UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PEDAGOGICKÁ HISTÓRIA PIARISTICKÉHO GYMNÁZIA V LEVICIACH ( )

Átírás

1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PEDAGOGICKÁ HISTÓRIA PIARISTICKÉHO GYMNÁZIA V LEVICIACH ( ) Diplomová práca 2012 Nora Dombyová

2 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PEDAGOGICKÁ HISTÓRIA PIARISTICKÉHO GYMNÁZIA V LEVICIACH ( ) Diplomová práca Študijný program: Pedagogika Študijný odbor: Pedagogika Školiace pracovisko: Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta UKF v Nitre Školiteľ: PhDr. Katarína Račeková, PhD. Konzultant: PhDr. Katarína Račeková, PhD. Nitra 2012 Bc. Nora Dombyová

3

4 POĎAKOVANIE Touto cestou by som sa chcela poďakovať PhDr. Kataríne Račekovej, PhD. za jej odborné vedenie, usmerňovanie, pomoc a trpezlivosť, ktorú mi poskytla pri vypracovaní diplomovej práce.

5 ABSTRAKT DOMBYOVÁ, Nora: (diplomová práca) História piaristického gymnázia v Leviciach ( ). Univerzita Konštantína Filozofa. Pedagogická fakulta. Katedra pedagogiky. Vedúca diplomovej práce: PhDr. Katarína Račeková, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: magister, Mgr. Diplomová práca sa zaoberá históriou piaristického gymnázia, ktorá bola významnou a veľmi dôležitou súčasťou dejín mesta Levice a od svojho vzniku šírila vzdelanosť na Slovensku. Škola vznikla začiatkom 19. storočia medzi prvými výchovno-vzdelávacími inštitúciami a výrazne ovplyvnila spoločenský a kultúrny rozvoj mesta. Cieľom práce je oboznámiť čitateľa s dôležitosťou edukačnej činnosti gymnázia a predstaviť jeho organizáciu a štruktúru od jeho založenia až po jeho zaniknutie. Práca sa zaoberá učebnými plánmi a učebnými osnovami gymnázia, ako aj so študentmi a s profesormi. Ich výborné výsledky preslávili meno školy, ktorá mala veľmi dobrý ohlas nie len v blízkom okolí, ale v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii. Pozornosť venujem aj histórií mesta Levice od mladšej doby kamennej až po začiatok 19. storočia. Kľúčové slová: Piaristi, piaristické gymnázium, história, škola, Levice.

6 ABSTRACT DOMBYOVÁ, Nora: (Thesis) History of the Piarist Gymnasium in Levice ( ). Constantine the Philosopher University in Nitra. Faculty of Education. Department of Pedagogy. Thesis supervisor: PhDr. Katarína Račeková, PhD. Level of professional qualification: magister, Mgr. This thesis deals with the history of Piarist Gymnasium, which was a significant part of the hisotry of Levice and after its establishment spread education within the Slovak republic. The school was established at the beginning of the 19 th century and was amongst the first educational institutions. The school had a significant influence on the social and cultural development of the city. The aim of this thesis is to present the school s organisation and structure from its establishment up to its dissolution. The thesis deals with study plans and syllabus of the gymnasium as well as with its students and professors. Excellent results made the school famous not only in the local area, but also within the Austro-Hungarian Empire. I will also focus on the history of the city Levice from the early Stone Age till the beginning of the 19 th century. Key words: Piairsts, piarist gymnasium, history, school, Levice.

7 OBSAH ÚVOD 1 LEVICE- HOSPODÁRSKÉ, SPOLOČENSKÉ A KULTÚRNE POMERY História mesta Levice do konca 19. storočia Hospodárska a spoločenská situácia v Leviciach v 19. storočí Vývoj kultúry a školstva v Leviciach v 19. storočí PIARISTICKÉ GYMNÁZIUM V LEVICIACH ( ) Založenie gymnázia a materiálne podmienky školy Organizácia a riadenie gymnázia Cieľ a obsah výchovy a vzdelávania Učebné plány a učebné osnovy Učebnice a učebné pomôcky Profesorský zbor Vedecká a pedagogická činnosť Študenti Piaristického gymnázia ZÁVER ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY PRÍLOHY... 56

8 ZOZNAM TABULIEK Tabuľka č. 1- Zoznam vyučovacích predmetov v gramatických triedach Tabuľka č. 2- Zoznam vyučovacích predmetov v humanitných triedach Tabuľka č. 3- Zoznam vyučovacích predmetov po roku Tabuľka č. 4- Učebný plán gymnázia po roku Tabuľka č. 5- Učebnice na vyučovanie náboženstva do roku Tabuľka č. 6- Učebnice na vyučovanie latinského jazyka a literatúry do roku Tabuľka č. 7- Učebnice na vyučovanie zemepisu a dejepisu do roku Tabuľka č. 8- Učebnica na vyučovanie aritmetiky do roku Tabuľka č. 9- Učebnice na vyučovanie starožitníctva a mytológie do roku Tabuľka č. 10- Učebnica na vyučovanie prírodopisu do roku Tabuľka č. 11- Učebnice na vyučovanie rétoriky po roku Tabuľka č. 12- Učebnice na vyučovanie náboženstva po roku Tabuľka č. 13- Učebnice na vyučovanie latinského jazyka po roku Tabuľka č. 14- Učebnica na vyučovanie gréckeho jazyka po roku Tabuľka č. 15- Učebnice na vyučovanie maďarského jazyka po roku Tabuľka č. 16- Učebnice na vyučovanie nemeckého jazyka po roku Tabuľka č. 17- Učebnice na vyučovanie prírodopisu (fyziky) po roku Tabuľka č. 18- Učebnice na vyučovanie zemepisu a dejepisu po roku Tabuľka č. 19- Učebnice na vyučovanie matematiky po roku Tabuľka č. 20- Učebnica na vyučovanie prírodopisu (fyziky) po roku Tabuľka č. 21- Učebnice na vyučovanie náboženstva po roku Tabuľka č. 22- Učebnice na vyučovanie latinského jazyka po roku Tabuľka č. 23- Učebnice na vyučovanie maďarského jazyka po roku Tabuľka č. 24- Učebnice na vyučovanie nemeckého jazyka po roku Tabuľka č. 25- Učebnice na vyučovanie gréckeho jazyka po roku Tabuľka č. 26- Učebnice na vyučovanie zemepisu a dejepisu po roku Tabuľka č. 27- Učebnice na vyučovanie matematiky po roku Tabuľka č. 28- Učebnice na vyučovanie prírodopisu (fyziky) po roku Tabuľka č. 29- Zoznam profesorov v školskom roku 1815/ Tabuľka č. 30- Zoznam profesorov, ktorí sa pridali v školskom roku 1816/

9 Tabuľka č. 31- Zoznam profesorov v školskom roku 1951/ Tabuľka č. 32- Zoznam profesorov v školskom roku 1905/ Tabuľka č. 33- Národnostné pomery žiakov Piaristického gymnázia Tabuľka č. 34- Počet žiakov Piaristického gymnázia v rokoch Tabuľka č. 35- Stupnica hodnotenia žiakov Tabuľka č. 36- Výsledky maturitných skúšok z rokoch Tabuľka č. 37- Výsledky maturitných skúšok z roku

10 ÚVOD V dejinách vzdelanosti na Slovensku má dôležité a nezastupiteľné miesto cirkevné školstvo. Najmä v 18. storočí cirkevné- piaristické gymnázia boli po zrušení jezuitskej rehole jedinou alternatívou pri výbere katolíckej strednej školy. Posledným medzi pätnástych piaristických gymnázií na Slovensku bolo zriadené Piaristické gymnázium v Leviciach. Cieľom našej diplomovej práce je priblížiť dejiny Piaristického gymnázia v Leviciach ( ) v kontexte s dejinami mesta Levice. Uvedený cieľ sme dosahovali vhodne volenými metódami edukačnej historiografie. Použili sme priamu a nepriamu metódu, progresívnu metódu, komparáciu a metódu logických myšlienkových postupov. Týmito metódami sme skúmali a spracovali historické pramene: obrazové, ako napr. fotky školy z rokoch 1815 a 1886, znak piaristov a pod., písomné, ktoré boli úradné (napr. výročné školské správy, vysvedčenia) a neúradné (kronika). Okrem pôvodných historických prameňov sme používali aj sekundárne pramene. Využívali sme knižnú literatúru a zborníky. Ako základná literatúra nám slúžila kniha G. Tótha: A lévai kegyes tanítórendi gymnasium története , ktorú vydal v roku 1896 v Leviciach. G. Tóth bol riaditeľom Piaristického gymnázia na začiatku 90 rokov 19. storočia. Vzhľadom na to, že pôsobil v tomto poste, je najkompetentnejší na spracovanie údajov školy. V tejto publikácii nájdeme okrem podrobného chronologického spracovania organizovania a činnosti školy aj spracované originály úradných dokumentov, žiadosti, listov a rukopisov, ktoré súviseli s chodom gymnázia. V prvej kapitole sa zaoberáme históriou mesta Levice. V chronologickom slede opisujeme jeho založenie a postupný vývoj. Jedným z najvýznamnejších faktov v dejinách Levíc považujeme vznik hradu, ktorý sa stal centrom mesta a výrazne prospel k jeho rozvoji. Okrem rozvoju pozornosť venujeme aj ničivým udalostiam ako napr. príchod Tatárov na Uhorsko v roku 1241 alebo Turecké spustošenia v rokoch Tieto udalosti znamenali veľký úpadok v dejinách mesta, ako aj choroby alebo požiare, ktoré veľmi často vypukli. Pokojnejšie obdobie prichádza začiatkom 19.storočia. Pre toto

11 obdobie je charakteristické intenzívny rozvoj hospodárstva a zvýšenie spoločenského ako aj kultúrneho života mesta. Počet obyvateľov sa zdvojnásobí. Remeslo sa rozkvitá. Vznikajú viničné obce, Levice získava jarmočné právo a rozvíja sa priemysel. K tomuto rozvoju významne prospeli rodiny Eszterházyovcov, Leidenfrostovcov a Schoellerovcov. V druhej kapitole sa zaoberáme príchodom piaristov na Slovensko v 30. rokoch 17. storočia, kedy katolícke školstvo sa začína vzmáhať. Piaristi zakladali svoje výchovnovzdelávacie inštitúcie, kde šírili vzdelanosť a upevňovali katolícku vieru. V Leviciach sa usadili na začiatku 19. storočia a založili gymnázium s kláštorom. Škola od svojho vzniku dosahovala úspechy a pomaly, ale isto sa rozvíjala. Piaristické gymnázium malo významné miesto vo výchove a vzdelávaní mládeže nie len v okolí Tekovskej a Hontianskej župy, ale aj v celej Uhorskej monarchií. Diplomová práca poskytuje jasný obraz o založení a organizovaní Piaristického gymnázia v Leviciach v rokoch Zameriavame sa na vyjasnenie obsahu a cieľov výchovy a vzdelávania, ako aj na učebné plány a učebné osnovy v skúmanom období. Pozornosť venujeme profesorskému zboru a k ich významným pedagogickým a vedeckým činnostiam, ako aj absolventom školy, ktorí preslávili piaristické gymnázium a stali sa dôležitými osobnosťami. Na zdôvodnenie príčin výberu uvedenej témy nám slúžil citát Jozefa Máteja 1 : Bez poznania pedagogickej minulosti, jej výchovných a vzdelávacích ideálov, bez poznania vývinu školstva a pedagogických teórii, nebolo by možné predstavovať si pedagogickú prítomnosť, ktorá má v nej svoje korene. Táto myšlienka bola podnetom pre výber témy a k jej dôkladnému rozpracovaniu. V doterajších dejinách nebolo venované dostatok pozornosti Piaristickému gymnáziu v Leviciach a škola so 104 ročnou minulosťou si to zaslúži a preto zámerom diplomovej práce je aj doplniť doterajšie informácie spracovaním archívnych materiálov školy. 1 MÁTEJ, J. a kol.: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava: s. 13.

12 1 LEVICE - HOSPODÁRSKE, SPOLOČENSKÉ A KULTÚRNE POMERY Levice a ich okolie patria medzi najzaujímavejšie oblasti Slovenska. Nálezy nachádzame z každého historického obdobia, čo potvrdzuje, že mesto je obývané od mladšej doby kamennej až po súčasnosť História mesta Levice do konca 19. storočia Územie dnešného mesta Levice malo močaristé okolie s rybníkom a lovnou zverou, čo ponúkalo vhodné podmienky pre osídlenie ľuďmi. Prvými obyvateľmi v mladšej dobe kamennej boli roľníci a pastieri. Okolo roku 700 p. n. l. prišli Skýto - Trákovia, ktorí boli zruční majstri vo vyrábaní železných predmetov. V mladšej dobe železnej (500 rokov pred Kristom) prišli Kelti. Kelti boli šikovní obchodníci a remeselníci. Ako prví používali mince ako platidlo. V dobe rímskej, na prelome letopočtov prišli germánske kmene Kvádi a Markomani, ktorých vystriedali v 4. storočí Huni. Začiatkom 6. storočia sa v oblasti dnešných Levíc usídľujú Slovania. 3 Z 11. a 12. storočia, kedy územie dnešného Slovenska patrilo do Uhorského kráľovstva, pochádzajú aj najstaršie písomné zmienky o Leviciach. Neprezrádzajú nám vznik alebo založenie mesta, ale dokazujú existenciu mesta. Z roku 1075 pochádza zakladacia listina svätobeňadického opátstva, v ktorom sa Levice spomínajú ako majetok opátstva. Z listiny z roku 1156 sa dozvedáme, že tu ležala zaniknutá dedina Bratka (Baratka) a kostol sv. Martina, ktorý dal postaviť zemepán Euzidin v 12. storočí, pričom pri kostole dal zriadiť aj faru. 4 Prvý veľký úpadok v dejinách mesta znamenal príchod Tatárov. Do Uhorska vtrhli v roku 1241 a pri rieke Slaná porazili kráľovské vojsko. Veľmi rýchlo ovládli celú krajinu a zničili všetky vidiecke sídla, mestá a hrady, ktoré neboli opevnené kamennými hradbami. Pravdepodobne aj kostol sv. Martina bol zničený počas tatárskeho pustošenia. V roku 1242 neočakávane odtiahli z okolia Levíc a na územie prichádza pokojnejšie obdobie. 5 2 LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s BEHULA, P.- REŠKO, A.: Levice- Léva. Levice: s HUDZOVIČ, J.: Sto rokov učiteľského vzdelávania v Leviciach. Bratislava: s LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s. 40.

13 Léva). 7 Prvým kastelánom hradu bol Július z Topolčianok, ktorý po smrti Trenčianskeho dal Veľký význam v dejinách mesta mala druhá polovica 13. storočia, pretože predpokladáme, že v tomto období bol postavený Levický hrad. Staviteľom hradu bol pravdepodobne Matúš Čák Trenčiansky. Od neho pochádzajú aj najstaršie písomné správy o hrade z roku Hrad zohrával významnú úlohu v dejinách Levíc. Vznikom hradu, Levice a jeho okolie sa začínajú rozvíjať. Je to významné a veľmi dôležité obdobie v dejinách mesta a preto mu venujeme zvýšenú pozornosť. Po presťahovaní sídla Tekovskej župy do Levíc, mesto sa stalo trhovým a mýtnym miestom. V tomto období už existovali aj školy pri fare. Farár alebo jeho kaplán oboznamovali deti zo základmi kresťanskej viery a tak ich pripravovali na priatie sviatosti. Čítaniu, písaniu a počítaniu ešte nevenovali pozornosť. V priebehu 14. storočia bolo mesto rozdelené na dve časti. Staršia a menšia časť, ktorá bola podriadená hradu sa nazývala Staré Levice (Ó Léva) a formujúcemu sa mestečku sa hovorilo Veľké Levice (Nagy hrad kráľovi Karolovi Róbertovi. On v roku 1321 vymenoval Imricha z Beče za Levického kastelána a župana. 8 V roku 1388 kráľ daroval hrad Ladislavovi Čechovi za jeho verné služby. Levický hrad bol 165 rokov v ich vlastníctve a smrťou posledného člena z rodu Čechov celý majetok pripadol kráľovi, Ferdinandovi I. Habsburskému. 9 Hrad získal nového majiteľa v roku 1560, keď ho kráľ daroval sedmohradskému vojvodcovi Štefanovi Dobóovi. Š. Dobó sa chcel usadiť so svojou rodinou v Leviciach, ale na hrade nenašiel vhodné miesto a preto nariadil postavenie opevneného kaštieľa v tesnej blízkosti hradu. Stavbu dokončil jeho syn František, pretože Štefana obvinili s vlastizrady a dostal sa do väzenia. Po vyslobodení onedlho zomrel. Kráľ nepotrestal Františka Dobóa za otcovu zradu a hrad mu spolu s hradným panstvom vrátil. Po smrti Františka Dobóa panstvo znovu pripadlo kráľovi. 10 Habsburgovci v roku 1604 sa rozhodli darovať majetok barónovi Sigfridovi Koloničovi. Po jeho smrti Levice a hradné panstvo znovu pripadli kráľovskej korune. Ferdinand III. Habsburský v roku 1640 predal hradné panstvo Levice Ladislavovi Čákimu. 6 HUDZOVIČ, J.: Sto rokov učiteľského vzdelávania v Leviciach. Bratislava: s LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s HUDZOVIČ, J.: Sto rokov učiteľského vzdelávania v Leviciach. Bratislava: s LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica s BAKÓ, I.: Léva. In Magyarország városai és vármegyéi. Budapešť. s. 133.

14 Čákiovci tu žili 49 rokov, ale panstvo nevlastnili sami a v roku 1689 sa rozhodli predať svoju časť Pavlovi Esterházimu. Mikuláš Jaklin sa rozhodol odkúpiť majetok od všetkých vlastníkov a stal sa takto pánom celého hradu a hradného panstva. Jeho dedičom sa stal jeho syn Mikuláš Jaklin, ktorý svoj majetok prenechal Pavlovi Esterházimu. Jeho dedičom sa stal jeho syn Jozef Esterházi, ktorý prevzal panstvo v roku V tomto období vypuklo protihabsburské povstanie a nepriatelia obliehali hrad. Na ochranu hradu nemali dostatok ľudí, preto ho nechali zbúrať. 11 Novovek prináša smutné obdobie, čo znamenalo druhý veľký úpadok mesta. Dňa 29. augusta 1526 sa odohrala bitka pri Moháči, kde Turci porazili uhorské vojsko a vtrhli na Slovensko. Obsadili celé naddunajské územie a ich vláda trvala 159 rokov. Prepadávali vidiecke sídla, všetko vypálili a po sebe nechávali spúšť. Dňa 16. augusta 1544 Turci zaútočili na Levice. Hrad odolal, ale mestečko a Staré Levice bolo vypálené. Levičania prežívali veľmi ťažké obdobie, stratili všetko. Majitelia hradu počas vlády Turkov: Štefan Dobó (1560), Sigfrid Kolonič (1604) a Ladislav Čáki (1640) opevnili hrad, investovali vlastné peniaze na zásobovanie vojska a ochraňovali mesto pred nepriateľom. 12 Dňa 2. novembra 1663 Turci znovu zaútočili na Levice, kedy hrad podľahol a na necelý rok sa dostal do rúk Turkov. Dňa 12. júna 1664 rakúske cisárske vojsko oslobodilo mesto a 14. júna aj hrad. Turci sa s porážkou nechceli zmieriť a tak v júli opäť útočia na mesto s cieľom získať naspäť mesto. Na obranu Levíc prichádza obrovská cisárska armáda pod vedením generála de Souchesa. 13 Dňa 19. júla 1664 došlo k osudovej bitke na území medzi Levicami a Podlužanmi, kde sa cisárskemu vojsku podarilo dobyť Turkov, ktorí sa stiahli do Nových Zámkov. V roku 1678 vtrhli na východné Slovensko kuruci na čele s Imrichom Tökölim. Tököli spolupracoval s Turkami, ktorí obliehali Viedeň. Vojská poľského kráľa a cisárska armáda 12. augusta rozbili tureckú armádu a po dobytí Nových Zámkov 19. augusta 1685 sa skončila ich vláda v naddunajskom priestore. 14 Pokoj a mier v krajine netrvali dlho. 18. a 19. storočie bolo plné ničivých udalostí. Dôsledkom protihabsburského povstania bola aj morová epidémia, ktorá v Leviciach vypukla v rokoch Mesto a jeho okolie bolo znovu spustošené. V 30. rokoch 19. storočia zúrila v Leviciach cholerová epidémia, kde zomrelo 403 osôb. Druhá vlna 11 LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s HUDZOVIČ, J.: Sto rokov učiteľského vzdelávania v Leviciach. Bratislava: s LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s

15 cholerovej epidémie zastihla mesto v roku 1866, ale vďaka bezpečnostným opatreniam spôsobila už menej škôd. 15 V Leviciach pomerne často vznikali požiare. Domy boli pokryté väčšinou slamou alebo drevenými šindľami a pri požiari sa plamene veľmi rýchlo rozšírili. Plamene mesto zničili v roku 1434, v roku 1696, v roku 1772, kedy zhorelo 245 domov a v roku 1808, kedy zhorelo 303 domov. 16 Dňa 27. októbra 1822 znovu vypukol požiar v Leviciach. Vtedy zhorelo 158 domov a národná škola. Dňa 26. marca 1854 mesto ohrozila víchrica a zemetrasenie, čo zrútilo múr kláštora. Prírodnými katastrofami a chorobou postihnuté Levice sa spamätávali len veľmi pomaly, ale isto. Nová etapa mesta prichádza, keď M. Esterházi získal naspäť svoje majetky. Z Levíc sa stalo centrum panstva, odkiaľ boli riadené obce viacerých panstiev. Zvyšoval sa aj hospodársky význam mesta. Obyvatelia sa zamestnávali obchodom, vinohradníctvom, remeslom, chovom dobytka, pracovali v správe panstva alebo pestovali plodiny, ktoré predávali v meste. V roku 1715 žilo v Leviciach 43 remeselníkov, ktorí pracovali ako kováči, delostrelci, výrobcovia zbraní, čižmári, holiči, krajčíri a obuvníci. V roku 1733 mesto získalo jarmočné právo, kde bolo povolené organizovať štyrikrát ročne jarmok. Počet obyvateľov v Leviciach neustále rástol. V roku 1754 evidovali 2937 obyvateľov Hospodárska a spoločenská situácia v Leviciach v 19. storočí V 19. storočí sa začína intenzívny hospodársky, spoločenský a kultúrny vývoj mesta. V Leviciach na začiatku 19. storočia evidovali 3370 osôb a v polovici storočia sa tento počet takmer zdvojnásobil. Zdrojom veľkého nárastu obyvateľstva okrem iného bola M. Esterháziho osídľovacia snaha, ale ľudí priťahoval aj diaľkový obchod s obilím a dobytkom, remeselné výrobky, vinohradníctvo a zvýšená poľnohospodárska produkcia. Remeselníci na začiatku storočia boli ešte združení v cechoch a od roku 1827 boli rozdelení do 5 kategórií. Do prvej kategórie patrili majstri s dvomi tovarišmi, ktorí pracovali po celý rok. Do druhej kategórie patrili majstri s jedným tovarišom. Do tretej kategórie majstri, ktorí pracovali sami. Do štvrtej kategórie patrili starí majstri, 15 LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s BEHULA, P.- REŠKO, A.: Levice- Léva. Levice: s LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s

16 s obmedzenou pracovnou dobou a do piatej kategórie starí majstri, ktorí už nepracovali. Na čele cechu stál cechmajster. V cechoch vychovávali budúcich remeselníkov. 18 V 19. storočí v meste pracovalo vyše 430 remeselníkov. Najpočetnejším remeslom v tomto období bolo obuvníctvo, čižmárstvo, pánske krajčírstvo a stolárstvo. Nachádzalo sa tu aj veľa zeleninárov a záhradníkov. Koncom 19. storočia boli cechy zrušené, pretože výrazne bránili v rozvoji priemyslu. Na ich činnosť nadviazali remeselnícke spolky. 19 V roku 1848 vznikajú viničné obce. Na čele viničnej obce stál viničný richtár. Jeho úlohou bolo kontrolovať školy vo vinici, pokladníkov obce a viničných hájnikov. Vinice sa stali významným spoločenským miestom Levičanov. V 80. rokoch sa začala šíriť choroba, ktorá napádala viniče. Obnovu vinohradov zabezpečila rodina Leidenfrostovcov. Priniesli z USA nové, odolnejšie odrody. Ekonomickú stabilitu v Leviciach zabezpečilo jarmočné právo. Zisky z trhov s dobytkom predstavovali hlavný príjem mesta. Na jarmokoch predávali najmä dobytok, obilniny, tovar každodennej potreby a odevy. Výrobky, ktoré sa v regióne nevyrábali, ako napr. kvalitnejšie látky a koreniny, zabezpečovali grécki kupci. V Leviciach sa do roka organizovalo až 6 výkladných a 12 dobytčích jarmokov. Významnou hospodárskou činnosťou sa stal chov husí. Dvakrát do týždňa sa konali trhy, kde sa predávali pečené husacie štvrťky a pečienky. Do konca 19. storočia tradičné husacie trhy patrili medzi najvýznamnejšie udalosti mesta. Jozef Tuka, približne v strede 19. storočia, založil prvý priemyselný podnik v Leviciach. Spracovával tuk na výrobu mydla a sviečok. Rodina Schoellerovcov rozvinula potravinársku výrobu. Pestovali kvalitné obilniny, najmä cukrovú repu. V roku 1865 postavili liehovar. Ján Várady a Tivadar Botka v roku 1865 založili prvú sporiteľňu v meste pod názvom Levická sporiteľňa. V roku 1872 bola založená druhá banka pod názvom Levická sporiteľňa a úverový ústav a v roku 1882 vznikla Tekovská ľudová banka Vývoj kultúry a školstva v Leviciach v 19. storočí V 19. storočí sa výrazne rozvíja kultúrny život Levíc. Vznikajú rôzne spolky, krúžky a inštitúcie, ktoré zabezpečovali kultúrny život v meste, ako napr.: 21 Kasíno - vzniklo v roku Zakladateľom bol Ignác Rainprecht. Bol to prvý pánsky spolok v Leviciach a mal 56 členov. Pri biliarde a kartách sa stretávali páni z vyššej vrstvy. Kasíno usporiadalo aj prednášky a besedy na rôzne témy. 18 LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s BEHULA, P.- REŠKO, A.: Levice. Minulosť a súčasnosť mesta. Bratislava: s LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s

17 V revolučných rokoch bola činnosť Kasína zastavená, ale zásluhou Lukáša Máčaja v roku 1859 bolo znovu otvorené. Knižnica - prvú verejnú knižnicu v Leviciach založil Jozef Balhauser. Organizovali sa tu predčítavacie večierky, na ktorých sa zúčastňovali hlavne dámy. Knižnica mala v 80. rokoch okolo 1400 zväzkov. Čitateľský spolok - vznikol v roku O jeho vznik sa zaslúžil Ladislav Korizmič. Členkami mohli byť aj ženy a spolok organizoval hlavne plesy. Divadelný spolok založila ho levická mládež v roku Nacvičovali kratšie scénky, s ktorými vystupovali na rôznych kultúrnych podujatiach mesta. Hospodársky spolok Tekovskej župy - bol založený v roku Predsedom spolku bol gróf Ladislav Huňadi a riaditeľom Ján Várady. Podporovali rozvoj živočíšnej výroby, každoročne organizovali hospodárske výstavy, usporiadali prednášky pre mladých roľníkov a od roku 1881 vydávali mesačník pod názvom Egyesületi Értesítő (Spolkový vestník). Levický ženský spolok - bol založený v roku Hlavnou úlohou spolku bola pomoc a sociálna starostlivosť. Organizovali dobročinné večierky a zisk bol určený pre sirotinec, ktorý spravovali. Remeselnícky čítací krúžok - vznikol v roku 1889 a založili ho levickí remeselníci. Krúžok zabezpečoval vzdelávanie mladých remeselníkov, usporiadaval večierky, tanečné zábavy a divadelné predstavenia. Katolícky krúžok - vnikol v roku 1894 a zakladateľom bol Viktor Borčáni. Pri založení mal 127 členov a vlastnili spolkovú budovu. Kaviareň - prvá kaviareň v Leviciach vznikla 1. augusta Majiteľom bol Bernát Láng. Kino - v roku 1912 organizovali v Leviciach prvé kinematografické predstavenie. Jozef Fertikó získal kinolicenciu a 18. augusta 1912 otvoril prvé kino pod názvom Apollo. V 19. storočí rozkvitá aj školstvo. Dovtedy v Leviciach existovali len dve výchovnovzdelávacie inštitúcie. Prvá bola jednotriedna farská škola. Presný dátum založenia školy nepoznáme, vieme že v 14. storočí už existovala. Okolo roku 1690 bola založená rímskokatolícka chlapčenská škola. Bola to mestská škola a ako učiteľ tu pôsobil Štefan Nagy HUDZOVIČ, J.: Sto rokov učiteľského vzdelávania v Leviciach. Bratislava: s. 19.

18 S rozvojom hospodárstva, techniky a spoločenského života narastal aj dopyt po vzdelaných ľuďoch v Leviciach a to vyvolalo potrebu založenia škôl, ako napr.: 23 Učiteľského ústavu (1815) - prvým riaditeľom bol Ladislav Mikovič. Vznikol ako trojročná prípravka a v školskom roku 1882/83 sa rozšíril na 4-ročný. Ústavu milosrdných sestier (1880) - zabezpečoval základné vzdelávanie dievčatám od predškolského veku až po dospelosť. Remeselníckej učňovskej školy (1885 )- prvým riaditeľom bol František Richter. Škola mala jednu prípravnú triedu (kde sa zaoberali predovšetkým opakovaním čítania, písania a počítania) a prvý ročník s dvoma triedami. Vyučovalo sa dvakrát do týždňa. Otvorená bola aj obchodná učňovská škola v budove rímskokatolíckej ľudovej školy. V roku 1815 bolo založené aj piaristické gymnázium, ktoré zohrávalo významnú úlohu v dejinách mesta a vychovalo veľa študentov, ktorí sa stali pýchou mesta. V druhej kapitole podrobnejšiu pozornosť venujeme tejto škole, jej založeniu a organizácii. 23 LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: s

19 2 PIARISTICKÉ GYMNÁZIUM V LEVICIACH ( ) Zakladateľom piaristického rádu bol Sv. Jozef Kalazanský. Cieľom rádu bolo okrem vychovávateľskej a pedagogickej činnosti aj upevňovanie katolíckej viery. Prvý piaristický dom vznikol v strednej Európe v Mikulove a v roku 1631 tu vznikla prvá piaristická rehoľa. Prvý piaristický kláštor vznikol v roku 1666 v Prievidzi. Ďalšie piaristické domy vznikli v Brezne (1673),vo Svätom Jure (1685), v Nitre (1701), v Krupine (1720), v Ružomberku (1729) a i. Poslednou v rade 11 piaristických škôl na území Slovenska bola piaristická škola v Leviciach Založenie gymnázia a materiálne podmienky školy Myšlienky na založenie piaristického gymnázia sa objavujú už začiatkom 18. storočia, ale podmienky neboli vhodné na to, aby sa plány stali realitou. Okolo roku 1750 sa opäť objavujú plány na založenie piaristického gymnázia a odchodom františkánskeho rádu z Levíc a vďaka šľachetnému daru Mikuláša Jaklina sa tieto plány podarilo realizovať. Levičania napísali list panovníkovi, v ktorom žiadajú o postavenie budovy gymnázia. Na ich žiadosť prichádza odpoveď 2. júna V listine miestodržiteľ oznamuje predstaviteľom piaristického rádu, že piaristi z Kőszegu sa môžu usadiť v Leviciach a vyzýva predstaviteľov Tekovskej župy, aby pre nich zabezpečili všetky podmienky. S vybavovaním podmienok poverili Jána Sentivániho. Levičania napísali list aj Mikulášovi Esterházimu, v ktorom ho žiadajú o podporu a pomoc. Od M. Esterháziho odpoveď prišla v liste zo 6. februára 1808, v ktorom oznamuje, že podporuje plány založenia gymnázia a postará sa o platy učiteľov. 27 K šľachetnému činu sa pripojili aj ďalší podporovatelia plánu, ako napr. Ignácz Almássy, gróf František Koháry, mesto Kremnica, Štefan Marcibányi, Jozef Wylt (biskup mesta Győr), Ján Havrancsek (levický sudca), František Dombay (levický právnik) a ďalší. Narodil sa v roku Po skončený svojich štúdii bol vymenovaný za kňaza. V roku 1597 otvoril svoju prvú, bezplatnú ľudovú školu v Ríme. Kalazanský a jeho prívrženci vybudovali osobitnú kongregáciu, ktorú schválil v roku 1617 Pavol V. a o štyri rokov neskôr Gregor XV. vymenoval za rehoľu. (KVASNIČKOVÁ, J.: Rehole včera a dnes vo svete i u nás. Bratislava: s ) 25 KOMOROVÁ, K.: Levické piaristické gymnázium, posesori knižnice a tlače 16. storočia. In Kniha Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin: s M. Jaklin v roku 1675 daroval františkánom dom a záhradu. Tento dom spolu s kostol, ktorý bol postavený v roku 1720 sa stali budovou gymnázia. (BOROVSKY S. a kol.: Magyarország vármegyéi és városai. Budapest. s. 171.) 27 BOROVSKY S. a kol.: Magyarország vármegyéi és városai. Budapest. s

20 Levičania sa už pripravovali na slávnostné odovzdanie budovy gymnázia, keď 5. septembra 1808 prišlo nečakané rozhodnutie. Napoleonské vojny plány zdržiavali, pretože rozhodnutie obsahovalo nariadenie, aby z budovy spravili vojenskú nemocnicu. Nariadenie splnili a budovu v roku 1808 využívali ako nemocnicu a určitú dobu tu boli aj francúzski zajatci. V roku 1809 slúžila ako vojenský sklad a od roku 1812 až do otvorenia gymnázia ako obytná budova. Dňa 11. septembra 1815 prichádza piarista J. Bolla do Levíc. Rokovanie o gymnáziu sa konalo 14. septembra 1815, kedy odsúhlasili otvorenie školy. Levičania ešte v ten deň sľúbili, že za 4 roky postavia novú budovu pre školu. Levické nižšie gymnázium bolo slávnostne otvorené 15. novembra 1815, kde sa zapísalo 135 žiakov. Riaditeľom sa stal Dr. František Ugróczy Organizácia a riadenie gymnázia Organizovanie vyučovania ako aj riadenie celého gymnázia sa realizovalo na základe druhej školskej reformy Márie Terézie, podľa Ratio Edukationis II., ktorá bola vydaná v roku Piaristické gymnázium malo v prvom roku 4 gramatické triedy. V druhom školskom roku sa už rozšírilo o 2 humanitné triedy, kde sa do šiestich tried zapísalo dokopy 218 žiakov, z toho 22 do piatej a 25 do šiestej triedy. 29 Dôsledkom francúzskej revolúcie bol školský rok 1847/48 skrátený. Vyučovanie sa skončilo začiatkom júna a žiaci boli hodnotení slovnou formou. Dňa 5. a 6. októbra 1848 budovu gymnázia obsadilo 480 vojakov. Zdržali sa tu 10 dní a preto školský rok 1848/49 mohli otvoriť až 1. novembra, kedy sa zapísalo z 200 žiakov iba 135. Vyučovanie skončili už v apríli, pretože z budovy gymnázia spravili nemocnicu, kde boli liečení maďarskí a neskôr rakúski vojaci. Zranených len 27. septembra prepravili do Nitry a preto školský rok 1849/50 mohli otvoriť len 1. novembra, kedy sa zapísalo iba 80 žiakov. Vyučovanie skončili znovu predčasne, 30. júla. 30 Gymnázium sa v školskom roku 1850/51 neotvára. Dôvodom bola Bonitzova- Exnerova reforma gymnázií, ktorá bola v Uhorsku doplnené tzv. Thunovou reformou. Minister Thun vydal rozhodnutie o zvýšení pedagógov na nižších gymnáziách. Kvôli 28 TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: s TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: s TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: s

21 obmedzeným finančným prostriedkom nevedelo levické gymnázium zabezpečiť potrebných pedagógov a muselo prerušiť svoju prevádzku. 31 Rozhodnutie bolo zverejnené v novinách Magyar Hírlap r. 1850, č V roku 1851 sa konal v Leviciach výcvik mladých vojakov dôsledkom čoho boli kláštor a gymnázium obsadené a slúžili na ubytovanie vojakov. Nestrávili tu veľa času, ale v kláštore a v budove gymnázia narobili veľa škody. Piaristi, miestna inteligencia a obyvatelia Levíc jednoznačne odsúhlasili obnovenie činnosti gymnázia. Ich žiadosť bola úspešná a 5. februára 1851 sa konalo zasadnutie. Na zasadnutí členovia rokovali o podmienkach obnovy činnosti gymnázia, o jeho finančnom a materiálnom zabezpečení, o oprave kláštora a budovy školy a o zabezpečení učiteľského zboru. Rokovanie trvalo dva dni a žiadosť spolu s podmienkami o opätovnom zriadení gymnázia boli zahrnuté do zmluvy. Obyvatelia mesta žiadali Tomássyho, aby využitím svojich známostí urýchlil vybavovanie. Odcestoval do Viedne, aby získal povolenie na obnovu gymnázia. Zástupcovia mesta sa s potrebnými povoleniami a so žiadosťou obrátili na grófa Attemsa. Gróf Attems ihneď napísal predstaviteľom piaristického rádu, aby zabezpečili pre gymnázium 6 učiteľov. S vyučovaním sa malo začať 15. októbra, ale kvôli úpravám sa začiatok školského roka posunul na 27. októbra Riaditeľom sa stal Ágoston Hoffmann. Na štúdium sa prihlásilo 57 študentov do štyroch tried a vyučovanie začalo prebiehať v plnom prúde. V roku 1853 sa riaditeľom stal Antal Hutter. Dňa 29. marca 1856 rakúske ministerstvo vydalo rozhodnutie, v ktorom nariadilo, aby sa všetky predmety vyučovali v nemeckom jazyku. Nariadenie malo nadobudnúť platnosť od školského roku 1859/60, ale v roku 1859 rozhodnutie zmenili a vyučovacím jazykom sa stala maďarčina. Dňa 29. mája 1857 gymnázium prijalo rozhodnutie, v ktorom ministerstvo limitovalo počet žiakov v triede. Na základe tohto rozhodnutia, do jednej triedy mohli prijať maximálne 50 žiakov. Dňa 12. februára 1862 rakúske ministerstvo vydalo nariadenie, v ktorom levické gymnázium zaradilo medzi slovenské gymnáziá. Mesto a profesori sa proti tomuto nariadeniu odvolali a 29. septembra 1862 levické gymnázium opäť zaradili medzi maďarské gymnáziá Pamätnica Gymnázium v Leviciach. s. 7 Riaditeľom zasadnutia bol Jozef Kozacsek a členovia: Ladislav Gyürky- biskup (zastupoval Flórianta Reska, ktorý kvôli chorobe nemohol byť prítomný), Jozef Tamássy- zástupca veliteľa polície, Antal Augustíni- predstavený rehole, Ágoston Hoffman- zástupca veliteľa piaristického rádu, Daniel Benkőkráľovský inšpektor, Michael Gaál- právnik, Mihály Farkas- sudca, György Bellony, Tivadar Botska a pod. Nenašla som krstné meno grófa Attemsa, literatúra ho uvádza bez iniciatíva krstného mena. 34 TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: s

22 Nápad o rozšírenie gymnázia na vyššie osemročné gymnázium sa prvýkrát objavil v roku 1861 na mestskom zasadnutí, ale kroky na realizáciu tohto nápadu boli podniknuté až v roku Lukács Mácsay, starosta mesta, podal žiadosť o pretransformovanie gymnázia. Predstavitelia mesta zvolili výbor, ktorý pracoval na realizácii požiadavky. Dňa 20. augusta 1881 ministerstvo školstva vydalo povolenie na založenie 5. triedy a o rok neskôr aj na založenie 6. triedy. Kvôli nedostatku priestorov mesto presťahovalo 5. a 6. triedu na ulicu Szentiványiho do domu Levatiovcov. Povolenie na otvorenie 7. a 8. triedy záviselo od postavenia novej budovy školy čo malo zabezpečiť mesto. 37 Novú budovu slávnostne otvorili 5. septembra Postavenie novej budovy znamenalo aj zmeny v riadení. Novým riaditeľom sa stal Július Szabady a vo svojom slávnostnom príhovore sa poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili na vzniku vyššieho osemročného gymnázia. Nová budova bola veľmi pekná a vhodne vybavená. Nachádzala sa na pozemku levického hradu, ktorú majiteľ panstva daroval mestu. Na prízemí sa nachádzalo 6 tried, byt školníka a vchod do pivnice kde bola kuchyňa, studňa a tu skladovali aj palivo na kúrenie. Na prvom poschodí boli 2 triedy, rysovňa, knižnica, prírodopisný a fyzikálny kabinet, prednášková miestnosť, chemické a pokusné laboratórium a riaditeľňa. Všetky miestnosti boli priestranné, svetlé a boli vykurované kachľami. Ku škole patril aj 700 m² dvor a malá záhrada. Prvý školský rok v nových priestoroch prebehol v poriadku. V máji 1887 sa konali prvé maturitné skúšky mája sa realizovali písomné skúšky, kde sa prihlásilo 17 študentov. Na ústnu skúšku, ktorá sa konala júna bolo pripustených 11 študentov, ktorí aj zmaturovali. 38 Nedostatkom budovy bolo, že nemala telocvičňu a tak žiaci mohli cvičiť jedine na dvore. Rodina Schoellerovcov darovala pozemok, ktorý sa nachádzal vedľa gymnázia, kde plánovali postaviť telocvičňu, ale vypuknutím 1. svetovej vojny sa tieto plány nerealizovali. V budove gymnázia počas prvej svetovej vojny nevznikli veľké škody a určitú dobu slúžila aj ako vojenská nemocnica, ale politická situácia sa úplne zmenila. Podľa nariadení versailleskej mierovej konferencie Levice patrili k Československu. Neistá politická situácia mala negatívny vplyv na gymnázium. Posledný školský rok 1918/19 bol Členovia výboru boli: Lukács Mácsay, Štefan Kosztolányi, Ede Bolemán, Ladislav Lakner, Július Szabady, Štefan Holló, Ferenc Nyitrai, Adam Pozsonyi, gróf Vilmos Migázzy, Ladislav Kazy, barón Árpád Mednyánszky a predsedom výboru bol Titusz Rudnyánszky. Po zabezpečení financie, plány zhotovil Karol Benkó, budapeštiansky staviteľ. Začiatkom júna 1885 položili základný kameň školy a stavba sa začala. 7. ročník dočasne bol zriadený v starom budove pri gymnázií. Vyučovanie sa začalo v školskom roku 1885/ TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: s TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: s

23 veľmi nepokojný a preto gymnázium v marci 1919 zatvorili. Záverečné skúšky sa konali 2. mája a maturitné vysvedčenie študenti dostali 3. mája. Piaristické gymnázium s viac ako storočnou minulosťou navždy zatvorilo svoje brány. Študenti odišli študovať do susedných miest a budova školy sa dostala do správy ČSR a bola pretransformovaná na štátne reformné reálne gymnázium s vyučovacím jazykom československým Cieľ a obsah výchovy a vzdelávania Od založenia školy až do začiatku 50. rokov 19. storočia bolo piaristické gymnázium riadené podľa školského zákona RE z roku Ratio Educationis II. delí štúdium na gymnáziu na tri stupne, ktoré na seba nadväzujú: 40 prvý stupeň je gramatický (trvá 4 roky) druhý stupeň je humanitný (trvá 2 roky) tretí stupeň je filozofický (trvá 2 roky) RE z roku 1806 presne stanovil aj predmety, ktoré sa majú vyučovať na jednotlivých stupňoch. Piaristické gymnázium v Leviciach disponovalo v školskom roku 1815/1816 so štyrmi gramatickými triedami a v rokoch s dvomi humanitnými triedami. Štúdium v jednotlivých triedach tvorili predmety, ktoré sú spracované v tabuľkách. 41 Tabuľka č. 1- Zoznam vyučovacích predmetov v gramatických triedach V 1. ROKU V 2. ROKU V 3. ROKU V 4. ROKU Náboženstvo Náboženstvo Náboženstvo Náboženstvo Latinský jazyk Latinský jazyk Latinský jazyk Latinský jazyk Aritmetika Aritmetika Aritmetika Aritmetika Čítanie a písanie Písanie Písanie Analýza a syntéza textov Zemepis Zemepis Zemepis Dejepis Dejepis Syntax Prozódia 39 Pamätnica Gymnázium v Leviciach. s Ratio Edukationis Bratislava: s Ratio Edukationis Bratislava: s

24 Tabuľka č. 2- Zoznam vyučovacích predmetov v humanitných triedach V 1. ROKU V 2. ROKU Náboženstvo Náboženstvo a mravná výchova Pravopis, krasopis a rýchlopis Pravopis, krasopis a rýchlopis Aritmetika Aritmetika Logika Poetika Latinská čítanka na tvorbu rečníckeho štýlu Latinská čítanka na zdokonaľovanie básnického štýlu Štylistické cvičenia Cvičenie rečníckeho a básnického štýlu Grécke starožitníctvo doplnené gréckou mytológiou Rímske starožitníctvo doplnené rímskou mytológiou Prírodopis Prírodopis Dejepis Dejepis Zemepis Zemepis Základy prozódie Ako sme už spomenuli, zmeny nastali na začiatku 50. rokov 19. storočia po Bonitzovej - Exnerovej reforme gymnázií. Nový systém bol zahrnutý v knihe, ktorá bola vydaná pod názvom Entwurf der Organisation der Gymnasien und Realschulen in Oesterreich a priniesol mnoho zmien vo výchove a vzdelávaní študentov na gymnáziách. Podľa Entwurfu, cieľom gymnázií je všeobecné vzdelávanie mládeže so zameraním na jazyky a využitím vhodnej literatúry, ktorá pripravuje mládež na ďalšie štúdium na univerzitách. Gymnáziá delí na verejné a súkromné. Verejné gymnáziá môžu byť štátne a cirkevné. 42 Piaristické gymnázium po Bonitzovej - Exnerovej reforme gymnázií disponovalo: v rokoch so štyrmi triedami v rokoch so šiestimi triedami v rokoch 1886/1919 s ôsmimi triedami V jednotlivých triedach vyučovali predmety, ktoré sú spracované v tabuľke. 42 Stručný výťah z návrhu o organizácii gymnázií a učenia v reálnych školách Rakúskej monarchií. In Entwurf der Organisation der Gymnasien und Realschulen in Oesterreich. Budín: s. 4-8.

25 Tabuľka č. 3- Zoznam vyučovacích predmetov po roku 1851 Náboženstvo Povinné predmety a prednášajú sa v každej triede Jazyky Latinský Materinský Zemepis a dejepis Matematika Prírodopis Prírodozpyt Filozofická propedeutika Krasopis Kresliteľstvo Spev Telocvik Grécky Nemecký Živá reč Iné jazyky Začína sa vyučovať od III. ročníka Nepovinný predmet Patrí medzi nepovinné predmety. Je to reč, ktorá sa vedľa materinského jazyka najčastejšie využíva na tom území, kde sa gymnázium nachádza Napr. francúzština, angličtina a pod. Sú nepovinné predmety a na gymnáziá sa majú zaviesť podľa možnosti a potreby Ponímajú sa ako jeden, povinný predmet a vyučuje sa v každej triede Vyučuje sa aj na nižšom ako aj na vyššom stupni. Početníctvo (aritmetika) a zememeračstvo (geometria) sa vyučuje síce v rozdielnych hodinách, ale v postupnom spojení. Prírodopis sa vyučuje na nižšom stupni gymnázia v prvých troch triedach a prírodozpyt v štvrtej triede. Na vyššom stupni gymnázia sa prírodopis vyučuje v prvej triede a v ostatných prírodozpyt v úplnej obšírnosti. Povinný predmet a prednáša sa jedine v štvrtej triede na vyššom stupni gymnázia a čiastočne obsahuje skúšobnú duševedu (empirickú psychológiu) a tvárne mysliteľstvo (formálnu logiku). Každý žiak je povinný určitý čas ho cvičiť. Nie sú povinné predmety a na gymnáziá sa majú zaviesť podľa potreby a možnosti. Triedne knihy sa nám nezachovali, preto len predpokladáme, že Piaristické gymnázium v Leviciach dodržiavalo pokyny, ktoré zahŕňajú RE z roku 1806 a Entvurf z roku Na základe týchto dokumentov sme spracovali nasledujúce podkapitoly.

26 2.3.1 Učebné plány a učebné osnovy Školský zákon Márie Terézie sformuloval presné učebné osnovy pre jednotlivé gramatické a humanitné triedy: Štúdium v gramatických triedach v prvom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, čítanie a písanie. Hodiny náboženstva boli zamerané najmä na učenie kresťanského vierovyznania, ale zaoberali sa aj čítaním biblických dejín Starého a Nového zákona. Vyučovanie latinského jazyka zahŕňalo vysvetlenie základov latinčiny v takej podrobnosti, aby žiaci vedeli rozlišovať osem hlavných častí reči a učili sa zostavovať aj jednoduché a krátke vety. Aritmetika sa preberala riadne, podľa výkonov na príkladoch napísaných na tabuli. Plynulé čítanie, ako aj úhľadné a správne písanie bolo veľmi dôležité, čomu aj venovali zvýšenú pozornosť. Žiaci cvičili čítanie z kníh a z rukopisných textov v latinčine, v maďarčine a v iných jazykoch, ktoré boli v danej krajine materinské. 2. Štúdium v gramatických triedach v druhom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, písanie a pribudol nový predmet- zemepis. Na hodinách náboženstva okrem učenia sa kresťanského vierovyznania vyučovali aj biblické dejiny, ktorých obsah tvoril Starý a Nový zákon. Vyučovanie latinského jazyka bolo zamerané na to, aby si žiaci osvojili pravidlá latinského jazyka, cvičili písanie a čítanie po latinsky, a aby si vštepili do pamäte čo najviac zásob latinských slov. Aritmetika bola zameraná na precvičenie výkonov celých čísel, ktoré žiaci preberali v predchádzajúcich triedach a na osvojenie zlomkov, ich pravidiel a definícií. Pravopis a krasopis žiaci cvičili doma prepisovaním textov ako domácu úlohu. Tieto domáce úlohy odovzdávali každý týždeň učiteľovi na kontrolu. V druhej triede pribudla hodina zemepisu. Vyučovanie začali Uhorskom a potom prechádzali na poznávanie k nemu pripojených provincií. 3. Štúdium v gramatických triedach v treťom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, písanie, zemepis a pribudol nový predmet- dejepis. Na hodinách náboženstva sa pozornosť venovala rozšíreniu poznatkov kresťanského učenia, uvádzajú sa príklady zo svätých kníh a memorujú sa pravidlá kresťanskej etiky. 43 Ratio Edukationis Bratislava: s

27 Latinčina zahŕňala rozvoj slovnej zásoby formou memorovania slovíčok. Lepšia pozornosť sa venovala osvojeniu stavby latinčiny, čítaniu a cvičeniu správneho a plynulého rozprávania. Na hodinách aritmetiky žiaci preberali úmery, zlaté pravidlá aritmetiky, ktoré využívali v každodennom živote a na vypracovanie príkladov napodobňovali vzory, ktoré boli uvedené v učebniciach. Písanie, pravopis a pozornosť žiaci cvičili prepisovaním textov, ako napr. kratšie Cicerónove listy, Cato starší, Scipiov sen, významnejšie časti z Cornelia Nepota, texty z Flora a Justina a pod. Na hodinách zemepisu sa pozornosť venovala najmä Sedmohradským, Galícijským, Lodomérskym a Bukovinským provinciám, ako aj provinciám poddaným tureckej Porte, ktoré tvorili: Bosna, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko a Moldavsko. V tretej triede pribudla hodina dejepisu. Obsah vyučovania tvorili dejiny Uhorska so zameraním na vybrané udalosti po príchode Maďarov do krajiny až po rok 1526, kedy sa odohrala bitka pri Moháči. 4. Štúdium v gramatických triedach vo štvrtom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, analýza a syntéza textov, zemepis, dejepis a pribudli predmety ako syntax a prozódia. Na hodinách náboženstva bolo učenie kresťanskej viery z kníh Starého a Nového zákona doplnené mravnou výchovou a výchovou žiakov k svedomitosti. Hodiny latinského jazyka zahŕňali vysvetľovanie gramatických pravidiel, základov latinčiny a cvičenie príkladov uvádzajúce ozdobnú syntax. Žiaci pracovali s dielami, ako napr.: rozprávania Cicera, Sallustia, Iulia Caesara a Curtia, listy Ciceróna, Plínia a Senecu, komické dialógy Plauta a Terentia, ukážky Ovidia na porovnávanie prozaickej a poetickej reči. Na hodine aritmetiky žiaci preberali druhy výkonov na riešenie aritmetického problému. Pozornosť sa venovala aj analýze a syntéze textov podľa syntaktických pravidiel. Na týchto hodinách žiaci napodobňovali významných autorov, porovnávali krátke súvetia a správy, cvičili skladanie veršov, analyzovali krátke súvetia, správy, rozprávania, listy a dialógy z tematiky každodenného spôsobu života v latinčine a v materinskom jazyku.

28 Na hodinách zemepisu preberali provincie, ktoré rakúska cisárska rodina vlastnila dedičným právom mimo Uhorska, v Nemecku a v Taliansku. Zaoberali sa politickou, spoločenskou a hospodárskou situáciou Ruska, pruského Poľska, Sliezska, Saska, Bavorska, Svätej rímskej ríše a Švajčiarska. Žiaci sa učili orientovať na zemskom glóbuse, preberali matematický zemepis, pozoruhodné veci všeobecne sa týkajúce Zeme a stručné dejiny zemepisu. Obsah dejepisu tvorili dejiny Uhorska, epocha začínajúca sa od cisára Ferdinanda I., poradie rakúskych kráľov a súčasná vláda. Vo štvrtej triede pribudli predmety syntax a prozódia. Na hodinách syntaxe preberali hlavné vlastnosti jazyka, ako čistota, elegancia, bohatosť a jej zodpovedajúce formy. Na hodinách prozódie sa zaoberali pravidelnou mierou slabík, ako získavať správnu a prirodzenú výslovnosť. 5. Štúdium v humanitných triedach v prvom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, pravopis, krasopis a rýchlopis, zemepis, dejepis, prírodopis, logika, štylistické cvičenia a grécke starožitníctvo doplnené gréckou mytológiou. Na hodinách náboženstva z nových hľadísk preberali a ďalej rozširovali kresťanské učenie. Na hodinách latinského jazyka sa zaoberali zdokonaľovaním rečníckeho štýlu. Obsah aritmetiky tvorilo opakovanie učiva z gramatických tried a objasňovanie nových príkladov z oblasti hospodárstva. Veľmi dôležitý bol naďalej pravopis, čo žiaci precvičovali prepisovaním textov a krasopis. V humanistických triedach zvýšenú pozornosť venovali aj rýchlopisu. Zemepis bol zameraný na opakovanie, na všeobecné poznávanie vedy, na oboznámenie sa s krajinami Európy a Ázie a na matematickú štruktúru zemepisného glóbusu a jeho používanie. Obsah dejepisu tvorili uhorskí vodcovia až po Ferdinanda I. Ako nový predmet pribudla logika, kde sa žiaci učili správne uvažovať a usudzovať. Základy prozódie patrili tiež medzi nové predmety. Na týchto hodinách sa venovali elokvencii. Prírodopis bol zameraný na živočíšnu ríšu s antropológiou. Medzi nové predmety patrili aj štylistické cvičenia a grécke starožitnosti doplnené gréckou mytológiou.

29 6. Štúdium v humanitných triedach v druhom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, pravopis, krasopis a rýchlopis, zemepis, dejepis, prírodopis, poetika, cvičenie rečníckeho a básnického štýlu a rímske starožitníctvo doplnené rímskou mytológiou. Obsah náboženstva tvorilo učenie kresťanského náboženstva a mravná výchova. Na hodinách latinského jazyka sa venovali zdokonaľovaniu básnického štýlu. Aritmetika bola zameraná na objasnenie dôležitosti tohto predmetu v obyčajnom, každodennom živote a na vysvetlenie vedenia hospodárskych účtov. Naďalej zvýšenú pozornosť venovali cvičeniu pravopisu, krasopisu a rýchlopisu. Na hodinách zemepisu sa zaoberali spoznávaním ostatných častí sveta ako je Afrika a Amerika. Dejepis zahŕňal dejiny Uhorska od Ferdinanda I. až po 19. storočie. Na hodinách prírodopisu sa zaoberali rastlinnou ríšou a minerálmi. Pribudli aj nové predmety, ako napr. poetika, rímske starožitnosti doplnené rímskou mytológiou. Na hodinách poetiky, ktorá bola pokračovaním elokvencie, sa zaoberali skladaním veršov, všeobecnou poéziou a jej druhmi a precvičovali používanie neviazaného štýlu. Zvýšenú pozornosť venovali aj cvičeniu rečníckeho a básnického štýlu. Po prijatí Entwurfu nastali zmeny aj v organizácii výchovy a vzdelávania žiakov na gymnáziách. Sformuloval sa nový učebný plán a učebná osnova. 44 Tabuľka č. 4- Učebný plán gymnázií po roku 1851 Predmety I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. Náboženstvo Latinský jazyk Grécky jazyk Materinský a rodný jazyk Zemepis a dejepis Filozofická propedeutika Stručný výťah z návrhu o organizácii gymnázií a učenia v reálnych školách Rakúskej monarchií. In Entwurf der Organisation der Gymnasien und Realschulen in Oesterreich. Budín: s