenaucila sa spisovnú slovencinu. Je paradoxom, ze nasa humanitná elita, ktorá ovláda spisovny jazyk, mohla by ho odovzdat d alsej generácii a tym rozsírit intelektuálnu bkm pre modemú slovenskú kultúm, si coraz castejsie dáva svoje deti do mad arskych skől. Jazyk Kl úcovou otázkou prezitia národnostnej mensiny je zachovanie svojho jaz.yka. A práve tu je nasa najváznejsia bieda. Slovencina uz stratila skoro vsetky funkcie v nasich komunitách. Uz prestáva byt dorozumievacím prostriedkom aj v rodinách. Pred dvadsiatimi rokmi este nebolo zriedkavost ou, ze v rodinnom kruhu sa hovorilo po slovensky. Postupne vymrela, vymiera aj posledná generáció, pre ktorá slovencina bola jazykom prvyrn. Terajsie dospelé generácie ovládajú slovencinu uz iba pasívne: rozumejú, ale vyjadrujú sa uz vel mi t azko. Uprednostnujú mad arcinu, ktorn ovládajú perfektne. Za svoju slabú slovencinu sa niektori aj hanbia, takze sa vyhybajú stretnutiam so Slovákmi zo Slovenská. Vyskytne sa aj taká paradoxná situácia, ze ked pride k nám delegácia zo Slovenská, nasim Slovákom odl ahne, ak medzi host ami je aj Mad ar, s ktorym sa dá zhováraf po mad arsky a nemusia sa tá p it so slovencinou! Casto sa nás pytajú, preco si necháme vymriet slovencinu? Preco si ju nechránime, nepestujeme, nepouzívame. Ved vojvodinskí a nadlackí Slováci, ktorí pochádzajú z toho istého dolnozemského jazykového ostrova, si J J L Á ^ T E Zakladá sa miesany spevácky zbor pri Slovenskej samospráve Budapesti. Veková kategória: od 18 do 70 rokov. Záujemci sa mőzu hlásit na sekretariáte SSB (T.: ). Skúsky by mali byt kazdy piatok. Cakáme vasé prihlásky! Vedenie SSB zachovali jazyk. Je to komplexná otázka. Jeden z faktorov mőze byt, ze v ich prípade sa zmenil státny jazyk, a tym pádom zmizol mad arizacny tlak (ide o jednu zo spomínanych pozitívnych stránok Trianonu). V nás ten tlak zostal, dokonca zosilnel a úspesne vytlácal slovencinu zo spolocenského a hospodárskeho zivota. Na vel mi dlho znemoznil kazdy pokus o zalozenie institúcií pre kultúm v slovenskom jazyku. Dostali sme sa do takého stavu, ze síce este mámé slovencinu, ale uz bez funkcie. Okrem malej skupiny slovencinárov a humanitnej inteligencie takmer nikto ju nepotrebuje v práci, ani v spolocenskom zivote, ale uz ani v rodinnych stykoch. Módnym vyrazom: zivot nás nemotivuje zachovat si ju. Vezmime si napríklad inziniera, lekára, alebo takého vyskumníka, ako som ja. Vsetci sme studovali na mad arskych vysokych skolách z mad arskych ucebníc. Póznámé mad arské odbomé vyrazy. V Mad arsku nikdy nebolo, ani dnes neexistuje kníhkupectvo, v ktorom by sa predávala slovenská odbomá literatúra. Po skoncení univerzity sme si coskoro uvedomili: ak chceme drzat krok s technikou a vedou, musíme sa neprestajne ucit. Avsak prírodné a technické vedy sú medzinárodné, a jazykom odbomej literatúry je anglictina. Je to vlastne diktát Ameriky, ktorá uz niekol ko desafrocí panuje nad prírodovednymi vyskumami. K tomu sa cely svet musí prispösobit a naucif sa anglictinu. Aj na Slovenskú, aj v Mad arsku. Pre nás, Neamericanov, je to vel ká nevyhoda, ze po stúdiu v malych státnych jazykoch si musíme osvojit este aj anglickú terminológiu. Americanom na vsetko stací jediny jazyk. Ale zbehlosf v anglickej terminológii má aj vel kú vyhodu. Po célom svete so vsetkymi kolegami sa dohovorím vo svojom odbore, v tejto reci sa vsetci dokázu so mnou zhovárat! Aj moji slovenskí kolegovia. Nie som teda zainteresovany na osvojení si slovenskej terminológie. Ak sa ju predsa naucím, má to inú, néz praktickú prícinu. Ja som to urobil. Nie vsak preto, ze by som to bol v práci potreboval. Celkové hodnotenie Celkovo ako hodnotím situáciu nasej mensiny? Ci je zlá alebo dobrá? Odpoved závisí od toho, ktorym kritériám dávam prioritu. Ak je prezitie národnosti ako jazykovej a kultúrnej mensiny najddlezitejsie kritérium, tak je situácia tragická. Neverím, ze mámé sáncé na dlhú existenciu pri tychto spolocenskych a materiálnych podmienkach a pri takejto absencii politickej dobrej vőle vo vláde a v parlamenté. Z tohto hl adiska mad arská národnostná politika je najhorsia v célom régióné, lebo nedokáze zabránit totálnej jazykovej asimilácii svojich mensín. Nemőzem vsak tvrdit, ze sme pod silnym politickym tlakom. Nie sme nútení vzdaf sa národnej identity. Z tohto hl adiska je situácia dobrá. Ale politika vlády voci nám je dvojtvárna. Nevenuje nám vel a pozomosti, lebo si je pravdepodobne vedomá toho, ze nie sme schopní na politickú sebaobranu. Nie sme uvedomelí etnickí Mad ari, némámé politické ambície a némámé odvahu obrátit sa na medzinárodné fára so st aznost ami. Sme dobrá mensina, poslusná, lojálna, mozno trocbu aj servilná. Spievame, tancujeme, milujeme svoju krajinu, nevyjadrujeme sa o nej hanebne a neprekázame pri politickych ambíciach vlády, ked vyvíja tlak na susedné krajiny, aby vynútila tamojsím mad arskym mensinám aj také práva, aké ani my némámé. Susedné státy mőzu závidiet Mad arsku nielen ekonomické úspeclty, ale aj mierumilovné a prispősobivé mensiny. (Prednáska Mateja Sipického, profesora Univerzity L. Kossutha v Debrecine, uznávaného genetika a byvalého predsedu ZSM, odznela v októbri m. r. na vedeckej konferencii ZSM a DSK v Békésskej Cabe Slováci, slovenská národnost'-ako d alej.)