KNIŽNÁ REVUE. Krásna beštia NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY. Rebecca Jamesová. Bratislava, Ikar Preklad Michal Jedinák

Átírás

1 XX. ročník, 23. jún 2010, č. 13 cena Strana 0,35 1 Dvojtýždenník Zahraničná o nových literatúra knihách OCENENÉ ROZKOŠE DÁVNYCH ČIAS Literárny fond Sekcia pre pôvodnú literatúru udelila Cenu LF za pôvodnú literárnu tvorbu 2009 Antonovi HYKISCHOVI za román Rozkoše dávnych čias, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve Matice slovenskej. Informácie o ďalších ocenených nájdete na strane 3. NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY KNIŽNÁ REVUE Z OBSAHU 04 Andrijan TURAN: Origami 04 Alta VÁŠOVÁ: Sladké hry minulého leta 05 Ondrej NAGAJ: Ukradomky Juraj ČERVENÁK: Strážcovia Varadínu Táňa KELEOVÁ-VASILKOVÁ: Sľub Maruška KOŽLEJOVÁ: Ako chytať v žite 08 Robert WELCH: Principiálny román 09 Lesk a bieda európskych knižných veľtrhov 10 Vydavateľská činnosť KZNE SR 11 Cena Jána Johanidesa 12 Rozhovor s autorom literatúry faktu Ladislavom ŠVIHRANOM SMIŽANSKÁ ANNA, KNÍHKUPECTVO SB ŠAFÁRIKOVO NÁMESTIE, SPIŠSKÁ NOVÁ VES TEL.: 053/ Slovenské: 1. L. Ťažký: Očami pútnika Vydavateľstvo SSS 2. P. Gibey: Byť dráčikom je úžasné Vydavateľstvo Matice slovenskej 3. R. Holec: Coburgovci a Slovensko Kalligram Zahraničné: 1. S. Barry: Utajené svedectvo Vydavateľstvo Slovart 2. N. Nosov: Nevedko na Mesiaci Vydavateľstvo SSS 3. Y. Yovell: Láska a jiné nemoci Portál ARTFORUM ŠTEFÁNIKOVA 5, TRNAVA TEL.: 033/ Slovenské: 1. O. Kaščák B. Pupala: Výchova a vzdelávanie v základných diskurzoch Rokus 2. Pero Le Kvet R. Kloos: Minule, keď som (výnimočne) fajčil Miloš Prekop AND 3. A. Démuth: Poznanie, vedenie alebo interpretácia? Schola Philosophica Zahraničné: 1. J. Kerouac: More je môj brat Artforum 2. L. Smatana: Jánošíci s těžkou hlavou Nakladatelství 65. pole 3. V. de Luca: Já, Leonardo Togga KNÍHKUPECTVO MATICE SLOVENSKEJ DUNAJSKÁ 18, BRATISLAVA TEL.: Slovenské: 1. M. Kučera: Kráľ Svätopluk Matica slovenská 2. D. Machala: Slovenská vlastiveda III Matica slovenská 3. E. Tarabčáková: Maďarské fantazmagórie Eko konzult 4. Š. Moravčík: Záhorácky raj Matica slovenská 5. C. A. Hromník: Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene Eko konzult VÝSTAVA CESTY SLOVENSKEJ KNIHY JE PREDĹŽENÁ Ešte celé leto si budú môcť návštevníci sídelnej budovy Slovenského národného múzea na Vajanského nábr. 2 v Bratislave pozrieť výstavu Cesty slovenskej knihy Od Proglasu k postmoderne, ktorá je predĺžená do začiatku septembra Výstavu Cesty slovenskej knihy Od Proglasu k postmoderne pripravili Slovenské národné múzeum a Slovenská národná knižnica. Bola sprístupnená 27. februára 2010, odkedy ju videlo už návštevníkov. Prostredníctvom vyše 300 exponátov ponúka ucelený pohľad na vývoj slovenskej knižnej kultúry od jej počiatkov až po súčasnosť. Na výstave možno nájsť unikátne tlače, mapy a kalendáre z storočia vrátane kódexov, ktoré patria medzi najstaršie historické pamiatky. Zaujímavým doplnkom sú koláže, kresby, ilustrácie, busty popredných českých a slovenských umelcov, ako aj rukopisné ukážky z kľúčových diel významných spisovateľov. Výrazným a veľmi populárnym prvkom je inštalácia sklenenej zrkadlovej knihy. Výstava Cesty slovenskej knihy Od Proglasu k postmoderne mala premiéru v Prahe, neskôr sa premiestnila do Martina. Po Bratislave ju uvedú v SNM Spišskom múzeu v Levoči. Austrálčanka Rebecca Jamesová (1970) žije s partnerom a štyrmi synmi v austrálskom Armidale. Rukopis Krásnej beštie najprv odmietlo viacero vydavateľov, napokon však kniha vyšla a po obrovitánskom úspechu doma sa cena vydavateľských práv vyšplhala na závratnú sumu a jej debut vychádza v tridsiatich jazykoch. Čím tak zaujal tento debut? Kompozícia, jazyk ani téma to zrejme nebudú. Autorka používa osvedčené tradičné rozprávanie v prvej osobe, v ktorom hlavná hrdinka retrospektívne odkrýva svoj príbeh, jazyk je súčasný bez štylistických osobitostí a téma vraždy a znásilnenia štrnásťročného dievčaťa, ako aj falošného priateľstva tiež nie je objavná. Hlavnou prednosťou je spracovanie témy. Autorka sa neuchyľuje k hrubostiam, nevyžíva sa v opisoch brutality, ani sa neutápa v slzách. Hrdinka neprekypuje nenávisťou a túžbou po pomste, ale trpí. Výčitkami svedomia, hrozným pocitom viny. Mala sedemnásť, bola o tri roky staršia ako Rachel, nemala ju zobrať na žúr, na ktorý ani ju rodičia nepustili, nemala dopustiť, aby pila alkohol, nemala ju nechať samu, nemala vypnúť mobil a nechať ho naschvál doma, nemala, nemala... Život jednej šťastnej rodiny sa zrútil. Každý smúti sám a obviňuje sa. Okolie nevie, ako sa má k nim správať, ani priateľ Katie nezvláda zložitú situáciu. Katie rieši problém útekom. Mení si meno a odchádza dokončiť školu do anonymného Sydney. Tu stretáva očarujúcu bezstarostnú a ľahkomyseľnú Alice. Svojím spôsobom jej pripomína samu seba v čase pred Rachelinou smrťou. Lichotí jej, že si ju vybrala za priateľku a nechá sa vytrhnúť zo svojej vnútornej izolácie. Niektoré Alicine výstrelky ju šokujú, odpúšťa jej ich však vždy znovu a znovu, až kým nepochopí patológiu jej správania. Žiaľ, už je neskoro. Alice sa jej votrela pod kožu a ničí ju. Rebecce Jamesovej sa podarilo využiť tento emotívny príbeh na zobrazenie trápenia obetí zločinu a hyenizmu médií. Tie sa v honbe za senzáciou a zvyšovaním nákladu nezastavia pred ničím a žiaľom zdrvenú rodinu vystavujú novým a novým útokom. Vstupujú do ich intímnej zóny a dofabuluvávajú si Rebecca Jamesová Krásna beštia Prinášame zoznam naj 25 nominovaných kníh. Do ďalšieho kola môžete posunúť 10 titulov. Hlasovať môžete prostredníctvom internetovej stránky a vyplnením hlasovacích kupónov z periodickej tlače, vo všetkých kníhkupectvách siete Panta Rhei a vybraných knižniciach. Hlasovanie sa ukončí 1. augusta. Naj 25 kníh v abecednom poradí: 1984 George Orwell Alchymista Paulo Coelho Anna zo Zeleného domu Lucy Maud Montgomeryová Babička Božena Nemcová Da Vinciho kód Dan Brown Egypťan Sinuhet Mika Waltari Harry Potter a Dary smrti J. K. Rowlingová Hlava XXII Joseph Heller Chatrč William Paul Young Ja, Malkáč Ľubo Dobrovoda Jana Eyrová Charlotte Brontëová Krstný otec Mario Puzo Malý princ Antoine de Saint-Exupéry Mocipánov služobník Oto Malý Odviate vetrom Margaret Mitchellová Pán Prsteňov III. Návrat kráľa J. R. R. Tolkien Pýcha a predsudok Jane Austenová Raz aj v pekle vyjde slnko Pavel Hirax Baričák Slovenské rozprávky Pavol Dobšinský Smrť kozy R. Doboš, J. Bednárik, P. Gašpar, J. Petrek Súmrak Stephenie Meyerová Traja kamaráti Erich Maria Remarque V znamení Hovna Jaroslav Rumpli Večne spievajú lesy Trygve Gulbranssen Všetko alebo nič: Príbeh pokračuje Eva Urbaníková Bratislava, Ikar Preklad Michal Jedinák útržky z ich života. Z obetí robia takmer vinníkov, obviňujú napríklad Katie zo žiarlivosti na talentovanú mladšiu sestru, rodičov div nie z týrania ich zázračného dieťaťa. Pre médiá sa každá tragédia končí, keď sa udeje ďalšia. Nezamýšľajú sa nad tým, ako sa ich investigatívne zobrazenie drámy podpíše na dušiach tých, čo napĺňali istý čas titulné stránky novín a ako sa s týmito informáciami bude narábať po čase. Jamesová otvára aj tému sociálnej nerovnosti už často označovanú za klišé. Nikto si nevyberá kam a komu sa narodí. Je to nespravodlivé, nemáme všetci rovnaké šance. Ako sa však má so svojím znevýhodnením vyrovnať nikým nemilovaný tínedžer? Kto mu má vysvetliť, že je ľudské žiarliť a závidieť, nie je to však ospravedlnenie za vraždu? Autorka vynikajúco zvládla aj psychológiu súrodeneckých vzťahov prechádzajúcich rôznymi fázami. Tak žiarlivosťou, ako aj istým súperením, ukázala však predovšetkým to osobité spojenectvo a neopakovateľnú blízkosť vo fungujúcej rodine v protiklade s nekritickou vzájomnou láskou opustených detí. K úspechu Krásnej beštie nepochybne prispela aj únava z čarodejníkov, upírov, stratených symbolov a iných bestsellerov. Jamesovej ľudským hrdinom nepomôže nijaký škriatok ani mimozemšťan. Musia si pomôcť sami. Dúfala som, že raz nastane čas, keď sa mi akoby mávnutím čarovného prútika uľaví. Myslela som si, že sa jedného dňa zobudím a už nebudem cítiť žiaľ ani výčitky svedomia. Bác! a bude to preč. Dlho som čakala na ten deň. Neustále som si opakovala, že len čo nastane, spadne mi kameň zo srdca, znova začnem žiť normálnym životom a budem si ho vychutnávať plnými dúškami...no až dnes som si konečne uvedomila, že nič také sa nestane a tie spomienky so mnou zostanú navždy. A to je dobre. Musím sa s nimi zmieriť. Krásna beštia je výborné čítanie na dovolenku pre celú rodinu, podobne ako Harry Potter či Súmrak bola určená väčšmi mládeži ako dospelým, získala si však čitateľov bez rozdielu veku. Autorka udržala celý čas napätie príbehu prerušovaním časového sledu a pripravila aj prekvapivý záver. Antonia Bednáriková ISSN , ISSN X

2 Strana 2 KNIŽNÁ REVUE číslo 13 ZRKADLÍME Čo treba spraviť, aby slovenská literatúra prerazila v zahraničí? Prvým predpokladom je, aby slovenská literatúra upútala najskôr v domácom prostredí. Kto si má všimnúť dielo, ktoré si nevšímajú ani Slováci? Zahraničie považuje dnes Slovensko za demokratický štát s prístupom ku kritériám západnej civilizácie. Všetci si teda myslia, že Slováci sú sami schopní hodnotovo si roztriediť literárnu produkciu. Ak sa o niečom nevie a nehovorí na Slovensku, kto a z akých dôvodov by mal o tom písať vo Francúzsku? Prekladateľ Peter Brabenec, Sme 3. júna KDE BOLO Hotel Boss v Žiline literárny večer vydavateľstva Artis Omnis 3. júna Kníhkupectve Artforum v Banskej Bystrici prezentácia knihy Radoslava PROCHÁZKU Štekajúca karavána 7. júna Klub slovenských spisovateľov v Bratislave prezentácia knihy Matúša KUČERU Kráľ Svätopluk 8. júna Krasňanská kúria v Bratislave prezentácia knihy Gustáva MURÍNA Návrat do budúcnosti 11. júna Kníhkupectvo Artforum v Bratislave prezentácia knihy Antona BALÁŽA Transporty nádeje 15. júna Knižnica pre mládež mesta Košice beseda s Alžbetou VEREŠPEJOVOU o knižke Neplechy školníčky Agneše 15. júna Kníhkupectvo Panta Rhei na Poštovej ulici v Bratislave prezentácia knihy Blíženci a protinožci Petra KRIŠTÚFKA 16. júna Kníhkupectvo Svet knihy, Obchodná 4, Bratislava verejný krst novovydaných knižiek Pavla Hiraxa BARIČÁKA cestopisu Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života a básnickej zbierky Nech je nebo všade + debutu slovenskej autorky Olivie OLIVIERI Cicuškine zápisky 16. júna Reštaurácia Mladosť v Liptovskom Mikuláši prezentácia knihy Štefana PACKA Varíme lacno, vtipne, rýchlo 17. júna Kníhkupectvo Panta Rhei na Poštovej ulici v Bratislave prezentácia knihy Jozef Roháč štvrťstoročie na úteku autora Martina MÓZERA 17. júna Liptovská knižnica G. F. Belopotockého stretnutie s literárnou vedkyňou a spisovateľkou Slavomírou OČENÁŠOVOU ŠTRBOVOU 17. júna Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave beseda s hudobníkom a spisovateľom Braňom JOBUSOM 22. júna Klub slovenských spisovateľov v Bratislave prezentácia básnickej zbierky Pavla Stanislava PIUSA Okamihy zázrakov 22. júna KDE BUDE Knižnica J. Fándlyho v Trnave letná burza kníh 1. a 2. júla Festival Bažant POHODA 2010 prezentácia románu Piata loď spisovateľky Moniky KOMPANÍKOVEJ 9. júla Samoobslužná knižnica na Magio pláži v Bratislave Miestna knižnica Petržalka v spolupráci s organizátormi Magio pláže otvorila na Tyršovom nábr. malú samoobslužnú knižnicu. Za požičanie sa nič neplatí, knihu si možno zobrať aj mimo pláže napr. domov. Knižnica prosí po prečítaní knihu vrátiť do poličky, či do ktorejkoľvek pobočky knižnice v Petržalke. Každá kniha je označená informačnou samolepkou s webom knižnice kniznicapetrzalka.sk/. Knižnica na pláži je otvorená denne do 1. septembra od 9.00 do Bibiana Medzinárodný dom umenia pre deti v Bratislave Výstava k dvadsiatym narodeninám Bibiany do 24. októbra Cena Elsy Morante Nevyužité myšlienky Tolerancia času je tolerancia seba. Aktuálne Cenu Elsy Morante si prevzala 9. júna v Dvorane MK v Bratislave aj naša kolegyňa Miroslava VALLOVÁ. Ocenenie je pomenované po talianskej spisovateľke a manželke Alberta Moraviu Else Morante a talianske kultúrne inštitúty ho udeľujú za propagáciu a šírenie talianskej kultúry. Miroslava Vallová preložila diela Alberta Moraviu, Umberta Eca, Alessandra Barrica, Itala Calvina a ďalších. Cenu jej Taliansky inštitút na Slovensku udelil za početné kultivované preklady z klasickej i súčasnej talianskej literatúry, ale aj za prácu na projekte Slovensko čestný hosť Medzinárodného veľtrhu detských kníh Bologna Porotu tvoria významní talianski intelektuáli, intelektuálky a osobnosti z oblasti literatúry a vedie ju spisovateľka Dacia Marainiová, ktorej vyšli v slovenskom preklade romány Nikto sa nepamätá a Nebezpečné roky. Ocenenie Dvaja režiséri jeden svet dostali slovenský režisér Dušan Hanák a taliansky Giuseppe Tornatore. Štvrtou ocenenou bola talianska herečka Lina Sastri. Foto Peter Procházka Pergamen zblízka Slovenská národná knižnica v Martine predstavila bratislavskej verejnosti v Barokovom nádvorí Univerzitnej knižnice časť pergamenov zo zbierky svojho Archívu literatúry a umenia. Výstava Odkaz na pergamene, ktorú otvorili 8. júna 2010 (potrvá do 16. júla 2010), zoznamuje so vznikom a výrobou pergamenu (ide o odolný a trvanlivý materiál na písanie, vyrobený zo špeciálne spracovanej zvieracej kože, ktorá je odchlpená, odvápnená a za vlhka napnutá, sušená a vybrusovaná na ráme) i jednotlivými druhmi pergamenu (taliansky, nemecký, byzantský, zlatotepecký a z kože nenarodených zvierat). Návštevníci výstavy si môžu prezrieť ukážky pergamenových rukopisov zahraničnej i slovenskej proveniencie zo staroslovienskych pamiatok, stredovekých liturgických pamiatok, stredovekých biblických textov, textov kanonického práva, ďalej odpisy filozofických a literárnych diel, hebrejské rukopisy, stredoveké a novoveké listinné pamiatky, stredoveké antifonáre a pod. Výstava zároveň informuje o prieskume a konzervovaní pergamenových dokumentov v SNK. -lč- V textárovi utajený básnik Básnickú zbierku textára a básnika Ľuboša ZEMANA Plač vo vetre s ilustráciami Jána Kelemena uviedol v bratislavskom hoteli Matyšák 1. júna do života Kamil Peteraj. Autora prišlo pozdraviť mnoho hostí. Nechýbali Jana Kocianová, Vašo Patejdl, Robo Grigorov či Dušan Jamrich, ktorý aj recitoval básne z knižnej novinky. Kamil Peteraj Plač vo vetre pokrstil parfumom. Nové Zemanove básne, povedal Peteraj, sa vyplatí prečítať si aj viackrát, lebo rehabilitujú dar čistého citu. Ľuboš Zeman pre mňa osobne jasne potvrdil to, z čoho som ho po celý život podozrieval: navonok sa síce javil ako textár, ale vo svojej podstate je to dobre utajený svojbytný básnik nespochybniteľných kvalít. Ľuboš Zeman napísal okolo päťsto textov piesní. Roku 2001 vydal v Ikare zbierku básní Trištvrte na jeseň a roku 2008 Slávne texty slávnych piesní s pripojeným CD (Forza Music). -r- Čitateľská anketa ZLATÁ RYBKA 2009 Občianske združenie Fanfáry a Slovenská národná knižnica v Martine vyhlásili v minulom roku už tretí ročník čitateľskej ankety pre knižnice Zlatá rybka. Za DETSKÚ KNIHU ROKA 2009 hlasovalo 1802 detských čitateľov, čo je dvojnásobok v porovnaní s predošlým rokom. Deti navrhli 378 titulov. Hlasovanie organizovali detské oddelenia knižníc. Dovedna sa zapojilo 23 knižníc, najviac hlasovacích lístkov (503) zaslala Knižnica pre mládež mesta Košice. Víťazom sa stala kniha spisovateľky Gabriely Futovej a ilustrátorky Martiny Matlovičovej Královej Doko nalá Klára, ktorá získala 98 hlasov. Autorke a ilustrátorke víťaznej knihy odovzdajú cenu počas záverečného slávnostného večera festivalu Prešov číta rád 24. septembra Zároveň bude z hlasovacích lístkov vyžrebovaný detský výherca balíka kníh, ktorý zároveň získa aj balík kníh pre knižnicu, pod hlavičkou ktorej hlasoval. Výsledky ankety ZLATÁ RYBKA 2009 vyjadrujú nepochybne len čiast kový pohľad na slovenskú pôvodnú tvorbu pre deti. Organizátori veria, že aj napriek tomu sa stane pozitívnym impulzom k prehĺbeniu záujmu o čítanie. Veria, že výsledky by mohli byť motiváciou a inšpiráciou pre vydavateľstvá aj autorov, aby hľadali možnosti spolupráce s knižnicami (možno aj nové, netradičné spôsoby kontaktu s detským čitateľom). Aj skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že knižný trh sa v dlhodobom horizonte buduje systematickou prácou s čitateľom. Výsledky ankety ZLATÁ RYBKA Gabriela Futová: Dokonalá Klára, il. Martina Matlovičová-Králová, SPN Mladé letá 2. Gabriela Futová: Hľadám lepšiu mamu, il. Juraj Balogh, SPN Mladé letá 3. Mária Ďuríčková: Danka a Janka, il. Božena Plocháňová, SPN Mladé letá Bezčasie v Trnave Banská Bystrica číta(la) rada! Koncom mája sa v Banskej Bystrici konal už štvrtýkrát literárno-hudobný festival Banbyčitariáda alebo Banská Bystrica číta rada. Program už tradične vyplnili besedy so známymi a obľúbenými autormi, ako aj rôzne súťaže, ankety, scénky a výstavy ilustrácií. Núdza nebola ani o burzu kníh a bohaté informácie o chode Verejnej knižnice Mikuláša Kováča, ktorá bola hlavným organizátorom. Dopoludnie patrilo najmladším čitateľom a žiakom základných škôl. Deti sa síce dali zlákať literárnym kvízom aj maľovaním na tvár, ale vydarené podujatie narušilo počasie. Hustý dážď zahnal účastníkov do náhradných priestorov, onedlho však našťastie opäť zvíťazili slnečné lúče. Žiaci sa okrem ocenenia najlepších čitateľov dočkali predovšet- Spomienky na vojenčinu Knižnica Ružinov pripravila (9. júna) stretnutie priaznivcov humoru a satiry pri príležitosti prezentácie knihy Čierne výložky (Vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry 2010) regionálneho autora Adolfa LACH- KOVIČA, inak rodeného Záhoráka. Satirický príbeh vyučeného pekára Cyrila z Pajštúna, ktorý groteskne zoznamuje s jeho vojnou v 50. rokoch v jednom z technických práporov čs. armády, priblížili organizátori v priestoroch Domu kultúry Ružinov vo vojenskej atmosfére s dobovými uniformami v pravej záhoráckej scénke, podfarbenej vojenským pochodom s vystavenými vojenskými artefaktmi, ktoré dopĺňala výstavka Dolfiho predošlých publikácií. Do deja knihy všetkých uviedol herec Jozef Šimonovič vo svojom umeleckom vystúpení. Čierne výložky pokrstili spisovateľ Peter Kováčik, vydavateľ Milan Stano lopatkou a záhoráckym pieskom. Knihe zaželali, aby jej narástli krídla, dobre sa čítala, predávala a dočkala sa aj piatich vydaní. Po besede s autorom a autogramiáde nasledovala V priestoroch trnavskej radnice sa v podvečer 8. júna konal literárno-hudobný večer venovaný prezentácii druhej knihy prozaika Pavla TOMA- ŠOVIČA Bezčasie (Spolok sv. Vojtecha). Podobne ako v debute, aj tieto príbehy zachytávajú prelomové psychické chvíle človeka, ukazujú nutnosť jeho premeny vzhľadom na narušenú morálnu a celkovo duševnú rovnováhu. Pavol Tomašovič uviedol knihu medzi čitateľov rozhovorom s Radoslavom Matejovom a pred početným publikom ho dopĺňala svojou hudobnou tvorbou Zuzana Homolová. -r- kým scénok z kníh literátov Gabriely FUTOVEJ a Karola LANGSTEINA. Poobedie prinieslo zábavu dospelákom. Náladu zdvihlo návštevníkom usmievavé romantické trio v zložení autorov Marek ZÁKOPČAN, Jana PRONSKÁ a Bea BAZALOVÁ, ktorí zároveň prečítali úryvky zo svojich pripravovaných kníh. Vystriedali ich mladí talentovaní poeti Marcel PÁ- LEŠ, Sandra VENCELOVÁ a Oľga GLUŠTÍKOVÁ a následne členovia literárneho klubu LITERA Miroslav KAPUSTA, Július LOMENČÍK a Slávka OČENÁŠOVÁ-ŠTRBOVÁ. Prestávky medzi vstupmi vypĺňalo a spríjemňovalo originálnou muzikou hudobné Trio Banby. Záver sa niesol v duchu besedy so spisovateľom, filozofom a cestovateľom Pavlom Hiraxom BARIČÁKOM. -mz- Výsledky 2. ročníka súťaže o najlepšiu poviedku umiestnenú do fantasy sveta POHROBKA: 1. miesto: BIELY OROL od autora Andreja Jáchima 2. VOĽBA BIELEHO ELFA od autora Alexandra Loziaka Banáš s Piškom na cestách 3. OTEC od autorky Mariany Záhorovej Vydavateľstvo Ikar stavilo na nezvyčajnú prezentáciu kníh svojich autorov. Dvojica Jozef Banáš a Rasťo Piško sa vydali na štvordňové putovanie po Slovensku s knihami Idioti v politike, Zastavte Dubčeka a Piškovým románovým debutom Hačava. Navštívili Dudince, Poprad, Prievidzu, Bojnice, Trenčianske Teplice, Topoľčany a Nitru. Keďže obaja autori majú zmysel pre humor, ku ktorému Jozef Banáš pridal aj spev sprevádzaný gitarou (Okudžava, Adamo, Uhlíř, slovenské ľudové, country), premenili sa stretnutia s čitateľmi na šou týchto dvoch spisovateľov zabávačov. Na niektorých miestach dokonca vyberali vstupné a napriek tomu boli sály, kde Banáš s Piškom s čitateľmi diskutovali a predovšetkým ich zabávali, plné. Keďže turné sa stretlo s mimoriadnym ohlasom čitateľskej verejnosti, na jeseň v tejto forme bude v prezentácii svojich autorov pokračovať. -r- ochutnávka vojenskej maskáčovej torty v tvare knihy. Lýdia Čelková Knihu Čierne výložky sme bližšie predstavili v KR 6/2010. Vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry ju teraz venovalo do čitateľskej súťaže, záujemcovia o ňu musia poslať kupón zo strany 11 do 6. júla, aby sme ich mohli zaradiť do žrebovania. Ivan Žucha: Strácanie nájdeného času, Kalligram 2010

3 Strana 3 Duchovné texty baroka Silvia Lauková: Sondy do barokovej literatúry Nitra, UKF 2009 Monografia pracovníčky Katedry slovenskej literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sa zaoberá duchovnou piesňou publikovanou v kancionáloch evanjelickej a katolíckej proveniencie a témou márnosti v slovenskej barokovej poézii. Oba okruhy jej výskumu sú nazerané ako živé kultúrne dedičstvo. Autorka ho vníma ako jeden z konštituentov našej kultúrnej pamäti. Duchovná pieseň podľa nej vystihuje odvekú túžbu človeka po transcendentne, jeho snahu splynúť s ním a oslobodiť sa od pozemského trápenia povznesením sa k duchovným hodnotám. Táto túžba sa v baroku markantne odrazila v piesni, svoj zástoj ale našla aj v žánri modlitby. Lauková oba žánre odlišuje, aby našla ich príbuzný charakter. Zdanlivá paradoxnosť tohto tvrdenia je situovaná do kontextu dobového vnímania sveta, ktorý pre obdobnú situáciu generoval spevník aj kancionál. Ich príbuznosť a odlišnosť je autorkou explicitne vysvetlená. Aj Cithara Sanctorum, aj Cantus Catholici sú pre Laukovú fenomény, ktorých podoby možno vysvetliť jedine v kontexte stredoeurópskej, najmä českej duchovnej kultúry. Schopnosť vidieť oba spevníky v interakcii s domácimi aj zahraničnými prameňmi je azda tou najprínosnejšou časťou jej výskumu. Obdobné konštatovanie platí aj pri posudzovaní Laukovej reflexie podôb spracovania motívov márnosti v barokovej poézii. Nielen Cantus Catholici, ale aj Peter Benický, Hugolín Gavlovič a Ján Abrahamffy poskytli Laukovej pramenný materiál, na ktorom bola schopná preukázať, že téma pominuteľnosti ľudského života je v období baroka spracovaná pozoruhodným diapazónom filozofických, teologických, literárnych, sociokultúrnych a výrazových možností, ktorých rezonancia môže mať dosah aj na dnešných čitateľov. Azda práve v tomto zistení je zmysel výskumu staršej literatúry. Lauková svojou útlou knihou naznačila, že obdobie baroka nie je dobou temna, ale inšpirujúcou časťou dejín literatúry. Peter Mráz KNIHA ROKA 2010 Stav k 4. júnu KNIHA ROKA DEBUT ROKA VYDAVATEĽSTVO ROKA Počet hlasov 1. J. Karika: V tieni mafie Ikar M. Bielik: Neskutočnosti Vydavateľstvo Matice slovenskej A. Straka: Chvatom Knižné centrum P. Tomašovič: Bezčasie Spolok sv. Vojtecha 9 5. P. Krištúfek: Blíženci a protinožci Marenčin PT 6 1. R. Piško: Hačava Ikar 7 2. J. Hargaš: Mám v pätách mafiu Slovenský spisovateľ 6 3. T. Melasová: Tovar Marenčin PT 5 4. Z. H. Bukowsky: Sexodus Ikar 4 1. Vydavateľstvo Matice slovenskej Ikar Vydavateľstvo Slovart 9 4. Knižné centrum 6 5. Aspekt 5 Aktuálne Literárne ceny a prémie Literárneho fondu 2009 Cena LF za pôvodnú literárnu tvorbu: Antonovi Hykischovi za román Rozkoše dávnych čias (Vyd. Matice slovenskej) Dielo Antona Hykischa je výnimočné tým, že predstavuje ságu o osudoch viacerých generácií rodu, a robí tak prostredníctvom prepracovanej kompozície a s autobiografickým nasadením pri opise osobných zážitkov. Má beletristicko-dokumentárny charakter, spĺňa charakter svedectva i kroniky (P. Mišák). Je autentickou a rozsiahlou pamäťovou rekonštrukciou slovenského osudu od obdobia vojnového slovenského štátu cez povojnové obdobie, roky stalinských represií a obdobie politického uvoľnenia, ktoré umožnilo v šesťdesiatych rokoch sformovať generáciu kritických intelektuálov a umelcov. Zjednocujúcim fenoménom kompozičných línií je postava Andyho (Andreja Hybeša), autorovho alterega, žijúceho rovnako intenzívne spoločenskými, ako súkromnými problémami. Nepasuje sa do pozície hrdinu, iba približuje, ako s čestnou snahou, i s omylmi a prešľapmi prechádzal časom, v ktorom sa zhodou okolností udiali epochálne zmeny v európskej civilizácii, nielen na Slovensku. Cez odkazy na ne premieta na pomyselné plátno atmosféru rôznych čias cez jej príznačné známe osobnosti: sú tu zachytené psychologické črty A. Dubčeka, L. Svobodu, G. Husáka, ale aj historická rekonštrukcia Stalinovej smrti, ktorá pôsobí až mrazivo autenticky (A. Baláž). Prednosťou sú dôveryhodne a farbisto vykreslené reálie. Pútavé rozprávanie využíva viacnásobnú retrospektívu, striedanie kompozičných línií a vsuvky tvorené montážou úryvkov novinových článkov, filozofických citátov, listov. Špecifický spisovateľský priestor tvoria reflexie o svete kníh, osobne ladené zápisnice zo spisovateľských zjazdov, či traktáty o slovách, schopných prevziať na seba moc, keď zlyhala tá zákonodarná. Autor román rozčlenil do 11 častí, začína sa exotickou cestou hlavného hrdinu do Indie, kde karmická veštba predznamenáva príchod osudného roku Vojnové štyridsiate roky sa mu spájajú s drámou rodičov. V každej zo sond do určitej fázy 20. storočia sa nachádzajú vnútorné monológy o intimite postáv, hromadné scény s rušnými vystúpeniami v dave, vyhrotené dialógy medzi zástupcami protikladných názorov. Početné obrazy ženských postáv a medzi nimi aj taktnej a inteligentnej manželky Fely vyúsťujú v závere do symboliky večnej ženy, nesúcej v sebe všetky rozkoše, pochopiteľné iba tomu, kto nimi prešiel. V závere románu sa nachádza dialóg medzi Andym už starcom a jeho vnukom, mladíkom novej doby, viac pragmatickej, menej náchylnej uveriť idei bez racionálneho zdôvodnenia. Prémie: Rudolfovi Dobiášovi za básnickú zbier ku Litánie k slobode (Vyd. M. Vaška) Erikovi Ondrejičkovi za básnickú zbierku (e)pigramy (ELÁN) Pavlovi Vilikovskému za román Vlastný životopis zla (Kalligram) Veronike Šikulovej za román Domček jedným ťahom (Vyd. Slovart) Marte Hlušíkovej za prózu Neznášam, keď ma hladkajú po hlave (Vyd. Matice slovenskej) Jozefovi Bobovi za dielo Generáli (Vyd. Matice slovenskej) Ivanovi Szabóovi za dielo Smiech a slzy Tatra revue (PT Marenčin) Emíre Khidayer za dielo Arabský svet iná planéta (PT Marenčin) Etele Farkašovej za dielo Čas na ticho (Vyd. Spolku slovenských spisovateľov) Jozefovi Mihalkovičovi za dielo Listové tajomstvá (F.R.&G.) Vladimírovi Petríkovi Vladimírovi Barboríkovi za dielo Hľadanie minulého času (Vyd. Slovart) Cena Ivana Kraska za literárny debut: Vladimírovi Štefaničovi za román Kráľovná z Tammiru priatelia čarovnej vŕby (Don Bosco) Debut preukázal autorovu remeselnú zručnosť, ľudskú a umeleckú zrelosť, jeho jazyk plynie ľahko, je krehký, obrazný a presvedčivý. Pohybuje sa v priestore zádrapčivej reality a snovej fikcie, tej reality, ktorú tvoria a spotvorujú dospelí, a tej fikcie, ktorou ich dieťa rozkrýva... Na prvý pohľad jednoduchý príbeh opretý o korene rozprávkových svetov, vskutku však zrodený z autorovho zamýšľania sa nad otázkou, že čo sa stane, ak nie bytosť rozprávková, ale priam rozprávkovo dobrý človek vkročí do reálnej zauzleniny medziľudských vzťahov... Nerozsiahly román je zvláštny a príťažlivý aj tým, že si priam vyžaduje napokon, ako každá citlivejšia komunikácia naozaj intímnu, nerušenú čitateľskú situá ciu. Rozprávkový príbeh dievčatka, ktoré osirie, ale jeho osud v rodisku nie ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA Na knihu roka navrhujem: 2. Za debut roka navrhujem: 3. Za vydavateľstvo roka navrhujem: Meno a adresa odosielateľa: (autor, názov, vydavateľstvo) (autor, názov, vydavateľstvo) je nikomu ľahostajný, a najmä nie dobráckemu starcovi. A práve jeho pričinením sa sirota napokon stáva kráľovnou lesa. Prózu pri jej porovnávaní s inými možno označiť za naozaj tú najlepšiu spomedzi debutov roka 2009, je to majstrovsky spracovaná téma, a nielen prozaicky, ale aj eticky, a ľudskosť autorovho príbehu nepochybne osloví každého čitateľa... Prémia: Kataríne Šajbanovej za román Bublina (Ikar) Cena Imre Madácha za pôvodné dielo v maďarskom jazyku: Anikó Polgárovej za prózu Régésznő körömcipőben Archeologička v lodičkách (Kalligram) Prémie: József Keserű za dielo Mindez így / Všetko tak (NAP Kiadó) Gergely Vida za dielo Babits-olvasatok / Babitsovské lektúry (Kalligram) Árpád Tőzsér za dielo Csatavirág / Kvet bojiska (Kalligram) Cena Ivana Franka za pôvodné dielo v ukrajinskom jazyku: Ivanovi Jackaninovi za dielo Čornyj jaščyk zriloji damy / Čierna skrinka zrelej dámy (Spolok ukrajinských spisovateľov) Prémie: Ivanovi Jackaninovi za preklad diela Július Balco: Horobjačyj koroľ / Vrabčí kráľ (Timpani) Jozefovi Zbihlejovi za básnickú zbierku Synij viter / Modrý vietor (Cuper) Cena Alexandra Pavloviča za pôvodné dielo v rusínskom jazyku : Jozefovi Kudzejovi za knihy bájok Bajky zabavljajky (Bájky) a Bajkarjovy dumy (Bájkarove rozjímania) (vyd. Rusin a Ľudové noviny) s prihliadnutím na diela Duchovny pisňi (Duchovné piesne) (Obščestvo sv. Joana Kerstiteľa) a Pacerky (Ruženec) (vyd. Rusin a Ľudové noviny). (podpis) KNIŽNÁ REVUE Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2010 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku Uzávierka ankety je 15. marca BIBLIOGLOSÁR Peter Pišťanek RIVERS OF BABYLON 2., 3. Drevená dedina, Fredyho koniec Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009, 2010 Voľné pokračovania autorovho debutového románu (v prvom vydaní vyšli postupne roku 1995 a 1999) vznikli ako reakcia na obrovský čitateľský úspech drsnoparodického príbehu vrajpodnikateľa Rácza z roku Presvedčivo vykreslené podsvetie s jeho pochybnou morálkou a šťavnatým jazykom aj po takmer dvoch dekádach stále vyvoláva smiech cez slzy. Lenže s odstupom času zábavné čítanie čoraz intenzívnejšie sprevádza mrazenie v chrbte. Bizarné figúrky z Pišťankových románov, ktoré využili spoločenskú trmuvrmu na začiatku 90. rokov a vytvorili svojskú high society, čoraz častejšie stretávame naživo takmer na každom kroku. Z okraja spoločnosti, z búdok na parkovisku prenikajú do sveta a okolie sa nad ich spôsobom života už nepozastavuje. Veď v rozvinutej demokracii nie je cool byť mravokárcom... Autorova hyperbolizácia slabostí a nerestí dnes nepôsobí tak prehnane ako pred dvadsiatimi rokmi, obhrublý jazyk podsvetia už bežne počujeme na ulici, v kaviarňach. Obraz spoločnosti v pokrivenom zrkadle tak môžu súčasní prvočitatelia nového vydania Pišťankovej trilógie vnímať v pohode. Miranda Smithová ĽUDSKÉ TELO Bratislava, Fragment 2010 Preklad Agáta Crenovská Základné znalosti o ľudskom tele obsahuje prehľadná knižka, ktorá mladým čitateľom ukazuje, ako pracuje ľudský mozog, z čoho sa skladá krv, aká je štruktúra svalov. Nákresy a fotografie umožnia spoznať telo z bezprostrednej blízkosti. Publikáciu dopĺňa výkladový slovníček, register i námety na vyhľadávanie ďalších užitočných informácií o ľudskom tele, vrátane webových stránok. Elizabeth Adlerová STRETNIME SA V BENÁTKACH Bratislava, Remedium 2010 Preklad Ján Kamenistý Ak sa chcete túlať po svete bez finančnej hotovosti, naučiť sa čoto o čínskych dynastiách, starožitnostiach a parížskych raňajkách, siahnite po tejto knižke. Porozpráva vám, čo urobí 38-ročná úspešná stará panna, mimochodom s hustými vlasmi a krásnou postavou, keď sa vďaka čínskej sesternici zamotá do aféry s ukradnutým náhrdelníkom. Dozviete sa, aké bezproblémové je zamilovať sa do podvodníka, ktorý vám ujde spred oltára, ako možno upadnúť do podozrenia, že ste zabili vlastnú manželku a ako nakoniec všetko dospeje k šťastnému koncu... Do toho treba primiešať zo dve vraždy, štipku francúzštiny, objednávané a vzápätí rušené letenky, kvalitné víno z francúzskeho alebo kalifornského pobrežia, podľa toho, kde sa hlavným postavám práve zachce byť a máte čítanie ako vyšité k bazénu alebo na pláž. Ešte aj s invenčným ružovým obalom. báb -lč- -kuk-

4 Strana 4 KNIŽNÁ REVUE číslo 13 Andrijan Turan: Origami Andrijan Turan (1962) je básnik, prozaik a publicista. Žije v Záhorskej Bystrici. V týždenníku Slovenka sa venuje divadlu, filmu, hudbe, literatúre a výtvarnému umeniu. Spolupracuje s viacerými literárnymi periodikami. Debutoval roku 1987 básnickou zbierkou Ozvena vo všetkých jazykoch, nasledovali zbierky Nočná požičovňa klavírov (1990), Sneha (1993), Popolnočný med (1997), Kolíska z hadov (1997), Druhá dúha (1999), Horiaci anjel (2005) a kniha poviedok Sťahovanie vtákov (2006). Otvorené obzory... Že nenávidíš svoje... ja? Tak aspoň miluj svoje oči, čo vedia vidieť, svoju myseľ, ktorá ti otvára vstup k nádhernej hudbe rozvíchrených krídiel. Divú labuť ľúb. Robinson Jeffers I. Krásna, krič neskutočne nahlas, nech oheň bičuje benátske zrkadlá! Pijem ti zo sútoku nôh veselé víno, veď vášeň býva voľný vodopád, ktorý sa spúšťa slobodne z bieleho brala, ten trpezlivý tok, ku ktorému sa cez príkoria pralesa našinec niekedy nedostane. A ja som padal hĺbkou a šumením tvojej vody, až kdesi na dno. II. Do bláznenia bublín a vírov, ktoré ma vždy so sebou sladko strhnú, a už nikdy nemusím vyplávať voľný na hladinu. Chcem sa v tebe úplne utopiť. Si tajomná a trpezlivotichá, trochu ako dávne dno mora alebo fotografia búrky nastálo nabitá napätím. III. Som z teba smädný a hladný ako sirota zo Sahelu, bezfarebný tieň človeka, blúzniaci v prízračných snoch o plných prameňoch uprostred kvitnúcich lúk. Zasa si spievala zo sna. Niečo v neznámom nárečí noci. Boli to stratené slová modlitieb mäknúcich na kúskoch papiera, v škárach Múru nárekov? IV. Miznúce mantry mlčania, stratené slabiky sufistov či iba odseky ozvien svadobných spevov pávov, ktoré zostali zavreté v zborenom zámockom parku. Tvoj tón trochu pripomínal hrdelné stony germánskych žien, čo Odinovi na oltár položili prvorodenca. V. Asi tušíš, že to, čo nás včera večer vynieslo vysoko nad oblaky, bol len strach z morských hĺbok, kde tma a ticho súperia o minimálnu možnosť nesmrteľnosti, a nie zúfalá závisť k voľnosti vtákov. Aj my vieme, že z výšky otvorených oblakov vyzerá náš život skôr ako zmätené pobehovanie mravcov, než ako zrejmé zázraky zrodenia. VI. Sivastá starena smrť pripomína pestovanú paniu po päťdesiatke, čo si len vyšla na nákup kozmetiky, a ktorákoľvek krutá katastrofa nie je nič než maličká maškaráda bláznivých bábok, čo poskakujú a panáčkujú medzi pekne kašírovanými kulisami. Ty už vieš, že vtáci vidia všetko vratké, vo vysokom napätí, neustále napojení na magnetické polia každoročne preletia povinné státisíce siah, v nástojčivom, nezastaviteľnom pohybe, lebo sediaci na zemi iba vystrašene vyčkávajú vždy veľmi netrpezlivo na nádherný moment vzletu. Pretože pripútaní k zemi nemôžu vidieť svoj opálový obrys, ten bezkrídly tieň, ktorý je plnou polovicou ich duše. VII. A tak sa nikdy nezdržia pri nás dlhšie než na pár minút, aby nás nezasiahla závisť a túžba prisvojiť si ich ladný let. Čím vták vylieta vyššie, tým menej má rád zem. No smutné sú krajiny kondorov, so skalami roztrhanými kvitnúcim ľadom, kde prikrčení peruánski pastieri strážia svoje ladné lamy, vo svetle bieleho slnka. Ako zlaté náhrdelníky sa lesknú mastné supie a orlie náprsenky po pohreboch najchudobnejších, ktorých kňaz na márne kúsky rozseká mačetou, aby to tmavé mäso ponúkol ako posvätnú obetu bohom, na pustej planine Tibetu. Vždy sme závideli vtákom ich istotu nemať nič a nikam nikdy nepatriť. VIII. Zatiaľ sme si podaktorí zachovali odvahu a obetavosť Ikarov. Ich snaha sa nám nezdá byť bláznivou. Ale kým sa naši najodvážnejší navždy neodpútajú od zeme, nemôžeme sa stať skutočne slobodnými a silnými, pretože naše telo je gniavené gravitáciou a dusený Duch dychčí. Sopúch slnka nás stále silnejšie ovieva ohnivým vejárom a my privierame popálené oči. Tak ako ty, keď v momente vyvrcholenia vykríkneš a za hranicou zraku sa ti začnú trblietať rozbité benátske zrkadlá, o ktoré si povinne porežem pohľad a nanovo nahý krásne krvácam. Si obloha, po ktorej lietam, a aj spaľujúce slnko, kde sa práve približujem. Chcem ťa vidieť stále, z čo najväčšej blízkosti. IX. Myslím, že v prenatálnej pamäti mám stále skrytú spomienku na Daidalov dotyk. Nahé nebo nad nami, prázdne ako predpeklie, je od obzoru k obzoru pokryté bandážou bielych oblakov. Aloe a alabaster, ako tvoja tvár, keď spíš. Som blednúci bolid. Len letím. X. Dobre. Gaia a ja. Z básnickej zbierky Origami, ktorá vychádza vo vydavateľstve Pectus. Smutno-krásne hry Alty Vášovej Alta Vášová: Sladké hry minulého leta, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009 Liečivá absurdita Pod názvom Sladké hry minulého leta sa skrývajú dosiaľ knižne nepublikované štyri filmové scenáre (Román o base; Sladké hry minulého leta; Z nudy; Ako listy jedného stromu), text divadelnej hry Obchod na korze a libretá k trom divadelným muzikálom (Cyrano z predmestia; Neberte nám princeznú; P+L) slovenskej autorky Alty Vášovej. Prinajmenšom zvláštna je koncepcia uvedeného titulu, nejde totiž o súborné vydanie scenárov, len o výber z nich. Prekvapením sa stávajú nerealizované diela filmový scenár podľa poviedky Maxima Gorkého Z nudy a libreto k muzikálu P+L inšpirované románom Romaina Rollanda Peter a Lucia. Námetom väčšiny scenárov Alty Vášovej sú známe literárne texty renomovaných autorov (Čechov, Mau passant, Gorkij, Rostand, Rolland, Grosman), výnimku predstavuje len pôvodný filmový scenár o živote Boženy Němcovej Ako listy jedného stromu. Dominantnú zložku takmer všetkých textov tvorí motív hry alebo rozprávky, k nemu sa pripája zámena, klam či náhoda. Prostredníctvom uvedeného motívu hľadajú postavy, ocitajúce sa v existenciálnych situáciách, únik zo života, od reálnych problémov. Rozprávkové vstupy sa objavujú v predstavách spisovateľky vo filmovom scenári Ako listy jedného stromu. Chlapci z detského domova v librete k muzikálu Neberte nám princeznú si namiesto krutej skutočnosti radšej vyberajú rozprávkovú ilúziu. V dielach sa objavuje najmä hra s láskou v podobe úsmevného flirtu, laškovania, prerastajúca často do príťažlivosti až túžby, neodkladne vyúsťujúca do tragédie ako možného trestu za túto ľahkovážnosť. Nielen sklamaním sa končia Sladké hry minulého leta šarmantnej Mušky a jej piatich nápadníkov, Cyranove piesne o nenaplnenej láske k Roxane, hlad kuchárky Ariny po ľudskom cite (Z nudy), ale aj neuvážená ešte takmer detská hra Petra a Lucie so svadobným balíčkom uprostred vojny. Za svoj flirt s kňažnou si vyslúži trest v podobe ukradnutých šiat a nahoty aj hráč na basu Andrej (Román o base). Jeho príbeh sa na rozdiel od predlohy filmového scenára uzatvára zmierlivo, vlažne. Brtkova hra na pomocníka v Obchode na korze, jeho pocity viny v snahe hrať na obidve strany sa takisto nesie v znamení nešťastia. Autorka pôvodné námety obmieňa, ozvláštňuje, rozširuje či obohacuje o nové prvky, čím vytvára určitú viacvrstvovú nadstavbu konkrétnych diel. Vo filmových scenároch vyniká predovšetkým prepojenie s vizuálnou stránkou, čo sa odzrkadľuje v textoch pri použití obrazov známych maliarov a z nich následne vystupujúcich scén. Impresionistické ladenie v Sladkých hrách naznačuje nielen prchavosť okamihu, ale i citu v prípade flirtov zvodnej Mušky. Obraz Van Goghovej krajinky v závere filmového scenára Z nudy len umocňuje pocit ospalosti, samoty a páľavy v žltej stepi osady. Dojem sviežosti vyvolávajú posuny v čase v rámci muzikálových libriet. Cyranov príbeh (Cyrano z predmestia) je situovaný do súčasnosti, do oblasti pôsobenia hudobných skupín, podobne ako príbeh princeznej Katky. V librete k muzikálu P+L sa dej posúva od prvej svetovej vojny smerom k súčasnosti. Prostredníctvom autorských úprav, kombináciou vizuálnych a hudobných prvkov diela Alty Vášovej nadobúdajú podobu mnohovrstvových útvarov lahodiacich čitateľským i diváckym zmyslom. Martina Grmanová Lajos Grendel: U nás doma, v New Honte, Bratislava, Kalligram Preklad Karol Wlachovský Románom U nás doma, v New Honte Lajos Grendel nadviazal na tematizáciu fiktívneho mestečka na juhu Slovenska vytvoreného v predošlých prózach (Kráľ Matej v New Honte, Hromadný hrob pri New Honte). Príbeh sa v tomto románe posúva čoraz viac pod kožu New Hontu a nadobúda existenciálny rozmer: Ale čo môže byť idea New Hontu? Jednoducho povedané: načo je New Hont na svete? Autor nezostáva len na úrovni kolektívneho vedomia, ale zasiahne aj jednotlivca, ľahkou iróniou odhaľuje aj podstatu, identitu človeka determinovaného dejinami a prostredím. Mesto New Hont, hlavný hrdina, spojivo medzi postavami, ústredný bod kompozície, naznačuje protipóly sveta románu, medzi ktorými oscilujú príbehy jednotlivých charakterov: toponymum Hont evokuje zaostalosť, ale aj tradície a minulosť, viažuce sa na Hontiansku župu. Druhý pól tvorí novota, modernosť, zmena naznačená prívlastkom New. Nové je všetko, čo dejiny priniesli do mikrosveta postáv. Autor sa nevyhýba žiadnemu neuralgickému miestu v histórii 20. storočia a jeho dopadu na životy Maďarov aj Slovákov. Sovietska okupácia vedená maďarsky hovoriacim dôstojníkom, vysídlenie, reslovakizácia, úloha Maďarska v roku 1968 vzájomné zrkadlenie postáv je pre oba národy nemilosrdné, no humor a absurdita situácií sú svojím spôsobom liečivé. Román je bohatý na metatextové narážky. Vykresľuje obraz toho istého sveta dobrých Plavcov a slovenských rodákov, ktorých vo svojej tvorbe zachytil veľký Plavec Kálmán Mikszáth. Akurát medzitým prešlo pár rokov, história sa zahrala s osudmi ľudí aj krajín, a mikrokozmos Plavcov nadobudol menšinové podmienky. Grendel na Mikszátha nadväzuje tematikou aj kompozíciou. V románe bohato uplatňuje anekdotické rozprávanie, voľné radenie mikropríbehov jednoduchých ľudí, pospájané miestom, kde sa náhodne stretávajú. Ďalšou alúziou na Mikszáthovu tvorbu je postava rozprávača autora, ktorý prichádza do New Hontu zvonka, aby odhalil podstatu, ideu New Hontu, ktorá kedysi existovala, ale potom sa na ňu zabudlo. Mesto objavuje cez postavy, ktoré ho obývajú: Ivana, prezývaného Mongol s robustnou prirodzenosťou, nádejného sochára Pištu Barana a podobných charakterov, ktoré sú na prvý pohľad obyčajní ľudia čiže čudáci. Koniec koncov, Mikszáth je prítomný v texte aj explicitne, či už prostredníctvom portrétu, ktorý visí na stene v hostinci Mc- Laczný alebo cez postavu uja Kolomana, ktorý spisovateľovi rozpráva anekdoty o ľuďoch a o New Honte. Kolorit ľudských osudov, narodení, smrtí, popráv a útekov dotvára groteskný príbeh lásky medzi Ivanom a Pohorniačkou Barborou. Grendel dokáže pre 21. storočie zachovať niečo z čarovnosti Mikszáthovho sveta, uspokojenia z písania a čítania, ale detská radosť a nevinnosť sálajúca z jeho diel je zastretá. Na začiatku 21. storočia autor rozpráva každodenné rozprávky pre dospelých a o dospelých. Každodennosť je však iba zdanie, vo svete New Hontu a možno ani mimo neho neexistuje jednoduchý človek. Každý sa od ostatných niečím líši, nejako sa identifikuje a touto odlišnosťou sa z obyčajných ľudí stávajú exotické bytosti. Svojrázna obyčajnosť je existenciálne vlastná každej postave, každému človeku. Stačí, aby mal jedno oko šikmé alebo mal škaredého psa, už sa od neho môže odvíjať príbeh. A ako každý Robinson má svojho Piatka, aj zvláštnosť, excentrickosť New Hontu je iba relatívna, v porovnaní so susednou dedinou Pohorné predstavuje sídlo pokroku a budúcnosti. Je to charakteristický znak Grendelovej tvorby, odhaľuje absurditu, pochabosť stopercentných zistení a zdanlivých istôt. Cestou z New Yorku smerom Pánu Bohu za chrbtom, kam sa už ani vlakom nedostanete lebo šahanskú vicinálku zrušili možno natrafíte na mestečko New Hont. Obyčajní ľudia tu hovoria veľké pravdy (žiť sa oplatí iba zo dňa na deň, nad nami je hviezdnaté nebo ešte aj v slnečný deň). Možno je to mesto iba fikcia, a možno ste u nás doma v New Honte aj teraz, nech ste už hocikde. New Hont nie je len u nás je aj v nás. New Hont sme my. Marta Fülöpová

5 Strana 5 Vôbec nie ukradomky Ondrej Nagaj: Ukradomky, Žilina, Knižné centrum 2010 Kým som sa zaoberal oxymoronom či paradoxom v názve najnovšej Nagajovej zbierky, v duchu som sa pokúšal zrátať všetky básnické zbierky tohto nevšedného tvorcu tých najčarovnejších asonancií v súčasnej slovenskej poézii. Bezkonkurenčného. Ale toto tvrdenie platí od počiatkov Nagajových slov, teda približne od polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia a aj o aktuálnej, nenápadnej, hoci graficky peknej, azda až krásnej knižke, čítajúcej dačo povyše päťdesiatich básní ( trochu iné, ale k tomu prídeme). Nepresne som tie knižky rátal, pravdaže, lebo jeho dielo pre dospelých (iba lyrika) presahuje dve desiatky... Okrem výnimiek sa Nagaj v najnovších textoch (presnejšie by azda bolo v najnovšie vydaných, veď viaceré z nich sú napísané už niekoľko rokov) pridržiava svojej osemveršovej strofy (sem-tam rozseknutej spravidla významovou cezúrou na dve štvorveršia), pričom básne nemajú striktne rovnaký rozsah. Viazaný verš už spomínanými asonanciami a citlivou rytmizáciou sa priam núka na interpretáciu, umelecký prednes. Nuž a výnimky? Jednou azda z najpozoruhodnejších je báseň Odvar z makovíc. Civilistický voľný verš akoby upomínal na slávu starých dobrých prorokov z beat generation. U Nagaja je to skôr zriedkavosť než pravidlo, veď väčšina jeho zbierok sú ľúbostné vyznania a vyznania z neopätovaných citov a nevyhol sa tomu ani v najnovšej zbierke a ani v práve spomenutej básni. No je tu ešte niečo, čo svedčí ani nie tak o zrení, ako o vývine či smerovaní Nagajovej tvorby. Je to zvecnenie textov, zaplnenie metafory predmetmi, na ktoré používa ostrejšiu optiku než v minulosti a ktoré čoraz viac a častejšie zastupujú predtým frekventovanejšie abstraktá. Aby sme iba nemudrovali; kým v svojej prvotine (napríklad) básnik verí, že jeho milovaná sa vráti tie slová z toho plota vziať (jak húsatá sa ti v dlani stúlia) (Verše na pni, 1966), dnes sú lupienky vlčieho maku História ako dobrodružstvo prevrátený dáždnik. Podobou kvetu a červenej sukienky naznačí a ústami dievčatka vypovie závažné veci života. No našli by sme aj paralely s predchádzajúcimi zbierkami: v takej pre ľúbostnú poéziu skôr nezvyčajnej vlastnosti, akou je irónia, možno niekde dokonca sarkazmus. Ostaňme však pri tom miernejšom slove, ak máme vovedne so spomenutou významovou cezúrou osemveršovej strofy na štvorveršia zacitovať: Položím hlavu / na klátik. / Môžeš si zaťať, / miláčik. (Poprava, s. 19) Tri trochu iné básne tvoria záver zbierky, ktorá akoby nebola zbierkou (pozbieraním), ale cieľavedome skoncipovanou skladbou, tvorenou vetami, zloženými z akordov i taktov. Veď taký je Nagaj. Ako sme povedali, citlivo rytmický a rytmizujúci, hudobný i obrazný. A básne so spoločným názvom Len tri razi a došč len dokladajú povedané. No vravia aj o inom. O vyznaní básnika jazyku. Veď sú napísané jeho materčinou, gemerským nárečím z Ratkovského Bystrého. A samy slová sú hudbou, najmä text Pri piäsňiške z Mirom Baranom. Menej skúsený čitateľ bude nepochybne v rozpakoch, no druhý pohľad na tieto básne zároveň podá vysvetlenie, prečo práve ony mali v autorovej interpretácii na stretnutí s vojvodinskými Slovákmi v Starej Pazove najväčší úspech. Zrátajme a oznámme medzisúčet. K svojmu životnému jubileu si dal básnik nevšedný a vysoko umelecky i citovo hodnotný darček. Knižku básní, no vonkoncom nie ukradomky, hoci Ukradomky. A dal ju aj nám. Veď dávať dary iným je to najbohatšie obdarúvanie seba. A Nagaj to nerobí prvý, verme, že ani posledný raz. Tretí alebo štvrtý zväzok novej edície pôvodnej tvorby, ktorú Knižné centrum v Žiline v minulom roku otvorilo, je dobrým vydavateľským činom. Oslovením, ponukou i provokáciou. Peter Mišák Juraj Červenák: Strážcovia Varadínu, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010 Prichádza Kornelius Báthory. Šľachtic, básnik, turkobijca. Po otcovej smrti sa vracia na usadlosť v blízkosti Banskej Štiavnice, aby zariadil veci okolo pohrebu a zároveň sa postaral o syna, ktorého už roky nevidel. Výchovu chlapca zanedbával, vlastne ho vôbec nepozná, chcel by sa s ním zblížiť; avšak usadlosť krátko po príchode prepadne horda Turkov. Pri nečakanom útoku hynú takmer všetci obrancovia, Kornelov syn unesený, sám Kornel ťažko, dokonca sa zdá, že smrteľne zranený... Následne ženie Červenák hrdinu i čitateľov presne na hranicu uveriteľnosti: v podivuhodnej dejovej vývrtke vzkriesi hrdinu tak, že mu chcete uveriť. A navyše aj fantasy čitateľ konečne dostane za hlt mágie, alchýmie, odvolávok na golema a staré ranokresťanské legendy. Krkolomný kúsok znovuvzkriesenia s množstvom prenáramne pestrých postáv a motívov by mnohým autorom zavraždil v očiach čitateľov vieru v hrdinu i román; Červenák si však počína so suverénnou bravúrou ekvilibristu deja. Román, ako dosiaľ všetky Červenákove texty, vyšiel aj v češtine. Porovnanie s českou verziou ukazuje Červenáka aj ako spisovateľa s citom pre slovenské slovo. Jazyk je hutný, vyčírený, bez zbytočných okrás no bohatý a členitý, zároveň neskĺzava do polôh zbytočnej pseudoarchaickosti. Práve kvôli tejto stránke (v porovnaní so skôr vydanou českou verziou aj kvôli vychytaným omylom v historických detailoch) sa skutočne oplatí siahnuť po slovenskom texte, ktorý je napokon originálom; v češtine je k dispozícii preklad Roberta Pilcha. Zo žánrového hľadiska sú Strážcovia Varadínu historickou fantasy, slovenskou obdobou Jókaia, Dumasa, Sienkiewicza, ale i Sapkowského, nadviazaním na tradície Nižnánskeho príbehov. Historická zložka v texte zreteľne prevláda. S výnimkou spomenutej pasáže vzkriesenia hrdinu sú fantasy prvky v podstate druhotné. Neprekážajú ani nevytŕčajú, naopak, dejovo CITUJEME......viem, že pijanstvo je symptóm choroby, zvanej život a zahŕňajúcej komplex vlastnej zbytočnosti a márnosti, čo treba liečiť chľastom, ktorý nie je pochodom k slobode, lež tangom k otroctvu, ktorý je rodeným otrokárom, lebo nepomáha riešiť problémy veľkého kalibra, ba ešte viac ich zauzľuje, mne však umožňuje Recenzie knižku obohacujú a spestrujú, vedel by som si ale dejovú líniu predstaviť aj bez nich. V ďalších zväzkoch údajne autor plánuje fantasy zložku posilniť predovšetkým prostredníctvom členstva Báthoryho v legendami opradenom uhorskom rytierskom ráde Draka, patrónom ktorého bol svätý Juraj. Tak či onak, podstata románu spočíva v príbehu obratne umiestnenom do historických reálií. Dôkladné štúdium si autora nepodmanilo, ostal verný svojmu príbehovému naturelu. Je majstrom v udržiavaní čitateľovej pozornosti, ústrednú dejovú líniu zaťaží presne takým množstvom epizód, aby nerozptýlil pozornosť, no súčasne neunudil jednotvárnosťou. Súboje, prestrelky, úteky, sprisahania v temných chodbách, obrany i dobývania pevností. V zásade jednoduchá, no mimoriadne presvedčivá motivácia cesty za uneseným synom potláča ostatné aspekty. Medziiným poskytuje autorovi možnosť odideologizovať postavu. Kornel je predovšetkým človek-otec, nie katolík a turkobijca z presvedčenia, osobnú motiváciu zreteľne uprednostňuje pred akýmkoľvek náznakom náboženského zápalu či pronárodného pátosu. Práve tento posun motivácie do intímnej sféry vnímam v kontexte slovenského historického románu ako veľmi dôležitý Báthory nie je nositeľom vyvetraných ani zneužiteľných ideí, stojí pred svetom sám za seba. Je v ňom, azda nezámerne, kus živelnej zaťatosti Adama Šangalu a vypointovanej neutrality postáv Waltera Scotta, šikovne umiestňovaných medzi a mimo rozpory doby a riadených väčšmi intímnymi než nadosobnými pohnútkami. Zmienený postoj umožní aj Báthorymu preniknúť do mnohých prostredí, ako vyplýva zo záveru románu aj značne exotických, ale viac neprezradím, čítajte sami... Slovenská literatúra má po niekoľkých desiatkach rokov historicko-dobrodružný román s prvkami fantasy. Miloš Ferko nazrieť hlbšie do vlastného vnútra, odchyľuje mi dvere do šialenstva, čo ma odnepamäti magicky priťahovalo, a pomáha zahnať osamelosť, kam ma vrhajú múry vlastného domu... Vladimíra Komorovská: Bonvivánske chiaroscuro Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2010 Príbeh jedného sľubu Táňa Keleová-Vasilková: Sľub, Bratislava, Ikar 2010 Žatva románov T. Keleovej- Vasilkovej je ozaj bohatá: od roku 1997 vydala 21 románov, vrátane posledného. Každý rok napíše a vydá jeden, niekedy aj dva-tri romány v rozsahu cca 230 strán. Takou produkciou sa nemôže pochváliť žiadny slovenský spisovateľ, hoci sa to mužskí kolegovia snažia zľahčovať. Skutočnosťou ostane, že práve Keleová odštartovala v slovenskej literatúre produkciu (dakedy aj nadprodukciu) ďalších autoriek. Zatiaľ čo muži viac filozofujú (nielen v knihách, ale aj o knihách či kolegoch) a viac sa ponárajú do sveta psychiky, ich ženské protipóly vhupnú bez zábran priamo do témy, o ktorej rozprávajú bez nejakých komplexov z hlbočín duše. V dnešnom komplikovanom svete nejeden čitateľ hľadá práve takéto knihy. A tak čitateľské zázemie väčšine slovenských autoriek môžu mužskí kolegovia iba závidieť. Táňa Kelová-Vasilková pracovala iba krátko ako redaktorka od roku 1994 sa venuje len literárnej tvorbe. Nechýba jej inšpirácia a fantázia, píše ľahko, ako lietajú vtáci. Je majsterkou dialógov, využíva jazyk dnešných ľudí, vie vystavať sujet, dokáže vytvoriť napätie, takže čitateľ nepustí jej román z rúk dovtedy, kým ho neprečíta. Iná vec je, že rovnako rýchlo i zabudne na hrdinov, resp. ich osudy. Autorka si totiž nedáva za cieľ vynášať nejaké veľké posolstvá. Je rodenou rozprávačkou, ktorej plynú príbehy tak, akoby sa premietali na monitore počítača. Nevyhýba sa v nich ani ľahkým erotickým statiam, i keď vždy s mierou pre vkus. To všetko nájdeme aj v najnovšom románe Sľub. Rieši v ňom osud dvoch typovo rozdielnych žien veterinárky s ideálnym manželom a dvomi deťmi a slobodnej novinárky, ktorá nemala šťastie v láske. Tá plní sľub, ktorý dala priateľke postarať sa o deti, keby sa jej nebodaj niečo stalo. A sebažertva zrelej štyridsiatničky sa stane realitou. Stereotyp pokojného, nemenného života sa hlavnej hrdinke napĺňa novým poslaním starosťou o dve siroty. Na autorkiných románoch však irituje istá schematickosť v konaní hrdiniek. Všetky sú bez hmotných starostí, veselo fajčia, popíjajú kávičky, stretávajú sa v kaviarničkách, kde si rozprávajú prípadné životné nepríjemnosti, majú príťažlivých milencov, vlastnia domček na predmestí, majú psa a v práci chápavých šéfov i dostatok peňazí, no ani náznakom neriešia zložité sociálne veci dneška. Skratka putujú svetom ako dobre zaistené existencie. Tak je to i v prípade ústrednej postavy románu Sľub novinárky Ivety, ktorá z anonymnej redakcie nevychádza na jedinú služobnú cestu, nerieši čo a ako s deťmi počas svojej neprítomnosti, nepozná zákruty adopcie, ani ich len nenaznačuje, z nadštandardného platu editorky sponzoruje na dnešné pomery svoj rovnako nadštandardný život, dokonca nákupy príživníckej mamičky. Pritom spisovateľka veľmi dobre zobrazuje rodinné vzťahy, materské pocity, skratka to, čo denno-denne prežíva v kruhu vlastnej rodiny. Pri všetkej úcte k jej fantázii a ľahkosti pera, Táňa Keleová-Vasilková by mala v ďalšej desiatke svojich románov vyjsť zo spisovateľského kabinetu i operetnej príbehovosti a vstúpiť oboma nohami do života, trochu aj problémov, nepochybne i lások žien 21. storočia. Terézia Ursínyová Kniha o priezračnej láske Maruška Kožlejová: Ako chytať v žite Bratislava, Porta Libri 2009 Maruška Kožlejová je verejnosti známa ako autorka dvoch zbierok poézie: Antikvariát duší (2001), Ešte trochu dažďa (2006). Okrem písania sa venuje práci s mladými ľuďmi v Tréningovom centre Kompas. Ich osudy späté s autorkou sa stali námetom pre prózu Ako chytať v žite. Názov knihy odkazuje na známy Salingerov román Kto chytá v žite a jeho hlavného protagonistu Holdena Caulfielda. Sedemnásťročný Holden nájde zmysel svojho života v tom, že zachraňuje deti pred pádom do priepasti. Stane sa tak inšpiráciou pre Marušku, ktorá sa tiež postaví do novodobého žitného poľa, vyhrnie si rukávy a dozerá na dorastajúcu mládež, lebo ako sama píše: Stratiť sa v Budapešti ešte nie je žiadna tragédia. Ale stratiť sa tak v živote, to má oveľa horšie následky. (s. 22) Kniha je rozdelená do dvoch častí spojených osobou rozprávačky a autorky v jednej osobe. V prvej časti pod názvom Dievča, ktoré milovalo soľ, formuje Maruška svoju skupinku mladých ľudí. V tejto neľahkej práci s rôznorodými osobnosťami sú jej jedinou oporou rodičia a najmä Boh. A tak ako je Boh svetlom pre Marušku, stáva sa Maruška svetlom pre svojich priateľov. Svoju prácu berie ako poslanie, službu mládeži: Slúžiť mladým ľuďom často znamená permanentný život pod mikroskopom. Tí ľudia sa totiž neučia len z našich slov, ale z každej jednej reakcie, pohybu, pohľadu a rozhodnutia. (s ) Maruška nepochybuje o Bohu a učí to aj ostatných. Niekedy takéto úvahy vyznievajú detsky humorne, no zároveň sú presvedčivo krásnym svedectvom. V druhej časti Muž, ktorý staval ploty Maruška preruší štúdium na vysokej škole i prácu s dorastom a odchádza do Anglicka, kde pracuje ako barmanka. Svojím správaním (je prvou a asi aj poslednou barmankou v Cambridgei, ktorá chodieva v nedeľu do kostola) si získava rešpekt aj medzi najdrsnejšími chlapmi a prirodzenou láskavosťou spôsobuje zmeny v ich správaní. V týchto ťažkých chvíľach ďaleko od domova a priateľov jej pomáha jej neochvejná viera v Boha. Maruška Kožlejová v knihe ukazuje mladým ľuďom jednu z ciest, ktorou sa môže uberať ich život. Nerobí to mentorsky, ale humorným jazykom okoreneným slangom s mnohými úvahami nad každodennými vecami vedúcimi čitateľa k hlbšiemu zamysleniu. Martina Kasaničová