Kostol sv. Michala v Demandiciach

Henrieta Žažová Martin Bóna Kostol sv. Michala v Demandiciach Ladislav Deméndi (Deméndy, Démandi) a Anton Grasalkovič (Grassalkovich) sú osobnosti, ktoré zanechali neopakovateľnú pečať ducha svojej doby prostredníctvom výtvarných umelcov a stavebných remeselníkov na Kostole sv. Michala Archanjela v Demandiciach. Kráľovský chirurg Ladislav Deméndi sa v druhej polovici 14. storočia pravdepodobne zaslúžil o výstavbu kostola a tajný dvorský radca Anton Grasalkovič s manželkou Teréziou Klobušickou (Klobusitzky) v 18. storočí o jeho barokovú prestavbu. Celkový pohľad na kostol od juhozápadu v 40. rokoch 20. storočia The overall view of the church from southwest in the 1940s Foto: KÖH Fotótár Budapest Demandice na mape prvého vojenského mapovania z rokov 1782 1784 s vyznačením polohy Kostola sv. Michala Archanjela. Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest, Térképtár. Demandice on the map of the first military mapping from 1782 1784 with the Church of St. Michael the Archangel also marked Demandice sa rozprestierajú v západnej časti Ipeľskej pahorkatiny v údolí potoka Búr juhovýchodne od Levíc. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1291. Spomínajú sa v nej majoritní vlastníci pôdy v Demandiciach počas stredoveku šľachtická rodina Deméndiovcov. Patrila k vplyvným zemianskym rodom Hontianskej stolice. V druhej polovici 16. storočia rod po meči vymrel a na ich nehnuteľné majetky si robili nároky dedičia ženskej vetvy. V časoch osmanských nájazdov v 16. a 17. storočí obyvateľov zdaňovali aj úradníci Vysokej Porty, ale v obave pred nepriateľmi utekali do bezpečnejších oblastí, napr. počas tureckej expanzie v rokoch 1663 1664 bola obec úplne vyľudnená. V 18. storočí boli Demandice opäť osídlené, žilo tu niekoľko rodín strednej a nižšej šľachty ako Šimoniovci (Simonyi), Blaškovičovci (Blaskovics) a ďalší. 1 V 20. storočí sa Demandice vyvinuli na strediskovú obec, ktorá si zachovala vidiecky ráz s rozvinutou agrárnou výrobou a vinohradníctvom. Na začiatku 14. storočia patrili Demandice synom Ibora Deméndiho magistrovi Štefanovi a Herbordovi, ktorí vlastnili pozemky aj v ďalších obciach Hontu, dokonca boli majiteľmi paláca v Ostrihome. 2 Prvá zmienka, ktorá sa v súvislosti s Demandicami viaže na cirkev, pochádza z roku 1317. Medzi Iborovým synom magistrom Štefanom a Herbordovým synom Andrejom bola spísaná dohoda, podľa ktorej si obe strany vymenili pozemky. Ako dôvod výmeny sa uvádza fakt, že Štefan mal v úmysle pre spásu svojej duše pri potoku Hars postaviť kostol: V obývanej časti dedičného majetku nazývaného Demandice, v susedstve majetku, ktorý je vo vlastníctve magistra Štefana v hornej časti (obce) a leží 10

pri akejsi riečke nazývanej Haas patak, sa nachádza majetok Štefanovho príbuzného Andreja, ktorý dal z dobrej vôle, resp. podľa zvyku 10 jutár pôdy kráľovskej miery do večnej držby magistrovi Štefanovi a jeho dedičom. Totiž na tomto obývanom majetku, ktorý magister Štefan získal výmenou, má zámer postaviť a vybudovať kostol pre spásu svojej duše (intentionem habet Ecclesiam pro remedio animae suae construendi seu aedificandi). 3 Či k stavbe kostola skutočne došlo, o tom pramene mlčia. V súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 1337 sa Demandice nespomínajú. 4 Po prvýkrát sa s farnosťou Demandice ([parochia] Demiend) v písomnostiach stretávame v roku 1397 v štatútoch Ostrihomskej kapituly. 5 Kostol bol postavený pravdepodobne pod patronátom Deméndiovcov niekedy v období rokov 1317 1397. Ján Hudák však tvrdí, že gotický kostol z konca 14. storočia bol vybudovaný na mieste staršieho, doloženého v roku 1298. 6 Odvoláva sa na Istvána Bakácsa, ktorý síce na uvedenej strane diela Hont vármegye Mohács előtt spomína listinu z roku 1298 a kňaza Klementa, ale ten pôsobil v maďarskej dedine Kemence, nie v Demandiciach. I. Bakács považuje Demandice za sídlo bez sakrálnej stavby, o existencii ktorej nenašiel jediný písomný záznam zo stredoveku. 7 Významné postavenie na uhorskom kráľovskom dvore v druhej polovici 14. storočia dosiahol Ladislav Deméndi. Bol dvorným chirurgom kráľa Ľudovíta I. z Anjou. Pravdepodobne vďaka kráľovskej priazni a dôvere mu bol zverený výkon vysokých cirkevných funkcií (1364 1367 kaločský prepošt, 1367 1372 nitriansky biskup, 1372 1378 vesprémsky biskup, 1378 1382 veľkovaradínsky biskup), hoci sa predpokladá, že mal len najnižšiu hodnosť kňazského vysvätenia (subdiakon). 8 V roku 1372 sa stal kancelárom kráľovnej matky Alžbety Piastovskej, ktorá ho menovala za vykonávateľa svojej poslednej vôle. 9 Je pravdepodobné, že práve jeho zásluhou došlo k výstavbe, resp. zveľadeniu demandického kostola alebo povýšeniu na farnosť. V 19. storočí bol totiž rozšírený názor, že demandická farnosť vznikla v roku 1387. 10 O existencii demandickej farnosti v stredoveku okrem štatútov z roku 1397 svedčí aj zoznam opátov, prepoštov a farárov, ktorí mali záujem zúčastniť sa na pripravovanej, ale neuskutočnenej provinciálnej synode z roku 1516 ([plebanus de] Demyend). 11 V období rastúceho osmanského nebezpečenstva odvádzal v roku 1542 demandický farár ostrihomskému arcibiskupovi časť zo svojich príjmov desiatkov vo výške 1 zlatého a 75 denárov. 12 Neskôr sa obec dostala priamo pod správu Osmanskej ríše. Z uvedeného dôvodu nemohol hontiansky archidiakon Ján Derechkey vykonať v roku 1561 prehliadku farností v mnohých obciach južného Hontu, a medzi nimi ani v Demandiciach. 13 Po oslobodení Uhorska spod nadvlády tureckého polmesiaca začala éra hospodárskeho rozmachu a osvietenských reforiem. V biskupstvách sa opäť mohli slobodne vykonávať prehliadky farností a kanonické vizitácie sa stali cenným prameňom pre poznanie stavebného vývoja sakrálnej architektúry. Z vizitácie demandickej farnosti z roku 1697 vyplýva, že Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený z kameňa, jeho múry už boli obnovované, svätyňa so sakristiou boli zaklenuté, ostatná časť kostola mala trámový strop a bol zastrešený... nachádzal sa tu jeden oltár s obrazom blahoslavenej Panny Márie a jeden zvon. 14 Záznam z prehliadky z roku 1713 obsahuje nasledovný opis kostola: Kostol je kamenný, postavený starými katolíkmi... veľký oltár je drevený a maľovaný... uprostred sa nachádza maľovaný obraz sv. Michala Archanjela. Ostatné dva oltáre sú jednoduché bez ozdôb. Stolec je kamenný. Krstiteľnica sa tu nenachádza... Cintorín Celkový pohľad na kostol od juhu počas výskumu Overall view of the church from the south during exploration, 2004 Foto: M. Bóna, 2004 Pôdorys a južný pohľad s vývojovou analýzou. Zameranie a kresba: M. Bóna s využitím podkladu B. Jakaba. Ground plan and southern view with development analysis 11

Odkryté ostenie okna na južnej fasáde lode Revealed window lining on the nave s southern façade Foto: M. Bóna, 2004 Dokumentácia stredovekých okien južnej fasády. Zameranie a kresba: M. Bóna. Documentation of the medieval windows on the southern façade Stredoveký portál južnej fasády. Zameranie a kresba: M. Bóna. Medieval portal of the southern façade žiadny, v drevenej zvonici je jeden nepožehnaný zvon. Drevené lavice sú vhodne umiestnené, rovnako ako drevená empora a maľované rôznymi farbami. 15 Podobne ako v roku 1713 aj v roku 1731 sa zdôraznilo, že kostol je oddávna vysvätený, svätyňa so sakristiou boli zaklenuté a loď mala trámový strop. K západnému priečeliu dal farár Andrej Batáň (Bátány) niekedy po príchode do demandickej farnosti v roku 1718 pristavať z milodarov veriacich vežu, pod klenbou ktorej sa nachádzala miestnosť pre chudobných. Pri tejto príležitosti bol celý kostol vybielený a vyložený kamennou dlažbou. Z láskavosti Antona (I.) Grasalkoviča, hlavného právneho zástupcu regálnych práv, bola pod celým kostolom vybudovaná krypta so šiestimi oddelenými časťami. Prvá časť pri oltári sv. Štefana Prvomučeníka bola vyhradená podžupanovi Volfgangovi Gostonimu (Gosztonyi) a jeho potomkom, druhá mala slúžiť príbuzným fundátora a ostatné miestnej cirkvi. V. Gostoni dal postaviť nový veľký kamenný oltár s maľovaným tabernákulom a oltárnym stolom. Uprostred hlavného oltára bol umiestnený obraz sv. Michala po bokoch so sochami sv. Mikuláša a sv. Volfganga. Hore na oltári sa nachádzala socha Svätej Trojice po stranách s apoštolmi sv. Ondrejom a sv. Jánom Evanjelistom. Pravý menší oltár tvoril obraz sv. Štefana Prvomučeníka so sochami sv. Jozefa a Panny Márie, nad nimi v hornej úrovni obraz Svätej Trojice so sochami sv. Kataríny a sv. Barbory a na vrchole mohutná socha sv. Michala Archanjela. Na novom ľavom oltári sa nachádzal obraz umierajúceho sv. Jozefa po bokoch so sochami Kristových rodičov a hore obraz sv. Heleny so sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Františka Xaverského, na vrchole so sochou sv. Salvátora. Chór bol drevený, maľovaný. V interiéri pribudli nové lavice, kamenná krstiteľnica a drevená kazateľnica so štyrmi evanjelistami a zvukovou strieškou, na ktorej stála socha patróna kostola. V drevenej zvonici sa podľa popisu nachádzali až tri konsekrované zvony. 16 Vizitátor v roku 1754 zaznamenal, že vtedajší farár Matej Gergely (v Demandiciach začal pôsobiť v roku 1745) na náklady cirkvi a z milodarov veriacich, ktorí pomáhali aj manuálne, práve obnovoval a zväčšoval kostol, čím nadobudol elegantný pozdĺžny tvar. Bol zaklenutý a vydláždený, postavili novú murovanú emporu a zakúpili nový organ. Veža nebola dokončená, ale v obci bola drevená zvonica, ktorá sa nachádzala mimo cintorína. 17 V obci boli dva vysvätené cintoríny, pri kostole a mimo dediny. V drevenej zvonici sa nachádzali už len dva zvony. 18 Vo vizitačnom protokole z roku 1767 je demandický kostol opísaný ako murovaná stavba renovovaná pred 14 rokmi (1753), ktorá má stále nedokončenú vežu, vybudovanú len do istej výšky. Zdal sa však dostatočne zariadený a ozdobený. 19 Podľa záznamu z prehliadky uskutočnenej v roku 1779 mal farský kostol nasledovnú podobu: Kostol je postavený z pevného materiálu, z pálených tehál a pokrytý šindľom. Veža je z pevného materiálu pristavaná k priečeliu, jej drevená helma je pokrytá šindľom červenej a zelenej farby a nachádzajú sa v nej tri zvony... Svätyňa nie je oddelená od zvyšnej časti pevne osadenými maľovanými drevenými či kovovými mrežami. Na jej začiatku nič nie je, ani lavica pre šľachticov, ani krypta či pomník, len na bočnej strane vo svätyni je oddelené miesto pre úschovu najsvätejšieho Tela Kristovho... Na konci lode je murovaná empora stojaca na dvoch murovaných stĺpoch... na veži kostola je päť okien, ale nezdobia ju žiadne hodiny. V lodi kostola je jedna krypta, do ktorej je vchod vďaka ideálnej pravidelnosti zvonka viditeľný. Kostol má dva vstupy, jeden bočný na juhu, druhý pod emporou, vysekané a chránené drevenými dverami. Potom má bočne od svätyne vľavo zaklenutú sakristiu z tehál, malú, ale svetlú... Kostol je svetlý a približne pred 30 rokmi zaklenutý a zväčšený podľa posledných noriem... vďaka najnovšiemu daru manželky Antona Grasalkoviča po osudnom požiari, keď zhorela strecha, boli kostol aj veža v roku 1776 opatre- 12

né novou strechou a tiež omietnuté a vybielené v interiéri aj exteriéri. Kazateľnica bola drevená, kruhová, rôznofarebná, zvonka bez sôch, len na vrchole so sochou sv. Michala Archanjela s mečom ako premožiteľom démona. Pod kazateľnicou bola kamenná krstiteľnica s medenou nádobou. Na hlavnom drevenom oltári sa vo svätyni nad tabernákulom nachádzala maľba na plátne s tematikou sv. Michala Archanjela. Vsadený bol medzi dva stĺpy s anjelmi, po stranách boli situované sochy sv. Volfganga a sv. Mikuláša. Vpravo v lodi bol oltár sv. Jozefa uprostred s obrazom umierajúceho sv. Jozefa po bokoch so sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Františka Xaverského. Nad ním sa nachádzal obraz sv. Heleny so sochami Panny Márie a sv. Jozefa a na vrchole Ježišova socha po bokoch so sochami apoštolov sv. Ondreja a sv. Jána Evanjelistu. Na ľavej strane bol umiestnený oltár sv. Štefana Prvomučeníka hodnotený ako veľmi staré dielo, so sochami sv. Jozefa a sv. Jána Evanjelistu. Nad ním bol obraz Svätej Trojice so sochami sv. Barbory a sv. Kataríny a celý výjav ukončovala socha sv. Michala Archanjela. Oba bočné oltáre boli drevené. Pri kostole bol cintorín bez ohrady a ďalší bol od kostola vzdialený na 400 krokov s tromi drevenými krížmi s postavami kalvárie. Keďže v obci žilo veľa zemepánov a ani jeden si neuplatňoval patronátne právo, všetci obyvatelia rímskokatolíckeho vierovyznania boli povinní prispievať na údržbu kostola a fary. 20 Aj vo vizitácii z roku 1812 sa spomína, že Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený na náklady manželky Antona Grasalkoviča. 21 Anton Grasalkovič (1694 1771) bol významným krajinským hodnostárom a blízkym spolupracovníkom kráľovnej Márie Terézie. Bol hlboko veriacim človekom, štedrým mecénom, ktorý na výstavbu a rekonštrukciu sakrálnych stavieb v Uhorsku (podľa vlastného zoznamu v dodatku k testamentu z roku 1771) vynaložil 215 600 zlatých. Dedičné majetky po rodičoch s hlavným sídlom v Mojmírovciach sa rozprestierali v Hontianskej, Tekovskej, Nitrianskej a Trenčianskej stolici. V tejto oblasti začal rozširovať rodový majetok a medzi prvými v roku 1724 získal aj demandické pozemky. Mal v úmysle žiť na rodinnom majetku a zveľaďovať ho, preto tu podporoval umenie. 22 V spomínanom roku 1724 dal podľa vlastného vyjadrenia pod kostolom v obci vybudovať kryptu (o čom je záznam aj vo vizitácii z roku 1731) pre svojho otca za 400 zlatých, pričom v tejto sume je zahrnutý aj príspevok na obnovu demandického kostola. 23 Podľa K. Vargu sem nechal pochovať pravdepodobne svojich rodičov Jána Grasalkoviča ( 1716) a Zuzanu Egrešdiovú (Egresdy; 1724). 24 Otvorenie krypty v roku 2005 však neprinieslo očakávané výsledky. Nazdávame sa, že mecénkou financujúcou opravu kostola po požiari v roku 1776 (vo vizitáciách označovanou len ako manželka A. Grasalkoviča) bola tretia manželka Antona Grasalkoviča, Terézia Klobušická (1709 1781). Po smrti svojho manžela pokračovala v podpore umeleckej tvorby, zvlášť výstavby sakrálnych budov. 25 V polovici 19. storočia bol Kostol sv. Michala Archanjela značne poškodený, vyžadoval si obnovu veže, novú vnútornú i vonkajšiu omietku, výmenu okien. 26 Preto ho postupne v druhej polovici 19. storočia rekonštruovali. V roku 1867 bola obnovená strecha veže, interiér aj exteriér kostola. Rekonštrukciu hradili zo základiny ostrihomského prímasa Jána Simora, pričom náklady dosiahli sumu 900 zlatých. 27 Aj v ďalších rokoch sa sporadicky investovalo do údržby objektu, v roku 1877 bolo na opravu kostola vynaložených 11 zlatých a 69 denárov, 28 výmena okien a dverí stála v roku 1886 18 zlatých a 56 denárov. 29 V 20. storočí nadobudol interiér kostola nový vzhľad. Po Viedenskej arbitráži v novembri 1938 obec pripadla Maďarsku. Koncom druhej svetovej vojny boli fara i kostol poškodené. Chrám bol renovovaný v rokoch 1956 1957, interiér naposledy v roku 1997 a exteriér v rokoch 2002 2005. Na hlavnom oltári z 19. storočia sa nachádza polychrómovaná plastika sv. Michala Archanjela. Po bokoch oltára sú nástenné maľby apoštolov sv. Pavla vpravo a sv. Petra vľavo. Napravo v lodi sa nachádza oltár Panny Márie Lurdskej, vľavo Božského srdca Ježišovho. 30 Počas poslednej obnovy exteriéru bolo na južnej fasáde kostola prezentované novoobjavené gotické okno. Do jeho výplne umiestnili podobizeň sv. Damiána od Vladimíra Úradníčka inšpirovanú nástennou maľbou tohto svätca v sakristii Kostola sv. Františka z Assisi v Ponikách, ako reminiscenciu na začiatky osídlenia demandického chotára. Vraciame sa tak do stredoveku, keď boli Demandice späté so šľachtickým rodom Deméndiovcom, z ktorého radov vzišiel cirkevný hodnostár a kráľovský chirurg Ladislav. Bratia svätí Kozma a Damián sú patrónmi lekárov a najstaršia podoba latinského názvu Demandíc znela Damian, identická s latinskou podobou krstného mena Damián. Posledná obnova fasád v roku 2004 poskytla jedinečnú príležitosť po prvýkrát nahliadnuť do neznámej stavebnej minulosti chrámu a vytvorila podmienky na preskúmanie rozsahu zachovania predpokladaných stredovekých konštrukcií a získanie nových informácií o postupnom vývoji pamiatky. 31 Dodnes funkčná sakrálna stav- Detail výzdoby neskorobarokovej klenby lode Decoration detail on the nave s late-baroque vault Foto: KÖH Fotótár Budapest 13

Zreštaurovaný gotický portál južnej fasády lode Reconstructed gothic portal of the nave s southern façade Foto: M. Bóna Zreštaurované gotické okno južnej fasády lode s podobizňou sv. Damiána od V. Úradníčka Reconstructed gothic window of the nave s southern façade Foto: H. Žažová ba je situovaná na svahu uprostred obce (143 m n. m.). Ide o jednoloďový kostol s predstavanou západnou vežou, východne orientovaným presbytériom zakončeným plochým trojbokým polygonálnym záverom a od severu napojenou novodobou sakristiou. Zovňajšok kostola sa až na sakristiu od čias neskorobarokových prestavieb v podstate nezmenil a aj v jeho interiéri sa zachovali barokové pruské klenby a placka nad presbytériom. Staršia pamiatková spisba z polovice 20. storočia vnímala kostol z umeleckohistorického hľadiska ako objekt bez väčšej hodnoty. 32 Následkom toho nebol ani zapísaný do zoznamu štátom chránených kultúrnych pamiatok a nevenovala sa mu odborná pozornosť. Až Súpis pamiatok na Slovensku publikovaný v 60. rokoch 20. storočia upozornil na gotický pôvod stavby a jej vznik podľa viditeľného južného portálu zaradil do obdobia okolo roku 1400. 33 Posledný výskum fasád preukázal stredoveký pôvod stavby a zistil tiež rozsah zachovania jej konštrukcií. Z najstaršej sakrálnej stavby sa v hmote dnešného kostola zachovali obvodové murivá pôvodnej kostolnej lode s vonkajšími rozmermi 10,5 x 9 m. Múry hrubé 85 90 cm boli vymurované z lomového kameňa a dnes tvoria súčasť strednej a západnej časti kostolnej lode. Nárožia stredovekej lode boli armované pieskovcovými kvádrami, na ktorých sa zachovali zvyšky vápenných náterov, pričom podľa obnaženého základového muriva sa dnešný terén nachádza približne 30 cm pod úrovňou terénu v stredoveku. Sledovaním štruktúry muriva sa dospelo k poznatku, že na severnej fasáde kostolnej lode sa pôvodne nenachádzali žiadne okenné otvory. Zaujímavá situácia bola zistená na južnom priečelí, v ktorého strede sa pod odstráneným novodobým pilierom odkryl zamurovaný vysoký okenný otvor obdĺžnikového tvaru. Pravouhlé okno bolo lemované kamenným ostením. Jeho vonkajšiu profiláciu tvorilo celoobvodové široké skosenie a pravouhlá drážka, pričom svetlý otvor okna mal rozmery 120 x 36 cm. Okrem tohto jednoznačne primárneho okna sa na zvyšnej ploche južnej fasády nezistili žiadne zvyšky pôvodných okien. Menšie zamurované obdĺžnikové okno v západnej časti fasády bolo vybudované v neskoršom období, a to z rôznorodého stavebného materiálu obsahujúceho aj časť druhotne použitého ostenia so skosenou profiláciou. Je preto pravdepodobné, že na jeho mieste mohlo existovať pôvodne menšie okno presvetľujúce emporu a v neskoršom období bolo len zväčšené s využitím časti pôvodného ostenia. V dolnej časti južnej fasády bola sledovaná situácia okolo gotického portálu s polkruhovým nadpražím. Pod pravou zvislou časťou ostenia portálu bol v úrovni prahu odkrytý druhotne použitý kamenný článok. Na základe jeho profilácie pozostávajúcej zo šikmého skosenia s polihlancovým ukončením možno predpokladať, že ide o neskorogotickú zvislú časť ostenia rozobratého okna alebo portálu. Vychádzajúc z tohto nálezu a tehlovo-kamenného lôžka okolo ostenia portálu možno dnešnú polohu portálu pokladať za druhotnú a jeho osadenie do južnej fasády zaradiť s najväčšou pravdepodobnosťou až do obdobia neskorších barokových prestavieb. Nadzemné konštrukcie stredovekého presbytéria sa výskumom nezistili, lebo zanikli pri neskorších barokových prestavbách. Preto sa pri hľadaní opôr pre datovanie identifikovanej stredovekej stavby môžeme opierať len o zistené architektonické články. K jednoznačne primárnym prvkom patrí len veľké obdĺžnikové okno, ktoré bolo neobvykle situované v strede južnej fasády lode a slúžilo na presvetlenie samotnej lode. Svojím celoobvodovým širokým skosením s pravouhlou drážkou sa blíži oknám používaným predovšetkým v profánnej architektúre v období vrcholnej a neskorej gotiky. Použitie obdĺžnikového okna ako dominantného prvku južnej fasády kostolnej lode je zriedkavé a nabáda hľadať možný umelecký zdroj v kráľovských stavbách poslednej tretiny 14. storočia. V tomto období sa totiž okná s podobnou jednoduchou celoobvodovou profiláciou objavujú na viacerých kráľovských novostavbách, napríklad na vstupnom priečelí paláca z doby Ľudovíta I. na Trenčianskom hrade alebo na veľkých oknách kráľovských hradov vo Zvolene a Vígľaši, kde je celoobvodová profilácia so širokým skosením a drážkou obohatená o výžľabok. Možno predpokladať, že takéto profánne okno sa mohlo uplatniť aj na novostavbe demandického kostola krátko pred rokom 1397, keď sa kostol spomína prvýkrát, resp. okolo roku 1387, keď bola v Demandiciach podľa tradície založená farnosť. Predpoklad takéhoto datovania identifikovaných zvyškov stredovekého kostola by mal opodstatnenie najmä so zreteľom na fundátora stavby, ktorým v tom čase mohol byť Ladislav Deméndi. V poslednej tretine 14. storočia totiž zastával vysoké cirkevné funkcie a bol tiež kancelárom kráľovnej matky Alžbety a dvorným chirurgom kráľa Ľudovíta I. Takéto vysoké postavenie mu nepochybne umožnilo prizvať na výstavbu kostola v rodovej obci aj majstrov pracujúcich pre kráľovský dvor. 14

Či patril k pôvodnej výbave kostola aj zmienený južný portál, dnes situovaný v druhotnej polohe, s určitosťou nevieme. Polkruhové nadpražie a charakter profilácie kamenného ostenia ho umožňujú zaradiť do širšieho rozpätia 15. storočia, 34 takže o jeho progresívnejšom uplatnení na konci 14. storočia by sa mohlo uvažovať zrejme len pri fundácii stavby Ladislavom Deméndim. Na úrovni dnešného poznania sa tiež nedá vylúčiť, že portál súvisel až s mladšou neskorogotickou prestavbou kostola. Rovnako nie je isté, či súčasťou pôvodnej stavby bola klenba s úzkymi klinovými rebrami, ktorých zvyšky boli pri výskume nájdené v mladších barokových murivách. Úlohou budúceho výskumu preto bude zistiť ďalšie doklady, ktoré by pomohli nielen spresneniu doby vzniku, ale aj určeniu celkovej podoby tejto sakrálnej stavby. Mladšia neskorostredoveká úprava kostola bola identifikovaná v časti menšieho pravouhlého okna na západnej strane južnej fasády kostolnej lode. Celé okno vzniklo druhotným zasekaním do staršieho muriva, a to s veľkou pravdepodobnosťou na mieste pôvodného malého emporového okienka. Z neho by mohla pochádzať použitá časť ostenia z opracovaného pieskovca so skosenou profiláciou, pretože zvyšná časť nového okna bola vymurovaná z lomového kameňa a skosený profil bol vymodelovaný v omietke. S touto stavebnou etapou súvisí aj výskumom zistený nový omietkový plášť z hladenej svetlookrovej omietky. K časovému zaradeniu tejto úpravy neboli zistené žiadne chronologicky citlivé nálezy. Podľa charakteru emporového okna mohlo k nej dôjsť do konca stredoveku, keď boli v obci väčšinovým vlastníkom Deméndiovci. Tí na začiatku 16. storočia uskutočnili aj rozsiahlu neskorogotickú prestavbu neďalekého románskeho kostola v Hýbeci. K neskorogotickej prestavbe demandického kostola mohla patriť aj časť ostenia s ihlancovým nábežným štítkom, nájdeného v druhotnej polohe pod ostením portálu. Kde sa tento architektonický článok pôvodne nachádzal nie je známe, no s jeho uplatnením možno rátať nielen v hmote kostolnej lode, ale napríklad i v sakristii. O existencii klenutej sakristie sa dozvedáme až z opisu kostola z roku 1697, pričom k jej zániku došlo v polovici 18. storočia počas rozšírenia kostolnej lode. Nasledujúca tretia stavebná etapa súvisí s novovekými úpravami kostola v prvej tretine 18. storočia. Z vyššie uvedených písomných prameňov vieme, že niekedy po roku 1718 sa začína s výstavbou veže, v ktorej klenutom prízemí bola miestnosť pre chudobných. V roku 1724 bola v lodi zahĺbená priestranná šesťdielna krypta rodiny Grasalkovičovcov 35 a ešte pred rokom 1731 položená nová dlažba a celý kostol bol vybielený a doplnený novým mobiliárom. Štvrtá stavebná etapa je pokračovaním barokových prestavieb a podľa písomných prameňov sa uskutočnila v tretej štvrtine 18. storočia. Na základe výsledkov archívneho a terénneho výskumu možno tvrdiť, že krátko po roku 1750 došlo k asanácii stredovekého presbytéria aj sakristie a k predĺženiu kostolnej lode o 5 m smerom na východ. Predĺženú a mierne zvýšenú loď zároveň ukončili novým priestrannejším presbytériom so stlačeným polygonálnym záverom. Starší drevený strop lode nahradili tri polia pruskej klenby, ktorej prístenné pilastre zaslepili jazvy po odstránenom stredovekom presbytériu, ako i otvor stredovekého okna na južnom priečelí. Samotné presbytérium bolo zaklenuté českou plackou. V západnom ukončení lode, na mieste drevenej empory, vyrástla nová murovaná empora a zrejme súčasne s jej výstavbou bol na južnú fasádu lode premiestnený stredoveký portál z podvežia, kde ho nahradil nový širší vstup. O presvetlenie lode aj presbytéria sa postarali veľké okná so segmentovými záklenkami a staršiu asanovanú sakristiu nahradila nová v severnom susedstve presbytéria. Tá stála ešte v 60. rokoch 20. storočia a podľa dobového nákresu mala vonkajšie rozmery 5 x 4,5 m. 36 Pravdepodobne v dôsledku proporčných zmien zväčšenej kostolnej lode sa pristúpilo aj k úprave a nadstavbe staršej barokovej veže. Prezrádzajú to opäť písomné pramene, podľa ktorých bola veža ešte v roku 1767 neukončená a vybudovaná len do určitej výšky. Kedy stavbu dokončili presne nevieme. Avšak v roku 1776 sa uskutočnila celková obnova požiarom poškodeného kostola, keď veža získala novú cibuľovitú strechu. Vtedy okrem opravy striech preomietli celú stavbu. Doterajším terénnym výskumom sa etapizácia výstavby veže nepreukázala a možno preto len predpokladať, že jej novšou nadstavbou mohla byť horná odlišne stvárnená časť rámovaná lizénami a zakončená profilovanými rímsami vymedzujúcimi iluzívne hodiny. K zmene cibuľovitého tvaru strechy veže na dnešný ihlancový dochádza zrejme počas rekonštrukcie kostola v roku 1867, keď sa podľa písomných záznamov pristúpilo nielen k opätovnej obnove strechy veže, ale aj celého exteriéru a interiéru stavby. Najmladšie novodobé úpravy kostola v 20. storočí mali za cieľ odstrániť čoraz častejšie statické poruchy. Napriek snahe o ich eliminovanie prístavbou štyroch oporných pilierov k lodi sa postup statických porúch nezastavil a po reali- Kostolná veža po obnove v roku 2006 Church tower after renovation in 2006 Foto: V. Kotruszová 15

Erb Gostoniovcov Coat of arms of the Gosztonyi family Erb Grasalkovičovcov Coat of arms of the Grassalkovich family Reprofoto: H. Žažová zovaní nedávnych statických opatrení v podkroví boli v roku 2004 nefunkčné piliere odstránené. Výsledky archívneho a terénneho výskumu Kostola sv. Michala v Demandiciach ukázali význam a potrebu terénneho výskumu, ako aj efektívnosť interdisciplinárnej spolupráce pri interpretácii nových zistení. Napriek tomu, že doterajší výskum nemohol priniesť jednoznačnú odpoveď na všetky otázky týkajúce sa vzniku a celkovej podoby stredovekého predchodcu dnešnej stavby, poukázal na možnosť, že vďaka postaveniu Ladislava Deméndiho na kráľovskom dvore mohla v rodovej obci na sklonku 14. storočia vzniknúť umelecky progresívna sakrálna stavba, ktorej podobu neskôr zahladil väčší neskorobarokový chrám. Poznámky 1/ LÁSZLÓOVÁ, H.: História obce do roku 1918. In: LÁSZLÓOVÁ, H. a kol.: Demandice. Nové Zámky: Crocus, 2002, s. 37, 47 50, 54 55. 2/ GYÖRFFY, Gy.: Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza. II. zv. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1987, s. 265. 3/ Magyar Országos Levéltár Budapest, O 69, Acta post advocatos, Fasc. 51, No. 6, fol. 60. 4/ SEDLÁK, V. (Ed.): Monumenta Vaticana Slovacae. I. Trnava Romae: Institutum historicum Slovacum, MMVIII, s. 23, č. 187. Do súpisu sa nedostali ani mnohé iné farnosti, ktoré vtedy bezpečne existovali. 5/ PÉTERFFY, C.: Sacra concilia ecclesiae romano-catholicae in regno Hungariae. II. zv. Posonii, 1742, s. 270. 6/ HUDÁK, J.: Patrocíniá na Slovensku (súpis a historický vývin). Bratislava: Interná tlač Umenovedného ústavu Slovenskej akadémie vied, 1984, s. 176. 7/ BAKÁCS, I.: Hont vármegye Mohács előtt. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1971, s. 36, 133. 8/ LÁSZLÓOVÁ, História obce do roku 1918, ref. 1, s. 40. 9/ BUNYITAY, V.: A váradi püspökök. A püspökség alapításátől 1566. évig. Nagyvárad, 1883, s. 205. 10/ PESTY, F.: Hont vármegye és kiegészítések. Szentendre, 1984 (Deménd, szerkeztette Paczolay Elek, 1865), s. 85; BOROVSZKY, S. (ed.): Magyarország Vármegyei és Városai. Hont vármegye. Budapest (1906), s. 37 aj MEZŐ, A.: Patrocíniumok a középkori Magyarországon. Budapest: METEM, 2003, s. 282 a ďalšie na základe Universalis schematismus... pro anno 1842/3, Budae, s. 28. 11/ MELNÍKOVÁ, M.: O stave cirkevnej organizácie na Slovensku začiatkom 16. storočia. In: Slovenská archivistika. Roč. XXX, 1995, č. 2, s. 135. 12/ KARÁCSONYI, J. KOLÁNYI, F. (ed.): Monumenta ecclesiastica tempora innovatae in Hungaria religionis illustrantia. IV. zv. Budapest, 1909, s. 31, č. 29. 13/ BUCKO, V.: Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564. Bratislava, 1939, s. 227. 14/ Primási Levéltár Esztergom (ďalej PLE), Liber visitationis 11, fol. 68 (1697). 15/ PLE, Liber visitationis 15a, fol. 89 (1713). 16/ PLE, Liber visitationis 19, fol. 125 126 (1731). 17/ PLE, Liber visitationis 38a, fol. 187 188 (1754). 18/ PLE, Liber visitationis 93, fol. 114, 116 (1761). 19/ PLE, Liber visitationis 116, fol. 6v, 83 (1767). 20/ Rímskokatolícka cirkev, Farnosť sv. Michala Archanjela Demandice (ďalej len Farnosť Demandice), Visitatio Canonica Ecclesiae Parochialis Deméndiensis Anno Domini 1779 (odpis), fol. 1 32. 21/ Farnosť Demandice, Visitatio Archi-Diaconalis Ecclesiae Deméndiensis Anno 1812 die 12 Maii peracta (odpis), fol. 1, 7. 22/ VARGA, K.: A gödöllői kastély évszázadai. Budapest: Műemlékek Állami Gondnoksága, 2003, s. 32, 101, 117, 280. 23/ DÁVID, F.: Az idősebb Grassalkovich Antal jegyzéke egyházi építkezéseiről, 1771-ből. In: TAKÁCS, I. (ed.): A Magyar Nemzeti Galéria Évkönyve. Budapest, 1991, s. 228. 24/ VARGA, A gödöllői kastély évszázadai, ref. 22, s. 117. 25/ VARGA, A gödöllői kastély évszázadai, ref. 22, s. 121. 26/ Farnosť Demandice, Visitatio Archi-Diaconalis Ecclesiae Deméndiensis Anno 1812 die 12 Maii peracta (odpis), fol. 2. 27/ Farnosť Demandice, Inventarium Ecclesiae Deméndiensis, Filialium Százd, Hébecz, Magyarad ab anno 1866 item Elenchus Librorum Parochialium, fol. 2, 7. 28/ Farnosť Demandice, Protocollum Rationum Ecclesiae parochialis Deménd, eidemque canonicae unitarum filialium ab anno 1863... pro anno 1877. 29/ Farnosť Demandice, Protocollum Rationum Ecclesiae parochialis Deménd, eidemque canonicae unitarum filialium ab anno 1863... pro anno 1886. 30/ O vybavení Kostola sv. Michala Archanjela v druhej polovici 20. storočia viac údajov obsahuje brožúra: REŠKO, A. ŠTUTIKA, J. LÁSZLÓOVÁ, H.: Demandice. Pozoruhodnosti. Komárno: Vydavateľstvo KT, 2001, s. 8 9. 31/ Výskum uskutočnili Ing. arch. Martin Bóna a Ing. arch. Vladimíra Kotruszová z osobnej iniciatívy realizátorov a záujmu správcu farnosti Mgr. Dušana Dúbravického. Obsiahlejšie informácie z výskumu vrátane archívneho uskutočneného PhDr. Henrietou Žažovou, PhD. sú publikované v štúdii: BÓNA, M. KOTRUSZOVÁ, V. ŽAŽOVÁ, H.: Kostol sv. Michala Archanjela v Demandiciach. In: Dějiny staveb. Sborník příspěvků z konference Dějiny staveb 2009. Plzeň: Klub Augusta Sedláčka, 2010, s. 97 106. 32 / Popis kostola od Márie Komlóšovej z roku 1956. Archív Pamiatkového úradu Slovenskej republiky Bratislava, Zbierka základných výskumov, sign. Z-447, s. 1. 33/ Súpis pamiatok na Slovensku. I. zv. Bratislava: Obzor, 1967, s. 288. 34/ Za cenné konzultácie k architektonickým článkom ďakujeme PhDr. Z. Váchovi, PhDr. Š. Oriškovi, CSc., doc. PhDr. F. Gabrielovi, CSc., JUDr. J. Varhaníkovi, PhDr. M. Kvasnicovej, PhD. a ďalším. 35/ 12. 7. 2005 sa pod vedením Mgr. Tibora Pálinkása uskutočnil obhliadkový prieskum krýpt, ktorý popri severnom základovom múre lode identifikoval priebežnú spojovaciu chodbu a na ňu napojené dva klenuté priestory so zvyškami rakiev. 36/ Pôdorys sakristie zachytáva náčrt kostola od Radmily Ondreičkovej z roku 1964 v Archíve Pamiatkového úradu Slovenskej republiky Bratislava, Zbierka schematických zameraní, sign. V-6639. 16