3. ČÍSLO XVI. ročník ISSN ISSN X 1. FEBRUÁR 2006 NÁŠ TIP NÁŠ TIP NÁŠ TIP NÁŠ TIP NÁŠ TIP MEXICKÁ VLNA

Átírás

1 Dvojtýždenník o nových knihách CENA 10 Sk 3. ČÍSLO XVI. ročník ISSN ISSN X 1. FEBRUÁR 2006 Z OBSAHU V bratislavskej kaviarni Štefánka sa debatovalo 17. januára o napoleonskej Bratislave, o knihe Napoleon a Bratislava, ale aj o pamiatkach v podobe napoleonských gúľ, ktoré v Bratislave zanechali napoleonské vojská roku Foto Peter Procházka Sex po slovensky s. 3 Virginia WOOLFOVÁ: Orlando s. 4 Juraj KALNICKÝ: Leto tvojej nehy s. 4 RECENZUJEME: Veronika JANČÁROVÁ: Chumáčik Milan ZELINKA: Príbehy z Karpát Barbora KARDOŠOVÁ: Anjeli nespia Dušan DUŠEK: Náprstok Daniel PASTIRČÁK: Kristus v Bruseli s. 5 Jacqueline WILSONOVÁ: Aňa Zipsaňa s. 6 Berco TRNOVEC: Epitafy z cintorína politických mŕtvol s. 6 Zvonko TANESKI: Postmoderna v macedónskej literatúre s. 7 Vydavateľstvo Media Svatava s. 8 Najpredávanejšie knihy v Austrálii s. 11 Rozhovor s Kornelom FÖLDVÁRIM s. 12 Index 1142 kníh, ktoré vyšli v 2. polroku 2005 a ktorých anotácie boli uverejnené v Knižnej revue Hlúposti možno hovoriť, nikdy však nie slávnostným tónom, znie jeden z aforizmov J. Tuwima. Spomenul som si naň, čítajúc recenziu, čo sa vyznačovala presne tým druhom slávnostnosti, ktorú mal na mysli slávny Poliak. Bola z kategórie zlomyseľných a žlčovitých. Recenzovaný autor síce nepatrí k mojim obľúbeným, i ja mám výhrady k jeho tvorbe, no nikdy by som ich neformuloval s takou bezvýhradnou rezolútnosťou, s toľkou vôľou degradovať a rozsudok kategoricky vztiahnuť aj na ďalšieho:... prostoduché zlátaniny až priveľmi pripomínajúce infantilné písačky Dominika Tatarku,...dezorientovaný kvázipoetický bľabot... Aby nedošlo k nedorozumeniu: Nikdy som sa veľmi netrápil literárnymi konvenciami, neraz boli a sú pre mňa oveľa zaujímavejší a inšpirujúcejší neznámi a málo známi spisovatelia. Jádro pudla je inde. Ruší ma ten spôsob, tón, ktorý si bez okolkov prisvojuje právo, ba povinnosť byť najvrchnejším arbitrom, najvyššou inštanciou, proti ktorej niet odvolania. Znepokojuje ma ako každý prejav nekultúrnosti v kultúre a živote. To, že ešte stále nevieme telefonovať, pozdraviť či bez rámusu zatvoriť dvere od výťahu, keďže obyčajnej ľudskej slušnosti koluje v našej krvi pomenej. Literatúra ani literárna kritika nemôže byť výnimkou. Aj preto sa píšu také slávnostné recenzie. Marián Hatala NAJ predávanejšie knihy Ján Ničík, Kníhkupectvo Artforum, Bottova 2, Žilina, tel. 041/ C. S. Lewis: Kroniky Narnie. Čarodejníkov synovec Vydavateľstvo Slovart 2. C. S. Lewis: Kroniky Narnie. Princ Kaspián Vydavateľstvo Slovart 3. D. Brown: Da Vinciho kód Vydavateľstvo Slovart 4. S. Lukjaněnko: Noční hlídka Argo/Triton 5. U. Eco: Tajuplný plameň kráľovnej Loany Vydavateľstvo Slovart Slovenské 1. M. E. Matkin: Mexická vlna Vydavateľstvo Slovart 2. M. Rúfus: Báseň a čas Slovenský spisovateľ 3. Konštantín Filozof: Proglas Perfekt Ľubomír Dibák, Kníhkupectvo Slovenský spisovateľ, Laurinská 2, Bratislava, tel.02/ B. E. Ehrman: Da Vinciho kód. Pravda a fikcia Slovenský spisovateľ 2. C. R. Zafón: Tieň vetra Ikar 3. M. Connelly: Posledná šanca Vydavateľstvo Slovart 4. B. T. Bradfordová: Nečakané požehnanie Slovenský spisovateľ 5. J. Patterson D. Roughan: Medové týždne Slovenský spisovateľ Slovenské 1. P. Ševčovič: Z kuchyne bohémskej Bratislavy Matica slovenská 2. M. Rúfus: Báseň a čas Slovenský spisovateľ 3. M. E. Matkin: Mexická vlna Vydavateľstvo Slovart Štefan Hamza, Kníhkupectvo Christiania, Nám. sv. Egídia 3004/108, Poprad, tel. 052/ D. Brown: Da Vinciho kód Vydavateľstvo Slovart 2. J. K. Rowlingová: Harry Potter a Polovičný princ Ikar 3. D. Brown: Anjeli a démoni Vydavateľstvo Slovart 4. M. Connelly: Posledná šanca Vydavateľstvo Slovart 5. G. G. Márquez: Sto rokov samoty Ikar Slovenské 1. T. Keleová-Vasilková: Ja a on Ikar 2. M. Hvorecký: Plyš Albert Marenčin PT 3. D. Dušek: Náprstok Vydavateľstvo Slovart NÁŠ TIP NÁŠ TIP NÁŠ TIP NÁŠ TIP NÁŠ TIP Priznávam: som zvedavý na každého Matkina, hoci neviem, či je muž alebo žena, či má tridsať alebo päťdesiat a či jeho písanie zahalené pseudonymom je len dielom šťastnej konštelácie hviezd alebo cieľavedomým tvorivým aktom so silným protikonvenčným akcentom na protest. Beriem to napríklad tak: Česi majú svojho Viewegha, Slováci svojho Matkina. V menách oboch je čosi symbolické, obidvaja autori ponúkajú nedostatkové tovary, do akých si vysoká literatúra neutrie ani nos a pre ktoré tá nízka nie je viac ako nepriznaný ľavoboček, obaja majú zástupy fanúšikov, ktorí sa vo svojich autoroch vidia, i odporcov, ktorí v mene princípu, z umeleckého jemnocitu, dobrého vkusu či z obyčajného snobizmu odporujú. Áno, na typ literatúry, ktorá reaguje na to, čo je v ľudských hlavách a ktorá k tomu prišla akosi príliš ľahko, si čitateľská pospolitosť musí trochu zvyknúť. Ktovie, aj efektné samozrejmosti a neskostnatené vynálezy iste časom stratia lesk a tiež skostnatejú ako mnohé pred nimi, no jedno sa zdá byť isté už aj dnes: negatívna či pozitívna popularita je vždy päsťou medzi oči tým, čo začali naháňať vlastný chvost alebo zablúdili v slepých uličkách, a božským mokom tým, čo chceli počuť niečo iné, ale nevedeli presne čo. Pravdepodobne to je prípad Maxima E. Matkina, jeho troch románových kníh, medzi nimi aj najsmutnejšej a najkrajšej Matkinovej knihy Mexická vlna, ako čítame na jej záložke. Vonkoncom netreba Matkina upodozrievať z nadbiehania čitateľovi, ak z lásky, erotiky a sexu urobil červenú niť ťahajúcu sa celým sujetom nielen ako väzobná atrakcia dovolávajúca sa pozornosti, ale predovšetkým ako demarkačné rozhranie subjektu, ktorý má po jednej strane džungľu ľudských pocitov Maxim E. MATKIN MEXICKÁ VLNA Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 a po druhej strane rovnako nepreniknuteľnú džungľu ľudských vzťahov. Telesno je predsa len nejaký ostrovček, z ktorého sa dá všetko pozorovať s rizikom, že človek spadne do jednej alebo druhej hlbočiny, alebo to prežije. Pre Matkinových hrdinov túžiacich po láske a spravodlivosti, je to jediné, čo majú, keď je všetko hore i dole také krízové, neurčité, rozplývavé. Iste, majú ešte ideál nepatetickej a úzkostlivo skrývanej spravodlivosti sformovaný odporom k tomu, čo vidia zo svojho ostrovčeka, ale keďže realita pomaly stráca na význame a skoro nič už nie je naozaj, aj ten skôr jedinca devastuje, ako by ho povznášal. Vo vyše dvadsaťročnom reáli Matkinovej knihy sa toto všetko v esemeskovom štýle preženie najmä cez vývoj troch postáv. Traja súrodenci, z toho jeden nevlastný, plus jedna opustená a sklamaná matka a jeden otec sklamaný, že sklamal všetkých, ale najmä sám seba, prežívajú svoj koniec storočia a svoj začiatok nového tisícročia so svojimi končiacimi sa a začínajúcimi láskami, až je celej knihe z toho smutno a nostalgicky. Odišiel socializmus, kľúče odštrngali nový začiatok, čas odzvonil nové konce, Mečiar odišiel zo scény a Artmedia postúpila do Ligy majstrov, ale naši traja životaschopní hrdinovia, z toho dve ženy, nenašli svoje lásky, nech chceli ako chceli. Čo ostáva autorovi, ktorý smúti s nimi aj napriek tomu, že ich románové životy výdatne prikrmuje humorom a iróniou? Myslieť na všetky tie premárnené a nenaplnené existencie a dať im novú nádej. Myslieť so svojimi postavami na vierolomného alkoholického otca, ktorý svojmu synovi nevedel dať inšiu radu, než aby nevstupoval do nijakej strany a miloval iba na brucho. Autor súcití so svojimi milými postavami, s tými, čo umreli na rakovinu alebo na samovraždu, ale napokon sa zmiluje aj nad tým, čo zradil, nevychoval svoje deti a bol eštébákom. Je mu s nimi aj pri všetkej tej veselosti, ostroumnosti a prirodzenom optimizme fakt nostalgicky a smutno, lebo keby aj láska bola, aj tak by niekedy na všetko nestačila. Zato má pre nich riešenie: splodiť nového človeka, ktorý má byť ženou, bez sexu. A tým sa aj kniha končí: Tereza s milovaným Kenedym budú mať dieťa, ktoré im porodí nevlastná obetavá sestra Verona. Bude to žena a bude to mesiáška. V Matkinovej knihe sa premelie naozaj všeličo. Melie sa to rýchlo a sugestívne. Pri čítaní si čitateľ občas pomýli postavu, občas sa mu žiada autora priam okríknuť, ale to nič nemení na veci, že je to kniha, ktorá svojou čítavosťou, neodvodenou obraznosťou, vzdelaním i inteligenciou ešte stále predstavuje nový fenomén v slovenskej literatúre. Alexander Halvoník

2 2 strana KNIŽNÁ REVUE 1. február 2006 zrkadlíme Najnovšia britská antológia literárneho darwinizmu má príznačný názov The Literary Animal (Literárne zviera). Jedna z publikovaných analýz napríklad tvrdí, že ženské postavy Jane Austenovej robia presne to, čo samice šimpanzov hľadajú najlepšieho samca. Hoci mal Darwin v čase vydania jej slávneho románu Pýcha a predsudok iba štyri roky, Austenovej hrdinky sa správajú v zhode s princípmi, ktoré opísal na základe svojej objavnej zaoceánskej plavby. Na román sa dá pozrieť ako na ukážkový príklad sexuálnej selekcie a prežitia najsilnejších. Základná evolučná myšlienka sa objaví mnohokrát, výber najlepšieho partnera je centrom Austenovej knihy. Muži sa snažia získať najkrajšiu a najinteligentnejšiu ženu, ženy sa chcú vydať za muža s najvyšším spoločenským statusom. Andrea Ertlová, Sme Kde bolo Slovenský rozhlas v Bratislave vystúpenie skupiny Živý dôkaz 17. januára Kaviareň Divadla Andreja Bagara v Nitre literárny večer s Jánom ČO- MAJOM spojený s prezentáciou knihy Tisíc a jedna žena sochára Bartfaya 18. januára Knižnica M. Matunáka v Šuranoch beseda s vydavateľom K. K. BAGA- LOM, spisovateľmi Tomášom JANO- VICOM, Danielou KAPITÁŇOVOU a Kornelom FÖLDVÁRIM v rámci projektu 100 kníh od Tatrabanky 19. januára Klub spisovateľov na Laurinskej ulici v Bratislave prezentácia knihy Jána ZAMBORA Interpretácia a poetika. O poézii slovenských básnikov 20. storočia. Knihu predstavili literárni vedci Vladimír PETRÍK a Zoltán RÉDEY 25. januára ZUŠ P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne prezentácia knihy Neuveriteľné dobrodružstvá kocúrika Mňauka autora Benjamína TINÁKA 25. januára Kníhkupectvo Svet knihy, Obchodná 4, Bratislava slávnostné uvedenie do života knihy Jaroslava REZ- NÍKA Rozprávky o Mladuškovi 26. januára Kníhkupectvo Panta rhei v bratislavskom Auparku stretnutie s prekladateľkou z japončiny a autorkou dvoch básnických zbierok Evou LU- KÁČOVOU a barmankou a autorkou troch zbierok básnických textov Alenou KANÁSOVOU 26. januára Kníhkupectvo Martinus v Martine prezentácia básnického debutu Pavla URBANA Obrázky z raja 27. januára o Kde bude Galéria Andrej Smolák na Košickej 56 v Bratislave prezentácia knihy Rudolfa ČIŽMÁRIKA Putovanie k Styxu 2. februára o Divadlo VIOLA, Národní 7, Praha 1 Marián HATALA: Životopis každodenností. Čítanie básní spojené s dialógmi hercov a autora. Účinkujú: Zita Furková a Ady Hajdu 3. februára o Francúzsky inštitút, Sedlárska 7, Bratislava prezentácia prvej slovenskej verzie kultového belgického komixu Tintinove dobrodružstvá za prítomnosti francúzskeho veľvyslanca na Slovensku 16. februára o Hosťami Dada Nagya boli v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei v Auparku 18. januára členovia literárnych klubov. Na snímke Petra Procházku zľava: Peter Kefo Šrank (Žiar nad Hronom), Janko Cíger (Martin), Peter Tomaščík (Bratislava), Andrej Šeliga (Trnava) a Pavol Urban (Žilina). Foto Peter Procházka Najväčším internetovým kníhkupectvom na Slovensku je martinus.sk Internetové kníhkupectvo martinus.sk je najväčším on-line kníhkupectvom na Slovensku. Vyplýva to z výsledkov auditu návštevnosti internetových stránok iaudit, v ktorom martinus.sk zaznamenal za september 2005 vyše unikátnych návštevníkov. To ho zároveň robí jedným z najnavštevovanejších slovenských internetových obchodov vôbec. Táto správa nás teší dvojnásobne. Svedčí totiž o tom, že čoraz viac ľudí už aj na Slovensku dôveruje pohodlnému nákupu priamo z domu alebo z práce a my sme radi, že pokiaľ ide o knihy, najviac z nich si vyberá práve martinus.sk, hovorí Miroslav Santus, spoluzakladateľ kníhkupectva. Internetové kníhkupectvo martinus.sk vzniklo v roku 2001, jeho majitelia sa však knihám venujú už viac ako 15 rokov. Náš kamenný obchod v Martine je samozrejme veľkou výhodou. Množstvo kníh máme vďaka tomu priamo na sklade a zákazníkom ich môžeme ihneď odoslať, prezrádza spolumajiteľ Jozef Santus. Kníhkupectvo na pešej zóne pozná a navštevuje veľa Martinčanov. Aby mohli svoje služby ponúknuť aj zákazníkom z iných častí Slovenska, už viac ako štyri roky tí istí ľudia prevádzkujú aj internetové kníhkupectvo. Našou snahou je, aby pre kohokoľvek na Slovensku nebol problém dostať sa k akejkoľvek knihe, objasňujú ďalej. Či bývate na sídlisku alebo na dedine, veľké kníhkupectvo s desiatkami tisíc titulov máte priamo vo svojom počítači. Rozsiahla ponuka však nie je jedinou výhodou nákupu na martinus.sk. Takmer na všetky knihy je poskytovaná zľava 5% a viac, na novinky dokonca do 20%. V súčasnosti týždenne vybavujú stovky objednávok. Spokojnosť zákazníka, či je u nás prvý alebo dvadsiatykrát, je pre nás najdôležitejšia. Aj keď sme internetové kníhkupectvo, stále sme len ľudia, ktorí jednoducho majú radi knihy. Možno aj preto sa k nám väčšina zákazníkov vracia znovu a znovu. Fakt, že martinus.sk zastáva na slovenskom e-commerce trhu významnú pozíciu, potvrdzuje skutočnosť, že sa mu podarilo predstihnúť aj svojho najväčšieho konkurenta: martinus.sk navštívilo za september 2005 NEVYUŽITÉ MYŠLIENKY o 86% viac ľudí ako dlhoročnú jednotku Dunaj.sk. Perličkou je mobilové kníhkupectvo, ktoré martinus.sk odštartoval už v roku Na nákup či hľadanie informácií o knihách teda nepotrebujete už ani počítač stačí vám mobil s podporou WAP. Na adrese wap.martinus.sk nájdete kompletnú ponuku kníhkupectva vrátane farebných obrázkov s obálkami kníh, možnosť zaregistrovať sa, vybraný tovar objednať a dokonca aj sledovať stav vybavovania objednávky. Na záver ešte jeden dôvod, prečo sa oplatí nakupovať cez internet: U nás sa zaručene vyhnete tlačeniciam na najnovšieho Harryho Pottera, uzatvára s úsmevom M. Santus. Rebríček najpredávanejších kníh na Slovensku za rok 2005 podľa martinus.sk 1. Da Vinciho kód (Dan Brown) 2. Harry Potter a Polovičný princ (Joanne K. Rowlingová) 3. Anjeli a démoni (Dan Brown) 4. Bod klamu (Dan Brown) 5. Digitálna pevnosť (Dan Brown) 6. Svätá krv a svätý grál (Michael Baigent, Richard Leigh, Henry Lincoln) 7. Mesiášov odkaz (Michael Baigent, Richard Leigh, Henry Lincoln) 8. Mexická vlna (Maxim E. Matkin) 9. Alchymista (Paulo Coelho) 10. Láska je chyba v programe (Maxim E. Matkin) Internetové kníhkupectvo martinus.sk a viac informácií o ňom nájdete na adrese WAP verziu pre mobilné zariadenia na adrese wap.martinus.sk Kto dostane knižku? Monitor zdravia posielame Jaroslavovi KROŠLÁKOVI do Čeľadiniec, Život s piesňou vyhral Štefan SOCHA z Hanušoviec nad Topľou, Sen svätojánskej noci Mária STREČKOVÁ z Divína, Klub záhad. Pomsta grófa Gundolfa Eva DOBOŠOVÁ z Michaloviec, Strašidelnú rodinu Richard KUNEC z Liptovského Hrádku, Novú drámu Ľuba GRÍGEROVÁ zo Žiliny. Cena pre Milana Rúfusa Výročnú cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ za rok 2005 odovzdal riaditeľ vydavateľstva Martin Chovanec neverejne. Jej laureátom sa stal Milan Rúfus a ocenenie získal za básnickú zbierku Báseň a čas. Pocta Henrykovi Jurkowskému Svetoznámy poľský teatrológ profesor Henryk Jurkowski bol dojatý, keď mu Iveta Škripková z banskobystrického bábkového divadla 18. januára v Poľskom inštitúte v Bratislave pri krste jeho knihy Metamorfózy bábkového divadla v 20. storočí zapálila prskavku ako symbol svetla a odovzdala mu bábku princeznej. Henryk Jurkowski s príznačne poľskou galantnosťou a noblesou poďakoval riaditeľke Divadelného ústavu Silvii Hroncovej, prekladateľkám i redaktorkám za krásnu knihu v slovenskom preklade. Prof. Jurkowski požiadal, aby sa mohol prechádzať počas príhovoru medzi divákmi s polovičkou z nich v preplnenej sále sa stretáva ako dôverný priateľ už po celé desaťročia. Spomínal, že v minulom storočí osobne poznal tých veľkých svetových tvorcov, o ktorých v knihe písal. Boli jeho priateľmi, no s nádychom smútku dodal, že už odišli. Sadnúť si už musel, keď desiatkam prítomných divadelníkov podpisoval svoju najnovšiu knihu. Až naostatok si mohol pripiť s Vladimírom Predmerským, ktorý sa už roky usiloval vydať slovenský preklad jeho diela. Jurkowski nezaprel v sebe divadelníka, keď tento krst premenil na podvečerný happening. Stretnutie malo o to väčší pôvab, že sa konalo v predvečer jeho narodenín: pri jeho vitalite sa rok narodenia 1927 zdá neuveriteľný: už roku 1944 bol účastníkom varšavského povstania. Životu a svetu divadla sa odvďačil pozoruhodným dielom. Je aktom spravodlivosti, ak sa počas banskobystrického bábkového festivalu udeľuje Cena Henryka Jurkowského. -ll- Kvapka a more Vo štvrtok 19. januára 2006 sa vyše sto detských čitateľov z vranovských škôl, ako aj dospelých, stretlo so Štefanom Kasardom v Hornozemplínskej knižnici vo Vranove nad Topľou na prezentácii jeho novej knihy Kvapka a more. Zbásnil v nej príbeh slovenských riek, nechal čitateľa nasať sviežosť plynúceho roka, aby ho v závere pošteklil v Drobnôstkach. Aby boli uspokojené aj iné zmysly ako sluch, autor sa spojil s mladými výtvarníčkami Barborou Križalkovičovou a Annou Szabovou, ktoré doplnili knihu pozoruhodnými kresbami. A my sme so zatajeným dychom počúvali zažité a prežité z úst majstra slova, prešli sme cudzími krajinami, v spomienkach sme sa s autorom preniesli do jeho detstva a čias mladosti a v kútiku duše sme u čerstvého sedemdesiatnika obdivovali jeho bohatý život a entuziazmus do budúcna. Bibiána Diliková Svetový deň poviedky 2006 Mestská knižnica v Bratislave v spolupráci so Slovenským centrom PEN a Literárnym informačným centrom vás pozýva v pondelok 13. februára o do bratislavskej Artotéky (Kapucínska 3), kde pri príležitosti Svetového dňa poviedky 2006, ktorý sa bude pripomínať rôznymi akciami po celom svete, bude venovať priestor tomuto literárnemu žánru. Autori, kritici, literáti i čitatelia sa vyjadria k popularite a špecifikám súčasnej svetovej i slovenskej poviedky, predstavia svoje obľúbené diela. Počas celého večera sa uskutoční autorské čítanie súčasných slovenských prozaikov. Pri príležitosti Valentína sviatku zamilovaných, časť večera bude venovaná aj téme láska. Večer by sa mal konať v neformálnej, interaktívnej atmosfére, spestrenej mnohými ukážkami zaujímavých textov. Priestor radi ponúkneme všetkým milovníkom poviedok. Svoje príspevky a nápady posielajte do Mestskej knižnice na adresu: liptakova@mestskakniznica.sk ( ) Z mojej kuchyne Marcela LAIFEROVÁ po úspechu knihy Žiť svoj sen pripravila kuchársku knižku. V bratislavskom kníhkupectve Svet knihy ju (19. januára) predstavila svojim čitateľom aj spolu s niektorými jedlami. Veľmi chutná bola cícerová nátierka. Cícer namočíme na tri hodiny, uvaríme a rozmixujeme na pyré. Pridáme dve polievkové lyžice olivového oleja, posekanú cibuľu a pretlačený cesnak. Zmes podľa chuti prisolíme a pridáme trošku tabasca. Speváčka okrem receptov ponúka v knižke Z mojej kuchyne aj dobré rady. Radí, ako sa dožiť vysokého veku, píše o známych aj menej známych koreninách, predstavuje potraviny, z ktorých sa chudne, ktoré jedlá pomáhajú pri chorobách, uvádza aj niekoľko minidiét. Knižku medzi čitateľov vypravila krstná mama Oľga Feldeková, program moderoval Zoro Laurinc, Marcela Laiferová, samozrejme, aj zaspievala. -bi- Niekedy veľmi rýchlo zabúdame na knižku, ktorú sme čítali nedávno, ale, naopak, navždy si uchovávame v pamäti našu prvú knižku. Vydavateľstvo Mladé letá pripravilo pre najmenších celú sériu nazvanú Moja prvá knižka. Jednotlivé tituly sú zamerané na poznávanie celkom všedných vecí okolo nás. Zázrak objavovania pojmov môžete so svojím dieťaťom prežívať vďaka knižke Slová, ak nám pošlete do 15. februára kupón vydavateľstva SPN Mladé letá. Každá žena je krásna, keď má prečo. Silvester Lavrík, Zlodeji, L.C.A. Publishers Group 2005

3 KNIŽNÁ REVUE 1. február 2006 strana 3 BIBLIOGLOSÁR James Patterson Howard Roughan: Medové týždne Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005 Preklad Alexandra Ruppeldtová Jedna z najlepších interiérových architektiek Nora Sinclairová, vdova po doktorovi, je krásna, vzdelaná, bystrá a navyše sexi. Jej osobné čaro priťahuje mužov, kdekoľvek sa pohne. Svoj voľný čas venuje partnerovi Connorovi, finančnému manažérovi v New Yorku a známemu spisovateľovi Jeffreymu v Bostone. Hoci sú obaja bohatí a cíti sa s nimi výborne, už plánuje ďalšie kroky, keď sa ich zbaví. Jej nápadne rastúce konto na Kajmaních ostrovoch zaujalo FBI jeden z agentov, John, však onedlho nevie, či uňho prevažuje spravodlivosť alebo posadnutosť Norou. Vášnivý románik s touto tajomnou ženou, ktorej životní partneri si nikdy dlho nepožili, sa stáva pascou. Kniha bola americkým thrillerom roku 2005 a vyšla naraz v devätnástich jazykoch. Gwyneth Reesová: Víla zo starej knižnice Bratislava, SPN Mladé letá 2005 Preklad Oľga Kralovičová Do starého panského sídla prišla na prázdniny k tete a strýkovi malá Veronika. Obaja boli spisovatelia, ktorí nikdy nepozerali televíziu, ale písali knižky pre deti. Veronika, naopak, radšej pozerala televíziu, a tak sa začala nudiť. Rozhodla sa, že bude objavovať majestátny dom vošla pootvoreným oknom do obrovskej knižnice, kde uvidela poletovať malé jagavé knižné víly. Zoznámila sa s Rubínou: vyhnali ju za trest z kráľovstva víl a teraz triedila knihy. Veronika jej chce pomôcť nájsť prsteň, aby sa mohla vrátiť do kráľovstva, a tak sa púšťa do odvážnych dobrodružstiev v tajomnom svete víl a starých kníh. Pomoc Rubíne sa nakoniec podarí a statočná Veronika sa len čuduje, prečo neverila knihám, ktoré ju ľahko môžu preniesť na iné miesto i do iného sveta. Gérard Majax: Žartovné kúzla na voľné chvíle Senica, Arkus 2005 Preklad Jela Mlčochová Ak máte radi prekvapenia, žarty, či rôzne kúzelnícke triky, tak toto je tá vaša pravá knižka. Autor v nej ponúka zhruba 80 kúziel, ktoré sú vhodné na sviatky (vianočné, veľkonočné, halloweenové) a narodeninové oslavy. Všetky kúzla a triky obsahujú návody (skrytú prípravu a realizáciu) i názorné kresby. Treba trocha pozornosti, nácviku a budete vedieť, ako zapáliť na diaľku sviečku, ktorá práve zhasla, naučíte malých duchov tancovať, pripravíte efektne odpadnutú ruku, bosorácku metlu, diabolské jablko, vyskakujúcu zápalku... -lč- KNIHA ROKA 2005 Stav k 17. januáru KNIHA ROKA Počet hlasov 1. P. Vilikovský: Čarovný papagáj a iné gýče Slovenský spisovateľ M. Hvorecký: Plyš A. Marenčin Vydavateľstvo PT P. Urban: Obrázky z raja Artis Omnis D. Podracká: Zielpunkt / Pani Cogito Sofa M. Rúfus: Báseň a čas Slovenský spisovateľ 21 DEBUT ROKA 1. P. Urban: Obrázky z raja Artis Omnis O. Malý: Peklo v raji SAUL P. Nagyová-Džerengová: Chcem len tvoje dobro Ikar Karol D. Horváth: Karol D. Horváth LCA M. Veselková: Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa Slovenský spisovateľ 32 VYDAVATEĽSTVO ROKA 1. Ikar Vydavateľstvo Slovart Artis Omnis Slovenský spisovateľ Aspekt 22 Pornokšeft Mačka vo vreci skrížená s pokladničkou Sex po slovensky 2. Zostavil D. Taragel Bratislava, Ikar 2005 Druhýkrát v živote (prvýkrát pri recenzovaní debutu I. Štrpku Krátke detstvo kopijníkov) som mal šancu napísať najkratšiu recenziu, no znova ju nedokážem využiť. Znela by federálne aj postmoderne: Sek sem se Sexem po slovensky aj druhý raz. Zasa sa však nezdržím a pripojím pár O (odôvodnení) a P.S. a jednu V (výstrahu) aj Ú (útechu). O 1 (ktoré si netreba mýliť s ospravedlnením ) Dobre viem, že v mojom veku sa o takýchto knihách písať nepatrí. No takto som sadol na vlastný lep: Prišiel som do redakcie a vypýtal si niečo na recenzovanie vetou: Priateľky, mám dieru v rozpočte, nedali by ste mi niečo zrecenzovať? Šéfredaktorka Gitka mi s jej vlastnou škodoradosťou ponúkla túto knihu so slovami: Ale veľa za to nebude! Keďže som nechcel pokaziť mnou rozohranú hru, knihu som vzal. Nevídali, prinajhoršom ďalšia mačka vo vreci! Avšak až doma som po prečítaní vetičiek o dobrej a hodnotnej slovenskej literatúre a že sa to má trpezlivo prejsť, pochopil, že sebaistý zostavovateľ a vykultivovaný recesista D. Taragel hodil, ako sa vravievalo, rukavicu môjmu profesionálne pest/v/ovanému vkusu, ktorú som už nemohol nezdvihnúť. Veď kto by v tomto postmodernom hurikáne, ktorý rozvracia všetky princípy a stavby veľkej literatúry, nezatúžil aspoň po tej dobrej, a k tomu ešte aj slovenskej? Až po dočítaní knihy som uznal, že pózu samoreklamného lacného Jožka zahral v Predhovore naozaj lepivo. Keďže som sadol hneď na dva lepy, nezostalo mi už iné, len si povedať: Ak si nejaký prof/esor/ík, musíš sa z tej šlamastiky nejako vysekať! O 2 Neverte názvu, pretože pomimo to, že poviedky sú napísané v slovenčine, o skutočnom sexovaní na Slovensku sa toho dozviete pramálo. Za jedinú hodnovernú správu v tomto smere možno považovať poviedku o dedinskom sexe V. Šikulovej, ktorá má aj najvyššie literárne ambície (epizodický realizmus nadľahčovaný živým humorom pri evokovaní stereotypnosti života a z nej(?) prameniacej citovej prázdnoty, paralelná výstavba príbehu, klamne len hračkársky názov, epicky falošný koniec atď.). Nikto z autorov si nezašiel, napríklad, do masážneho salóna, aby nám priblížil, ako sa tam vytešujú dnešní zbohatlíci a mafiáni; ani jednému nenapadlo priblížiť ponižujúce osudy šľapiek alebo naiviek, ktoré sa ocitli v krážoch obchodu s bielym mäsom ; aký fenomén predstavujú inzeráty typu urobím sa pre teba mobilom atď., atď. Tu prezentovaní sexuálni manekýni pochopiteľne nemajú ani náhodou nijaké sociálne či morálne problémy, ani strach z AIDS (o metafyzických už ani nehovoriac). Je príznačné, ako sexisticky arogantne a až veristicky vecne sa so svojimi sexomaniakálnymi úrazmi vyrovnali v autobiograficky podložených poviedkach J. Koprda (nedať peniaze, vyhodiť gauč) a A. Turan (ja muzikant sexuálnu maniačku zavrieť do blázinca). No aspoň sa tematicky ani literárne na nič nehrali. O 3 Pri čítaní knihy vo mne narastalo mrazenie z toho, ako sa tu úsilie povedať tzv. holú pravdu o tom, že nami lomcuje len a len sexuálne maniactvo, zvracia do bezduchých znôšok vonkajškových podrobností a trápností (obzvlášť to platí o poviedkach M. Ciela, M. Kompaníkovej a M. Kopcsaya). Toľko rozčarovania z tejto najľudovejšej životnej drogy, s pomocou ktorej ľudstvo od dávna zvláda prírodný katastrofizmus života aj zaseknutia strojov civilizácie, na kope som ešte nestretol. Nebyť poviedky K. Vulgan (?) Fénix nebolo by v oboch knihách ani pachu po osudovosti aj oslobodivosti sexuálnej vášne. Škoda len, že jej autorka sa vôbec netrápila s tým, či je pravdepodobné, aby si zúfalkyňa, ktorá sa po citovom sklamaní pokúša o sebazničenie sexom, písala denník tohto druhu alebo nad tým, či čisto tézovitý (Tvoj otec bol neverný a môj otec alkoholik, ale my to zlomíme, zlomíme to, dievčatko moje!) a patetický happy end nevyznie skôr melodramaticky trápne ako presvedčivo (nehovoriac už o plocho referenčnom, úplne odcitovenom jazyku po takom osudovom loopingu!!!)... O 4 Hlavným úskalím/hrdinom ďalšej skupiny poviedok je ich krikľavá literátskosť. Raz má podobu osadzovania banálnej zápletky do exkluzívnych okolností ( sci-fi B. Lilova), alebo, naopak, hry na reality šou (S. Žuchová), inokedy trúfalosti pretromfnúť spracovanie známeho sujetu (Nabokovovej Lolity S. Lavríkom). S. Uličnej sa takmer podaril pokus o vytvorenie originálnej a pôvabnej feministicky podfarbenej grotesky na mužský matko/modlivkovský sno/komplex pravda, ak by bola prišla na to (alebo poradil jej redaktor), že prvých dvanásť odstavcov bolo treba vynechať Na KNIHU ROKA navrhujem: ANKETOVÝ LÍSTOK 2005 V Sčítané, podčiarknuté (nečítať tí, ktorí sa riadia len zásadou: S vlastnými peniazmi si budem robiť, čo ja chcem!): Knihu neodporúčam čítať ľuďom veriacim v Boha (leda ak by zatúžili po slasti, ktorú po zhrešení poskytuje kajanie sa...); ani tým, čo si napriek všetkým sklamaniam vo vzťahoch chránia nádej/ilúziu, že medzi sexom a láskou predsa len môže existovať nejaká šľachetná súvislosť a že zviera v nás možno aj kultivovať. Okrem tých, čo by sa chceli čosi dozvedieť o tom, ako to so sexom na Slovensku naozaj je (viď O 2 ), neradím to čítať ani tým, čo hľadajú dobrú literatúru pozorné čítanie totiž dojem zhoršuje! Ale skýtku (v týchto mrazoch) dole ako mačka vo vreci kombinovaná s pokladničkou (od ktorej kľúčik má Ikar!) je to vymyslené šikovne. (Č)istý pornokšeft! Cez kanál českej matere sa to zasa preloží aj do češtiny, a tí vedomejší Česi si zas o nás pomyslia: Hleď ty Slováky! O sexu a literatuře toho moc nevědí, ale už se to alespoň nestydí dát na papír! P.S. 1 D. T. Po Vašich tvrdeniach v úvode musím pripustiť, že buď neviem čítať, alebo v knihe je medzi riadkami vysádzaný mne neviditeľným písmom aj iný text. Sorry! Ako fór dekonštrukcionistického humoru oceňujem počtárske nezrovnalosti vo Vašich dvoch štatistikách (alebo je to len čaro nechceného?). P.S. 2 P. J. Je to len odvar výborného groteskného výjavu z románu Psy sa ženia. P.S. 3 J. Š., nedajte si D. T. vsugerovať, že z jedného predsudku o zákaze sexu za socializmu a z pár napochytre vybraných ukážok sa dá spichnúť literárnovedná štúdia, ktorá má byť navyše bonusom! * Čítam to po sebe a zisťujem, že som si na začiatku sľúbil aj dáku útechu. Čo by to len mohlo byť? Honorár to byť nemôže... O sexe ani o slovenskej próze som sa nedozvedel nič nové... (Prepáčte, v trapiech sa už opakujem.) Aha, už to mám: Ú Konečne som sa naučil, ako sa na mojom počítači píše v dolnom indexe. Viliam Marčok... (autor, názov, vydavateľstvo) 2. Za DEBUT ROKA navrhujem:... (autor, názov, vydavateľstvo) 3. Za VYDAVATEĽSTVO ROKA navrhujem:... Meno a adresa odosielateľa: (podpis) Svoje hlasy do ankety Kniha roka 2005 posielajte len na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku UZÁVIERKA ANKETY je 28. februára Kto si okrem listovania v dobrej literatúre rád niečo z tejto oblasti aj vypočuje prostredníctvom rozhlasu, isto mu pomôže nasledujúca ponuka relácií z Redakcie umeleckých programov košického štúdia SRo. Všetky si ich naladíte na okruhu Rádio Devín. V sobotu 4. februára vás o pozveme počúvať rozhlasovú hru Jany Bodnárovej Tancovanie v kruhu. Úspešná dvojdomá autorka, prozaička i autorka rozhlasových hier, tentoraz exponuje svoj objektív na ľudí noci. Vyhnancov, utečencov, bezdomovcov... Idú ako veční nomádi svetom nemilosrdnej krutosti odnikiaľ nikam. Bodnárová zaznamenáva ich zastavenie na púti strasti v jednom hoteli, kde je priestor i čas na malé odkrytie drám, túžob, snov, aj očakávaní nových sklamaní. Celý ich život sa stáva nekonečnou nocou, do ktorej je bezvýchodiskovo vtisnutá ich duša. Jules Verne bol jeden z najslávnejších autorov vedecko-fantastických románov pre mládež. O jeho literárnom živote a diele hovorí ďalšia časť z cyklu Detská abeceda. Autor pásma Jozef Žarnay ju nazval jednoducho Jules Verne známy i neznámy. Reláciu si môžete vypočuť v stredu 8. februára o Verte, nie je určená len mládeži a deťom. Napokon, ak by aj, kto by sa rád nevrátil do svojho detstva? Pod názvom Príbehy z Maconda vám v ten istý deň, teda v stredu 8. februára o prinesieme aj dve poviedky Gabriela Garcíu Márqueza v preklade Vladimíra Olerínyho. Výber padol na Baltazárovo nádherné popoludnie a Deň ako každý iný. V oboch sa stretneme s obyvateľmi malého mestečka a spoznáme predovšetkým ich vášne, ktoré poznačili priebeh udalostí v živote neveľkej komunity. Hodinku od sme v piatok 10. februára vyčlenili pre dramatizáciu prózy Roberta Hugha Bensona Neviditeľné svetlo. Anglický románopisec Robert Hugh Benson ( ) bol vysvätený za anglikánskeho kňaza, no čoskoro konvertoval na katolícku vieru. Popri románoch, ktoré sú popularizáciou katolicizmu, vydal roku 1903 zbierku poviedok Neviditeľné svetlo. Rovnomenná poviedka opisuje tajomné stretnutie kňaza s duchom vraha canterburského arcibiskupa Tomáša Becketa. Benson poukazuje, že Boh nás vedie ani nie tak zvláštnymi príhodami, ako skôr milosťou duchovného nazerania na ne. Dramatizáciu spomínanej poviedky podľa vlastného prekladu pre rozhlas pripravila Anna Hlaváčová. Objednávam si dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE na rok 2006 od čísla... Cena jedného čísla je 10 Sk, dvojčísla 20 Sk. Predplatné 260 Sk.... Meno, priezvisko (organizácia)... Ulica Miesto PSČ Vyplnený objednávkový lístok pošlite na adresu: Knižná revue, Námestie SNP 12, Bratislava, krevue@litcentrum.sk

4 4 strana KNIŽNÁ REVUE 1. február 2006 Juraj Kalnický: Leto tvojej nehy Juraj Kalnický sa narodil v Turčianskej Štiavničke (1951). Svoje verše, krátke humorné prózy a preklady ruskej poézie publikoval v slovenských, českých a ruských denníkoch a literárnych časopisoch, v rozhlase a televízii, ako i vo viacerých zborníkoch a antológiách. Knižne publikoval básnické zbierky Ľan (1981), Údolie včiel (2001), Modlitba s tebou Molitva s toboj (v SJ i v preklade do RJ 2003), Naše lásky Naši ľubvi (ako spoluautorský duet s Jánom Majerníkom vydaná v SJ a RJ ) a Tŕnisté jablko (2004), ako aj filmovú poviedku Sibírsky Kichot a konedráči Sibirskij Kichot i škuraďori (dvojjazyčne v SJ a RJ ). duet hlavu máš nad klavírom a ruky ponorené v hlave brahmsa ja pedál čo udržuje ticho s maličkým tvojim uškom hrám sa tvoj rytmus mňa a teba môj zas dráždi v zreničkách oboch zrkadlí sa cnostne zatiaľ sa viac na noty upni vravia si milujúci tichí blázni hrajúci duet paternoster pre iných nedostupný Virginia Woolfová: Orlando Bratislava, Ikar 2005 Preklad: Alena Redlingerová leto tvojej nehy čas už sa delí odmerane medzi tvoje a medzi moje dlane len pamäť bosá behá po pažiti dejov v ktorých si stále príťažlivo sladká navzdory predpovediam že jeseň prichádza a spŕchne i tvoja predzáhradka plná svedkov cítim to som v niečom poriadne namotaný a ešte si viem priťažiť i tým že premýšľam tu o tom všetkom Fiktívny životopis Orlando patrí k najvýznamnejším prácam tejto svetoznámej anglickej spisovateľky, kritičky a feministickej mysliteľky moderny. Dielo sa stalo predlohou aj pre rovnomenný film, ktorý režisérsky uchopila Sally Potterová v roku Dej životopisu je vtiahnutý do Woolfovej časopriestorovej siete, ktorej zámerom je vedomé pohrávanie sa s objektívnym časom. V rámci vlastných pravidiel tak vytvára priestor osobného, súkromného času Orlanda, ktorý charakterizuje neutíchajúci vnútorný monológ v Orlandovom fantazijnom svete. Reálny, objektívny čas sa prispôsobuje Orlandovmu subjektívnemu času, je mu podriadený a vo vzťahu k nemu menejhodnotný. Slúži vlastne len ako podnet a prostriedok na vyvolanie prúdu myšlienok a ich následné prehodnotenie, negáciu, ba až kritiku v satirickom hábe. Na ilustráciu Woolfovej experimentovania s časom možno uviesť, že Orlando na svojej životnej púti kráča tri a pol storočiami a stále zostáva mladým šľachticom/šľachtičnou. A práve takéto natiahnutie reálneho času umožňuje rozihrať autorkine rôznorodé úvahy ku každému storočiu osobitne počínajúc šestnástym a končiac dvadsiatym berúc si tak na paškál problematiku rozdielnosti pohlaví, postavení, rás... Autorka pritom využíva metaforu cudzieho, inakosti, odlišnosti, exotickosti, divokosti. On, Orlando, o jeho pohlaví nemohol nikto pochybovať, aj keď ho móda tých čias skôr zakrývala, mladý, príťažlivý, bohatý šľachtic, oddávajúci sa spoločenským radovánkam a písaniu sa jedného dňa zobudí ako mladá, urodzená a krásna žena Orlando. Orlando sa zmenil na ženu... Ale inak ostal presne taký, ako predtým. Hoci zmena pohlavia ovplyvnila jeho budúcnosť, v ničom nezmenila jeho identitu. Zjednotenie, zlúčenie si taká si ako ráno na slepcovom oku zversky krásne ráno pri potoku kde vtáci oživujú prizaspatý hlas vešajúc ho na nejednu predklonenú šiju vhĺbené ráno do rybničných rias čo ani nevedia že žijú láskavá anamnéza taká je úplná anamnéza privreté dlane mihalníc a slovo čo má zdravie zo železa a ešte celkom svieža pusa z ktorej sa vydral vrtuľník prchavej vône tvojho dychu tá známa príchuť objaviteľa kolumbusa violončelistka zanovito opiera sa o čelo akoby ju iné telo bolelo možno by láska nemusela byť tak ťažká keby nelietala ako vážka a nedala sa lúskať všetky taje možno tá cesta vôbec neschodná je možnože už siedme nebo nebude a možno milovanie ani v koži hadej možno len achát a agátové aleje možno len nádej stačí spáchať možno aj nebyť si tak na istom pri nežných dotykoch ledabolo prehodených palistom slová poslal som ti slová po vode a lekne kde sa smútok ťažko dostane tvrdý tón po čase v ušku zmäkne sem-tam perly sem-tam sprostane ba aj splín sa z hadej kožky zvliekne a ret šeptajúci znehybnie keď my dvaja zacielení na kadečo pekné začneme sa tváriť nevinne ouvertúra dychu pohľadov a paží samé pochabosti ktoré treba zažiť pri plnom vedomí keď vlhne i oko ako ranná pažiť pre kone raz galopom-cvalom a raz iba krokom popod bránku citov v predklone Zo zbierky Leto tvojej nehy, ktorá vychádza vo vydavateľstve CCW s ilustráciami Martina Činovského. Dvojpohľad mužoženy v prúde času dvoch rozdielnych pohlaví do jedného tela autorke umožňuje nový, nadmieru zaujímavý uhol pohľadu na mužov a ženy, pretože Orlando začína nazerať na seba i okolitý svet z perspektívy oboch pohlaví. Vníma nezávideniahodné postavenie ženy vo vtedajšej anglickej spoločnosti, skúma otázku úlohy muža a ženy, v súvislosti s ich nerovnoprávnym postavením v spoločnosti (najmä z pohľadu ženy)....budem môcť akurát nalievať čaj a pýtať sa pánov, ako ho majú radi. S cukrom? Prosíte si smotanu?, uvedomuje si napríklad aj fakt, že ženám bolo odmietané vzdelanie, aby sa mužom nevysmiali. Do očí bijúci odkaz na neľahké postavenie žien nám ponúka aj situácia, keď sa Orlando-žena musí súdnou cestou domáhať svojich práv. Boli proti nej vznesené tieto hlavné obvinenia: (1) že je mŕtva, a preto nemôže vlastniť nijaký majetok; (2) že je žena, čo v podstate znamená to isté. Demonštrovanie rozdielnosti v postavení a rase asi najvýraznejšie vidieť na Orlandovom spolunažívaní s Cigánmi. Orlando-žena žila istý čas v spoločenstve Cigánov, až do času, kým sa rozdielnosť v ich vnímaní a cítení nestala priepastnou a ona musela odísť. Postupne si aj ona začala uvedomovať, že sa od Cigánov odlišuje... Spočiatku si to vysvetľovala tým, že ona pochádza zo starého civilizovaného národa, zatiaľ čo Cigáni sú zaostalí, takmer divosi. Neskôr ale dospela k poznaniu, že...cigáni považujú rodinu starú štyristo alebo päťsto rokov za veľmi úbohú. Ich rodiny mali najmenej dvetisíc až tritisíc rokov... že nejestvuje nič vulgárnejšie ako túžba vlastniť stovky izieb, keď nám (Cigánom) patrí celá zem. Orlandov dvojpohlavný život v troch historických a kultúrnych epochách Británie využíva Woolfová aj na reflektovanie zmeny celkovej spoločenskej klímy, spôsobov správania a dobovej literatúry, ktoré následne podrobuje kritike v podobe satiry a ľahkej irónie. Tento dvojpohľad mužoženy (pre prípadné nedorozumenia: Orlando bol najskôr mužom, až potom ženou) čitateľovi ukazuje stav vecí v jeho neustálej premene, nepretržitom vývoji, v Orlandovom prúde vedomia, čím nám vlastne odhaľuje fakt, že nič nie je také, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Všetko síce má svoj protiklad, ale ten je v prúde času len zdanlivý, nakoniec všetka rozdielnosť splynie do jedného celku, všetko, o čom sme si mysleli, že je také a také, sa v prchavosti času (časom, vplyvom času) stáva iným. V tomto duchu sa nesie aj záverečné vyvrcholenie celého príbehu, ktoré autorka zasadila do prítomnosti, v nej ožívajú všetky obrazy minulosti spájajúce sa a splývajúce do jedného v Orlandovej extáze. Tu sa ale trochu poopravím, lebo pre Orlanda predsa len existuje niečo, čo sa síce taktiež mení, ale zároveň akoby ostáva to isté. Jeho/jej večný spoločník na púti džungľou času osamotený dub. Dub je centrálnou témou vinúcou sa celým príbehom. Okrem úlohy spoločníka v Orlandovej samote je aj menovcom Orlandovej jedinej úspešnej básne, básne jeho života, či priam životnej básne, pretože dub ako jediný zdanlivo odoláva prúdu času (...narástol, spevnel a zhrčavel za ten dlhý čas..., ale ešte vždy bol pri sile ), bol, je a vždy bude na svojom mieste čakať na Orlanda, aby ho/ju prijal medzi svoje vekovité korene, aby opäť mohol/mohla v prchavej dočasnosti cítiť pod sebou chrbtovú kosť zeme. Na počiatku životného príbehu Orlando muž ukojil svoju vášeň po samote medzi drevnatými údmi duba na jeho konci, o pár storočí neskôr, Orlando žena sa vrhá do náruče jeho koreňov, aby v tom večnom okamihu... pod sebou zacítila kosti stromu vybiehajúce na všetky strany ako rebrá z chrbtice. Okrem zážitku z čítania samého, lebo nielen dielo samé, ale aj výborný preklad ním naozaj sú, nás v knihe potešia aj zaujímavé a cenné predslovy Petra Ackroyda autora mnohých kníh z beletrie a literatúry faktu a Margaret Reynoldsovej, spisovateľky a výskumnej pracovníčky na londýnskej univerzite, ako aj rovnako hodnotný doslov k slovenskému vydaniu Svet ako umenie od Mariána Andričíka. Michaela Geisbacherová

5 KNIŽNÁ REVUE 1. február 2006 strana 5 Citujeme... Pre život je dôležité nezradiť svoju mladosť. Nechať si z nej za priehrštie, to je znak duševného zdravia. Veď mnohé z toho, čo sa nám v živote podarí vykonať, je neraz netušený hold mladosti, hold svetu, na ktorý sme kedysi tak radi prisahali. D. Štilichová-Suchoňová: Život plný hudby. Hudobný skladateľ Eugen Suchoň v spomienkach Bratislava, SPN Mladé letá 2005 Chumáčikove príhody Veronika Jančárová: Chumáčik Ilustrácie Tomáš Vicen Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2005 Výpravná knižka prináša príhody vlčieho šteniatka Chumáčika, ktorý sa ocitol v mesačnej krajine. Rád ju pozoroval, páčila sa mu, ale nebola to jeho krajina, nemal tam nikoho zo svojich blízkych. Pochádzal z lesnatej krajiny, odkiaľ ho ako celkom malého uniesol dravý vták... Tak sa začína príbeh o rôznych zážitkoch, udalostiach, príhodách šteniatka, ktoré sa cíti v cudzej krajine osamelé a hľadá si priateľov. Jedného dňa sa veľmi poteší, lebo keď sa nakláňa nad jazero, zbadá iné vlčie šteniatko, hneď mu aj dá meno Nádherníček a hneď sa s ním chce, šťastný, že už nebude taký osamelý, skamarátiť. Až po chvíli si uvedomí, že Nádherníček neexistuje. Sklamanie vĺčaťa je obrovské strata priateľstva, ktoré sa ani nezačalo, odoberie Chumáčikovi všetku radosť zo života. Autorka necháva putovať Chumáčika po mesačnej krajine, spoznať sa zblízka s Mesiačikom, s vesmírnymi muškami, ale aj s pažravou pavúčicou Černotou. Jedna príhoda sa strieda s druhou, v niektorých momentoch pripomína Chumáčikov príbeh exupéryovské putovanie osamelého Malého princa, hľadanie priateľov, blízkych bytostí, tento je však zasadený do zvieracej ríše. A tak detský čitateľ putuje spolu s Chumáčikom, až ho napokon odprevadí späť do lesnej krajiny, odkiaľ pochádza a kde sa stretne so svojimi vlčími rodičmi a celou vlčou rodinou. V poeticky vyrozprávaných príbehoch dobro víťazí nad zlom a ako základný sa vinie motív hľadania priateľstva, ale aj motív domova ako miesta, kde sa uskutočňuje to najväčšie a najkrajšie dobrodružstvo dobrodružstvo vzťahov s blízkymi bytosťami. Krehkosť rozprávania umocňujú poeticky podfarbené ilustrácie, knižka je graficky príťažlivo upravená (o peknú grafickú úpravu sa postaral Stanislav Stankoci) a iste priláka a osloví nemálo detských čitateľov. Dodám ešte, že prostredníctvom nadácie Espérance bude 500 jej výtlačkov zaslaných do detských domovov, a tam bude šíriť dôležité posolstvo o hodnote priateľstva. Etela Farkašová Na noži Štylizácia verzus výpoveď Daniel Pastirčák: Kristus v Bruseli Bratislava, EX TEMPORE 2005 Niekedy vo mne vyvstáva pocit, že čokoľvek, čo bude mať príchuť záhadnosti, akejsi metafyzickej neuchopiteľnosti, náboženského filozofovania či schopnosti vyjadriť sa ku všetkému, bude automaticky predstavovať vyššiu hodnotu. Len nech to vyzerá nadčasovo, skúsi sa obsiahnuť duchovno v jednom slove a nezabudne sa pridať vážna tvár, ktorá hovorí ak tomu nerozumieš, asi nie si najbystrejší... Podobný pocit sa ma zmocnil po dočítaní najnovšej básnickej knihy Daniela Pastirčáka. Je rozdelená na dve časti Portréty a Ikony. Podľa toho sú potom pomenované i jednotlivé básne, napr. Portrét čitateľa, Portrét brány, či Ikona pádu, Ikona jazyka... Priznám sa, že nech som obracal sémantiku slov portrét a ikona akokoľvek, nedokázal som z kontextu pochopiť toto delenie. Skôr som nadobudol pocit, že najprv vznikli básne a až v druhom pláne sa vyskytol systém rozdelenia len tak, aby to bolo zaujímavé a mohlo sa povedať, že je to široko koncipovaná kniha. A tak je to i s básňami. Určité motívy sa prelínajú, niektoré veci na seba nadväzujú a celkovo pôsobia usporiadane. Ale pri konkrétnych textoch už vznikajú trhliny, ktoré narúšajú celkové vyznenie. Pastirčák akoby v písaní používal asociácie, ktorými k sebe priraďuje jednotlivé motívy, až si povie dosť, tu to stačí a báseň ukončí. Pri jeho kratších textoch tak vznikajú zaujímavé portréty a obrázky, plné peknej lyrickej meditatívnosti ( Iba my, celkom nahí v lone vĺn, / tvoríme spolu osamelý čln ; Na zvlhnutom podnebí / máš chuť po ovocí ). Lenže pri dlhších vzniká asociovanie nie do priestoru, ale len po priamke. To znamená, že enumeratívne priraďuje jednotlivé motívy, ktoré sú však obsahovo nekompatibilné. Možno ich voľne radiť v ľubovoľnom slede a báseň sa takmer nezmení (napr. báseň Portrét image). Táto komutatívnosť sa potom preniesla aj do celkového usporiadania knihy, kde Portréty môžu byť Ikonami a naopak. Daniel Pastirčák naráža ešte na jeden problém a je ním gnómickosť. Vyjadruje sa priveľmi nadčasovo, až prorocky, akoby nebral do úvahy možnosť omylu. Dosahuje to jednak významom a váhou niektorých slov a jednak abstrakciou. A najmä tá je často klamlivá. Nakopí pri sebe niekoľko abstraktných podstatných mien a dúfa, že neuchopiteľnosť sama vytvorí novú kvalitu, ktorá bude pôsobiť esteticky i informatívne ( Ten hlas v hlase hlasu, mimo hlas ; Tá vôľa cezo mňa / súcno rozprestiera ). Bohužiaľ, darí sa mu to len vo veľmi málo prípadoch ( Hmatníky sťažňov, v lanách utíchnutý mol a dur, / v podpalubí nepreclený náklad organových partitúr ). Inokedy štylizuje pomocou nekonvenčných štruktúr, ktoré na prvý pohľad pôsobia zaujímavo, ale ich funkčná hodnota sa stráca ( Stále / kráčam / k tej rieke, / lebo / som / tou riekou / kráčaný ). Napriek tomu, že výpoveď Daniela Pastirčáka chce byť súčasná a naliehavá, pôsobí miestami unáhlene, bez rozmyslu a s poriadnou dávkou štylizácie a tá nie je vždy efektívna ( civilizácia je priebežný, mnohorozmerný sexuálny akt ). Možno je to všetko zaujímavé v nejakom meditatívnom krúžku, ale často neprípustné v poézii. Radoslav Tomáš Návrat vážneho humoristu Milan Zelinka: Príbehy z Karpát Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005 Desiatu knižku vydáva Milan Zelinka (1942) po trinásťročnej pauze. A treba si popravde priznať, že čitateľ privyknutý na akčné výboje a vybičovanú situačnosť súčasnej slovenskej prózy musí nastaviť iné senzory a trocha prestaviť optiku, ak chce prečítať tohto autora so všetkým, čo v ňom je. Nie je toho málo a najmä je to neskutočne jemné. Zelinka, bludný mechanik pobočkových telefónnych ústrední z Igramu, zakotvený na druhom konci Slovenska v susedstve humenských valalov, kde pramení väčšina jeho próz (literárna lokalitka Makov). Jeho poviedky, novely, román i grotesky, črty a fejtóny spoluvytvárali literárnu atmosféru 70. a 80. rokov a dodávali jej korenistú príchuť jednoducho preto, že mali korene. Zelinkov jubilejný knižný prírastok obsahuje štrnásť krátkych próz operujúcich na žánrovej škále od humoresky po humoristickú črtu. Prózičky majú realistický príbehový pôdorys, ale je otázne, či nie je v nich viac moderného existenciálneho cítenia ako tradičného či klasického realizmu. Lebo o to vlastne Zelinkovi vždy šlo: nájsť modul, ktorý obsiahne pohyblivosť pieskov ľudskej existencie, ale aj nespornosť ľudských princípov (o nič iné pravdepodobne nešlo ani jeho mladšiemu krajanovi a možno i nasledovníkovi Václavovi Pankovčínovi). Na to, ako vie Zelinka napísať prvú vetu príbehu, ako ho vie rozvinúť, ako vie vystupňovať jeho absurditu a vypointovať jeho posolstvo, treba nielen talent, ale aj Barbora Kardošová vyštudovala scenáristiku, debutovala románom Šialene milovaná (Trencia 2000) o tridsiatničke Róze a je autorkou scenára k filmu pre mládež Amálka, ja sa zbláznim. Láska, smrť, erotika a dobrý koniec v kombinácii so schopnosťou vybudovať príbeh, dívať sa na veci s troškou recesie a humoru a pisateľskou zručnosťou, vytvárajú v jej novom románe všetky predpoklady zaradiť sa medzi bestsellery. Irma sa sama odsúdila na samotu. Nevyrovnala sa s odmietnutím muža, ktorého mala rada, a nezbavila sa pocitu viny za smrť svojho synovca. Izolovala sa od rodiny a všetku svoju lásku venuje svojim trom mačkám. Cvičí jogu, mení zamestnania. Občas zo svojho bytu pozoruje Muža s bielymi vlasmi v susednom dome a skúša uhádnuť, kto je a čím je. Muž s bielymi vlasmi je Adam. O Irminej existencii ani netuší. Trápi ho pocit viny za smrť milovanej ženy. Siahla si na život a on, lekár, ju nedokázal zachrániť. Nevie si to odpustiť a zmyslom jeho života sa stáva práca. Títo dvaja by sa nikdy nestretli, keby nezasiahli anjeli v podobe štvorročného chlapčeka a jeho krásnej mamy. Aj keď, povedzme rovno, pri prvom stretnutí ako anjeli nevyzerali. S Irmou sa zoznámili kuriózne, každé ráno ju počas meditácie vyrušil rev vzpierajúceho sa Jima cestou do škôlky. Keď to po týždni nezvládla a vybehla dohovoriť nemožnej matke, tá jej v afekte dala dieťa, aby ho teda zaviedla do škôlky ona, a zmizla. Irma tak prežila deň s roztomilým stvorením a niečo sa v nej zmenilo... Adam sa s Jimom a jeho vystrašenou mamou stretol na pohotovosti. Príťažlivá Lala bola rovnako osamelá, ako títo dvaja nešťastníci. Bola letuškou, žila vo Francúzsku, nezvládla manželovu neveru, rozviedla sa a vrátila na Slovensko. Usilovala sa uživiť syna, ale iba prekladmi sa to nedalo, a tak upratuje v jednej francúzskej domácnosti. Samotu prekonáva sexuálnymi úletmi. Jimova choroba začala priateľstvo Laly a Adama, Jimovo dožadovanie sa ďalšieho stretnutia osobité videnie, ktoré sa suverénne pohybuje po hranách vážneho a smiešneho. Zelinkov príbeh má ďaleko od realistickej príhody, lebo je skonštruovaný a poskrúcaný tak, aby bol predovšetkým humorom s mnohoznačným obsahom. Dedinskí hrdinovia tu napríklad nie sú zvyčajne konfrontovaní s niečím nededinským, sú vždy najmä sami sebou a ich drámy sú skôr dôsledkom ich charakteru (a ich prirodzenej filozofie) než otvorene konfliktných stretnutí s dedinskou realitou. Ich bizarné príbehy majú však predovšetkým morálny obsah, keď inakosť hrdinu, ktorému je jeho prirodzená morálnosť na obtiaž a najradšej by splynul s všeobecnou nemravnosťou okolia, naráža na stádovitú morálku či skazenosť okolia. A práve táto rozdvojenosť roztvára priestor pre humor, ktorý má neraz príchuť začarovanej absurdity. Zelinkovo príbehové rozprávačstvo sa nikdy nesústreďuje na veľké deje. V jednej z najvydarenejších poviedok (Presvedčenie) sa bratia rozídu len preto, lebo sa nevedia dohodnúť, či slovo les sa vyslovuje mäkko alebo tvrdo, ale do českého sveta odídený brat prekoná všetky (ináč naskutku humorné) prekážky, len aby sa s bratom pred odchodom do väzenia rozlúčil a zduplikoval mu svoje presvedčenie o výslovnosti slova les. V inej skvelej poviedke sa slušný mládenec po jednom lúči s príbuznými, keď odchádza na repnú kampaň do Pardubíc, a prosí ich o prepáčenie, ak sa voľačím previnil, no nikto nie je zvedavý na jeho lúčenie a odprosovanie, ale každého zaujíma, či bude opäť posielať domov nakradnutý cukor, ktorý kradli všetci okrem neho. Mládenec napokon ukradne vrece cukru z obchodu a stane sa ešte horším a neukotvenejším, keď ho prichytí vlastný krstný, ktorý je policajtom: zlá cnostná inakosť je potrestaná necnostnou masovosťou a stáva sa Kainovým znamením. A tento moderný paradox zviditeľňuje nesmierne jemný humor, ktorý vyžaruje zo všetkého o zovšadiaľ. Zelinka ním komunikuje svoju sociálnu i morálnu skúsenosť, ale najmä svoje čisté videnie zauzleností ľudských vzťahov. V poviedke Zberateľ, ktorej príbeh je rovnako smiešno-bizarný, však zo všetkej tejto jemnosti priam vystreľujú presne vystrúhané šípy opravdivej sociálnej kritiky, aká sa v prózach dnešných autorov vyskytuje zriedkakedy. Ako vidieť, Milan Zelinka má stále čo povedať. Jeho próza je nielen súcitná, bytostne ľudská a zrozumiteľne civilná, ale aj vyzývavá a zádrapčivá. Preto je dobré, že sa opäť pripomenula. Alexander Halvoník Sami sebe anjelmi Barbora Kardošová: Anjeli nespia Bratislava, Ikar 2005 s Irmou, položilo základy priateľstva Laly a Irmy. Bolo len otázkou času, kedy sa stretne Irma s Mužom s bielymi vlasmi. Kardošová na jednoduchom príbehu odkrýva zranené duše, ktorým chýba odvaha odpustiť samým sebe a žijú umelé životy. Až Lala svojou mladosťou, živelnosťou a túžbou po láske v nich prebudí tak dlho potláčanú prirodzenú chuť života. Autorka si pri dokresľovaní charakterov pomáha akýmisi filmovými strihmi, obrázkami snov. Kým Irma je v svojich snoch Batmanom a zachraňuje ľudí, Lale sa sníva o leteckých katastrofách a milovaní. Adam sa svojich snov bojí, pred spánkom uniká do virtuálneho sveta počítačových hier. Ich sny sú kľúčom k ich oslobodeniu sa od minulosti. Dokážu to až všetci spolu, priateľstvo odklína ich ubolené duše a vytvára im priestor, aby otvorili staré rany a pozreli sa na ne novými a najmä viacerými očami. Pochopia, aké fajn je nebyť na všetko sám, opäť dávať, ale aj dostávať. Aj čitatelia dostanú odmenu: parádnu dávku emócií. Antonia Bednáriková Milosrdný čas Dušana Dušeka Dušan Dušek: Náprstok Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Náprstok, ako vieme (mladí možno už nie) sa navlieka na prostredník, aby sa krajčírky pri šití vyhli bolestivým pichnutiam ihly. Je to užitočný ľudský vynález a i Dušan Dušek ho často pri svojej tvorbe využíva rovnakým spôsobom: šije, zošíva (nikdy ale nepláta) príbehy tak, aby svojich hrdinov uchránil pred najbolestivejšími pichnutiami osudu. Namiesto drsných obrazov súčasnej reality (a týka sa to všetkých troch desaťročí, v ktorých jeho poviedky vznikali) sú jeho príbehy nasýtené osobitým poetizmom, humorom a láskavou autorskou iróniou, zaplnené svojráznymi postavami a postavičkami. Nemožno ale povedať, že Dušekove príbehy sa odohrávajú v akomsi historickom bezčasí aj toto vydanie Náprstka obsahuje zopár idylických fotografií poštmajstra Emanuela, požičaných zo starého albumu a dobovo ich zakotvuje ale čas, ktorý obteká jeho postavy, plní v ich životoch inú, dôležitejšiu funkciu, funkciu milosrdného času. Preto nie náhodou práve poviedka Milosrdný čas uzatvára príbehy knihy, lebo v milosrdnom čase nikto nezomiera, v milosrdnom čase idú hodinky raz dopredu a raz dozadu, ako si kto želá... v milosrdnom čase všetci žijú... Princíp oživovanej pamäti, pripamätávanie si vecí a ľudí, ktorý tvorí príbehové východisko poviedok, prináša galériu postavičiek nimi Dušek vracia do nášho vedomia svet, ktorý by sa inak nikdy neocitol vo veľkých dejinách. Obnovuje tak pohľad na obyčajného slovenského človeka (hoci zväčša lokalizovaného na autorovo milované Záhorie), znovuvytvára jeho ľudskú jedinečnosť a jeho zakotvenosť v komunite hoci by ho tá i odmietala. Dušekove postavy sa viac ako s tlakom doby musia vyrovnávať s pocitom nenaplnenosti vlastného života, ťaživosti vlastnej situácie. Vyrovnávajú sa s ňou zväčša únikom do vysneného sveta, tak ako Julinka v poviedke Závoj, ktorá celý život nemyslela na nič iné, len ako sa vydať a vo svojej fantázii prežila všetky možné druhy svadieb: hodvábnu, cukrovú, porcelánovú, striebornú i perlovú, aby sa mohla vydávať znovu a znovu a znovu a znovu. Dušek obdivuhodne vystihuje či rekonštruuje ich vnútorný pocitový svet, vytvára v každom príbehu dostatok priestoru na jeho naplnenie. Nové, starostlivo pripravené, kolážou dobových kolorovaných fotografií ilustrované vydanie Náprstka vyšlo na záver roka A keďže Dušan Dušek sa v januári 2006 dožil šesťdesiatky a hra jeho postáv na milosrdný čas bude zrejme do seba častejšie vťahovať aj ich autora, môžeme tento poviedkový výber oprávnene považovať aj za poctu jeho prozaickému majstrovstvu. A je to pocta nanajvýš zaslúžená. Anton Baláž