MI ÚJSÁG? [ M I Ú J Š Á G? ČO JE NOVÉHO?] FARSKÉ HODY: S KAČICOU ČI BEZ?! Časopis farského spoločenstva v Kostolnej pri Dunaji VIII. ročník, 35. číslo október 2012 Az egyházfai plébániaközség lapja VIII. évfolyam, 35. szám 2012. október V týchto dňoch, pri prechádzke po svojom rodisku, som si všimol plagáty s nápisom Karloveské hody, ktoré informovali o tom, že bude zábava, burčiak, hudba, víno... Hody, ktoré pre mnohých znamenajú iba naplnené brucho. V skutočnosti však ide o oveľa viac. Hody, ktoré sa slávia z príležitosti osláv titulu (patróna) kostola, boli v minulosti vždy nevšedná udalosť. Hody, ktoré sa nazývali aj odpust. Pripadá mi to tak, že my ľudia sme dnes ako rozhýčkané malé deti, ktoré načahujú ruky vždy len za čerešničkou na torte. To, čo je naokolo si nevšímame. Chceme si len užívať, a vyberať to najpríjemnejšie, k čomu dočiahneme. Život však nie je len o šľahačke, marcipánoch, alebo kačiciach... Dobre vieme, hoci nato zabúdame, že stačí v živote letmý vetrík, a už sa naše vysnívané predstavy rozplynú... Stačí jedna lekárska správa, alebo chvíľka nepozornosti za volantom..., a všetko sa zrazu zrúti ako domček z kariet. Hody, resp. odpust znamená aj to, že si viem podať ruku so susedom a viem povedať Bohu odpusť, prosím..., že viem zbúrať múry rozdelenia, ktoré som si počas uplynulých mesiacov okolo seba vybudoval... My kresťania, katolíci to robíme okrem iného aj vo sviatosti zmierenia. Upraceme si nielen dvor, dom, ale aj srdce. Potom máme dôvod na skutočnú hostinu, hody, pozvanie hostí. Potom nám aj obed i život lepšie chutí. S prianím veľkých Božích milostí, Váš farár, Pavol Gajdoš Bronislava Szikhartová, 13 rokov, Kostolná pri Dunaji 35. ČÍSLO/SZÁM
MI ÚJSÁG? 2 35. číslo/szám Desatoro Nebudeš mať iných bohov Keď sa povie Desatoro, tak neveriacemu snáď napadne na myseľ slovo moralizovanie alebo dokonca obmedzovanie slobody. Mladším veriacim to môže evokovať otázku z náboženstva, a tým starším možno samozrejmú vec, o ktorej sa snáď ani netreba baviť, veď veriaci predsa Desatoro žijú. Myslím si, že jeden z dôvodov pre neveriacich na odmietavý postoj voči Desatoru (a vôbec všetkým božím veciam) je strach zo straty slobody a straty pozemských dobier, ktorých by sa museli vzdať, ak by sa dali na cestu, ktorú im ukazuje kresťanstvo. Život v Pravde, na ktorý nás pozýva Ježiš však ukazuje pravý opak len takto môžeme žiť plnšie a plnohodnotnejšie. Generácii birmovancov sú mnohokrát viera a Boh podávané ako zbierka otázok a odpovedí, ktoré treba vedieť. Ale Boh sa nedá vtesnať do zbierky príkladov Boh pozýva žiť hlboké vzťahy nielen s ním, ale aj s ľuďmi. A toto by mohlo byť tejto skupine veľmi blízke. Nik opravdivejšie a čestnejšie nenabáda na vzťahy a priateľstvá ako Ježiš Kristus. Ak si ako protiklad zoberiem filmy, rôzne tlačené médiá, rozhlas, niektoré internetové stránky, často nám hovoria polopravdy, zavádzajú, hovoria lichotivé slová, v mene slobody šliapu aj po tých najvyšších hodnotách, nemajú úctu k žene, nemajú úctu k životu, nemajú úctu k starším, a to len preto, aby získali popularitu, peniaze, moc Boh robí niečo úplne odlišné. Nehovorí nám vždy to, čo chceme počuť, neklame nás, aby nás získal klamstvom. Kladie na nás neľahké požiadavky, vyžaduje si výlučnosť, záväzok, chce nás celých, je skrátka náročný, ale pravdivý a pevný nemenný. Ak sa držíme jeho odporúčaní (asi príjemnejšie znejúce slovo ako prikázanie ), tak nás čaká odmena. Odmena až v nebi? To tiež. Ale Boh v Biblii hovorí o odmene už tu na zemi, ale aj o treste, ak jeho odporúčania neplníme. Ak sa nad Desatorom úprimne zamyslíme, tak by sme mali uznať, že je to naozaj skvelý plán pre šťastný a pokojný život už tu na zemi Boh pomáha človeku usporiadať si hodnoty, aby sa mu dobre vodilo. Myslím si, že nielen mladí ľudia, ktorí hľadajú seba a svoje miesto v spoločnosti potrebujú pevný bod, od ktorého sa môžu odraziť na svojej ceste k poznaniu sveta. Ak sa niektorým skúseným kresťanom zdá, že Dekalóg je už nezáživná téma, tak hlbšie štúdium a duchovné príhovory rôznych vychytených kazateľov by nás snáď mohli príjemne prekvapiť a posunúť zas o čosi ďalej v duchovnom živote. Aj keď to možno znie ako klišé, ale väčšina našich pádov a problémov v našich životoch súvisí s nedodržiavaním božích odporúčaní. Chudoba, hlad, nenávisť, rozvody, neúcta k starším, potraty, eutanázie... sú výsledky nedodržiavania božích odporúčaní. Prvé z nich znie: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania. Keby Boh neexistoval, bolo by všetko dovolené (Dostojevskij). Toto prvé prikázanie udáva hodnotu a podstatu všetkým ostatným prikázaniam. Usporadúva hodnoty. Ak sa budeme pevne držať tohto príkazu odporúčania, tak zvyšné budú pre nás samozrejmosťou.
MI ÚJSÁG? 3 35. číslo/szám Pre neveriacich je toto prikázanie ťažko priechodné, keďže existenciu Boha sa boja pripustiť. Tí prístupnejší vedia uznať aspoň zvyšok Dekalógu ako súbor morálnych pravidiel. Pre veriacich je však požiadavka Boha na jeho výlučné postavenie zdanlivo jednoduchá. Niekedy veriaci budia dojem, akoby sa ich to ani netýkalo však my v Boha veríme, my sa modlíme, do kostola chodíme, aj sväté prijímanie prijímame, toto prikázanie máme zvládnuté už dávno, ideme ďalej. Je tomu naozaj tak? Je to také jednoduché a samozrejmé? Nemáme už čo vylepšovať na našom vzťahu voči Bohu? Na tieto, možno provokačné, otázky nám pomôže nájsť odpovede zámerne už uvedené dlhšie znenie prvého božieho prikázania. Neurobíš si modlu Pri čítaní Biblie môžeme nadobudnúť nesprávny dojem, že časy modlárstva sú už dávno za nami. To, ale nie je pravda. Modlárstvo v rôznych podobách existuje aj dnes, a to najmä v rafinovaných podobách. V mnohých odborných článkoch sa môžeme dočítať o deštruktívnom pôsobení rôznych siekt a kultov. Toto je však často ľahšie pozorovateľná oblasť opustenia prvého prikázania, aj keď v mnohých prípadoch sú začiatky veľmi nevinné a obeťami týchto siekt a kultov sú neraz aj veriaci kresťania alebo ich deti. Nie sú to však iba kulty sekty, ktoré si vyžadujú osobné členstvo a účasť. Modlárstva sa dopúšťame aj tým, ak veríme všelijakým amuletom, talizmanom, horoskopom, kameňom, minerálom, rituálom... Zdá sa Vám to za vlasy pritiahnuté? Je zarážajúce, že ľudia, ktorí sú v iných oblastiach veľmi kritickí a triezvo uvažujúci, bez problémov zájdu k veštici, nosia na krku zavesené znamenie zverokruhu, na kočíku majú priviazanú červenú mašľu, veria všelijakým nezmyslom a pohanským rituálom. Časť zo spomínaných vecí je totálnym nezmyslom, a niektoré fungujú. Medzi úplné nezmysly by som zaradil znamenia zverokruhu. Ak niekto verí, že jeho život je ovplyvňovaný, resp. ovládaný polohou hviezd (v skutočnosti ich svetla, lebo hviezdy majú úplne inú polohu), tak to má v živote dosť ťažké aj ako neveriaci... Prečo to spomínam? Sám som dostal k birmovke ako dar zlatý prívesok s vyobrazením môjho znamenia zverokruhu áno k birmovke dobre čítate. Veriacemu kresťanovi nemôže visieť na retiazke krížik aj znamenie nemôže slúžiť dvom pánom. Buď máme od Boha slobodu, alebo je náš život závislý od nejakých svetielok na oblohe. Podobnou iracionalitou je spájanie mien osôb s ich vlastnosťami. Veriť tomu, že klopkaním na drevo nezahovorím niečo, je tiež istou formou modlárstva indiáni takto totiž vyháňali zo stromu (z dreva) zlého ducha tomu dnes snáď nikto neverí. Veriť tomu, že nejaký kameň má špeciálne účinky, ak ho budem nosiť, tak to patrí skôr do rozprávok sme však svedkami toho, že kupujúcimi sú nielen neveriaci... A čomu veria rodičia ratolesti, ktorú vezú z kostola v kočíku s okázalo uviazanou červenou (prečo nie napr. čiernou alebo zelenou) mašľou? To ich má akože ochrániť? Ako? Čáry máry fuk? Dokonca už je v móde nosenie červenej nitky, resp. náramku ako talizmanu. Prečo? Pre istotu? Viete, že toto nosenie má svoj pôvod v kabale (ezoterickej odnože judaizmu)? Tak komu alebo čomu vlastne veríme? Komu alebo čomu sa vlastne priamo alebo nepriamo klaniame? V predaji v rôznych obchodoch sú aj rôzne symboly pohanských bôžikov. Treba byť obozretní, aký symbol si dáme do svojho domova. Potom sú tu ešte niektoré nekresťanské (rozumej pohanské) rituály, ktoré ku podivu, fungujú napr. také kyvadielko alebo rituál s uhlíkmi. Sú to asi najpoužívanejšie praktiky pri urieknutí alebo skapaní z očí. Ak reálne niekto je pod vplyvom niečoho duchovného (bolo by to na samostatný článok), tak nemôže predsa pomôcť magické kyvadielko. Ale, ak pomôže, tak na mieste je predsa otázka: Prečo? Ak je to vplyv Zlého ducha, keďže následky sú negatívne, tak si musíme prizvať na pomoc Ducha Svätého, a nie zlým zlé vyháňať. Často si ani kresťania neuvedomujú s ako vážnymi a nebezpečnými vecami sa zahrávajú otázkou je, dokedy to bude bez následkov, resp. či si tie následky vôbec všimnú. V pohanských náboženstvách je mnoho praktík, ktoré naozaj fungujú a nemajú z vedeckého pohľadu žiadne logické vysvetlenie pre kresťana je to vždy výzva k tomu, aby bol bdelý a nedal sa zlákať vidinou rýchleho úspechu. Jednou z takýchto lákavých oblastí je aj alternatívna medicína, rôzni pochybní ľudoví liečitelia a samozvaní proroci. Vždy sa ich treba pýtať akou mocou liečia obrázky Panny Márie a svätých ešte neznamenajú, že majú tento dar uzdravo- Pokračovanie na 4. strane
MI ÚJSÁG? 4 35. číslo/szám Pokračovanie zo strany č. 3 vania od Boha. Po Sviatku všetkých svätých sa na nás z médií vyrútia zas o čosi agresívnejšie a prefíkanejšie reklamy na blížiace sa Vianoce. Ako to súvisí s našou témou? Jednoducho. Miroslav Žbirka o tom už spieva niekoľko desaťročí: Obchodný dom, to je vlastne novodobý chrám, V ňom tovaru sa klaniame a ten sa klania nám. Obchodný dom, to je vlastne našich túžob zrkadlo, Načo nám to všetko treba, minule ma napadlo... Áno, častokrát aj veriaci podliehajú zbožšťovaniu materiálnych dobier, často na úkor dobier duchovných. Takže zdravý odstup od vecí je tiež výzvou z Desatora, čo sa však obchodníkom asi nebude veľmi páčiť. Táto oblasť je však stále akosi dosť viditeľná, aj keď nie vždy a nie každému. Pri rôznych prípadoch nesprávnej úcty k niečomu je jedno spoločné. Diabol je perfektný klamár. Vie veľmi dobre napodobňovať kde čo. Je ochotný aj akože uzdraviť niekoho, len aby ho získal na svoju stranu. Je na nás, do akej miery budeme obozretní a vyzbrojení božou ochranou. Najúčinnejšia obrana voči Zlému je stav posväcujúcej milosti, modlitba a pokora. Prajem Vám aj sebe trpezlivosť a radosť z očisťovania sa od nánosov zlozvykov a povrchnosti, ktoré sa možno zdajú banálne, ale časom môžu prerásť do nebezpečných rozmerov. Nech je pre nás Desatoro nielen výzvou na čistý a mravný život, ale najmä prostriedkom ako žiť svoj život dôstojnejšie, plnohodnotnejšie tak ako to od nás chce samotný Boh. Život podľa tohto nesmrteľného Dekalógu je na úžitok nielen nám, ale zabezpečuje pokojné spolunažívanie celému nášmu okoliu. Martin Šiška, 34 rokov, Hrubý Šúr Zapojte sa aj vy do Sviečky za nenarodené deti! V deň, keď si budeme spomínať na našich drahých zosnulých, spomeňme si aj na zomrelé nenarodené deti. Zjednoťme sa večer 2. novembra v modlitbe za zomrelé nenarodené deti a v úmysle za ochranu života. Svoje modlitby prednesme pred nemocnicami, kde sa vykonávajú umelé potraty a na iných vhodných miestach. Spomienku na nenarodené deti môžeme vyjadriť aj umiestnením horiacich sviečok v oknách našich domovov a zakúpením sviečky za nenarodené deti. Viac na adrese: www.forumzivota.sk/sviecka-za-nenarodene-deti, prípadne sa obráťte na farský úrad. Výstava porušujúca ľudskú dôstojnosť Fórum života upozorňuje občanov Slovenska na výstavu The Human Body Exhibition, ktorá hrubým spôsobom porušuje ľudskú dôstojnosť človeka. Upozorňujeme predovšetkým rodičov školopovinných detí, ale aj pedagógov pôsobiacich na školách, aby nepodľahli cielenej reklame, v ktorej sa samotný človek stal predmetom biznisu a bojkotovali túto výstavu. Výstava, ktorá prebieha v termíne od 24. 8. 2012 do 25. 11. 2012 v bratislavskej Inchebe, je tvorená exponátmi, ktoré pozostávajú z reálnych ľudských tiel upravených metódou plastinácie. Telá sú figurované v rôznych pozíciách, upravené z veľkej časti bez pokožky tak, aby boli vidieť vnútorné tkanivá, najmä svalové. Sme presvedčení, že takéto prezentovanie mŕtvol je z viacerých dôvodov neetické. Spomenieme aspoň tie najhlavnejšie výhrady: ľudské telo nemôže byť zdrojom zisku; s ľudským telom sa nesmie nakladať spôsobom odporujúcim ľudskej dôstojnosti; vyvstávajú pochybnosti o dobrovoľnosti darcov pre úpravu ich tela po smrti (napr. v prípade ženy v pokročilom štádiu tehotenstva); údajný výchovný charakter výstavy je veľmi sporný, keďže na výstave úplne absentuje etický rozmer a ľudské telo je predstavované ako exponát vec.
MI ÚJSÁG? 5 35. číslo/szám Cirkev odmieta Halloween pre pohanské prvky Pamiatka zosnulých patrí k tradičným kresťanským sviatkom, počas ktorých mnoho ľudí vzdáva hold svojim predkom a zamýšľa sa nad vlastnou existenciou. Zo Západu však k nám v posledných rokoch preniká Halloween, ktorý je vyslovene komerčnou záležitosťou, a preto ho väčšina, najmä starších ľudí odmieta. však podľa neho oficiálne stanovisko k fenoménu Halloween nevydala. Podľa bývalého hovorcu Konferencie biskupov Slovenska, Mariána Gavendu, prináša Halloween odvrátenie sa od najzákladnejšej otázky, čiže otázky smrti, ktorá zaväzuje človeka, aby sa nad sebou zamyslel. Úcta k zosnulým mala v kresťanstve vždy vyváženú formu, hovorí. V niektorých Počas sviatkov by sme mali rozmýšľať o živote a smrti, myslí si Ondrej Garaj, predseda Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt. Trh a marketing spojený s Halloweenom odvádzajú podľa neho pozornosť od hlbších myšlienok. Pod vplyvom hollywoodizácie má Halloween v niektorých extrémnych prípadoch okultný nádych, upozorňuje Garaj. Najmä skutočnosť, že z fenoménu smrti sa vytvára šou a zábava, môže mať podľa neho vážne existenčné následky. Tajomník Ekumenickej rady cirkví SR Ondrej Prostredník sa nazdáva, že Halloween prenikol do slovenského prostredia z USA spolu s inými kultúrnymi elementmi. Treba si uvedomiť, že to nie je sviatok, ktorý pochádza z kresťanskej tradície a odkazuje na rôzne nekresťanské prvky, tvrdí Prostredník. Zvlášť zaujímavý je podľa neho spôsob, ako upozorňuje na existenciu duchov. Treba sa zamyslieť nad tým, že keď prijímame iné prvky, mali by sme byť kritickejší a všímať si len to dobré a hodnotné, dodáva Prostredník. Samotná evanjelická cirkev kultúrach sa uctievanie mŕtvych preháňalo, alebo sa, naopak, podceňovalo. Podľa Gavendu majú sviatky Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých humánny rozmer aj pre neveriaceho človeka, pretože prinášajú zamyslenie sa nad hrobom zosnulých, spojené s prejavmi úcty a vďaky. Naproti tomu predstavuje Halloween kultúrne a duchovné ochudobnenie človeka, dodáva. Katolícka cirkev podľa neho zdôrazňuje pozitívne aspekty úcty k zosnulým a kontinuitu v pokračovaní tejto tradície. Detský psychológ Štefan Matula sa obáva, že Halloween môže mať na naše ratolesti negatívny vplyv. U bojazlivých detí môže vyvolať nepríjemné následky, upozorňuje Matula. Podľa neho je Halloween iba kšeft. Vnucujú sa nám cudzie veci, pričom to podstatné a tradičné nám potom často uniká, dodáva. Dalibor Skladan Prevzaté: http://www.obroda.sk/clanok/17791/
MI ÚJSÁG? 6 35. číslo/szám Paxy László élete és hagyatéka Paxy László 1920. október 31-én született Zsitvabesenyőn, Udvardon nevelkedett. Középiskolai tanulmányait a Szent Benedek-rendi gimnáziumban, Komáromban végezte. A magyar kisebbség által önerőből létrehozott és fenntartott Mariánum iskolai kollégiumban kapott elhelyezést. 1939. június 18-án érettségizett. 1939 őszétől a Szent István királyról nevezett esztergomi ősrégi érseki papnevelőintézet hittudományi főiskolájának hallgatója lett. 1942. július 1-jétől augusztus 31-ig a székesfehérvári honvéd csapatkórházban teljesített katonai szolgálatot. Esztergomban szentelték pappá 1944. június 18-án. Serédi Jusztinián esztergomi érsek 1944. augusztus 21-én nevezte ki Nagymarosra hitoktatónak, ahol 1944. november végéig működött. Kápláni tevékenységének állomásait és az egyes helyeken eltöltött időszakokat, a rendelkezésre álló dokumentumokból napra pontosan össze lehet állítani. Az általa összeírt, két változatban fennmaradt jegyzékben, amely szolgálati idejének a meghatározásához szolgáltathatott alapot, az 1945-ös és 1946-os évekre vonatkozó adatok ellentmondóak, illetve hiányosak. Az egyik jegyzékben szerepel a pozsonyszentgyörgyi internálótáborban eltöltött két hónap, 1946. szeptember 2-tól 1946. december 1-jéig. Ez azonban a másik, a jelek szerint összesített információkat tartalmazó iratból hiányzik. Szerintem a meghurcoltatására utaló adatokat tudatosan hagyhatta ki, inkább a sérelmeket nem feszegette, hiszen a létező szocializmus idején csak problémái adódhattak volna a felettes, az egyházat ellenőrző hatóságoknál. Nyitott kérdés marad az is, hogy 1989 után kérte-e rehabilitálását. Kápláni tevékenységét az Alsó-Garam menti Kőhídgyarmaton kezdte 1944. december 1-jén, ahol 1945. február végéig maradt. Második kápláni működési helyszíne, ahová az érsekújvári érseki biztos nevezte ki, Komját községe volt. Ezt az első jegyzékből kihagyta vagy elfelejtette bejegyezni. A háborús megpróbáltatásokat Nagymaroson, Kőhídgyarmaton és Komjáton élte át. Komjáton rövid időt, három hónapot töltött, utána Nagyölvedre helyezték. Éppen a nagyölvedi állomására szerepeltetett kétféle időpontot. Az egyik szerint 1945. február 26-tól volt Nagyölveden, míg a másik adat ezt május 31-re teszi. Zsitvaapáti állomásánál is két dátum szerepel (1946. november 15. és szeptember 1.). Ezek az ellentmondó adatok szerintem visszavezethetők az internálótábor okozta időbeli anomáliára. 1947. szeptember 1-jén kapta meg első plébániáját, a Korpona melletti színtiszta szlovák Felső-Sipéket. A szlovák nyelvű pasztorációs munka komoly kihívás volt a számára. Már az előző helyeken, Komjáton és a nagyölvedi plébániához tartozó Kuralon is a szlovák hívek többséget alkottak, így a nyelvi környezet számára nem okozhatott gondot. Sipéken azonban plébánia volt, nagyobb elvárásokkal és feladatokkal. Ebből az időszakból maradtak fenn kétnyelvű, szlovák és magyar prédikációi, amelyeket először magyarul írt meg, majd lefordíttatta őket, illetve fokozatosan ő is fordítani kezdett. A hagyatékában található szlovák nyelvkönyvet talán erre a célra használhatta. 1954. június 1-jétől új helyre, immár magyar nyelvterületre a Párkány melletti Helembára nevezték ki. A Lévához közeli Újbarsra 1958 elején került. Következő működési helye 1966. május 1-jétől Pozsonyeperjes lett, ahonnan 1974-ben került Egyházfára. Haláláig, 2002. november 11-éig egyházfai plébános volt. Újbarson temették el. Szeretett írni. Vallási, valláserkölcsi írásai, elmélkedései a szlovákiai
MI ÚJSÁG? 7 35. číslo/szám magyar katolikusok hetilapjában, a Reményben, illetve az Új Szóban jelentek meg. Az önéletrajznak tekinthető Testvérek Krisztusban, az anekdotafüzérként jellemzhető Régi és új históriák, valamint a hit kérdéseivel foglalkozó Arccal vagy háttal Isten felé című könyvek szerzőjeként ismert. Életéről és sorsáról a Magvetők életútja című kötetben vallott. A hagyaték 2004 elején került a Vágsellyei Levéltárba, jelenleg még csak az iratrendezés valósult meg. Az iratanyag nagy terjedelműnek látszik, hiszen az 55 doboz több mint 5 iratfolyómétert tesz ki, azonban ennek az anyagnak a döntő hányadát folyóiratok, újságok és egyéb periodikák alkotják. A tulajdonképpeni hagyaték, az iratrendezés előtt, 8 dobozba került. Valószínűnek tartom, hogy nem minden irat került be a levéltárba, hiszen pl. könyveinek kéziratai és prédikációi töredékesek, az utóbbiak csak 1974-ig maradtak fenn és évenkénti megoszlásuk is szembetűnően aránytalan. Az iratok tartalmuk, információik szerint öt nagyobb témakörbe csoportosíthatók: 1. Személyes vonatkozású iratok (családi levelezés, okmányok, igazolványok, képes- és üdvözlőlapok, hivatali ügyintézés iratai, magánlevelezés és hitélet). 2. Egyházi adminisztráció iratai (a nagyszombati apostoli adminisztratúra levelei, homíliák). 3. Prédikációk és egyéb kéziratok. 4. Szlovákiai magyar vonatkozású iratok. 5. Különböző egyházi és világi folyóiratok, újságok, újságkivágatok. A legértékesebb iratok közé a személyes jellegűek mellett az iskolai okmányok és az igencsak bőséges számban fennmaradt főiskolai latin és magyar nyelvű jegyzetei tartoznak. Az egyházi kinevezések és a működési helyek dokumentumai is megmaradtak. A szlovák hívek körében szerzett elismerés jeleiként értelmezhetők azok a hivatalos igazolások, amelyeket a Kurali és Komjáti Helyi Nemzeti Bizottság állított ki a számára, és nem utolsó sorban az a dokumentum, amely a hontteszéri szlovák szülők Paxy melletti kiállásáról tanúskodik. A hagyaték tartalmazza a zsitvaapáti, felső-sipéki, helembai, újbarsi, pozsonyeperjesi és egyházfai kinevezések eredeti iratait is. Nagyon érdekesek és értékesek a Sinkovits Imréhez kötődő emlékek, levelek, fényképek, valamint az első kötetével kapcsolatos ajánlások és levelezés Hetényi Varga Károllyal, és főleg a könyveivel kapcsolatos gratulációk, amelyek Göncz Árpádtól, Antall Józseftől, Paskai Lászlótól és Seregély Istvántól származnak. Nagy számban vannak képviselve a magyar és szlovák hívek üdvözlő lapjai, levelei, ill. a nagyszombati apostoli hivatal magyar nyelvű mellékleteként kiadott olvasmányok is. Prédikációi és a Régi és új históriák című kötet kézirata is fennmaradtak. Prédikációit gondosan őrizte és évenként osztályozta. Eredetileg a kézzel, később írógépen írt beszédeit borítékokba rakta, amelyekre ráírta a vonatkozó évszámot. Ezek azonban már az átvételkor alaposan összekeveredtek. A szentbeszédek szlovák és magyar nyelvűek, némelyikre kézzel ráírta a szöveg újabb használatának helyét és évét. Az 1944 1974 közötti időszakból megmaradt prédikációk száma 755, de ebben még szlovák fordítások és helyettesítéskor elhangzottak is szerepelnek. A legtöbb (56) 1945-ből, a legkevesebb (1) 1974-ből maradt fenn. A folyóiratok és újságok két nagyobb csoportba sorolhatók: az egyházi és a világi kiadványok kategóriájába. Nemcsak magyar, Folytatás a 8. oldalon
MI ÚJSÁG? 8 35. číslo/szám Folytatás a 7. oldalról hanem nagy számban szlovák nyelvűek is vannak köztük. Sajnos jelenleg nem folyik semmilyen tudományos igényű, intézményileg támogatott kisebbségkutatási program, amely a (cseh)szlovákiai magyar katolikusok történetével, illetve jelenkori helyzetével foglalkozna. Külön problémát jelent a magyar nyelvterületen és szórványban található plébániák levéltári iratanyagainak, könyvritkaságokat tartalmazó könyvtárainak feltérképezése, felmérése, megmentése, a levéltári állományok megfelelő védelme, nem is szólva a Paxy-féle fondhoz hasonló magyar papi személyiségek hagyatékairól. Mgr. Gaucsík István, PhD, Hegysúr BOLDOG II. JÁNOS PÁL PÁPA: SZERESSÉTEK AZ ÖREGEKET! Nagyon szépen kérlek titeket, szeressétek az öregeket, a reszkető kezű ősz apákat, a hajlott hátú jó anyákat, a ráncos és eres kezeket, az elszürkült sápadt szemeket, én nagyon kérlek titeket, szeressétek az öregeket! Simogassátok meg az öreg fejeket, csókoljátok meg a ráncos kezeket, öleljétek meg az öregeket, adjatok nekik szeretetet, szenvedtek ők már eleget, szeressétek az öregeket! ne tegyétek szűk odúkba, ne rakjátok őket otthonokba, hallgassátok meg panaszukat, enyhítsétek a bánatukat. Ha majd az örök szeretet, elhívja őket közületek, ti foglaljátok el helyüket, mert ti lesztek majd az öregek, s mindazt, amit nekik tettetek, azt adják nektek a gyerekek, azért intelek előre titeket, szeressétek az öregeket!
MI ÚJSÁG? 9 35. číslo/szám BESEDA S MUDR. BARBOROU ŠILHÁROVOU O AFRIKE V piatok 13. júla 2012 po večernej svätej omši sa uskutočnila v Pastoračnom centre grófa Pálffyho v Kostolnej pri Dunaji zaujímavá beseda s MUDr. Barborou Šilhárovou, počas ktorej nás pani doktorka oboznámila s jej niekoľkoročným pôsobením vo viacerých štátoch Afriky v rámci humanitárnych a vzdelávacích projektov Univerzity sv. Alžbety v Bratislave. Dr. Šilhárová hovorila o svojej práci v štátoch Sudán, Lesotho a Uganda. Jej rozprávanie bolo spojené aj s premietaním fotodokumentácie a videí, kde prítomní mali možnosť vidieť, ale aj počuť veľa informácií o živote samotných ľudí, ale hlavne o chorobách, ktoré trápia čierny kontinent ide hlavne o tuberkulózu, maláriu, ale aj o vírus HIV. Na obrázkoch sme mali možnosť vidieť miestne nemocnice, školy či kostoly, ale aj mestá, nádhernú prírodu a zvieratá, ako žijú a čím sa zaoberajú miestni obyvatelia. Hovorila aj o vzdelávacích aktivitách pre miestny zdravotnícky personál, aby sa skvalitnila zdravotná starostlivosť, o osvetových prednáškach pre obyvateľov dedín i klientov nemocníc, aby aj po skončení jej misie sa mohli o seba miestni obyvatelia postarať a pomáhať chorým. Veľkým problémom v spomenutých štátoch je otázka vzdelania, nakoľko vzdelanie je v týchto štátoch už od materských škôl spoplatnené. Videli sme aj výrobky, ktoré miestni ľudia vyrábajú a ich predajom si vlastne pomáhajú zabezpečiť peniaze na živobytie. Po skončení projekcie nasledovali aj početné otázky prítomných ľudí, na ktoré Dr. Šilhárová fundovane odpovedala. Spomenula aj to, že sa v priebehu pár dní znovu vracia do Ugandy, aby pokračovala v projekte, ktorý spolu so svojimi kolegami rozbehla. Vyjadrila aj poďakovanie sponzorom, ako aj bežným ľuďom, ktorí hmotne prispievajú na nákup liekov a zdravotného materiálu, bez ktorých by túto prácu nemohla spolu s kolegami robiť. V závere besedy nás požiadala aj o modlitby, aby pôsobenie našich lekárov bolo požehnané a prinieslo svoje ovocie. Viac informácií o projektoch je uvedených aj na wwww.vssvalzbety.sk. Na záver chcem poďakovať aj vdp. Pavlovi Gajdošovi za malé občerstvenie, ktoré spolu s jeho rodičmi pripravil prítomným a prispel tak k spríjemneniu besedy. Ing. Katarína Smiešková, Kráľová pri Senci
MI ÚJSÁG? 10 35. číslo/szám Ako odpovedať svedkom Jehovovým 2. časť Pamätajte, že cieľom hovoru so Svedkami nie je utlčenie biblickými veršami, ale sila Božieho slova, ktorá ich môže osloviť. V apríli 2007 sa v Českej republike stala jedna zvláštna udalosť. Skutočným kresťanom sa stal dlhoročný krajský dozorca SJ Luboš Kolafa i so svojou manželkou. Po takmer 30 rokoch ich plnej služby v tejto organizácii. Aj z tohto príbehu vidno, že Boh privádza ľudí do svojho ovčinca, hoci aj veľkou okľukou. Kolafa hovorí: Myslím si však, že osobné poznanie po skoro tridsiatich rokoch o tom, že Svedkovia nie sú skutoční nasledovníci Krista, ako o sebe tvrdia, je dostatočne traumatizujúce a bolestné. Moje poznanie je také, že v každej cirkvi sa v určitom čase nájdu fanatickí teroristi bratov vo viere. Ak je však samotná štruktúra cirkvi podvodná voči Kristovi, ak je len ľudským dielom, ktorý sa tvári ako Boží nástroj, potom ide o duchovné úmyselné gangsterstvo, a to je potom opravdivá duchovná trauma. 1 Ako teda SJ dokázať, že je kresťanstvo v ich poňatí prekrútené a pokrytecké? Pri rozhovoroch s ľuďmi majú totiž množstvo publikácií, v ktorých vysvetľujú každý biblický text v súvislostiach viery svojej organizácie.2 V knihách pomocou odkazov a vysvetliviek, rozhovorov a manipulácií s prepracovaným systémom odkazujú z verša Písma na iný, a tak dochádzajú k svojim záverom. K odhaleniu ich systému často postačí viera a znalosť Svätého písma, ktoré samo seba vysvetľuje. Na niekoľkých príkladoch si predvedieme, ako im môžeme ukázať, kde nemajú pravdu. Prvá téma je Trojica. Vieroučné príklady: Slovo Trojica sa v Biblii nevyskytuje a texty z Matúša (28, 19) a 2. listu Korinťanom (13, 13) Trojicu nedokazujú." Máte pravdu, výraz Trojica v Biblii nie je, ale to neznamená, že je táto náuka falošná. Trojica je určitý pokus prvotnej cirkvi formulovať na základe zjavených právd v Písme podstatu Boha. Všetko nemusíme pochopiť, pretože naše vedomie je na rozdiel od Božieho obmedzené, čo však tiež neznamená, že to, čo nechápeme, nie je správne. V Biblii taktiež nenájdeme napríklad výraz teokracia, alebo Jehova, ktorý používate, ale taktiež nebudeme tvrdiť, že nie je správne o nich hovoriť. Koncept teokracie je z Biblie zrejmý, ale slovo sa tam nevyskytuje. Boh má meno, a zapísané je ako JHVH. Napriek tomu nie je v Biblii v pôvodných rukopisoch doslovné Jehova na žiadnom mieste. Náuka o Trojici bola sformulovaná skutočne vo 4. storočí ako dogma, ale nie vymyslená. Túto základnú kresťanskú pravdu vyučovala od počiatku raná kresťanská cirkev, ale potreba definície vznikla až v časoch, keď bola napádaná a ohrozovaná heretickými špekuláciami. Predtým sa nejavila žiadna nutnosť, aby cirkev výslovne dogmu o Trojici definovala, ale teraz sa musela v zápase o presadenie správneho kresťanského učenia proti heretikom jasne vymedziť a dať na vedomie, čomu verí. Aj vy sami dnes definujete niektoré svoje dogmy, aby ste ich jasne určili a vymedzili oproti iným prúdom. Duch Svätý je len sila a nie osoba." Keď otvoríme Bibliu, môžeme prečítať SJ niekoľko veršov3 o Duchu Svätom, ktoré oni často prehliadajú, a z nich sa dozvieme: 1. Duch Svätý je Duchom múdrosti, rozumnosti, poznania, všetko skúma, prihovára sa za svätých, skúma srdce. Obyčajná sila nemôže vykonávať takú intelektuálnu činnosť. Tieto verše a mnohé ďalšie ukazujú v kontexte to, že Duch Svätý má vlastnú unikátnu myšlienkovú líniu a cieľ, ktorý sleduje.
MI ÚJSÁG? 11 35. číslo/szám 2. Sile sa nemožno vzpierať a trápiť ju, to chápu i Svedkovia. Silu, energiu nemožno zarmútiť (Iz 63, 10; Ef 4, 30) Ducha Svätého áno. Zaujímavosťou je, že slovo nezarmucujte použité v Liste Efezanom: Nezarmucujte Božieho Ducha Svätého, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia je v pôvodnom gréckom texte použité taktiež v Druhom liste Korinťanom (2 Kor 2, 2-5). Korinťania zakúšali hlboké citové pohnutia, zármutok, takisto ako Duch Svätý okusuje osobné pocity, ktoré mu spôsobujeme vlastným konaním. 3. Duch Svätý osobne činí zvrchované rozhodnutia a podľa uváženého zámeru vedie a obdarúva jednotlivých veriacich, čo by obyčajná neosobná sila nikdy nemohla (1 Kor 12, 11; Sk 13, 2; 16, 6). Proti neosobnej sile sa nemožno ani rúhať, proti Duchu Božiemu áno (Mt 12, 32). Neosobnej sile sa nedá klamať (Sk 5, 3) a vysmievať (Hebr 10, 29). Tu sú väčšinou Svedkovia pri diskusiách už zmätení a nechápu súvislosť. Odrazu vidia texty celkom inak a poznávajú tie, ktoré nikdy predtým nepoznali alebo preskakovali. Argumentácie SJ potom väčšinou pokračujú ďalšími protiargumentmi. Začnú sa stavať do obrannej pozície. Poznámky: 1 http://www.straznavez.cz/zkusenosti/kolafovi.htm 2 Hlavnou učebnicou je kniha Rozmluvy z Písem - verejnosti ju Svedkovia neposkytujú. 3 Iz 11, 2; 1 Kor 2, 10-11; Rim 8, 27 Petr Velechovský (pokračovanie v budúcom čísle) Článok je prevzatý z archívu časopisu pre kresťanskú duchovnú orientáciu Rozmer, celý text je na adrese: http://rozmer.sk/sk/articles/show/217 Pozn. redakcie: V budúcom čísle prinesieme pokračovanie vieroučných príkladov. Oznam - Felhívás V Hrubom Šúre: Zväz skautov maďarskej národnosti na Slovensku pozýva deti vo veku od 6 rokov každý piatok o 17:00 do skautského klubu (pri obecnom úrade). Čakajú na Vás hry, skautské úlohy a veľa zaujímavostí. Tešia sa na Vás Monika Gujberová (0902 255 296) a Tibor Szakál (0910 157 736). http://11szics.eu/ Hegysúr: A 11. sz. Egyházfai Szent Imre Cserkészcsapat hegysúri raja szeretettel várja az érdeklődőket 6 éves kortól minden pénteken a 17:00-kor kezdődő gyűlésekre a községháza melletti klubba. Hogy mi vár Rátok? Népi játékok, ének, kézügyesség és még sok más. Érdeklődni lehet Gujber Mónikánál (0902 255 296) és Szakál Tibornál (0910 157 736). http://11szics.eu/ V Kostolnej: Už máte program na sobotňajšie predpoludnie pre Vaše dieťa? Nie? Tak ho prineste na skautské stretko. Stretká sú od 4 do 12 rokov. Pre bližšie informácie sa obráťte na animátorov vo večerných hodinách. Deti od 7 do 12 rokov u Silvii Leczkiovej (0902 679 415) a od 4 do 7 u Ladislava Oroša (0944 115 371). Stretká sú v sobotu od 10:00 do 11:30 na miestnej fare. V Hrubej Borši: Každú sobotu pre vás usporiadavam stretká v kaplnke v Hrubej Borši od 14:00, kde si zaspievame, zahráme sa, no aj sa dozvieme niečo o našom nebeskom Oteckovi. Srdečne Vás pozývam, hlavne prvoprijímajúcich. Na Vašu účasť sa teší: Romilda Tengeriová (0908 666 084).
MI ÚJSÁG? 12 35. číslo/szám Cserkésztábor a Kormánykerék-tekergetők szemével Az idei cserkésztábor, ahol a bősi, csenkei, csütörtöki és a nádszegi cserkésztestvéreinkkel táboroztunk, július 2-a és 11-e között került megrendezésre, egy a bősi vízierőműtől pár kilométerre található réten. Így láttuk a tábort mi, azaz a hegysúri rover fiúk (és a két csenkei vendégmunkás), vagyis a Kormánykerék- tekergetők. 1. Nap: Érkezés (Márk, a főmufti) Kevesen vagyunk Kevesen vagyunk, de elegen. Sőt a 3+1 vendégmunkás, mondhatni ideális létszám. Így első nap kételyeink támadtak a táborhely megfelelő kiválasztásával szemben, de később rájöttünk, hogy nem is olyan rossz ez a hely a kanális közelsége miatt. A kanális hűsítő tulajdonságát saját bőrünkön is tapasztalhattuk a délutáni órákban. Ezt a részt kiemelném, mivel az őrsömnek ez tetszett a legjobban a napból. Igen, az alvás csak a második helyre került, jóval lemaradva a megháromszorozott szúnyoglétszám miatt. Apropó, szúnyog! Már az első nap az agyamra mennek. Akkor mi lesz az ötödik napon? Lehet, addig megszokom. Ki tudja. 2. Nap: Ajándékok (Zoli, a vendégmunkás) Mikor reggel felébredtem, azonnal észrevettem magamon az ajándékokat. Tele voltam piros pontokkal. A szúnyogok túléléséről is gondoskodnia kell valakinek, én boldogan megtettem kötelességemet, hisz ami nem öl meg, az állítólag megerősít. A délelőtti forgószínpadból leginkább az éneklést élveztem, hisz ez a cserkésztáborok elengedhetetlen programjai közül a legfontosabb. Továbbá volt még menet-gyakorlat, amelyen elsajátítottuk hogyan is kell túlélni egy repülőgép-bombázást/ gépágyúzást és egy tanktámadást. A finom ebéd utáni pihenő megváltás volt a javából, amelyen kipihenhettük a hőség okozta fáradalmainkat. A nap fénypontja számomra mégis a tábortűz volt, mely mindig megalapozza számomra a nyugovóra térési hangulatot. 3. Nap: Megszokás (Szilárd, a szilárd) A harmadik napon végre esett egy kis eső. A nap kezdetét torna és az utána való reggeli vezette be. A rohampályát lényegében élvezte az egész őrs, igaz nem mindenki vette ki a részét teljes mértékben. A nap egyik fénypontja az ezutáni hideg fürdőzés volt, amelyet szerintem már mindenki várt. Utána az energiadús ebéd felkészítette őrsünket a kimondott szó miatti négy kuka és a szerszámtartó építésére. Szóval a csendes pihenőnk gyorsan elment. Az ezt követő szúnyoginvázió-irtás sikertelen volt, de legalább igyekeznek a jólétre. A tábortűz levezetése szerintem nagyon jó volt, mivel az egyházfai cserkészcsapat tagjai vezették, és hát a mi csapatunk csak jót produkálhat... 4. Nap: Blugyblugy (Gábor, a filozófus) Ma elhagyta az őrsünket Zoli, de érkezett egy újabb vendégmunkás, Tomi, s így csaknem egész egy napig használhattuk a Három fő kezdetű csatakiáltásunkat. Bemutattuk néhány Törzs-tagnak a tahitiire lefordított indulónkat is, tetszett nekik, holnap remélhetőleg bemutatjuk Majmitinek (Móninak) is. A fantasztikus program ellenére a nap csúcspontja az ebéd volt, mint egy átlagos munkanapé is. Kirántott hús Üdvözletünket küldjük Szöcsinek a szakácsmesterünknek. Ma dromedárt (vagyis tevét, csak dromedárra jobban hasonlított) akartam papírból hajtogatni, de nem sikerült, és ez egy kicsit felhergelt volna otthon, de itt csak röhögtem magamban, ahogy ötenhatan álltunk a használati utasítás felett, és próbáltuk kisilabizálni, hogy mit is kellene csinálni. Sikertelenül. 5. Nap: Bzzz! (Tomi, a Ravasz) A mai nap fénypontja a bősi vízierőmű meglátogatása volt. Őrsünk egyik tagját, Gábort nagyon érdekelte ez a kirándulás, ugyanis mindig
MI ÚJSÁG? 13 35. číslo/szám érdekelték az ilyen és ehhez hasonló posztszocialista épületek, annak ellenére is, hogy ez nem volt az. Míg Gábor az erőművet csodálta, addig Márk fejében csak az járt, hogy ha az egyik pár 100 tonnás (ha nem több) turbinát leadnánk egy vaskereskedésben, akkor már valószínűleg soha nem kellene dolgoznunk. Hát ha még az összeset Ma meglepő módon nem ettünk burgonyát, ezért hálával tartozunk a kajateamnek. Ma végre ehettünk jégkrémet és ihattunk kofolát, aminek nagyon örültünk. A mai fürdést a helyi tűzoltók biztosították be vízágyúik segítségével. Durva móka volt. Éjjel végre fellázadtunk Blight kapitány véres uralma ellen, és Christian Fletcher oldalára álltunk. 6. Nap: Szabadság (Gábor, akinek nem ír a tolla) Ma a heccolimpián az egyik számban kishíján rekordot döntöttem, de állítólag valaki egy tizedmásodpercet javított a pingponglabdafújásom idején (a többi számban többnyire őrsöm leggyengébb teljesítményét nyújtottam, de ez most nem fontos). A vacsora elég sovány volt, három palacsinta nekem többnyire még ebéd után sem elég, nemhogy vacsorára, ennek ellenére ma úgy döntöttem hogy Szöcsinek egyszer szobrot állítok hozott nekünk mint éjjeliőröknek kaját, és amúgy is megérdemelné, mert jó arc. Ma valahogy sokkal több szúnyog volt, mint eddig ezek biztos nem fognak hiányozni. 7. Nap: Az Úr napja (Márk, a rókavadász) A vasárnapi napok általában nyugodtabbak a táborban, mint a többi. A napot egy kihagyhatatlan reggeli tornával kezdtünk. Szerencsére egész jó reggeli torna volt, és sikerült kizökkentenem magam a reggeli álmosságból. Ja, igen. Álmos azért voltam, mert éjjel őrködtünk, és én a megbeszélt kettő helyett három és fél órát őrködtem, ill. képzeletbeli rókákat kergettem, hogy megnyugtassam a félős lányokat. Lehet, nem is azok, csak kint akartak lenni. Nem tudhatjuk, de a kívülállók szerint a második ok a valószínűbb. A vasárnap elmaradhatatlan része a szentmise természetesen a táborban sem maradhatott el. Néhányan lelki megújulásban is részt vehettek gyónás formájában. A napból még kiemelném a vacsorát, ugyanis valami (jóféle pörkölt helyett) tésztát kaptunk. Má megin A tábortűzön végre megfelelő minőségű jeleneteket láthattunk. 8. Nap: Hétfő, e?! (Márk, aki az őrs 50%- át teszi ki) Életem eddigi legjobb hétfője azt hiszem. Így estére ketten maradtunk a nyolcszemélyes SAHARA sátorban. Hát mondhatom igen nagy stíl. Most nem mondom, hogy kevesen vagyunk, szerintem ez magától értetődő. Reggel megtalálták a frissen hozott dugi kajánk (hát akinek jók a kapcsolatai, annak semmi sem lehetetlen). Kitérdekel?! A kedvünket még ez sem szeghette, mivel mától minden jóra fordul. Most éppen pont azon veszekedünk, hogy összepakolunk-e a reggeli sátorszemlére vagy sem. Mondhatom, fogós kérdés. A mai napon volt még egy kisebb túránk is, de a nap két legfényesebb pontja akkoris a fürdőzés és a tábortűz volt, amit mi vezettünk Ervinnel. Köszönet, hála jó CséPénk néked, hogy ilyen csudajó hangulatú tábortüzet vezethettünk méltóságoddal (CséPé CSP Csapat Parancsnok). Ha ezt a napot egy twitteres bejegyzés keretein belül kéne közölnöm, akkor kb. annyit írnék, hogy A legnagyszerűbb hétfő, ó a cserkésztáboros hétfő! #szmcs. U.i.: még jó, hogy nem este van a sátorszemle. U.i.2.: Száll a Misi Móré! Írta: Gábor, Szilárd, Tomi, Zoli és Márk Összeállította: Baráth Márk, 17 éves, Hegysúr
MI ÚJSÁG? 14 35. číslo/szám OAMBTV Országos Akadályverseny, Métabajnokság és Tájékozódási Verseny Elérkezett a métabajnokság napja. Az autóbusz egy órára jött értünk. A templomnál volt a gyülekező. Felpakoltunk a csomagokkal a buszra, és elindultunk a nagy, háromórás útra. tközben sárga pólókat kaptunk, minden csapatnak volt ugyanis egy színe. Megálltunk még Udvard és Várkony csapatáért. A várkonyiak velünk (a suhanc kategóriában) játszottak, ők is sárga pólót kaptak. Fél öt körül odaértünk Ipolyságra, az autóbusz a parkolóban tett ki minket. Lepakoltunk és lementünk a híd alatti rétre. Éppen regisztrálták az érkezőket, zöld karkötőket kaptunk. Elkezdtük felállítani a sátrat. Egykettőre elkészültünk, mivel kaptunk egy kis segítséget a bősi fiúktól. Egész este szabad program volt, mentünk hát ismerkedni. Hamar eltelt ez az este. Tíz körül sorakozó volt, és beálltunk U-alakba a zászlólevonáshoz. Időben kellett volna aludni menni, mert másnap akadályverseny várt ránk. Este megtudtuk, hogy negyed kilenckor indulunk, aminek nagyon örültünk, hiszen a bősi fiúk reggel hatkor mentek. Lassan le is feküdtünk, olyan hideg volt az éjjel, kb. 5 C lehetett, hogy mindenki reszketett, didergett a hálózsákjában. Másnap elmentünk reggelizni, és már hívtak is minket. Megkaptuk a térképet és egy listát melyen a Gall-erő összetevői voltak. Először a híd alatt kellett átmennünk, aztán meg be a városba, ahol egy kicsit el is tévedünk. Amikor már nem tudtuk, hogy merre menjünk, találkoztunk egy másik fiúcsapattal, amelynek segítettünk, a fiúk pedig cserébe megmutatták a helyes utat. Meg is találtuk az első megállót, ahol el kellett énekelnünk egy népdalt. Aztán kaptunk papírdarabokat, amelyekből össze kellett raknunk az esti és a reggeli imát, s el is kellett énekelni. Mikor ezt mind megcsináltuk, megkaptuk az első összetevőt, egy hangvillá -t, (pontosabban tyúklábat). Tovább folytattuk utunkat a térkép szerint, amely egy földes útra vezetett, a második megállóhoz. Ott el kellett mesélni két bibliai történetet, s össze kellett rakni egy élő képet saját magunkból. Mi az egyiptomi piramist választottuk, és mikor ez kész volt, megkaptuk a Gall-erő második összetevőjét, a hajtincs -et, ami nem volt más, mint egy emberi hajszál. Meg is dicsértek, mivel mások is próbálták összerakni a piramist, de nem sikerült, mi voltunk a elsők, akik sikeresen megoldották ezt a feladatot. Tovább kellett mennünk a földes úton egy telek mellett, amely tele volt napraforgóval. De mi itt is egy kicsit eltévedünk. Amikor rájöttünk, melyik a helyes út, megtaláltuk a harmadik megállót, ahol meg kellett fejtenünk egy rovásírással írt szöveget. Mikor ezzel elkészültünk, leültünk ebédelni, és beszélgettünk egy kicsit Gitussal és Rékával. Amikor már indulni készültünk, megkaptuk a Gall-erő harmadik összetevőjét, ami valójában egy teászacskó volt. Egy idő után megtaláltuk a negyedik állomást, ahol a morze-ábécét kellett megfejtenünk, és ahol kökényt kaptunk. Az ötödik állomás nem volt nagyon mesze a negyediktől, tehát könnyen megtaláltuk, és egykettőre teljesítettük. Megkaptuk tehát az erdei ereklyé -t, egy falevelet. A hatodik állomás fent volt egy nagy dombon, mikor felértünk megkaptuk a feladatot: Neveljétek meg a troll - okat! Amikor ez sikerült, megkaptuk a trollfülzsírt, ami a Gall-erő hatodik összetevője
MI ÚJSÁG? 15 35. číslo/szám volt. A hetedik állomást is könnyen megtaláltuk, mivel az út mellett volt. Ott egy sátrat kellett felépítenünk, és kaptunk néhány egészségügyi kérdést. Mikor mindent megcsináltunk, megkaptuk a varjútollat, ez volt a hetedik összetevő. A nyolcadik állomást egy réten találtuk meg, ahova egy falucskán keresztül jutottunk el. Ezen az állomáson Bi-Pi életéről szóló kérdéseket kaptunk. Itt is jól teljesítettünk, megkaptuk tehát a sok energiánk a métához, hiszen aznap voltak a meccsek. Felsorakoztunk, és kisorsolták, hogy ki kivel fog játszani. Nekünk Palást és Bős csapata jutott. Mire megtaláltuk a csapatunkat, kiderült, hogy épp sorra került a meccsünk a palástiak ellen. Felsorakoztunk, elmondták a szabályokat, és megbeszéltük, ki fog előre ütni. Ránk esett a választás, úgyhogy felálltunk egy sorba, és kezdődött a játék. Mindegyikünk izgult egy picit, mivel ez volt az első métabajnokságunk, de azért nyolcadik össze-tevőt: egy egyszarvú tejé -t. Az utolsó állomás sem volt nagyon mesze, úgyhogy gyorsan odaértünk. Ott a magyar törit kellet tudnunk. Ez nagyon könnyű volt a magyar iskolásoknak. Persze itt is megkaptuk a szükséges összetevőt, néhány szem kukoricát, s onnan visszamentünk a rétre, ahol leadtuk az összegyűjtött összetevőket és a kaját, ami megmaradt abból, amit reggel kaptunk. Estig szabad program volt. Mi átmentünk csapatunk fiútagjaihoz, akik éppen az ütéseket próbálták a másnapi métára. Mi is csatlakoztunk hozzájuk, hiszen egy kis gyakorlás nem árt senkinek. Estére elmentünk vacsorázni, majd nézhettük az Aszterix és Obelix c. mesét, vagy elemhettünk a teaházba, ahol egy kis süti várt minket és forró tea. E szép nap után eljött a lefekvés ideje is. Ez az éjjel is nagyon hideg volt, de már kezdtük lassan megszokni. Reggelivel kezdtük a napot, hogy legyen koncentráltunk a játékra. Jól is ment, majd jött a csere. Mi kapkodtunk, a palástiak ütöttek. Sikerült pár embert kidobnunk, s a sípszó jelezte a játék végét. Az eredményhirdetésen kiderült, hogy Palást nyert három ponttal, de ha az elején nem pottyantunk volna ki ketten, talán nyerünk. Nem baj! Még várt ránk egy meccs a bősi csapat ellen. Mivel még volt egy óránk, leültünk a fűbe és drukkoltunk a suhancoknak (a nagyoknak), hiszen ők is szurkoltak nekünk. A nagyok nagyon jól játszottak, s úgy tippeltünk, hogy nyerni fognak, úgy is lett: több mint húsz ponttal. Elérkezett a második meccsünk ideje. Most először a bősiek ütöttek, mi pedig kapkodtunk. Ezt a játékot talán jobban élveztük, mint az elsőt. Most is sikerült kidobnunk néhány embert. Egy picivel utána jött a csere: ők kapkodtak, mi ütöttünk. Ez alkalommal jobban odafigyeltünk, hogy ne potyogjunk ki úgy, mint az első játéknál. Elhangzott a sípszó, de mi már Folytatás a 16. oldalon
MI ÚJSÁG? 16 35. číslo/szám Folytatás a 15. oldalról nem izgultunk, mert tudtuk előre hogy vesztettünk Bős ellen. De nem baj, az a fő, hogy a játékot nagyon élveztük. Mivel mindkét meccset elveszettük, számunkra véget ért a játék. A nagyok előtt azonban még állt két fontos meccs. Mindkettőt megnyerték úgy, mint az elsőt. Az volt ám a nagy öröm, mikor a döntő meccsel elnyerték a harmadik helyet! Szabad program következett, egy picit bementünk a sátorba pihenni. Ekkor persze nem rólunk lett volna szó előhúztuk az otthonról hozott csipszeket és cukorkákat. Este három foglalkozás közül lehetett választani: festés egy kifeszített anyagra, frizbizés világító frizbivel és népi játékok, pl. Révészlegény. Előbb azonban szentmisén vettünk részt a réten. Utána következett az eredményhirdetés az akadály- és tájékozódási versenyből. A nagyok a harmadik helyet nyerték itt is, aminek szintén nagyon örültek. Közeledett már a tizenegy óra, s a zászlólevonás után a lefekvés ideje. Nem volt olyan hideg, mint az előző éjjel, de azért még egy picit fáztunk. Reggeli után összepakoltuk a dolgainkat, és összeraktuk a sátrat is. Felvettük a táskáinkat, és elindultunk a parkolóba ahol először kirakott minket a busz. Útközben megálltunk Várkonyban, ahol az ottani cserkészek meghívtak egy kofolára. Ezután folyattuk utunkat hazafelé. Mikor a busz kirakott minket Súron a templomnál, már ott vártak minket a szüleink. Lepakoltuk a cuccainkat, beültünk az autókba, és mentük haza. Ez volt a mi első OAMBTV-nk, nagyon tetszett, és ha fogunk tudni, akkor biztosan jövőre is elmegyünk. Baricza Vivien, 14 éves, Kiss Victoria, 11 éves, Horváth Viktória, 12 éves, Hegysúr Tréfás természetrajz: A cserkész (Részletek) A cserkész az emberi faj egyik alosztálya. A gerincesek közé tartozik, sőt egyike a leggerincesebbeknek. A cserkész igen jó megfigyelő. A lábnyomokból azt is meg tudja állapítani, hogy hány éves volt az előtte haladó, vagy evett-e aznap, avagy hány csorba van a bicskáján. Szagló érzéke is rendkívül ki van fejlődve. Ötszáz méterről szél ellenében is megérzi a gulyás illatát. Szeme éles, mint a sasé, messziről meglátja a túróscsuszán a töpörtyűt. Tapintása szintén elsőrendű. Szuroksötétben is meg tudja különböztetni a szalonnát a kenyértől, a sajtot a vöröshagymától. Forrás: http://944.cserkesz.hu/node/172
MI ÚJSÁG? 17 35. číslo/szám NYÁRI TANYÁZÁS 2012 EGYHÁZFA odaadni a lúdját. Huszonötöt kapott ugyanis, de keményen bosszút állt. Háromszor állt rajtam bosszút. Aki nem ismeri a történetet, az nézze meg a TV-ben, mert én ezt tovább nem részletezem borsózik a hátam. Aki nem volt, az nem látta csapatunk kiscserkészeit sátorozni, tábortüzezni, énekelni, Te nem voltál? No, akkor figyelj ide! Én, Döbrögi uraság összehívtam a falu lakosságát az erdőbe sátorozni. Ekkor még nem tudtam, hogy nagy szégyen és gyalázat fog engem érni. Jaj, ha tudtam volna, akkor azt a bitófára való bitang Lúdas Matyit, másképp rakatom rendre rögtön az első napon, mert nem akarta csúszkálni a vizes ponyván, kézműveskedni és rengeteget játszani. Voltak Nagyborsán lovagolni, rohampályáztak, végigaludák kint a sátrakban a vihart, és jókat nevettek. Köszönet mindenkinek, aki bízott bennünk, és aki segített a csapatunknak, hogy sikeresen meg tudjuk szervezni ezt a tányázást. Borš Ervin csapatparancsnok, Egyházfa
MI ÚJSÁG? 18 35. číslo/szám PRE DETI: PYŠNÁ RUŽA V malej záhrade uprostred dediny vyrástol kvietok ružička. Najprv bola malá, ale jej pani sa o ňu dobre starala, polievala ju každý deň a tak ružička vyrástla na krásnu ružu. Každý, kto išiel okolo, sa zastavil a obdivoval jej krásu. Pozrite, aká krásna ruža. Aká je farebná, vysoká, nádherná. Ružičke robilo radosť, že ju ľudia obdivovali a postupne spyšnela. Okolo ružičky letela včielka a chcela sa napiť nektáru. Nesadaj si na mňa včielka, povedala ružička, nevidíš, aká som krásna, mohla by si ma zničiť. A tak včielka odletela. Letel okolo motýlik a keďže bol unavený, chcel si na ružičke oddýchnuť, no ružička mu povedala: Nesadaj si na mňa, pokrčíš mi lupienky a už nebudem taká pekná. A tak aj motýlik odletel. Ružička sa ďalej vypínala v celej svojej kráse a každému sa dávala na obdiv. Nemala priateľov, lebo kvôli svojej pýche všetkých od seba odohnala a nikto sa nesmel priblížiť k jej lupienkom. Jedného dňa však prišla veľká búrka a silný vietor. Ružička sa schúlila, aby sa chránila pred nečasom. Vietor fúkal, celá ružička sa kývala a postupne jej začali odpadávať jej nádherné lupienky. Zakýval ju až k zemi, až ju skoro zlomil. Vietor pomaly utíchol a vyšlo slniečko. Ranená ružička sa pozrela k nebu a zaplakala. Jej krása bola celá preč. Vietor roztrhal a rozfúkal jej nádherné lupienky po krajine. Keďže nemala žiadnych priateľov, vo svojom smútku zostala sama. Ani ľudia si ju už nevšímali, lebo jej krása sa pominula. Otázky: 1. Akú nepeknú vlastnosť mala ružička? 2. Mala ružička priateľov? 3. Koho od seba odohnala a prečo? 4. Vždy bola ružička taká krásna? 5. Bola ružička potom šťastná? Úloha 1: Zisti počet rozdielov Úloha 2: Zisti meno svätice Ramónka Tengeriová, 8 rokov, Hrubá Borša Táto svätica patrí medzi svätice dnešnej doby. Za svätú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. Narodila sa v Taliansku v kresťanskej rodine. Vyštudovala za lekárku, vydala sa a narodili sa im 4 deti. A čím si vyslúžila svätosť? Keď čakala štvrté dieťa, ťažko ochorela a museli ju operovať. Lekári jej odporúčali potrat, ale odmietla s tým, aby zachránili dieťa. Operácia dopadla dobre a ona sa celý zvyšok tehotenstva modlila, aby sa dieťatko narodilo zdravé. Komplikácie nastali pred pôrodom a ona opäť žiadala, že keď bude nutné rozhodnúť sa, či zachránia ju, alebo dieťa, nech zachránia dieťa. Narodilo sa zdravé dievčatko, ale mamička o týždeň zomrela. Svätá...
MI ÚJSÁG? 19 35. číslo/szám Kniha o stvorení sveta Abrahámov syn Pôvodné meno apoštola Pavla Mesto prvého Ježišovho zázraku Mesto, kde vyrastal Ježiš Krstné meno patróna stratených vecí Biblická krajina pomätenia jazykov Jakubov brat Jakubova manželka Žena, ktorá podala Ježišovi šatku Vrch premenenia Pána Ježiša Zoslanie Ducha Svätého Noemov koráb Ježišova matka Biblická postava, ktorá bola vo veľrybe Ježišov priateľ, ktorého vzkriesil Bohom zachránený Ninivčan Postava z Rajskej záhrady Pripravila: Ľubomíra Šišková, 32 rokov, Hrubý Šúr Úloha 3: Pomôž nájsť kohútovi cestu k sliepočke Gujber Gabriella, 16 éves, Hegysúr