Pamätníky a pamätné tabule mesta Zvolen

Átírás

1

2 Banskobystrický samosprávny kraj Krajská knižnica Ľudovíta Štúra Pamätníky a pamätné tabule mesta Zvolen Elena Matisková 2013

3 Realizované s finančnou podporou Mesta Zvolen Lektoroval: Ing. Ladislav Kmeť Krajská knižnica Ľ. Štúra, Zvolen Mgr. Elena Matisková ISBN EAN Všetky práva vyhradené. Nijaká časť textu ani ilustrácie nemôžu byť použité na ďalšie šírenie akoukoľvek formou bez predchádzajúceho súhlasu autorov alebo vydavateľa.

4 1 Úvod Zvolen si v roku 2013 pripomína významné jubileum 770. výročie obnovenia mestských privilégií. Krajská knižnica Ľudovíta Štúra pripravila k tomuto výročiu sprievodcu po pamätníkoch a pamätných tabuliach mesta Zvolen. Doteraz nebol podobný informačný materiál spracovaný. Našou snahou bolo zosumarizovať pamätníky a pamätné tabule, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v našom meste a viac ich priblížiť Zvolenčanom. Stretávame sa s nimi prechádzajúc námestiami a ulicami často bez povšimnutia. Zaslúžia si našu pozornosť. Sú to umelecké diela, ktoré zachytávajú najvýznamnejšie udalosti a osobnosti nášho mesta. Pamätníky a pamätné tabule sme rozdelili do kapitol podľa miesta, kde sa nachádzajú: námestia, parky, ulice, cintoríny, pamätné tabule mimo centra mesta, sochy na verejných priestranstvách. Podkapitoly sú radené abecedne. V samotných podkapitolách sú predradené pamätníky a nasledujú pamätné tabule podľa lokalizácie. Každý pamätník a pamätná tabuľa obsahuje textovú a fotografickú časť. Textová časť zahŕňa názov pamätníka alebo tabule, miesto, kde sa nachádza a rok odhalenia (ak sa nám ho podarilo zistiť). Nasleduje medailón osobnosti alebo opis udalosti, ktorej sú pamätník alebo tabuľa venované. Informácie uzatvára pripojený bibliografický súpis literatúry, ktorý sa viaže k odhaleniu pamätníka alebo priamo k osobnosti či udalosti. Textovú časť výrazne dopĺňajú fotografie pamätníka alebo pamätnej tabule a miesta, kde sa nachádzajú. Pre lepšiu orientáciu je sprievodca doplnený personálnym registrom osobností pamätných tabúľ a registrom autorov pamätníkov a pamätných tabúľ. Pri spracovaní publikácie boli použité primárne i sekundárne informačné pramene Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra a Slovenskej 3

5 národnej knižnice v Martine. Pri tvorbe publikácie nám neoceniteľné informácie poskytol Ing. Ladislav Kmeť. Doplnil zoznam pamätných tabúľ, chýbajúce údaje i texty k niektorým pamätníkom a tabuliam. Za všestrannú a účinnú pomoc mu vyjadrujeme úprimné poďakovanie. Našou snahou bolo, čo najpodrobnejšie zmapovať pamätníky a pamätné tabule v meste, aj napriek tomuto úsiliu, nemusí publikácia obsahovať informácie o všetkých pamätníkoch a pamätných tabuliach. Publikácia poskytuje oživenie poznatkov o významných udalostiach a osobnostiach mesta a prináša aj nové informácie. Veríme, že vzbudí záujem tak u občanov mesta, ako aj u odbornej verejnosti. Elena Matisková 4

6 2 Námestia 2.1 Námestie SNP 5

7 Pamätník SNP (Valaška) Miesto: Námestie SNP Odhalenie: 1974 Priamo v centre mesta na Námestí SNP sa nachádza Pamätník SNP (Valaška), keďže Zvolen bol popri Banskej Bystrici v Slovenskom národnom povstaní najdôležitejším mestom. Pamätník pozostáva z betónovej podkladovej dosky obloženej poľskou a egyptskou žulou. Na podstavci je v nadrozmernej veľkosti osadená valaška zváraná z kovu s obojstrannými figurálnymi reliéfmi, ktoré vyjadrujú podporu ľudu bojovníkom v Povstaní. Autorom pamätníka je architekt Jozef Lacko a autorom figurálnych reliéfov je akademický sochár Ján Kulich. Slávnostné odhalenie pamätníka sa uskutočnilo 29. augusta 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP. V rámci realizácie II. etapy rekonštrukcie Námestia SNP bol pamätník opätovne prečistený a navoskovaný ochranným náterom. Konajú sa pri ňom pietne podujatia a slávnostné ceremónie pri rôznych významných jubileách a príležitostiach. Zvolen v SNP Zvolen sa aktívne zapojil do Slovenského národného povstania. Predurčovali ho k tomu viaceré skutočnosti. Jednou z nich bola strategická poloha mesta. Zvolen bol dôležitým železničným uzlom. Veliteľstvo l. československej armády využilo skúsenosti zvolenských železničiarov a poverilo ich výrobou improvizovaných pancierových vlakov. Železničné dielne vyrobili tri pancierové vlaky pre povstalcov, ktoré boli nasadené do najťažších bojov v ohrozených úsekoch. Aj v leteckej činnosti mal Zvolen významné postavenie. Na letisku Tri Duby operovala kombinovaná letka. Smerovali sem letecké transporty sovietskeho, aj anglo-amerického letectva. Zo Zolnej operoval Prvý 6

8 československý stíhací letecký pluk v ZSSR. Na Zvolenskom zámku sídlil štáb partizánskej brigády Za Slobodu Slovanov, v ktorom bojovali nielen Slováci, ale aj Česi, Maďari, Rusi a Nemci. Zvolenské tlačiarne tlačili prvé povstalecké noviny. Po potlačení povstania zažili Zvolenčania krutý teror a represie. Literatúra: Fuchs, Juraj: Pamätník SNP vo Zvolene : dielo akademického sochára J. Kulicha a Ing. arch. J. Lacku. In: Ľud. Roč. 26, č. 203 ( ), s. 5. Historické pamiatky okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 35. (pf): Vo Zvolene k výročiu SNP odhalia nový pamätník. In: Roľnícke noviny. Roč. 29, č. 202 ( ), s. 2. Valaška na námestí. In: Práca. Roč. 29, č. 105 ( ), s. 10. Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv. Martin : Gradus, S Zvolen : monografia mesta. Zvolen : Mestský úrad, S

9 Pomník padlým vojakom sovietskej armády Miesto: Námestie SNP Odhalenie: 1945 Pomník padlým vojakom sovietskej armády bol postavený ešte v roku V bojoch o mesto Zvolen zahynulo 200 sovietskych a 111 rumunských vojakov, ktorí boli pochovaní priamo na námestí. Tu bol zároveň vybudovaný pomník padlým. Postavila ho špeciálna skupina sovietskej armády s obyvateľmi mesta. Jeho autorom je architekt Gustáv Stadtrucker. Pomník pozostáva zo štvorcového odstupňovaného podstavca prechádzajúceho do obelisku, na ktorom sú umiestnené znaky Sovietskeho zväzu. Ústredný text Večná sláva hrdinom Sovietskej armády padlým v bojoch za slobodu a nezávislosť Sovietskeho zväzu a Československa je na jednej tabuli v slovenčine a na druhej v ruštine. Na ďalšej tabuli je text Ukrajinský front 14. marec 1945 mesto Zvolen s menami a hodnosťami padlých. Pomník bol prevzatý pod správu mesta. V roku 2003 bol zrekonštruovaný. Pri pomníku sa konajú najvyššie pietne oslavy mesta. Oslobodenie mesta Zvolen Boje o oslobodenie Zvolena boli v celej histórii mesta doteraz najkrutejšie. V ceste sovietskym a rumunským jednotkám stáli nemecké a maďarské sily, ale aj náročný terén a zimné obdobie. O ťažkých bojoch svedčí fakt, že od 14. januára 1945, keď oslobodili Lučenec, prešli dva mesiace, kým bol oslobodený Zvolen. 40. sovietska armáda a 1. rumunská armáda postupne oslobodzovali južné obce okresu. Postup cez pohorie Javorie bol poznačený veľkými stratami najmä ru- 8

10 munských vojakov. Ťažké boje sa rozpútali aj na výbežkoch Poľany. Na oslobodení Zvolena sa zúčastnili pešie jednotky, delostrelecké, motorizované a letecké útvary, najmä pluky zo 133. a 240. streleckej divízie. Priame boje sa začali 12. marca silnou delostreleckou a leteckou prípravou. Najťažšie boje viedli armády v okolí železničnej stanice (dnes nákladná stanica) a Zvolenského zámku. Nemecká armáda bola nútená ustúpiť. Dňa 14. marca 1945 delostrelecké salvy v Moskve pozdravili 40. sovietsku armádu, ktorá oslobodila mesto Zvolen. Literatúra: Historické pamiatky okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 40. Mázor, Martin: Pomník žiari novotou : generálna oprava takmer šesťdesiatročnej dominanty mesta. In: Zvolenské noviny. Roč. 12, č. 29 ( ), s. 4. Myslivcová, Zora: Pomník uprostred parku. In: Nový Vpred Žurnál. Roč. 11, č. 46 ( ), s. 4. Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv. Martin : Gradus, S. 98. Zvolen : monografia mesta. Zvolen : Mestský úrad, S

11 Pamätná tabuľa k 750. výročiu obnovenia mestských privilégií mestu Zvolen Miesto: Námestie SNP Odhalenie: 1993 Pamätná tabuľa k 750. výročiu obnovenia mestských privilégií mestu Zvolen v podobe kovovej plastiky je osadená priamo do dlažby v parku na Námestí SNP pri fontáne. Odhalená bola v priebehu osláv výročia mesta. Autorom je Ján Miškovič. Kovová plastika má pôdorys kresťanského trojloďového kostola v tvare kríža ako symboliku kresťanstva. Vo svätyni sa nachádza listina kráľa Belu IV. z roku 1243 o obnovení mestských privilégií a nad ňou lipový trojlístok. Pod ňou v hlavnej lodi kostola je pôdorys mesta Zvolen s hradbami, tak ako sa zachoval na mapách z 19. storočia. Vďaka plastickému zobrazeniu na reliéfe si každý dokáže zrekonštruovať miesta, kadiaľ tieto hradby viedli. Hovorí o tom, že ľudia tu už na organizovanej kresťanskej platforme žili dávno predtým. Slovania mali svoje písmo, knihy i jazyk. Nasledujú dva texty. Prvým je myšlienka Štúrovcov Tu žije národ a text hovoriaci o tom, že tabuľa je venovaná 750. výročiu obnovenia mestských práv. Všetko uzatvára erb mesta so zástavami Zvolena vo vchode kostola. V ľavej bočnej lodi je zobrazený kráľ Ľudovít I. Veľký, ktorý dal postaviť Zvolenský zámok. V pravej bočnej lodi magister rytier Donč, najvýznamnejší župan Zvolenskej župy. Celá kompozícia je situovaná v smere sever juh, tak ako mesto. Reliéf je odliaty zo sivej liatiny, preto kov chytí hrdzavú patinu, ale nerozpadá sa a po reliéfe sa môže chodiť. 10

12 Literatúra: Miškovič, Ján (jal):... ako sa rodila a zrodila plastika. In: Zvolenské noviny. Roč. 2, č. 33 ( ), s. 5. Nováková, Anna: Mesto Zvolen dôstojne oslávilo svoje jubileum. In: Mesačník Zvolena. Roč. 17, č. 10 (1993), s

13 Pamätná tabuľa umučeným evanjelikom Miesto: Námestie SNP Evanjelický kostol sv. Trojice Odhalenie: 1937 Na Evanjelickom kostole sv. Trojice vo Zvolene bola v roku 1937 odhalená pamätná tabuľa mučeníkom farárovi Filipovi Nikolaimu a rektorovi Gregorimu z Ľubietovej, ktorí boli vo Zvolene v dobe reformácie pre vieru upálení. Pamätnú tabuľu venovalo Združenie evanjelickej mládeže vo Zvolene pri príležitosti zjazdu združenia v roku Upálenie farára Filipa Nikolaiho a rektora Gregoriho vo Zvolene Reformácia prenikala do Horného Uhorska veľmi rýchlo, pretože v mnohých banských mestách žila nemecká menšina, ktorá mala priame kontakty s rodinami prežívajúcimi reformáciu v Nemecku. Zvolenská župa bola medzi prvými, ktorá sa pridala k reformácii. V roku 1523 a 1525 boli prijaté krajinské zákony proti evanjelikom, ktorí mali byť trestaní stratou hrdla a majetku. Všetci luteráni mali byť zlikvidovaní. Bolo to v čase, keď v Banskej Bystrici vypuklo banícke povstanie. Baníci vystúpili proti vykorisťovaniu. Palatín Uhorska Štefan Verböczy, úhlavný nepriateľ reformácie, bol poverený vyšetriť príčinu baníckych nepokojov a vzbury proti vrchnosti. Našiel ju v tom, že kazatelia v banských mestách šíriaci reformačné myšlienky podnecujú baníkov k vzburám. K nim údajne patril aj ľubietovský farár Filip Nikolai, preto kráľovskí komisári vyslali vojsko, aby ho zlapali. Na radu cirkevníkov sa však ukryl v Starých Horách a tak 12

14 namiesto neho v Ľubietovej zlapali rektora Jána Gregoriho a šesť členov magistrátu. Spútaných ich odviezli do Zvolena a žiadali, aby sa vzdali svojej viery. Keďže sa nedali zastrašiť, na zvolenskom námestí 22. augusta 1527 upálili rektora Gregoriho a ostatným pohrozili, že ich čaká to isté, ak neprezradia, kde sa ukrýva ich farár. Medzitým sa Filip Nikolai vrátil z úkrytu a dostal sa do rúk nepriateľov. Upálili ho 24. augusta 1527 pod Dobronivským hradom, ktorý patril palatínovi. Literatúra: Podlesný, Ján Podlesná, Anna: Dejiny Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku vo Zvolene. Zvolen : Bratia Sabovci, S. 86, 99. Upálení pre vieru. Evanjelický posol spod Tatier [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < sk/files/hist/ /379_upaleni.htm> 13

15 Pamätná tabuľa Karolovi Kuzmánymu Miesto: Námestie SNP č. 15 Odhalenie: 1977 Pamätná tabuľa evanjelickému farárovi, spisovateľovi, prekladateľovi a prvému podpredsedovi Matice slovenskej Karolovi Kuzmánymu bola slávnostne odhalená 15. augusta 1977 na dome starej evanjelickej fary, ktorá sa nachádza za evanjelickým kostolom. V tomto dome Karol Kuzmány býval a úradoval v rokoch Súbežne s generálnou opravou evanjelického kostola v roku 2001 prebehla aj rekonštrukcia starej evanjelickej fary familiárne nazývanej Kuzmányho domček. KUZMÁNY, Karol evanjelický farár, národovec, spisovateľ Brezno Turčianske Teplice Bol synom literárne činného ev. farára Jána Kuzmányho. Vzdelanie získal v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách si osvojil znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny. Po skončení teologických štúdií sa stal vychovávateľom. Vzdelanie si doplnil na univerzite v Jene. Od novembra 1830 pôsobil poldruha roka vo Zvolene ako farár evanjelickej cirkvi. V r si ho za farára zvolil banskobystrický cirkevný zbor. Tu sa naplno rozvinula jeho literárna činnosť. Od jesene 1849 bol profesorom teológie vo Viedni. Od roku 1860 pôsobil ako superintendent v Banskej Bystrici, ale pre útoky zo strany nacionalistov sa vrátil do Viedne. O dva roky neskôr prešiel do Martina a stal sa prvým podpredsedom Matice slovenskej. Bol členom výboru spolku Tatrín, predsedom Spolku všeobecnej vzdelanosti v Banskej Bystrici a členom slovenskej deputácie u Františka Jozefa. Svojím vstupom do li- 14

16 teratúry v tridsiatych rokoch ukázal smer novej generácii, ktorá sa len ťažko odpútavala od klasicistických foriem. Napísal lyrický epos Běla a román Ladislav vo forme listov. Venoval sa predovšetkým cirkevnej spisbe. Počas revolúcie napísal známu hymnickú pieseň Kto za pravdu horí. Literatúra: Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Historické pamiatky okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 33. Podlesný, Ján Podlesná, Anna: Dejiny Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku vo Zvolene. Zvolen : Bratia Sabovci, S Slovenský biografický slovník. Zv. 3. K L. Martin : Matica slovenská, S V pondelok... In: Vpred. Roč. 17, č. 34 ( ), s

17 Pamätná tabuľa Ignácovi a Vojtechovi Wittmannovcom Miesto: Námestie SNP č. 26 Wittmannov dom Odhalenie: 2010 Pamätná tabuľa venovaná existencii továrne na bryndzu a syry I. Wittmann & syn bola odhalená 11. novembra 2010 na budove bývalej mliekarne na Wittmannovom dome. Pamätná tabuľa je prejavom úcty zakladateľom najväčšieho mliekarenského podniku na Slovensku v medzivojnovom období. WITTMANN, Ignác (Ignatz) podnikateľ, zakladateľ a vlastník mliekarne vo Zvolene Zemianska Ludrová Zvolen Absolvoval piaristické gymnázium v Ružomberku. Jeho rodičia Bernhard Wittmann a Bety Schlesinger mali spolu 6 detí. Matka im zomrela vo veku 40 rokov v roku Traja najstarší synovia Viliam, Ignác a Koloman sa presťahovali do Zvolena, kde začali podnikať. V roku 1891 založil Ignác Wittmann mliekareň. Vyrábal bryndzu a syry. Cez 1. svetovú vojnu vytvoril spolu s inými bryndziarmi (A. Vagač, Detva, P. Molec, Zvolenská Slatina a G. Blüh, Zvolen) Hornouhorské spojené bryndziarne, ktoré sa po vojne opäť rozdelili. Partnerom v podnikaní mu bol od roku 1920 syn Vojtech Wittmann. Vytvorili spolu mliekarenský podnik Wittmann & syn. 16

18 WITTMANN, Vojtech (Adalbert) podnikateľ, vlastník mliekarne vo Zvolene Zvolen Kanada Vyrastal vo Zvolene. Od mladosti podnikal spolu s otcom v mliekarenskom priemysle. Bol vzdelaný. Ovládal niekoľko cudzích jazykov, plynule hovoril nemecky, maďarsky, česky a dohovoril sa po francúzsky a neskôr aj anglicky. Podnik Wittmann & syn sa stal svetoznámym a uznávaným. Začiatkom tridsiatych rokov spolupracovali Wittmannovci pri výrobe krabicových tavených syrov aj s nemeckým podnikateľom B. Zwickom pod názvom Wittmann a Zwick, s logom jastraba. Mliekareň sa až do druhej svetovej vojny pravidelne umiestňovala na popredných miestach na výstavách syrov. Mala satelitné syrárne vo viacerých obciach na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a sklady v centre Prahy, Brna, Ostravy a Bratislavy. Využívala svoje vlastné laboratórium a zamestnávala aj niekoľko českých inžinierov. Šírkou sortimentu prevýšila všetky syrárne v Československu. O víťazstvách syrov firmy I. Wittmann & syn a o jej modernom spôsobe výroby sa písalo v Mlékařskych listoch. V rokoch 1936 až 1939 bola firma I. Wittmann & syn na prvom mieste v predaji bryndze z celkového počtu 48 slovenských výrobcov bryndze. V júli 1941 bola továreň arizovaná. Po roku 1948 Wittmannovci nútene emigrovali, a na meno Wittmann sa postupne zabudlo. Literatúra: Hvojník, Štefan: Wittmannovský príbeh: nielen o bryndzi. In: Zvolenské noviny. Roč. 14, č. 42 ( ), s. 12. Hvojník, Š.: Ignác Wittmann, Vojtech Wittmann a ich Továreň na bryndzu a syry s názvom I.Wittmann & syn vo Zvolene [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < > 17

19 Pamätná tabuľa Josefovi Šnejdárekovi Miesto: Námestie SNP č. 26 Wittmannov dom Odhalenie: Pamätná tabuľa armádnemu generálovi a vojnovému hrdinovi, čestnému občanovi mesta Zvolen, Josefovi Šnejdárekovi bola slávnostne odhalená 15. júna Umiestnená je na Wittmannovom dome, kde v roku 1919 sídlil štáb vojsk bojujúcich proti maďarským boľševikom, ktorému velil. Odhalením pamätnej tabule si mesto Zvolen po rokoch uctilo pamiatku generála Šnejdáreka. O osadenie tabule sa zaslúžila vnučka generála Katarína Wittmanová. Autorom pamätnej tabule je sochár Peter Valach. ŠNEJDÁREK, Josef Jiří legionár, armádny generál Napajedla (Česká republika) Casablanka (Maroko) Narodil sa v rodine mlynára. Navštevoval pražskú kadetskú školu, ktorú ako dvadsaťročný opustil a o rok neskôr aj činnú službu v rakúsko-uhorskej armáde a odišiel do zahraničia. Stal sa príslušníkom 2. pluku Cudzineckej légie, s ktorým pôsobil na Sahare v Maroku a v Alžírsku. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa zúčastnil bojov na západnom fronte. Za vojny sa podieľal v spolupráci s Milanom Rastislavom Štefánikom na budovaní československých légií vo Francúzsku. Po návrate do Československa bol veliteľom vojsk operujúcich v okolí moravského Těšína proti Poliakom a pri bojoch s Maďarmi na Slovensku. Významnú úlohu zohral pri oslobodení slovenského územia i mesta Zvolen od maďarskej Červenej armády v roku V rokoch bol veliteľom peších divízií na viacerých mies-

20 tach v Trnave, v Olomouci a v Košiciach. Po okupácii Československa, ako československý vojnový hrdina neprijal slovenské občianstvo a Česi museli Slovensko opustiť, preto odchádza do Francúzska, kde ponúkol svoje služby tvoriacej sa československej armáde. Po porážke Francúzska utiekol pred Nemcami do marockej Casablanky, kde krátko po vojne zomrel. Jeho telesné pozostatky boli domov prevezené v roku Pochovaný je v rodných Napajedlach. Literatúra: Gajdoš, Milan: Legionár Jozef Šnejdárek. In: Zvolenské noviny. Roč. 10, č. 19 ( ), s. 5. Mázor, Martin: Dôstojná pocta generálovi Šnejdárekovi. In: Zvolenské noviny. Roč. 18, č. 25 ( ), s. 3. Mázor, Martin: Najskôr hrdina, potom nechcený. Do Zvolena sa vracia až po smrti. In: Zvolenské noviny. Roč. 18, č. 24 ( ), s. 1. Zvolenom zabudnutý generál : Čestný občan Zvolena, armádny generál Josef Šnejdárek ( ). In: Zvolenské noviny. Roč. 14, č. 31 ( ), s

21 Pamätná tabuľa sídla revolučných národných výborov Miesto: Námestie SNP č. 31 Odhalenie: 1954 Dramatické udalosti obdobia SNP sa diali aj v budove bývalého mestského domu. Svedectvo o tom podáva čierna mramorová tabuľa s textom, ktorý hovorí, že v tejto budove sídlil v čase Slovenského národného povstania r Revolučný miestny a okresný národný výbor vo Zvolene. Tabuľa bola odhalená pri príležitosti 10. výročia SNP v roku Činnosť revolučných národných výborov vo Zvolene Po vyhlásení SNP sa povstalci vo Zvolene zmocnili vlády bez väčších stretnutí a bojov. Legálne začal pôsobiť okresný a miestny revolučný národný výbor, v ktorom mali zastúpenie demokratické občianske ako aj revolučné sily. Okresný RNV vydával od 1. septembra 1944 leták Ohlas, v ktorom vyzýval do boja proti fašizmu. Národné výbory plnili úlohy podľa vtedajšieho najvyššieho orgánu Slovenskej národnej rady. Medzi ľavicovými a pravicovými stranami vznikla spolupráca. Ich hlavným cieľom bolo ubrániť povstalecké územie. Predsedom Okresného revolučného národného výboru bol Rudolf Blažovský. Od 2. septembra vydával Okresný revolučný národný výbor už legálne Hlas národa a neskôr aj iné povstalecké noviny a časopisy. Revolučné národné výbory ovplyvňovali takmer všetky oblasti života v meste. Organizovali zbierky potravín, šatstva, obuvi, liekov pre vojakov, partizánov i evakuantov, zabezpečovali opevňovacie práce a pod. 20

22 Literatúra: Historické pamiatky okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 35. Hulla, Štefan Polievka, Jozef: Pôsobenie RNV a účasť obyvateľstva Zvolenského okresu v SNP. In: Slovenské národné povstanie vo Zvolenskom okrese. Zvolen : Socialistická akadémia SSR, S Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv. Martin : Gradus, S Zvolen : monografia mesta. Zvolen : Mestský úrad, S

23 Pamätná tabuľa Ľudovítovi Štúrovi Miesto: Námestie SNP č. 31 Odhalenie: 1935 Dôležitou udalosťou pre Zvolenčanov pred revolúciou bolo zvolenie Ľudovíta Štúra za poslanca na uhorský snem za mesto Zvolen. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa vytvorená akademickým sochárom Jozefom Pospíšilom, osadená do priečelia budovy vtedajšieho mestského domu na Námestí SNP. Tabuľa má reliéf národovca a text: Z tohto mestského domu r mestom Zvolenom vyslaný bol na uhorskú diétu Ľudevít Štúr, národný buditeľ, vychovávateľ, novinár, ktorý tam do revolúcie r demokraticky hájil práva mešťanov, neohrožene sa boril za oslobodenie poddaného ľudu slovenského. Nazpäť cesta nemožná napred sa ísť musí. Z obetavosti občianstva mesta Zvolena r zasadil odbor Matice slovenskej. Slávnosť odhalenia pamätnej tabule Ľudovítovi Štúrovi Z archívnych spisov sa dozvedáme, že pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi odhalili vo Zvolene 28. októbra 1935 v rámci osláv Dňa slobody. Po slávnostných omšiach bol usporiadaný veľký sprievod, organizácií, združení a spolkov, ktorý prešiel námestím až k mestskému domu. Tam bola umiestnená tribúnka. Hlavný prejav mal evanjelický biskup dr. S. Osuský, ktorý vzdal vďaku všetkým buditeľom národa a Ľudovíta Štúra charakterizoval ako najväčšieho tvorcu našich dejín pred rokom Hovoril o Štúrovom živote a diele. Vyzval Slovákov 22

24 i Čechov, aby kráčali v duchu Ľudovíta Štúra, pretože on burcoval slovenské i slovanské povedomie. S prejavmi vystúpili ešte prof. Karol Zachar, starosta mesta Daniel Ertl a mnohí ďalší. Po odhalení pamätnej tabule sa konala na námestí vojenská prehliadka a večer sokolská telocvičná akadémia. Štúr, Ľudovít pozri s. 45. Literatúra: Gajdoš, Milan: Ako odhalili pamätnú tabuľu Ľ. Štúrovi. In: Zvolenské noviny. Roč. 1, č ( ), s. 6. Pamätná doska Ľudovíta Štúra vo Zvolene. In: Národnie noviny. Roč. 66, č. 73 ( ), s. 4. Pamätná tabuľa Ľudovíta Štúra vo Zvolene. In: Slovenský denník. Roč. 18, č. 208 ( ), s. 3. Pospíšil, Jozef: Pamätná doska Ľ. Štúra na mestskom dome vo Zvolene. In: Nový svet. Roč. 10, č. 40 ( ), s

25 Pamätná tabuľa Jozefovi Levákovi Miesto: Námestie SNP č. 32 Odhalenie: augusta 2006 odhalili vo Zvolene na Námestí SNP pamätnú tabuľu Jozefovi Levákovi, ktorý zahynul pod pásmi sovietskeho tanku v rovnaký deň roku 1968, v deň príchodu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Tabuľa sa nachádza v blízkosti miesta jeho smrti. Autorom pamätnej tabule je výtvarník Fero Guldan. Okrem mena a faktov o smrti Jozefa Leváka je na nej báseň Ľubomíra Feldeka Hodiny milosrdných bratov, ktorá vyšla v decembri 1968 v Slovenských pohľadoch. Podstatné je meno Jozefa Leváka, ktoré vidieť z diaľky. Ďalšie údaje aj báseň sú menším písmom. Je to zámer autora, aby ten, čo chce text prečítať musel prísť bližšie. V kontraste s bronzovou tabuľou je kytica z hrdzavých drôtov. Jozef Levák sa vyníma spomedzi ostatných obetí okupantov tým, že zahynul z vlastnej vôle. LEVÁK, Jozef Považský Chlmec Zvolen V čase tragédie býval v Slovenskej Ľupči. Bol ženatý a mal štyri deti. Pracoval v Technických službách vo Zvolene ako šofér. Na námestí vo Zvolene chcel zabrániť prejazdu sovietskych tankov. Tank ho prešiel a usmrtil. Pochovaný je na cintoríne vo Zvolene. 24

26 Literatúra: Levák Jozef. In: Zvolenské noviny. Roč. 15, č. 34 ( ), s. 5. (moj): Levák zahynul pod pásmi tanku. In: Nový Vpred Žurnál. Roč. 15, č. 34 ( ), s. 8. (krš): Obeť okupácie vo Zvolene sa dočkala pomníka. In: Pravda. Roč. 16, č. 194 ( ), s. 2. (zor): Obeť štátneho teroru cudzej mocnosti. In: Zvolenské noviny. Roč. 15, č. 26 ( ), s. 7. Mázor, Martin: Odhalili tabuľu obetiam Augusta '68. In: Zvolenské noviny. Roč. 15, č. 35 ( ), s

27 Pamätná tabuľa Mikulášovi Štefanovi Ferienčíkovi Miesto: Námestie SNP č. 36 Ferienčíkov dom Odhalenie: 1988 Pamätná tabuľa venovaná zvolenskému rodákovi, spisovateľovi, novinárovi a národnému buditeľovi Mikulášovi Štefanovi Ferienčíkovi je umiestnená na jeho rodnom dome, ktorý patrí medzi vzácne meštianske domy v meste. Ide o unikátnu renesančnú dvojpodlažnú budovu z konca 16. storočia. Odhalenie tabule sa uskutočnilo v roku 745. výročia obnovenia mestských výsad mestu Zvolen. FERIENČÍK, Mikuláš Štefan spisovateľ, redaktor, prekladateľ Zvolen Martin Pochádzal z remeselníckej rodiny. Strednú školu navštevoval v Jelšave a v Banskej Štiavnici. Na lýceu v Levoči študoval filozofiu a teológiu, v Prešove právo. Počas vysokoškolských štúdií si osvojil štúrovský program, ktorý sa potom snažil presadzovať. R zložil sudcovskú skúšku v Bratislave. Pôsobil na rôznych miestach a v rôznych funkciách štátnej služby, od r bol sčítací komisár vo Zvolenskej stolici, potom adjunkt v Banskej Štiavnici a v Brezne, štátny úradník v Rimavskej Sobote a redaktor v Martine. Redigoval Pešťbudínske vedomosti, Národné noviny, Národný hlásnik. Bol spoluzakladateľom Kníhtlačiarenskeho účastinárskeho spolku v Martine a členom Matice slovenskej. Ako dobrovoľný kapitán bojoval v revolúcii v r V máji 1848 sa zúčastnil na národnom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši, po ktorom sa niekoľko mesiacov ukrýval pred zatknutím v Očovej. 26

28 Literárne začal tvoriť už počas štúdií. Písal básne, ľúbostné poviedky, spoločenské novely i ľudovýchovnú prózu. Publikoval v časopise Sokol prózy: Nešťastná rodina, Irma, Filozof a poeta, Jedľovský učiteľ, Žulový rodopeň, Bratia, Sirota a Priatelia. V 60-tych rokoch sa venoval aj dramatickej tvorbe. Napísal frašku Silvester v Kocúrkove, drámu Dobrovoľník. Bol prvým prekladateľom Gogoľovho Revízora. Literatúra: Gajdoš, Milan: Nezabudli na M. Ferienčíka : vo Zvolene odhalili pamätnú tabuľu národnému buditeľovi. In: Smer. Roč. 40, č. 231 ( ), s. 12. Mikuláš Štefan Ferienčík a naše mesto. In: Vpred. Roč. 29, č. 43 ( ), s. 5. Mikuláš Štefan Ferienčík významná osobnosť Zvolena. In: Zvolenské noviny. Roč. 14, č. 36 ( ), s. 9. Mráz, Andrej: Literárny profil M. Š. Ferienčíka. Bratislava : SAV, s. Slovenský biografický slovník. Zv. 2. Martin : Matica slovenská, S

29 Pamätná tabuľa Jozefovi Kozáčekovi Miesto: Námestie SNP č. 40 Odhalenie: 1990 Na vstupnej časti domu, kde má sídlo rímskokatolícka fara bola v januári 1990 slávnostne odhalená pamätná tabuľa venovaná zvolenskému rodákovi, katolíckemu farárovi, národovcovi, mecénovi slovenskej kultúry, druhému predsedovi Matice slovenskej, dr. Jozefovi Kozáčekovi, ktorý sa vo Zvolene nielen narodil, ale tu aj aktívne pôsobil. Značnou mierou sa pričinil o zvolenie Ľ. Štúra za poslanca do uhorského snemu za mesto Zvolen. Jozef Kozáček patril k nadšeným príslušníkom skupiny bernolákovcov. Neskôr pochopil význam zámeru Ľudovíta Štúra a stal sa jeho aktívnym podporovateľom. Presadzoval slovenčinu ako vyučovací jazyk na gymnáziách. Veľký kus práce vykonal vo funkcii predsedu Matice slovenskej, ktorú zastával po biskupovi Štefanovi Moyzesovi. Kozáček, Jozef pozri s Literatúra: Gajdoš, Milan: Jozef Kozáček : Zvolenčania si uctili svojho rodáka. In: Smer. Roč. 42, č. 46 ( ), s. 12. Kuka, Pavol: Poznámky o živote a diele Dr. Jozefa Kozáčeka. Zvolen : Propaga, s. Matisková, Elena: Jozef Kozáček. Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, s. Slovenský biografický slovník. Zv. 3. Martin : Matica slovenská, S

30 29

31 Pamätná tabuľa prestavby veže kostola Miesto: Námestie SNP Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety Pamätná tabuľa je venovaná prestavbe veže kostola sv. Alžbety v roku Ústredným motívom tabule je mestský erb ovinutý vavrínovým vencom. Pod ním je latinský text: Kristus moja nádej. Erb držia dvaja anjeli stojaci po stranách. Ďalší dvaja anjeli ohraničujú svojimi krídlami pravý aj ľavý okraj tabule. Plasticky stvárnenú plochu dopĺňajú štyri samostatné nápisy a šľachtický erb. Hlásajú, že vežu dal v roku 1648 prestavať zvolenský richtár a prísediaci súdu Zvolenskej stolice, urodzený Daniel Berky. Jeho predkovia pocházali z obce Berki v Novohradskej stolici (dnes Pusztaberki v Maďarsku). Berkyovci patrili k šľachte, ktorá sa pred osmanským ohrozením presťahovala do severnejších regiónov a uplatnila sa v mestskom prostredí. Literatúra: Maliniak, Pavol: Zvolen a jeho minulosť v písomných prameňoch. Zvolen : Mesto Zvolen, Skladačka. 30

32 Pamätná tabuľa Zvolenského manifestu Miesto: Námestie SNP Divadlo JGT Odhalenie: 1992 Pamätná tabuľa stretnutia dvoch výrazných osobností novodobých slovenských dejín Andreja Hlinku a Martina Rázusa vo Zvolene sa nachádza na budove Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Bola slávnostne odhalená v rámci osláv 60. výročia stretnutia týchto osobností. Pamätná tabuľa s vyobrazením A. Hlinku a M. Rázusa je dielom akademického sochára Ladislava Bódyho, ktorý sa osobne zúčastnil na slávnosti. Stretnutie Andreja Hlinku a Martina Rázusa na zvolenskom námestí 16. októbra 1932 sa považuje za jednu z najdôležitejších politických aktivít realizovaných vo Zvolene v medzivojnovom období. Prerástlo do celoslovenskej akcie, na ktorej bolo zúčastnených niekoľko tisíc občanov nielen z blízkeho okolia, ale z celého Slovenska, podporujúcich autonómne snahy politických predstaviteľov. Na tomto stretnutí si A. Hlinka a M. Rázus podali ruky, aby tak vyjadrili snahu bojovať za spoločný cieľ. Výsledkom bol Zvolenský manifest. Cesta k samostatnému Slovensku viedla i cez Zvolen. Hlinka, Andrej Rázus, Martin pozri s

33 Literatúra: Gajdoš, Milan: Zvolenská manifestácia In: Zvolenské noviny. Roč. 5, č. 44 ( ), s. 3. Leikert, Jozef: Galéria slávy : 111 osobností Slovenska. Bratislava : Príroda, S , Mázor, Martin: I Slovensko bude žiť! : oslavy 60. výročia stretnutia A. Hlinku a M. Rázusa vo Zvolene. In: Nový Vpred. Roč. 1, č. 44 ( ), s. 3. Zajtra sa stretneme. In: Nový Vpred. Roč. 1, č. 43 ( ), s

34 Pamätná tabuľa Valentínovi Balašovi Miesto: Námestie SNP Juh Zvolenský zámok Odhalenie: 1994 Na Zvolenskom zámku je na prvom nádvorí inštalovaná pamätná tabuľa významnému uhorskému renesančnému básnikovi Valentínovi Balašovi (Balassi Bálint), ktorý sa na zámku narodil. Odhalenie pamätnej tabule bolo súčasťou spomienkovej slávnosti, ktorá sa uskutočnila na Zvolenskom zámku pri príležitosti 440. výročia narodenia a 400. výročia úmrtia básnika. Text na tabuli: Balassi Bálint Reneszansz költő szülőhelye Dar Ministerstva kultúry a vzdelávania Maďarskej republiky A Magyar kőztársaság és Közoktatási minisztériuma ajándéka. BALAŠA, Valentín (Balassi, Balassa Bálint) básnik, vojak Zvolen Ostrihom (Maďarsko) Pochádzal zo slávneho šľachtického rodu Balašovcov. Jeho predkovia niekoľko storočí žili na území nášho mesta. Detstvo prežil na zámku a mladé roky na hrade Liptovský Hrádok, kde si osvojil slovenskú hovorovú reč. Jeho výchovu usmerňovala matka a známy reformátor Peter Bornemisa. Pre podozrenie z účasti v protihabsburskom sprisahaní bol jeho otec väznený. Z väzenia ušiel a rodina sa musela ukrývať. Od tej doby žil Valentín Balaša veľmi pohnutým životom. Bojoval proti cisárskemu vojsku, neskôr proti Turkom. V boji bol ťažko ranený a na následky zranení v Ostrihome zomrel. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Hybiach. Valentín Balaša bol obchodník a vojak, ale predovšetkým básnik. Vytvoril originálnu podobu maďarskej renesančnej poézie. Považuje 33

35 sa za zakladateľa novodobej maďarskej lyriky a prvého tvorcu maďarskej erotickej poézie a drámy. Jeho poézia sa zachovala v Kódexe Jána Jóba Fanchaliho. Za najvýznamnejšie dielo sa považuje Krásna maďarská komédia. Jeho diela vyšli v maďarčine a básne aj v slovenčine. Literatúra: Fekete-Apolkin, Ján: Valent Balaša: život, dielo, súvislosti : modrokamenská pocta renesančnému básnikovi. Modrý Kameň : Mestský úrad, s. Matisková, Elena: Valentín Balaša Bálint Balassi : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, s. Renesančný básnik vo Zvolene. In: Smer Dnes. Roč. 4, č. 137 ( ), s. 31. Szvircsek, Ferenc: Po stopách Bálinta Ballasu = Balassi Bálint nyomában Bratislava : SNM Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. Tabuľa na zámku. In: Smer Dnes. Roč. 4, č. 139 ( ), s

36 Pamätná tabuľa sídla II. partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov Miesto: Námestie SNP Juh Zvolenský zámok Pri vstupe do vnútorného nádvoria Zvolenského zámku je umiestnená pamätná tabuľa z čierneho mramoru s textom: Počas Slovenského národného povstania zámok bol sídlom II. partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov kpt. Valjanského. Tu sa formovali I., II. a III. oddiel brigády a oddiel maďarských partizánov pplk. Nográdyho. Česť a sláva hrdinským bojovníkom, bojujúcim za slobodu našej vlasti. Ten istý text je uvedený v ruštine. Partizánska brigáda Za oslobodenie Slovanov Partizánska brigáda Za oslobodenie Slovanov bojovala na území nášho okresu. Jej základom bola pätnásťčlenná organizátorská skupina, vysadená 6. augusta 1944 na Prašivej pod velením Voljanského a Kalinu. Brigáda sa veľmi rýchlo rozrastala. Už v auguste 1944 mala asi 800 partizánov a v októbri sa jej počet zdvojnásobil. Veliteľom brigády sa stal J. P. Voljanskij. Sídlom štábu v septembri a októbri 1944 bol Zvolenský zámok. Brigáda mala vo Zvolene vlastné výcvikové stredisko. V októbri 1944 sa štáb brigády premiestnil do Očovej a po ústupe do hôr do priestoru Poľany a vrchu Kohút pri Revúcej. Oddiely brigády boli od seba územne dosť vzdialené a v skutočnosti vystupovali ako samostatné. Pôsobili od Liptovského Mikuláša po Kežmarok, na Pohroní, v Slovenskom Rudohorí, na slovensko-maďarských hraniciach i ďalej v Maďarsku. Ich činnosť zasahovala aj do Poľska. Pred spojením s frontom bojovalo jadro brigády v priestore Rožňavy a Jelšavy a pri Zlatej Ide sa spojilo so sovietskou armádou. 35

37 Literatúra: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 : encyklopédia odboja a SNP. Bratislava : Pravda, S Historické pamiatky okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 35. Jablonický, J. Kropilák, M.: Slovník slovenské národného povstania. Bratislava : Epocha, S Zvolen : monografia mesta. Zvolen : Mestský úrad, S

38 2.2 Námestie slobody 37

39 Pamätník obetiam komunizmu Miesto: Námestie slobody Odhalenie: 2007 Pamätník obetiam komunizmu bol odhalený Nachádza sa v priestoroch mestskej zelene na Námestí slobody pred budovou Mestského úradu. Je dielom akademického sochára Ivana Škandíka. Pamätník tvorí elipsovitý podstavec z ryolitu, na ktorého zrezanej ploche je bronzovým písmom napísaný citát Ralpha Walda Emersona: Radšej chcem trpieť, že hovorím pravdu, než by mala pravda trpieť pre moje mlčanie. Tieto slová na kamennom podklade pamätníka sú stálym odkazom obetí ďalším generáciám. Pamätník je venovaný stovkám obetí komunistického režimu a tisíckam ľudí, ktorí za svoje presvedčenie skončili vo väzniciach. Na odhalení pamätníka sa zúčastnili aj obyvatelia Zvolena, ktorí boli komunistickým režimom prenasledovaní. Literatúra: (krš) : Zvolen má pomník obetiam komunizmu. In: Pravda. Roč. 17, č. 277 ( ), s. 11. (tin): Odhalili Pamätník obetiam komunizmu. In: Zvolenské noviny. Roč. 16, č. 49 ( ), s. 3. (wm): Obete komunizmu majú pamätník. In: Sme. Roč. 15, č. 276 ( ), s. 5. (zm): Pripravujú odhalenie Pamätníka obetiam komunizmu. In: Zvolenské noviny. Roč. 16, č. 47 ( ), s

40 3 Parky 3.1 Park prof. Adolfa Priesola Park pri Technickej univerzite vo Zvolene nesie od meno prof. Adolfa Priesola, významného predstaviteľa lesníckeho vysokoškolského vzdelávania a vedy na Slovensku a dlhoročného rektora Vysokej školy lesníckej a drevárskej, dnes Technickej univerzity vo Zvolene. Aktu pomenovania parku sa zúčastnila aj manželka akademika Priesola Magdaléna Priesolová. 39

41 Pamätník Technickej univerzity Miesto: Park prof. Adolfa Priesola Odhalenie: 2007 Odhalenie Pamätníka Technickej univerzity vo Zvolene bolo súčasťou osláv významných jubileí. Univerzita si pripomenula 200 rokov lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku a 55 rokov lesníckeho a drevárskeho vysokého školstva vo Zvolene. Pamätník tvorí expresívna a súčasne elegantná skulptúra umiestnená na okraji parku vysoká 354 cm. Pozostáva zo štyroch navzájom prepojených tvarovaných pylónov symbolizujúcich spojenie fakúlt univerzity vyrobených z dreva, ktoré je materiálom tesne spojeným so zameraním Technickej univerzity vo Zvolene. Na pylónoch sú tabuľky s logami univerzity a fakúlt, rokmi ich vzniku a tiež plastické portréty profesorov Františka Papánka a Adolfa Priesola. Autorom pamätníka je PaedDr. Peter Kožuško, ArtD., vtedajší vedúci Katedry dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Dielo vyrobili Vývojové dielne a laboratóriá Technickej univerzity vo Zvolene. Literatúra: Mázor, Martin: Pamätník univerzity v Parku akademika Priesola. In: Zvolenské noviny. Roč. 16, č. 49 ( ), s. 6. PAPÁNEK, František vysokoškolský pedagóg, vedec Budapešť Sliač 40

42 Právo vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave a lesníctvo na Vysokej škole zemědělskej v Brne. Pracoval na Ústrednom riaditeľstve štátnych lesov v Bratislave, na Riaditeľstve štátnych lesov a majetkov v Žarnovici, neskôr zastával funkciu oblastného riaditeľa Štátnych lesov na Slovensku. Medzičasom pôsobil ako externý profesor lesníckej ekonomiky na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Zaslúžil sa o založenie Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, na ktorej viedol Katedru lesníckej ekonomiky a v rokoch vykonával funkciu rektora školy. Od roku 1959 pracoval v Ústave pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene a od roku 1970 vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene na úseku životného prostredia. Venoval sa výskumu funkcií lesa. Zisťoval súčasnú a perspektívnu produkciu a spotrebu dreva v Iráne a riešenie ekonomických problémov rozvojovej krajiny z hľadiska kapitalistickej ekonomiky. Bol redaktorom časopisu Poľana, Lesníckeho časopisu SAV a členom redakčnej rady časopisu LES. Napísal prvé príručky o lesníckej ekonomike a reportážnu knihu Lesné hospodárstvo v USA. Zomrel 25. septembra Pochovaný je v Sliači. Literatúra: Ilavský, Ján: Rozlúčili sme sa s Prof. Dr. Ing. Františkom Papánkom. In: Les. Roč. 51, č. 12 (1995), s. 24. Papánek, František: Šesť kníh môjho života : autobiografické poznámky ako životný odpočet a dokument doby. Bratislava : Fedor Papánek, s. Zdycha, Pavel: Galéria rektorov. In: Technická univerzita vo Zvolene. Zvolen : Technická univerzita, S

43 PRIESOL, Adolf vysokoškolský pedagóg, vedec Bystrá Bratislava Roku 1946 absolvoval Štátnu vyššiu lesnícku školu v Banskej Štiavnici. Študoval na Lesníckej fakulte Vysokej školy zemědělskej v Brne. Na Vysokej škole lesníckej a drevárskej (VŠLD) vo Zvolene pracoval od jej vzniku v jeseni Prax v lesnom hospodárstve vykonával ako lesný praktikant na viacerých lesných správach. Na VŠLD sa stal od roku 1955 odborným asistentom, roku 1960 docentom, roku 1969 mimoriadnym a od roku 1975 riadnym profesorom. Základnou témou jeho prednášok bola hospodárska úprava lesov (HÚL). Zastával funkcie vedúceho katedry HÚL, dekana lesníckej fakulty a v rokoch 1971 až 1990 rektora VŠLD. Vo výskume sa orientoval na problémy z oblasti biometrie a hospodárskej úpravy lesov, metódy regulácie ťažby dreva a obnovy porastov, výskum zákonitostí rastu drevných zásob a pod. Bohatá bola jeho publikačná činnosť. Podieľal sa na činnosti vedeckých kolégií a komisií predsedníctva SAV. Aktívne pracoval v medzinárodnej organizácii ILJFRO. Medzinárodného uznania sa mu dostalo udelením čestného titulu doctor honoris causa na Akadémii Rolniczej v Poznani roku Do dôchodku odišiel v roku 1991, naďalej však pracoval ako externista na Technickej univerzite vo Zvolene. Zomrel 5. mája 2005 v Bratislave. Literatúra: Šmelko, Štefan: Za profesorom A. Priesolom, významným predstaviteľom slovenskej lesníckej vedy a vzdelávania. In: Lesnícky časopis. Roč. 51, č. 2 (2005), s Zdycha, Pavel: Galéria rektorov. In: Technická univerzita vo Zvolene. Zvolen : Technická univerzita, S

44 3.2 Park Ľudovíta Štúra Park Ľudovíta Štúra sa nachádza v severnej časti Námestia SNP. Prvý projekt sadových úprav vypracoval v roku 1926 Ing. Samuel Furdík. Na zachovalej fotografii z leta 1933 je vysadená plocha nazvaná Masarykov sad bol mestský park vo Zvolene premenovaný na Park Ľudovíta Štúra. Stromy v parku patria medzi najstaršie a najvzácnejšie vo Zvolene. Sú to platany, jasene, bresty a javory. V jeho strede je od roku 1965 umiestnený pamätník Ľudovíta Štúra. V poslednej tretine 20. storočia pribudli do parku busty zvolenských rodákov spisovateľa Jozefa Cígera Hronského a kňaza a národovca Jozefa Kozáčeka. 43

45 Pamätník Ľudovíta Štúra Miesto: Park Ľudovíta Štúra Odhalenie: 1966 Dominantou Parku Ľudovíta Štúra je Pamätník Ľudovíta Štúra, ktorý bol slávnostne odhalený 17. októbra Na trojuholníkovom podstavci je umiestnená kovová busta Ľ. Štúra a text: Ľudovít Štúr poslanec mesta Zvolena v sneme uhorskom v r Autormi pamätníka sú akademický sochár Ján Kulich a Ing. architekt Jozef Lacko. Akademický sochár Ján Kulich rád prijal návrh na realizáciu pamätníka. Reagoval slovami, že pamätník je vyjadrením jeho vzťahu k Štúrovi. Na odhaľovaní pamätníka sa zúčastnil celý rad významných osobností. Slávnosť pozdravil zaslúžilý umelec Viliam Záborský recitáciou básnickej skladby A. Sládkoviča Detvan. Sprievodným podujatím bola výstava o živote a diele Ľ. Štúra. V roku 2005 prebehla rekonštrukcia podstavca pamätníka a Ján Kulich na vlastné náklady vyrobil novú bustu Ľudovíta Štúra. Literatúra: (mm): Štúr opäť na svojom mieste. In: Zvolenské noviny. Roč. 15, č. 1 ( ), s. 6. Pinka, Ján M.: Štúrov Zvolen : spomienky k 40-tim rokom prebúdzania národného povedomia. Zvolen : Občianske spoločenstvo Štúrov Zvolen, S. 25. Potulky históriou mesta Zvolen. Zvolen : Mestský úrad, Skladačka. (zm): Vynovený podstavec čaká na bustu. In: Zvolenské noviny. Roč. 14, č. 45 ( ), s

46 ŠTÚR, Ľudovít politik, jazykovedec, novinár Uhrovec Modra Narodil sa v rodine učiteľa Samuela Štúra. Študoval na nižšom gymnáziu v Rábe, od r na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol členom literárneho krúžku. V dôsledku finančných ťažkostí musel v r opustiť prechodne lýceum a stal sa úradníkom na panstve grófa Zaya. V septembri 1834 sa vrátil do Bratislavy a po ukončení lyceálnych štúdií sa stal zástupcom profesora F. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Po návrate zo štúdií na univerzite v Halle začína vyvíjať intenzívnu vedeckú činnosť. Spolu s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom po konzultáciách s bernolákovcami kodifikovali v júli 1843 v Hlbokom nový spisovný jazyk na báze stredoslovenských nárečí. Jeho ideové zdôvodnenie podal v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a kodifikoval v práci Náuka reči slovenskej (1846). Vypracoval návrh na vytvorenie prvej celonárodnej kultúrnej inštitúcie Tatrín a ujal sa vydávania a redigovania Slovenských národných novín. Pod vplyvom článkov Ľ. Štúra zakladali štúrovci spolky, nedeľné školy pre mládež, vydávali literárne diela a knihy a zbierali ľudové povesti a piesne. V októbri 1847 sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Voľba sa konala vo Zvolene. Revolúciu privítal v Paríži a zúčastňoval sa na akciách, ktoré predchádzali revolučným udalostiam r Po porážke revolúcie žil pod policajným dozorom v Modre, kde sa venoval literárnej a vedeckej tvorbe. Zomrel na ná sledky poranenia pri poľovačke. Literatúra: Horváth, Pavel: Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov. Bratislava : Tatran, s. Hučko, Ján: Život a dielo Ľudovíta Štúra. Martin : Osveta, s. Ľudovít Štúr a Zvolen : výberová personálna bibliografia. Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, s. Sojková, Zdenka: Skvitne ešte život : kniha o Ľudovítovi Štúrovi. Bratislava : Obzor, s. 45

47 Busta Jozefa Kozáčeka Miesto: Park Ľudovíta Štúra Odhalenie: 1993 Slávnostné odhalenie busty Jozefa Kozáčeka sa konalo v Parku Ľ. Štúra vo Zvolene Bolo súčasťou osláv 750. výročia obnovenia mestských výsad mestu Zvolen a zároveň začiatkom 7. ročníka obnoveného Štúrovho Zvolena, celoslovenskej súťaže v rétorike. Busta Jozefa Kozáčeka je sochárskym dielom Ladislava Bódiho, ktorý sa slávnosti zúčastnil spolu s rodinou. KOZÁČEK, Jozef rímskokatolícky kňaz a kultúrny pracovník Zvolen Oradea (Rumunsko) Študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, Kremnici a v Leviciach. Neskôr študoval filozofiu v Trnave, teológiu v Banskej Bystrici a vo Viedni. Prefekt a učiteľ, v r prof. teológie a uhorského občianskeho práva na rímskokatolíckom seminári, v r biskupský notár a archivár v Banskej Bystrici, v r farár v Dobrej Nive, v Krupine a vo Zvolene, od r škôldozorca banskobystrického, neskôr bratislavského dištriktu. Od roku 1856 bol kanonik v Oradei v Rumunsku. V päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch 19. storočia patril k predstaviteľom slovenského národného a kultúrneho hnutia v Uhorsku. Pričinil sa o zavedenie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka na niektorých gymnáziách. Patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej a od roku 1870 bol jej predsedom. Popredný mecén národného kultúrneho ži- 46

48 vota, podporoval Maticu slovenskú, slovenských študentov, voľby národných kandidátov, významne prispieval k vydávaniu Pešťbudínskych vedomostí i Národných novín. Roku 1854 vyznamenaný rytierskym krížom. Literatúra: Gajdoš, Milan: Odhalenie busty Jozefovi Kozáčekovi. In: Zvolenské noviny. Roč. 2, č. 7 ( ), s. 4. Kuka, Pavol: Poznámky o živote a diele Dr. Jozefa Kozáčeka. Zvolen : Propaga, s. Matisková, Elena: Jozef Kozáček. Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, s. Pinka, Ján Mieroslav: Štúrov Zvolen : spomienky k 40-tim rokom prebúdzania národného povedomia. Zvolen : Občianske združenie Štúrov Zvolen, S

49 Busta Jozefa Cígera Hronského Miesto: Park Ľudovíta Štúra Odhalenie: 1968, 1990 Významného zvolenského rodáka a spisovateľa Jozefa Cígera Hronského si Zvolenčania uctili odhalením busty v Parku Ľ. Štúra v novembri Na slávnosti sa zúčastnili aj rodinní príslušníci spisovateľa. Busta bola umiestnená na štvorhrannom podstavci s textom. Autorom je akademický sochár Ján Kulich. Bol to prvý pamätník na Slovensku venovaný Hronskému. V 70-tych rokoch v období normalizácie museli bustu odstrániť, J. C. Hronský v tom období nebol žiadúci. Podarilo sa ju zachrániť a dostala sa do zbierkového fondu vtedajšieho Foto: Ing. Ladislav Kmeť Vlastivedného múzea vo Zvolene. Po nežnej revolúcii sa Miestny odbor Matice slovenskej vo Zvolene zaslúžil o opätovné inštalovanie pamätníka. Priamo pod dozorom zvolenského rodáka akademického sochára Jána Filu prebehli potrebné reštaurátorské práce. Bol vytvorený nový podstavec a 6. septembra 1990 bola busta opätovne slávnostne odhalená. V roku 2008 bola vzácna busta J. C. Hronského z parku odcudzená. Zostal len podstavec. HRONSKÝ, Jozef Cíger spisovateľ, učiteľ, redaktor Zvolen Luján (Argentína) Vlastným menom Jozef Cíger. Ľudovú školu navštevoval vo Zvolene, meštiansku školu v Krupine, učiteľský ústav absolvoval v Leviciach. Učil v Horných Mladoniciach, v Senohrade, v Krupine, v Kremnici a v Martine. R prešiel do služieb Matice slovenskej, 48

50 kde sa stal tajomníkom a potom správcom (1940). Šestnásť rokov redigoval časopis pre deti Slniečko. Po r emigroval do Rakúska, potom do Talianska a Bavorska. V r odišiel do Argentíny. Usadil sa v meste Luján, kde pracoval v textilnej továrni ako kreslič. Bol vynikajúcim organizátorom kultúrneho života na Slovensku, najmä na pôde Matice slovenskej, zaslúžil sa o vybudovanie tlačiarne Neografia. V emigrácii bol funkcionárom SNR v zahraničí, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov a umelcov, zakladateľ zahraničnej Matice slovenskej. Venoval sa aj výtvarnej tvorbe. Jeho literárna tvorba sa natrvalo zapísala do zlatého fondu slovenskej literatúry. Medzi najznámejšie patria romány Žltý dom v Klokoči, Chlieb a Jozef Mak. Napísal tiež povesti a historické novely Kremnické povesti, Sokoliar Tomáš, Zakopaný meč a iné. Svoju tvorbu venoval aj deťom: Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Tri prasiatka, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka a mnohé ďalšie. Posledným významným dielom napísaným vo vlasti je román z mestského prostredia Pisár Gráč. Literatúra: Cabadaj, Peter: Herold slova, krásy a lásky. Martin : Matica slovenská, s. Maťovčík, Augustín: Jozef Cíger Hronský. Martin : Osveta, s. Matuška, Alexander: J. C. Hronský. Bratislava : Slovenský spisovateľ, s. (pk): Pamätník J. C. Hronskému. In: Smer. Roč. 20, ( ), s. 1. Pinka, Ján Mieroslav: Štúrov Zvolen : spomienky k 40-tim rokom prebúdzania národného povedomia. Zvolen : Občianske spoločenstvo Štúrov Zvolen, S