CASOPIS SLOVENSKEJ SAMOSPRÁVY BUDAPESTI B U D A P E S T IA N S K Y Slovák VI. ROCNÍK 3. CÍSLO S prílohou vm ad arcine JÚN 2001 Páni ucitevke P osledny den v p rvej triede. Vel a sm e sa naucili, stojim e tu v tejto chvíli p ln í lásky, p ln í vd aky ako rozkvitnuté maky, aby sm e vám povedali, ako sm e vás radi mali, za vás úsmev, vasé sióvá, ktorym i ste vzdy a znova roztvárali nase oci ako kvety p o úbocí. Za to vsetko, co uz vieme, s láskou vám dnes d akujeme. O tej láske vsetkych detí nech vám vravia nase kvety. (Jarm ila Stítnická) Z O B SA H U Zdravíme nasich ucitevov! Správy z obvodov 3. s. Zo zivota Klubu dóchodcov 4. s. Zdravíme Alexandra Kormosa 6. s. Folklorista a básnik 7. s. Na co mőzeme byt hrdí 8. s. Slovensky literárny veéierok 9. s. Nase trampoty 10. s. Nasa krízovka 12. s.
ZO ZIVOTA OBVODOV V OBRAZOCH Mladí hudobníci z Mlynkov na prehliadke spevu a hudbv v Slovenskom institúte Mal ba inspirovaná románom Jadvigin vankúsik
SPRÁVY Z OBVODOV Kestúcania pod Budínskym hradom! Slováci zijúci v 1. obvode násho hlavného mesta uz tradicne pozyvajú na svoje podujatia spevákov a tanecníkov z ned alekych slovenskych dedín Pilísskeho (kedysi Plesského) pohoria. A tak pod sochou král a sv. Stefana na Budínskom hrade uz nie ráz prekrásne, tak po pilíssky, spieval a tancoval mi povedal aj jeden chlap. Druhá casf programú totiz bol vol ny rozhovor za prestretym stolom. Zobkalo sa, popíjalo sa, no a - ako inak spievalo sa. Po pilíssky, ale aj po rákoskerestúrsky, lebo aj odtial, az tak zd aleka si prisli pozriet zeny nasich chymych Kestúcanov. A ked uz tam boli, zachcelo sa im ukázaf, ze zato aj ony vedia spievat. Bolo to pekné. Som presvedceny, ze ti co tam boli, natrafili na tú pravú, originálnu slovenskú podpilíssku zábavu, na ktorú len tak l ahko nezabudnú. Gregor Papucek V 6. obvode vytvorili tradíciu Kestúcania vedia ako na to! súbor Pilísan z Mlynkov. Do Osvetového strediska 1. obvodu nám doniesli kus pilísskeho sveta a jeho nálady cívski skoláci a clenky zenského spevokolu. 30. mája k nám zavítali Kestúcania a zriadili nám parádny kultúrny vecierok. Klobúk dole, Kestúcania ktorych tu reprezentovalo 13 zien a 7 muzov, vedia ako na to! Na javisko si vygúl ali súdok kestúckeho moku, po stole porozkladali poháré, nezabudli si doma ani násosku, ani harmoniku, ba ani veselé slovenské pesnicky! A ked sa poháriky zacervenali od vína, aj harmonika sa ozvala, o krojovanych zenickách okolo nich ani nehovoriac. A ked ze víno mali nie omsové, veru ani pesnicky neboli vyslovene kostolné: Bumstadrára, sidli-fidli, starí voják holku midii... - a tak sa im to sibalo. Niektorí nasi videli, ani neslíchali. Ked ze ani my, Budíncania, sme nechceli ostaf celkom dlzní svojim Kestúckym host om, pozvali sme si Katku Hollósyovú, ktorá prisla s gitarou. Tá im natrafila na citlivú strunu: zahrala a zanőtila im zhudobnené básne o tóm ich posvatnom Pilisi, az im z ocí doslova slzy vycarila. Ked bolo po programé, prisla za mnou jedna z tych Cívaniek a takto mi povedala: Víte, to difcátko tak pekne spívalo, ze ked vislovilo slovo Pilis, az mi zimomravki po chrbte behali! A to este nic, lebo cosi podobné Slovenská samospráva 6. obvodu sa rozhodla, ze kazdy rok koncom apríla - pri prílezitosti vyrocia vysviacky pamatnej tabule vyznamného slovenského dramatika Jéna Palárika v kostole Sv. Terézie - slávnostne umiesti veniec spomienky pri tejto tabuli. Na fotografii vidíme clenov poslaneckého zboru Slovenskej samosprávy 6. obvodu v spolocnosti miestneho farára kanonika Györgye Chrísta (sprava tretí) pred ovencenou památnou tabul ou. P R O R Ο K Na námestí v Pesti stary prorok vestí! Predpovedá l ud om osudy. (Jednym klame, druhych osudí.)
4 Jún 2001 Z0 ZIVOTA KLUBU S LO V EN S K YC H DŐCHODCOV Nasi dőchodcovia sa nenudili ani v predoslych tyzdnoch. Návsteva obnoveného kastiel a v Nagytétényi, ktory ako múzeum, svojimi pestrymi vystavami kobercov a moderného nábytku sa stal vyznamnou atrakciou juzného Budína, sa právom zaradil medzi zaujimavé programy násho klubu. Pre tych, ktorí uprednostnujú vylety do prírody, zaciatkom jari krásne zázitky núkal program do chráneného prírodného areálu Sashegy (vrch Őrlik). Toto naoko skromné orlie bralo nie náhodou vzbudzuje nás záujem, ktory bude Skupinka nasich döchodcov na Orlíku (Sas-hegy) stále vacsí pre toho, kto presne pod vrcholom narazí na nepreniknutel ny plot. Aké cudo sa mőze skryvat za tym plotom? Coskoro vysvitne, ze medzi holymi skalami dolomitu, na vel mi tenkom pődnom pokrove sa vytvoril neuveriteine pestry zivot. Preto ho casto nazyvajú i zivym múzeom 1 Budapesti. Ale kazdy návstevník coskoro pochopí potrebu prísnych opatrenl, ved jediny nepremysleny krok z chodníka möze zaprícinit nesmiernu skodu, ktorá sa dá napravit len behom niekol kych rokov. Medzi Slovákmi Hornej Matry Vylet do prekrásnej Matry bol iste spickou jamych programov násho klubu. Bola to vlastne d alsia stanica v rámci viacrocného programú navstevovania ci objavovania slovenskych obcí Mad arska. V oblúku Sevemého stredohoria sme si uz objavili cely rád slovenskych dedín. Boli sme v Börzsönyi (kedysi Brezany), Bukovom pohorí, a zavítali sme i do Zemplínskeho pohoria. Do bujnych kútov Matry sme sa dostali od západu cestou cez Pastúchov údolím potőcka Csörgő. Prvou nasou zastávkou bola malá dedinka Fallóskút, blízko ktorej sa vytvorilo celkom Juraj Blasko nás oboznámil s minulost ou okolia novodobé, veriacimi casto vyhl adávané pútnické miesto Svatá Studna. V pekne upravenych priestoroch nás ochotne privítal pustovník Paskal (vlastnym menőm Sándor Szél). Od neho sme sa dozvedeli, ze na tomto mieste sa istému manzelskému páru zjavila svatá Panna Mária. Následkom tejto vidiny sa postupne vytvorilo a podnes sa vytvára toto posvátné miesto. Onedlho sme sa ocitli v centre Hornej Matry, v dedine Huta Pát domkov (od r. 1938 Mátraszentimre). Je to najvyssie (835 m nad morskou hladinou) leziaca dedina v Mad arsku. Tu nás uz cakal dobry priatel Juraj Blasko, byvaly ucitel a riaditel miestnej skoly, dnes uz na dőchodku, aktívny elén miestnej slovenskej samosprávy a elén zboru poslancov CSS. Pochádza síce zo Sarvasu, ale jeho vyse 40-rocny pobyt v tomto kraji si vykonal svoje: stal sa lokálpatriotom svojho nového domova. Dostali sme mnozstvo informácií o zivote tu zijúcich Slovákov. Prist ahovali sa sem zaciatkom 18. storocia spolu s Nemcami, ale prítomnost Nemcov dnes uz pripomínajú len niektoré mená ako Stuller, Odler, Stork a pod. Pritom dediny tohoto okolia si podnes zachovali svoje slovenské názvy: Horná Huta, Suchá Huta, Huta Pat domkov (dnesné mad arské názvy dostali najskőr len az r. 1938). Uz aj pővodné názvy dedín prezrádzajú, ze predkovia tu zijúcich Slovákov sa zaoberali hutníctvom, presnejsie vyrobou skla. Popri tóm aj pálením dreveného uhlia. Zial, tieto remeslá uz takmer úplne zanikli. Ich miesto postupne prevzala t azba farebnych kovov, ktorá sa nadnes - ci uz prechodne alebo natrvalo - tiez prerusila. Následkom nepriaznivych pomerov jednak po vojne sa mnohí presídlili na Slovensko, jednak aj pocet tych co tu ostali, postupne klesal az natol ko, ze dnes uz v tychto dedinách zije len okolo 600 l udí. Vychodisko pre tunajsích obyvatel ov by mohol znamenat predovsetkym rozvoj cudzineckého ruchu a turizmus. Tunajsí Slováci sa snazia zachovat svoju slovenskú kultúru. O tóm svédei ich pekne zariadeny oblastny dóm, májú Slovenskú cardu v ktorej varia chutné slovenské jedlá a nechyba z nej ani Zlaty bazant. V skole sa vyucuje slovensky jazyk, ziaci sa aktívne zapájajú do celostátnych kultúmych podujatí. V tejto oblasti vsak májú este vel ké rezervy, ktoré by mali vyuzit. V ozaj dobrej nálade sme sa pustili do d alsieho objavovania krás a zaujímavostí tohto kraja. V carde, ktorá nesie menő chymeho matranského zbojníka Vidróczkeho, sme si mohli vypocut zaujímavú prednásku o jeho zivote z úst vedúceho cardy. A kto je uz ráz tu, nemőze vynechat ani Galyatető a jeho sanatórium, v ktorom je zriadené múzeum pripomínajúce casty
Pri vodnej nádrzi na Gellértovom vrchu Pri najvyssie vycnievajúcej skale Mad arska tunajsí pobyt vel kého hudobného skladatel a Zoltána Kodálya, ale musí si pozriet aj najvyssie vycnievajúcu skalu Mad arska oznacenú císlom 1014 m a menőm Kékestető. Odtial sme sa spustili do podmatranského mestecka Dindes, kde sme mali uz len tol ko casu, aby sme si ochutnali z nie náhodou vychyreného moku tohto kraja. L. P. Návsteva Univerzity vytvarnych umení Medzi najt azsie a najnárocnejsie úlohy patrí zásobovanie vefkomiest pitnou vodou. Budapest patrí medzi tie st astnejsie metropoíy, ved jej územím preteká Dunaj, najvácsia veírieka Európy. Pitnú vodu vsak necerpá priamo z Dunaja ani napriek tomu, ze na brehu rieky sa nachádzajú stovky drenáznych studní. Aj v celoeurópskom meradle jedinecny poklád pitnej vody sa nachádza vo vodonosnych vrstvách Senondrejského ostrova a Cepelu. Zo 600 senondrejskych studní sa denne dostane do hlavného mesta 680 tisíc m3 kvalitnej vody, cím sa vlastne pokryje potreba az na 60%, d alsie zásoby zabezpecí prevazne Cepel. Voda zo spomenutych studní veíkorozmernym potrubím a pomocou obrovskych cerpadiel sa dostane do viac sto vodnych nádrzi, a odtial uz k spotrebitel om. Vodná nádrz na severnom svahu Gellértovho vrchu bola vybudovaná v rokoch 1973-74 s kapacitou 80 tisíc m3. Návsteva impozantného diela je sama osebe veíkym zázitkom, ktory sa d alej stupnuje jedinecnym vyhl adom na Pest a Budin. L. P. Národnostny kultúrny festival v 13. obvode Vychova vytvarníkov - grafikov, maliarov a sochárov - möze prebiehat v röznych institúciach, ale tá najvyssia, akademická sa koná na Univerzite vytvarnych umení (prednedávnom este figurovala ako vysoká skola). Zvonku krásne upravená budova zvnútra pripomína akysi umelecky neporiadok, co predovsetkym súvisí s culym zivotom ustanovizne. Tazko by sa vsak dalo utajit, ze nedostatok financií veími st azuje zivot univerzity. Jednoznaőne svédei o tóm umelecká dielna velikánov, zvaná Epreskert. Preslávené budovy a samotná záhradka - kde vol akedy medzi inymi tvorili sochári Alajos Stróbl a jeho syn Zsigmond Kisfaludi Stróbl, alebo maliari Gyula Benczúr a Károly Lotz - by si zaslúzili oveía vácsiu pozornost, néz akej sa im dnes dostane. L. P. Éva Koncosová, maliarka, v spolocnosti Pavla Závadu Dőchodcovia si prezerajú práve instalovanú vystavu Osvetové stredisko Atilu Józsefa dna 9. júna ozilo hudbou, spevom a tancami ősmich národností zijúcich v 13. obvode. Osem národnostnych samospráv za podpory samosprávy obvodu a samosprávy hlavného mesta zorganizovali uz tradicny vel kolepy národnostny festival. Zacalo sa to vystavou umeleckych obrazov, a potom uz na javisku sa striedali národnostné súbory spevu a tanca. Slovákov reprezentovala maliarka Ενα Koncosová, súbor Pramen a dve ziacky slovenskej skoly.
Jún 2001 nái[fo(d Msműlks). ARc^ismcálira 3&Dirim(D ai2 Preco? Lebo je nás, vel a urobil pre Slovákov v Mad arsku a má 60 rokov. Narodil sa r. 1941 v pilísskom Santove v mnohodetnej rol nícko-vápenárskej rodine. Studoval na Ucitel skom ústave J. A. Komenského a na Filozofickej fakulté Univerzity ELTE v Budapesti (odbor slovencina-rustina 1966-1970). Hned potom na vecernej skole Zvázu mad arskych novinárov získal aj novinársky diplom (1971). Pracoval v Demokratickom Zváze Slovákov v Mad arsku (DZSM), vyucoval svoje odbory vo svojej rodnej dedine, potom bol redaktorom literámej rubriky Eudovych novín (1971-1977), d alej zodpovednym redaktorom slovenskych publikácií vo Vydavatel stve ucebníc v Budapesti. Vyucoval na budapestianskom slovenskom gymnáziu, neskőr tri roky bol vychovávatel om v ziackom domove v Békésskej Cabe. Odtial sa vrátil do Budapesti a bol zodpovednym redaktorom na Samostatnom národnostnom oddelení Národného vydavatel stva ucebníc. Ked po roku 1990 sa vyclenila skupina národnostnych pracovníkov z tohoto vydavatel stva, aby si zalozila svoje národnostné vydavatel stvo, aj on bol medzi nimi. Zalozili si Vydavatel stvo ETNIKUM a A. Kormos v nőm pracoval ako redaktor az do zániku tohoto vydavatel stva 1999). Bol hybnou silou a dusou nasej literárnej obrody v druhej polovici sedemdesiatych rokov 20. storocia, iniciátorom spolupráce literátov, co vyústilo cez vydanie antológie Vyhonky (1978) a antológie detskych básní Fialőcka, fiala (1980), do zalozenia Literárnej sekcie M VDZSM (1981). Jejednym zjej 11 za- SLOVAK FÓR BEGINNERS ÖUCORIEDIE CENCÚE BEAKOT OJO ZÚZOE FIFLENA OHREBLO ÍVER PEEAST SPAKRUCIE BACHRÁN OSUHEE FRNIAK STRÍDZA GÁNIT HARUEA LUPIENOK ZARTIAR HRIATő DEMÁNOVKA CICERÓK BLSINEC BRYZGAT ORASPEOVAT DZUGAT PRIEHRŐf BORIEVCIE MLIECNIAK (Odkukané v Bratislave, Michalská 9) Kníhkupectvo TÁTRÁN - vyklad NAD DUNA JÓM Obidvom krásnym brehom podávat srdce na dlani, krvavym orlím peront obidva povzniest nad rany. Víchor ma z brehov rúna, nechce ma pustit' do ciel a, neotvára sa brána, st aby sa nikdy nechcela. Za bránou nad Dunajom premávka mostom vymiera, posmieva sa mi riviera. Predsa som inotajom na oboch brehoch vel rieky storakym kliatbam naprieky. 1985 VEDECKY SEMINÁR V NITRE kladajúcich clenov. V rokoch 1988-1990 bol aj jej predsedom. Po zalození literárno-spolocenského stvrt rocníka SME (1988) sa stal jeho séfredaktorom. R. 1990 zalozil Slobodnú organizáciu Slovákov (SOS) a stal sa aj jej predsedom. Tvrdo sa postavil na stranu nasej Slovace a nebojácne sa dozadoval jej národnostnych práv. Publikovaf zacal r. 1973. Od r. 1981 mu vysli nasledujúce samostatné zbierky básní: Polyfónia-Polifónia (Budapest 1981), Plamene jazyka (Bratislava 1986), Polyfónia II - Polifónia II (Budapest 1986), Ohnivá kytica - Tűzcsokor (Budapest 1991), Okrídl ovanie kosou - Lobogó szárnyam (Budapesf 1995), Aforizmy- Aforizmák (Budapesf 1997). Vydal zbierku zhudobnenych básní Spievaj s nami! (Budapesf 1988), zbierku l udovych piesní F santofském Pilisi (Budapesf 1990). Je spoluautorom aj antológií Chodníky (Budapesf 1984), Je to? (Bratislava 1996), Medzi nebom a zemou (Budapesf 1997). Básne a preklady mu uverejnovali aj slovenské a mad arské casopisy tak v Mad arsku, ako aj na Slovensku. Osobitnou kapitulou by bolo predstavenie jeho bohatej publicistickej cinnosti. Dakujeme násmu básnikovi, prekladatel ovi a publicistovi Alexandrovi Kormosovi za vsetko (a nie je toho málo!), co urobil za nasu národnosf, blahozeláme mu k jeho zivotnému jubileu a prajeme mu vel a dobrého zdravia, pohody, tvorivych síi a chuti do písania. V nasledujúcich císlach este sa k nemű vrátime. Redakcia Na Univerzite Konstantína Filozofa v Nitre v dnoch 16.-17. mája 2001 sa konal vedecky seminár o slovencine a slovenskej kultúre v zivote zahranicnych Slová-kov, resp. o zivote a tvorbe básnikov Vít azoslava Hronca (Juhoslávia), Grego-ra Papuceka (Mad arsko) a Ondreja Stefanka (Rumunsko). Robilo sa to na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty pod zástitou ministra skolstva SR Milana Ftácnika. Podujatie podporoval aj Spo-lok slovenskych spisovatel ov na cele s jeho predsedom Jánom Tuzinskym. O zivote a diele troch básnikov bude vydaná kniha este v tomto roku. Redakcia
R I S T A A ÁSAI Zamysl at sa nad Papucekovou zbierkou l udovych piesní spod Pilísa Zahucali hory z roku 1983, to je robota pre etnomuzikológov. Prídu si na svoje. Nájdu v nej kopu príkladov na paralely s tymi najznámejsími textovymi a notovymi podobami západoslovenskych piesní v rámci variacného a migracného procesu. Nájdu tu i celkom nővé, akoby zakonzervované motívy, ktoré sa mohli zachovaf len vd aka ci napriek svojej izolovanosti v neslovenskom prostredí. Nájdu tu i príklady, ked sa na vseobecne známy mad arsky nápev zlozil alebo upravil slovensky text. Mőzu sa kochat v makarónskych dvojjazycnych textoch satiricky podfarbenych piesní. Mőzu sa zamysl af nad ich zánrovou variabilitou, nad vel mi svojráznymi baladami, regrútskymi a vojenskymi piesnami poznacenymi koloritom prostredia a doby, ved sa v nich prelínajú slovenské reálie s mad arskymi (Dunaj, Trencín, Ruzomberok, ale najmá Pilis, Santov, Damás, Mlynky, Pomáz, Pest, Ostrihom). Mne tu vsak ide o cosi viac a o celkom iné. O to, aky vzt ah má k tymto piesnovym tradíciám zberatel a básnik v jednej osobe. Ako sa modemy básnik Gregor Papucek dokáze zhodnút s Gregorom Papucekom - osamelym zberatel om tradicného piesnového repertoáru. Sám sa o tóm vtipne i sebaironicky vyjadril v motte k tretiemu cyklu Okolo Pilísa v básnickej zbierke Tvrdé hrudy z roku 1988: Kálná voda t ece okolo Pilísa, stójí v néj Papucek, rími do néj mísá. Nebudem vychádzaf z básnikovho tvorivého idiolektu, ktory nepoznám a pokus o jeho definíciu by sa pohyboval iba v oblasti dohadov, domnienok, indícií. Jednoducho sa zahrám na detektíva a celkom mechanicky sa pokúsim vcítit do mentality rodol uba, regionálneho bádatel a vystavenému cudziemu vplyvu a neohrozeného záchrancu archetypálne spirituálnych znakov entity svojich predkov v hodine dvanástej, ci pát minút po dvanástej, ved kult slovenskej l udovej piesne v dvojjazycnom prostredí zaniká. Núkajú sa mi pod jazyk i pod pero l udové texty zo spomínanej zbierky Bolo by treba Tak mi vyrástli moje ratolesti, ako ked niekto facku dostane. Neviem len, neviem, ako sa mi vmestí do osudu to vel ké poslanie. Ako dokázem nosit lámpás potme, uzucky chodnícek vám osvietit tym krehkym svetlom, kym sa nerozodnie, ukázat vám Ariadninu nit. Bolo by treba nájst akúsi fmtu, ako sa dostat z tohto labyrintu. Budin 6. jun 2001 pilísskych l udovych piesní v konfrontácii s modemymi textami v básnickej zbierke Tvrdé hrudy. Vtedy Papucekova tetka Kata Pavlenáková, od ktorej pochádza znacná casf piesnového repertoáru z Pilísa, uz nezila. Básnik a vd acny zberatel jej so synovskou úctou venoval stvorversie In memóriám: Cas vám bunky zobe pod hlinenym stanom. Co pesniciek v hrobe, to byliniek na nőm. Aj básnikove lyrické vízié, ktorymi sa vracia do detstva v rodnom kraji, do chotára mal ovaného v konfrontácii s budínskym vel komestskym vreskom meluzín, májú podobu nedospievanej l udovej piesne: A matka doma zehlí bielizen, uz od svitania spievame si, ze Zahucali lesy... - tak prejde cely defi. Básnikov poeticky obraz koresponduje so zberatel ovym zistením v úvode k pilísskej zbierke, ze jeho matka kade ide, tade spieva, ze v Mlynkoch sa spievalo vzdy a vsadé - doma i v chotári, v kostole i v krcme. Spomenul som, ze zberatel Gregor Papucek zabúchal na zakliatu trinástu komnatu zabúdanych l udovych piesní v hodine dvanástej, ci pát minút po dvanástej. Je chvályhodné, ze v tejto práci pokracuje, nemieni a nesmie prestat, kym vsetky pamiatky nasej l udovej kultúry nebudú pod strechou a nie na cintoríne. Básnik a zberatel je presvedceny, ze v l udovej piesni sa skryva jazyková entita cloveka, ktory sa jej pod vplyvom cudzieho civilizacného tlaku odcudzuje. Zial, starí l udia vymierajú a odnásajú svoje piesne do hrobu. S piesnou odchádza i jazykové povedomie. Básnik to v poetickej skratke vyjadril v tomto osemversí: Pilísskí cintorín, zahrádka zelená, a do néj padaju prekrásné semená... Zárodky pod hlinou, duse ich ospalé, v mnohych rec slovenská zakliata ostane! Nest astné dusicky, predkovia, otec, mát, pocujte moju rec, budem vás odklínat! Poviem vám slovícka tak zriedka slychané, skrupinka pukne sa, dúsa z nej povstane. Skl ucujúci paradox! Na jednej strane básnik chce odklínat rec predkov, ale na druhej strane si uvedomuje tragikomickost súcasnej situácie, o com svédei parodicky vzdych - Dőverné vyznanie násho ziaka-neboráka: Po slovensky ucím tuná, hodím do gymnáziuma. Kcem byt izé, óné, íny... professorom slovenciny. Ziada sa este dódat, ze Gregor Papucek pred dvoma rokmi zredigoval l udové rozprávky spod Pilísa v podaní tetky Marisi Jánskej, ktoré zozbieral Stefan Lami a vysli pod názvom Drotár podrotuje slnecko (1999). Rozprávacka, aktívna nositel ka l udovych tradícií, si v súlade s názormi redaktora-básnika zaspomínala: V óvod e zme sa moseli ucit mad arskí, ale zme neved eli. Jako ze neská d et i neved á slovenskí, bár jích v skolke aj ve skole ucá! (s. 247). Ale za to nemőze Tudóvá rozprávacka, ani zberatel a zostavovatet, ani nás básnik. Vsetkym patrí úprimná vd aka, tá sa vsak slovami nedá vyjadrit. Jozef Melicher
Jún 2001 Na co mözeme byt hrdí Názvy Bratislavy Bardejov v zozname svetového dedicstva obyvatel ov Zeme Goticky kostol sv. Egídia * Bardejov 31. mája (TASR) - Ako pod akovanie vsetkym, ktorí zili a tvorili v Bardejove, ale aj ako obrovsky morálny závázok odovzdaf duchovné dedicstvo v neporusenom stave budúcim generáciám vníma primátor Bardejova Boris Hanuscak zápis tohto slobodného král ovského mesta do Zoznamu svetového dedicstva obyvatel ov Zeme. Oslava spojená so slávnostnym aktom odovzdania certifikátu o zápise sa chystá v Bardejove o tyzden - vo stvrtok 7. júna. Dobsinská l adová jaskyna y Zozname svetového prírodného dedicstva *Dobsinská l adová jaskyna 3. júna (TASR) - Certifikát o zaradení Dobsinskej l adovej jaskyne do Zoznamu svetového prírodného dedicstva prevzali dnes z rúk státneho tajomníka Ministerstva zahranicnych vecí SR Jána Figel a zástupcovia Slovenskej správy jaskyn (SSJ).... Pri tejto prílezitosti v areáli jaskyne odhalili sklenenú památnú tabul u, pripomínajúcu rozhodnutie Vyboru pre svetové dedicstvo. Mladí slovenskí fyzici zvít azili na medzinárodnom turnaji vo Fínsku *Bratislava 1. júna (TASR) - Slovenské druzstvo mladych fyzikov zvít azilo na 14. Medzinárodnom turnaji mladych fyzikov (IYPT) vo finskom meste Espoo. V konkurencii 18 druzstiev zo 16 krajín Európy, USA a Austrálie sa slovenskému druzstvu ako jedinému podarilo vyhrat vsetkych 5 vyberovych kői a postúpit tak do finálé, kde porazili Austráliu a Nemecko. Bavorsky letopisec Aventimis (16. stor.) znamenite póznál historické pramene tykajúce sa územia Vel kej Moravy (dnesnej Moravy a Slovenska), ktorá mala v stredoveku ovel a vácsiu geografickú rozlohu ako dnes. Etnické územie Slovákov siahalo v Panónii az pod Blatenské jazero a za riekou Tisou az pod rieku Maros,v com sa zhoduje mad arská (J. Melich, El. Moór) i slovenská jazykoveda. Tento názor sa zakladá na rozbore miestnych mién. Aventinus zaznacil podl a starych pramenov, ze roku 805 Vratislav opravil Bratislavsky hrad a dal mu menő Wratisslaburgium, t. j. nazval ho podl a svojho mena. Uviedol aj rímsky názov Bratislavy, ktory bol podl a jeho zápisu Pisonium. Roku 907 Aventinus podl a pővodnych - stratenych - análov tzv. Annales Juvavenses antiqui zaznacil Bratislavu ako Braslavespurch. V Sol nohradskych análoch z polovice 12. stor., tzv. Annales Juvavenses maximi (nájdené v klástore v Admonte), sa roku 907 uvádza to isté menő v trochu narusenej forme ako Brezalauspurch. Dóst jasné je, ze názov Bratislavy mai formu Braslavú, co znamenalo vlastnícke menő Braslavov. Základ mena Braslav je ten isty ako v mene Borislav, t.j. k infinitívu brati (bojovat ), ale prítomny cas je ború (bojujem). Nosite! mena Braslav bol rovnako ako Borislav nejaky vojensky cinitel. Zápis zacínajúci sa slabikou Brenamiesto Bra- nasvedcuje, ze v oblasti Bratislavy sa hovorilo jazykom, ktorého pokracovanie je v strednej slovencine. Menő Braslav je zlozené: Bra-slav. Zlozené mená mávali spolocensky vysoko postavení cinitelia; napr. Moj-mír, Rasti-slav, Svato-pluk, Prede-slav a pod. Dlhé mená sa skracovali najmá v priatel skom, domácom prostredí. Tak napr. menő Ladislav na Laca, Laco, Stanislav na Stasa a pod. Roku 1042 sa namiesto mena Braslav zauzíval názov Brezezburg (Herrimanni Auqiensis Chronicom), roku 1052 Breisburg, v inych rakopisoch zasa Breziburg, Brezzizburch, roku 1108 uz Bresburg (Bresburch). V nich je vzdy Bre-, ktoré zodpovedá slovenskému Brá-. Mozno, ze Breze-zburg má v prvej zlozke skrátenú formu mena Braslav: Brácá-. K nej sa pripája znak nemeckého genitívu - s+burg. Základ mena Brácá sa v nemeckej reci d alej menil a napokon z neho ostala forma Pressburg. P. J. Safárik (Slovenské starozitnosti, Praha 1837, s. 831) píse: Ve Slovácích mésto Brecisburg, t. Bracislaw, c. Brecislaw an. Bretislaw, nyní Prespurek, 1. 1042 u Hermanna Contracta se pripomíná. V poznámke uvádza: Hermannus Contr.a. 1042. Heimenburg (n. Haimburg) et Brecisburg. Tu má podl a P. J. Safárika pővod dnesny názov Bratislava. Zápisov z 19. stor. je viac. Slovania si menő Bratislav vel mi obl úbili. O názvoch mesta Bratislavy sa viedla najmá po prvej svetovej vojne rozsiahla diskusia. Η. K. (pokracujeme)
Jún 2001 Slovensky hudobno-literárny vecierok Slovenská samospráva 13. obvodu Budapesti usporiadala koncert zo zhudobnenych básní nasich slovenskych autorov. Priestory tomuto sl achetnému podujatiu na 25. apríla zabezpecil Slovensky institút, ktory sídli v 8. obvode. Je cfou násho obvodu, ze básne nasich autorov zhudobnila a predniesla práve jeho obyvatel ka Katka Hollósyová. Medzi host ami vecierka sme mohli pozdravit aj páni Drahomíru Markusovú manzelku vel vyslanca SR, Karla Wlachovského riaditel a Slovenského institútu, Jána Fúzika predsedu CSS a jeho spoluposlancov, ako aj poslancov slovenskych samospráv z obvodov, starsích a mladsích Slovákov hlavného mesta. Podujatie poctili svojou prítomnost ou aj samotní autori zhudobnenych básní: G. Papucek, I. Fuhl, J. Dolnozemsky, G. Hattinger, a básnik chorvátskej národnosti Marko Dekic, ktorého básen do slovenciny prelozil G. Papucek. Tesíme sa, ze tento svojho druhu jedinecny a vel mi úspesny koncert mohla zorganizovat pre nasu Slovac práve nasa samospráva. Chcela by som sa pod akovat Kultúmemu vyboru Starostovského úradu 13. obvodu za financnú podporu, bez ktorej by sme tento skvely koncert neboli mohli uskutocnif. Zuzana Hollósyová Zl ava: Marko Dckic, Gregor Papucek, Durko Dolnozemsky Katka Hollósyová Tanec nepozná jazykové bariéry Pocas necelych troch rokov existencie Slovenskej mensinovej samosprávy 6. obvodu Budapesti sa uz stalo tradíciou, ze na spestrenie kultúmeho zivota obvodu usporiada podujatia pre ziakov nizsích rocníkov základnych skől tohoto obvodu. Iste si spomínate na nasu informáciu o úspechu v poradí uz druhého vystúpenia vokálno-instrumentálnej skupiny Debnic-ka, koncertom zostavenym z dvojjazycnych zhudobnenych detskych básní Sándora Weöresa. Tentokrát - pripájajúc sa k milenámym podujatiam obvodu - poskytol slovensky voleny zbor 6. obvodu moznost nazriet do pokladnice l udovej kultúry jedného s Mad armi tisíc rokov spoluzijúcich národov: Slovákov. Nácvik slovenskych l udovych tancov pre ziakov nizsích rocníkov základnych skől bol nacasovany ku dftu detí, uskutocnil sa 30. mája 2001 v Kultúmom dome Fáklya na Csengeryho ulici v 6. obvode. Organizátori vyhl adali vsetky základné skoly, pősobiace v tomto obvode, ktoré bez vynimky pozitívne reagovali na ponúknutú moznosf. Do domu l udového tanca sa nakoniec vybrali tri triedy zo Základnej skoly Derkovitsa, dve zo skoly na Vörösmarthyho ulici a jedna z Dvojjazycnej základnej skoly v Terézvárosi, nachádzajúcej sa na ulici Hegedű. Pod vedením umeleckej vedúcej folklórnej skupiny Pramen, Evy Szilágyiovej-Subovej - spolu s odusevnenymi ucitel kami - vyse 130 drobcekov drobcilo v sálé na hudbu skupiny Csendes. Deti sa oboznámili so základnymi prvkami zemplínskych tancov a na oddych si s páni Evou aj zaspievali. Najvacsím uznaním pre organizátorov bolo, ze deti na konci povedali: prídeme aj nabudúce. O tóm, ako sa cítili, sa mőzete presvedcif prostredníctvom prilozenych fotografíí. - R -
Jún 2001 Prehliadka slovenskej l udovej hudby Slovenská samospráva 6. obvodu Budapesti zorganizovala v Slovenskom Institúte prehliadku slovenskej l udovej hudby. Stretnutie otvoril predseda samo- Marta Papucková a Margita Garajská správy Ladislav Petro. Privítal hostí CSS Etelu Ribovú, Danielu Onodiovú a vedúcu Národnostného oddelenia MOU Zuzanu Hollósyovú. Sút az prebiehala v kategóriách: a. sólovy a skupinovy spev, b. hra na hudobnom nástroji. Ziaci sút azili v kazdej kategórii. Je potesitel né, ze sút az má z róka na rok coraz lepsiu úroven, co zdőraznila aj odbomá porota. Najlepsí z jednotlivych kategórii postúpili do celostátneho finálé sút aze Spievanky. Menovite: Atila Fogarasi, Marko Kiss, Zita Dékányová a Andrea Ráczová; Tímea Lukácová; Zoltán Sul'ko a Zlatko Papucek; Margita Garajská a Marta Papucková. Organizátori, Mad arsky osvetovy ústav a CSS úspes-nym sút aziacim darovali hodnotné ceny. Dvaja z poroty: A. Mozi, J. Sutinsky NASE TRAMPOTY Y NASE TRAMPÓTY Z nedávno uverejnenych správ vieme, ze v nasej krajine maturovalo priblizne 70 tisíc stredoskolákov. Ked si vsimneme vyse stoticícovy pocet Slovákov v Mad arsku, nie je t azko zistit, ze z tohoto poctu by sme mali mát 700 maturantov. Je to neuveritel ne vysoké císlo v porovnaní so smutnou skutocnost ou. V nasich dvoch gymnáziách v tomto roku totiz maturovalo spolu iba 20 ziakov. Z tychto údajov aspon dve veci mőzu byt pre nás jednoznacné: Po prvé: Nase skolstvo ani pővodne nebolo plánované pre oprávnené potreby zachovania nasej národnosti. Po drahé: Nase skolstvo nevyuzíva ani tie minimálne moznosti, ktoré sú dáné. Neúprosná statistika Ved v nasich dvoch gymnáziách by dnes malo maturovat najmenej 50-60 studentov. Ale keby sme len trochu chceli, uz by sme mohli maf styri alebo pát gymnázií. Neviem, ci sa z nasich kompetentnych cinitel ov niekto zamyslí nad tymito údajmi, ale by ich iste musel zaujímat nekazdodenny jav, ktory sa odohráva v budapestianskej slovenskej skole: z vlastnej ösmej triedy je schopná zaskolit do svojho gymnázia len dvoch ziakov! Vőbec, odkial caká ziakov táto skola, ked nie je schopná získat dőveru ani tych svojich?! Vylet na Slovensko Klub slovenskych dőchodcov Budapesti na 8-10. jún zorganizoval vylet na stredné Slovensko. Na cestu sa prihlásilo 31 osőb, ktorych sprevádzal, s dejinami a kultúrou nasej materskej zemi oboznámil predseda klubu Ladislav Petro. Prvou zastávkou bol Antol, kde sa mohli zoznámit s krásou neskorobaro-kového klasicistického kastiel a. Po jeho prehliadke si poobzerali okolie Banskej Stiavnice. V dejinách Európy toto mesto má vynimocné postavenie. Tazba striebra az do konca 18. stor. tu bola v niektorych obdobiach najvácsia v Európe. Historické jadro mesta a technické pamiatky v jeho okolt boli zapísané do Zoznamu svetového kultúmeho a prírodného dedicstva (1998). Ned aleko mesta si pozreli banícke múzeum v prírode. Po návsteve uz nefungujúcej bane skupina odcestovala do Púste, kde v rekreacnom stredisku dostali veceru aj nocl ah. Ráno po ranajkách sa vybrali do krásneho mesta Prievidza. Prvé záznamy o nőm nájdeme v listine niekdajsieho zoborského opáta (1113). Po rozlúcke s mestom nasledovala návsteva bojnického zámku. Je to romanticky zámok postaveny na gotické a renesancné základy niekdajsieho hradu. Dnesny vzhl ad zámku najviac ovplyvnili Pálffyovci, L. P. ktorí ho vlastnili nepretrzite od 1643 az do prvej CSR, ked si ho kúpil Bat a. Od roku 1950 patrí státu. Bojnicky zámok je naozaj nádherny. Po dvojhodinovej prechádzke skupina odcestovala do Rajeckej Lesnej, kde sa nachádza najvácsí betlehem Slovenská. Tento dreveny skvost ja zaujímavy tym, ze fígúrky sú stále v pohybe. Po tej kráse nasledovala rázovitá dedina Cicmany, ktorá je od roku 1977 pamiatkovou rezerváciou l udovej architektúry. V posledny den si pozreli Kremnicu, ktorej r. 1328 král Karol Róbert z Anjou udelil mestské, banícke a minciarske privilégiá. Ustne podanie hovorí, ze Kremnica vd ací za svoje bohatstvo jarabici, ktorá prvá vyhrabala zlaté zrnko. Zachovalá stredoveká architektúra a d alsie pamiatky sú svedectvom niekdajsej slávy Kremnice, patriacej v tóm case k najbohatsím a najvyznamnejsím mestám v Strednej Európe. Potom skupina odcestovala do Zvolena. Bola to ich posledná zastávka. Pozreli si tu zámok, ktory predstavuje na svoju dobu vel mi vyspelú architektúru. Zial, tu sa cesta skoncila a nasi odusevnení turisti sa vrátili do Budapesti. Andrea Matajsová
Jún 2001 v y z v y a o z n a m y Odisiel Michal Bernula (1919-2001) Bol u nás na sainospráve, stretli sme sa s ním na nasich podujatiach, poznali sme ho ako vzdelaného, dobrosrclecného, bezprostredného, cestného cloveka, uvedomelého Slováka. Bol publicistom a spisovatel om. Narodil sa v slovenskej rodine v dolnozemskom Pitvarosi. Za druhej svetovej vojny ako vojak padol do sovietského zajatia. Po návrate (od jazera Ladoga) studoval, a - podl a jeho slov - aj politizoval. Do r. 1956 studoval na Ministerstve osvety, potom sa stal Generálnym tajomníkom ZDSM. Ked ze v tejto funkcii sa prejavil neúnosne uvedomelym Slovákom, musel sa jej dobrovol ne vzdat. Stal sa novinárom, neskör predsedom priemyselného vyrobného druzstva v Segedíne. Ako clovek obdareny talentom písania, medzitym aj pisai. Prvá poviedka mu vysla r. 1950. Viaceré jeho práce boli uverejnené v tyzdenníku Nasa sloboda, ale po mad arsky aj v zupnych novinách. Intenzívnejsie sa venoval písaniu uz ako döchodca. R. 1988 mu vysiel román Prekliate casy, a r. 2000 vydal dielo Pitvarosská krónika. Obidve sú venované histórii a zivotnym osudom svojej rodnej dedíny, Slovákmi obyvanému Pitvarosu. Este chcel vydat zivotopisny román... To mu vsak osud uz nedozicil. Cest jeho pamiatke! SÚBEH NA STIPENDIUM Slovenská samospráva Budapesti vypisuje súbeh na získanie stipendia pre stredoskolákov a vysokoskolákov slovenskej národnosti s mad arskym státnym obcianstvom, zijúcich v hlavnom meste. Stipendium sa vzfahuje na studijny rok 2001-2002, a mőze byt priznané stredoskolákom vo vyske 5.000 Ft-ov, a vysokoskolákom vo vyske 7.000 Ft-ov mesacne. Pri posudzovaní ziadostí prednost májú ti uchádzaci, ktorí sa aktívne zúcastnujú na kultúrnom zivote nasej národnosti. Príslusny formulár a d alsie informácie je mozno získaf v sídle samosprávy (Budapest, ul. Akadémia 1, miestnosf c. 327). Termín podania ziadostí pre stredoskolákov do 10. septembra, pre univerzitnych posluchácov do 30. septembra 2001. Zomrel VINCENT SIKULA (1936-2001) Pri redigovaní násho casopisu zo Slovenského rozhlasu som sa dozvedel smutnú správu: vyznamny predstavitep slovenskej literatúry, prózaik, básnik á tvorca literatúry pre deti a mládez, rodeny a netradiőny rozprávac, majster poetickej skratky Vincent Sikula v sobotu 16. júna zomrel. Skoro, ved mai iba 65 rokov. Bol ucitel om hudby v Modre (1961-64), redaktorom Romboidu (1967-68), dramaturgom Slovenskej filmovej tvorby (1969-73), redaktor vyd. Slovenskych spisovatel (od 1973), predseda Spolku slovenskych spisovatel ov (1994-99). Vynatok z jeho bohatej tvorby: Na koncertoch sa netlieska; Mozno postavím bungalow (debuty 1964), Pán horár má za klobúkom mydlenicku (1965), Prázdniny so strycom Rafaelom (1966), S Rozarkou (1960), Nebyva na kazdom vrsku hostinec (1966), Povetrie (1968), Majstri (1967), Muskát (1977), Vilma (1979), Liesky (1980), Vojak (1981), Matej (1983), Z domu na kopci (1983 poézia), zo zanedbanej záhrady (1993), Ornament (1994), Vetemá ruzica (1995), Bubeník september (1998 básne), a mnohé d alsie. S jeho dielom sa uz dnes zaoberá bohatá literatúra. Stratili sme v nőm vel mi milého, zanieteného, vel kolepého majstra-rozprávaca. Vd aka Bohu, ze nám ho dal. Cest jeho pamiatke! NŐVÉ SAMOSTATNÉ SLOVENSKÉ ORGANIZÁCIE V poslednej dobé nám vznikli dve samostatné organizácie: Klub slovenskych dőchodcov (ktory aj doteraz existoval, len sa osamostatnil), a Budapestiansky slovensky spevácky zbor OZVENA. Obidve si vypracovali a schválili stanovy, dajú sa zaregistrovaf a postavia sa tak na vlastné nohy. Bude to vyhodné tak pre nich ako pre SSB a nic im nebude bránit, aby aj nad alej spolupracovali a jeden druhého podporovali.
Jún 2001 Chichotance CHICHOTANCE Z CABIANSKEHO KALENDÁRA AKÉ MÁ BYT DIEVCA Krásne ako kvet, dobré ako med, tichucké ako muska a do roboty ako srsen. DVE POREKADLÁ Hrdlo je maid dierka, ale prejdú cez nu kone i voly. * * * Lakomec je rovny svini, len po smrti osoh cini. NASA KRÍZOVKA Nedávno prebehli majstrovstvá svcta v l adovom hokeji. Aj ked nasi hokejisti tento ráz skoncili na 7. micste (vlani získali striebomé medaile!), slovensky hokej patrí do svetovej spicky. Sledovaf hru Satana, Puchera, Pálffyho, Bondru, Stümpela, Visnovského,... je vzdy vzrusujúci zázitok. Stalo sa, ze jeden z tychto hrácov strelil púk do pravého homého rozku bránky. Rozhlasovy komentátor túto udalost komentoval takto:... (Tajnicka 1, 2). Vylústenie nám poslite do redakcie. Trom úspesnym lústiterom posleme po peknej knihe. Príjemné lústenie! Správne vylústenie krízovky z c. 2/2001: 1. Lietajúci tanier. 2. Maly ufónik. Knizku dostanú: Dániel Rau-Lehotsky, Nadlak (Rumunsko) R o v n a k é R ím - T a k é s ú M a ly L a tin s k é M O C s p o lu - s k y c h p rv é P a r o k u, k m ie s a n e F h lá s k y pát* z u b y T A J N IC - H K A -2 A n g i. D o v o z n y d íz k o v á p o p ia to k > t Γ m ie ra E rn á n S k ra tk a T u re c k é s o c, M a - k n ie z a c fa rs k a > «JIEss U K T A J N IC - K A -1 iv a n K ra s k o N..-, n o v y, n o v o - > S P Z T h a js k a ) V z n á s a - ii s a S r W j e j i C a s t É j c e n y O p y to - ) v a c ie z á m e n o ) N e m y b e z s a m o h i. > f i HK n Z a c ia to k o iy m p iá - d y! ) ma. B á jo - z... s lo v n á > b y to s t' p ó d a 51 in a k M u z s k é m e n ő P o h r o - ) m a, o> p a c n e > V o lt A m p e r T e s la > J e d á in y lísto k N K > P o c íta - c o v á p á rn á t E r b iu m Pom óckv E M AN RAM P rá z d na rá z H ó ra ) K v s lík S p ő s o b il ra n u 7 ~ Nebud em dobrí, nebud em, bár ma od eru na bűben!... B áto r, m o n g o l- ské h l. m. >, c ^ - > * J e s tv u - jes - T v rd é i_ > T ie z C ín s k e m u z s k é m e n ő ) Za podporu násho casopisu srdecne d akujeme slovenskym samosprávam 1., 6., 8., 13., 14. a 17. obvodu (Redakcia) BUDAPEŐTIANSKY Slovák Casopis Slovenskej samosprávy Budapesti. Náklad: 1500 vytlackov. Redakcná rada: Gregor Papucek (hlavny redaktor), Zuzana Hollósyová, Ladislav Petro, Kazimír Kápolnai. Adresa redakcie: 1054 Budapest, Akadémia u. 1., Tel./Fax: 302-5117., E-mail: ssb@axelero.hu ISSN 1416-6453, Tlac: ZORO Stúdió Kft. Budapest
Szlovák B U D A P E ST I A FŐVÁROSI SZLOVÁK KISEBBSÉGI ÖNKORMÁNYZAT LAPJA VI. ÉVFOLYAM 3. SZÁM 2001. JÚNIUS NEMZETISÉGI KULTURÁLIS FESZTIVÁL ANGYALFÖLDÖN Ezt a fesztivált, amely kerületünkben már hagyománnyá vált, az idén is megrendeztük. Június 9.-én a rendezvénynek otthont adó József Attila Művelődési Központ minden helyisége a kerületben élő nyolc nemzetiség zenéjétől, dalaitól, táncaitól volt hangos. A nagyszabású rendezvényt a XIII. kerület és a főváros önkormányzata támogatta. A nyolc nemzetiségi önkormányzat együttműködésével összeállított gazdag program nemzetiségi kiállítással vette kezdetét. A kiállítást Borszéki Gyula, a kerület alpolgármestere nyitotta meg. Elismeréssel szólt a hazai nemzetiségek kulturális hagyományairól, művészeti alkotásairól, amelyek jól és sokszínűén egészítik ki összkulturális értékeinket. A trianoni békeszerződés idei évfordulója kapcsán elhangzott vagy megjelent egyes téves következtetések miatt szükségesnek tartotta hangsúlyozni, hogy az itt élő nemzetiségek, etnikai csoportok - akiknek szülei, nagyszülei, ősei évtizedeken, sőt, évszázadokon át e hazában éltek és dolgoztak - ma is elválaszthatatlan, alkotó részesei egész nemzetünk által elért eredményeknek, teljes joggal érezhetik magukat itthon, s a jövőben is számíthatnak - többek között - a XIII. Kerületi Önkormányzat sokoldalú támogatására. Szlovák nemzetiségünket a kiállításon Éva Koncosová alföldi születésű festőművész - Pavol Závada Jadviga párnája c. könyve által ihletett - festményei reprezentálták. A kiállítás megnyitóját - neves magyar és nemzetiségi közéleti személyiségek részvétele mellett - a nemzetiségi kulturális együttesek gálabemutatója követte. A pódiumon szlovák, német, lengyel, román, görög, örmény és roma együttesek váltották egymást. A közönség valamennyi együttes - köztük a szlovák Pramen központi táncegyüttes - fellépését óriási tapssal jutalmazta. Együttesünk kelet-szlovákiai és maglódi szlovák táncokat mutatott be, de a budapesti szlovák iskola két kis diákja is tiszta, ékes hangon, nagy sikerrel adta elő a pilisi többszólamú szlovák népdalokból összeállított népdalcsokrát. A találkozó késő estébe nyúló, a nemzetiségi táncházak életét is bemutató, rendkívül hangulatos közös szórakozással zárult. A különböző nemzetiségi együttesek tagjai a közönség távozni nem akaró tagjaival együtt kéz a kézben ropták a magyar és a nemzetiségi táncokat. -B-
2001.június NYUGDÍJASAINK ELETEBOL Nyugdíjasaink bizonyára nem unatkoztak a tavaszi hetekben, hónapokban sem. Sok szép programból válogathattak. Többen látogattak el a felújított Nagytétényi Kastélymúzeumba, érdekes túrán vehettek részt fővárosunk élő múzeumában, a Sas-hegyi természetvédelmi területen. Nem mindennapi élményt jelentett számukra a Magyar Képzőművészeti Egyetemen tett látogatás sem, ahol Szabados Árpád, az egyetem rektora személyesen fogadta a nyugdíjas csoportot és rövid tájékoztatót rögtönzött számukra. Megtekintették a nagy alkotók műhelyét, az Epreskertet is. Legutóbb a főváros vízellátásának nem könnyű feladatával ismerkedhettek meg az érdeklődők a Gellérthegyi víztárolóban. A feladat nagyságrendje és az ehhez kapcsolódó műszaki megoldások egyaránt lenyűgözőek. Hiszen még elképzelni is igen nehéz, hogyan lehet naponta több mint egymillió köbméter vizet a megfelelő magaslaton elhelyezkedő nagyszámú víztároló, ill. víztoronyba felpumpálni a Szentendrei-sziget alatt húzódó csodálatosan tiszta, és az ugyancsak gazdag Csepel-szigeti vízkészletből, hogy onnan gravitációs úton jusson el a fogyasztóig. A kirándulással kapcsolatos élményt tovább fokozza az a csodálatos panoráma, amely a víztárolótól a látogatók elé tárul. P. L. Csak a legbátrabbak ereszkedtek le a meredek lejtőn A JÓZSEFVÁROSI SZLOVÁK ÖNKORMÁNYZAT ELETEBOL Önkormányzatunk rendszeres programja minden hónap első vasárnapjának szlovák szentmiséje és agapéja. A májusi első vasárnap eltért a megszokottól. Egyrészt a decemberi karácsonyi koncert sikerén felbuzdulva, másrészt Bajz8th Ferenc plébános atya ösztönzésére tervbe vettük, hogy a húsvéti ünnepkör keretében megkíséreljük a templomba is tavaszi hangulatot varázsolni. így került sor május 6.-án 9.45-kor a szlovák szentmise előtt arra a műsorra, amikor a budapesti szlovák iskola gyermektánccsoportja tavaszi népszokásokat, énekkara kórusműveket és tavaszi dalokat adott elő. A műsorra a magyar hívők figyelmét már előre is felhívták: egyrészt az Egyházközségi Tudósítóban, másrészt a templomban is tájékoztatták őket. így a Budapestről, a főváros környékéről és a Sáriból ide érkezett szlovákok mellett magyarok - köztük több józsefvárosi egyházközségi képviselő - is végignézték a gyermekek műsorát, mely nagy sikert aratott. Itt is szeretnénk még egyszer köszönetét mondani azoknak a pedagógusoknak, akik a gyerekeket felkészítették. Májusban Önkormányzatunkat arról tájékoztatta az Országos Szlovák Önkormányzat, hogy a beadott pályázatunkat elbírálták és a szentmise utáni agapék költségeire az általunk kért összeg felét, 50.000 forintot a bankszámlánkra átutalják. A közel két éve elkezdett agapé költségeit eddig önkormányzatunk egyedül fedezte. Az OSzÖ támogatását ezúton is szeretnénk megköszönni. Júniusban Pilisszántóról érkeztek a hívők, akiknek jövetelét - mint minden alkalommal - most is Ladislav Maly szervezte meg és - mint már több alkalommal, - eljött velük Szőnyi József, a község polgármestere is. A szántóiak a tőlük megszokott módon aktívak voltak, buzgón imádkoztak, szépen énekeltek mind a * * templomban, mind a plébánia tanácstermében. A józsefvárosi szlovák szentmisék iránt már eddig is több olyan településről érdeklődtek, amelyek eddig szervezetten A plébánia tanácstermében még nem képviseltették magukat. Az ügy érdekében nagy szolgálatot tett legutóbb az MTV szegedi stúdiója azzal, hogy májusban a szentmiséről felvételeket, interjúkat készített és azt a Domovina június 5.-i műsorában a tévé nézői is láthatták. A szlovák szerkesztőségnek ezúton is szeretnénk köszönetét mondani. Még a múlt évben bejelentették részvételi szándékukat az ecseriek, akik július elsején jönnek először a Józsefvárosba. Ismételten felhívjuk a figyelmet arra, hogy ezek a szentmisék folyamatosak, ezt a szép szokásunkat nyáron is meg fogjuk tartani, szeretettel várjuk a hívőket minden hó első vasárnapján. Végül megemlítjük, hogy a kerületünkben működő Szlovák Intézettel közös szervezésben április 19. és június 14. között összesen négy alkalommal szlovák és magyar történészek bevonásával vitaesteket tartottunk az újkori szlovák történelem olyan neves politikusairól, mint Andrej Hlinka, Jozef Tiso, Karol Sidor és Milán Hodza. Hiánypótló, újszerű rendezvények voltak ezek, amit az érdeklődők nagy száma is igazol. E tudományos ismeretterjesztő estek visszhangja azt mutatja, hogy ilyen jellegű rendezvényekre is igény van, érdemes lesz a jövőben is szervezni ilyeneket, amit - anyagi lehetőségeink mértékében meg is fogunk tenni. Kápolnai Kázmér *
2001.június A BUDAPESTI SZLOVÁKOK ÉLETÉBŐL - KÉPEKBEN így néz ki Budapest a Sas-hegyről, előtérben Rajzó Andrásné Az első lépések nehézségei A Magyar Képzőművészeti Egyetem Epreskertjében Nyugdíjasaink Selmecbánya történelmével ismerkednek Mesterien zenésítette meg és adta elő Hollósy Kati szlovák költőink verseit
2001. június A BUDAPESTI SZLOVÁKOK ÉLETÉBŐL - KÉPEKBEN A józsefvárosi templomban A legfiatalabbak a szlovák népzene és népdal bemutatóján T r n f f f NEMZETI KULTURÁLIS ÖRÖKSÉG MINISZTÉRIUMA Vydanie tohto císla podporovalo: Ministerstvo národného kultúrneho dedicstva Program národnej kultúrnej základiny E szám kiadását támogatta: Nemzeti Kulturális Örökség Minisztériuma Nemzeti Kulturális Alapprogram A lap anyagi tám ogatásáért köszönetét mondunk az I., VI., VIII., XIII., XIV. és XVII. kerületek szlovák k iseb b ségi önkorm ányzatainak. (szerkesztőség) BUDAPESTI A Fővárosi Szlovák Önkormányzat lapja. Megjelenik 1500 példányban. A kiadásért felelős: Hollósy Tiborné. Szerkesztőbizottság: Gregor Papucek főszerkesztő, SzlováK Hollósy Tiborné, Petro László, K ápolnai Kázm ér A szerkesztőség címe: 1054 Budapest, Akadémia u. 1., Tel./Fax: 302-51-17., E-mail: ssb@axelero.hu ISSN 1416-6453, Nyomdai kivitelezés: ZORO Stúdió Kft., Budapest