Bankovní institut vysoká škola Odbor bankový manažment Vývoj HDP a jeho štruktúra po zmene systému v Maďarsku Bakalárska práca Autor: Katona Gabriella Odbor bankový manažment Vedúci práce: Dr. Simig László Galanta december 2011
Vyhlásenie Vyhlasujem, že bakalársku prácu som vypracovala sama a v zozname som uviedla literatúru, ktorú som použila. Svojim podpisom potvrdzujem, že práca odovzdaná na elektronickom nosiči je identická s jej tlačenou formou a som si vedomá toho, že bakalárska práca bude archivovaná v knižnici BIVŠ ako aj toho, že prostredníctvom internej elektronickej databázy vysokoškolských prác bude k dispozícii tretím osobám. V Galante, dňa 30.12.2011 Katona Gabriella 2
Anotácia Počas prípravy mojej bakalárskej práce bolo najdôležitejším cieľom spoznanie a porozumenie obdobia zmeny vlády. Toto je moja osobná pohnútka, preto som si aj napriek predvídateľným ťažkostiam vybrala ako tému bakalárskej práce práve túto. Vo svojej práci predstavujem hlavné hospodárske a spoločenské zmeny pred a po roku 1989. Chcela by som prešetriť, či je možné s pomocou HDP (Hrubý domáci produkt, z angl. Gross Domestic Product) dospieť k rovnakému záveru, ako som našla v štúdiách o hospodárskych dejinách. Samozrejme, s prihliadnutím na to, že z HDP je možné len vo veľmi obmedzenej miere odvodzovať spoločenské zmeny. Považujem za potrebné preskúmať najdôležitejšie okamihy hospodárskych dejín obdobia štátneho socializmu, zmeny systému, privatizácie a zmeneného hospodárstva. Následne porovnávam zmeny, ktoré nastali v hospodárskej štruktúre daných období so zmenami v štruktúre HDP. Preskúmala som, ktoré faktory zohrávali dôležitú úlohu pri vytvorení novej ekonomiky (prechod k otvorenej ekonomike, úloha zahraničného prevádzkového kapitálu, vstup do EÚ); akým spôsobom sa v priemysle a poľnohospodárstve vytvorila duálna ekonomika; k akým zmenám došlo v troch hlavných hospodárskych oblastiach, aké vrstvy vznikali v maďarskej spoločnosti; čo ovplyvňuje ochotu ľudí šetriť. grafov. Spôsoby môjho výskumu: štúdium odbornej literatúry, analýza štatistických tabuliek a 3
Annotation In my thesis I am writing about the major social and economical changes before and after the changing of the political system. I would like to get better acquainted with the period after the changing of the political system. I am going to write about the past, which is the basis of the present. I think necessary to review the most important period of state socialism, the term of change system, privatization,and the era of changed economy. I have examined whether with the structural changes of the GDP we can come to the same conclusion as if we took the data I have found in ecocomic studies into consideration. I have also examined whether there is a connection between the increase and the decrease or even the stagnation of the GDP and the economic changes The methods of my research include studying the most current literature and analysing statistical data and graphs. 4
Obsah Zdroje... 6 1. Potreba merania výkonnosti národného hospodárstva... 7 1.1 Prečo HDP?... 7 2. Hospodárske a spoločenské zmeny... 8 2.1 Predchádzajúce udalosti: Obdobie štátneho socializmu... 8 2.2 Premena systému- zmena systému... 10 2.3 Privatizácia... 12 2.3.1 Legislatívny rámec pre privatizáciu:... 12 2.3.2 Príjmy z privatizácie... 12 2.3.3 Vývoj uplatňovania privatizačných techník... 14 3. Spoločenské zmeny po zmene systému... 16 3.1 Spoločenské rozvrstvenie... 16 3.2 Zamestnanosť, nezamestnanosť... 16 3.2.1. Situácia na trhu práce po vstupe do EÚ... 17 3.3. Zmena životných podmienok... 19 3.4 Vzdelanie, veda, kultúra... 20 4. Ekonomika a vývoj štruktúry HDP... 22 4.1 HDP z pohľadu výrobcov... 22 4.1.1 Malí a strední podnikatelia... 24 4.1.2 Úloha zahraničného prevádzkového kapitálu... 25 4.2 HDP z pohľadu spotrebiteľov... 27 4.2.1. Príjmy, dôchodky, úspory domácností... 27 4.2.2.Spotreba domácností... 29 4.3 Investície... 29 4.4 Štátny rozpočet a HDP... 30 4.4.1 Príjmy štátneho rozpočtu... 30 4.4.2 Výdavky štátneho rozpočtu... 30 4.4.3 Vývoz - dovoz... 32 4.5 HDP a HNP... 33 5. Prípravy na vstup do EÚ. Vplyv vstupu do EÚ na maďarskú ekonomiku... 33 5.1 Asociačná dohoda... 33 5.2 Vplyv vstupu do EÚ, dôsledky... 34 5.2.1 Potreba zavedenia eura, prípadné vplyvy... 35 5.2.2 Najdôležitejšie kritériá konvergencie... 36 6. Vývoj produkcie v jednotlivých odvetviach... 37 6.1 Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel... 37 6.1.1 Vplyv vstupu do EÚ na poľnohospodárstvo... 39 6.2 Priemysel... 40 6.2.1 Vplyv vstupu do EÚ na priemysel... 41 6.3 Služby... 41 7. Budúcnosť SWOT analýza... 43 7.1 Silné stránky... 43 7.2 Slabé stránky... 44 7.3 Príležitosti... 45 7.4 Hrozby... 46 Záver... 48 Zoznam literatúry:... 50 Elektronická knižnica... 51 5
Zdroje Základnými dokumentmi mojej práce boli: Csikós-Nagy Béla: A XX. század magyar gazdaságpolitikája (Hospodárska politika Maďarska v XX. storočí): monografia s názvom Tanulságok az ezredforduló küszöbén (Poučenia na prahu tisícročia), ktorá vo vecnej, jasnej, zrozumiteľnej forme rekapituluje hospodárske dejiny štátneho socializmu a zmeny systému. Juhász Réka: Dizertačná práca o postsocialistickom vývoji, ako aj danou témou sa zaoberajúce články Kornai Jánosa, ktoré sa objavili v Ekonomickom spravodaji. Pomohli mi pochopiť zákonitosti vzájomného vzťahu hospodárstva a spoločnosti, tiež aj kniha Kolosi Tamása s názvom Terhes babapiskóta (Tehotná detská piškóta). Dôležitou pomôckou bolo vydanie KSH: Magyarország a változások tükrében 1989-2009 (Maďarsko v zrkadle zmien 1989-2009), pretože obdobie, ktoré som skúmala, poskytuje zhutnený, objektívny prehľad s užitočnými štatistikami. Objasnenie pojmov globalizácia a otvorená ekonomika v dizertačnej práci Pappné Nagy Valéria; zamestnancami Ústavu politických vied MTA pripravený Kritikus leltár (Kritická inventúra) k ekonomickým dôsledkom zmeny systému a spoločná štúdia Centra sociálneho výskumu MTA a Výskumného ústavu svetovej ekonomiky: Rendszerváltás (Zmena systému) poskytuje užitočné informácie z ekonomiky. Prístup Dabóczi Kálmána k pojmu HDP z odlišnej stránky ako je tradične zaužívané: práca s názvom A mérhető balgaság, avagy miért nincs olaj a közgazdaságtan lámpásában? (Merateľná hlúposť alebo prečo nie je olej v lampáši ekonomiky?); nápomocná mi bola štúdia Buday-Sántha Attilu: A magyar agrár- és vidékfejlesztés ellentmondásai (Protiklady rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v Maďarsku), ktorá hovorí o premene poľnohospodárstva, dodnes existujúcich problémoch. Ako doplňujúcu literatúru som použila knihu Kéri Lászlóa: A rendszerváltás krónikája: 1988-2009 (Kronika zmeny systému: 1988-2009). Veľmi užitočné a dobre použiteľné boli webové stránky: FVM, 1000 év, parlament, netjogtár, tudásbázis, ECOSTAT, EUROSTAT, KSH, OSZK, MNB, TÁRKI. K dispozícii je veľký výber odbornej literatúry týkajúci sa prvého desaťročia skúmaného obdobia 1989-2009 a podstatne menší, ktorý sa týka druhého desaťročia. Existuje veľmi veľa štatistík, ale sú chúlostivé roky: 1989-1994, keď v štatistike došlo k zmene a kvôli anomáliám súvisiacim s novým systémom bolo ťažké preniknúť k údajom. 6
Čo sa týka témy, skôr množstvo odbornej literatúry predstavuje problém, so zvláštnym dôrazom na informácie, ktoré sú k dispozícii na internete a ktorých úroveň a hodnovernosť je rôzna. V mnohých prípadoch bolo možné badať, aký zaujímavý je politický prístup k rovnakým štatistickým údajom. 1. Potreba merania výkonnosti národného hospodárstva Už aj v staroveku bolo veľmi dôležité, aby vodcovia jednotlivých štátov vedeli, aký príjem, aký majetok je k dispozícii. Pojem HDP v súčasnom ponímaní vznikol vplyvom svetovej hospodárskej krízy v roku 1929. Neočakávané, dopredu nepredvídateľné udalosti otriasli medzi inými aj vládou USA. Opýtaní odborníci nevedeli dobre odpovedať na základné otázky týkajúce sa ekonomiky, v roku 1931 sa údaje ešte stále vzťahovali na rok 1929, a k tomu boli aj neúplné...senát požiadal Ministerstvo obchodu, aby pripravilo celkové odhady týkajúce sa národného dôchodku. Onedlho po tomto, Ministerstvo obchodu poverilo mladého ekonóma menom Simon Kuznetz, aby vyvinul jednotný systém národných účtov. Toto bolo prototypom toho, čo nazývame ako HDP. (Dabóczi, 1998) HDP bolo považované za obzvlášť užitočný ukazovateľ. Od roku 1953 sa stalo základom SNA=System of National Accounts: Systému národných účtov (SNÚ). Tento systém bol vyvinutý prostredníctvom OSN. SNÚ je jednotný účet a systém ukazovateľov, ktorý umožňuje porovnávať výkonnosť hospodárstva v jednotlivých krajinách. Najdôležitejším ukazovateľom je hrubý domáci produkt (HDP), ktorý je v krajine vyrobený za daný rok, celková finančná hodnota statkov a služieb pre konečného spotrebiteľa. Aj trhová hodnota tovaru vyrobeného na území krajiny zahraničnými firmami predstavuje časť ukazovateľa, ale nepredstavuje tovar vyrobený domácimi firmami v zahraničí. 1.1 Prečo HDP? Počas volebných kampaní sa jednotlivé strany predbiehajú v ponukách sľubujúcich hospodársky rast sformulovaný v čo najväčšom HDP. Jedna časť politikov s ekonomickým pozadím vidí v tomto ukazovateli stelesnenie hospodárskeho pokroku. Na základe logiky cieleného procesu, ak rastie HDP, vtedy je hospodárstvo zdravé, rastie obrat na trhu, tým sa zvyšujú aj príjmy. Rast príjmov je rovnocenný s rastom životnej úrovne. Napriek tomu, tento myšlienkový pochod nie je celkom pravdivý. HDP sám o sebe nie je vhodný na meranie životnej úrovne, pretože nevyjadruje to, že za akú cenu došlo k rastu, neprihliada na škodlivý vplyv globálneho trhu na životné prostredie, nevníma chudobu, ktorá aj napriek rastu existuje. 7
Pappné Nagy Valéria nazýva všemocnosť viery týchto štatistických údajov ako Chorobný fetišizmus www.nyme.hu/fileadmin/dokumentumok/ktk/kep) Preto, predsa ešte dlho zostane najdôležitejším ukazovateľom, najdôležitejším meradlom výkonnosti jednotlivých krajín. Na základe tohto je vláda, národné hospodárstvo posudzované ako zlé alebo dobré. Krajiny svoje regulátory ekonomiky prispôsobujú k HDP. Dnes je celý rad ekonomických a sociálnopolitických rozhodnutí na základe automatizmov vo vzťahu k HDP... V Európskej únii je v rámci rozvojovej pomoci na základe výpočtov HDP ročne rozdaných skoro dvadsať miliárd dolárov medzi rôzne európske regióny ( Dabóczi, 1998.) 2. Hospodárske a spoločenské zmeny 2.1 Predchádzajúce udalosti: Obdobie štátneho socializmu V roku 1987 ešte jedna tretina obyvateľstva sveta - 26 krajín žila v socialistickom systéme. V období rokov 1950-1966 Sovietskym zväzom neobmedzene zabezpečovaná energia a nerastné suroviny umožnili každej krajine, ktorá patrila do jeho okruhu záujmov, rýchly rozvoj priemyslu. Ešte v roku 1949 založená Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) bola určená na zabezpečenie hospodárskej spolupráce medzi socialistickými krajinami. Priemerný ročný 5,5 %-ný nárast umožnil úplnú zamestnanosť s fixnou mzdou. Zaniká povinnosť odovzdávať poľnohospodárske produkty, ako aj centrálny mzdový systém. Bol vybudovaný systém kolektívnych zmlúv. V 60-tich rokoch sa už ukazovalo, že sovietske zdroje nie sú neobmedzené. Ďalší rozvoj hospodárstva bolo možné dosiahnuť jedine otvorením sa svetovému trhu. Na konci desaťročia sa pokúsili rozhýbať socialistické hospodárstvo novým hospodárskym zodpovedajúce všeobecné blaho. mechanizmom a vybudovať tejto ideológii Nadmerné sociálne dávky predstavovali vážnu záťaž. Prvkami tohto sú: systém zdravotného poistenia: SZTK, ktorý pre každého garantoval úplne bezplatnú starostlivosť. Po odpracovaní 10 rokov už vznikol nárok na dôchodok, respektíve aj na základe práva manžela sa bolo možné dostať k dôchodku. Systém SZOCPOL (Systém sociálnej politiky) zabezpečil v prípade osvojenia minimálne dvoch detí výhodný úver, k tomu ešte získanie bytu bez akejkoľvek čakacej doby. Vzrastal aj počet družstevných a obecných bytov. Bola zavedená inštitúcia GYES (rodičovský príspevok) a GYED (príspevok pri starostlivosti o dieťa). Vyvíjal sa veľký tlak na sociálnu podporu detí, žiakov a starých ľudí. V celej krajine bol vybudovaný systém jaslí a škôlok, aj veľké podniky mohli prevádzkovať takéto zariadenia, 8
ako aj mať k dispozícii ordinačné miestnosti, športové a rekreačné zariadenia. Vzdelávanie na stredných a vysokých školách bolo bezplatné. Je dôležité spomenúť, že od roku 1972 existovala možnosť budovať spoločné zahraničné podniky. V rokoch 1972-1982 boli tri takéto podniky, a potom do roku 1988 ich bolo približne sto. Skúsenosti získané v týchto podnikoch boli neskôr zužitkované v privatizácii (Mihályi, 2010). Obdobie, ktoré nasleduje, je poznačené prvým ropným šokom (počas jedného roka vzrástla cena ropy na štvornásobok). Zdrojom priemerného ročného 5,4 percentného hospodárskeho rastu sa stala pôžička zo zahraničia. Po reforme v roku 1968 hospodárstvo začalo rásť, ale tento rast bol obzvlášť náročný na energiu, čo bolo spôsobené spotrebou energie programom olefin (Olefinový závod chemického kombinátu Tisza, Závod na spracovanie ropných produktov Tisza), elektrifikáciou železničných tratí, rozvojom cestnej dopravy, prechodom z vykurovania domácností uhlím na vykurovanie naftou. Keďže Sovietsky zväz zabezpečoval ropu ešte aj v rámci RVHP nutnosť počítať s reálnymi číslami sa objavila až v roku 1975 (Csikós-Nagy, 146. s.). Po ropnom šoku aj západ požadoval sovietske uhľovodíky, takto sa k nim Maďarsko a ostatné krajiny RVHP mohli dostať iba za trhových podmienok. Núdzová situácia týkajúca sa obchodovania s energiou nevyhnutne spôsobila zmiernenie vzťahov medzi východom a západom. V osemdesiatich rokoch výsledkom druhého ropného šoku bola ďalšia pôžička. Na základe predpovedí Maďarskej národnej banky bol centrálnym rozhodnutím potlačený rast, takto sa podarilo zastaviť proces zadlžovania. Priemerný ročný rast v rokoch 1979-1984 bol 1,8%. Popri meniacich sa obchodných podmienkach bolo potrebné otvoriť sa smerom na západ, týmto Maďarsko získalo vstup medzi členov GATT (General Agreement of Tariffs and Trade), IMF (International Monetary Fund) a Svetovej banky. Hospodárska politika napriek všetkým signálom aj naďalej považovala za dôležité udržanie životnej úrovne (XIII. kongres Maďarskej socialistickej robotníckej strany MSZMP v roku 1985). Zadlženosť vzrástla do roku 1989 skoro na desaťnásobok. 1. tabuľka Prehľad medzinárodných záväzkov Maďarska v období rokov 1945-1989 Ukazovatele 1945 1973 1989 Hrubá zadlženosť 0,9 2,1 20,4 Čistá zadlženosť 0,9 0,8 14,9 miliárd v USD 9
Miera dlhovej služby - 27,6 38,5 Úroková miera - 5,8% 21,5% (Csikós-Nagy Béla 174.s.) Možnosť ako udržať životnú úroveň, bolo dosahovanie príjmov v inom hospodárstve, ako v poľnohospodárstve (domáce), v priemysle (hospodárske združenia robotníkov, podnikové hospodárske združenia robotníkov) a v službách ( s možnosťou prepitného). 2. tabuľka Vývoj čistej produkcie v rokoch 1950-1989 Hlavné odvetvia Čistá produkcia 1950 1968 1978 1989 Priemysel (stavebný priemysel) 31,6 48,0 50,0 46,5 Poľnohospodárstvo a lesné 42,0 18,8 16,4 11,7 hospodárstvo Terciálne odvetvia 26,4 33,2 33,6 41,8 Z toho : nemateriálne služby 10,4 10,5 11,9 6,0 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 (Csikós-Nagy Béla 148.s.) ku koncu osemdesiatich rokov sa rast nie jednoducho zastavil, ale zrútil sa celý štruktúru určujúci systém, ktorý zabezpečoval dosiahnutú úroveň rozvoja maďarského hospodárstva. To znamená, že zmena systému v roku 1990 nemala inú alternatívu. (Csikós-Nagy, 1996. 147.s) 2.2 Premena systému- zmena systému V Maďarsku sa nezmenila socialistická spoločnosť na kapitalistickú za jeden deň. Počas mnohých rokov sa formovala potreba premeny. Zrodili sa politické programy: Spoločenská dohoda, Prevrat a reforma, Reforma a demokracia. Ich spoločným prvkom bolo, že každý z nich zdôrazňoval dominanciu premeny politického systému. V rámci vládnucej komunistickej strany sa dostali do popredia reformní komunisti. Kádár János bol zosadený, bola vytvorená vláda Német Miklósa. Už v posledných rokoch (1987-89) štátneho socializmu sa zrodili také opatrenia, ktoré uľahčili premenu, vo väčšej časti od roku 1989 ako výsledok rokovaní opozície za okrúhlym stolom. 10
K najdôležitejším patria: Vybudovanie dvojúrovňového bankového systému, V roku 1987 vznikajú zákony o dani z príjmu fyzických osôb, zákony o dani z príjmu, V roku 1988 zákony o obchodných spoločnostiach, O zahraničných investíciách v Maďarsku, V roku 1989 vznikol zákon o konkurze, Zákon o zrovnoprávnení, o práve na zhromažďovanie, o práve na cestovný pas, o vysťahovalectve a prisťahovalectve, o štrajku, o hospodáriacich subjektoch a premene obchodných spoločností, o štátnych podnikoch, o zániku robotníckej milície, o fungovaní strán, o voľbe zástupcov parlamentu, o voľbe prezidenta republiky, zákon týkajúci sa kasácie vo vzťahu k ľudovému povstaniu v roku 1956, o vytvorení štátneho úradu pre audit, o voľbách do orgánov samospráv obcí. http://www.1000ev.hu/index.php?a=1&k=6 Základným princípom novej ústavy sa v roku 1989 stalo popri rôznych formách verejného vlastníctva sociálne trhové hospodárstvo založené na súkromnom vlastníctve. 23. októbra 1989 vznikla Maďarská republika. V období medzi 25. marcom 8. aprílom 1990 sa konali pluralistické slobodné parlamentné voľby, ktorých výsledkom bolo 23. mája vytvorenie stredno-pravicovej koaličnej vlády na čele s Antall Józsefom ako predsedom vlády. To, čo sa stalo v uplynulých dvoch rokoch, nemá obdoby v našej súčasnej histórii, ale nemá veľa spoločného ani s celou históriou Európy. S obzvlášť veľkým uvedomením a tvrdosťou, ale predsa bez jedinej kvapky krvi bola ukončená jedna revolúcia, ako príklad pre celé naše územie. A takto to vníma aj celý svet. Antall József 11
2.3 Privatizácia Jednou z podmienok vybudovania trhového hospodárstva založeného na súkromnom vlastníctva bola privatizácia väčšej časti štátneho majetku. Dôležitým prvkom privatizácie v bývalých krajinách socialistického systému bolo bezodplatné získanie majetku. Veľká miera zadlženosti našej krajiny toto neumožňovala. V Maďarsku väčšina ekonómov a politikov voči tomuto argumentovala. 2.3.1 Legislatívny rámec pre privatizáciu: Už na konci 80-tich a na začiatku 90-ich rokov vznikol rámec pre privatizáciu, zrodili sa najdôležitejšie zákony: Zákon č. VI. z roku 1988 o obchodných spoločnostiach; Zákon č. XXXI. z roku 1989 o novele ústavy; Zákon č. VII. z roku 1990 o správe štátneho majetku; Zákon č. LXXIV. z roku 1990 o privatizácii štátnych podnikov zaoberajúcich sa maloobchodom, cestovným ruchom a hotelierstvom a spotrebiteľskou činnosťou; Zákon č. XXXIX. z roku 1995 o predaji majetku, ktorý je ešte vlastníctvom štátu a o znižovaní výdavkov na privatizáciu, ako aj o rozdelení spoločnej úlohy medzi ÁPV Rt (Štátny privatizačný fond) a Správu štátneho majetku (zužitkovanie nehnuteľného štátneho majetku). http://www.1000ev.hu/index.php?a=1&k=6 2.3.2 Príjmy z privatizácie Príjem pochádzajúci z privatizácie z rokov 1990 až 2007 bol 2.395 miliárd Ft. Suma použitá na privatizáciu bola: 1.370 miliárd Ft. 3. tabuľka Príjmy z privatizácie miliárd forintov Názov 1990 1995 1996 1997 1998 1999 2000 Forint 0,14 25,71 25,09 108,83 60,58 114,84 15,59 Devíza 0,53 412,05 77,50 208,39 38,62.. 1,22 Hotovosť spolu 0,67 437,76 102,59 317,22 99,20 114,84 16,81 Odškodňovací dlhopis 18,48 41,63 22,66 4,19 0,87 1,28 E-úver 03,92 2,44 0,30 0,99.-... Výnos z majetku 13,81 11,30 9,57 7,44 16,69 31,67 Príjmy spolu 0,67 473,97 157,96 349,75 111,82 132,40 49,76 Zdroj: Štatistická ročenka Maďarska, 2001. 366.s. 12
V procese privatizácie vznikla 1. marca 1990 ÁVÜ (Štátna správa majetku neskôr APV Rt, potom Správa národného majetku Maďarska). Viac ako 1800 štátnych podnikov sa dostalo pod jej správu. Dokument s názvom Tulajdon és Privatizáció (Majetok a privatizácia), ktorý bol vydaný Antallovou vládou, sumarizuje jej základné princípy. Privatizácia musela vytvoriť podmienky moderného trhového hospodárstva. Cieľom bolo, aby novú trhovú štruktúru tvorili namiesto veľkých štátnych podnikov domáce malé a stredné súkromné podniky a spoločnosti so zahraničným majetkom. K tomu, aby domáci a zahraničný kapitál mal istotu v privatizačnom procese, bolo potrebné vytvoriť stabilný právny systém a spravodlivé a vypočítateľné zdaňovanie. V zmysle Zákona o odškodnení (Zákon č. XXV. z roku 1991) prebiehalo čiastočné odškodňovanie občanov za škody spôsobené na majetku v období od 1. mája 1939 do zmeny systému v roku 1990. Toto prebiehalo vo forme cenných papierov teda odškodňovacích dlhopisov, za ktoré mali dostať občania isté odškodnenie. Vzhľadom na rozsah bola určená maximálna hranica odškodnenia na jednu osobu 5 miliónov forintov. Odškodňovacie dlhopisy nakúpili osoby, ktoré sa skutočne chceli zúčastniť privatizácie a za ktoré zaplatili pôvodným majiteľom 20, v lepšom prípade 80 %. V prvých rokoch transformačnej krízy bola jedna časť podnikov aj vďaka prísnemu zákonu o bankrote zlikvidovaná. Prechodná alebo trvalá platobná neschopnosť, ktorá začala vo veľkých podnikoch kvôli vzájomným dlhom na základe domino efektu strhla so sebou celý rad veriteľov a dlžníkov. Vo februári 1993 počet evidovaných nezamestnaných dosiahol aj odvtedy nezdolateľný vrchol: 705 tisíc osôb. V rámci konsolidačného a reorganizačného programu bol zrušený bankrot, ktorý nastal kvôli platobnej neschopnosti trvajúcej viac ako 90 dní. Zbytočné boli pôžičky, ktoré podporovali maďarských majiteľov v privatizácii, žiaľ málo kapitálu, strata trhu, nezodpovedajúce riadiace poznatky spôsobili, že zaniklo mnoho už sprivatizovaných firiem, respektíve väčšina tých, ktoré mohli byť sprivatizované sa dostala do vlastníctva zahraničných multinacionálnych firiem. Hospodárska politika sa snažila pritiahnuť zahraničné firmy do Maďarska priaznivými daňovými podmienkami, vybudovaním infraštruktúry. Veľa zahraničných podnikov však kvôli tomu nakúpilo maďarské firmy, aby ich v krátkom čase zlikvidovali a tým by si pre seba vytvorili nový trh. zo strany spoločností, ktoré boli poverené predajom bola veľmi častá ich nezodpovednosť vo vzťahu k štátnemu majetku, ktorý im bol zverený, jeho premrhanie. Proces bol začiernený korupciou...na túto, z historického hľadiska významnú zmenu vlastníctva padá veľa skutočnej a domnelej špiny. (Kornai, 2004. 913.s.) 13
Maďarsko v roku 1999 vstúpilo do NATO. Po zániku Varšavskej zmluvy, kvôli neistotám zo zmien v 90-tich rokoch a vojnám na Balkáne sa stala dôležitá bezpečnostná a ochranná politika krajiny, čo sa zdalo byť možné jedine v rámci NATO. Aj z hospodárskeho hľadiska bolo toto riešenie považované za šťastné. Zdrojom mnohých vojenských investícií bolo NATO. 2.3.3 Vývoj uplatňovania privatizačných techník Prvá etapa je považovaná za spontánnu privatizáciu: vedela fungovať decentralizovane, využívajúc trhliny v zákone. Na začiatku cieľa, niektoré dobre fungujúce jednotky podnikov, ktoré sa dostali do ťažkej situácie, boli zachraňované do spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností, potom boli sprivatizované. Neskôr, keď sa už dostala do povedomia zmena systému, stalo sa dôležitým, aby moc vedúcich osobností podnikov a politických lídrov prešla do súkromného vlastníctva. Celá zadlženosť podnikov, ako aj ich slabšie fungujúce jednotky ostali súčasťou štátu. V týchto prípadoch nevznikal príjem do rozpočtu. Vlastne pokus o reorganizáciu v záujme väčšieho zisku vylúčil trhový charakter, kvôli finančnej slabosti štátu sa majetok dostal nekontrolovateľne do súkromných rúk. Jedinou prednosťou bolo, že bol vynútený právny rámec privatizácie a systém jej riadenia. Nedostatkom bola po tomto období nasledujúca silná centralizácia zo strany štátu popri výpadku miliardového príjmu do štátneho rozpočtu. V druhej etape sa už s dozorom štátu, popri zhodnotení dobre predajných firiem s ktorými je možné obchodovať a popri tom, že sa domáci drobní investori dostávajú k majetku, začali investície na zelenej lúke. Spomedzi privatizačných techník sa popri zámene odškodňovacích dlhopisov typicky uplatňovali výberové konania (verejné, uzatvorené) a maďarský súkromní vlastníci mali prístup k výhodným E-úverom. V záujme záchrany podnikov mohlo byť uplatňované zvyšovanie kapitálu a bol umožnený aj predaj akcií. Systém akcií pre drobných investorov má krátku životnosť, skôr mal politické pozadie. Zahraničné investície na zelenej lúke priniesli veľa kapitálu, ale relatívne málo nových pracovných miest. Investori mali výrazné daňové úľavy. Nové závody, ktoré používali modernú techniku, vyžadovali menej ľudskej práce. Spomedzi cieľov zahraničných investorov je možné spomenúť: Získanie trhov, Rozšírenie kapacity, Začlenenie- zlikvidovanie konkurentov, alebo 14
s cieľom dosiahnuť lacnejšiu výrobu, premiestnenie výroby. Rozšírenie kapacity a premiestnenie výroby bolo pre maďarské hospodárstvo užitočné, boli zachované pracovné miesta a vnikli aj nové. Získavanie trhov, ako aj likvidácia konkurentov boli sprevádzané stratou pracovných miest. Vďaka dobre zaškolenej lacnej pracovnej sile sa zahraniční investori objavili v drevospracujúcom priemysle, telekomunikáciách, energetickom priemysle a po stabilizácii bankového sektora aj v jeho privatizácii. Po nútenej prestávke, ktorá trvala skoro štyri desaťročia, v roku 1990 sa prvýkrát vo Východnej Európe v Budapešti otvorila burza. Toto obdobie je charakterizované výrokom transformačná kríza (Ecostat 2010). V tomto období dochádza k najväčšiemu rastu HDP, ako aj k rastu nezamestnaných. V prvom období nasledujúcom po ťažkých troch rokoch, v priaznivom hospodárskopolitickom prostredí (Bokrosov balík) rástla produktivita, podiel priemyselných high-tech odvetví a export. Značná časť podnikov so zahraničnou účasťou reinvestovala zisky v Maďarsku. V privatizácii bol charakteristický predaj uskutočnený metódami kapitálového trhu a predaj menšinových vlastníckych podielov. V tretej etape privatizácia prebiehala na základe zákona o privatizácii z roku 1995. Prišiel rad na zrýchlený predaj veľkých strategických podnikov (verejné služby, banky, podniky so strategickým významom) predovšetkým v hotovosti, kupujúcimi boli hlavne, ale nie výlučne, strategickí investori, vo veľkom počte zahraniční. Hlavným cieľom bolo zníženie chýbajúcich príjmov v rozpočte a zníženie štátneho dlhu. Poklesla miera E-úverov. V väčšom rozsahu sa realizoval burzový predaj. Bola umožnená samoprivatizácia a lízingové zmluvy. Privatizácia strategických odvetví je do dnešného dňa spúšťačom búrlivých debát. Dve tretiny bánk sa dostali počas dvoch rokov do zahraničnej účasti, pod cenu. Štát nebol schopný v privatizácii vyrovnať ešte ani náklady spojené s bankovou konsolidáciou. Od roku 2000 výrazne poklesla úroveň prílevu kapitálu. Vzrástli mzdové náklady a tie výhody, ktorými na začiatku privatizácie disponovali zahraničné firmy boli stiahnuté pod vplyvom rokovaní súvisiacich so vstupom do EÚ. Bola uzavretá privatizácia bánk, značná časť odškodňovacích dlhopisov bola stiahnutá, balík akcií MOL Rt. sa dostal na burzový predaj. Privatizácia sa v niektorých krajinách, ako Česko a Poľsko, v porovnaní s nami začala neskôr, respektíve na Slovensku bolo priaznivejšie hospodárske a administratívne prostredie. Jedna časť zahraničného kapitálu si našla miesto aj u nás, avšak druhá časť v Číne, kde premiestnili závody zaoberajúce sa elektronickým priemyslom, textilným priemyslom, prípadne montážou súčiastok. Tu vedeli vyrobiť svoje výrobky s menšími nákladmi. 15
Privatizácia v Maďarsku bola procesom, ktorý v sebe zahŕňal mnohoraké spôsoby a nástroje, ktorý sa postupne menil, vyvíjal. V histórii privatizácie v Maďarsku bola každá vláda charakteristická tým, že rovnako podporovala udržateľnosť priorít, ktorými boli nástroje a metódy aplikované na trhu, popri čom cieľom bolo zvýšiť privatizačné a zároveň aj rozpočtové príjmy, podporovať zahraničnú účasť a investície. www.parlament.hu 3. Spoločenské zmeny po zmene systému 3.1 Spoločenské rozvrstvenie Neočakávaná zmena systému, ako aj jej rýchlosť, priniesli so sebou drastické zmeny. Možno tou, ktorá zo všetkých otriasla najviac, bola neuveriteľne vysoká miera nezamestnanosti a neistota na pracovisku. Bola uskutočnená štúdia o spoločenskom rozvrstvení vo vzťahu k zmeneným pomerom (Kolosi Tóth - Vukovich 2004.). Hľadiskami štúdie bol: príjem, zamestnanie, bytové pomery, majetková situácia, vzdelanie. Zloženie maďarskej spoločnosti bolo z pohľadu nasledujúce: elita 3%, vyššia a stredná vrstva 8%, stredná vrstva 31%, robotnícka trieda 38%, deprivovaní 20%. Chudobnými sú z jednej časti tradične chudobní vďaka nepriaznivým životným podmienkam, na druhej strane vznikli noví chudobní ktorým nepostačuje pravidelný príjem, invalidní dôchodcovia a tí, ktorí dôsledkom krízy padli do dlhovej pasce, - a do tretice etnická chudoba (Rómovia). V Európskej únii, spomedzi všetkých členských štátov je v Maďarsku 12 percentná chudoba, týmto pomerom sme sa v roku 2004 medzi 24 členskými štátmi umiestnili na ôsmom mieste. Počet obyvateľov Maďarska má od roku 1981 až po súčasnosť klesajúcu tendenciu, hoci sa predĺžila dĺžka života v prípade žien (77,8 rokov), ako aj v prípade mužov (69,8 rokov). 3.2 Zamestnanosť, nezamestnanosť Najdôležitejšou črtou zmeny bol zánik úplnej zamestnanosti. Spolu s týmto sa v určitých spoločenských vrstvách, respektíve v niektorých regiónoch masovo objavuje nezamestnanosť. S poklesom počtu zamestnaných v priamej úmere vzrastá počet nezamestnaných. Jednou z únikových ciest bolo, že sa mnohí rozhodli pre invalidný dôchodok, dôchodok alebo nejakú formu dôchodkovej starostlivosti. V mnohých prípadoch sami zamestnávatelia navrhli pre zamestnancov určité podmienky pre odchod do dôchodku. 16
Druhou únikovou cestou bolo ostať v školských laviciach: školská dochádzka bola predĺžená do 18 rokov, stredná škola bola rozšírená o 5. a 6. ročník, boli zavedené maturitné skúšky po získaní odbornosti, odbornosť po maturite. Ako tretiu únikovú cestu si mnohí vybrali podnikanie z donútenia, mnohokrát bez základných znalostí. Iba malý počet ľudí z tejto skupiny mohol nakupovať nástroje a zariadenia z akcií privatizácie. Veľkú pomoc znamenal nákup inzerovaných obchodov, respektíve nájomných práv počas predprivatizácie, čo bolo podporované Existenčnými úvermi. Toto pomohlo k vytvoreniu vrstvy súkromných vlastníkov v Maďarsku, ale len malá časť sa tu vedela udržať. Štvrtou únikovou cestou bola šedá a čierna práca, ktorá sa odhaduje v národnom hospodárstve na 10% až 30%, v stavebnom priemysle na 30%. Dôsledkom práce na čierno je výpadok niekoľkých sto miliárd forintov. Počas dvadsiatich rokov vysvitlo, že boľševické riešenie je v očiach neoliberálov v konečnom dôsledku považované za menšie zlo. Nezamestnanosť teda nespôsobuje len pokles príjmov vyprodukovaných zamestnancami, ale oveľa väčšie škody spôsobuje tým, že nekazí iba vlastné mravy a kvalitu práce, ale kazí celú spoločnosť ( Kopátsy, 2009.). http://kopatsysandorgondolatai.blogspot.com/2009_04_01_archive.html K novým pracovným príležitostiam sa spomedzi státisícov, ktorí sa kvôli zavretým závodom dostali na ulicu, skôr dostane trhovo zmýšľajúca osoba, ktorá je mobilná, dobre zaškolená, predovšetkým muž. Vzrástol dopyt po diplomovaných zamestnancoch so znalosťou cudzieho jazyka. Nezamestnanými sa stali predovšetkým osoby s ukončeným najnižším vzdelaním a osoby, po ktorých kvalifikácii nie je dopyt. Čo sa týka konkurencie, nevýhody predstavovalo ak je uchádzačom o prácu žena, osoba staršia ako 45 rokov, prípadne je veľmi mladá. Najhorším rokom vo vzťahu k nezamestnanosti je rok 1993. Tak ako začína hospodársky rast, nezamestnanosť do roku 2001, potom pod vplyvom krízy má znova stúpajúcu tendenciu. Úroveň zamestnanosti v Maďarsku je v rámci Európskej únie medzi poslednými. 3.2.1. Situácia na trhu práce po vstupe do EÚ Členstvo v Európskej únii znamenalo ďalšie možnosti a povinnosti v oblasti trhu práce. V oveľa väčšej miere sa zvyšovala zamestnanosť v zahraničí a od 1. mája 2001 už nie 17
je potrebné pracovné povolenie v Rakúsku a Nemecku. Napriek tomuto, po vstupe do Európskej únie poklesol počet zamestnaných. Hoci možnosti boli dané, kvôli chýbajúcim jazykovým znalostiam, pomerne málo ľudí využilo možnosť práce v zahraničí. Čo sa týka jednotlivých regiónov, boli medzi nimi rozdiely, ktoré sa po zmene systému ešte viac prehĺbili. Najviac nezamestnaných je v severnom Maďarsku a v severnej časti Alföldu. Najpriaznivejšia situácia je na strednom Maďarsku kvôli Budapešti a na Západnom Zadunajsku, odkiaľ mnohí za prácou dochádzajú. V Rakúsku a Nemecku sa zamestnávajú predovšetkým v reštauráciách, v zdravotníctve a ako domáci opatrovatelia chorých. V celej Európe je dopyt po osobách ovládajúcich cudzí jazyk, s ukončeným stredoškolským a vysokoškolským zdravotníckym vzdelaním, s tým, že poskytovaná mzda je oveľa vyššia a pracovné podmienky sú oveľa pokojnejšie. Namiesto tradičných výrobných odvetví, priemyslu a poľnohospodárstva, v súčasnosti viac pracovnej sily zamestnávajú služby. S touto tendenciou sa približujeme k vyspelejším krajinám. 4. obrázok Na základe tabuľky Centrálneho štatistického úradu. Zdroj: Maďarsko 1989-2009 69.s. Legenda: Rozčlenenie zamestnaných podľa odvetví národného hospodárstva (v rámci obyvateľstva vo veku 15-64 rokov) - Služby - Priemysel, stavebníctvo - Poľnohospodárstvo 18
3.3. Zmena životných podmienok V zdravotníctve boli sprivatizované lekárne, ako aj prax obvodných lekárov, prebehla reorganizácia odbornej starostlivosti o chodiacich pacientov, poklesol počet postelí v nemocniciach, zo všetkých nemocníc sú 4% súkromné. Do systému inštitúcií sociálnych služieb boli integrované aj fondy, cirkev a aj firmy. Vo výstavbe bytov došlo k poklesu, potom nastal rozvoj kvôli výstavbe podnikových bytov a neskôr kvôli výhodným úverom podporovaných štátom, po čom nasledovala stagnácia. Aj tu bol cítiť silný vplyv krízy. Vzrástli náklady na bývanie (verejné služby, energie). Ešte v prvom kole privatizácie sa uskutočnil predaj veľkej časti bytov vo vlastníctve samospráv. V mnohých prípadoch ich kúpili tam žijúci obyvatelia za mimoriadne výhodnú cenu (23-31%), týmto výrazne poklesol počet nájomných a služobných bytov. V maďarskom hospodárstve sa výška hrubého domáceho produktu pripadajúceho na jedného obyvateľa podľa parity kúpnej sily rovnala 65 percentám priemeru Európskej únie. 5.tabuľka Výška HDP pripadajúca na jedného obyvateľa, vyjadrená v percentách vo vzťahu k priemeru Európskej únie, 2008 Luxembursko 253 Írsko 140 Holandsko 135 Rakúsko 123 Švédsko 121 Dánsko 119 Anglicko 117 Fínsko 116 Nemecko 116 Belgicko 115 Francúzsko 107 Španielsko 104 Taliansko 100 Grécko 95 Cyprus 95 19
Slovinsko 90 Česko 80 Malta 76 Portugalsko 75 Slovensko 73 Maďarsko 65 Poľsko 61 Bulharsko 44 www.eurostat.hu 3.4 Vzdelanie, veda, kultúra Vo verejnom vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a príprave, ako aj vo vysokoškolskom vzdelávaní sa zrodili nové zákony. Väčšiu váhu získalo organizovanie celoživotného vzdelávania; vzdelávania dospelých, čiastočne pre tých, ktorí nemali ukončené základné vzdelanie, ako aj pre tých, ktorí boli nútení zmeniť odbornosť. Aj cirkvi a fondom bolo umožnené zakladanie škôl. Začala expanzia vyššieho vzdelávania a po roku 1999, primerane k realizácii bolonského procesu, zmena vzdelávania na vysokých školách. Cieľom bolo získanie prehľadných a porovnateľných kvalifikácií, kompatibilita v rámci európskych vysokých škôl. Počas dvoch desaťročí vzrástol pomer študentov v kategórii nad 16 rokov zo 79% na 94% a v kategórii 20 ročných z 11% na 53%. Počet vysokoškolských študentov denného štúdia pod dvadsať rokov vzrástol na trojnásobok. Vzrástol záujem o humánne odbory, tu vznikla prevzdelanosť a postupne končilo menej študentov s diplomom technického zamerania, ako vyžadoval pracovný trh. 20
6. obrázok Végzettek száma a nappali tagozatos oktatásban 200 150 100 ezer fő 50 0 1989 2000 Általános iskola 8... érettségizett Szakkö... 2008 2009 Na základe tabuľky Centrálneho štatistického úradu. Zdroj: Maďarsko 1989-2009 80.s. Legenda: Počet absolventov denného štúdia v členení podľa vzdelania - 200, 150, 100, 50, 0 tisíc osôb - základná škola - maturanti - z toho: gymnazisti - stredná odborná škola - vyššie vzdelanie s diplomom Výrazne poklesla alebo úplne zanikla štátna podpora poskytovateľov kultúrnych služieb. Veľká časť kultúrnych inštitúcií sa dostala do súkromných rúk. Toto sa hmatateľne prejavilo na cenách. Ceny kníh, lístkov do kina a divadla a vstupné do múzeí a knižníc mnohonásobne vzrástli, veľa kín bolo zavretých, usporadúvalo sa menej hudobných súťaží. 21
4. Ekonomika a vývoj štruktúry HDP 4.1 HDP z pohľadu výrobcov V Maďarsku v období rokov 1990-1993 nastal úpadok národného hospodárstva. Pokles HDP predstavoval 19%. Hrubá priemyselná výroba sa v roku 1992 rovnala dvom tretinám z roku 1989. V poľnohospodárstve bola 35%-ná miera znehodnotenia. Z príčin je možné spomenúť odškodňovanie, zníženie agroprotekcionizmu, rozpad jednotných roľníckych družstiev. Z pohľadu výroby sa podiel HDP poľnohospodárstva na celkovom HDP sa pohybuje medzi 4-6%. Na veľké rozdiely hrubého národného produktu v jednotlivých rokoch má výrazný vplyv aj počasie. Popri poklese priemyslu a poľnohospodárstva ku koncu obdobia došlo aj k poklesu výroby v stavebnom priemysle. V rámci národného hospodárstva sa zmenila váha jednotlivých odvetví, ako aj štruktúra majetku: rozhodujúcim sa stalo súkromné vlastníctvo. 7. tabuľka Podiel hlavných odvetví v pridanej hodnote brutto (%) Odvetvie 1989 a) 1991 2000 2009 Poľnohospodárstvo 15,6 8,6 4,3 3,0 Priemysel 35,5 29,1 27,8 24,9 Stavebný priemysel 8,4 5,5 5,2 4,8 Služby spolu 40,5 56,8 62,7 67,4 Z toho: Obchod, stravovacie služby 10,6 15,6 12,5 13,0 Preprava, komunikácie 8,2 8,4 8,5 8,2 Finančné služby, nehnuteľnosti Verejná správa, vzdelávanie, zdravotnícke služby 20,5 b) 17,5 20,9 23,6.. 12,7 17,6 17,7 a) Údaje z roku 1989 počítané na základe vtedajšieho zaradenia odvetví. b) Verejná správa, vzdelávanie spolu so zdravotníckymi službami. Zdroj: Maďarsko 1989-2009. 82.s. Domáce vlastnícke vzťahy boli z polovice nahradené zahraničnými, zanikli družstvá. Taktiež sa znížil počet zamestnaných v poľnohospodárstve a v priemysle, naopak počet zamestnaných v službách sa zvýšil. 22
Namiesto starej štruktúry veľkých podnikov bolo vytvorené duálne hospodárstvo. Staré veľké podniky prešli do multinacionálnych firiem, ktoré mali silný kapitál a väčšiu produktivitu, mali väčšiu schopnosť exportu v porovnaní s malými a strednými podnikmi, kde bola veľká zamestnanosť, menšia produktivita a stály nedostatok kapitálu. Úplne sa zmenil ako vnútorný, tak aj vonkajší trh. Väčšinou, výsledkom Bokrosovho balíka bolo, že maďarské hospodárstvo na 10 rokov nastúpilo na cestu stabilného rastu. Počas privatizácie zo západnej Európy prúdil kapitál a v rámci Európskej únie bola vytvorená aj veľká časť nových trhov. Veľké zmeny nastali aj v rámci štruktúry priemyslu: najväčším ťahúňom sa stal strojárenský priemysel. Tento v porovnaní s rokom 1992 obnovil a neskôr aj prekročil produktivitu z roku 1989. Vďaka zahraničnému kapitálu sa objavovali nové a nanovo oživené výrobné oblasti: výroba osobných áut, motorov do áut, náhradných súčiastok do áut, hightech výrobkov, počítačov a kancelárskych zariadení. Výrazne upadlo baníctvo, potraviny, nápoje a tabakové výrobky, výroba textilu a oblečenia, chemický priemysel, hutníctvo, zásobovanie elektrickou energiou, plynom, teplom a vodou. Zmenila sa štruktúra strojárenského priemyslu. Výroba strojov, elektrických zariadení, prístrojov poklesla na polovicu až tretinu, výroba kancelárskych zariadení, počítačov vzrástla na mnohonásobok, výroba telekomunikačných zariadení a vozidiel vzrástla na dvojnásobok. V službách pracovalo 64,1% zamestnaných, odvetvie 67,4%-ami prispievalo k tvorbe HDP. Zahraničný kapitál zohrával veľkú úlohu tak ako pri investíciách, tak aj vo zvyšovaní predaja. Predaj sa popri poklese domácej spotreby realizoval exportom. Nové technológie vo výrobe sú produktom zahraničných investorov. Zvýšenie DPH a oficiálne zvyšovanie cien (energia, lieky, hromadná doprava) mali vplyv na zvyšovanie inflácie. Ceny potravín boli zvyšované aj kvôli vplyvu svetového trhu. V Maďarsku došlo k hospodárskemu poklesu napriek tomu, že v Česku a v Poľsku bol hospodársky rast nad 6%, na Slovensku nad 10%, v krajinách západnej Európy 3-4 %. Od roku 2007 znova narastal počet nezamestnaných. Zároveň vo väčšine členských krajín Európskej únie vzrastala zamestnanosť. Podľa niektorých odborníkov za oveľa lepšiu hospodársku situáciu v Česku v porovnaní s Maďarskom možno vďačiť jedine viac ako o 900 tisíc viac zamestnaným. www.vki.hu Na porovnanie: počet obyvateľov Českej republiky je 10,23 miliónov, počet obyvateľov Maďarska je ~10 miliónov. 23
4.1.1 Malí a strední podnikatelia Duálne hospodárstvo v Maďarsku vzniklo spolu s privatizáciou. Na jednej strane sú to obrovské podniky s veľkým kapitálom, vyvinutou technológiou, vysoko kvalifikovanou pracovnou silou, IKT-kultúrou, disponujúce kontaktmi na trhu. Najúspešnejšími odvetviami sú: informatika, telekomunikácie, elektronika. Daňové úľavy sú veľké. Na druhej strane sú malé a stredné podniky väčšinou domáce, bez kapitálu, menej vyvinuté, ešte na začiatku uplatňovania IKT-kultúry, so slabšími kontaktmi na trhu. S veľkým daňovým zaťažením. Charakteristickým pre štruktúru maďarského hospodárstva je, že počet zamestnancov v malých a stredných podnikoch (KKV) je vyšší, avšak nimi vytvorená pridaná hodnota je nižšia ako v Európskej únii. (A kis- és középvállalatok és a vállalkozás helyzete. Statisztikai Tükör / Situácia malých a stredných podnikov. Štatistické zrkadlo II. ročník 109. číslo). Malí a strední podnikatelia vytvárajú viac ako polovicu HDP, pričom viac ako 70% zamestnaných v súkromnej sfére pracuje v tomto sektore. (Szabó,2010) Najviac podnikov sa zaoberá obchodom, opravou, nehnuteľnosťami, hospodárskymi službami, priemyslom, stavebným priemyslom, poľnohospodárstvom, lesným a rybným hospodárstvom, ubytovacími a stravovacími službami, finančníctvom, vzdelávaním, zdravotníctvom a poskytovaním sociálnych služieb. http://portal.ksh.hu/pls/ksh/docs/hun/xftp/stattukor/kkv.pdf 8. tabuľka Štruktúra podnikov v Maďarsku podľa veľkosti a vo vzťahu k priemeru EÚ (%) Veľkosť podniku Počet podnikov Počet zamestnancov Pridaná hodnota Maďarsk é EÚ - priemer Maďarsk é EU- priemer Maďar ské EU- priemer Mikropodniky 94,7 91,8 35,8 29,6 15,8 21,1 Malé podniky 4,4 6,9 18,9 20,6, 16,3 19,9 Stredné podniky 0,7 1,1 16,2 16,2 18,1 17,8 Malé a stredné podniky 99,8 99,8 67,1 67,1 50,2 57,9 Veľké podniky 0,2 0,2 32,9 32,9 49,7 42,1 Zdroj:SBA fact sheet Hungary, 2009. http://portal.ksh.hu/pls/ksh/docs/hun/xftp/stattukor/kkv.pdf 24
Zlepšenie konkurencieschopnosti Maďarska od deväťdesiatich rokov predstavovali prevažne vyvinutejšie technológie a prevádzkový kapitál zo západných krajín. Kríza, ktorá sa začala na trhu s nehnuteľnosťami, neskôr finančná a hospodárska kríza v rokoch 2008-2009, znamenala ďalšie obmedzenia, opatrenia na stabilizáciu, ale napriek tomu bol zaznamenaný iba minimálny rast v roku 2008. HDP Maďarska v roku 2009 poklesol viacej (-6,2%) v porovnaní s priemerom Európskej únie (-4%). Vplyv krízy na trhu s nehnuteľnosťami znamenal v Maďarsku predovšetkým pokles v oblasti objemu prevádzky, ale iba v minimálnej miere pokles cien. Počet zamestnancov prekonal negatívny rekord desaťročia. Poklesli reálne mzdy a reálna hodnota dôchodkov. Chudoba je veľká, zosilnela polarizácia príjmov. Miera nezamestnanosti prekročila 11 percent. http:// www.vki.hu Veľká časť investícií smerovala do infraštruktúry - (diaľnice, plynofikácia, kanalizácia), služieb, oblasti rozvoja drevospracujúceho priemyslu. Počnúc privatizáciou, sa v maďarskom hospodárstve stala výrazná účasť zahraničného kapitálu (Nemecko, Rakúsko a Holandsko). Pri investíciách mali veľký význam aj dotácie zo Štrukturálneho a Kohézneho fondu Európskej únie. 4.1.2 Úloha zahraničného prevádzkového kapitálu Maďarsko sa 20 rokov po zmene systému z RVHP integrovalo do globálneho svetového hospodárstva. Ešte v roku 1972 sa zrodilo nariadenie, ktoré umožnilo vytvorenie zmiešaných podnikov v Maďarsku. Maďarsko sa predsa len otvorilo smerom na západ, aj keď komplikovaným postupom, s tvrdými podmienkami (iba s 49%-ou kapitálovou účasťou a bez možnosti pokračovať vo výrobnej činnosti). Neskôr sa podmienky zjednodušili. Zákon číslo XXIV. z roku 1988 priniesol liberalizáciu: právnu garanciu vo vzťahu k znárodneniu voľný pohyb kapitálu a repatrialitu profitu 100%-ný vlastnícky podiel a slobodný výber typu spoločnosti zabezpečuje oslobodenie hmotného vkladu od cla a DPH, používanie knowhow, ochranných známok a patentov ako základného imania zahraničným občanom umožňuje nastúpiť na vedúce úradnícke pozície v prípade vlastníctva 5 miliónov forintov alebo minimálne 20% percentného vlastníckeho podielu poskytuje 20%-né daňové zvýhodnenie www.1000év.hu 25
Neskôr ešte ďalej pokračovala liberalizácia činnosti podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré získali také isté zľavy ako mali aj domáce firmy. Na začiatku svoje zisky investovali väčšinou v Maďarsku, tento postup sa však na konci deväťdesiatich rokov zmenil, charakteristickým sa stala repatriácia zisku. Vďaka tomuto rozvoju od roku 1996 vzrástla miera úverov a množstvo pôžičiek od materských firiem pri investíciách do už fungujúcich podnikov na zelenej lúke. Od polovice deväťdesiatich rokov sa začína export maďarského prevádzkového kapitálu. Povolenie vstupu zahraničných firiem do maďarského hospodárstva počas privatizácie napomohlo tomuto procesu. Zahraničný prevádzkový kapitál umožnil naštartovanie hospodárskeho rozvoja a v neposlednom rade aj manažovanie dlhov, hoci v menšej miere ako si myslíme vo všeobecnosti. 80 % vstupného zahraničného kapitálu v období rokov 1990 a 2008 tvorili tzv. zelené investície a reinvestovaný zisk, a iba 20% tvorila privatizačná investícia. Zahraničný prevádzkový kapitál zvyšuje produktivitu, stimuluje hospodárstvo. Tým, že produkuje výrobky vyššej kvality, v niektorých prípadoch aj za nižšiu cenu, vynucuje aj rozvoj ďalších účastníkov trhu. 9. tabuľka Priame zahraničné investície kapitálu v Maďarsku a investície Maďarov v zahraničí (miliárd eur) Názov 1995 2000 2007 2008 Zahraničný kapitál v Maďarsku 8,8 24,6 67,0 62,7 Maďarský kapitál v zahraničí 0,2 1,4 11,8 13,6 Zdroj: Maďarsko 1989-2009. 83.s Maďarský transnacionálny index bol v niekoľkých uplynulých rokoch v priemere 30%-ný, čo je výrazné aj vo vzťahu k zahraničiu. Európske krajiny s približne rovnakou veľkosťou produkujú jednu tretinu maďarského priemeru, kým svetový priemer je 11%. veľkú časť produktivity makrohospodárstva vytvárajú zahraničné firmy, ktorých činnosť je riadená strategickými rozhodnutiami materských podnikov a nie maďarským vedením. (Pappné Nagy, 2010) 26
Prílev zahraničného kapitálu mal aj negatívne dopady: Investície na zelenej lúke, ktoré využívajú bezcolné zóny, nestimulovali maďarské hospodárstvo. Pre domáce podnikanie znamenal nevýhody a pre zahraničné poskytoval úľavy. Ešte pred vstupom do Európskej únie voľný vnútorný trh nepriaznivo zasiahol domáci obchod a jeho dodávateľov. Privatizácia strategických odvetví, verejných služieb a bankového sektora pod cenu sa ukázala ako nešťastné hospodársko-politické riešenie. Primárnou príčinou privatizácie bankového sektora bolo, že malí a strední podnikatelia nemali prístup k postačujúcemu úveru. Vplyv zahraničného kapitálu vo všetkých strategických odvetviach: energetika, elektronika, telekomunikácie, informatika, banky je teda určujúci aj v exporte. Závislosť je veľmi silná, nie je možné uplatňovať hospodársku politiku presadzujúcu vlastné národné záujmy. Silná medzinárodná závislosť, tým, že predstavovala približovanie sa k svetovému hospodárstvu a stimuláciu maďarského hospodárstva, spôsobila aj to, že svetová hospodárska kríza veľmi rýchlo a veľmi silno dorazila do Maďarska. Výrazná zadlženosť štátu, zadlženosť jednotlivcov v zahraničnej devíze, ako aj to, že vo väčšine prípadov maďarských bánk, sa dcérske banky zahraničných bánk dostali do ťažkej situácie, spolu znamenali prehlbovanie krízy. Splnenie sa predpovede možnosti štátneho krachu znamenalo znehodnotenie forintu, pád cien akcií. Vyhnúť sa štátnemu krachu bolo možné s 25 miliardovou dolárovou pôžičkou z IMF, IBRD a EÚ. 4.2 HDP z pohľadu spotrebiteľov 4.2.1. Príjmy, dôchodky, úspory domácností Najväčšia zmena nastala v hodnote hrubého príjmu. Priemerný plat 10.600 Ft v roku 1989 sa počas dvadsiatich rokov zvýšil 19-krát. Napriek tomu, reálna hodnota platov do roku 1996 postupne klesala. V nasledujúcich desiatich rokoch do roku 2006 pokračoval trvalý rast. Až v roku 2002 sa podarilo dosiahnuť úroveň reálnej mzdy z roku 1989. Čistý príjem je o 15,1 % 27
nižší v porovnaní s hrubým príjmom ako v roku 1989. Avšak až do roku 2000 rast HDP neznamenal automaticky rast príjmov obyvateľstva, iba v roku, keď sa konali voľby bol zaznamenaný rast. 10. tabuľka Vývoj miezd Forintov Názov 1989 2000 2008 2009 Hrubý mesačný príjem 10 571 87 645 198 964 199 775 Čistý mesačný príjem 8 165 55 785 122 267 124 086 Čistý príjem vyjadrený v %-ách hrubého príjmu 77,2 63,3 61,5 62,1 Zdroj: Maďarsko 1989-2009 70.s. Podľa prieskumov: najväčšiu úlohu vo vývoji miezd zohrávala úroveň ukončeného školského vzdelania, respektíve to, že či osoba pracuje v dobrom odvetví. Na jednu osobu pripadajúci čistý príjem predstavuje približne jednu tretinu sociálnych príjmov: dôchodok, rodinné prídavky, podpora v nezamestnanosti, GYES (rodičovský príspevok), GYED (príspevok pri starostlivosti o dieťa). Pokles nezamestnanosti, reálnej mzdy - reálneho príjmu znížil aj spotrebu obyvateľstva. Nutne sa zvýšil pomer výdavkov na bývanie, energie, komunálne služby, komunikácie (mobilný telefón a internetové služby). Zvyšovanie spotrebných cien prebiehajúce už od konca osemdesiatich rokov bolo možné vyjadriť v dvojciferných číslach. V roku 1991 bola už 35%-ná inflácia. Zanikli dotácie a podpora spotrebiteľských cien, tradičné obchodné reťazce boli nahradené mnohými malými súkromnými obchodíkmi. Vzrastala obchodná marža. Prechod na konvertibilnú valutu, integrácia do svetového trhu, rýchle zoslabenie forintu, spolu zapríčinili rast cien. 11. tabuľka Hlavné ukazovatele finančného majetku domácností Hrubý finančný majetok Záväzky Čistý finančný majetok Biliónov forintov, na konci daného roka HDP v %-ách 1989 0,8 0,4 0,4 23,6 2000 9,7 1,2 8,6 64,2 2008 25,0 10,4 14,5 54,7 2009 27,0 10,4 16,6 63,6 Zdroj: Maďarsko 1989-2009 71.s. 28