Projekt Robinwood Komponent 2: Hydrogeológia

Átírás

1 PREŠOVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Regionálne centrum Spišská Nová Ves Projekt Robinwood Komponent 2: Hydrogeológia SPRÁVA ZA VÝCHODNÉ SLOVENSKO Autori správy: Ing. Peter Bajtoš RNDr. Soňa Cicmanová RNDr. Silvester Pramuka Mgr. Ľubica Záhorová Programový vedúci komponentu: RNDr. Milan Husár Hlavný koordinátor projektu: Ing. Svetlana Pavlovičová Doc. RNDr. Michal Kaličiak riaditeľ ŠGÚDŠ Ing. Milan Baran podpredseda Úradu Prešovského samosprávneho kraja Dátum vyhotovenia: august 2006 Dátum schválenia:

2 Obsah 1 Hydrologické ekosystémy Druhy hydrologických ekosystémov východného Slovenska Plošné rozšírenie hydrologických ekosystémov Hydrologické ekosystémy v určených územiach ochrany Základná charakteristika veľkoplošných chránených území Hydrologické ekosystémy v rámci maloplošných chránených území mimo NP a CHKO Legislatívna ochrana hydrologických ekosystémov Vzťah hydrologických ekosystémov k lesnému hospodárstvu Rozsah umelých drenážnych systémov Záplavy a systém ich regulácie 28 2 GIS 31 3 Minulé, súčasné a budúce nároky na vodu Spotreba vody Zmeny populácie a migračné pohyby ovplyvňujúce využívanie vody Štúdie zamerané na budúcnosť v zásobovaní vodou Podmienky hydrogeologických kolektorov 35 4 Modelovanie zrážkovo-odtokových procesov vo vzťahu k lesným porastom 36 5 Zaťaženie územia stresovými faktormi Geodynamické javy Pôdna erózia a zvetrávanie pôd Povodne Acidifikácia a kontaminácia pôd Kontaminácia podzemných vôd Pokles hladiny podzemných vôd 62 6 Závery 63 7 Doporučenia pre ďalšie práce 66 8 Literatúra 70 2

3 Úvod Táto správa je vypracovaná na základe zmluvy o dielo č objednávateľa Prešovského samosprávneho kraja. Zhotoviteľom prác je Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Regionálne centrum Spišská Nová Ves. Predmetom zmluvy je koordinácia expertíz v rámci komponentu hydrogeológia projektu ROBINWOOD. Správa podáva výlsledky kritického štúdia súčasného stavu poznatkov o význame lesných porastov pri tvorbe zásob podzemných vôd v povodiach a formovaní zrážkovoodtokových procesov, aktivitách negatívne ovplyvňujúcich hydrogeologické systémy a úlohe legislatívnych nástrojov pri ochrane hydrologických ekosystémov a hydrosféry. 1 Hydrologické ekosystémy 1.1 Druhy hydrologických ekosystémov východného Slovenska Na území východného Slovenska sa nachádzajú nasledovné hlavné hydrologické ekosystémy: povrchové vodné toky jazerá močiare pririečne luhy slatiny a vlhké lúky vrchoviská (rašeliniská) Vodné biotopy spojené s riekami východného Slovenska (Bodrog, Ondava, Hornád, Torysa, Poprad, Slaná), ich prítokmi a drenážnymi oblasťami predstavujú rozsiahly hydrologický ekosystém. 1.2 Plošné rozšírenie hydrologických ekosystémov Najrozšírenejším typom hydrologických ekosystémov sú povrchové toky, tvoriace riečnu sieť územia. V oblasti Východoslovenskej nížiny je rieka Latorica doprevádzaná zbytkami pririečnych lužných lesov, ktoré nedosahujú významný plošný rozsah vzhľadom k pôvodnému rozsahu ich rozšírenia. Pokles ich plošnej rozlohy je spôsobený hlavne rozšírením poľnohospodársky využívaného územia a odvodnením územia drenážnymi systémami. Ostatné rieky a potoky nížinných a kotlinových oblastí sú zväčša regulované a doprevádzané brehovými stromovými a krovitými zárastami. Miestami sa však vyskytujú v nivných oblastiach hlavne v blízkosti tokov, slatiny a vlhké lúky. V morfologicky členitých oblastiach sa lokálne vyskytujú vrchoviská (rašeliniská), slatiny a vlhké lúky. V rokoch , špecialisti z Centra mapovania mokradí Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Prievidzi vykonali inventarizáciu mokradí na území SR. Na východnom Slovensku 3

4 bolo zdokumentovaných 270 mokradí národného alebo regionálneho významu, so sumárnou rozlohou 15,54 km 2. Okrem týchto lokalít, zdokumentovaných bolo mokradí lokálneho významu a ďalších 500 nekategorizovaných mokradí (dokumentovaných geograficky, bez charakteristiky fauny a flóry). Vyhlásené boli dva Ramsarské lokality - mokrade medzinárodného významu (Latorica, Senné - rybníky) a ďalších 5 lokalít je navrhnutých. Národný zoznam navrhovaných území SPA obsahuje 11 území situovaných na území východného Slovenska, ktoré sa prekrývajú s dvoma Ramsarskými lokalitami. 1.3 Hydrologické ekosystémy v určených územiach ochrany Vzhľadom na svoje výnimočné postavenie v prírode sú hydrologické ekosystémy väčšinou súčasťou významných veľkoplošne chránených území. V rámci národného systému ochrany prírody SR a na základe vyhlásenia zákonom sa na území Prešovského a Košického samosprávneho kraja nachádzajú tieto veľkoplošné chránené územia: Prešovský samosprávny kraj Tatranský národný park (východná časť) Národný park Poloniny Pieninský národný park Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty Košický samosprávny kraj Národný park Slovenský raj Národný park Slovenský kras Chránená krajinná oblasť Vihorlat Chránená krajinná oblasť Latorica V rámci každého veľkoplošného chráneného územia zároveň existujú maloplošné chránené územia (prírodné i kultúrne) viacerých kategórií (národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené areály a pod.). Maloplošné chránené územia sa však nachádzajú aj mimo hraníc veľkoplošných chránených území, čo sa vo viacerých prípadoch týka práve hydrologických ekosystémov. Tieto vzhľadom na svoj charakter sú výnimočné, ale väčšinou nemajú veľké plošné rozšírenie, pretože pre región východného Slovenska tak ako pre celé Slovensko - sú typické na pomerne malej rozlohe veľmi rozmanité prírodné podmienky. Výnimkou je CHKO Latorica, v ktorej hydrologické ekosystémy dominujú a sú chránené celoplošne. 4

5 Práve táto skutočnosť je zohľadnená v európskom systéme ochrany prírody NATURA 2000, ktorú budujú členské štáty európskej únie nezávisle na národných sústavách chránených území. Hlavnými prvkami ekologickej siete európsky významných chránených území je tu prírodný biotop, voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny. Významnú ak nie najvýznamnejšiu úlohu tu majú práve hydrologické ekosystémy, ktoré v najväčšej miere v sebe spájajú oba európsky osobitne chránené typy území - podľa Smernice o biotopoch (SACs) a Smernice o vtákoch (SPAs) Základná charakteristika veľkoplošných chránených území V rámci velkoplošných chránených území sa nachádzajú malopološné chránené územia, v ktorých podiel hydrologických ekosystémov je podmienený konkrétnym geologickým a geomorfologickým vývojom a tiež celkovými prírodnými podmienkami územia. Stručnú základnú charakteristiku jednotlivých veľkoplošných území, v rámci ktorých sa ako maloplošné chránené územia rôznej kategórie vo väčšej alebo menšej miere vyskytujú aj hydrologické ekosystémy, podávajú nasledujúce tabuľky: Prešovský samosprávny kraj 1.1 Názov Tatranský národný park Dátum vyhlásenia Definícia národný park Výmera 741,11 km 2 (ochr. pásmo 365,74 km 2 ) Poslanie Výnosy leg. rozh. Lokalizácia (hranice, 1.2 admin. začlenenie) 1.3 Geografická a geomorfologická charakteristika Zákon SNR. č. 11/1948 Zb.; Nariadenie vlády SSR č. 12/1987 Zb. pripojenie Záp. Tatier k TANAPu; Nariadenie vlády SR č. 58/2003 spresnenie hraníc NP a OP okresy: Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok geomorfologický celok: Tatry, Podtatranská kotlina, Podtatranská brázda Z geologického hľadiska 2/3 národného parku reprezentuje jadrová časť tvorená žulami a kryštalickými bridlicami a 1/3 zaberá obalová časť z vápencov a dolomitov (Belianske Tatry, Červené vrchy, Sivý vrch). Tatry sú jedinečným fenoménom z hľadiska formovania svojho 5

6 1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie a pamiatky) 1.7 Fauna a flóra, charakteristika biocentier a biokoridorov (RÚSES) povrchu (najmä glaciálne, glacifluviálne a periglaciálne formy). Na tvorbe reliéfu sa najvýraznejšou mierou podieľali ľadovce, ktoré vymodelovali dlhé ľadovcové doliny so širokými kotlami, skalné hrebene, štíty a skalné steny. Z niekoľkých desiatok ľadovcov bol najväčší v Bielovodskej doline, mal dĺžku asi 14 km a hrúbku okolo 300 m. Eróznou a akumulačnou činnosťou ľadovcov boli vytvorené mohutné morény s hradenými jazerami (Štrbské pleso), ale i plesá v karoch, či panvách - celkovo vyše 100 plies. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je Veľké Hincovo pleso v nadmorskej výške 1946 m, s rozlohou 20 ha a hĺbkou 53 m. Najvyššie položené jazero je Modré pleso (2192 m. n. m.). Impozantné sú rozličné formy štítov, brál, sutiny, kamenné moria a osobitné formy pôd (polygonálne, girlandové, kopčekovité). Na vápence a dolomity obalovej časti národného parku sú viazané krasové javy ako sú priepasti, škrapy, kaňony a tiesňavy, jaskyne, vyvieračky a vodopády. Z početných jaskýň je najznámejšia Belianska jaskyňa (objavená v roku 1881 s dĺžkou 1752 m), ktorá je počas celého roka sprístupnená verejnosti. Vysoká hodnota neživej prírody spočíva najmä v rozmanitosti veľmi atraktívnych tvarov povrchu a v ich sústredení na pomerne malom priestore. Národné prírodné rezervácie: Belianske Tatry, Juráňova dolina, Mních, Osobitá, Roháčske plesá, Slavkovská dolina, Studené doliny, Tichá dolina, Važecká dolina, Batizovská dolina, Bielovodská dolina, Furkotská dolina, Javorová dolina, Kotlový žľab, Mengusovská dolina, Mokriny, Pramenište, Sivý vrch, Suchá dolina, Uhlištiatka, Velická dolina, Dolina Bielej vody, Kôprová dolina, Mlynická dolina, Mraznica, Skalnatá dolina, Štôlska dolina Prírodné rezervácie: Bor, Brezina, Fľak, Grapa, Kút, Medzi bormi, Poš, Bôrik, Čikovská, Hrádok nad Pavúčou dolinou, Machy, Pavlová, Slavkovský jarok, Blatá, Goliašová, Jelšina, Mačie diery, Pod Črchľou, Rašelinisko, Surovec, Úplazníky Národná prírodná pamiatka: Javorinka, Belianska jaskyňa, Brestovská jaskyňa Prírodná pamiatka: Alabastrová jaskyňa, Hybická tiesňava Svojráznosť podnebia, pestrá geologická stavba a reliéf Tatier podmienili výskyt špecifických druhov a spoločenstiev rastlín a živočíchov. Druhovú rôznorodosť v oblasti živočíšnej ríše zastupuje 115 druhov vtákov, 42 druhov cicavcov, 8 druhov plazov a 3 druhy obojživelníkov. Veľké zastúpenie tu majú aj bezstavovce. Zo živočíchov významnými reliktnými druhmi sú žiabronôžka arktická, ďubník trojprstý, drozd kolohrivý, pôtik kapcavý, orešnica perlavá a iné. Z ďalších chránených druhov môžeme spomenúť murárika červenokrídleho, z vyšších živočíchov patrí k významným druhom kamzík vrchovský, svišť vrchovský a medveď hnedý. Najmä u rastlinných spoločenstiev je charakteristické rozlíšenie do výškovo rozdielnych piatich vegetačných stupňov. Takmer 2/3 územia národného parku pokrývajú lesy, prevažne smrekové a jedľovo- 6

7 smrekové. Dominantnou drevinou je smrek obyčajný, výrazný je tu výskyt borovice lesnej a limbovej, smrekovca opadavého a kosodreviny. Menšie zastúpenie majú listnaté lesy - bučiny a javoriny, ktoré sa vyskytujú najmä v Belianskych Tatrách. 1/4 územia tvoria skalné plochy, vysokohorské hole, vodné plochy a len malú časť tvorí poľnohospodárska pôda. Na území TANAP-u sa vyskytuje druhov cievnatých rastlín, z ktorých je 37 druhov tatranských endemitov, 41 západokarpatských a 57 karpatských endemitov. K vzácnym tatranským endemitom patrí horčičník Wahlenbergov, lyžičník tatranský, turica nebadaná uhorská a iné. Glaciálne relikty reprezentuje napr. iskerník alpínsky, klinček ľadovcový, iskerník ľadovcový, horec ľadový, prvosienka najmenšia, lomikameň vždyzelený, vŕba bylinná, vŕba sieťkovaná a ďalšie. 1.1 Názov Dátum vyhlásenia Definícia Pieninský národný park (v r prvý európsky medzinárodný park, ktorý zabezpečoval spoločnú ochranu slovenskej i poľskej časti Pienin) národný park Výmera 37,50 km 2 (ochr. pásmo 224,44 km 2 ) Poslanie Výnosy leg. rozh. Lokalizácia (hranice, admin. začlenenie) Geografická a geomorfologická charakteristika 1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie a pamiatky) Fauna a flóra, 1.7 charakteristika biocentier Nariadenie predsedníctva SNR č. 5 /1967; Nariadenie vlády SR č. 47/97 Z. z. úprava a novelizácia hraníc NP a jeho ochranného pásma okresy: Kežmarok, Stará Ľubovňa Pieninský národný park nadväzuje na poľský Pieninski Park Narodowy. sever východného Slovenska pozdĺž hraníc s Poľskom geomorfologický celok: Pieniny, Spišská Magura Pieninský národný park je hornaté územie v bralovom pásme Pienin. Pestrá horninová skladba, ktorá sa odrazila tiež do osobitého geomorfologického vývoja, podmienila vznik ojedinelého reliéfu bradiel, skalných stien a vežičiek. Oblasť je približne v strede prerezaná hraničnou riekou Dunajec s hlbokou prielomovou dolinou. Krasový reliéf sa viaže na vápence Haligovských skál. Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka - najväčší a najvýznamnejší predstaviteľ jaskýň v štruktúre krasu bradlového pásma. Prírodné rezervácie: Kamienska tisina, Malé jazerá, Veľké Osturnianske jazero, Jezerské jazero Národná prírodná pamiatka: Aksamitka Prírodná pamiatka: Jazero Chránený areál: Pieninské lipy Druhovú rozmanitosť pieninskej fauny podobne ako rastlinstvo ovplyvňuje značná geomorfologická členitosť, striedanie rôzne 7

8 a biokoridorov (RÚSES) exponovaných svahov, kaňonovitých roklín, skalnatých strání, súvislých lesov a náhorných plání a lúk. Striedajú sa tu areály rozšírenia druhov chladnomilných - boreálnych, montánnych, glaciálnych reliktov s druhmi teplomilnými - mediteránnymi, pontickými, západoázijskými ako aj alpsko-karpatské a západokarpatské s východokarpatskými. Z Pienin sa udáva len jeden endemický druh - chvostoskok (Onychiurus carpenteri). K vzácnym druhom patrí kobylka pieninská (Isopha pienensis), z karpatských prvkov koníček (Tetrix wagai), kosec (Paranemastoma kochi), utekáčik (Trichus pulpami), bystruška lesklá (Carabus obsoletum), utekáčik štíhly (Abax schúppeli rendschmidti), mnohé druhy mäkkýšov a karpatský endemit stonôžka (Hybomiscus mariae).z obdobia postglaciálnej klímy sa v Pieninách ako relikty zachovali viaceré druhy pôvodne obývajúce ihličnaté lesy tajgového charakteru, ako je z vtákov pôtik kapcavý (Aegolius funereus), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), ďubník trojprstý (Pisoides tridactyla), tesár čierny (Dryocopus martinus), z cicavcov piskor vrchovský (Sorex alpinus) a hraboš močiarny (Microtus agrestis). K preglaciálnym reliktom patrí z hmyzu koník belasonohý (Posisma pedestris) a jasoň červenooký (Parnassius apollo). V Pieninách sa vyskytujú teplomilné druhy pôvodom z oblasti Stredomoria, Čierneho mora, Malej a Prednej Ázie. Stabilnou je populácia rysa, mačky divej a vydry. Rastlinstvo Pienin je druhovo bohaté a pestré. Podmieňuje to jednak vápencové podložie, veľká členitosť územia a tým aj veľké mikroklimatické rozdiely. Severné svahy sú chladnejšie a vlhkejšie s menšou amplitúdou rozpätia denných teplôt. Druhou skupinou sú južné svahy a na juh obrátené skalné steny s výhrevným a priepustným vápencovým podkladom. Tretím typom lokalít sú doliny Dunajca a priliehajúce polohy bočných údolí s údolnými nivami. Kvetena národného parku patrí do oblasti západokarpatskej kveteny, do obvodu flóry centrálnych Karpát, okresu Pieniny. Flóra ochranného pásma národného parku patrí do východobeskydskej flóry, okresu Spišské vrchy. Pieniny, ktoré nezasiahol súvislý severský ani lokálny tatranský ľadovec, poskytli rastlinstvu priestor na prežitie a na ich neprerušený vývoj. To spôsobilo, že sa tu zachovali rastlinné druhy, ktoré sa dlho považovali za endemity Pienin a len neskôr sa prehodnotili na subendemity, ktoré sa vyskytujú aj v iných i keď veľmi vzdialených územiach. Napriek tomu flóra Pienin má jedinečné postavenie a nevšednú prírodovedeckú hodnotu. K najvýznamnejším rastlinným druhom patrí chryzantéma pieninská (Dendrathema pieninicum), palina pravá (Artemisia absinthum var. calcigena), horčičník pieninský (Erysimum pieninicum), nevädza Triumfettova pieninská (Centaurea triumfetti subsp.pieninica), borievka netatová (Juniperus sabina). Pozoruhodnou zvláštnosťou Pienin je tavolník prostredný (Spirea media subsp. media). Okrem pieninských endemitov či subendemitov sa tu vyskytuje niekoľko západokarpatských endemitov alebo subendemitov: horčičník Wittmannov (Erysimum wittmannii), bodliak laločnatolistý (Carduus lobulatus), bodliak sivastý (Carduus glaucinus), klinček včasný (Dianthus hungaricus), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), chrastavec Kitaibelov (Knautia kitaibelii), rožec tuhý tatranský (Cerastium strictum subsp. tatrae). 8

9 Za významnú zložku pieninskej flóry treba pokladať termoxerofytné kalcifyty, z ktorých sa niektoré chápu ako prealpínske prípadne dealpínske elementy: bršlen bradavičnatý (Evonymus verrucosa), skalník čiernoplodý (Cotoneaster niger), arábka chlpatá (Arabis hirsuta), rebrica pyrenejská (Libanotis pyrenaica), zvonček klbkatý (Campanula glomerata), ruman farbiarsky (Antemis tinctoria), pľuzgiernik horský (Cystopteris montana) a iné. Pieniny sú svojrázne aj z hľadiska lesných spoločenstiev a napriek antropickým vplyvom sú pomerne zachovalé. Najzachovalejšie porasty sú v Prielome Dunajca. Umelé smrekové monokultúry, alebo iné zmenené porasty sa vyskytujú prevažne v ochrannom pásme. Patria k trom lesným vegetačným stupňom a do ôsmich skupín lesných typov. Najrozšírenejšou skupinou lesných typov na území národného parku sú jedľové bučiny, lipové javoriny, vápencové bučiny a bučiny s lipou. Na neprístupných skalnatých hrebeňoch k vzácnym lesným spoločenstvám patria reliktné boriny. Na severnom svahu Holice a na ťažko prístupných miestach katastrálneho územia obce Kamienka, v časti Smereková rastie vzácny treťohorný relikt - tis obyčajný. Stav a vývoj vegetácie, napriek tomu, že sa tu nevyskytuje výraznejší priemyselný zdroj znečistenia ovzdušia, je najmä vo vyššie položených lokalitách a na náveterne exponovaných polohách ovplyvňovaný emisným zaťažením. Najvýraznejšie sa to prejavuje na južnej hranici ochranného pásma. Názov Národný park Poloniny 1.1 Dátum vyhlásenia Definícia národný park (Súčasťou SV časti okresu Snina je CHKO Východné Karpaty. R bolo toto územie organizáciou UNESCO vyhlásené za Medzinárodnú biosférickú rezerváciu. Jej plocha je ha. Od r je časť rezervácie vyhlásená za Národný park Poloniny.) Výmera 298,05 km 2 (ochr. pásmo 109,73 km 2 ) Poslanie Výnosy leg. rozh. Lokalizácia (hranice, 1.2 admin. začlenenie) Geografická 1.3 a geomorfologická charakteristika 1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie okres: Snina SV časť Slovenska pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou geomorfologický celok Bukovské vrchy Národné prírodné rezervácie: Pod Ruským, Stužica, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Havešová a Stinská. Prírodné rezervácie: Bahno, Gazdoráň, Šípková, Stružnická dolina, Borsučiny, Grúnik, Uličská Ostrá, Bzaná, Ruské, Stinská Slatina, 9

10 1.7 a pamiatky) Fauna a flóra, charakteristika biocentier a biokoridorov (RÚSES) Udava Prírodné pamiatky: Ulička Súčasťou chráneného územia sú jedinečné kultúrne pamiatky, akými sú drevené kostolíky (cerkvi) východného obradu v Topoli, Uličskom Krivom, Ruskom Potoku a Jalovej. Fauna národného parku sa vyznačuje vysokou biologickou diverzitou. Doteraz tu bolo zistených 3600 druhov bezstavovcov zo skupín dvojkrídlovcov, motýľov, pavúkovcov a chrobákov. Zo stavovcov sa zistilo 294 druhov, z toho 13 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 198 druhov vtákov a 55 druhov cicavcov. Výskyt početných druhov fauny, osobitne veľkej lesnej zveri, podmieňujú rozsiahle komplexy pôvodných bukových a jedľobukových ekosystémov. Zo živočíchov tu nájdeme drozda kolohrivého, krivonosa obyčajného, včelára obyčajného, myšiaka hôrneho, vlka obyčajného, rysa ostrovida a medveďa hnedého. Sporadicky z územia priľahlého Bieszczadského národného parku v Poľsku sem preniká zubor a los. Lesy, najmä bukové a jedľovobukové, sú dominujúcou prírodnou zložkou Polonín a zaberajú 80% z ich výmery. Práve na území tohoto národného parku je najvyššia koncentrácia prírodných lesov (pralesov) na Slovensku. Na ich ochranu bolo doteraz vyhlásených 6 národných prírodných rezervácií. Pre územie národného parku sú tiež charakteristické horské lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch Bukovských vrchov. Najkrajšie z nich sa nachádzajú v okolí Pľaše, Ďurkovca, Riabej skaly a Kamennej lúky. Príslušnosť územia národného parku k Východným Karpatom sa prejavuje vo výskyte východokarpatských druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev, z ktorých viaceré sú endemity. Z rastlín k najvýznamnejším východokarpatským endemitom patrí napr. iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov. Pre flóru je významný výskyt druhov: scila Kladného, razivka smradľavá, hrachor hladký, kosatec sibírsky, kostihoj srdcovitolistý, perovník pštrosí, telekia ozdobná, jazyk jelení a rebrovka rôznolistá. Názov CHKO Východné Karpaty Dátum vyhlásenia Definícia Výmera 268,33 km 2 chránená krajinná oblasť Poslanie Výnosy leg. rozh. Lokalizácia (hranice, admin. začlenenie) Geografická a geomorfologická okresy: Humenné, Medzilaborce, Stropkov, Snina, Svidník geomorfologický celok: Laborecká vrchovina 10

11 charakteristika 1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie a pamiatky) 1.7 Fauna a flóra, charakteristika biocentier a biokoridorov Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty tvorí severozápadnú prihraničnú časť z územia pôvodnej chránenej krajinnej oblasti, ktorá nebola začlenená do národného parku Poloniny. Územie je budované flyšovými súvrstviami, najmä ílovcami a pieskovcami. Národné prírodné rezervácie: Komárnická jedlina, Palotská jedlina Prírodné rezervácie: Beskyd, Čertižnianske lúky, Branec, Haburské rašelinisko, Hostovické lúky, Miroľská slatina, Pod Demjatou Oblasť sa vyznačuje bohatými lesmi, ktoré sú hlavným ekostabilizačným prvkom krajiny a vhodným prostredím pre rastlinstvo a živočíšstvo viazané na lesné prostredie. Pôvodné lesné porasty sú zároveň vhodným prostredím pre chránené a ohrozené živočíchy, z ktorých tu žije napríklad vlk, rys, medveď, vydra, sova dlhochvostá, bocian čierny a ďalšie druhy. Zo živočíšnych reliktných druhov treťohôr tu najdeme bystrušku lesklú a utekáčika štíhleho. Z reliktov ľadovej doby sa v CHKO vyskytujú: krivonos obyčajný, orešnica perlavá, dubník trojprstý a drozd kolohrivý. Z dravcov vzácne hniezdia haja červená a tmavá, včelár obyčajný a orol krikľavý. Rovnomerne je rozšírený myšiak hôrny. V jej maloplošných chránených územiach sú ešte zachované prirodzené jedľové bučiny situované na flyšových svahoch Laboreckej vrchoviny. V ich bohatom bylinnom kryte sa vyskytuje kostrava horská, ostružina srstnatá, lipkavec marinkový. Cenné sú slatinorašelinné fytocenózy s významným zastúpením rašelinníkov, páperníka pošvatého, kýchavicou Lobelovou, bezkolencom belasým. Z východokarpatských druhov sa tu vyskytuje mliečnik Sojákov. V prírodnej rezervácii Pod Demjatou je chránený výskyt štyroch chránených druhov plavúňov a to plavúnika splošteného, chvostníka jedľového, plavúňa pučivého a plavúňa obyčajného. Košický samosprávny kraj Názov Národný park Slovenský raj Dátum vyhlásenia Definícia národný park Výmera 197,63 km 2 (ochr. pásmo 130,11 km 2 ) Poslanie Výnosy leg. rozh. Lokalizácia (hranice, 1.2 admin. začlenenie) 1.3 Geografická a geomorfologická Nariadenie vlády SSR č. 23/1988 Zb. hranice: okresy: Brezno, Poprad, Rožňava, Spišská Nová Ves, SV časť Slovenského rudohoria, geomorfologický celok Spišsko-gemerský kras 11

12 charakteristika 1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie a pamiatky) 1.7 Fauna a flóra, charakteristika biocentier a biokoridorov (RÚSES) Na prírodné hodnoty a krásy mimoriadne bohaté svojrázne územie s komplexom ihličnatých a listnatých lesov sa nachádza na pôvodne súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala. Nachádza sa tu takmer 200 jaskýň a priepastí, z ktorých je sprístupnená len Dobšinská ľadová jaskyňa. K zaujímavým geomorfologickým javom patrí aj 11 km dlhá prielomová dolina Hornádu. Národné prírodné rezervácie: Kyseľ, Prielom Hornádu, Suchá Belá, Piecky, Sokol, Stratená, Holý kameň, Vernárska tiesňava, Tri kopce, Zejmarská roklina, Hnilecká jelšina(?). Prírodné rezervácie: Kocúrová, Ostrá skala, Mokrá, Čingovské hradisko, Barbolica, Malé Zajfy, Vyšná Roveň, Muráň, Havrania skala(?). Národné prírodné pamiatky: Medvedia jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa. Prírodné pamiatky: Jaskyňa Čertova diera, Hranovnické pleso(?), Občasný prameň(?). Chránený areál: Knola Živočíšstvo Slovenského raja je typickým zoskupením fauny Západných Karpát. Žije tu viac ako 4000 druhov bezstavovcov, skoro 2000 druhov motýľov a 400 druhov chrobákov. Vyše 30 druhov bezstavovcov je plne chránených. Z 200 druhov stavovcov je 130 druhov chránených a 65 ohrozených. Bohatá fauna je zastúpená živočíchmi ako medveď, vlk, vydra, rys, orol krikľavý, sokol myšiar, výr skalný, bocian čierny. V roku 1963 bol v území vysadený kamzík vrchovský alpskej proveniencie z Jeseníkov, ktorý však spôsobuje škody na cenných rastlinných spoločenstvách. Prevažnú väčšinu územia pokrývajú lesy s prevládajúcimi vápencovými bučinami a jedľovo-bukovými lesmi, v okrajových častiach sú viac rozšírené sekundárne smrečiny. Osobitným fenoménom sú rozsiahle porasty reliktných borín. Rastlinstvo Slovenského raja patrí do oblasti západokarpatskej kveteny. Teplotné inverzie umožňujú výskyt horských druhov rastlín na nízko položených stanovištiach, aj vo výške okolo 450 m. Typickým príkladom je kortúza Matthiolova, ktorá zvyčajne rastie v ďaleko vyšších nadmorských výškach. Na druhej strane vyslnené južné svahy vápencových zápolí vo väčších výškach sú domovom teplomilných rastlín, ktoré normálne rastú na nižšie situovaných miestach. Ako príklad uvádzame poniklec slovenský, ktorý sa dostal do znaku Slovenského raja. Na území NP Slovenský raj je evidovaných viac než 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 35 druhov plne chránených. Vyskytujú sa tu chránené rastliny - astra alpínska, horec jarný, jazyk jelení, kosatec bezlistý, šafran Heuffelov, žltohlav európsky, karpatské endemity ako zvonček karpatský, večernica lesná, poniklec slovenský, glaciálne 12

13 relikty ako napríklad jazyčník sibírsky, lomikameň vždyživý, dryádka osemlupienková a ďalšie. Názov Národný park Slovenský kras Dátum vyhlásenia Definícia národný park Výmera 361,66 km 2 (ochr. pásmo 383,34 km 2 ) Poslanie Výnosy leg. rozh. Nariadenie vlády SR č. 101/ Lokalizácia (hranice, admin. začlenenie) okresy: Košice-okolie, Rožňava geomorfologický celok: Slovenský kras 1.3 Geografická a geomorfologická charakteristika 1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie a pamiatky) 1.7 Fauna a flóra, charakteristika biocentier a biokoridorov (RÚSES) Svojrázne geomorfologické územie Slovenského krasu sa do určitej miery vyníma z krajinného rámca Západných Karpát a predstavuje typickú krasovú krajinu bohatú na povrchové a podzemné krasové javy (škrapy, závrty, tiesňavy, kaňony, jaskyne, ponory, atď.), ktoré vytvorila voda svojou korozívnou a erozívnou činnosťou v druhohorných triasových vápencoch. Celkový ráz územia dotvárajú hlboké doliny a tiesňavy pretekajúcich riek oddeľujúce tak od seba jednotlivé planiny (Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Dolný vrch, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina). Národné prírodné rezervácie: Drieňovec, Hrušovská lesostep, Kečovské škrapy, Havrania skala, Turniansky hradný vrch, Brzotínske skaly, Domické škrapy, Jasovské dubiny, Pod Strážnym hrebeňom, Zádielska tiesňava Prírodné rezervácie: Palanta, Sokolia skala, Zemné hradisko, Kráľova studňa, Pod Fabiankou, Gerlašské skaly Národné prírodné pamiatky: Ardovská jaskyňa, Diviačia priepasť, Gombasecká jaskyňa, Kunia priepasť, Silická ľadnica, Brázda, Domica, Drienovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Milada, Skalistý potok, Zvonivá jama, Hrušovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Obrovská priepasť, Snežná diera V nadväznosti na vývoj rastlinstva sa vytvárali pestré životné podmienky pre vývoj živočíšstva. Sú to najmä nižšie skupiny živočíchov, ktoré územiu dávajú prevažne charakter zoocenóz stepného a lesostepného pásma. Tieto sa miestami kontrastne prelínajú s horskými prvkami. Slovenský kras je bohatý na výskyt bezstavovcov, napríklad viac ako 130 druhov mäkkýšov, 1500 druhov chrobákov, 1022 druhov motýľov. Nachádzajú sa tu tiež mnohé endemické druhy živočíchov (chrobáky rodu Duvalius). Mimoriadny je výskyt vtáctva, územie Slovenského krasu bolo zaradené medzi významné vtáčie územia v rámci projektu Medzinárodnej rady pre 13

14 ochranu vtáctva. Z cicavcov sa tu nachádza mačka divá, rys ostrovid i vlk. Z 24 druhov netopierov na Slovensku sa tu nachádza 23. Z vtákov sa tu vyskytuje napr. sokol rároh, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, orol krikľavý, sova dlhochvostá, skaliar pestrý, či strnádka cia. Z plazov sú to jašterica múrová, jašterica zelená, užovka stromová, užovka hladká a iné. Väčšinu územia NP pokrývajú listnaté lesy s najviac zastúpeným dubom zimným a plstnatým, hrabom a bukom. Ihličnaté dreviny tvoria len 7 %. Toto územie, ležiace na styku dvoch fytogeografických oblastí (panónskej a západokarpatskej), patrí k floristicky najbohatším oblastiam Slovenska. Krasový fenomén územia sa prejavuje v dominancii xerotermnej flóry na výslnných skalnatých stráňach, hranách a škrapových poliach planín. Rastie tu aj náš endemit - rumenica turnianska. Druhy, ako kandík psí, klinček včasný peristý, áron alpský štíhly, sa v rámci flóry Slovenska vyskytujú len na území Slovenského krasu. Názov CHKO Vihorlat Dátum vyhlásenia Definícia Výmera 43,83 km 2 chránená krajinná oblasť 1.2 Poslanie Výnosy leg. rozh. Lokalizácia (hranice, admin. začlenenie) okresy: Humenné, Sobrance, Snina geomorfologický celok: Vihorlatské vrchy 1.3 Geografická a geomorfologická charakteristika 1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie a pamiatky) 1.7 Fauna a flóra, charakteristika biocentier a biokoridorov Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sopečné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku metrov. Geologicky väčšina územia patrí ku neovulkanitom Vihorlatských vrchov. Kráterové časti stratovulkánu sa nachádzajú v oblasti jazera Morské oko a v pramenných oblastiach Porubského potoka. Vystupujú tu najmä andezity a ich vulkanoklastické ekvivalenty. Národné prírodné rezervácie: Morské oko, Motrogon, Postávka, Vihorlat Prírodné rezervácie: Baba pod Vihorlatom, Drieň, Ďurova mláka, Jedlinka, Lysá, Lysák, Machnatý vrch, Pod Tŕstím Prírodné pamiatky: Čierny potok, Malé Morské oko, Sninský kameň V zložení živočíšstva Vihorlatu sa prejavuje vplyv Východoslovenskej nížiny a Východných Karpát. Podľa doterajších poznatkov sa v oblasti vyskytuje vyše 2000 druhov bezstavovcov. Zo stavovcov sú to napríklad mlok karpatský, mlok vrchovský, užovka stromová, ako aj 14

15 takmer 100 druhov hniezdiacich vtákov, napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, orol krikľavý, hadiar krátkoprstý, sova dlhochvostá. Veľkým bohatstvom vihorlatských lesov je prítomnosť šeliem - vlka, rysa, mačky divej a vydry. Vihorlat patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov. Z drevín má najväčšie zastúpenie buk, ktorý vytvára spolu s dubom, jaseňom, javorom a jedľou v rámci vegetačnej stupňovitosti lesné spoločenstvá. Jeho geografická poloha a osobitný geologický vývoj podmienili vznik takých prírodných zvláštností ako sú vrchoviskové rašeliniská i spoločný výskyt rastlinných druhov západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej flóry. Z chránených druhov sa tu vyskytuje napríklad bleduľa jarná karpatská, telekia ozdobná, prilbica chlpatoplodá a iné. Na severnej strane Vihorlatu rastú horské druhy ako napr. soldanelka karpatská, kým na južných svahoch sa vyskytujú lesostepné spoločenstvá s teplomilnými druhmi. Názov CHKO Latorica Dátum vyhlásenia Definícia Výmera 156,20 km 2 chránená krajinná oblasť 1.2 Poslanie Výnosy leg. rozh. Lokalizácia (hranice, admin. začlenenie) okresy: Michalovce, Trebišov geomorfologický celok: Východoslovenská rovina 1.3 Geografická a geomorfologická charakteristika 1.6 Maloplošné chránené územia (chránené areály, prírodné a národné prírodné rezervácie a pamiatky) 1.7 Fauna a flóra, charakteristika biocentier a biokoridorov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Územie je budované prevažne kvartérnymi sedimentami s typickým fluviálnym a eolickým reliéfom. Zahŕňa hlavný tok Latorice a dolnú časť toku Laborca a Ondavy so sústavou slepých ramien a s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami. Národné prírodné rezervácie: Botiansky luh, Latorický luh Prírodné rezervácie: Boľské rašelinisko, Dlhé Tice, Krátke Tice, Veľké jazero, Zatínsky luh Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú už dnes zriedkavé a mimoriadne vzácne vodné a močiarne biocenózy, tvoriace komplex, ktorý nemá obdobu v celej republike. Poloha územia v migračnej ceste vodného vtáctva predurčuje vysoký počet tu sa vyskytujúcich živočíchov zo vzdialenejších geografických 15

16 oblastí. Z pozoruhodných zástupcov fauny sa v oblasti vyskytuje koník stepný, modlivka zelená, korytnačka močiarna, volavka purpurová, beluša malá, kormorán veľký, orliak morský, kúdelníčka lužná, netopier obyčajný a iné. Druhové zloženie rastlinných spoločenstiev je veľmi rôznorodé. Zo vzácnych vodných druhov tu môžme nájsť lekno biele, leknicu žltú, rezavku aloovitú, kotvicu plávajúcu, húsenikovec erukovitý a mnohé iné. Pravidelne zaplavované lúky, slúžiace ako pastviny, sú charakteristické rozptýlenými skupinami krovín a krovinných spoločenstiev, ako aj solitérmi, prevažne vŕbami Hydrologické ekosystémy v rámci maloplošných chránených území mimo území NP a CHKO Pôsobnosť orgánov Štátnej ochrany prírody je v rámci celého územia oboch regiónov rozdelená medzi Správy jednotlivých veľkoplošných chránených území, pričom centrálna časť územia, kde sa veľkoplošné chránené územia (NP a CHKO) nenachádzajú patrí pod Regionálnu správu ochrany prírody a krajiny v Prešove (RSOPK). Charakteristika najdôležitejších hydrologických ekosystémov oboch regiónov je podaná podľa územnej pôsobnosti týchto orgánov ŠOP SR. Prehľad a charakteristika hlavných maloplošných chránených území súvisiacich s hydrologickými ekosystémami NPR - národná prírodná rezervácia PR - prírodná rezervácia PP - prírodná pamiatka CHA chránený areál Regionálna správa ochrany prírody a krajiny v Prešove (RSOPK) Valalská hora PR je vyhlásená na ochranu prameniska Valalskej vody so zachovalými močiarmi a slatinnými lúkami s výskytom zriedkavých druhov rastlín na vedecko-výskumné a náučné ciele. Najrozsiahlejšie územie s výskytom vachty trojlistej na východnom Slovensku. Žipovské mŕtve rameno - PP je vyhlásená na ochranu ekologicky dôležitého územia s výskytom ohrozených mäkkýšov. Je to mŕtve rameno Tople s hĺbkou 0,5-3 m blízko obce Vyšný Žipov. Výskyt stromovej i litorálnej vegetácie, ale aj burín (z okolitých plôch). Bohatstvo planktónu. Zamutovská jelšina - PR je vyhlásená na ochranu lesných slatinno-jelšových spoločenstiev Slanských vrchov Salvatorské lúky - PR je vyhlásená na ochranu mokrých lúčnych slatinných rastlinných spoločenstiev s výskytom zriedkavých druhov rastlín na vedeckovýskumné a náučné ciele. Jedno z 2 nálezísk jazyčníka sibírskeho (Lingularia sibirica) v SR okrem údolia Hnilca v Slovenskom raji. 16

17 Slatina pod Lieskovcom PR. Ochrana typickej lúčnej slatinnej vegetácie flyšovej oblasti Nízkych Beskýd s bohatým výskytom vzácnej chránenej rastliny - vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata) v sprievode ďalších charakteristických druhov, na študijné a vedeckovýskumné ciele. Malá Izra - PR je vyhlásená na ochranu zriedkavých prirodzených spoločenstiev slatinno-jelšového lesa Slanských vrchov. Je to močiarny jelšový les nížinného typu v nezvyklej nadmor. výške okolo 700 m s malým prirodzeným jazierkom v terénnej depresii v horskej skupiny Miliča. Livovská jelšina - PR je vyhlásená na ochranu fytogeograficky vzácnych karpatských potočných jelšín (Alnetum incanae struthio-pteridentosum) v Čergove s masovým výskytom chráneného perovníka pštrosieho (Matteucia struthiopteris /L./Todaro). Pramenisko Tople - NPR je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany prameniska rieky Topľa s prirodzenými porastami jedľobučín a horských lúk v pohorí Čergov. Regetovské rašelinisko - NPR je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany ojedinelých zachovalých rašeliniskových spoločenstiev s výskytom viacerých zriedkavých druhov rastlín. Tatranský národný park (východná časť) Mokriny NPR a jedna z najvýznamnejších prírodovedeckých lokalít strednej Európy. Glacifluviálne kužele na flyšovom podloží so vzácnymi zyškami rašelinovej flóry, ktorá v minulosti lemovala celé úpätie V. Tatier. Výskyt vzácnych druhov - všivca žezlovitého, rojovníka močiarneho, reliktné breziny. Bor - Plocha PR patrí k najväčším vrchoviskovým rašeliniskám v podtatranskej oblasti. Dominujú v nej rašeliníkové smrečiny a rojovníkové boriny. Výskyt početných vzácnych druhov flóry a fauny typických pre tieto biotopy a pôvodných lesných biocenóz. Čikovská PR na ochranu vhodného objektu pre pozorovanie dynamiky rašeliniskových smrečín, sú tu zastúpené zriedkavé rašeliniskové spoločenstvá celoslovensky významné s charakteristickými druhmi flóry a fauny. Hojný výskyt Ledum palustre i Calla palustris. Rašelinisko - PR je významnou lokalitou s reliktným výskytom Andromeda polifolia, ktorá je v Tatranskom NP ojedinelá, v typickom spoločenstve - rašelinovej borine s kosodrevinou a krovitými vŕbami. Rastú tu aj iné ohrozené taxóny flóry SR (napr. Drosera rotundifolia). Jelšina - PR je vyhlásená na ochranu prípotočnej jelšiny s jelšou sivou, jelšou lepkavou a prímesou vŕb a inými drevinami. Medzi bormi - CHÚ je zriadené na ochranu ojedinelej rašelinnej biocenózy vrchoviskového typu na vedecko-výskumné ciele. Vyskytujú sa tu aj chránené a vzácne druhy rastlín a ich spoločenstvá. Pastierske - PR je vyhlásená na ochranu žltohlavu najvyššieho (Trollius europaeus L.) spolu s ďalšími ohrozenými druhmi prirodzených zamokrených lúk Popradskej kotliny, dôležitých z vedeckovýskumného a náučného hľadiska. Ivachnovský luh PR na ochranu potencionálne ohrozeného reliktného luhu, ktorý je najsevernejším luhom na Slovensku a súčasne posledným fragmentom nivného lesa vo vysoko položených kotlinách Západných Karpát. Pod vplyvom okolitých biocenóz mimoriadna druhová diverzita vtákov a cicavcov Národný park Poloniny 17

18 Hydrologické a s nimi súvisiace ekosystémy ako maloplošné územia sa vyskytujú len v rámci NP (pozri základnú charakteristiku NP). Pieninský národný park Litmanovský potok - PP na chranu potoka horského typu s mimoriadne zachovalým spoločenstvom pôvodnej ichtyofauny, ako aj ostatných zložiek spoločenstva tohoto vodného biotopu. Esteticky a biologicky hodnotné a nenarušené prostredie. Slatina pri Šarišskom Jastrabí - PR je vyhlásená na ochranu zachovaných slatinných spoločenstiev so zriedkavými druhmi rastlín. Posledný zachovalý ekosystém svojho druhu v Ľubovnianskej vrchovine. Plavečské štrkoviská - CHA na ochranu lokality, na ktorej má výborné životné podmienky bobor vodný. Ochrana mimoriadne vzácneho druhu veľkého hlodavca, ktorý u nás v 19. storočí úplne vyhynul a opäť sa na niektorých lokalitách východného Slovenska usadil migráciou z poľských populácií. Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty Jarčiská PR je vyhlásená na ochranu zriedkavých lúčnych a slatinných fytocenóz Ondavskej vrchoviny na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Je to pramenisko. Lúčne formácie zarastajú trsťou. Mokrina s povrchovým výskytom vápnitého sintru. Národný park Slovenský raj Jazerec - PP je vyhlásená na ochranu lesného rašeliniska na južnom okraji Levočských vrchov. Je to nenarušený biotop. Dôležitá liaheň obojživelníkov, plocha potrebná pre zachovanie ekolog. stability územia. PP je výnimočná i z geomorfologického a geologického hľadiska. Jazierko na pažiti - PP je vyhlásená na ochranu vzácneho a u nás i v Európe ojedinelého geomorfologického útvaru (depresie) na travertínovej kope Pažiť v Hornádskej kotline. Biotop vzácnych druhov rastlín. Sivá Brada - NPR je vyhlásená na ochranu ojedinelej travertínovej kopy kvartérneho veku so vzácnou slanomilnou, suchomilnou i močiarnou vegetáciou na vedeckovýskumné ciele. Travertín sa zráža z roztokov činných prameňov, ktorých voda je bohatá na sírany a uhličitany. Národný park Slovenský kras Perínske rybníky - CHA je vyhlásený na ochranu pôvodného biotopu rybníkov močaristej Bodvianskej depresie, ako cenného prvku krajiny z ekologického, vodohospodárskeho, mikroklimatického, krajinárskeho a ornitologického (vodné a močiarne vtáctvo) hľadiska. Jovické rašelinisko - PP je zriadená na ochranu unikátnej lokality rašeliniska, ktorá sa zachovala ako pozostatok z pôvodných lokalít v Rožňavskej kotline, dôležitý z vedecko-výskumného, náučného a kultúrneho hľadiska. Polianske rašelinisko - PR predstavuje zachovalé rozsiahle rašelinisko a komplex hodnotných rastlinných spoločenstiev na priľahlých pasienkoch. Veľká druhová diverzita rastlinstva, výskyt viacerých vzácnych a ohrozených druhov húb. Ekostabilizujúci prvok krajiny. 18

19 Chránená krajinná oblasť Vihorlat Mimo územia CHKO sa nenachádza žiadna lokalita. Aj v rámci CHKO sa nachádza len jedna PR - Pod Tŕstím, ktorá zatiaľ predstavuje jedinú známu lokalitu slatinno-rašelinných spoločenstiev v južnej časti pohoria Vihorlat. Územie je významné svojou pôvodnosťou, druhovou diverzitou, výskytom horských a východokarpatských druhov. Chránená krajinná oblasť Latorica Z hľadiska hydrologických ekosystémov je to najdôležitejšie veľkoplošné chránené územie v regióne. Mimo jeho územia sa nachádzajú: Laborecký lužný les - CHA je vyhlásený na ochranu dnes už ojedinelého zvyšku starého, pôvodného vŕbovo-topoľového lužného lesa v okrese Michalovce. Má významnú ekologickú a rekreačnú funkciu, viaže sa naň výskyt mnohých duhov živočíchov. Zemplínska šírava - CHA na ochranu význačnej migračnej lokality (jarného a jesenného ťahu) vodného a pri vode žijúceho vtáctva a hniezdičov na východnom Slovensku. Senianske rybníky - NPR na ochranu vzácnych vodných biocenóz a vodného vtáctva na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Významná migračná trasa vodného a pobrežného vtáctva s oddychovou lokalitou. Tajba - NPR predstavuje močiarne spoločenstvá mŕtveho ramena s náleziskom vzácnej korytnačky močiarnej (Emys orbicularis). Územie je využívané ako vedeckovýskumný objekt. Ortov PR Ochrana menšieho, v súčasnosti už ojedinelého zachovalého prírodného celku v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine. Ide o zachovanú časť ramena Ortov, asi zvyšok starého koryta Uhu. Má pôvodnú močiarnu a vodnú vegetáciu a zachované brehové porasty so vzácnymi druhmi. Horešské lúky PR je vyhlásená na ochranu zriedkavého spoločenstva slanistých močiarov v terénnej zníženine na Východoslovenskej nížine, na ktorej je to jediné zachovalé spoločenstvo tohto typu. Oľchov - PR je vyhlásená na ochranu zvyškov prirodzených porastov slatinného jelšového lesa "šúrskeho typu" na dolnom toku Ondavy s výskytom viacerých geograficky významných i vzácnych druhov. Dôležitý biotop vtáctva. Raškovský luh - PR je vyhlásená na ochranu zvyšku lužného lesa a priľahlých aluviálnych lúk s masovým výskytom korunky strakatej (Fritillaria meleagris L.) na Východoslovenskej nížine Zemplínska jelšina PR je vyhlásená na ochranu izolovaného komplexu prirodzených spoločenstiev lužného a slatinného jelšového lesa. 1.4 Legislatívna ochrana hydrologických ekosystémov 19

20 Povinnosť štátu šetrne využívať prírodné zdroje a dbať o ekologickú rovnováhu je zakotvená priamo v článku 44 Ústavy SR. Legislatívne prostredie a právne podmienky ochrany hodnotených ekosystémov sú zabezpečené vzájomným prepojením viacerých právnych noriem. Všetky upravujú hlavne pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri príslušných činnostiach priamo súvisiacich s ochranou prírody a krajiny. Za základné možno označiť : Zákon č.17/ 1992 Zb. o životnom prostredí - v znení zákona NR SR č.127/1994 Z.z. a č. 287/1994 Z.z. Zákon č. 543/ 2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny Zákon č.184/ 2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona č.229/1991 Zb. a zákona NR SR č. 183/1993 Z.z. (úplné znenie č. 14/1994 Z.z. - predtým zákon č. 166/1960 Zb. o lesoch a lesnom hospodárstve / lesný zákon) Zákon č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov (úplné znenie č.15/1994 Z.z.) Zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zákon č. 127/1997 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) - aktualizovaný k K uvedeným zákonom sú k dispozícii príslušné vykonávacie vyhlášky. Hlavným garantom ochrany všetkých zložiek životného prostredia je Ministerstvo životného prostredia SR. Požiadavky na všeobecnú ochranu vôd, dosiahnutie environmentálnych cieľov, vytváranie podmienok pre trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov sú ustanovené zákonom NR SR č.364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon). Z hľadiska komplexného hodnotenia vôd, vrátane aj sociálno ekonomických súvislostí je veľmi významným Zákon č. 127/1997 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). V prílohe zákona sú (vrátane novelizácií) uvedené všetky činnosti, ktoré podľa podľa neho podliehajú zisťovaciemu konaniu alebo povinnému hodnoteniu. Obidva aspekty ochrany vôd kvalitatívny aj kvantitatívny zastrešuje najmä vo vodohospodársky významných oblastiach systém tzv.územnej ochrany vôd, ktorý pozostáva z troch druhov ochrany: všeobecnej, vyplývajúcej z vodného zákona širšej regionálnej ochrany chránené vodohospodárske oblasti 20

21 špeciálnej, tzv.užšej ochrany, týkajúcej sa hlavne vodných zdrojov využívaných na pitné účely pásma hygienickej ochrany (PHO). Zvláštnou kategóriou je ochrana prírodných liečivých zdrojov a minerálnych vôd, vyplývajúca zo zákona o zdravotnej starostlivosti. Všeobecná ochrana vôd a vodných zdrojov platí podľa vodného zákona v plnom rozsahu pre celé územie SR bez výnimky. V zmysle vodného zákona, každý kto vykonáva činnosť ktorá by mohla spôsobiť negatívne ovplyvnenie povrchových vôd, podzemných vôd a vodných podmienok, je zodpovedný za ich zachovanie a ochranu (tzv. všeobecná ochrana vôd). Vlastníci poľnohospodárskej a lesnej pôdy sú zodpovední za zachovanie dobrých vodných podmienok, sú zodpovední za prevenciu pred škodlivými zmenami odtokových pomerov, eróziou pôd a zlepšenie podmienok pre retenciu vody v území. Regionálna (širšia) ochrana vôd sa uskutočňuje formou chránených vodohospodárskych oblastí (CHVO), ako aj formou významných vodohospodárskych oblastí. Znamená to, že v určitých vodohospodársky významných územiach môžu vodohospodárske orgány upraviť alebo zakázať činnosti, ktoré by mohli ohroziť vodohospodárske záujmy. Táto ochrana vyplýva z 31 o vodného zákona. Na území východného Slovenska sú vyhlásené 4 CHVO : Vihorlat, Slovenský Kras Plešivecká planina, Slovenský Kras Planina Horného vrchu, Horné povodie Hnilca. Sprísnená špeciálna ochrana sa realizuje formou pásiem hygienickej ochrany PHO v zmysle 32 vodného zákona a Vyhlášky MŽP SR č.398/2002 o podrobnostiach určovania ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd. Ďalším druhom špeciálnej ochrany je vymedzenie vodárenských tokov a ich povodí, osobitne určených na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V zmysle 44 vodného zákona sa vodné toky z hľadiska ich významu členia na vodohospodársky významné vodné toky a drobné toky, z hľadiska ich využitia sa členia na vodárenské toky a ostatné vodné toky. V súčasnosti je schválená vyhláška č.56/2001 Z.z., ktorou sa určujú vodárenské toky a ich povodia a určuje sa zoznam vodohospodársky významných tokov. V povodiach vodárensky významných tokov platí sprísnená špeciálna ochrana, na akúkoľvek činnosť treba súhlas príslušného vodohospodárskeho orgánu. Toto opatrenie má zabezpečiť, aby sa činnosť vykonala bez negatívnych dôsledkov na kvalitu a kvantitu vody vo vodárenských tokoch a ich povodiach. V rámci vodného zákona vo vzťahu k ochrane hydrologických ekosystémov možno spomenúť najmä Nariadenie vlády SR č. 617/2004, ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti. Tieto oblasti sú vodné útvary najmä na poľnohospodársky využívaných pozemkoch v konkrétnych katastrálnych územiach obcí. Ich zoznam aj s mapkou tvorí prílohu uvedeného NV. S problematikou ochrany ekosystémov úzko súvisí aj otázka ich ohrozenia prostredníctvom neprípustnej kvality povrchových vôd. V týchto prípadoch je pre orgány štátnej správy záväzné 21

22 Nariadenie vlády č. 491/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č.531/ o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých látok v pôde a o určení organizácií oprávnených zisťovať skutočné hodnoty týchto látok, je legislatívne ošetrené aj hodnotenie kontaminácie pôdneho fondu a pôd ako takých. Okrem nariadení vlády a vykonávacích vyhlášok k príslušným zákonom vo svojej pôsobnosti, vydalo Ministerstvo životného prostredia SR viacero Metodických pokynov pre riešenie konkrétnych problematík. Kvalita povrchovej vody sa následne bezprostredne dotýka aj kvality riečnych, resp. aj jazerných sedimentov. Tieto v sebe odrážajú nie okamžitú, ale predovšetkým dlhodobú kvalitu povrchových vôd v danom území. Hodnotenie rizík zo znečistených sedimentov tokov a vodných nádrží upravuje metodický pokyn MŽP SR č. 549/98 2, ktorého cieľom je zjednotiť postupy pri hodnotení rizík z kontaminácie (Risk Assessment). V priamom vzťahu k ochrane všetkých druhov ekosystémov je Metodický pokyn MŽP č. P-2/93 (z ) na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability. Metodickým pokynom sa zabezpečuje plnenie uznesení vlády SR ku Koncepcii územného systému ekologickej stability a ku Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR (NÚSES). Cieľom územného systému ekologickej stability (ÚSES) je vytvoriť a udržať stabilitu biotických i abiotických systémov krajiny, zachovať rôznorodosť podmienok pre biodiverzitu a genofond rastlinstva a živočíšstva. Dokumenty sa vypracovávajú na rôznych úrovniach od Generelu pre celú SR (NÚSES), cez regióny (RÚSES) až po mestá a obce (MÚSES) v najpodrobnejších mierkach 1 : alebo 1: Obsahujú komplexné (textové i mapové) hodnotenie biogeografického členenia krajiny, jej ekosystémov a ich ekostabilizačných funkcí. Všetky dokumenty úzko súvisia s územnoplánovacou dokumentáciou na týchto úrovniach, sú k dispozícii u jej obstarávateľa, alebo na územne príslušných úradoch životného prostredia a strediskách štátnej ochrany prírody. 1.5 Vzťah hydrologických ekosystémov k lesnému hospodárstvu Štátnu správu lesného hospodárstva a poľovníctva vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Venuje sa otázkam stratégie a politiky rozvoja lesov, legislatívnych podmienok a spolupráce s 22