knižná revue DOBRO A ZLO ČÍSELNÍK Najpredávanejšie knihy Hevier... ponúkol šťavnatý, hutný a motivicky pestrý dej...

Átírás

1 DVOJTÝŽDENNÍK O NOVÝCH KNIHÁCH XXV. ROČNÍK ČÍSLO 07 revue CENA 0,45 Najpredávanejšie knihy M kniha Ing. Ingrid Mikulová, Dvory 1933, Púchov Jozef Banáš Velestúr Ikar Robert Galbraith Hodvábnik Vydavateľstvo Plus DOBRO A ZLO Peter Naščák: Hevier... ponúkol šťavnatý, hutný a motivicky pestrý dej... strana 10 Ide o najdôležitejšiu knihu americkej fantastickej literatúry... strana 8 Márius Kopcsay: Pri uťahovaní si zo seba alebo zo svojho okolia nepochybne prekypujem cynizmom... strana 23 ČÍSELNÍK toľko o je na Slovensku živočíšnych druhov. Viac kníh o prírode uvádzame na strane 3 15 ISSN (tlač. verzia), ISSN X (online)

2 AKTUALITY Aktuality sledujte aj na našom Facebooku! NOC KNIHOMOĽOV Kníhkupectvo Martinus na Obchodnej v Bratislave nachystalo v mesiaci knihy špeciálny darček pre milovníkov literatúry. Vybraní zákazníci určení vďaka žrebovaniu dostali príležitosť stráviť noc z 28. na 29. marca priamo v priestoroch kníhkupectva. Martinusáci si pre nich pripravili bohatý program. V rámci neho vystúpil hudobník a spisovateľ Branislav Jobus, ktorý prečítal úryvok z pripravovanej knihy Plajko vyjde v júni vo Vydavateľstve Slovart, porotkyňa Martinus Ceny Fantázie Lucia Lackovičová prečítala jednu z vlaňajších ocenených poviedok od Zuzany Vinczeovej. Veľký úspech mala exkurzia po kníhkupectve, ktorá prítomných zaviedla aj do verejnosti bežne neprístupných priestorov a zlatým klincom noci boli knihomoľské súťaže účastníci dostali napríklad vtipné zadanie pantomimicky znázorniť literárne dielo či postavu, ale aj praktické úlohy, s ktorými sa kníhkupci bežne stretávajú, napríklad nájsť knihy podľa požiadavky zákazníka odporučte mi krátke poviedky do električky. O neopakovateľnej atmosfére podujatia svedčí aj to, že tí najvytrvalejší vydržali medzi knihami až do nedeľného rána... -kz- JAR S MATICOU Pod názvom Jarné knihobranie boli v posledný deň mesiaca kníh už tradične v priestoroch bratislavského Klubu slovenských spisovateľov prezentované publikácie Vydavateľstva Matice slovenskej. Jeho riaditeľ Stanislav Muntág stretnutie venoval prezentovaniu siedmich noviniek Július Balco: Kliatba žltých ruží, Bohuš Bodacz a kol.: Dokonalý súmrak alebo Budmerické inšpirácie, Alexander Halvoník: Premeny II, Roman Kaliský-Hronský: Most do mesta, Vincent Šabík: Národná kultúra ako rezonančný priestor, Ma rián Tkáč: Zemplínske nebo, Jaroslav Vlnka: Mŕtvy jazyk. Knihy zväčša predstavili autori, Balco napríklad spomenul, že prvú poviedku uverejnil v Mladej tvorbe v roku 1968; a zas vydanie Halvoníkovej knihy má byť aj pozornosťou k jeho životnému jubileu. Knihy uviedli do života predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik a podpredseda Matice slovenskej Jozef Šimonovič veľkonočným spôsobom: vodou a korbáčom! NEVZRUŠENE Zrozumiteľnosť je umŕtvujúca a nezrozumiteľnosť dáva slobodu, aj takáto veta odznela 26. marca v bratislavskom kníhkupectve Artforum v diskusii Viktora Suchého s Petrom Milčákom a Jurajom Briškárom. Kto pozná aforistickú tvorbu vysokoškolského pedagóga a literárneho teoretika Juraja Briškára (napríklad Chôdza v Oriente), ten ho určite v citovanom prehovore spoznal. Diskutovalo sa najmä o jeho knihe Sprievodca nezrozumiteľnosťou (Modrý Peter), ktorá je zaradená aj do aktuálnej finálovej desiatky ceny Anasoft litera. Autor upozornil, že jeho text nemá príbeh, niet tam vzrušenia, v podstate ho napísal pre divných ľudí, ktorí radi vyhľadávajú nezrozumiteľnosť a knihy nedočítajú. Peter Milčák ako vydavateľ diela sa s autorovým zámerom rád stotožnil, považuje ho za jedného z najbližších ľudí, s ktorým sa môže pozhovárať o literatúre a uznáva, že Sprievodca nezrozumiteľnosťou môže byť naozaj pre mnohých nečitateľným kúskom. Jurajovi Briškárovi aktuálne vydal publikáciu Poetika zmyslového vnímania, kde nájdeme súbor interpretácií a cestopis. Fotil Peter Procházka. V každej sekunde našich životov sa dejú veci, ktoré si vyžadujú podrobnú interpretáciu, uviedol dva dni predtým na rovnakom mieste Fedor Gál, jeden z autorov knihy 2014 (Artforum). Spolu s Petrom Zajacom do nej vybrali najdôležitejšie po- litické a spoločenské udalosti uplynulého roka. Tretí spoločný titul autorskej dvojice vychádza z komentárov publikovaných v časopise.týždeň a do života ho s moderátorom večera Martinom Mojžišom uviedli červeným vínom. O ANJELOCH Autogramiáda írskej spisovateľky a mystičky Lorny Byrne sa konala 26. marca v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej v Bratislave. Byrne má od detstva schopnosť vidieť anjelov a komunikovať s nimi. Táto duchovná téma je pre ľudí mimoriadne pútavá, o čom svedčí záujem o ňu. Množstvu čitateľov podpisovala svoje diela, ktoré u nás vyšli vo vydavateľstve Ikar: Láska z nebies, Posolstvo nádeje od anjelov, Anjeli v mojich vlasoch, Schody do neba. Fotil Peter Procházka. DEŇ DIVADLA Pri príležitosti Svetového dňa divadla a zároveň mesiaca frankofónie sa 27. marca vo Francúzskom inštitúte v Bratislave konal literárny večer, na ktorom sa diskutovalo o nových knižných publikáciách Divadelného ústavu, ale aj o úskaliach prekladu umeleckej literatúry, predovšetkým divadelných hier. Hostia Lucie Hurajovej si najprv zaspomínali na teatrológa a režiséra Martina Porubjaka, ktorý zomrel práve v tento deň. Soňa Šimková, Michaela Jurovská, Elena Flašková, Jana Juráňová či Jana Cviková potom hovorili o jazykovedných problémoch, s ktorými sa prekladatelia stretávajú. Jana Juráňová predstavila svoj preklad publikácie Dragana Klaića Ako reštartovať divadlo, Jana Cviková bola zasa editorkou a jednou z prekladateliek Hier rakúskej spisovateľky Elfriede Jelinek. S divadlom súvisela aj prezentácia knihy Zlaté hlasy (Perfekt) Terézie Ursínyovej, ktorú pozval 24. marca do bratislavského Panta Rhei (Poštová) Dado Nagy. Cez vlastné spomienky i rozprávanie blízkych v nej z trochu iného uhla pohľadu predstavuje 17 známych slovenských operných spevákov, napríklad Františka Krištofa Veselého... revue2 revue 7 / 2015 Naši partneri

3 AKTUALITY OSOBNE O FILME Zanietení filmoví publicisti František Gyárfáš a Juraj Malíček krstili svoju prvú spoločnú knihu Naše filmové storočie (Slovenský filmový ústav) v kine Lumière v Bratislave 23. marca. Publikácia predstavuje najobľúbenejších 100 filmov autorov zo svetovej a domácej kinematografie, umelecké aj populárne žánre, ktoré interpretujú zo subjektívnej pozície, pretože dejiny filmu sú vždy osobné. Nájdete tu napríklad kultový Matrix, Jakubiskov Postav dom, zasaď strom... V textoch sa prejavil generačný rozdiel autorov, ako dodala krstná mama knižky, dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová: Gyárfáša ovplyvnila kinematografia 70. rokov minulého storočia a Malíčka zase postmoderna. -bb- Z PREKLADOV Témou podujatia v KC Dunaj v Bratislave 26. marca bola maďarská literatúra na Slovensku. Z diskusie vyplynulo, že s maďarskými autormi je to podobné ako s ktorýmikoľvek inými. Prekladajú sa u nás najmä tí, ktorí sú známi už aj v zahraničí, či dostali nejaké ocenenia (napríklad Péter Esterházy, Péter Nádas). Za ojedinelú podľa súčasného maďarského spisovateľa Pála Száza a šéfredaktora časopisu Irodalmi Szemle Zoltána Szalaya možno považovať knihu Józsefa Gazdagu Výhľad na strieborné smreky (Kalligram 2004, 2014). Recenziu na knižku nájdete v KR 1. Čoskoro tiež prinesieme recenziu na zbierku poviedok Pála Száza Mŕtva zem, mŕtve dievčatá (Kalligram) v preklade prítomnej Gabriely Magovej, ktorá označila niektoré časti za mimoriadne náročné. -bb- Nedávne zatmenie Slnka a príchod jari, to sú javy, v ktorých sa príroda ukazuje zreteľnejšie ako azda revue súťaž inokedy, akoby sa nám chcela v monotónnom tempe pracovného života prihovoriť. Prechádzka jarnou krajinou patrí k tým najkrajším zážitkom. Ak si ju chcete prehĺbiť lepším pochopením prírody, potom možno siahnuť hneď po niekoľkých dobrých knihách. Určite bude v tomto smere nápomocný Vreckový sprievodca prírodou. Novinka z Ikaru má vhodný formát a plastový obal, aby sa dala prakticky použiť priamo v teréne. Abecedne radené encyklopedické heslá s množstvom fotografií a údajov sú farebne odlíšené podľa druhov: cicavce, vtáky, plazy, ryby, hmyz, stromy, kvety, huby. Komplexný sprievodca v batohu je výborná vec. Na Slovensko sa sústredil známy milovník a ochranca prírody Miroslav Saniga. Jeho kniha O prírode veselo i vážne (Perfekt) poskytuje najmä deťom a mládeži zainteresovaného sprievodcu počas mesiacov v roku. Hneď v úvode píše: Na Slovensku vedci doposiaľ opísali rastlinných druhov... a viac ako živočíšnych druhov... A čo je zaujímavé v apríli? Napríklad aj táto pranostika: Keď pinka v apríli nepinká, zmrzla jej bundička i perinka. Znalec a fotograf prírody Ivan Kňaze sa zas sústredil na tému lovu. Dravec a korisť (Vyd. Matice slovenskej) je súborom zážitkových rozprávaní o dravcoch a vzťahoch k rôznorodej koristi dopĺňajú ich autentické fotografie. Trochu z iného súdka, ale predsa v istej spojitosti s prírodou sú tu aj dve knižky pre najmenších (od 4 rokov) z vydavateľstva Fragment. Krtko a rok a Krtko a kamaráti sú v parádnych boxoch zabalené obrázkové slovníky a pexesá vychádzajú v edícii Angličtina pre najmenších, takže sú zamerané na hravú výučbu svetového jazyka. Ak vás zaujalo niečo z tejto knižnej vychádzky prírodou, pošlite kupón JARNÁ VYCHÁDZKA, všetky spomenuté knihy nám vydavateľstvá venovali do súťaže. Pripíšte, o ktorú knihu máte záujem! Kupón nájdete na strane 24 DIÁR 8. APRÍL o Kníhkupectvo Panta Rhei na Poštovej v Bratislave Anton Baláž, Rudolf Dobiáš a Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhej noci 9. APRÍL o Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici beseda s cestovateľkou Katarínou Maruškinovou 14. APRÍL o Kníhkupectvo Martinus na Obchodnej v Bratislave Márius Kopcsay a Jednouholník 15. APRÍL o Kníhkupectvo Panta Rhei na Poštovej v Bratislave Martin Bruncko a Život bez jedla 16. APRÍL o Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou) podujatie: To najlepšie z flámskej a holandskej literatúry 17. APRÍL o Klub slovenských spisovateľov v Bratislave Ján Čomaj a My a čas 21. APRÍL o Kníhkupectvo Panta Rhei na Poštovej v Bratislave Juraj Červenák a pokračovanie príbehov kapitána Báthoryho: Železný polmesiac 22. APRÍL o Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou) autorská čítačka: Juraj Šebo a Korzo APRÍL Nádvorie Mestskej knižnice v Bratislave na Klariskej 16 Bratislavská burza kníh Besedy Jozefa Banáša s knihou Velestúr: 13. apríl o Rožňava, Knižnica P. Dobšinského 14. apríl o Revúca, Prvé slovenské gymnázium 14. apríl o Revúca, Kníhkupectvo KnihArt 15. apríl o Tisovec, Mestský úrad 15. apríl o Rimavská Sobota, Kníhkupectvo KnihArt 16. apríl o Detva, Stredná škola 16. apríl o Detva, Dom kultúry Výhercovia z KR č. 05: M. Gálisová, A. Blažek, Z. Vranková, K. Macková, M. Lehotský, 7 / 2015 revue 3 I. Tomčíková, M. Gonosová, L. Dulai, A. Polakovičová, Z. Zelenková, M. Jaroščáková, J. Lofaj revue

4 AKTUALITY ECCE LIBRE ANDRIJANA TURANA KNIŽNICE PRE VŠETKÝCH Pod týmto tradičným mottom zorganizovali Slovenská asociácia knižníc a Spolok slovenských knihovníkov a knižníc už 16. ročník Týždňa slovenských knižníc ( ), ktorý vyvrcholil Nocou s Andersenom 27. marca spalo v 232 knižniciach rekordných detí. A ako to vyzeralo v niektorých slovenských knižniciach? Nemám svoje knihy Zopár priateľov sa ma nedávno počas návštevy u mňa doma spýtalo, či im neukážem nejakú z mojich desiatich publikovaných kníh, a všetci sa svorne čudovali tomu, že nemám doma ani jednu. Všetky som rozdal priateľom, známym a pocestným, ktorých som stretol, keď som putoval s tými niekoľkými autorskými výtlačkami mestom a snažil sa osláviť vydanie knihy znelo moje chabé vysvetlenie, a aj ma, priznám sa, trošku zamrzelo, že nemám z každej knihy odloženú aspoň jednu na malej poličke nad posteľou. Niektoré z tých kníh som si ani nevážil, keďže som ich napísal v období, keď som si príliš nevážil ani vlastný život, a popisovali veci temné, bolestné, smutné, no zasa iné, v úplne opačnom póle a čase, boli zápiskami zaľúbeného šaľa, ktorý sa túla večne kdesi vo hviezdach, a nielen mladým, romantickým čitateľkám pripadali veľmi úprimné, citlivé a otvorené, pretože som sa nikdy nepotreboval skrývať so svojimi citmi, láskami a neláskami. Myslím si, že mojim knihám je dobre tam, kde sú, a asi by som si pripadal strašne starý, ak by mi na tej poličke trónil komínik z mojich knižiek, v ktorých by moje občasné návštevy listovali, a ja by som im, nedajbože, musel dovysvetľovať význam podivných neologizmov či metafor, ktoré som nazbieral vo vrbine kdesi po ceste. Mal som to šťastie, že väčšina mojich knižiek nevyšla vo veľkých nákladoch, a tak ich nemôžem dnes nájsť niekde v predajni Lacných kníh medzi regálom s ružovou knižnicou a prihlúplymi rozprávkami s jelenčekom Bambim, ako to postretlo niektorých kolegov-spisovateľov, no nevidím v tom chybu, skôr výhodu, keďže aj vysoká kvalita môže byť občas za ľudovú cenu. Mrzí ma skôr fakt, že hoci na Slovensku ešte existuje zákon, ktorý prikazuje vydavateľom posielať jeden exemplár z každej vydanej knihy do Slovenskej národnej knižnice v Martine, temer nikto ho nerešpektuje a takto môžu byť niektoré klenoty slovenskej spisby za pár rokov už nenávratne stratené. A to mi pripadá v päťmiliónovom národe ako príliš veľký risk a trestuhodné plytvanie. Benjamína Jakubáčová (Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave): Slávnostné otvorenie TSK sa uskutočnilo 23. marca v Divadle Jána Palárika v Trnave. Jeho súčasťou bolo aj oceňovanie knižníc za významný počin v roku 2014 cenou SAKAČIK. Tento rok ju právom získala Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene za projekt Štúrovo pero ocenenie prevzala jej riaditeľka Milota Torňošová (na foto). Novinkou tohto ročníka bola knižničná hliadka, ktorá sa pohybovala na verejných priestranstvách a v MHD vo viacerých slovenských mestách a odmeňovala čítajúcich ľudí. Judita Kopáčiková (Staromestská knižnica v Bratislave): Ťažiskovým bol 9. ročník spoločného podujatia verejných knižníc Bratislavy a Pezinka Jarný maratón s knihou rozprávali a čítali sme si s Jurajom a Kamilou Šebestovcami. Knižničné hliadky na verejných priestranstvách v Bratislave pristihli pri čítaní 235 čítajúcich. V závere týždňa sme zažili nezabudnuteľnú strašidelnú rozprávkovú noc. Deti zložili do rúk starostu sľub anderseňáka, tvorili recepty na zázračné elixíry, zažili strašidelnú diskotéku, vyrábali strašidelné záložky do kníh... Jana Holubcová (Tekovská knižnica v Leviciach): Pre deti sme pripravili interaktívne podujatie Tvoríme s ilustrátorom Miroslavom Regitkom. Až prekvapujúco živé bolo tiež stretnutie s autorkou knihy Ľudovít Štúr život a pamätné miesta Beátou Mihalkovičovou. Vyvrcholením TSK bola Noc s Andersenom. Dvadsať detí v knižnici prežilo noc plnú strašidelných rozprávok, hier a dobrodružstiev. Po zotmení sa presunuli do Tekovského múzea, kde si vypočuli staré povesti a mohli si vyskúšať dobové zbrane. Janka Vargová (Zemplínska knižnica v Trebišove): Týždeň u nás bol bohatý na rôznorodé aktivity, medzi ktoré patrili stretnutia so Silviou Koscelanskou, autorkou ženských románov, a Janou Boďovou, autorkou píšucou pre deti, interaktívne výstavy, kreatívne prezentácie, tvorivé dielne a vyvrcholením bola Noc s Andersenom pod názvom Šibali a figliari v rozprávkach známych a neznámych. Modrý salón s feministickým aspektom v SND v Bratislave prináša v divadelnej sezóne raz mesačne literárne večery venované dielam výnimočných spisovateliek. Úvodný večer 17. marca pod názvom Virginia Woolf a Shakespearove sestry patril anglickej spisovateľke ( ) a jej knižným esejam Vlastná izba a Tri guiney. O význame ženskej literárnej tradície sa zhovárali spisovateľky Etela Farkašová a Jana Juráňová. Vo štvrtok 9. apríla o predstaví Aspekt v Modrom salóne revue súťaž SND Hanu Gregorovú prvú slovenskú feministku ( ). Hosťami sú: Marcela Mikulová, Emília Vášáryová a Ján Gallovič. Máj bude venovaný tvorbe Terézie Vansovej, a to najmä v kontexte čítanky Terézia Vansová Slovenka doma i na cestách (Aspekt 2011). Autorkami konceptu programu...s feministickým aspektom sú Jana Juráňová a Jana Cviková, ktorá podujatia aj moderuje. Aspekt zorganizoval 31. marca v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave aj diskusný seminár, na ktorom Jan a Cviková predstavila príručku Ako používať rodovo vyvážený jazyk autorský kolektív v nej skúma súvislosti medzi rodovo (a)symetrickým, resp. rodovo (ne)citlivým vyjadrovaním a uplatňovaním rovnosti žien a mužov v spoločnosti. Ďalšou novinkou z Aspektu je publikácia Judith Butler Trampoty s rodom (preklad Jana Juráňová), o ktorú môžete súťažiť. revue4 revue 7 / Kupón Aspekt nájdete na strane 24

5 AKTUALITY Covenant, s. r. o. Kapitulská Trnava tel.: TVORIVÁ SCÉNA Moderné vydavateľstvo s graficky príťažlivou prezentáciou na webe aj na Facebooku to platí pre spoločnosť Covenant. Viac o nej hovorí kreatívny dizajnér Ivan Kasaj. SVET PREKLADU Covenant ako značka funguje už tri roky a ako samostatné vydavateľstvo rok. Orientujeme sa najmä na obrazové publikácie mapujúce domácu scénu v tvorivých oblastiach. Pod našou hlavičkou vyšli doteraz knihy o ilustrácii, fotografii, grafickom dizajne, tetovaní. Aktuálne vyšla kniha o domácich foodblogeroch Food Blog Slovakia a na leto chystáme titul o slovenských módnych blogeroch. Ďalšou časťou našich činností je vývoj strategických stolových hier, pričom prvá z nich by mala byť k dispozícii ešte v prvom polroku. Recenziu na knihu Tattoo Portraits Slovakia si môžete prečítať v ďalšom čísle KR. V rámci pilotného projektu Goetheho inštitútov po celom svete prešla aj bratislavská knižnica Goetheho inštitútu vizuálnou i obsahovou premenou novú podobu predstavil jej vedúci Michal Hvorecký. Zrekonštruovaný priestor prispôsobený aj na konanie rôznych podujatí je prepojený s kaviarňou Goriffee. V knižničnom fonde sa momentálne nachádza okolo knižných jednotiek v nemčine a slovenčine a 11 titulov nemeckých novín a časopisov. Vyhľadávanie vo fonde zabezpečuje online katalóg. Novinkou je tzv. detská knižnica. Digitálna knižnica ponúka vyše e-kníh a e-periodík. Viac info: Lýdia Čelková H OD N OT Y P R E D ET I Nemám dôvod adorovať minulý režim reálneho socializmu, ale musím konštatovať, že v oblasti tvorby kvalitných detských kníh a ich prijímania čitateľmi sa situácia v súčasnosti veľmi nepriaznivo zmenila. Vyplýva to jednak z toho, že dnešné deti sú prostredníctvom médií a technických vymožeností nasmerované iba na pohodlnú konzumáciu a zábavu, pričom, i podľa výskumov v EÚ, sú hlboko pod priemerom čitateľského záujmu a porozumenia čítaného textu. Okrem toho je náš knižný trh veľmi malý, takže malé sú i náklady nekomerčných kníh. A tak pri tituloch s ilustráciami finančné náklady na vydanie prevyšujú tržby. Takže bez grantov a občasných sponzorských darov sa najmä malý vydavateľ nezaobíde. Ďalším veľmi závažným faktom je, že trh zaplavujú plytké, najčastejšie brakové texty s gýčovými ilustráciami, najmä zo zahraničia, ale aj z domácej produkcie, ktoré brutálne vytláčajú hodnotnú, dobrú a peknú knihu. Netreba azda zdôrazňovať, že otupujú v deťoch zmysel pre estetické i etické hodnoty a schopnosť rozlišovať dobro od zla. Inokedy sa zas mnohí naši autori vyvetranými témami a didaktizujúcimi postupmi vracajú o desaťročia dozadu, respektíve, bez súčasných poznatkov zavádzajúco exploatujú v rozprávkach najľahšiu tému zvieratká. A celkom chýbajú umelecko-náučné knihy, v ktorých sa neuvádzajú iba suché vypreparované fakty, ale sa o nich zaujímavo a fundovane rozpráva. Pravda, tieto problémy treba riešiť, avšak v súčinnosti s ministerstvom školstva a všetkými inštitúciami zaoberajúcimi sa výchovou a vzdelávaním detí. Autorskou súťažou, ktorú som vyhlásila, chcem túto vec napomôcť. Naše detské knihy boli v nedávnej minulosti oceňované nielen doma, ale aj v zahraničí, napríklad tituly Kláry Jarunkovej boli preložené do desiatky jazykov, kniha literatúry faktu pre adolescentov M. J. Lisického Živá symetria bola odmenená na univerzite v Padove. Vo Vydavateľstve Q111 však vychádza aj kvalitná prekladová detská literatúra k takej patrí aj kniha talianskeho spisovateľa Gianniho Rodariho Z neba padá čokoláda (preklad Daniela Lozanová), o ktorú môžete súťažiť. Vydavateľka a spisovateľka Kvetuša Dašková (1935) vydala od roku 1990 vo Vydavateľstve Q111 viac ako 150 titulov. Súčasnú tvorbu pre deti a mládež chce obohatiť aj vyhlásením autorskej súťaže jej propozície nájdete v ďalšom čísle KR. revue súťaž Diana Ghaniová Prekladám beletriu z angličtiny a popritom na polovičný úväzok vyučujem anglický jazyk na jednom bratislavskom gymnáziu. Z mojich prekladov možno spomenúť fantasy trilógiu Pekelné stroje (Vydavateľstvo Slovart 2013) od Cassandry Clare, román Eleanor a Park (Ikar 2014) od Rainbow Rowellovej či detektívky Volanie Kukučky a Hodvábnik (Vydavateľstvo Plus 2014 a 2015) od Roberta Galbraitha (pseudonym J. K. Rowlingovej). Okrem toho spolupracujem aj s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ. Momentálne prekladám debut Jessicy Cornwellovej s názvom The Serpent Papers (vyjde v Albatrose) a už sa teším na lahôdku od Davida Duchovneho Holy Cow! (vyjde v Ikare). Je to prvá kniha od autora muža, ktorú budem prekladať. Doteraz sa mi, ktovie prečo, vyhýbali... Práca prekladateľa je náročná, no zároveň prináša veľké uspokojenie. Každá kniha je o niečom inom, takže sa veľa naučím. Baví ma riešiť slovné hračky a rôzne iné prekladateľské oriešky (hoci mi vhodný preklad občas napadne o jednej v noci a musím si zasvietiť a zapísať si ho, lebo by som naň do rána zabudla). V súčasnosti je veľkou výhodou prekladateľa možnosť využívať internetové zdroje (výkladové slovníky, fotografie a obrázky, prekladateľské fóra). A nesmiem zabudnúť na Google Maps, ktoré mi neskutočne pomohli pri opisoch zastrčených londýnskych krčiem v detektívkach Roberta Galbraitha či uličiek v Barcelone, kde sa odohráva dej The Serpent Papers. Často tiež chodím do knižnice: mnohí autori s obľubou využívajú citáty zo starších diel a ja musím pátrať, či už dané knižky vyšli v slovenčine. Ak áno, strávim pár hodín v knižnici a vypisujem si ich. Tety na mňa občas čudne pozerajú, lebo si požičiam desať kníh a o dve hodiny ich už chcem vrátiť. Ako prekladateľke mi chýba konštruktívna kritika mojej práce. V tom lepšom prípade sa o preklade v recenziách nepíše nič, a vtedy si vravím, že ak nestojí za zmienku, zrejme nebol až taký hrozný. A ešte by som bola rada, keby bola práca prekladateľa lepšie ohodnotená. 7 / 2015 Kupón Vydavateľstva Q111 nájdete na strane 24 revue 5 revue

6 RECENZIE Rozhovor s autorom nájdete na strane 22 JEDNOUHOLNÍK revue súťaž Márius Kopcsay KK Bagala 2014 roch plných po okraj, môžu si do nej ešte s prehľadom vhodiť tri kocky cukru. Na druhej strane však treba vyzdvihnúť veľmi príjemnú prácu autora so slovnými hračkami a aktualizáciami ustálených pojmov. Ako sme ukázali, Jednouholník Máriusa Kopcsaya ponúka aj protichodné prvky sústredené v jednom bode. Kniha vám tak poskytne koncentrát toho, ako prijímať trpkosť života s ľahkosťou, povzniesť sa nad prekážky namiesto toho, aby ste s nimi bojovali a to všetko zásadne za zvukov hudby... Jaroslava Šaková PARÍŽ NA VIAC SPÔSOBOV Roman Čerňanský Vyd. Spolku slovenských spisovateľov 2014 Na slovenskom knižnom trhu akoby sa vrece roztrhlo s knihami o Francúzsku od Slovákov a Sloveniek. Po Ďalšom psom dni od Viktórie Laurent Škrabalovej, dvoch knihách od Márie Dopjerovej-Danthine Paríž, môj druhý domov a Paríž, moja láska, môj život či Glamour Paríža od Ľubomíra Jančoka je tu ďalšia, ktorá nosí vo svojom názve toto príťažlivé hlavné mesto. Paríž na viac spôsobov má byť akýsi romantizovaný sprievodca. Cez príbeh Petra a jeho spolucestovateľov čitateľ spoznáva mesto, cez pamiatky históriu Paríža. Nápad je dobrý, veď napokon pre mnohých je príjemnejšie dopracovať sa k zaujímavým faktom cez zážitky hlavnej postavy, je to iné čítanie ako len obyčajný sprievodca. Avšak osudy postáv knihy: Petra, jeho priateľky Jany a ich dvoch nešťastných, nesebavedomých, uľútostených kamarátok, ktoré sa im na romantický výlet nechcene nanominovali, nie je miestami až taký strhujúci, ako by sme si predstavovali. Peter a Jana majú až príliš obyčajný vzťah a vzťahové problémiky, zato sú však možno prototypmi slovenských tu- Z protagonistu s príznačným menom Augustín Nevoľný sa tak stáva rezignovaná postava... Za zvukov hudby, ktorá mu neustále znie v hlave, prichádza Augustín Nevoľný brigádovať do fabriky, kde spoznáva rôzne životné osudy ľudí. Napríklad taká Hanka práve začínala päťdesiatročnú pracovnú kariéru svojho života, ktorá sa jedného dňa rovnako prozaicky uzavrie odchodom do dôchodku. Avšak hlavný protagonista takýto život mať nechce, kedysi v mladosti, ktorá vďaka retrospektívnym pasážam tvorí približne polovicu knihy, túžil po hudobnej kariére, chcel tvoriť svoje vlastné skladby a vydávať albumy. No ako to dosiahnuť v spoločnosti rešpektujúcej predovšetkým prozaické päťdesiatročné pracovné kariéry ničím nevybočujúce z normálu? To už bude asi jednoduchšie prijať životný postoj Nejdeto : Celý jeho život v posledných rokoch ovládalo veľké Nejdeto. Naučil sa s Nejdetom žiť, pestoval si ho, bol s ním ak nie priamo zadobre, tak aspoň v prímerí. Z protagonistu s príznačným menom Augustín Nevoľný sa tak stáva rezignovaná postava, ktorá sa čoraz viac stráca vo svojom živote a v prúde spomienok, rieši svoj sexuálne aj citovo neuspokojivý vzťah a nesplnené sny, ale rieši to všetko hlavne veľkými množstvami alkoholu, a teda nijako zvlášť konštruktívne. No do úvahy však v priebehu čítania prichádza aj iná možnosť čo ak nie je chyba v protagonistovi, ale rovno v celej spoločnosti, v celom svete? Lakonické konštatovanie, že obraz sveta nie je v poriadku, ktoré sa objaví kdesi ku koncu knihy, je v podstate kľúčom k viacerým názorom prezentovaným v texte. Stretávame sa tu so zaujímavým postupom, keď autor zároveň poskytuje nelichotivú reflexiu dobovej situácie v komunistickom režime aj kritiku súčasného života ovládaného smartfónmi. Treba však uznať, že tie spomienkové pasáže idú Kopcsayovi nepomerne lepšie ako tie zo súčasnosti. Cítime príliš veľa horkosti v tom, ako jeho hrdina prednesie vetu: Slečna v zúrivo tyrkysovej mikine a s ružovými slúchadlami sediaca v susednej štvorke po ňom poškuľovala, že aký kokot, niečo si ceruzkou čarbe do bloku miesto toho, aby ťukal prstami na dochytaný displej smartfónu ako všetci. Kritizuje tým generáciu, ktorá už nie je jeho a z času na čas to robí trefne a vtipne. Pokiaľ ide o jazyk, na určitých miestach s ním Kopcsay pracuje mierne nelogicky: hoci postavám prinesú kávu v poháristov. Hašterenie o tom, kto má lepšiu (a lacnejšiu) izbu, to, že si do mesta gastronómie a krajiny dobrého pitia donesú vlastnú pálenku, lenivosť vyjsť na Montmartre, či pocit povinnosti stihnúť všetky pamiatky, to sú veci, v ktorých sa spozná nejeden slovenský turista. Zážitky Petra v Paríži majú skoro stále rovnaký scenár: po krátkom naťahovaní sa s priateľkou, fotografovaní sa a ich väčšinou nezaujímavej konverzácii, sa pár dostane k pamiatke, ktorú chcel vidieť. Potom vždy nasleduje Petrov opis ako nenútená kumulácia faktov, ktorá by mala znieť úplne prirodzene: Eiffelova veža. Čo viac k tomu napísať. Nájde sa vôbec niekto na svete, kto by nepoznal túto kovovú konštrukciu, postavenú na Champs de Mars, hneď vedľa Seiny? Myslím, že odpoveď hovorí za všetko... Ak znesiete autorov trochu ťažkopádny štýl písania a nebudú vás otravovať párové konverzácie medzi Petrom a Janou, môže vám dať táto kniha niektoré encyklopedické znalosti o Paríži iným spôsobom ako obyčajný sprievodca. Veronika Cosculluela NAHÉ MYŠLIENKY Róbert Gál Modrý Peter 2014 Vydavateľstvo Modrý Peter sa od roku 2013 vyfarbilo. Aj predtým boli jeho knihy z edície Mušľa pestré, ale teraz je to očividnejšie. Róbert Gál, ako je uvedené na smaragdovo tyrkysovej obálke jeho Nahých myšlienok, publikoval už dvanásť kníh a hoci ide o slovenského autora (žijúceho v Prahe), na Slovensku jeho tvorba dosiaľ vzbudila len nezaslúženú nepozornosť, stále ešte zostáva málo známa a ešte menej reflektovaná. Je to možno aj preto, že tieto texty je ťažké žánrovo zaškatuľkovať literárna kritika akoby zostávala bezradná a nevedela sa rozhodnúť, či ich hodnotiť ako prózu, poéziu, aforistiku, esejistiku alebo nebodaj filozofiu. V prípade tohto autora veľmi nepomáha ani hľada- revue6 revue 7 / 2015 Jednouholník môžete získať v súťaži: pošlite kupón KK Bagala na adresu našej redakcie. Kupón nájdete na strane 24

7 RECENZIE KRAJINA DIAMANTOV nie slovenských autorských príbuzností, hoci by sa iste dali nájsť: napríklad Juraj Briškár či Tomáš Janovic. Jeho písanie je založené na poetike a estetike racionálne formulovanej, paradoxnou až absurdnou logikou tvarovanej alebo inak vynaliezavej myšlienke. Zakladá si tiež na kotrmelcoch a iných radostiach mysle a jazyka: Kľúčové sú vždy kotrmelce. Autor s vážnou tvárou a serióznym, pomerne zložito štruktúrovaným jazykom, ale pritom so zadržiavaným smiechom hneď v úvode naznačuje, o čo pôjde: Kniha poznačená je kniha začínajúca sa koncom, ktorý keďže je na začiatku, vyvracia funkciu začiatku: vytýčenie cesty ku koncu. A tak aj koniec, čo je na začiatku, popiera funkciu konca, ktorý by mal byť na konci. Začiatok, keďže ukončuje, ukončuje predčasne, a koniec, keďže je na začiatku, determinuje celý priebeh cesty. A tak nám cesta stojí; každý jej priebeh je priebehom mimo času. Zdá sa, že myseľ Róberta Gála pracuje konkluzívne, že takmer nič jej nestojí za pozornosť, len uzavierajúca (a do seba uzavretá) myšlienka. Jeho Nahé myšlienky pre mňa predstavujú pozoruhodné a podnetné čítanie aj vďaka zvláštne zloženému/zauzlenému jazyku, s uzlíkmi abstraktných pojmov a genitívnych spojení. Sám autor k tomu poznamenáva: Poznať svoj jazyk, ale vždy len do nasledujúcej vety. Autor rád stavia pred seba problémy a má radosť, keď sa môže do nich zamotať, zauzliť a tak ich, paradoxne, vyriešiť : Kto hľadá riešenia, má na mysli uzly. A ešte väčšiu radosť má zjavne vtedy, keď sa mu podarí z tých uzlov šikovne vykĺznuť. Na mnohých miestach je jeho jazyk skôr aforistický: Jedinou obavou toho, kto premýšľa, je to, že pochopí, inde zas autorovi postačí hra so slovom či len písmenom: Slová, ktorými nerozumieme. Myslím si, že o textoch Róberta Gála si možno myslieť všeličo, ale určite stoja za našu (sústredenejšiu) čitateľskú pozornosť. A za pozornosť tiež stoja výborné ilustrácie Viktora Kopasza, ktoré robia z tejto knihy aj vizuálne sympatický celok. Rudolf Jurolek Peter Tóth Dixit 2014 Erik Ondrejička Slovenské centrum PEN 2014 KOMANDO 52 Úspešným bestsellerom Krycie meno Bežec otvoril bývalý novinár a neskôr aj šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Tóth ako prvý na slovenskom knižnom trhu tému odsúdeniahodných praktík SIS-ky. V Komande 52, s podtitulom Najšpinavšie operácie SIS, túto problematiku rozvíja. Ide o (možno ani nie) prekvapivé, miestami poburujúce, ale predovšetkým autorovou zásluhou uveriteľné skutočnosti, pod autentickosť ktorých sa podpisuje nielen vlastným menom, ale aj skúsenosťami. Zvedavosť, nádej, hnev? Pred čítaním Komanda 52 bude mať čitateľ prirodzene isté očakávania, a to bez ohľadu na to, či Bežca prelúskal, alebo nie. Autorovi to v tomto prípade zjavne hrá do karát; veď čo môže byť pre človeka silnejším impulzom, ako zmienené emócie, ktoré ho zahltia už v momente, keď si prečíta farbistú anotáciu s pojmami, ako tajní, špicľujú či mafia? Snáď najtrpkejšie pocity sa dostavia v úsekoch knihy, kde sú opísané samotné praktiky päťdesiatdvojky najobáva- venských básnikov pozorovať napríklad u Rudolfa Juroleka. Báseň je u Ondrejičku úplným, živým organizmom, podobne ako človek má telo i dušu: V básni ktorá bude / vnútro aj vonkajšok, a vyžaruje energiu, až kým svetlo z básne / nevyhorí do tla. V Krajine diamantov je poézia bezpečnou kolískou, ako je túžba v básni ľudí / so snom v nej zaspať / a už sa z básne nezobudiť. Autor však nastoľuje otázku, čo sa s ňou nesmrteľnou stane v kombinácii s ľudskou smrteľnosťou: so strachom že tvoju / báseň zraním / keď ťa skamarátim s umieraním. Básnická zbierka nadobúda aj ďalší rozmer vďaka odkazom na japonské reálie: ako keď má maliar / za milenku jar / pod kimonom z farieb ešte nahejšiu / ako keď sa alej / zmení na gejšu. Nájdeme tu aj využitie starej japonskej básnickej formy haiku, japonský pohľad na svet, prijatie pominuteľnosti i nedokonalosti wabi a sabi, či zmienku o furjú (japonský estetický ideál inklinujúci k elegancii a vycibrenosti, spájaný s poéziou). Oľga Gluštíková Precízne opracované básne vybrúsené ako diamant s priezračnými myšlienkami v technicky čistých veršoch. Nájdeme ich v novej knihe básnika Erika Ondrejičku Krajina diamantov / Land of Diamonds, ktorá vyšla v dvojjazyčnom slovensko-anglickom vydaní. Do angličtiny poéziu prebásnil John Minahane. Ondrejička opäť stavil na klasické básnické techniky s ľahkosťou a jemnosťou jemu vlastnou. Rýmy vďaka tomu nepôsobia zväzujúco. Vznikla poézia plná zmyslových vnemov, mnohofarebná, navrstvená, opisujúca dotyk odkiaľsi zvonku / vychádzajúci zvnútra. V knihe sa objavuje i reflektovanie tvorby a tvorenia. Autorský subjekt si uvedomuje jedinečnosť samotného aktu písania, a tak máme do činenia s fenoménom poézie o písaní básní. Podobné sklony možno zo slonejšieho komanda SIS cielene vytvoreného za šéfovania Lexu a jeho námestníka Svěchotu hlavne so zámerom kompromitovať opozičných politikov, predstaviteľov cirkvi či iné subjekty, ktoré predstavovali pre Mečiarovu HZDS akúkoľvek formu ohrozenia jej politickej dominancie. Netreba pritom zdôrazňovať, z akých zdrojov boli akcie komanda úspešné aj končiace sa totálnym fiaskom financované, a takisto ani to, že pre nich nebolo prioritou, či sa diali striktne v rovine zákona. Hoci Peter Tóth na niekoľkých miestach zdôrazňuje, že zámerom Komanda 52 nebolo škandalizovať alebo dehonestovať prácu SIS, pretože v jej radoch slúžili aj dobrí zlí chlapci, druhým dychom dodáva, že Mečiarova manipulácia verejnej mienky bola tancom na veľmi tenkom ľade. Rozhodne s vyslovenými skutočnosťami nebude každý súhlasiť a možno ich niekto označí aj za spleť výmyslov. Je však isté, že v rokoch 1995 až 1998, teda za éry Vladimíra Mečiara, Ivana Lexu a ďalších, mal zápas Slovenska o demokraciu trpkú príchuť, ktorá sa s krajinou, dá sa povedať, ťahá dodnes. Júlia Poláková 7 / 2015 revue revue 7

8 RECENZIE AKO O ŽIVOT V roku 2013 švédska Kráľovská akadémia vied ocenila spisovateľku Alice Munroovú, ako trinástu ženu v poradí a prvú Kanaďanku vôbec, Nobelovou cenou za literatúru. Na slovenský preklad jej kníh si museli naši čitatelia počkať. Až v minulom roku vydavateľstvo Zelený kocúr siahlo po tejto brilantnej spisovateľke a ako prvé prináša jej titul vydaný v roku 2012 (v origináli Dear Life), zbierku poviedok s názvom Ako o život. Ide o súbor štrnástich poviedok, pričom samotná Munroová upozorňuje, že posledné štyri nie sú tak celkom poviedky. Nájdeme ich v závere zbierky pod názvom Finále a autorka ich predstavuje ako relatívne samostatný celok, ktorý je sčasti autobiografický. Zachytáva predovšetkým autorkinu ranú mladosť v rodičovskom, súrodeneckom prostredí a nevyhranený vzťah s matkou. Spoločným znakom poviedok zbierky Ako o život je osobitý priestor, rozkladajúci sa niekde medzi vidiekom a mestom, v ktorom sa rozohráva príbeh. Zároveň ústredným motívom príbehov sú stretnutia postáv, prinášajúce do života hrdinov zmenu. A tak ako neočakávane (a akosi samozrejme) sa jednotlivé postavy v poviedkach stretávajú, takisto jednoducho dochádza k ich vzájomnému rozlúčeniu. Silnou stránkou autorky je schopnosť na pomerne žánrovo obmedzenej poviedkovej ploche zachytiť rodinnú ságu s dominujúcimi generačnými problémami, vnútorný svet jednotlivca, jeho osobné túžby v strete s realitou, pričom významnú úlohu zohráva čas. Jeho plynutie postavy nepociťujú, sprítomňujú ho len zmeny v ich prostredí a životoch. Hlavnými predstaviteľkami poviedok sú predovšetkým ženy (mužské postavy im sekundujú), predstavujú však širokú paletu od malých, mladých dievčat cez produktívne ženy až k starnúcim protagonistkám. Z tematického pohľadu sú v jednotlivých rozprávaniach zachytené bežné situácie, obyčajná každodennosť, ale jedinečný rozprávačský štýl autorky ich zahaľuje nepokojným napätím a skrytým, tušeným tajomstvom. Munroovej poviedkové majstrovstvo tkvie aj v schopnosti náhle predostrieť záver s nečakanou pointou. To spôsobuje, že poviedky v zbierke sa čítajú dychtivo s očakávaním a dávkou prítomného vzrušenia. K tomu sa pridáva aj dozvuk po prečítaní každej z nich, isté časové vytriezvenie, doznievanie, aby sa vnímateľ mohol pustiť do ďalšieho čítania. Nie nadarmo sa o tejto takmer 84-ročnej kanadskej autorke hovorí ako o jednej z najlepších súčasných svetových poviedkariek. Jej kniha Ako o život tento status každou poviedkou zbierky len potvrdzuje. Jana Kičura Sokolová KRÁĽ V ŽLTOM Robe rt W. Chambers Preklad Peter Godovič Vydavateľstvo Európa 2015 Záhada Blair Witch. Presne rovnaký pocit, ako po zhliadnutí tohto filmu, som mal po prečítaní knihy Kráľ v žltom, respektíve po štyroch hororových poviedkach tejto zbierky. Pocit, keď napriek zaujímavému nápadu a zručnosti autora neprichádza to hlavné zimomriavky. Obálka sľubovala veľa: ide o najdôležitejšiu knihu americkej fantastickej literatúry od čias E. A. Poea až dodnes. Možno mal autor uvedeného citátu na mysli len tzv. kozmický horor, pre ktorý je typické využívanie nášho strachu z popretia fyzikálnych zákonov sveta a existencie iných svetov a dimenzií s ich vlastnými monštrami. Priekopnícku činnosť autorovi Kráľa v žltom neupieram, ale pocit hrôzy z kontaktu s neznámymi silami a sférami vo mne nevyvolal. Kniha je zbierkou desiatich poviedok, vyložene hororové sú štyri. Zvyšok sú sladkasté príbehy z prostredia parížskej bohémy a jedna poviedka je dokonca sériou lyrizovaných próz založených na pravidelnom opakovaní istých fráz (Raj prorokov). Autor vytvoril vlastný svet s tajomnými postavami a udalosťami, o ktorých píše len v náznakoch. Samotný Kráľ predstavuje entitu z neznámeho univerza a v texte zosobňuje šialenstvo. Žltá je farbou tajomného znaku, ktorý skrýva obrovskú moc. V dvoch poviedkach má dvojakú úlohu: raz ako poznávacie znamenie a symbol kráľovskej moci (Záchranca reputácií), v druhom prípade je vo forme Alice Munroová Preklad Vladislav Gális Zelený kocúr 2014 Spoločným znakom poviedok... je osobitý priestor, rozkladajúci sa niekde medzi vidiekom a mestom... ónyxového talizmanu prinášajúceho nešťastie náhodnému človeku, ktorý nemá predstavu o jeho moci (Žlté znamenie). Podľa môjho názoru je najlepšia poviedka zbierky Záchranca reputácií. Obsahuje zmienku o zakázanej knihe, nedôveryhodného rozprávača a z toho vyplývajúci dvojaký výklad prečítaného. Dobrá je aj poviedka Na dvore draka tu sa rozprávač ocitne v nočnej more, v ktorej sú popreté zákony času a priestoru a kde ho čaká desivý koniec. Za zmienku stojí i poviedka Žlté znamenie obsahujúca motív prelínania sna a skutočnosti a konfrontáciu s vyslancom Kráľa. Záverom by som chcel ešte raz zopakovať jedno slovo: zimomriavky. Aj keď som veľmi chcel, ani v najlepších troch poviedkach zbierky neprišli. Dostavil sa iba pocit zo zručne napísaných poviedok. Nie je to málo, a možno budete mať iný názor. Ja však nabudúce siahnem radšej po poviedkach od E. A. Poea alebo H. P. Lovecrafta. Branislav Breza AKO SOM SA STAL STAROSTOM... Jón Gnarr Preklad Silvia Varsiková Artforum 2014 Kto je vlastne autorom nevšedného diela Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet? Jón Gnarr, rodák z Reykjavíku, manžel a otec piatich detí, zrelý štyridsiatnik, komik a fanúšik punku, v decembri roku 2009, v čase vrcholiacej finančnej krízy na Islande, založil politické zoskupenie Najlepšia strana, parodujúce politický život v krajine. O rok neskôr komunálne voľby vyhral a stal sa starostom Reykjavíku. Po ukončení volebného obdobia z politiky odišiel a jeho strana zanikla. Jón Gnarr teda čitateľovi predkladá príbeh politika, občana, ktorý sa usiluje zlepšiť svet. Otvorene, úprimne, miestami groteskne i detinsky píše o živote vo svojej krajine, ktorej chce porozumieť a zmeniť revue8 revue 7 /

9 RECENZIE ZÁTIŠIE S OMRVINKAMI revue súťaž ju. Politickú stranu autor založil so svojimi priateľmi, jej názov môže strednej a staršej generácii pripomínať obrazy a heslá, ktoré nás sprevádzali desaťročia. Ako sa ukázalo, aj v demokracii nachádzajú uplatnenie, pravdaže, v modernej, recyklovanej a vari sofistikovanej podobe. Po prečítaní kapitoly Naše ciele: na spôsob straníckeho programu, v ktorej autor predstavuje zámery strany, čitateľ zrejme nadobudne pocit, že vznikajúci subjekt to myslí so zmenami vážne a seriózne sa usiluje o blaho krajiny v kontexte demokracie. No o čosi neskôr v kapitole Najlepšia strana: sme lepší než všetci ostatní! autor predkladá program v bodoch, ktorý vyvolá nielen záchvat smiechu, ale aj úžas z poznania, ako politické subjekty dokážu smelo a účelovo sľubovať voličom zmeny. Ibaže Jón Gnarr posúva politické sľuby do kontextu, ktorý si miestami protirečí, inde zahmlieva a vo svojej podstate provokuje. Slovom je to ironická kópia súčasnej svetovej politickej scény. Okrem volebného programu a agitačných aktivít mladej strany Jón Gnarr opisuje aj osobné pocity, zápasy, neistoty. Postupne sa kryštalizuje jeho postavenie v politickom spektre a čoraz viac si uvedomuje, že sa stáva politickým hráčom, voči ktorému voliči pocítili dôveru. A po úspešných voľbách odkrýva pred čitateľom politické hry, do ktorých je vťahovaný a musí im čeliť. Nesmieme však zabudnúť na morálny kódex v zmysle pravidiel slušného správania záväzný nielen pre spolupracovníkov Najlepšej strany, ale aj pre pracovníkov mestského zastupiteľstva. Domnievam sa, že takýto kódex realizuje väčšina strán politického spektra, avšak iba autor to nezakrýva. Príbeh Jóna Gnarra sa, samozrejme, nekončí. V prozaickejšej rovine sledujeme jeho úrad starostu, kontakty s investormi, zahraničnými politikmi a život jeho rodiny. Záver spovede netradičného starostu patrí jeho vyznaniu Islandu. Je to dojemná metafora, ktorá vypovedá o skutočnej láske Gnarra k svojej krajine, ako aj o politickej zrelosti tohto neobyčajného človeka. Eva Bachletová Anna Quindlenová Preklad Zdenka Buntová Ikar 2015 Americká spisovateľka Anna Quindlenová sa najskôr presadila ako novinárka, v roku 1992 získala Pulitzerovu cenu. Osem kníh jej nebeletristickej tvorby dopĺňa sedem románov, titul Jediná správna vec bol úspešne sfilmovaný. V centre diania Quindlenovej románu je umelecká fotografka Rebeka Winterová, ktorá na prahu šesťdesiatky zisťuje, že jej niekdajšia sláva pomaly, ale isto zapadá prachom zabudnutia. V podstate jej to neprekáža, na popularite si nikdy príliš nezakladala, horšie však je, že klesá nielen záujem o jej prácu, ale aj suma na jej bankovom účte. Nové zákazky nemá a tantiémy za predaj starších fotografií prichádzajú čoraz zriedkavejšie. Odhodlá sa na radikálny krok prenajme svoj byt a uchýli sa do chatrného domčeka pri lese. Zvyká si ťažko. Našťastie si čoskoro nájde spriaznenú dušu, majiteľku miestnej kaviarne, ktorá jej pomáha zorientovať sa v nových podmienkach. Pomocnú ruku jej podá aj Jim Bates, KÝM ICH SMRŤ NEROZDELÍ Elizabeth Adler Preklad Lucia Buzgovičová Remedium 2014 Americká spisovateľka Elizabeth Adler vie presne, ako skombinovať pre čitateľa ten najchutnejší literárny kokteil. V románe Kým ich smrť nerozdelí nechýbajú hlavné prísady napínavá detektívna zápletka, psychológia postáv a problémové vzťahy medzi nimi. Rozprestiera sa na 272 stranách v pevnej väzbe, ktorej prebal pripomína romantickú literatúru. Nenechajte sa však pomýliť. Román možno prirovnať k dielam velikánov škandinávskej detektívky. Detektív Harry Jordan si ide oddýchnuť na chatu k jazeru, ďaleko od ruchu veľkomesta a práce. No asi mu to nie je dopriate. Zachraňuje mladú Beu Havnelovú, ktorá uteká s horiacimi vlasmi z domu pohlteného plameňmi a skáče z neďalekej terasy chaty do vody. Následne sa zisťuje, že jej matka sa nachádza v dome mŕtva a pravdepodobne je zavraždená. Aby toho nebolo málo, podozrivých je viac. Miestny tulák, slávny spisovateľ, jeho starší syn alebo aj miestny pokrývač, o ktorom sa hovorí, že vie kopu vecí a nevie len to, o čom usúdil, že to vedieť nepotrebuje. Najmä vďaka nemu Rebeka po čase zisťuje, že na svet sa dá pozerať aj iným spôsobom, než bola zvyknutá, a to nielen vtedy, keď sedí na poľovníckom posede vysoko medzi korunami stromov. Autorka zvolila zaujímavú kompozíciu, retrospektívne odbočky smeruje tak, aby sa nám hlavná hrdinka vynárala pred očami čoraz plastickejšie, postupne sa dozvedáme najdôležitejšie momenty z jej dovtedajšieho života a hlbšie vnikáme do jej myslenia a cítenia. S napätím sledujeme, ako do Rebekinho života vstupujú ďalšie pozoruhodné postavy, ale aj tajomné biele kríže, ktoré nachádza na potulkách po okolí. Rebeka stále dúfa, že môže dostať druhú šancu, ale spôsob, akým sa to stane, jej priam vyrazí dych... Za Zátišie s omrvinkami síce autorka Pulitzerovu cenu nedostala, ale nepochybne ním obohatila tzv. ženskú literatúru o pútavý román, ktorý si slovenské čitateľky môžu vychutnať v mimoriadne kultivovanom preklade Zdenky Buntovej. Pošlite kupón Ikar na adresu redakcie a vyhrajte túto zaujímavú knižku. Dana Guričanová samotná dcéra. Po drogovo závislej matke totiž zdedila množstvo peňazí. Domyslieť si, kto je vrahom, nie je problém už tesne za polovicou knihy, keďže v prvom rade ide o triler. Príbeh autorka vybudovala naozaj bravúrne, úplne čitateľa pohltí a preklad sa tiež vydaril na jednotku. Okrem toho zavítame aj do nádherného Paríža, kde má detektív Jordan svoju priateľku, sexi televíznu celebritu Mal. Milujú sa, ale z nejakej príčiny nemôžu byť spolu, pričom prekážky si pod nohy často kladú sami. Časť deja sa odohráva aj v okolí nádherného jazera na západe Massachusetts. Už len predstava tohto miesta láka čitateľa rozbehnúť sa tam a vychutnať si knižný titul na terase chaty. Celý príbeh zjednocuje zvláštna melancholická atmosféra. Excelentne zakomponované je reálne rozmýšľanie postáv. Dokonca aj v kritických momentoch niektoré sebecky myslia predovšetkým na vlastné potešenie, na sexuálne chúťky, pričom sa to v danej situácii buď vôbec nehodí, alebo ide doslova o život. Za všetko môže kombinácia nenávisti, lásky, túžby a zvedavosti. Jakub Pokorný 7 / Kupón Ikar nájdete na strane revue 9 revue

10 TÉMA DOBRO A ZLO Daniel Hevier patrí k (dvojdomým) autorom, ktorí sa do čitateľskej, diváckej a poslucháčskej priazne vytrvalo prebojúvajú širokým žánrovo-druhovým záberom, hravým dialógom, slovnou komikou a výdatnými inšpiráciami zo svetovej klasiky. Okrem iného, samozrejme. Aktuálne sa prihlásil o slovo prostredníctvom obľúbeného rozprávkového žánru, ktorým možno zadefinovať jeho knihu s veľavravným názvom Svet zachránia rozprávky (Trio Publishing 2014). Anticipuje totiž apokalyptickú tému s prísľubom napínavého boja dobra a zla, bez ktorého si rozprávku nevieme predstaviť. Text rýchlo ukázal, že Hevier svoje sľuby, aj tie nevyslovené, plní do bodky. Ponúkol šťavnatý, hutný a motivicky pestrý dej, ktorým konečne vyplnil už pár rokov trvajúcu medzeru v slovenskej rozprávkovej tvorbe. Vystaval ho na pevnom podloží v podobe aktualizovanej parafrázy troch Andersenových rozprávok (Snehová kráľovná, Dievčatko so zápalkami, Statočný cínový vojačik). Nezaprel však ani básnickú dušu, pretože epický text prerušuje celostranovými rýmovanými veršami, ktoré hravo akcentujú dôležité myšlienky knihy. Do centra deja postavil zlomyseľného a ambiciózneho Eminenta, tajomníka firmy SNOW + ICE (alias Snehového kráľovstva), ktorý potajme vyvíja technológiu na ovládnutie sveta chladom, využívajúc k tomu ľudskú nenávisť a zlo. Ústredný zloduch tu má, samozrejme, aj egoistickú pomocníčku Snow Lady, majiteľku menovanej firmy, ktorú finančné zisky zaslepia a vedome prehliada skutočný zámer svojho zamestnanca. Našťastie, vo svete rozprávok musí mať aj dobro svoje adekvátne zastúpenie, a tak prichádza odvážny chlapec Krištof Kristofori alias Kay alebo cínový vojačik, nádejný hokejista so zranenou nohou, kočovnícke tmavé dievča s čistým srdcom a lacným zapaľovačom Zaraza alias Gerda alebo dievčatko so zápalkami či empatický bezdomovec bez minulosti Anders alias Hans Christian Andersen ako rozprávač dôležitých príbehov. Každá postava tu má svoju pevnú funkciu, nesie v sebe symbol a predstavuje špecifický charakterový a sociálny typ. Príbeh, okrem zaujímavo využitých literárnych odkazov, otvára na malom priestore mnoho pálčivých problémov našej spoločnosti (napr. vzťah kočovníckej kultúry a civilizovaného mesta ako problém inakosti, ochladené rodinné vzťahy, strata zamestnania, fyzický hendikep a mnohé ďalšie). Tie autor metaforicky zaobaľuje v tradičnom boji dobra (v podobe priateľstva, lásky, nezištnosti a sebaobetovania) so zlom (vo forme egoizmu, rasových a sociálnych predsudkov či ľahostajnosti), odohrávajúcom sa v meste, ktoré síce ešte má bijúce srdce, ale mrzne a chladne od nedostatku lásky. Hoci voľba v súčasnosti enormne populárneho a miestami aj komerčného neoandersenizmu (filmy Ľadové kráľovstvo 1, 2; Snehová kráľovná 1, 2; ale aj početné knižné alúzie) tu zaváňa plytkou vtieravosťou, celkový výsledok vyvráti tento dojem. Daniel Hevier sa ako skúsený remeselník zodpovedne popasoval s postmodernou koncepciou a neponúkol tak často videné povrchno-páčivé andersenizmy, ale esteticky hodnotný a zároveň čitateľsky príťažlivý typ symbolicko-filozofickej rozprávky, ktorou dokázal, že nedávna nominácia na Cenu Hansa Christiana Andersena bola vysoko opodstatnená. Len škoda, že sa ilustrácií nezhostil druhý nominant menovanej ceny Peter Uchnár. Peter Naščák K takmer každému kútu našej krajiny sa viaže nejaká povesť. Existuje ich neúrekom a v rôznych úpravách. Do komiksovej podoby pretavil štyridsaťdva povestí spisovateľ Ondrej Sliacky s ilustrátorom Mariánom Čapkom pod názvom Slovenské obrázkové povesti (Matica slovenská 2014). Výsledkom ich súhry sú príbehy o našich Tatrách, hradoch (Beckov, Devín) i z prostredia zámkov (v Bojniciach, Smoleniciach). Ale aj o množstve historických postáv, ako je lietajúci Cyprián, sv. Cyril a Metod či kráľ Matej. Každá je natoľko zostručnená a informačne hutná, že zaberá len jednu dvojstranu, no pritom sa veľa dozvieme na malom priestore. Dôležité je predsa zaujať dieťa, a to určite nebude problém aj v prípade toho najneposednejšieho malého čitateľa. Obrázky radené do sekvencií zobrazujú hlavnú dejovú linku a dopĺňajú ju krátke texty v obláčikoch. Pozorné a zvedavé oko dieťaťa však netreba podceňovať. Môže ho totiž zmiasť, že text občas nekorešponduje s obrázkom. Napríklad v povesti O Váhu si švárny junák drží svoju mŕtvu nevestu, a pri tom sa nezmyselne usmieva. Sú to však len také chybičky krásy. Podstatnejšie je, aby sa tieto čarovné príbehy neprestali šíriť medzi ľuďmi, napríklad aj prostredníctvom našej súťaže. Už na prvý pohľad je zrejmé, že kniha Slovenské povesti (Príroda 2014) má potenciál osloviť čitateľa. Pompézny titul, výpravná väzba, kultivovaná grafika, 344 strán na kriedovom kolorovanom papieri a sugestívne imaginatívne ilustrácie Svetozára Košického s puncom starobylosti. Beatrica Čulmanová sa však akosi priodvážne pustila do megalomanského povesťového projektu bez predošlých prozaických skúseností. V knižke spracúva známe či menej známe povesťové motívy, ktoré sa usiluje zakomponovať revue súťaž do regiónov celého Slovenska, vyberajúc si k tomu hrady, zámky, mestá, špecifické priestory a útvary, prípadne osobnosti z našej histórie. Mnohé zo 45 povestí ponúkajú sľubné príbehy s potrebným konfliktom, avšak len minimum z nich je dotiahnutých do konca. Autorka sa v snahe dodržiavať rozsahovú schému (3 5 strán) opakovane dopúšťa dejových nedôsledností, ktorými podceňuje každého čitateľa, nevynímajúc toho detského. Napríklad: starého sokoliara počas poľovačky z ničoho nič smrteľne zasiahne šíp, no nevieme kto, odkiaľ a hlavne prečo ho vystrelil. Podobných prípadov tu nájdeme ako maku. Mnohé zázraky, na ktorých v podstate tento žáner stojí, pôso- revue10 revue 7 / 2015 Knižku Slovenské obrázkové povesti môžete vyhrať, ak pošlete kupón Matice slovenskej zo strany 24