BUDAPESTI A N SK Y. Dialóg Budapest -Bratislava Poslanci SSB na stretnutiach s predstavitel mi materského státu. N a tu rícn ej.

Átírás

1 BUDAPESTI A N SK Y CASOPIS SLOVENSKEJ SAMOSPRÁVY BUDAPESTI N a tu rícn ej o m si v K erestú ri T urícnym i sviatkam i vrcholí v nasej l udovej tra d ícii ja rn é zvykoslovné obdobie. V niektorych s lo ve n skych d e d in á ch v sobotu pred Turícam i chodili m lá d e n ci s m o tyka m i c is tit studnicky a pram ene v chotári obce, ktoré sa v zim e znecistili. Potom zasli do kazdého dom u zavinsovat veselé turícne sviatky a vecer usporiadali takzvany regrútsky ples. S úcast ou katolíckej cirkevnej tra d íc ie byva tu ríc n a svatá om sa, ktorú aj tohoto roku uz tradicne usporiadala obvodná slovenská sam ospráva v Rákoskerestúri. Toto podujatie sa konalo 24. m ája na turícny pondelok v kerestúrskom kostole sv. Kriza a svátú om su slúzil d ő s to jn y pán J o z e f S zabó, rodák z ned alekej Sáré. IV. RO CNÍK 2-3. CÍSLO JÚN 1999 Dialóg Budapest -Bratislava Poslanci SSB na stretnutiach s predstavitel mi materského státu Obnoveny zbor Budapestianskej slovenskej samosprávy zavítal v rámci skolenia v dnoch m arca do krajanskych, vládnych a cirkevnych institúcií sídliacich v hlavnom meste Slovenská. Trojdnovy pobyt nasich poslancov v Bratislave bol uzitocny i príjemny a v medziach danych mozností splnil svoje dele. Iba nakrátko sa pokúsim e z asta v if pri najdőlezitejsích m írnikoch tejto cesty, na sam otnom zaciatku ktorej je ubytovna Agape vo Svatom Jure v blízkosti hlavného mesta. Tu nám poskytol útulok generálny biskup slovenskej evanjelickej cirkvi dr. Július Filo a okrem toho aj konkrétem pom oc slovenskym veriacim, m enovite zab ezp ecenie úcasti nasich deti na letnom ekum enickom táboré na Slovensku. U castníkov streinutia potom pozdravila spevom i slovom v jednej osobe spevácka a pracovnícka D om u zahranicnych Slovákov L. Volejnícková. N a stretnutí s tiez obnovenym vedením DZS riaditel C. Báláz informoval hostí z Budapesti o pripravovanych institucionálnych a legislatívnych zm enách ohl adne starostlivosti o krajanov, ktoré by m ali vytvorif podm ienky totozné s kom petenciam i Uradu pre zahranicnych M ad arov. M oznosti prípravy slovenskych studentov z M ad arska boli nám etom debaty v Ústave jazykovej a odbom ej prípravy zahranicnych studentov. Z ástupkyna riaditefa pre m edzinárodné styky ÚJOP L. Gállová prisl úbila bezprostrednú pom oc v podobe rőznych dostupnych materiálov, vrátane vhodnych ucebníc, publikácií a film ov o Slovensku, zatial co predsednícka SSB Z. Hollósyová navrhla predstavitel om Ustavu, ze im sprostredkuje návstevu slovenského gymnázia v Budapesti, kde by mali m oznosf získaf studentov so záujm om o krajinu predkov. (Po/b: na 3. str.) V budove Primaciálneho paláca nás prijal primátor Bratislavy S príloh ou v m ad arcine

2 Jún 1999 Vzácna návsteva Zypo Cupak na obrazovke Slovenskú samosprávu Budapesti dna 7. apríla t.r. navstívili novy predseda Celostátnej slovenskej samosprávy Ján Fúzik a podpredsednícka Etelka Ribová. Uvítala ich predsednícka nasej samosprávy Zuzana Sutinská-Hollósyová. Prítomní boli Ladislav Petro, predseda Hospodárskeho vyboru a Klubu döchodcov, Ildika Fúziková-Klattszová predsednícka Kultúmeho vyboru, Mária Sutinská a Jozefina Klányiová-Hontiová, poslankyne nasej samosprávy. Ciel om návstevy bolo nadviazanie kontaktov a oboznámenie sa s plánom nasej tohorocnej cinnosti. D o h o d a o spolu p ráci C O S -S S B Slovenská beseda usporiadala 3. mája premietanie videofilmu Zypo Cupak, nakrúteného podl a románu J. Cajaka ml. z prostredia vojvodinskych Slovákov. Súbeh na stipendium Cabianska organizácia Slovákov (ŐOS) podpísala dohodu o spolupráci so Slovenskou samosprávou Budapesti. Na snímke predsednícka ÖOS Anna Istvánová a clenka vedenia Slovenskej besedy Jozefina Klányiová-Hontiová zosúlacfujú program spolocného celotyldőového letného tábora clenov obidvoch organizácií, ktory sa uskutocní v Békésskej Öabe. Naáe jubilantky Slovenská samospráva v Budapesti vypisuje súbeh na stipendium pre stredoskolákov a vysokoskolákov slovenskej národnosti v hlavnom meste. Stipendium sa vzfahuje na studijny rok 1999/2000 a mesacne öiní 3000 forintov pre stredoskolákov a 5000 forintov pre vysokoskolákov. Pri posudzovaní zíadostí májú prednost átudenti, ktorí sa aktívne zúöastfiujú na podujatiach SSB. Termín podanía ziadosti: 30. október Prisluány formulár a d alsie informácie 2iadajte v sídle samosprávy (Akadémia u. 1/327). Co je v pláne cinnosti? Clenky násho Klubu döchodcov Mária Mrsanová Békésiová a byvalá ucitefka budapestianskej slovenskej skoly Alzbeta Böhmová sa dozili pekného okruhleho osemdesiateho roku, vedfa nich byvalá ucitetka tiez budapestianskej slovenskej skoly Paula Dudásová este iba svojho sest'desiatehopiateho (má co dohánat'i). Έείο pekné jubileá sme spolu s nimi oslávili v zasadacke nasej samosprávy. Usmevy jubilantiek nám dodávajú silu a nádej, ze ráz to aj my takto oslávime. Blahozeláme im a prajeme im vefa dobrého zdravia, aby sme sa s nimi z takychto dövodov este vel'akrát takto stretávali. T azisk o tohorocnej cin n o sti SSB, ako to v y p ly v a z plán u, spocív a aj n ad alej v tradicn y ch p o d u jatiach, ako je trv alá sp o lu p ráca p ra k tic k y so v se tk y m i d a lsím i slo v e n sk y m i o rg a n iz á c ia m i v M ad a rsk u, d alej v p o d p o re stu d e n to v slo v e n cin y a K lu b u döchodcov, ako aj v organizovan í k u ltú m o -sp o lo c en sk y ch akcií, akym i sú D en budapestian sk y ch S lo vákov a fasian g o v y ples. S em p atrí aj ro zsiro v an ie k o n tak to v so slo v ensk y m i o sadam i a k o m u n i- tam i v okolí B udapesti. V y znam n o u n o v in k o u je k u rz slo v encin y ako aj ro zsíren ie o kruhu k u ltú m y c h ak tiv ít n a p ő d e Slovenskej besedy. S am o zrejm e realizovanie ty ch to a d a lsíc h p o d u jatí, vrátane p rav id eln ého vydáv ania násh o casopisu, aj nad alej b u d e záv isiet od fin an cnych prostriedkov, ktorych ani v tom to ro k u nebude dostatok.

3 (Dók. z 1. str.) Podobny prakticky úcel m ala aj návsteva v Slovenskej televízii, ciel om ktorej bolo dosiahnuf, aby sa hovorené slovenské slovo dostalo k televíznym divákom do slovenskych rodín, osobitne k tym najm ensím. Obchodnoorganizacny riaditel STV E. Jariabek prisl úbil, ze slovenské deti v M ad arsku coskoro budú m ő cf pozerat detské anim ované a hrané filmy, ktoré sú inak znám e v celej Európe svojo u vysokou um eleckou úrovnou. kultúry, nem á m oznost spolu ro zhodovat napríklad pri zriad ovaní slovenskej skoly alebo docielit konanie bohosluzieb v m aterinskom jazyku. Problém uplatnovania zákonov a práv m ensín sa nastolil aj pri rokovaní s predstavitel mi m inisterstva zahraniénych vecí a m inisterstva kultúry, ked obidve strany o. i. konstatovali, ze Slováci v M ad arsku potrebujú pom oc predovsetkym v politickej rovine. Je treba uviest na správnu m ieru negatívne inform ácie poskytované m ad arskej verejnosti o Slovensku v m asm édiách, pósobit na presadenie parlam entného zastúpenia m ensín a zabezpecit kvalitné vyucovanie na skolách s vyucovacím jazykom slovenskym, tak ako je tom u v prípade m ad arskych skól na Slovensku. N a stretnutí so státnym tajom níkom M K M.G acekom bola zdőraznená aj otázka fm ancného krytia pri realizácii oprávnenych poziadaviek rozvoja národnej a kultúm ej identity. d arsku, v úsilí o zastavenie neúprosnej asimilácie a v posilnení národného a duchovného povedom ia. K tom u je zároven potrebná nielen financná, ale aj m orálna podpora m aterského státu. Na Ministerstve kultúry SR prijal delegáciu SSB státny tajomník M. Gacek (uprostred) S nasím hostitel om, gén. biskupom ev. cirkvi Júliusom Filom, v ubytovni AGAPE Aj ked nie s takym bezprostrednym efektom, ako v spom enutych prípadoch, zato nem enej dőlezité boli aj rokovania poslancov SSB na pőde dvoch m inisterstiev a bratislavského m agistrátu. Prim átora J. M oravcíka clenovia Na prijatí v Döme zahraniénych Slovákov O konkrétnej pomoci sme rokovali s riaditel om STV ΙΛ Jariabkom N a stretnutiach s predstavitel m i m inisterskych rezo rto v a d alsích u stanovizní sa zároven konstatovalo, ze zlepsovanie m edzinárodnych kontaktov a postavenia Slovákov vo svete m á priaznivy vplyv aj na slovenskú m ensinu v M ad arsku. H o stia nezabudli zdóraznit, ze zvysenie prestize m aterskej krajin y sa odráza na postavení krajanov v M a O sobitnym bodom program ú bola prom ócia zbom íka K ultúm e dedicstvo budapestianskych Slovákov. Publikácia, k to rá zah rnuje m ateriály predlanskej konferencie slovenskych a m ad arskych historikov a ktorú vydala Slovenská sam ospráva B udapesti s fínancnou podporou Fondu pre pom oc laajanom M inisterstva zahraniénych vecí SR, znam ená, ako to povedal na prezentácii jej redak to r M. H rivnák, prvy krok na ceste zm apovania aktiv ít slovenského etnika v tom to régióné. U z sam otná existencia zbom íka, ako na to poukázali i hostitelia, m edzi nimi podpredseda M atice slovenskej S. B ajaník, je vyrecn y m dőkazom toho, ze slovenská m ensina v M ad arsku existuje a ze aj nad alej bude spojovacím ciánkom m edzi národm i na oboch brehoch Dunaja. - ki - slovenskej sam osprávy inform ovali o pozitívnom prístupe jeh o budapestianskeho kolegu vo vzt ahu k národnostiam. Zároven vsak poukázali aj na to, ze slovenská sam ospráva So studentmi v jazykovom laboratóriu ÚJOP hlavného m esta, aj ked jej hlavnou funkciou je ochrana záujm ov Slovákov, ich jazyka a Na prezentácii zbormka odpovedali na otázky úéastmkov predstavitelia SSB Z. Hollósyová a G. Papuéek (na snímke)

4 Jún 1999 Preco sa ucím slovencinu? Slovo májú poslucháci jazykového kurzu SSB Dobre zasadené semiacko vzklíci a rastie, rastie... Je to svatá pravda. SSB sa pustila s vellou vervou do vytyceného ciel a. Masmédiá priam horeli informáciami tak slovenskymi ako aj mad arskymi. Záujemcovia sa docítali, ze od 1. marca 1999 sa rozbieha kurz jazyka slovenského na ulici Akadémia c. 1. Je neuveritel né, kolltych záujemcov o slovencinu chytila táto správa za srdce. Este aj dnes, mesiac po zacatí vyucby v jazykovom kuize, prichádzajú d alsí studenti. Zlozenie záujemcov je vel mi rőznorodé. Pracujeme v troch skupinách pre zaciatocníkov. Streda sa stala stredobodom dobrej pohody a oddychu. Prvych devat clenovjazykového kurzu prichádza na pol desiatu, vzdy sú presní, nemeákajú, aj ked ide o mladych, ktori prichádzajú z nocnej sluzby. Pán Cmela s manzelkou aj tu sú si nápomocní. Páni Mária (Maja) svedomitá, pred VePkou nocou, ako kazdá mamicka mala plné ruky práce, miesto seba poslala syna Zsolta, aby jej ani pismenko neuslo. Páni Ica sa vracia do cias, ked sa v Békésskej Cabe "dovravali. Páni Zofka - knihovnícka konfrontuje kazdé pocuté slovo s ruskym slovom. Posledná marcová streda rozvoniavala zltymi narcismi, kytica kvetov sa stala predmetom vyucby. Ozivenie casu kvetmi bolo vel mi prijemné. Este vd aka, ze dzentlemeni nevymreli. Pán Jozef a páni Melinda veria, ze sa na Slovensku dohovoria. Poslucháöi d alsej skupiny pre zaciatocníkov chodia od do hodín. Táto skupina je najpocetnejsia, má 15 élenov. Medzi úcastníkmi jazykového kurzu sú takí mladí poslucháci, ktori sa pripravujú na vysokoükolské stúdium a jazyková skúska by im prisla vhod. Ostatní poslucháci sa zhodnú v úsloví KoPko recí poznás...! Korene starych rodicov nie sú také staré, aby ich potomkovia zanedbali. Je az dojímavé, co jesen zivota prinása. Nech je akokol vek, dobrí l udia s vellcou dávkou tolerancie nedokázu hanit to, to stárocia pretrváva, ale sa snazia obnovit to, to pre mnohych znamená budúcnosd, alebo jednoducho len potesenie alebo zál ubu vzdelávat sa. Pán Dr. K. Miklós má na Slovensku rodinu, s ktorou by sa rád porozprával. Je vel mi nárocny voci sebe, nestaéia mu tie vedomosti, kde sa len príkyvuje, on chce vediet viac. Hoci je v rokoch, ked sí clovek viacej pamatá - no nepoddáva sa im. Studuje a prítomny je na kazdom stretnuti. Pán R. Róbert je o nieco mladsí, aj z jeho strany je o jazyk vellcy záujem. Tretia skupina, poctom devat, prichádza o hód. Este sa nám ani ráz nepodarilo skoncit dve hodiny o hód. Akoby sa cas zastavil. Nikomu nie je naponáhlo. To je to najkrajsie z celého dna - pracovat s l ud mi, ktori vedia co chcú. Ich nesmiemy záujem o jazyk, o kultúru, ktorú ciastocne poznajú, ale chcú vediet a póznát viac a viac. VelTcorysost a vd aka patrí Slovenskej samospráve Budapesti za poskytnutie priestorov aj ucebníc, za bezplatny stvormesacny kurz slovenského jazyka, ktory bude pokracovaf za ciastkovy poplatok od septembra. Opytali sme sa posluchácov preco sa zaujímajú o slovensky jazyk: Stefan Cmela - Mám slovensky pővod po matke aj po otcovi. Páni dr. Majercsíková - Chcela by som si obohatit znalosti zo slovnej zásoby slovenciny, prinesené z rodicovského domu. Tamás Nagy - Moja práca si vyzaduje poznanie cím viac jazykov. A ked ze ide o jazyk susednej krajiny, neskodí, ak ho clovek trosku pozná. 0 tóm ani nehovoriac, ze kto spomedzi slovanskych jazykov vie aspon jeden, dorozumie sa viac-menej aj s ostatnymi. Inak stary otec mojej manzelky je póvodom Slovák a jeho príbuzní dodnes zijú na Slovensku. András Bakonyi - Moje povolanie odo mna vyzaduje znalost cudzieho jazyka. Ked ze z latinskych jazykov je tu dumping, nechcel som sa ucit niektory z dnesnych módnych jazykov (anglictina, nemcina), aj ako cloveku sú mi blizsie slovanské jazyky. Najvacsím kiadom je predsa len skutocnost, ze pocnúc od Ruska cez Ukrajinu az po Srbsko vsadé tej reci rozumejú. Zsófia Gerébová - Som na tóm podobne ako Tamás Nagy. Inak posledné styri roky som dovolenkovala vo ''^'sokych Tatrách. Aj pribuznych som mala v Bratislave. Ucitel ka a jej ziaci Melinda Rajkai Mészárosová - 0 kurze som sa docítala v Magyar Nemzete, v prílohe Kisebbségek (Mensiny). Rada cestujem a preto som si myslela, bude osozné vediet po slovensky. A nie v poslednom rade je to aj dobry tréning mozgu. Ildika Gyürklová - Kolko jazykov vies, tolkokrát si clovekom. Ak mám na to moznost, preco by som to nevyuzila? Zoltán Mohacsek - Ked ze poldruha róka som zil v byvalom Ceskoslovensku a na' moje nest astie slovencinu naucit sa mi vtedy nepodarilo, cítim, je práve nacase vyuzit túto moznost. Ajtony Gálfl Bódi - Zijeme v Karpatskej kotline. Podl a mna sa oplatí vyuzit vsetky moznosti k tomu, aby sme sa vedeli dohovorit s nasimi susedmi. András Jelen - Ked pőjdeme do Tatier, l ahsie sa dohovorim. Ádám Nagy Gábor - Po otcovi pochádzam z homiackej rodiny. Casto cestujem na Slovensko, znalosf jazyka tu pomőze. Chcel by som, aby sa tieto dva národy navzájom lepsie pochopili. György Busi - Narodil som sa v Békésskej Cabe. Starí rodicia, ba aj moja matka hovorili cabianskou slovencinou. Ja som sa r s rodicmi dostal do Pestianskej zupy, odtrhol som sa od cabianskeho jazykového prostredia. Moji príbuzní v Békésskej Cabe sa dodnes zhovárajú po slovensky. Rád by som ich ráz prekvapil tym, ze by som sa zapojil do ich rozhovoru aj vtedy, ked nehovoria po mad arsky. Páni Kovaliková - Chcela by som spoznat slovenskú rec a kultúra. Mnoho razy som uz bola na Slovensku a nedorozumela som sa. Manzel pochádza zo Slovenska, mámé tam vel a pribuznych v Trstenej na Orave, v Liptovskom Mikulási aj v Bratislave. Chcela by som sa s nimi zhovárat, aby som ich a ostatnych slovenskych l udí lepsie spoznala. Dr. Miklós Kiirthy - Na kurz som sa hlásil z citovych dővodov, ked ze z matkinej strany pochádzam zo Spisa, moji predkovia célé stárocia boli Kezmarcania. Preto znacnú cast svojho zivota som trávil tam a tamojsích l udí pokladám za svojich krajanov nezávisle od ich národnosti. Ked chodím po Spisi, vzdy mám také pocity, ze tam som doma, tam je mőj svet. Preto pokladám za potrebné cím lepsie spoznat jazyk tamojsích l udí. Katalin Gurinová - Svoje detstvo som strávila v Sarisápe, kde sa hovorí po slovensky. Som ucitelkou rastiny, co mi znacne pomáha pri osvojovaní si slovenciny. Vel akrát som uz bola v takej situácii, ze by som bola potrebovala viac-menej znalosti zo slovenciny. Rozhodla som sa, ze sa naucím aj pisád a cítat po slovensky. Piroska Csergesiová - Starí rodicia po matke sú zo sarvasskej slovenskej rodiny (Breckovci), stadial mám akúsi vazbu na slovencinu - ale znalosti ziadne. Pocas univerzitnych stúdií som mala co robit s odbomjmii clánkami v slovencine, aj k diplomovej práci budem potrebovat preklady slovenskej odbomej literatúry. Preto by som sa chcela naucit po slovensky. Eszter M. Molnárová - Materinskou recou mójho otca bola slovencina. Z matkinej strany som Mad arka. Niet na to dostatocného vysvetlenia (totiz napisat pravdu sa ani podnes nepatri), preco som sa nenaucila slovenskú rec. V dospelom veku, pocas svojich univerzitnych rokov som spáchala vellcy hriech, ze som sa slovenskú rec nenaucila. Napriek tomu sa zaoberám vynikajúcim slovenskym politikom! Diplomovú prácu som písala o Andrejovi M. Áchimovi a som hrdá, ze moju knihu o tomto politikovi prislusní odbomíci zaradili medzi ucebné pomöcky slovenskych ucebnych materiálov. Prelozia mi ju aj do slovenciny. Preto je nevyhnutné, aby som aspon na urcitej minimálnej úrovni ovládala slovencinu. Éva Jakabová - Moja matka sa narodila r v Uzhorode. Toho casu to patrilo Ceskoslovensku. Stará mát po mame pochádza z Ixkárdoviec (6 km od Uzhorodu), bola to slovenská dedina, hovorilo sa tam len po slovensky. Mőj stryko bol riaditel om skoly v obci na 4 km od Uzhorodu. Vyucoval v slovenskej skole po slovensky a po mad arsky. Po vojne sa dostal do Kosíc, kde sa stal riaditel om strednej skoly. Manzelku mai Slovenku a tak moji bratranci a sestemice hovoria len po slovensky. Preto by som si chcela osvojit slovencinu, aby som sa mohla s nimi zhováraf.,

5 Na návsteve pod Pilisem Jún 1999 S loven sk á m inulost v kestúckom m úzeu Videli sme ju 6. mája t.r. pocas násho zájazdu do Pilísskeho kraja. Pilis, pővodne Ples, je dövernym svédkom vyse 1100-rocnej histórie Slovákov zijúcich odjakziva pri jeho úpatí. Tento vrch póznál solúnskych bratov, nasich vierozvestov, Konstantína-Cyrila a Metoda, ktorí práve tadeto niesli telesné pozostatky pápeza sv. Klimenta do Rima. Tradíciu sv. Klimenta podnes uchováva aj novy kestúcky kostol, zasváteny práve tomuto svatcovi. Stary pővodny kostol, ktory stál vedl a dediny, bol vysváteny r. 864, rok po príchode spomenutych ZakladateP a správca kestúckeho Obecného múzea Jozef Petrík vierozvestov na územie nasich slovenskych predkov, totozné zvácsa s územím dnesného Slovenska a jeho okolia. Vel mi poskodilo nasu slovenskú vec, ked ten kostol r namiesto opravy bol zbúrany. Aj pővodné menő dediny, Kostelec, svédei o tóm, ze jej prví obyvatelia tu boli slovenskej národnosti. Táto starobylá slovenská dedina má dnes bohaté múzeum, zriadené v roku 1964 v dome Martina Velmovského, ktory si ho dal postavit r Bohatá zbierka múzea chváli mnohorocnú neúnavnú zberatel skú prácu pána ucitel a na döchodku Jozefa Petríka. Na dvore má zbierku niekdajsieho pol nohospodárskeho a domáceho náradia a strojov (vozy, présé, sijacie stroje, náhrobné kamene a pod.). Vo vnútri budovy je zhromazdenych tol ko pamiatok dávnych cias, ze by zaplnili aj trikrát vacsie priestory. Casu sme az tol ko nemali, aby nám pán Petrík mohol porozprávat vsetko, co o tej vystave a histórii dediny vie. Vie toho veru nesporne vel a. Je to clovek zanieteny, horlivy zberatel a záchranca pamiatok obce. O samej vystave treba povedat, ze by si zaslúzila vacsie priestory, aby sa jednotlivé exponáty mohli pekne roztriedit, zdöraznit' co tu patri do histórie kestúckych Slovákov a co niekam inam. Bezo sporu by zvysilo jej hodnotu, keby nápisy na vystavenych predmetoch boli nielen v mad arcine, ale aj po svojom - v slovenskej reci. To isté by si zaslúzila aj menovka na budove, ved ide o múzeum rázovitej, starobylej slovenskej dediny! A vőbec, celá dedina vzbudzuje dojem akejsi záhadnej skrúsenej osady, okrem starostovskej budovy nikde ani jediného makcena, akoby sa jej obyvatelia hanbili za to, na co by mohli a mali byt právom hrdí - za svoju nesmierne bohatú slovenskú minulost. Vidno to uz aj z náhrobného kamería z r. 1836!, na ktorom sa text zacína po slovensky a potom prejde do mad arciny: Tu nyugszik Radovics György..., ale aj zo vsetkych neslovenskych nápisov po celej dedine. Preco je tomu tak? Jednoznacnou odpoved ou je napr. aj to skolské vysvedcenie, ktoré bolo vydané v skolskom roku 1933/34 ziakovi pána ucitel a Rudolfa Laluju, Alexandrovi Slovákovi (vo vysvedcení Szlovák Sándor-ovi). V tóm vysvedcení je aj takáto otázka: Ak zaciatkom tohoto skolského róka este nevedel po mad arsky, ci sa uz naucil a do akej miery? \Jidno, ze asimilátori tu praco- Falumúzeum so skupinkou nasich vali fest, niet sa co divit. Dnes vsak uz premiéri Mad arska a Slovenska údajne podpísali dohodu o revitalizácii Slovákov v Mad arsku. Nuz tak, kosteleckí potomkovia Slovákov, revitalizujte sa spolu s nami a nebojte sa svojej minulosti, na ktorú pri troske slovenského povedomia mőzete byt spolu s nami aj hrdí. - gp - Na nádvorí múzea

6 Jún 1999 Kde este dycha slovensky duch Kecf sa nás autobus zastavil pod gastanovym stromoradím v Cíve, este sme netusili, ze nám tu bude ako v nebi. Bolo to 6. mája popoludní a po návsteve Kestúca uvidiet na cívskych obchodoch a verejnych budovách slovenské nápisy bolo príjemné prekvapenie. Cív aj navonok vyzerá ako zivá slovenská dedina, v ktorej este dycha slovensky duch. Príjemná bola aj skutocnost, ze tu si vedia uctif toho, kto nieco urobil v záujme záchrany a pestovania ich kultúry. Zil tu pred rokmi ucitel', ktory zozbieral l udové piesne, vinse, verso- vacky, povedacky, rozprávky, legendy a porekadlá tohoto okolja, vydal ich r v obsiahlej (331 strán) knihe pod názvom Rozmarín zeleny, zvecnil v nej aj 25 cívskych spevákov a rozprávacov, a dlhy cas viedol aj cívsky spevokol. Telesne uz nie je medzi nami, ale vcfacní Cíva- nia si ho uchovali v dobrej památi, uctili si ho aj tym, ze po nőm pomenovali svoj Dóm kultúry a tak menő Bélu Kálmánfiho neupadne do zabud- nutia. Kiezby tento dobry príklad nasledovali aj ostatné nase pilísske dediny! A uctili si aj nás, predstaviteíov Slovenskej samosprávy Budapesti a jej Klubu dőchodcov. Cakali nás a pekne nás privítali páni Mária Nagyová starostkyna obce, ucitel ka Rozália Keleczová-Vargová vedúca pávieho krúzku, Mária Voderaczká predsednícka Slovenskej samosprávy obce, Mariana Zubovicová- Juráková predsednícka Klubu dőchodcov a vefa cívskych dobrych l'udí. Pozdravili nás peknymi slovami a kytickou pesniciek. Őo bolo osobitne vzácne v tychto prejavoch, to bola tá plynulá, prirodzená slovencina, ktorá je v nasich dedinách, zial, uz zriedkavost'ou. Pocúvat' páni Nagyovú, páni Keleczovú a vőbec cívskych l'udí, je jedna radost. Clovek pri ich peknej slovencine na chvil ku zabudne na tuhú asimiláciu, ktorá nás tak neúprosne pohlcuje. Za prikrytymi stolami vel kej siene Domu kultúry V edenie C ívu nás ocarilo aj p ek n y m sp ev o m sa nám pekne spievalo. 0 to krajsie, ze aj medzi nami sa nájdu Pilísania (s mlynskymi a san- tovskymi korenmi) a tak sme objavili aj spolocné pesnicky. A kecf sa odrazu len ozvala aj harmonika, spev prepukol az do tanca. Medzitym s pánom uciteíom Stefanom Bendurom sme si stihli pozriet' aj ich kniznicu, kde sú v peknom pocte aj slovenské knihy. A pozreli sme si s ním aj zachované náhrobné kamene premiestené do kostolnej záhrady a popísané slovenskymi textami. Mozno z toho bude mát osoh aj publikácia Slovenské cintoríny v zahranicí, ktorú vydáva Dóm zahranicnych Slovákov v Bratislave a do ktorej mözu pribudnút' aj údaje o cívskom cintoríne. Vo vel kej sieni pekné pilísske pesnicky neutíchali. Obcas sa zapojila aj druhá strana, nasi kerestúrski Slováci. Májú piesne úplne iného, vlastne uz dolnozemského rázu. Kym u Pilísanov dominuje polka a viachlasny spev, zatiaí u Kerestúrcanovje to jednohlasny cardás. Kvőli este lepsiemu súzvuku by iste nebolo od ved, keby sa budapestianski klubovníci obcas stretli na kus pilísskych pesniciek a trosku by sme si ich nacvicili. Príjemné bolo pocut'od páni ucitefky Keleczovej, ze v Cíve májú radi aj nasu pilíssku poéziu. Kecf sa vraj v novinách objaví nejaká nová básen, nenechajú si ju ujst', naucia sa ju. Dőkazom toho mőze byt aj citát z takej básne, ktory obsahuje pozvánka na Cívske dni, ktoré sa konajú z prílezitosti 300. vyrocía znovuosídlenia obce v dőoch mája. T akto n á m v y h r á v a li n asi hostitelia Ostáva nám len zazelat nasim cívskym priatel om, aby sa im pod Pilísom pekne zilo aj v cfalsích 300 rokoch na ústach so slovenskou recou a peknymi pilísskymi pesnickami. Gregor Papucek M ám é v á s v srd ci, C ívan ia! Potom, ked sme si v K estúci pozreli m iestne, na exponáty bohaté m úzeum, ktoré nám predstavil jeh o zakladatel a správca, ucitel na dőchodku, pán Jo zef Petrík, sm e presli do ned alekého Őívu, kde nás na nasu vel kú radost uz cakalo vedenie obce, m iestnej slovenskej sam osprávy a clenovia K lubu dőchodcov. Stretnutie to bolo p rekrásne. Pekne nás prijali a pohostili. D ali sm e sa do rozhovoru, coskoro sa nasla aj harm onika, strhol sa vesely spev a tanec. Boli sm e ocarení p rekrásnym i slovenskym i p esn ick am i pilísskych Cívanov. N asi skorej narodení cívski rovesníci nám zaspievali aj svoju dőchodco v sk ú piesen zlozenú v m ad arskom jaz y k u n a nápev známej pesnicky Kis lak áll a nagy Duna mentében... Z vd aky za pekné prijatie, a tiez preto, aby tá piesen bola este blizsia k ich slovenském u srdcu, ponúkam e im jej slovensky variant. Ked sa najblizsie opat stretnem e, zaspievam e si ju spolu - po slovensky. G regor Papucek Piesen dőchodcov Ubehli nám roky nad hlavam i, tichym srdcom sm e uz döchodcam i. Deti m ám é dávno v plnom kvete, dőchodcovsky zijem e si v svete. D öchodca uz nem á iné túzby, len rodine robit dobré sluzby. V láske, m ieri pokoj zitia skúsat, v kruhu deti, v kruhu svojich vnúcat. K lub dőchodcov, tam sa stretávam e, a v nőm vsetci druhy dom ov m ám é. Bárs by kazdá spolu zitá chvíl a pokoj, st astie, radost ucinila! K oncom nasej dőchodcovskej básne nech vo svete pokoj neuhasne. Rác nás, Boze, v dobrom zdraví strázit, daj nám este trosku st astia zazit.

7 Jún 1999 Pilísska Caba nie je d aleko Dobrá spolupráca medzi Slovenskou samosprávou Budapesti (SSB) a Slovenskou samosprávou Pilísskej caby má uz svoje tradície. Pozvanie, ktoré sme dostali od Pilíscabánov, to len potvrdzuje. Boli sme u nich S. mája v sobotu. Z ranného pochmúmeho neba sme mali síce obavy, ale kym sa nasa odusevnená skupinka na Starobudínskej zeleznicnej stanici zozbierala, aj nebo sa od radosti vyjasnilo. Pán predseda J. Kucera pri preberaní násho skromného darceka Pilísska Caba nie je d aleko. Sotva sme sa na vlaku rozvravelí, uz sme mohli vystupovat. Na cabianskej stanici nás cakali pán predseda slovenskej samosprávy Július Kucera a jeho kolegovia pán Jozef Bielik, Anion Drevenka a d alsí. Uz z prvych viet naáich priatel ov sme mali vel mi dobry dojem. Je takmer zázracné, ako si tito l udia za tunajsích dobre známych podmienok - bez slovenskych skől, slovenskych bohosluzieb a vo vyse 200 rokov prezitych v recovo zmiesanej osade - dokázali tak pekne zachovat rec svojich predkov : slovencinu. Radost ich bolo pocúvat. Pőzitky ducha i tela Posadili nás do autobusu a pri druznom rozhovore sme sa dostali k budove samosprávy. Je to nová budova, moderné zariadená, na obec priam prepychová. Nás, pravda, zaujímalo, ci májú v nej svoje priestory aj Slováci, to jest clenovia ich samosprávy. Povedali nám, ze májú, co je dobrá správa. Pán predseda J. Kucera nás zaviedol do zasadacej siene poslancov miestnej samosprávy, kde nás oboznámil s cinnost ou ich mensinovej samosprávy a spomenul aj niektoré zaujímavé momenty zo slovenskej histórie ich osady. Dozvedeli sme sa, ze Pilíssku Cabu znovuzalozili Slováci v 18. storocí. Neskőr sme si mohli pozriet aj tú cast Caby, ktorá tvorila pővodnú slovenskú osadu. Jej ulice sa nazyvali Slovenská ulica, Budínska ulica, Viedenská ulica atd\ Slováci boli aj stavitel mi priestranného katolíckeho kostola. Rozhodli sa, ze si ho postavia a - ako skvely dőkaz svojej húzevnatosti a vytrvalosti - stavali ho celych 30 rokov, az ho dostavali. Jeho slávnostná vysviacka sa konala r V zakladacej listine kostola májú zakotvené aj rozhodnutie, ze kym len kostol bude stát, musia v ttom byt slovenské bohosluzby. Ako nasich cabianskych priatel ov póznámé, nie je ich vinou, ze dnes uz len mesacne ráz, v urcitú nedel u sa konajú aj slovenské bohosluzby. Nedá sa odvolávat ani na nezáujem veriacich, lebo práve tie slovenské bohosluzby navstevuje vel ky pocet l udí. Ten kostol sme si potom tiez pozreli, je nádhemy, má obnoveny, pekne znejúci organ. Za jeho sprievodu prekrásne zneli piesne cabianskych Sloveniek a Slovákov: ö, Jezisu najmilsí..., Sviity, sviity, sviity..., Vykvitla ruta v starohorskom cltráme... (Len poznamenám, ze ten organ pővodne zhotovil cesky majster). Ak nieco narusilo túto peknú harmóniu v tomto pővodne slovenskom kostole, tak to sme boli aj my, ked nasi kerestúrski Slováci zacali hlasno svoju modlitbu - po mad arsky. Je to zrejme z vefkého nedostatku slovenského povedomia a odzrkadl uje prístup mad arskej katolíckej cirkvi k nasim slovenskym veriacim. Na kazdy pád s tym bude treba nieco robit. Ked uz naáich veriacich páni farári silou-mocou ucia módiit sa iba po mad arsky, co je viac néz divné, budeme musiet my nieco podniknút, aby sa nasi veriaci naucili módiit aj vo svojej materinskej reci. Nasi hostitelia nám potom ukázali aj jazierko, v ktorom síce voda z róka na rok ubúda (ako nase slovenské povedomie), ale zato rybár pri nőm sedel a namácal cervíka. Pozreli sme si aj novú, budujúcu sa Katolícku univerzitu Petra Pázmánya (lebo Pilísska Caba má aj univerzitu!), ktorej Filozofická Voda slúzi cloveku, ale dokáze nahnat i strach, spösobuje mu obavy, az hrözu. Presvedcili sme sa o tóm nedávno v povodí Bodrogu a Tisy.Tisa vo svojej nespratnosti chcela splynúf s Bodrogom, pricom nesetrila nic, co sa jej ocitlo v ceste. Prírodná katastrofa sa síce len okrajovo ale predsa dotkla niektorych slovenskych osád Borsodskej zupy, ako sú Fizér, Malá Huta, Velká Huta a Vágásska Huta. Ohrozeny bol najmá Fizér, v ktorom sarapatili spodné i vnútorné vody a spösobili zosuv svahu, ktory hrozil zahataním potoka a vytvorenlm umelého jazera. Zosuv ohrozil aj obytny dóm a umelé jazero by tiez malo nepríjemné následky pre célú obec. Zápas so zivlom teda nebol jednoduchy. Zo Slovenskej samosprávy Budapesti (SSB) sme zavolali starostovi Fizéru, pánovi Imrichovi Novákovi, aby sme sa dozvedeli, cím by sme im mohli pomőcf. Povedal nám, ze by to mohli byt gumové cizmy. Nuz nasi ludia sa poobzerali a nasli dobrodeja v podobe firmy ÖKO-NOVEX, s.r.o., sídliacej síce v Budapesti, ale vyrábajúcej v Újszilvási. Hospodársky riaditef Dr. László Noszlopi, riaditel Károly Sziráki a vedúci vyroby István Sziráki nám poskytli 250 párov speciálnych gumovych ciziem. Patrí im za to vel ká vd'aka tak z nasej strany, ako aj zo strany vsetkych tych, ktorym sa nakoniec cizmy dostali. Nasa samospráva si objednala mikrobus a podpredseda SSB Gregor Papucek a predseda hospodárskeho vyboru Ladislav Petro sa vybrali na dlhú cestu, ktorej koniec bol na dvore fizérskeho starostovského domu. Cizmy sme odovzdali tam, kde ich najviac potrebovali. Pán starosta nás pekne prijal, fakulta má aj Üstav slovakistiky, kde by mohli studovat aj deti cabianskych Slovákov! Po tóm vsetkom sme sa stali úcastníkmi dávno nevidanej hostiny. Obed pripraveny miestnymi kuchánni bol taky chutny, ze sme aj l utovali, ked sme viac jest uz nevládali. Bol to typicky prípad, ked oci by jedli, ale huba nevládze. Zato sa nám parádne spievalo. Cas ubúdal, a podl a neúprosnych Cestou kjazierku Pomoc priála v podobe Ciziem zákonov prírody aj tie najlepsie veci sa ráz musia koncit. Pod akovali sme sa nasim cabianskym priatel om za pekné prijatie, vel a zázitkov, skúseností a bohaté pohostenie a pobrali sme sa na zeleznicnú stanicu. Vedúci nás odprevadili az na stanicu a aj tak sme si este vsetko nedopovedali. Tak to b ^ a medzi dobrymi priatel mi, aj po poslednom slove sa im chce este nieco povedat. A práve to je ten dobry dővod, preco sa znovu a znovu stretávajú. -gppozhovárali sme sa o starostiach a radostiach obyvatel'ov tejto kedysi prevazne Slovákmi obyvanej obce. Möjmu pilísskemu uchu vel mí zaujímavo, ale pekne znie tunajsie vychodoslovenské nárecie. Skoda by ho bolo zabudnút. Mözeme a musíme dúfat', ze Adriena Halkovicová a Zuzka Balogová, dnes studentky Univerzity Loránda Eötvösa v Budapesti, coskoro vystudujú a prispejú k záchrane peknej a osoznej slovenskej reci vo svojej dedine. Cestou tam a spáf sme sa presvedcili, ze vént aj na vodu olatí, ze iba s mierou je osozná. Pod Novym Dvestopát desiat párov ciziem je na mieste Mestom pod Siatrom nám cesta jednoducho zmizla pod vodou a suchú vozovku sme mohli dosiahnut' iba po dlhej obchádzke. Kam sme sa pozreli, vsadé len voda, voda a voda. Vycnievali z nej iba koruny stromov. Zdrcujúci pohl ad. Stipku optimizmu nám dodala len spomienka na moment, ked sme Fizércanom odovzdali charitatívnu pomoc. /a[o

8 8 Kto torpéduje samosprávnost Jún 1999 m w m H H K H í na ich cinnnost nehodlajú venovat ani halier, ze obm edzia podporu jedine na ich podujatia a aktivity az po popieranie sam osprávnosti. Aj niektoré z uvedenych problém ov jasne naznacujú, ze sl ubne sa vytvárajúci systém m ensinovych sam ospráv ani zd aleka nie je v takej situácii, aby sa m ohol nad alej upevfiovaf, ak bude ponechany na seba v podm ienkach súcasnej legislatívnej reality. L adislav P etro Z ákon o sam osprávach uz tretíkrát a zákon o právach národnych a etnickych m ensín uz druhykrát obstál v priebehu poslednych volieb do samospráv. To nad alej upevnuje nase presvedcenie, ze tieto zákony sú skutocne hlav n o u v y m o zenosfou dem okratického rozvoja nasej spolocnosti. N apriek tom u nem ozno si nevsim núf niektoré alarm ujúce javy, ktoré tento proces intenzívne spochybnujú. Zial, nasa spolocnosf m á este d aleko k tom u, aby na úrovni m iestnych spolocenstiev dokázala riesif problém y m ensín prim erane ich závaznosti. V takom to prípade práve m iestni predstavitelia, povolaní na riesenie tychto problémov, povazujú starostlivost o m ensiny za zbytocnú zát az. Zjavne ci menej zjavne, tam sa skryva po desafrocia vzitá predstava, ze starostlivost o mensiny a zabezpecenie príslusnych záruk je úlohou státu. A k to stát povazuje za natofko dőlezité, nech k tom u vytvorí aj potrebné materiálne podm ienky. Vieme, ze tom u tak nie je a ze aj reálne problém y m ensín je m ozno korektne v y riesif iba na úrovni danych spolocenstiev. Úlohou nasich zákonov je regulovaf tento proces. Som presvedceny, ze zákon o samosprávach by bezo zvysku zodpovedal tejto úlohe, poklai by jestvoval taky dozom y orgán, ktory by zákonné predpisy - ich literu, ale aj ich ducha - presadil na príslusnych m iestach. To, co m nohí povazujú za slabosf zákona o sam osprávach, vyplyva z rám cového charakteru zákona. Zákon sa totiz nem öze podujat na to, aby predpísal konkrétne normy, ked ze m á byt uplatnitel ny i v tej najm ensej a najchudobnejsej osade, práve tak, ako vo vefkomestskej sam ospráve, pösobiacej v prepychovych podm ienkach. U platnif zákon v danej osade je iba otázkou dobrej vőle. Skutocne, nevyzaduje si vel a fantázie interpretovanie zákonného ustanovenia miestnej sam csprávy, ktoré závazne predpjsuje zabezpecenie podm ienok pre vykon cinnosti mensinovej samosprávy. Tu, poklai ide o správne riesenie, m öze b y f pravdepodobne sm erodajné iba jedno - úroven cinnosti a vybavenie danej obecnej sam osprávy. Tento evidentny jav (cesf nepatm ym vynim kám ) sa sotva uskutocnuje u niektorych samospráv. Vel m i urázlivy je spősob a styl, s ktorym jednotlivé m iestne samosprávy pristupujú k aplikovaniu závázkov, ktoré im predpisuje zákon. A k na to vőbec príde rád, diskusia sa najcastejsie skoncí povyseneckym poucovaním, prípadne jednostrannjon diktátom. O dm ietavé az arogantné správanie obecnych sam ospráv sa hádam najnápadnejsie prejavuje okolo zabezpecenia rozpoctu. Tu vel m i rigorózne figum je jeden jediny argument: niet penazí. N edostane sa ani na otázku, akú sum u priblizne potrebujú m ensinové samosprávy, aby m ohli pősobit na prijatel nej úrovni. O sobitne iritujúca je otázka honorárov. N ebyva zriedkavá pripom ienka, aby sa m ensinoví poslanci zriekli honorárov, aby sa zvysili fm ancie potrebné na plnenie ich úloh. A tym sm e dospeli k bodu, kde m ensinové sam osprávy trpia hádam najvacsiu ujm u. Ked obecné samosprávy, odvolávajúc sa na fm ancné t azkosti, zabezpecia pre m ensinové sam osprávy len takú podporu, ktorá sotva um oznuje vyplatenie m inim álnych honorárov, no zárovefi pre svojic h poslancov stanovia m axim álne honoráre v om noho vyssej kategórii. To nastol uje aj pochybnosti pokial ide o zákonnost. Je síce znám e, ze honoráre patria do pojm ového okruhu m ozno poskytnút, avsak ak v rám ci sam osprávy je institúcia honorárov potvrdená vlastnjnn nariadením, potom sa to m á vzt ahovat rovnako na vsetkych poslancov sam o správy. N em őze nastat taká diferenciácia, podl a ktorej inak je posudzovany honorár poslancov obecnej a inak honorár poslancov m ensinovej samosprávy. Totiz diferenciáciu podl a úloh zákon vopred stanovil tym, ze m ensinové sam osprávy zaclenil do kategórie m alych obcí. V zmysle nasich zákonov d alsia podobná diskrim inácia nie je na m ieste. Som vsak presvedceny, ze uz i kvőli cestnosti je toto jediné správne riesenie. Z toho tiez vyplyva, ze ak odvolávanie sa m iestnej sam osprávy na fm ancné t azkosti m á reálny základ, potom by sa to m alo prim erane odrázat aj na honorároch vsetkych poslancov. Vyskytujú sa aj také obecné samosprávy, ktoré adm inistratívne vopred spochybnia existenciu m ensinovych samospráv. A síce tym, ze V styku s obyvatefmi obvodu Slovenská samospráva 13. obvodu (Angyalföld) od svojho vzniku aktívne spolupracuje so slovenskymi civilnymi organizáciami a ostatnymi obvodnymi samosprávami a predovsetkym so slovenskymi obyvatelmi vo svojom obvode. V pláne cinnosti na tento rak venuje pozornost predovsetkym pestovaniu materinského jazyka a tradícií. V záujme toho v januári sme zorganizovali divadelné predstavenie a zúcastnili sme sa na priprave tradicného fasiangového plesu. Vo februári sa zacal stvormesacny kurz slovenciny pre zaciatocníkov, na ktory sme prispeli sumou 100 tisíc forintov. Nasi poslanci sa zúcastnili odborného skolenia v Budapesti a v Bratislave. V apríli sme sa podiel ali na prehliadke slovenskej piesne a hudby, ktorú usporiadala terezínska slovenská obvodná samospráva. V tychto dfioch, spolu s príslusnlkmi inych mensfn, sme v nasom obvode oslávili Den národností. Pri tejto prílezitosti sa predstavili i speváci a tanecníci budapestianskej slovenskej skoly. Vyznamnym podujatím bude recitacná sút az, na ktorej si 12. novembra zmerajú svoje schopnosti ziaci tunajsej základnej skoly a gymnázia. Prostriedky na toto podujatie sme získali cestou súbehu.vianocnym koncertom a folklórnou prehliadkou spolocne a tradicne oslávime aj Déri budapestianskych Slovákov. Starostovsky úrad 13. obvodu nám zabezpecil docasnú kanceláriu na ulici Tomori-köz 6.6, kde mámé prijímacie hodiny vzdy v utorok dopoludnia (9-12 hód.) a v stredu popoludní (13-16 hód.) Nase telefónne císlo (zároveő fax a záznamník) je , Predsednícka SS 13. obvodu Z. Hollósyová hovorí o vel konocnych zvykoch pred kamerou obvodnej káblovej televízie Zájazd na vychodné Slovensko Slovenská sam ospráva Budapesti a Slovensky klub dőchodcov organizujú zájazd na vychodné Slovensko v dnoch júna Trasa: B udapest - K osice - Presov - B ardejov - Sabinov - K rom paehy - Rozfiava - L ucenec - Budapest Doprava: autobusom O dchod: 18. jú n a o 7.00 hód z N ám estia hrdinov Príchod: 20. jú n a vo vecem ych hodinách U bytovanie: K osická Belá 3-4 postel ové izby Strava: Vecera a ranajky v ubytovniach, obed na vlastné trovy P o p la to k : 5000 Ft SK Poistenie si kazdy zabezpecí individuálne! P rih lásk y s úhradou poplatk u do 10. jú n a v sídle SSB, A kadém ia u. 1, tel

9 Jún 1999 Slováci v Budapesti (o)zijú Bilancia a plány Slovenskej sam osprávy hlavného m esta P red niek o l k y m i ro k m i sa len n iekol kym p o zdáv alo, ze Slováci v h lav n o m m este b u d ú m ö ct si zalo zit svoju sam osprávu. P rvé k ro k y b o li nel ahké. H o ci sm e m ali práva a m oznosti, n ie v zdy sm e ich m o h li v y u z it tak, ako sm e si to p redty m zelali. A si sm e n eboli d o stato cne p rip rav e n í, v ed ani je d e n spom edzi clen o v n asich sam o- sp ráv d o v ted y n ezastáv al p o litick ú funkciu. P o m aly v sa k sm e si zvykli n a p rav id eln é cítan ie zákonov, n ariaden í a zrazu sm e boli schopní v y k ro c if z k ru h u iba adm in istratív n y ch prác. T y m to krokom sa zacalo ozivenie budapeíítianskej Slovace. N a lan sk é vol b y sa aj n asa sam o sp ráva p rip rav ila d ő k lad n ejsie. P o cas v o leb n y c h p ríp rav sm e sa zozn ám ili s tak y m i S lo vákm i, o kto ry ch sm e d o teraz vőbec, alebo aspon vel mi d ávno n epoculi. Aj s ich p o m o co u sa n ám p o d arilo uskutoönit ozaj ú sp esn é vol by, n ásled k o m k to ry ch sa v roku 1999 zro d ili slo v ensk é sam o sp rávy v osm ich (sp o m edzi 23 o b v o d o v ) o b v o d o ch B udapesti (nam iesto b y v aly ch dvoch), a takisto sa obnovil aj zbor SSB. Je p o zoru h o d n é a p o tesu jú ce, ze do n asich sam o sp ráv sa d o stali vo v ácso m p o cte aj m ladí, z v acsa b y v a lí stu d enti S lo v ensk ého g y m n ázia v B udapesti, k torí, v erím e, ze b u d ú schopní p o v zbudit n asu tudujúcu, alebo u z p racu jú cu m ládez v p ro sp ech o ziv enia d alííích p o k o len í nasej Slovace. A k o aj v u p ly n u ly ch rokoch, SSB k ladie dőraz na m ládez. Studen to v p ra v id e ln e p o d p o ru jem e stip en d iam i, a to n ielen g y m nazistov, ale aj u n iv erzitn y ch poslucháöov. Z áro v en nasi stip en d isti n ám p o m áh ajú v tóm, ab y sa n ás casopis, n ase letáky, info rm acn é m ateriály, p o z v án k y d o stali do ich skoly, alebo na u n iv erzitu. V n asled u jú c ic h ro k o c h p lá n u je m e p o siln it tie to k o n tak ty, c h cem e pom áh at b u d apestian sk y m stu d ento m v získ av aní m ateriálo v a inform ácií o m oznostiach d alsieho stúdia dom a i v zahranicí. P o cas sty ro ch ro k o v p ő so b en ia b u d apestian sk y ch slo v ensk y ch sam o sp ráv sa zro d ili i n ase stále p o d u jatia, m o h la by so m p o v e d a f nase tradície. P red trom i rokm i nám um o zn ili u sp o riadat Den budapestianskych Slovákov na p ő d e P rim aciátu na V ácih o u lici, a to ib a n iek o l ko dní p re d V ianocam i. N a p riek tom u, ze sm e p o slali p o z v án k y n a m n o h o m iest, sála sa n enaplnila. O slavy v sak prebieh alí v n á d h em o m, tak m e r ro d in n n o m ovzdusí. Spolu s p o zvan y - m i h o st am i sm e sa cítili ako vel k á rodina. N o táto ro d in a sa postupne ro zsiro v ala. V d aka n asim ak tiv itám a n ajm á coraz pocetn ejsím a k tív n y m tu z ijú cim S lo v ákom, n a p re d v ianocn y ch oslavách sm e n apln ili zasad aciu sien. O d m enou n ám boli d o jaté tv áre b udapestianskych Slovákov, ktorí s radost ou pocúvali sióvá slovenského farára o V ian o ciach, a so slzam i v ociach spievali T ichú noc. V lani ju u z spievalo spolu viac n éz 600 l udí. L en n iek o l ko ty zd n o v u p ly n ie od v ian o c n y ch osláv, k ed sa nasi Slováci o p á f m ő zu strem ú t n a tradicnom Slovenskom bálé, na k to ro m n em ő zu c h y b a f u z trad icn í nasi h o stia: fo lk ló m y sú b o r z m atersk ej k rajin y a m u zik an ti - Sílesskí mlúdenci. N a sa k ap ela hrá célú n oc, aby o zajstn y m n assk y m fo lk ló ro m, ako aj d y chovkou z ab ávala n asich Slovákov. A ako p rib ú d al p o cet hostí, m u seli sm e hl a d a f coraz v acsie m iestn o sti. V p o slednom ro k u n ám uz n estacila je d á le h u n iv erzity E LTE, u m iestn ená v ú tu ln o m park u, stretli sm e sa v p a lá d Stefánia. S m e h rd í n a tie n a se aktivity, k to ré sm e vyvin u li n a poli staro stliv o sti o d ő chodco v a o n asu, ú p rim n e povediac, tro ch a zanedbanú inteligenciu. Takto sa zrodil Klub slovenskych dőchodcov (KSD), k torého p redsedom sa stal Ladislav Petro. A ktivity k lu b u zah rn u jú v sebe n ielen k u ltú m e p rogram y, ale casto aj náro d - nostn é, n áro d o p isn é p o d u jatia, k to ré lákajú aj záu jem cov inych v ek o v y ch kategórií. T akisto u v íta v se tk y ch záu jem cov n a sv o jich p o d u jatiach i Slovenská beseda (SB), zalo zená p re d rokom. P ő v o d n y n ápad B esedy sp o cív al v tóm, ze tu bol n á ro k z ab e zp e cif v h o d n é fórum p re n a sich intelektuálov, kde b y sa m o h li stre tá v af a p o h o v o rit si o rő znych, p ríp ad n e aj o d b o m y ch tém ach. V edúci SB, P avol B enő a Jo zefin a K lányio v á-h o n tio v á p o k lad ali za n ajd ö lezitejsie to, aby je d n a k p o sk y tli siro k ú b ázu in fo rm ácií o súcasnej p o litickej a hosp o d ársk ej situ ácii n a S lo v ensku, o sty k o ch o b id v o ch krajín, o zau jím avych alebo k ritickych tém ach (akoum b o la n aprík lad otázka v o d n ého diela G abcíkovo). S p o locne so SSB zorg an izo v ali dvojd n o v y p o b y t n a Slovensku. O b o znám ili sm e sa s cin n o st ou a m o zn o st am i D o m u zah ranicnych Slo v ák o v a n a p o zvan ie riad itel a v o d n ého d iela na D u n aji sm e b o li h o st am i v G abcík o v e, k d e sm e m ali m o zn o st d o stat sa k tak y m in fo rm áciam, o k to ry ch sa v novin ách a televízii zriedkak edy hovorí. (O tóm u z an i n ehovoriac, ze sm e sa oboznám ili s bohatou zb ierkou v yrazov tykajúcich sa v o d ného hospodárstva. B ezp o chyby v setci nasi clenovia p o k lad ali za u z ito cné u sp o riad anie jaz y k o v éh o k u rz u v 12. o bvode. V idiac ich ú sp ech sm e sa d o hodli s vedúcim i v setk y ch o b v o d n y ch sam ospráv, ze zacnem e k u rz pre v setk y ch B u d apest anov. V záu jm e n ajv y h o d n ejsieh o v y u zitia nasich síi, p riesto ro v a p ri m in im áln y ch fin an cnych zdrojo c h kurz slovenského jazyka p re b ie h a v sídle SSB. N a k u rz sa p rih lásilo v y se 40 stu d ento v, vo v e k u od 15 do 74 rokov. Jazy k o v ú p ríp rav u s n e sm ie m o u o d d a n o sfo u v edie p ro feso rk a Hana Kollárová. V y u cb a p rebieha v tro ch sk u p in ách, zatial len pre zaciatocníkov. V n asled u jú cich ro k o c h b u d em e p o k raco v at v n asich trad icn y ch akciách, p rico m chcem e posilnit nase ú silia v zm apovaní slovenského obyvatel stva v h lav n o m m este, a b y sm e m o h li p o sk y tn ú t - ak ani nie ú p ln e presn é, ale v k azd o m p ríp ad e overen é - in fo rm ácie o p o c te S lo v á k o v v B u d a p esti. T a k tie z c h cem e p o k ra c o v a t v prieskuine minulosti Slovákov v Pesti a Budíne. Katarína Hollósyová

10 Jún 1999 Sviatok spevu a hudby Prehliadka nasich súborov a sólistov v Slovenskom institúte S edem skől, v y se 60 ziak o v a asi tol ko divákov. A j ty ch p á r císel n ám p rezrád za nieco o n edáv n o m p o d u jatí, k to ré spolocne u sp o riadali slo v ensk á o b v o d n á sam o sp ráva v T erezíne a S lo v ensk y in sitú t B u dapest. A kciu organizacne prip rav ila predsednícka k u ltú m eho v y b o ru 6. o b v o d u M. Sutinská. N a ja v isk u S lo v ensk ého in stitú tu v y stúpili o.i. zen sk y zbor z K erestú ru, in ak p rav id eln y ú c a s tn ík p o d u ja tí b u d a p e stia n sk e j slovenskej sam osprávy, po n ő m n asled o v ali m ali sp e v á ci zo S a n to v a, P isp e k u a z Z en sk y zb o r z K erestúru M a li sp eváci z P ispeku k a to líc k e j sk o ly v D a b a s-s á ri, je d in e j cirkevnej sk o ly v M ad arsku, k d e sa v yucu- je slo v encin a, ako aj duó stredosk o lák o v z M ly n k o v a v n eposled n o m rade m ladí hostia zo Segedínu. P o to m p risiel rád na o d b o m ú p o ro tu, v ktorej zasad li o.i. G.E redics z M ad arského o sv eto v éh o ú sta v u a je h o kolegyfia a v je d - nej o sobe p re d sed n ícka SSB Z. H o llósyová. N a z á v e r ú c a s tn íc i p re h lia d k y p re v z a li darceky, k to ré im p rip rav ili usporiadatelia: knizky, kazety a C D -platne. Za krásami podzemia (ar) Pred kostolom na Kolozsovom námestí ako aj pred Pálvölgyiho jaskyőou sa zisli nasi döchodcovia, aby si prezreli druhú najdlhsiu jaskyőu Mad arska. Podl a ústneho podania bola táto kvapl ová jaskyőa objavená náhodou v roku 1904, ked sa vraj pod pasúcim baranom prepadia zem. Na jeho záchranu sa poponáhl al syn banského inspektora (toho casu tu bola povrchová bana), ktory zistil, ze jam a, ktorá sa vtedy vytvorila, vúst uje do podzemnych chodieb. Vápenec, ktory je stavebnym materiálom jaskyne, vznikol usadením vápencovych castí odumretych morskych zivocíchov, ako napríklad ulitníkov, ktorych pozostatky sú viditel né na niektorych kvapl ovych útvaroch. M nohl odusevnení turisti i odborníci sa pricinili o to, aby bola jaskyna sprístupnená sirokej verejnosti. Pocas 2. svetovej vojny slúzili jej chodby a d'alsie priestory za úkryt pre obyvateíov okolia. Dnes ju obyvajú - netopiere. Zistilo sa, ze ovzdusie niektorych jaskyő má priaznivy vplyv na liecenie dychacích ústrojov. Vd aka takm er stopercentném u relatívnemu obsahu pary je vzduch v Pálvölgyiho jaskyni cisty a bezprasny, hoci na jej üzem i este liecenie neprebieha. Prechádzka jaskynnymi priestormi návstevnfkovi otvára rozprávkovy fa n ta sticky svet prírodnych útvarov. V idno tu Snehulienku a trpaslíkov, Őervenú Karkulku s kosmi, figúrky krokodíla, vlka a podobne. Po desiatich rokoch opakovanych prestávok vo vyskum e jaskyne sa po roku 1980 odhalilo vyse 12 km dlhych priestorov s chodbami a miestnost ami, ktorych neporusené kvapl ové vyrastky slúzia vedcom k lepsiemu poznávaniu vzniku jaskyő, tychto prekrásnych diel prírody. A. Kőszeglová

11 Jún 1999 V y s t a v a u c e b n í c z o S l o v e n s k a Pre kaádého nieöo V z á c n y c h a m ily c h h o stí m a la nasa sa m o - s p rá v a 2 3. a p ríla to h to ro k u. Z a v íta li k n á m p á n Ing. Frantisek M artinka, ria d ite l S lo v e n sk é h o p e d a g o g ic k é h o n a k la - Vystavu otvoril riaditel SPN ing. Frantisek Martinka d a te l stv a (S P N ) a sé fre d a k to rk a p á n i M agda Borovcová. N a sto lo c h a k n iz n y c h p o lic k á c h n asej n ie p rílis v el k ej z a sad a c e j sie n e b o ti v k u sn e ro z lo z e n é ic h p re k rá sn e p u b lik á c ie a m ie stn o st p ln á z á u je m c o v z B u d a p e s ti a o k o lia. U c ite lia, z ia c i, stu - d e n ti, ro d ic ia si p risli p o z rie t co p e k n é h o a d o b ré h o, z a u jím a v é h o a o so z n é h o n á m p o n ú k a to to slo v e n sk é n a k la d a te l stv o. V y b e r b o l b o h a ty. M ilo n ás p re k v a p ilo, ze tu b o la aj p á n i r ia d ite l k a K a ta r ín a S iv e k o v á a z z M ly n k o v. E dicny plán SP N obsahuje viaceré slovníkové ci encyklopedické práce, a to z oblasti jazykovedy, psychológie, pedagogiky, geografie i ekológie. Ide zvacsa o publikácie prvé svojho druhu na slovenskom kniznom trhu. Ziaci a studenti rőznych typov skől nájdu v edicnom pláne prirucky z jednotlivych predm etov urcené na prijím acie skúsky ci maturity. Sirokej citatel skej verejnosti j e urceny p rehl ad Pripili sme si na úspech vystavy vybranych titulov z nasej produkcie, ako sú napr. Obrázkovy slovník slovenciny, Praktická slovencina, Lexikon slovenskych dejín, Slovník cudzích slov, H udobny term inologicky slovník, N é ni ecko-slovensky slovník, S lovenskon em ecky slovník, A n glictin a p r e sa- m oukov, a m nozstvo d alsích zaujímavych titulov - p o v e d a l p á n ria d ite l. U c ite l o m p re d m e tu v y p o c to v á te c h n ik a b y m o h li byt vel m i o so z n é n apr. tak é k n izk y, ako Práca na PC, a le b o Basic Slovak. S lo v e n c in á ro m ta k é, a k o Slovensky ja zyk - cvicenia a diktáty na prijím acie skúsky na stredné skoly, a lebo Precvicm e si pravopis v 6. roc. ZÉ (to isté aj p re 7. a 8. ro c n ík ), a le v y b e ra t b y si m a li z c o h o aj u c ite lia m a te m a tik y, b io ló g ie, h u d o b n e j v y c h o v y a p ríro - d o v ed y. B o l tu aj ta k y titu l, a k o Práca s umeleckym textom, k to ry b y sm e m o h li o d p o rú c a t n a s im u c ite l o m slo v e n s k e j literatú ry, ale aj n a sim lite ráto m. E d ic n y p lá n S P N te d a u z n a p rv y p o h l ad j e vel m i b o h a ty a lák a v y. V y d á v ajú litera tú ru z a m e ra n ú n a z v lá d n u tie c u d z íc h ja z y k o v v rá ta n e latin cin y. N e o b m e d z u jú s a len n a d v o jja z y c n é, v y k la d o v é, frazeo - lo g ic k é slo v n ík y ci p re h l a d y g ra m a tik y, a le p o n ú k a jú aj a k tu á ln e ja z y k o v é p riru ck y. O so b itn e ty m, k to rí c e s tu jú do z a h ra n ic ia a n e o v lá d a jú p ríslu sn y c u d zí ja z y k, p ríp a d n e ty m, k to rí sa c h c ú v cud z o m ja z y k u z d o k o n a lit. V rá m c i c u d zo - ja z y c n y c h p u b lik á c ií p r ic h á d z a jú s n o v in k o u, k to rej ciel o m j e p re z e n to v a t v o sv e te S lo v e n sk o a je h o b o h a tú h istó riu. Prehliadka mensinovej tvorby Ukázky tvorby z pera i stetca 14 mensinovych autorov v Mad arsku tvoria obsah 3. císla nového literárneho a spolocenského casopisu pod názvom NAPÚT (Cesta slnka). Spolocnym menovatel om tychto príspevkov, ktoré odzneli na minulorocnom stretnutí národnostnych spisovatel ov a umelcov v Budapesti, je vázba ich autorov súcasne na jazyk a kultúru materského a vacsinového národa, Srbsky spisovatel S. Vujicic spomína na krajinu svojich predkov, kde dnes zűri vojna a kde zíjú jeho priatelia, Srbi i Mad ari. Slovenskí autori sú zastúpení príspevkami A. Kormosa, I. Fuhla a M. Glückovej- Szabovej. Úryvok z pripravovaného románu nemeckého spisovatel a M. Kalásza nám priblizuje osudy jeho krajanov este z cias Rakúsko-Uhorska. Rumunská poetka M. Berényiová plse, ze aj svojou vlastnou tvorbou by chcela zapúst at dvojité korene. K tomuto vyznaniu sa pripájajú aj sióvá M. Lakatosa, ktory plse, ze dvojitú vazbu nevytvorila nejaká nacionalistická ideológia, ale dlhodobé spolunazívanie Návstevníkov pozdravili slovom a spevom ziaci budapestianskej slovenskej skoly N a s i h o s tia n e c h a li u n á s m n o z s tv o n e v e l k y c h p ro p a g a c n y c h z o s ito v e d ic n y c h p lán o v, - k to ré o b sa h u jú titu ly k n íh, ako aj k o re sp o n d e n c n é lístk y, n a k to ry c h si p o n ú k a n é titu ly m ő z e te o b jed - n a t. K a z d y z á u je m c a n a n a se j sa m o sp rá v e b u d e srd e c n e v íta n y. M ó z e si p o z rie t k n ih y a z o b rat z o sit E d ic n é h o p lá n u S P N. P o p re z e n tá c ii v y sta v y m e d z i h o s fa m i a z áu je m c a m i sa ro z p rú d il c u ly ro z h o v o r, p a d ló vel a o tá z o k a n a si h o s tia sa im u silo v a li p o sk y tn ú t c o n a jv ia c in fo rm á cií. P o v z b u d e n í z á u jm o m sm e sa ro z h o d li tú to v y sta v u v rő z n y c h re g ió n o c h z o p a k o - v a t, sp rístu p n it j u c ím sirsej v e rejn o sti. B u d e n á s te s it, a k n a s im z ia k o m a u c ite l o m a sp o n tro sk u p o m ő z e m e. Gregor Papucek celych generácií, láska k rodnej hrude a citovy vzt ah k domovu. (k)