Kolektív n. o. Nádej - Reménység. reagujem. Ako. v konfliktných situáciách? Konflikty, ako ich (ne)poznáme - štúdia -

Átírás

1 Kolektív n. o. Nádej - Reménység Ako reagujem v konfliktných situáciách? Konflikty, ako ich (ne)poznáme - štúdia - august - december 2011

2 Získané motivácie nemôžeme nechať stratiť Projekt je financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu na poskytnutie účelovej dotácie Úradu vlády SR na podporu programov, iniciatív a aktivít v oblasti národnej protidrogovej stratégie pre rok Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Nádej Reménység, n.o.

3 Ani tento projekt, ani táto štúdia by sa nemohli uskutočniť bez finančnej podpory Vlády Slovenskej republiky. Ďakujeme! Nádej Reménység, n. o V realizácii projektu sa zúčastnili: Kálmán SZŐCS, Gizella SZŐCS, Miklós CZAJLIK, Peter TÓTH, Gábor KERTÉSZ

4 Konflikt - ako v rozprávke...? V neskorej jeseni, keď už studené vetry fúkali po lese, sa rodinka ježkov rozhodla, že sa utiahnu do zimného brlohu. Každý ježko sa zvlášť zaryl do spadnutého lístia, ale ešte aj takto sa ich dotkol studený vietor a fujavica. Každému bola zima. Na druhý deň sa rozhodli, že sa stúlia v spoločnom brlohu, aby sa vzájomne ohrievali. Aby sa nechveli, dobre natesno sa vedľa seba schúlili. Zimu ani necítili, ale navzájom sa bodali svojimi pichliačmi. Ani toto riešenie nebolo dobré. Na nasledujúcu noc sa znova odtiahli ďalej od seba, ale vzdialenosť bola veľká a vietor prefučal medzi nimi. Veru musel uplynúť nejaký ten čas, kým okúsili, že ako dostatočne blízko sa majú dostať k sebe, aby sa primerane navzájom ohrievali a zároveň aby si neubližovali. (A. Schopenhauer) Poznámka: ježkovia nežijú v rodine, sú osamotenými zvieratami. Vysvetlenie pojmov: blízkosť držanie vzdialenosti láska, vyžarovanie, sprostredkovanie tepla máme brať ohľad na potreby druhých nepodpichujme jeden druhého vyžarovať teplo, sprostredkovanie pozitívnych hodnôt, posilnenie 04.

5 KONFLIKTY - I. prednáška Úvodom, spoznanie pravidiel Skoncipovanie a upevnenie vlastných pravidiel Skoncipovanie vlastných pravidiel, ktoré nám pomáhajú v živote: v rodine v skupine na pracovisku Venujme sa konfliktu: znamená zrážku záujmov, ľudskú zrážku. Konflikt je teda spojený s napätím niekto mi prekáža, aby som robil to, čo chcem, alebo aby som dosiahol svoje vytýčené ciele. Je to rozrušený duševný stav, často ho sprevádza nepriateľskosť, strach, zúrenie, prežívanie pocitu nedostatku??? Dá sa vyhnúť konfliktu?? Treba vedieť, že bez stresu a konfliktu niet účinného riešenia problémov. Do akej miery je pozitívny stres užitočný, do takej miery je škodlivý môže spôsobiť telesné-duševné ochorenie zlý prístup k stresu a reťaz nevyriešených konfliktov. Sformuloval už Aristoteles, že byť zúrivým je ľahké. Pravou výzvou je vedieť, akým spôsobom, kde, kedy a voči komu, akými prostriedkami buďme zúriví. Podľa svojho výsledku môže byť konflikt budujúci (konštruktívny) alebo búrajúci (deštruktívny). Na konci búrajúcich konfliktov sa cíti každý sklamaný, porazený, kým výsledok budujúcich konfliktov prijímajú zúčastňujúce strany ako výhercovia, s uspokojením. Disciplína, hodnoty: Bezpečie, pokoj, pokora V terapeutickej komunite pre klienta znamená dodržiavanie určitých pravidiel, denného programu, zákazov a príkazov. Klient sa oboznámi a spriatelí s myšlienkou, že nemá len práva, má aj povinnosti. Musí sa naučiť postarať sa o seba, o svoje veci a o svoje okolie. Veď sme my zaistili všetko stravu, byt, ošatenie, vedomosti snáď sme neurobili chybu? znie často krát opakovaná otázka zo strany rodičov. Áno, rodičia sa usilujú urobiť veľa, až príliš veľa pre svoje deti. Ich deti majú potom všetko, okrem disciplíny a sú tak ukrátené o pocit bezpečnosti a istoty. Sú to hodnoty, ktoré dnešnému človeku veľmi chýbajú. Často mu chýba schopnosť rozoznať dobré od zlého: nebol naučený zaobchádzať s hojnosťou. 05.

6 KONFLIKTY - I. prednáška Podľa účinku konfliktu rozlišujeme: nenásilný a násilný konflikt. Nenásilný konflikt: zúčastňujúce strany spolupracujú, riešenie hľadajú spoločne. Tento spôsob riešenia sa vyhýba násiliu, strany si neprajú presadiť za každú cenu svoje záujmy na úkor druhého, jemnejšie prostriedky násilia zastrašenie, vysmievanie, vyhrážku tiež nepoužívajú. Násilný konflikt: v tomto prípade sa deje práve opak toho, ako v predošlom prípade: zúčastňujúce strany sa usilujú vzájomne o zdolanie druhého, pri nezohľadnení záujmov druhého. Často ho sprevádza aj fyzické násilie: bitka, ozbrojený boj, zdolanie, zničenie druhého. Na základe prejavu konfliktu sú: vnútroosobné a medziosobné konflikty, vnútroskupinové a medziskupinové konflikty. Vnútroosobné konflikty: jednotlivec sa dostáva do rozporu so sebou samým. Musí si vybrať z dvoch alebo viacerých možností: z dvoch nevýhodných možností z dvoch výhodných možností z výhodnej a nevýhodnej možnosti. Medziosobné konflikty: v pozadí konfliktov stojí často súťaženie. Súťaženie sa môže diať poctivo, ale sa môže aj zvrhnúť závisiac od citového stavu. Medziosobný konflikt je spoluprácou riešiteľný. Vnútroskupinové konflikty: kde sa dostávajú do styku najmenej dve osoby, tam vzniká buď spolupracujúce, alebo súťažiace správanie. Súťaženie sa ľahko môže skončiť konfliktom. Medziskupinové konflikty: spolupráca alebo rivalita môže vzniknúť aj medzi dvoma alebo viacerými skupinami. 06.

7 KONFLIKTY - I. prednáška Konflikt a pocity Je dôležité, aby sme rozprávali o pocitoch v súvislosti s konfliktom. Sme náchylní k tomu, aby sme sa vyjadrili o dianiach aodruhom človekovi, s ktorým sme sa dostali do konfliktu, podľa svojich negatívnych pocitov. Naše city nás ovplyvňujú a nevieme oddeliť fakty a svoje negatívne pocity. Negatívne pocity ovplyvňujú aj správne rozhodovanie. Vtedy sa objavuje aj popieranie. Aby sme nežili ako nepriatelia, alebo neprežívali svoje vzťahy ako nepriatelia, musíme sa naučiť zaobchádzať so svojimi pocitmi aj konfliktami. Konflikt a stres Úzko súvisia. Pozitívne prežívanie stresu zmobilizuje naše rezervy, podnecuje k väčšiemu výkonu. Ak však dolieha na nás stres dlho, to nám môže prekážať, stávame sa precitlivenými a ľahostajnými voči druhým. Vtedy zväčšujeme bezvýznamné veci, bezvýznamné udalosti prežívame ako konflikty. Účinok stresu môže stupňovať časová bariéra, keď máme k dispozícii neprimerane málo času na uskutočnenie niečoho. To platí aj v opačnom smere, keď dosiahnutie niečoho žiada od nás príliš veľa času. 07.

8 KONFLIKTY - II. prednáška Preskúmajme, čo sa skrýva v pozadí konfliktu. Konflikt, po latinsky confligo, znamená: zraziť sa (aj ozbrojene), hádať sa. Znamená zrážku jedincov alebo spoločenských skupín, za ktorou sa dajú všimnúť si protichodné nároky, potreby, túžby, záujmy, názory. Vo verejnom vedomí sa toto slovo spojilo s negatívnym obsahom, v praxi prežívame konflikt ako nežiaducu, negatívnu udalosť, preto by sme mu najradšej predišli alebo sa mu vyhli. Musíme však vedieť, že konflikty boli, sú, budú a že bez stresu a konfliktu nie je účinné riešenie problémov. Urobme pre zaujímavosť exkurziu, premysliac si aj teóriu identity Erika H. Eriksona: Erikson sa pokúša premyslieť cestu človeka: pod vplyvom akých vonkajších a vnútorných okolností bude človek jedinečnou a neopakovateľnou bytosťou? Ako sa človek stane človekom identickým sám so sebou, aké okolnosti tu zohrávajú rolu? Podľa teórie Eriksona sa vývoj človeka deje v etapách, v každej vývojovej etape sa vyvíjajú nové vlastnosti. Prechod do novej etapy sa uskutočňuje vo forme normatívnej krízy. Počas duševného vývoja má každá etapa svoj základný protiklad. Len keď sa tento protiklad vyrieši, len potom možno postúpiť do ďalšej etapy bez problémov. Zmienime sa o Eriksonovom použití slova kríza: vyzdvihla by som pozitívne vysvetlenie slova, ktoré je významné najmä z hľadiska rastu, napredovania. Napredovaniu a rastu pomáha tak, že vedie človeka k opätovnému nadobudnutiu a diferencovaniu prechodne stratenej stability. Zatiaľ čo som vyzdvihovala pozitívny význam slova kríza, považujem za potrebné podotknúť, že sa jedná o zložitý proces, kedy sa stretnú somatické, spoločenské a individuálne vplyvy a v záujme ďalšieho rastu sa môžu integrovať, diferencovať, alebo môžu upadať aj stagnovať. Vývojové etapy stoja vo vzájomnej interakcii a negatívny vplyv každej stagnácie, ktorá sa môže prejaviť v hociktorej etape, bude citeľný počas celého vývoja. Niečo sa vynechá zo života človeka. Prechod z jednej etapy vývoja do druhej vždy znamená krízu. Ale kríza je tu prítomná nie v negatívnom zmysle slova, ale nesie v sebe vývoj. Cieľom nemôže byť v žiadnom prípade víťazstvo jednej alebo druhej zložky, ale nájdenie rovnováhy. V tomto zmysle obidva komponenty majú svoj zmysel a význam. Zážitky z detstva zohrávajú významnú rolu vo vývine osobnosti. Identita je výsledkom práce ja : usiluje sa o integráciu, o vytvorenie rovnováhy medzi jedincom a prostredím, medzi inštinktom a nadriadeným ja. Toto je celoživotný proces, ktorý veľkou mierou ovplyvňuje aj okolie. dôvera oproti nedôvere od narodenia do 1. roka samostatnosť(autonómia) oproti pocitu hanby od 1. do 3. roka iniciatíva oproti pocitu viny obdobie predškolskej výchovy kreativita oproti pocitu menejcennosti školský vek vznik identity oproti difúzii identity mládežnícky vek intimita oproti izolácii dospelosť tvorivosť oproti stagnácii zrelá dospelosť integrácia oproti pochybnostiam a zúfalstvu staroba 08.

9 KONFLIKTY - II. prednáška Dostaneme sa bližšie k porozumeniu konfliktov, keď sa k problému približujeme zo strany hier. V hre očakávame od druhého, aby reagoval, správal sa podľa nášho očakávania. Toto je také manipulatívne správanie, v ktorom neberieme zodpovednosť za to, čo hovoríme a robíme. Náš každodenný život je plný takýchto hier, ktoré sa dejú v pozadí našich konfliktov, inokedy sú jasne spozorovateľné. Interpesonálny konflikt Vnútroosobnostné konflikty sa zakladajú na problémoch prítomných v osobnosti, ako zábrany, panovačnosť, abstinenčný syndróm, rôzne poruchy osobnosti, konfliktná osobnosť atď. Nadto stres môže vyvolať vnútroosobnostný konflikt, kedy dôsledkom stresu zväčšíme inak bezvýznamnú situáciu a prežívame ju ako konflikt. Napr. zlé sa mi snívalo, dostal som zlú správu... K riešeniu konfliktov budeme potrebovať aj pochopenie nepriamych a bezprostredných príčin. V pozadí sa môžu skrývať rôzne veci: Hodnotové konflikty Konflikt hodnôt môžeme spozorovať, keď sa do terapeutickej komunity dostane nový človek. Môžeme si všimnúť, ako sa búri proti hodnotovému rebríčku komunity: nie je schopný prispôsobiť sa dennému režimu, rannému vstávaniu atď. V lepšom prípade sa búri, inokedy sa pokúša vyriešiť svoj hodnotový konflikt agresívnym správaním. Viacerí zástli bez rodiny alebo v neúplnej rodine alebo za okolností, kde na mravné hodnoty nebol kladený dôraz. Vznikom závislosti nastáva u každého závislého úplná kríza hodnôt: jedinou hodnotou je látka alebo hra. V rodine a v terapeutickej komunite sú dôležitými hodnotami: pravdovravnosť, nezištnosť, poctivosť, úcta k životu, váženie si práce. Mnoho závislých zmýšľa tak, že sa neoplatí poctivo žiť, pretože každý kradne, podvádza, luhá. Na spoločenskej úrovni sú síce tieto konflikty spozorovateľné, avšak je pravdou aj opak: mnoho ľudí žije poctivo, nekradne, nepodvádza, neluhá. Na spoločenskej úrovni vzniká hodnotový konflikt, keď sa zrazia ideológie, alebo keď sme presvedčenými členmi rôznych cirkví alebo strán. Poruchy vzťahov V pozadí sa skrýva najčastejšie nedostatok dôvery. Avšak konflikt môžu vyvolať aj predsudky, komunikačné prekážky. Tieto vzťahy majú predom negatívnu náplň: staré protiklady, hnev, negatívne emócie, neodpúšťanie sa skrývajú v pozadí a môžu spôsobiť poruchy vzťahov. Najčastejšie sa zaktivizujú vtedy, keď ináč ani nie sú príčiny vyvolávajúce konflikt. Napr. Stačí mi len vidieť niekoho, už aj stúpa vo mne pumpa. 09.

10 KONFLIKTY - II. prednáška Nedorozumenia Potreby, záujmy Keď sa niekto dostane do terapeutickej komunity, situáciu chápe často svojským spôsobom. Za vznikajúcimi konfliktmi sa dajú objaviť zlý postoj, skreslenia odovzdávania a pochopenia informácie, sú prítomné predsudky, stereotypie atď. Terapeutická komunita je najlepším cvičišťom, kde sa môže zmeniť meravé správanie, postoj. Je k tomu potreba veľa trpezlivosti, pozornosti a úsilia! Keď sa niektorý klient pošmykne, zrecidivuje, zo začiatku popiera preto, lebo by si chcel udržať v komunite svoju získanú prestíž, ocenenie. Len ťažko si uvedomuje, že musí znova tvrdo pracovať na tom, aby sa jeho potreby uspokojili, jeho záujmy presadzovali nemôže pokračovať tam, kde prestal. Pri riešení svojich konfliktov sa usilujeme o to, aby náš obraz o sebe neutrpel škodu. Preto sa snažíme o také riešenie, kde môže silnieť naša sebadôvera: to môže znamenať pozitívne riešenie, ale môžeme si vybrať aj pre nás nepriaznivú situáciu, aby sme nemuseli prežívať, že nás porazili. Konflikty potrieb, záujmov pretkávajú náš život: v súvislosti so zadelením času, prácou, finančnými záležitosťami, úctou atď. Svoje potreby máme aj v rámci rodiny: keď tieto nie sú uspokojované, vznikne v rodine zlá atmosféra. Sme zodpovední jeden za druhého! Kultúrne rozdiely Mnohí sa už ako mladí naučia pohŕdať inými národmi (Židia, Rómovia). Konflikt pochádzajúci z rasizmu sa dá prekonať iba úctou k druhému človeku a láskou voči nemu. Nachádzame vo svojom užšom a širšom kultúrnom prostredí korene konfliktov: hospodárske, sociálne problémy, stiesnenosť alebo príliš veľká vzdialenosť, rasizmus, problémy prostredia všetky tieto môžu viesť ku konfliktom v každodennom živote. Sú ľudia, ktorí veľmi dbajú o zdanie, konflikt medzi nimi je prítomný zahalene. Iní neberú ohľad na nikoho, dávajú voľný priebeh svojim emóciám, vyvolávajú bitky, hádky. Musíme rozpoznať, čo je v pozadí konfliktov, nenechajme sa vťahovať do pascí, hier! 10.

11 KONFLIKTY - III. prednáška Teória identity podľa E. H. Eriksona Etapy vývoja identity 2. Samostatnosť(autonómia) oproti pocitu hanby (od 1. do 3. roka): Proces osamostatňovania sa je asi trojročný proces; prvý zážitok autonómie zažíva dieťa, keď sa naučí vôľou usmerňovať vylučovacie funkcie. Je to dlhodobejší proces, kedy si dieťa svoju autonómiu musí vybojovať. 1. Dôvera oproti nedôvere (od narodenia do 1. roka): Ak je bábätko obklopené starostlivou láskavosťou matky tak, že sa ono cíti dobre, bábätko sa učí dôvere. Táto sústavná a bezpečná starostlivosť je skúsenosťou na celý život, je to pradôvera. Úlohou okolia a spoločnosti je, aby vytvorili matke také podmienky, aby mohla žiť v takomto dôvernom vzťahu so svojím dieťaťom. Aj zo spirituálneho hľadiska je dôležité toto obdobie, lebo len ten bude schopný žiť nádejný život, v kom žije táto základná dôvera. Kríza sa prejaví na konci dojčenského obdobia, kedy sa v jeho stravovaní objavia lyžicové pokrmy. Toto vyvolá v dieťati nedôveru v to, ako sa budú napĺňať jeho základné potreby. Toto prechodné obdobie sa stabilizuje o to ľahšie, o čo silnejšia je jeho skúsenosť pradôvery. Podstatou je získanie sebadisciplíny bez straty sebadôvery. Keď dieťa nútia, karhajú, tak v jeho živote bude dominantný protipól autonómie pocit hanby, porážky. Môže to ovplyvniť i jeho sebaúctu, vzťah k hodnotám a normám v dospelosti. V konečnom dôsledku spochybní potom všetko, dôveryhodnosť sveta a okolia. Z hľadiska psychického rastu má veľký význam zažitie pocitu hanby: pomáha v učení sa rozoznávania hraníc. Podľa Eriksona v tomto období prechádza vôľa významným vývojom: dieťa sa naučí chcieť to, čo je možné a nemožného sa vzdá. Všetko sa musí stať tak, aby hybná sila jeho vôle, jeho fantázia ostala tvorivou. V tomto období má významnú úlohu aj hra. Dieťa pomocou hry spracováva V tomto období má významnú úlohu aj hra. Dieťa pomocou hry spracováva rozporné zážitky, traumy, ktoré zažilo. Je typickým, že si vytvára modelové situácie a tak sa pokúša o riešenia. 11.

12 KONFLIKTY - III. prednáška Iniciatíva oproti pocitu viny (obdobie predškolskej výchovy): Začiatkom návštevy škôlky sa u dieťaťa začína obdobie vzďaľovania sa od rodičov. Príznačné: vyvíja sa pocit zodpovednosti, konanie sa stane cielené, dieťa získa prvé skúsenosti pohlavnej príslušnosti. Toto je obdobie, kedy vzniká tušenie, že je autonómnou osobnosťou. Dieťa v tomto období dostáva úlohy a tak sa vyvíja vedomie svedomia. Ak dieťa zvládlo krízy predchádzajúceho obdobia, verí v seba a svoje okolie, tak sa aj jeho svedomie vyvíja potom ľahšie. Podľa pozorovaní Eriksona je svedomie vvne, neúprosné a meravé. Aj v tomto období zohráva hra veľkú rolu. Pokrok je prezentovaný tým, že sa hra stáva cieľavedomou. Cieľom je prekonanie priepasti medzi fantáziou a realitou. Akú voľnosť a, od toho závisí vývoj jeho iniciatívy. Zo spirituálneho hľadiska sa pre dieťa stávajú jednak nájdenie vzťahu medzi fantáziou a skutočnosťou, jednak rozoznanie rozdielu medzi zodpovednosťou a pocitom viny dôležitými v tomto období. 4. Kreativita oproti pocitu menejcennosti (školský vek): V tomto vývojom období má význam fyzická práca, práca dvoch rúk. Dieťa sa snaží, aby aj ono robilo niečo dôležité a užitočné. V tomto období sa malí školáci snažia pomáhať s domácimi prácami každá práca ich zaujíma čím získavajú cenné skúsenosti; ak sa niečomu venujem, to má význam; zo strany prostredia je dôležité uznanie. Toto pomáha dieťaťu, aby spracovalo pocit menejcennosti, veď ešte veľa vecí nevie. Ak uznanie nebude, dieťa sa bude cítiť bezcenným, nezaujímavým. Veľkú zodpovednosť majú v tomto rodičia a škola. Škola môže prispieť k zdravému vývoju dieťaťa aj zažitím spoločenstva a spoločného výkonu práce. Zo spirituálneho hľadiska je kreatívna skúsenosť veľmi dôležitá, neskôr môže pomôcť v pochopení stvorenia (creatio). 12.

13 KONFLIKTY - III. prednáška Vznik identity oproti difúzii identity (mládežnícky vek): Vetské skúsenosti usporadúvajú v celok, určujúc osobnosť mladého človeka. Ale týmto vekom sa vývoj identity nekončí, ďalej sa vyvíja až po vyšší vek. Túto novú identitu Erikson nazýva ja-identitou, čo je kvalitatívne viac ako zhrnutie všetkého predchádzajúceho. Najväčším problémom dnešného človeka, ktorým trpí je, že nevie čomu a v čo má veriť, v čo alebo kým sa môže stať, nevie kto je, nie je schopný nájsť vlastnú identitu. Následkom rýchleho vývoja a nedostatku stavania sa komponentov na seba, dospievajúci mladý človek spochybní sám seba a obraz, ktorý si o sebe vytvoril. V následku toho nenachádza ani s okolím a danou kultúrnou spoločnosťou harmonizujúcu identitu. Zablúdi na križovatke možností, alebo sa stratí v zúženom okruhu hraníc. Tento jav nazýva Erikson krízou identity, rozpadom identity (difúziou). Tvoria ho štyri vzájomne súvisiace činitele: ten pocit, na základe ktorého sa cítime jednotnými a plynulými v chaose bezprostredných skúsenostípocit identity sa vyvíja na základe vzťahov k druhým charakterizujú ho protichodné páry komponentov identita sa neustále vyvíja, hybnou silou tohto vývoja je napätie vyplývajúce z protichodných párov komponentov(krízy). 13.

14 KONFLIKTY - III. prednáška Vznikajúcu krízu charakterizujú nasledovné symptómy: Miesto predpokladanej dôvery v budúcnosť ovláda každodennú realitu dospievajúceho mladého človeka beznádej. Miesto sebaprijatia sa v životnom štýle prejaví a je typické hanbiace sa sebaskrývanie. Miesto odvahy, vytrvalosti a znášania záťaže musí zvádzať boj s pretrvávajúcim pocitom viny. V krajnom prípade môže vzniknúť negatívna identita: bezpodmienečné odmietnutie všetkých hraníc a noriem. V hľadaní životného cieľa alebo jeho nenájdení sa prejaví dávnejší konflikt. Pocit menejcennosti sa vytvorí vtedy, ak si mladý človek nenájde také povolanie, v ktorom sa dobre cíti a aj okolie ho uznáva. Takto ožívajú dávnejšie konflikty a mladého človeka postavia pred neľahkú úlohu, s ktorou si musí poradiť. Dôležité je, aby mu okolie poskytlo dostatok času, aby našiel nového seba samého. 6. Intimita oproti izolácii (dospelosť) Erikson na rozdiel od psychoanalýzy tvrdí, že vplyv okolia má rozhodujúci vplyv na rozvoj identity počas celého života. Na konci adolescencie bude jasné, nakoľko je silná a zdravá jedincova identita, osobnosť. Toto sa prejaví v prijatí, alebo odmietnutí zodpovednosti, vo vytváraní a ukončovaní vzťahov, v schopnosti spolupracovať atď. Pocit strachu zo straty identity, pocit neistoty poukazujú na nedostatky v skorších vývojových etapách a takíto jedinci sa stávajú aktuálne problémovými vo vytváraní vzťahov v dospelosti. Schopnosť intimity zohráva významnú úlohu, keďže závisí od mladého človeka v tomto veku, nakoľko je schopný vytvoriť vyvážený vzťah tak, že vo vzťahoch dáva sám seba a nemusí si všetkými silami brániť svoju identitu. Ochota na intimitu umožňuje prijatie priateľského a kolegiálneho vzťahu: priateľský vzťah rozširuje obzor, kým kolegiálny vzťah podporuje odborný rast. Následkom ich nedostatku sa človek uzatvára, izoluje. 7. Tvorivosť oproti stagnácii (zrelá dospelosť) Podľa Eriksona, ktorý súhlasí s Freudom, dospelý človek by mal vedieť dve veci: mať rád (byť schopný intiminity) a pracovať. Zodpovedná láska sa viaže k jeho zamestnaniu a znamená jeho lásku, zaviazanosť k ideám a budúcej generácii (deťom). Tvoriaci človek teda verí v zmysel bytia a svojej práce, jej cene a toto je schopný prežiť tak, že to budúcej generácii dá aj pocítiť, odovzdá. Kvalitatívne je toto viac ako len odovzdávanie dogmy, noriem, a čo je dôležité, neznamená reprodukciu. Z duševného hľadiska upozorňuje na problematiku farizejstva a na nebezpečenstvá dogmatickej náboženskej výchovy. 8. Integrácia oproti pochybnostiam a zúfalstvu (staroba) Zdravé deti sa neboja života, keď rodičia disponujú dostatočnou integritou k tomu, aby sa nebáli smrti. ak táto schopnosť chýba v živote starého človeka, tak jeho život plynie v pochybnostiach a beznádeji. Podľa Eriksona je integrácia úlohou staroby: schopnosť, ochota, podľa ktorej je starý človek schopný zosúladiť krízy predchádzajúceho života tak, že vie v harmónii prežiť osobné nároky, potreby a veku primerané možnosti. Integrácia znamená prijatie procesu života a jeho ukončenie s možnosťami rozlúčky so životom. 14.

15 KONFLIKTY - IV. prednáška Ako sa správam v konfliktnej situácii V konfliktnej situácii sa prevrhne naša vnútorná (duševná) rovnováha: cítime sa neistí a preto zažívame nepokoj, úzkosť. Vo svojom duševnom živote okusujeme striedanie stavov vzrušenia a pokoja. Snahou duše je vytvorenie harmónie medzi meniacimi sa stavmi. Potrebujeme pokoj, nápravu duševnej rovnováhy, to, aby sme vedeli správne riešiť vynárajúci sa konflikt: to znamená aj otvorenosť a ochotu na to, aby sme menili to, čo môžeme, kým znova nastane duševná harmónia. Naše správanie tvoria roly, psychologické hry, naučené za svojho života: prijaté a naučené roly upravujú naše spolužitie majú súdržnú silu. Duševné poruchy ovplyvňujú rôznym spôsobom, rôznou mierou naše správanie. Čím viacej je niekto chorý duševne, tým ťažšie si poradí so svojimi konfliktami. Chýba uňho odolnosť, vnútorná brzda, bojaschopnosť. Spozorovali sme v živote závislých ľudí, že kde je prítomná antisociálna porucha osobnosti, tam sa stále prejavuje agresia alebo manipulácia. Vov nachádzame aj hry. U závislých ľudí sú charakteristické krajné formy správania a je častá u nich porucha nálady, ktorá silne ovplyvňuje ich správanie. V zlej nálade sú takmer bezmocní, dakedy nepokojní, nie sú schopní pracovať, sú mlčanliví. Inokedy zase v žeravej nálade hyperaktívni, neutíšiteľnými emóciami stále pobádaní k činu, hlasito rozprávajú, prehlušujú svoje prostredie, atď.. Reakcie duševne citlivého a chorého človeka v konfliktnej situácii sú nevypočítateľné: jeho emócie môžu vybuchnúť i pre bezvýznamné veci, alebo sa urazí a úplne sa utiahne. Prostredie, rodina ťažko znášajú tieto reakcie. 15.

16 KONFLIKTY - IV. prednáška V pokračovaní sa pozrime na niekoľko charakteristických spôsobov správania, ako sa v konfliktnej situácii správame: Agresívne správanie V konfliktej situácii je našim dôležitým cieľom, aby sme druhých prekonali, presadili vlastné nápady, nároky, neberúc ohľad na ciele a nároky iných. Pričom obviňujeme druhých, používame hrubé, urážlivé slová, často pozdvihujeme, svoj hlas, použijúc rôzne formy reči tela sa pokúšame získať dôraz svojmu agresívnemu správaniu. Manipulatívne alebo skryto agresívne správanie Aj v tejto situácii chceme všelijako zvíťaziť, ale neprijímame otvorenú komunikáciu, boj. Namiesto toho taktizujeme, navonok sa silíme do nezáujmu, pokoja, vo vnútri obviňujeme druhých, za dôležité považujeme vlastné nápady, nároky, ale nehovoríme o nich otvorene a úprimne. Manipulatívnym správaním sa snažíme vyvolať v druhom človekovi pocit viny, takto sa pokúšame dosiahnuť svoje vlastné ciele. Pasívne alebo podriadiace sa správanie Podriadiace správanie sa živí z nášho falošného sebaobrazu, vedie k vyhýbavému postoju a k ďalšiemu zhoršeniu sebaocenenia. Ak sa správame pasívne, všetkou svojou silou sa snažíme vyhnúť druhému človekovi, nechceme sa skonfrontovať. Našim cieľom je, aby sme sa vyvarovali urazenia druhých, resp. aby sme získali ich súhlas, uznanie. Asertívne alebo cieľavedomé správanie Pri asertívnom správaní sa snažíme o vyriešenie problému. Pritom nepristupujeme k druhému človekovi negatívne a nezhoršujeme situáciu tým, že vyťahujeme svoje staré ujmy. Nevzdávame sa vlastných záujmov, ale usilujeme sa o pochopenie situácie druhej strany. Snažíme sa ostať otvorení a rozvážni aj vo vzniknutej konfliktnej situácii. To nie je ľahké, vyžaduje veľa duševnej energie. Trpezlivo naslúchame druhému človekovi, neskáčeme mu do reči. Potom povieme úprimne svoje pocity, nároky, povzbudzujúc ho k zachovaniu a pokračovaniu komunikácie. Snažíme sa vzbudzovať v druhom človekovi dôveru, uistiť ho o tom, že nie sme jeho nepriateľmi. Usilujeme sa o riešenie, ktoré uspokojuje nás oboch, obom nám vyhovuje.keď sa správame asertívne, sme trpezliví, rozvážni, otvorení a priateľskí. Pričom sme vnímaví voči druhému človekovi, snažíme sa o vyriešenie konfliktu, problému. 16.

17 KONFLIKTY - V. prednáška Stratégie zvládania konfliktov Konflikty sú teda súčasťou nášho života, pretkávajú naše všedné dni. Vieme, že bez stresu a konfliktov niet účinného riešenia problémov. Stratenú duševnú harmóniu - dôsledkom konfliktu a prevládnutie negatívnych pocitov sa snažíme uvoľniť a zrušiť v sebe a vo svojich vzťahoch mnohými spôsobmi. Našťastie, sú nám k dispozícii rôzne prostriedky riešenia a uvoľnenia konfliktov, ktoré nám pomáhajú, aby sme si vypracovali stratégiu na zvládanie konfliktov. Konfliktov sú potrebné: komunikačná zručnosť, schopnosť spolupráce a sebapoznanie. Ak nám tieto chýbajú, so svojimi konfliktami si neporadíme. Venujme teraz pozornosť piatim stratégiám na zvládanie konfliktov, pričom sa pokúšame spoznať stratégiu, ktorá je na nás najviac charakteristická: súťažiaca stratégia vyhýbavá stratégia prispôsobivá stratégia stratégia kompromisov stratégia riešiaca problém. Súťažiaca stratégia víťaz / porazený V tejto pozícii nedochádza k dohode. Strany sa vidia, chápu ako nepriatelia a konflikt ako boj. Usilujú sa o zdolanie druhej strany za každú cenu. Z tejto stratégie chýba spolupráca: obidve strany sa snažia dostať do pozície vyhrávajúceho. Konflikt sa pokúšajú riešiť súťažou. Každý sa drží svojej pravdy druhý nemôže mať nijako pravdu. Nebezpečenstvo súťažiacej stratégie je, že prekročiac určité hranice prechádza do bezuzdnosti, agresie. Táto stratégia skrýva v sebe mnohé nebezpečenstvá, preto je ťažko použiteľná. Dá sa použiť vak to nejde na úkor lásky. Často opakované vety: Ja mám pravdu Ja vidím správne veci Nemienim zmeniť svoj názor Rob, čo hovorím Šéf má vždy pravdu 17.

18 KONFLIKTY - V. prednáška Vy h ý b a v á s t ra t é g i a Jednotlivec sa nezriekne uplatnenia svojich túžob, záujmov a popri ich udržaní sa snaží vyhnúť samotnému konfliktu. Je to často používaná stratégia riešenia konfliktov. Čo môže byť v jej úzadí? Vyhýbavú stratégiu si zvolia mnohí preto, lebo sa boja konfrontácie snažia sa o pokoj za každú cenu, o zdanlivú harmóniu. Závislí ľudia aplikujú túto stratégiu tiež často, avšak ňou sa problémy, konflikty nevyriešia. Ba vo väčšine prípadov sa situácia zhorší. Vyhýbavou stratégiou berieme možnosť objasnenia problémov, toho, aby sme si vzájomne poznali myšlienky, pocity. Vyhýbavú stratégiu používame vtedy, keď vieme, že v danej situácii nemáme dostatok sily na riešenie problému, alebo keď vidíme, že by sme napätie stupňovali ešte viac, keby sme konflikt chceli riešiť. Táto stratégia sa dá použiť aj vtedy, keď čakajú na riešenie oveľa dôležitejšie problémy. Človek zvoliaci vyhýbavú stratégiu sa nesnaží o vyriešenie konfliktu, ba sa usiluje odďaľovať vznik sporu vyhnúť sa mu. Cúvne pred konfliktom, problémom, mysliac, že sa neoplatí zastať svojho názoru, lebo z toho bude mať nevýhodu. Často opakované vety: Teraz nechcem rozprávať o tejto veci Nemám čo povedať, toto ma nezaujíma To nie je moja zodpovednosť Vynechajte ma z toho Rozprávajme o tom inokedy Prispôsobivá stratégia Mnohí sa chcú vyhnúť nepríjemnej situácii, zrieknu sa uplatnenia vlastných záujmov, túžob. V pozadí môže stáť aj strach, nútenie, ale aj dlhodobé záujmy, premyslené rozhodnutie. Použitie prispôsobivej stratégie sa môže diať z taktnosti, lebo nechceme ublížiť iným atď. Jedno je isté, takíto ľudia sú ľahko ovplyvniteľní, nechávajú sa presvedčiť. V pozadí sa skrývajú: nedostatočná sebadôvera, pasivita, často ľahostajnosť. Keď si niekto zvolí túto stratégiu nie na základe vlastného rozhodnutia, ale zo strachu, donútenia, potom to môže vyvolať vo vhodnej situácii silnú emočnú reakciu. Často používané vety: Nechcem ťa uraziť Robím, čo povieš Súhlasím s odznenými Máš pravdu, presvedčil si ma 18.

19 KONFLIKTY - V. prednáška Stratégia kompromisov Cieľ, hľadať vyhovujúce, prijateľné riešenie pre obe strany vyžaduje vo väčšine prípadov viac zrieknutia, než si to pôvodne predstavili. Touto stratégiou smerujeme k riešeniu podľa zhodných stanovísk. Z pozície víťaz / porazený sa pohneme v smere spolupráce: obidvaja pochodíme rovnako dobre alebo zle. Heslom stratégie je: ujde sa, aj sa zvýši. Berie v ohľad argumenty druhého, ale sa pokúša uplatniť aj vlastné. Vzájomnými ústupkami sa dostávajú k riešeniu problému, berúc ohľad na okolnosti, prekážky. Táto stratégia sa dá dobre použiť v záujme dosiahnutia dôležitých cieľov, pri usporiadaní nevyriešených problémov viacerými krokmi. Často opakované vyhlásenia: Nehľadajme to, čo rozdeľuje, ale to, čo spája Ja viem ustúpiť tu, ty by si mohol ustúpiť tam Táto čiastka je moja, druhá čiastka je tvoja Už ťa chápem, bol by som rád, keby si pochopil aj ty mňa Ja sa nehnevám, nehnevaj sa ani ty Stratégia riešiaca problém víťaz / víťaz Táto stratégia je súčasne sebauplatňujúca a spolupracujúca, pravý opak vyhýbavej stratégie. Strany vo vzájomnom konflikte použijú také riešenie, kde sa uplatnia záujmy, potreby oboch strán. Vzájomne funguje ochota na spoluprácu, na empatické správanie, prijatie sebauplatnenia druhého, prijatie sebapodriadenia, aby sa dostalo touto cestou k najlepšiemu riešeniu. Pri spoločne prijatom riešení sa zaviažu obe strany. Táto stratégia sa dá aplikovať vtedy, keď strany sú pohotové na spoluprácu, sú otvorené, navzájom empatické a tolerantné, aj si nechávajúc dostatok času na uznanie, rozoberanie problému. Často používané vety: Ako to vidíš ty? Moja mienka je Nech je našim východiskovým bodom Pozrime sa, v čom sa zhodujeme Vyjasnime, v čom sa líšia naše názory Problém je tento spoločne sme schopní riešiť ho 19.

20 FOTODOKUMENTÁCIA - SÉRIA PREDNÁŠOK -

21

22

23

24 Čerpali sme z nasledovných miest: Bereczki, S.: Spoznaj seba samého! Emberbarát Alapítvány, Budapest, 2006 Bereczki, S.: Sebapoznanie Nielen ľuďom so závislosťou Emberbarát Alapítvány, Budapest, 2010 Csendes, É.: Znalosti a zručnosti pre riadenie života Vydavateľstvo Calibra, Budapest, 1997 Gyökössy, E.: Ošetrenie života Tlač. odb. RZSI, Budapest, 1992 Hézser, G.: Praktická príručka pastorálnej psychológie Budapest, 1995 Kusý, M. Stredlová, T.: Tolerancia Vydavateľstvo Lilium Aurum, Dunajská Streda, 2003 Powell, J.: Why I Am Afraid To Tell You Who I Am? Vigilia, Budapest, 1998 Lexikon Psychológie Magyar Könyvklub, Budapest 2002 Rudas, J.: Dediči Delf Kairos, Budapest, 1990 Selye, J.: Náš život, a stres Vydavateľstvo Akadémiai, Budapest, 1996 Szőcs, K. Szőcs, G.: Prečo sa bojím spoznať seba samého? Nádej Reménység, Veľké Kosihy, 2009 Ranschburg, J.: Hry, Osudné stretnutie rodiča s dieťaťom Prednášky, Budapest, 2008 Internet

25 KONTAKT: Nádej - Reménység, n. o. Hlavná 196, Veľké Kosihy Tel./fax: nadej@resocializacia.sk IČO: , DIČ: Bankový účet: /5600