- 1 -
- 2 -
Občianske združenie KRÁSNY SPIŠ Adriana Klingová a Peter Kling Veľké malé pamätihodnosti II Pamätihodnosti v lokalite zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO Levoča a Spišské Podhradie Levoča 2011-3 -
Veľké malé pamätihodnosti II Pamätihodnosti v lokalite zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO - Levoča a Spišské Podhradie Autori: Foto: Jazyková úprava: Grafická úprava: Ing. arch. Adriana Klingová a lng. arch. Peter Kling Marián Sýkora Ing. Iveta Polláková CAV Prešov - 4 -
Obsah 1. Levoča 7 1. 1. Nemocničný areál 10 1. 2. Záhradná kúria (bývalý Pioniersky dom) 53 1. 3. Areál kasární 59 1. 4. Mestská záhrada 75 1. 5. Hospodársky dvor pri Levočskom potoku (Bulgaria) 78 1. 6. Areál železničnej stanice 82 1. 7. Areál píly 86 1. 8. Areál pálenice 92 1. 9. Mariánska hora kaplnky a prícestný kríž 96 1. 10. Kaplnky a prícestné kríže 103 1. 11. Židovský cintorín 114 1. 12. Nový cintorín 118 1. 13. Mestská zeleň, parkové úpravy, stromové aleje 138 1. 14. Historické cesty a chodníky 154 2. Spišské Podhradie 167 2. 1. Cintorín 172 2. 2. Kaplnky hraničné a prícestné kríže 189 2. 3. Budova Okresného súdu (Bezirk) 197 2. 4. Mestské ľadovne 200 2. 5. Areál železničnej stanice 203 2. 6. Harmattova továreň 212 2. 7. Poľnohospodársky nákupný závod 215 2. 8. Mlyn na Jereňáši 221 2. 9. Domy na Štefánikovej ulici 223 2. 10. Historické cesty a chodníky 229 2. 11. Mestská zeleň 234-5 -
- 6 -
1. Levoča Výrez z mapy z 1. vojenského mapovania v r. 1769 Výrez z mapy z 2. vojenského mapovania v r. 1821-7 -
Výrez z mapy z 3. vojenského mapovania v r. 1876-8 -
Levoča, situačná mapa -9-
1.1. Nemocničný areál Adresa: Probstnerova cesta 2, Levoča Lokalita popisom: mimo hraníc mestskej pamiatkovej rezervácie Levoča, na východnej strane hlavnej komunikácie prechádzajúcej mestom I/18 (Poprad Prešov) Datovanie: Založenie, iniciátor, autor: Dnešný nemocničný areál vznikal postupne na pozemkoch bývalých panských majerov za hradbami mesta od r. 1900, kedy tu bola zriadená prvá nemocnica Gustáva Herrmanna súkromná nemocnica zriadená evanjelickou cirkvou na pozemku odkúpenom od rehole minoritov v r. 1899 (na katastrálnej mape z r. 1869 parcely č. 1022-1024). Nemocničný areál postupne do seba začlenil ďalšie pozemky majerov a stodôl bohatých a významných levočských mešťanov vrátane objektov klasicistickej záhradnej kúrie rodiny Probstnerovcov situovaných v línii oproti mestským hradbám, dnes lemujúcich hlavnú cestu z východnej strany. Probstnerovcom patril aj majer pri prameni Schüllerbrun (v r. 1869 parcela č. 1029) a rozsiahly pozemok s parkom, ktorý dodnes tvorí podstatnú časť areálu (v r. 1869 parcela č. 1028 pozri mapu 1). Podstatné vývojové fázy: - 1900 zriadenie prvej nemocni- Pohľad na Levoču z východnej strany na historickej vedute z r. 1836, na predmestí stojí ešte drevený evanjelický kostol, napravo od neho je pozemok dnešnej nemocnice s majerom vpredu, Probstnerovskou kúriou a hospodárskymi objektmi v strede a stodolami Kačurovca vpravo - 10 -
Historická pohľadnica Levoče zo začiatku 20. storočia, v ľavej dolnej časti je areál nemocnice so župnou nemocnicou, nemocnicou G. Herrmanna, sirotincom a Probstnerovou kúriou ce Gustáva Herrmanna (dnes chirurgický pavilón) slávnostne otvorenej 14.10.1900-1902-1904 výstavba sirotinca (dnes detské oddelenie) slávnostne otvoreného 28.8.1904. - 1903-1904 výstavba pavilónu župnej nemocnice pre liečenie choromyseľných, venerické choroby a trachóm (neskôr gynekologicko- -pôrodnícke oddelenie dnešnej nemocnice) - 1906 od tohto roku mala súkromná nemocnica Gustáva Herrmanna právo verejnosti - 1915 prepojenie dvoch objektov nemocnice Gustáva Herrmanna novostavbou, zavedenie ústredného kúrenia (pozri obr. 01.2.) - 1927-1929 výstavba psychiatrického pavilónu slávnostne otvoreného 19.12.1929-1934-1935 výstavba pavilónu pre infekčné choroby (dnes interné oddelenie) a márnice (dnes patológia) - 30.- 40. roky 20. stor. vonkajšie úpravy areálu (sochy), vymaľovanie nemocničnej kaplnky nástennými maľbami (Jozef Hanula v r. 1940), - zač. r. 1945 (po oslobodení Levoče) zlúčenie štátnej nemocnice a nemocnice Gustáva Herrmanna v jednotnú štátnu nemocnicu. Do komplexu nemocnice bol pojatý aj dovtedajší evanjelický sirotinec a nemecká škola - 1947-1948 sirotinec so školou - 11 -
Stav parciel dnešného nemocničného areálu v r. 1869 výrez z historickej katastrálnej mapy z r. 1869, reambulovanej v r. 1935 adaptované na detské oddelenie nemocnice - 1955 výstavba budovy okresnej transfúznej stanice - 1956 zriadenie očného oddelenia s 30 lôžkami po prebudovaní časti administratívnej budovy - 1961-1963 rozšírenie a zmodernizovanie chirurgického oddelenia s ďalšími príbuznými oddeleniami, RTG pracoviskom a i. - 1966 výstavba novej vrátnice a hlavného vstupu do nemocnice - 1966-1967 prestavba budovy márnice na stálu prosektúru nemocnice - 1971 výstavba oddelenia klinickej biochémie a hematologicko- -transfúzneho oddelenia - 1978 rekonštrukcia a prístavba - 12 -
Stav parciel dnešného nemocničného areálu v r. 1935 výrez z historickej katastrálnej mapy vykazujúcej stav v r. 1935 gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia (objektu starej župnej nemocnice), čím sa rozšírili priestory o nové pôrodné a operačné sály, ako aj ambulantné a pomocné priestory, zriadenie novorodeneckého oddelenia - 1978 prestavba Wielandovho pavilónu na neurologické oddelenie - 1981 adaptácia prízemia psychiatrického pavilónu na urologické oddelenie - koniec 80. rokov 20. stor. komplexná rekonštrukcia detského oddelenia - 1989 ďalšia modernizácia chirurgického oddelenia - prelom 80./90. rokov 20. stor. vybudovanie nového röntgenologického oddelenia s CT pracoviskom v suteréne psychiatrického pavilónu, vytvorenie šatní pre zamest- - 13 -
Projekt A. Müllera vypracovaný v r. 1897 pre R. Bartscha, podľa ktorého bol na mieste dnešného hlavného vstupu do areálu postavený hospodársky dvor (strecha stodoly hospodárstva je viditeľná na viacerých historických fotografiách z 1. polovice 20. storočia) nancov psychiatrie a sociálnych zariadení - 1991 výstavba objektu kuchyne a jedálne - 1991-1992 ďalšia rekonštrukcia gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia - 1994 výstavba centrálnej plynovej kotolne - koniec 20. stor. až do súčasnosti rôzne ďalšie adaptácie, modernizácie a úpravy nemocničných objektov - 14 - Objektová skladba (objekty s pamiatkovou hodnotou): 1. Chirurgický pavilón národná kultúrna pamiatka (NKP) č. ÚZPF 3058/2 2. Detské oddelenie (býv. sirotinec) 3. Vrátnica 4. Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie (býv. župná nemocnica) 5. Hospodárska budova (dnes Lekárska služba prvej pomoci) 6. Hospodársky objekt (súčasť údržbárskych dielní)
Situačná mapa objektov s pamiatkovou hodnotou v nemocničnom areáli 7. Hospodárska budova sklad 8. Administratívno-správny objekt (Probstnerova kúria) NKP č. ÚZPF 3058/1 9. Hospodárska budova (býv. bufet) 10. Budova knižnice 11. Budova neurológie (býv. Wielandov pavilón) 12. Hospodárska budova dielňa 13. Záhradný altánok 14. Skleník 15. Budova patológie 16. Budova interného oddelenia 17. Psychiatrický pavilón 18. Nemocničný park 19. Ohradenie areálu - 15 -
Popis areálu: Areál zaberá pomerne rozsiahlu plochu v blízkosti historického jadra mesta východne od mestských hradieb, je situovaný v ochrannom pásme Mestskej pamiatkovej rezervácie Levoča. Pozostáva z viacerých parciel, vychádzajúcich z historickej parcelácie pozemkov na predmestiach Levoče s hospodárskou funkciou (zaznačené už na hist. mape vyhotovenej Andrejom Probstnerom v r. 1787 a prekreslenej župným inžinierom Jánom Fabricim v r. 1845). Na západnej strane areálu sú parcely bývalých panských majerov patriacich bohatým levočským mešťanom (v 19. stor. Kuhnovi, Probstnerovi, Bartschovi) a reholi minoritov. Už v tretine 19. stor. si na parcele oproti hradbám postavil prvú kúriu Andrej Probstner, neskôr ju rozšíril aj na susedné parcely a na východnej strane dal vybudovať okrasnú záhradu siahajúcu až po starú hrhovskú cestu, predchodkyňu dnešného prístupu do mesta od východu, dnes Štúrovu ulicu. Probstnerova kúria bola v 20. storočí adaptovaná na administratívne oddelenie nemocnice a záhrada tvorí prakticky celú východnú časť dnešného areálu nemocnice ukončenú zalesneným strmým svahom s anglickým parkom. Ešte pred polovicou 19. storočia bolo vybudované menšie letné sídlo s okrasnou záhradou situované juhozápadne od Probstnerovej kúrie, patriace v r. 1869 Aurelovi Kuhnovi, v 20. storočí adaptované na nemocničnú knižnicu. Zostávajúce parcely dnešného nemocničného areálu mali hospodársku funkciu ešte celé 19. storočie, napr. Bartschovci, vlastniaci pozemok susediaci zo severovýchodu s Probstnerovou kúriou, v priestore dnešného hlavného vstupu do areálu, získali ešte v r. 1897 stavebné povolenie na hospodársky dvor so stajňami a stodolou (strecha stodoly je viditeľná na mnohých historických fotografiách z 1. tretiny 20. storočia). Na severnej strane nemocničný areál do seba zahrnul južnú časť Kačurovca ulice 42 stodôl (dnes ulica Fraňa Kráľa), ktorý ešte pred zriadením nemocnice v r. 1891 kompletne vyhorel. Nemocničný areál možno rozčleniť na niekoľko častí: juhozápadnú časť s najstaršími objektmi na pozemkoch bývalých panských majerov s klasicistickými reprezentačnými sídlami lemujúcimi dnešnú hlavnú cestu, líniu objektov nerušivo dopĺňa mladšia budova neurológie (Wielandov pavilón) z 1. tretiny 20. storočia. Novými objektmi - 16 -
bez pamiatkových hodnôt je radová zástavba 16 garáží medzi Kuhnovou a Probstnerovou kúriou a novší bytový dom slobodáreň, prístupný z ulice situovanej južne od areálu. severozápadná časť s najstaršími nemocničnými objektmi zo zač. 20. stor. nemocnicou Gustáva Herrmanna so sirotincom a župnou nemocnicou (Dr. Jána Rumanna) s mladšou východnou dostavbou v západnej časti z r. 1978 hlavná vstupná časť do areálu zo 60. rokov 20. stor. s novou komunikačnou osou spájajúcou vstup s pavilónom psychiatrie centrálna časť areálu pod východným svahom s medzivojnovou architektúrou objektov dnešného psychiatrického, interného a patologického oddelenia východná časť s pozostatkom anglického parku Probstnerovcov Popis objektov: 1. Chirurgický pavilón súp. č.: 3103 parc. č.: 1112 vlastník: Evanjelický a.v. cirkevný zbor, Vysoká 1, Levoča, list vlastníctva č. 525 GPS: 49 1 28.96 N 20 35 39.08 E Situovanie: dominantný najväčší objekt situovaný severne od hlavnej prístupovej cesty do areálu (cca 70 m od vstupu) Pôvodný objekt nemocnice G. Herrmanna na historickej pohľadnici zo začiatku 20. stor. - 17 -
Hlavný vstup do nemocnice G. Herrmanna po prepojení dvoch pôvodných objektov v r. 1915 Chirurgický pavilón je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 3058/2, preto sa mu tento materiál podrobnejšie nevenuje. Základ dnešného objektu tvoria dve samostatné budovy, ktoré boli prvými budovami s primárnou zdravotníckou funkciou v dnešnom areáli nemocnice. Jedná sa o najstaršiu pôvodnú nemocnicu Gustáva Herrmanna, pozostávajúcu z 3-podlažnej budovy nemocnice s operačnou sálou, ordináciou, kuchyňou a i., z menšej budovy pre infekčné choroby a z obytného objektu pre ošetrujúci personál. Autorom projektu a realizátorom stavby v r. 1899-1900 bol levočský architekt Anton Müller. Nemocnica bola zriadená vďaka podpore bohatého mešťana Gustáva Herrmanna, ktorý na účel Dnešný pohľad na chirurgický pavilón pôv. nemocnicu G. Herrmanna od bývalej prístupovej cesty zo severozápadu - 18 -
postavenia nemocnice a sirotinca daroval v r. 1894 evanjelickej cirkvi základinu 200 000 zl.. Z vďačnosti za túto štedrosť prvá nemocnica niesla jeho meno (bývalá Menhardská ulica bola tiež v r. 1897 premenovaná na Herrmannovu). 2. Detské oddelenie (bývalý sirotinec) súp. č.: 3106, parc. č.: 1108 vlastník: Evanjelický a.v. cirkevný zbor, Vysoká 1, Levoča, list vlastníctva č. 525 GPS: Evanjelický sirotinec, dnešné detské oddelenie, na pohľadnici zo zač. 20. stor. 49 1 29.25 N 20 35 35.49 E Situovanie: v severozápadnej časti areálu, v blízkosti hlavnej cesty I./18 (Probstnerova cesta), severne od hlavného vstupu do areálu Pôvodný sirotinec bol postavený v r. 1902-1904 zo základiny Gustáva Herrmanna podľa projektu Antona Müllera (pozri obr. 02.2.-02.4.), jeho súčasťou bola nemecká škola. V r. 1947-1948 bol adaptovaný na detské oddelenie nemocnice, podstatnou rekonštrukciou prešiel aj koncom 80. rokov 20. storočia. Dnešné detské oddelenie tvorí 3-podlažný objekt s pôdorysom v tvare L s hlavným vstupom s vestibulom diagonálne vsadeným v krížení krídiel. Objekt je situovaný na pozemku zvažujúcom sa juhovýchodným smerom, kde sú suterénne - 19 -
Projekt sirotinca od A. Müllera situácia zahŕňajúca objekty nemocnice G. Herrmanna Dnešný západný pohľad na detské oddelenie - 20 -
Projekt sirotinca západná fasáda Projekt sirotinca pôdorys vstupného podlažia - 21 -
Vrátnica býv. nemocnice G. Herrmanna priestory už v nadzemnej časti. Primárne dispozičné riešenie všetkých podlaží tvorí centrálna komunikačná hala, z ktorej sú prístupné jednotli- - 22 -
vé priestory po jej obvode. Fasády majú čiastočne zachované pôvodne bohaté historizujúce tvaroslovie priebežné profilované rímsy, členenie fasád medziokennými a nárožnými pilastrami, dekoratívne štítové ukončenie hlavnej fasády a bočného (severovýchodného) rizalitu. Objekt je zastrešený sedlovou strechou s keramickou škridlovou krytinou. Stavebno-technický stav objektu je dobrý, je priebežne udržiavaný. 3. Vrátnica bez súp. č. parc. č.: 1090/10 vlastník: Evanjelický a.v. cirkevný zbor, Vysoká 1, Levoča, list vlastníctva č. 525 GPS: 49 1 30.84 N 20 35 35.32 E Situovanie: v severozápadnej časti areálu, v blízkosti hlavnej cesty I./18 (Probstnerova cesta), na severnej strane vedľajšej nevyužívanej vstupnej cesty do areálu (kedysi hlavnej cesty k nemocnici Gustáva Herrmanna) Objekt vrátnice so štylizovaným tvaroslovím (tvaroslovie podobné hlavnému vstupu do objektu nemocnice G. Herrmanna obr. 01.2.) pravdepodobne tvoril hlavný vstup do nemocnice Gustáva Herrmanna (župná nemocnica mala osobitný vstup z ulice Fraňa Kráľa a neskôr cez Probstnerovu kúriu). Vrátnicu tvorí drobný jednopodlažný objekt s fasádou dekorovanou nárožnými pilastrami a korunnou rímsou s nadstavcom, s cementovou omietkou. Na juhozápadnej fasáde smerom k vstupu do areálu má jedno 3-dielne pravouhlé okno s rímsovým nadpražím a parapetom a pravouhlé vstupné dvere s profilovanou šambránou. Stavebno-technický stav objektu je vizuálne dobrý, nie je využívaný. 4. Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie (býv. župná nemocnica) súp. č.: 3105 parc. č.: 1090/2, 1110 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 31.19 N 20 35 38.01 E Situovanie: v blízkosti severovýchodného konca areálu, najsevernejšie situovaný objekt primárne orientovaný do bočnej ulice (Fraňa Kráľa, býv. Kačurovec) Severozápadná časť dnešného objektu je jedným z najstarších pôvodných nemocničných objektov v areáli (spolu s chirurgickým - 23 -
Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie pohľad južný pavilónom a sirotincom). Bola postavená ako župná nemocnica pre liečenie choromyseľných, venerické choroby a trachóm v záhrade pri súkromnej evanjelickej nemocnici Gustáva Herrmanna v r. 1903-1904, ktorá zabezpečovala aj jej správu. Chod nemocnice financovala župa, ale aj mesto Levoča. Nemocnica mala 4 spoločné izby, 4 cely pre nebezpečných pacientov, 2 pozorovacie a 2 osobitné miestnosti. Už v r. 1920 bola budova a zariadenie opotrebované, preto bola nemocnica koncom roka 1920 zatvorená. Spišský župan Dr. Ján Rumann na základe žiadosti župného lekára Dr. Bartolomeja Rozsnyaia poukázal v máji 1921 nemocnici 200 000 Kč na potrebné opravy a vybavenie a už 15. júna bola opäť otvorená na pôvodný účel. Riaditeľom a primárom sa stal Dr. Rozsnyai. Nemocnica získala právo verejnosti a dostala názov Súkromná župná nemocnica župy Spišskej s právom verejnosti v Levoči, koncom roku 1922 bola premenovaná na Verejnú župnú nemocnicu Dr. Jána Rumanna v Levoči. Mala len 30 postelí, preto k nej bola pripojená župná epidemická nemocnica (s viacerými budovami v rôznych častiach mesta), čím sa počet lôžok rozšíril - 24 -
Objekt pôrodnice severný rizalit, cez ktorý viedol hlavný vstup do župnej nemocnice na 60. To však spôsobilo, že nemocnica musela prijímať aj pacientov s infekčnými chorobami, čím sa opäť kapacita nemocnice ukázala nedostatočnou. Už koncom roka 1922 bolo rozhodnuté pribudovať k nemocnici jeden pavilón, boli na to vyčlenené aj prostriedky, avšak proces zastavilo zrušenie Spišskej župy od 1.1. 1923. Nová Podtatranská župa sa k problému vrátila v 1925, kedy plánovala vziať do prenájmu nemocnicu Gustáva Herrmanna, tej to však neumožňovala fundačná listina. Nakoniec sa rozhodla postaviť novostavbu psychiatrického pavilónu, realizovanú v r. 1927-1929 v parku Probstnerovej kúrie, odkúpenom pre tento účel. Po tom, čo bola v r. 1935 v ďalšej časti Probstnerovskej záhrady postavená nová budova pre infekčné choroby a v r. 1937 sa do nej presťahovalo aj interné oddelenie, ostala pôvodná budova župnej nemocnice opustená. Situácia sa zmenila v r. 1939, keď prišiel do Levoče Dr. Teodor Štubňa, bývalý asistent prof. Dr. Šeligu z Pôrodníckej kliniky Univerzity Komenského, ktorý v objekte vybudoval moderné gynekologicko- -pôrodnícke oddelenie s operačnou sálou. Ďalšie rozšírenie oddelenia sa uskutočnilo v r. 1978, kedy bola realizovaná juhovýchodná prístavba oddelenia s novými pôrodnými a operačnými sálami, boli vybudované nové ambulantné a pomocné priestory a novorodenecké oddelenie. V r. 1991-1992 bolo oddelenie opäť modernizované, boli zriadené nové sociálne priestory, inštalácia elektronického dorozumievacieho systému, komplexná obnova vodovodných rozvodov a elektroinštalácií. Ostatná komplexná modernizácia prebehla v r. 2010. Dnešný objekt bývalej župnej nemocnice je 3-podlažný obdĺžnikového pôdorysu s 3-traktovou - 25 -
Hospodárska budova (dnes Lekárska služba prvej pomoci) pohľad južný dispozíciou s chodbou v strednom trakte. Na to, že sa jedná o budovu postavenú v r. 1904 poukazuje z vonkajšieho pohľadu len profilovaná korunná rímsa a rizalit na severovýchodnej fasáde. Inak je objekt bez architektonického členenia fasád, povrchovo je upravený brizolitovou omietkou, má sedlovú strechu s novou keramickou škridlovou krytinou. Staršia časť objektu z r. 1904 je situovaná na severozápadnej strane (parc. č. 1110), mladšia dostavba k nej dolieha v príbuznej hmote z juhovýchodnej strany (parc. č. 1090/2). Stavebno-technický stav objektu je dobrý, je po obnove realizovanej v r. 2010. 5. Hospodárska budova (dnes Lekárska služba prvej pomoci) súp. č.: 3104 parc. č.: 1111 vlastník: Evanjelický a.v. cirkevný - 26 -
Hospodárska budova pohľad východný zbor, Vysoká 1, Levoča, list vlastníctva č. 525 GPS: 49 1 30.96 N 20 35 39.53 E Situovanie: v blízkosti severovýchodného ukončenia areálu v tesnej blízkosti juhozápadnej fasády pôrodnice Budova je malá 1-podlažná 1-traktová 3-priestorová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom zastrešená sedlovou strechou so štítmi s kruhovým vetrákom a keramickou škridlovou krytinou. Pôvodný účel objektu nie je známy, pochádza najneskôr z 1.štvrtiny 20. stor. (je zaznamenaný na historických fotografiách z tohto obdobia), podľa jeho dispozičného riešenia a veľkosti okien je pravdepodobné, že slúžil na bývanie. Stavebno-technický stav objektu je dobrý, miestami mierne narušený. - 27 -
Hospodársky objekt (súčasť údržbárskych dielní) 6. Hospodársky objekt (súčasť údržbárskych dielní) súp. č.: 3101 parc. č.: 1114 vlastník: Evanjelický a.v. cirkevný zbor, Vysoká 1, Levoča, list vlastníctva č. 525 GPS: 49 1 30.68 N 20 35 40.88 E Situovanie: v blízkosti severovýchodného ukončenia areálu, severovýchodne od chirurgického pavilónu, v severovýchodnej časti objektu údržbárskych dielní - 28 -
Objekt je malý 1-podlažný, s osovo situovaným okenným otvorom v zamurovanom vstupe s hladkou plastickou šambránou na juhovýchodnej fasáde, ktorá je ukončená štítom s kruhovým vetracím otvorom. Štít aj bočné fasády lemuje priebežná profilovaná korunná rímsa. Juhozápadná a severozápadná fasáda sú zastavané mladšími prístavbami hospodárskych (technických) objektov. Objekt má sedlovú strechu s keramickou škridlovou krytinou. Pôvodný účel objektu nie je známy, pochádza najneskôr z 1. štvrtiny 20. stor. (je zaznamenaný na historických fotografiách z tohto obdobia), pravdepodobne išlo objekt s hospodárskou funkciou. Stavebno-technický stav objektu je mierne narušený. 7. Hospodárska budova sklad súp. č.: 3098 parc. č.: 1115 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 29.19 N 20 35 43.30 E Situovanie: v severovýchodnej časti areálu, v blízkosti novších garáží situovaných východne od chirurgického pavilónu, severne od Hospodárska budova sklad, pohľad západný objektu centrálnej kuchyne Objekt je 1-podlažný, 1-traktový, má obdĺžnikový pôdorys, zastrešený je sedlovou strechou s valbami a drevenou šindľovou krytinou. Je čiastočne podpivničený na severozápadnej strane, 1-priestorová pivnica zaklenutá tehlovou valenou klenbou je prístupná zvonku samostatným vstupom s pravouhlým hladkým pieskovcovým portálom. Dekoratívne členené sú len hlavná juhozápadná a bočná severozápadná fasáda, ktoré sú orientované sme- - 29 -
Hospodárska budova sklad, pohľad juhozápadný rom k nemocničnému areálu, zostávajúce fasády sú hladké nečlenené. Hlavná fasáda má bočné rizality s pásovou bosážou, hladká plocha medzi rizalitmi je ukončená vysokou profilovanou rímsou, je v nej situovaný vstupný a okenný otvor. Bočná fasáda má pásovou bosážou Administratívno-správny objekt Probstnerova kúria, severozápadná fasáda - 30 -
dekorované nárožia, v centrálnej osi zamurovaný okenný otvor a pod ním vstupný otvor do pivnice. Obidve fasády sú ukončené korunnou rímsou. Stavebno-technický stav objektu je havarijný, má čiastočne prepadnutú strechu a stropy. 8. Administratívno-správny objekt (Probstnerova kúria) súp. č.: 3082 parc. č.: 1102, 1105 vlastník: Všeobecná nemocnica s poliklinikou Levoča, a.s., Probstnerova cesta 2/3082, list vlastníctva č. 6571 GPS: 49 1 27.09 N 20 35 33.32 E Situovanie: v severozápadnej časti areálu, v blízkosti hlavnej cesty I./18 (Probstnerova cesta), južne od hlavného vstupu do areálu Administratívno-správny objekt je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 3058/1, preto sa mu tento materiál podrobnejšie nevenuje. Jadrom objektu je empírová klasicistická kúria s pôdorysom v tvare U, ktorú dal asi na prelome 20. 30. rokov 19. storočia postaviť Andrej Probstner. Autorom Probstnerova kúria, pohľad do vnútrodvorového priestoru, vľavo nemocničná kaplnka v južnom krídle - 31 -
Probstnerova kúria, pohľad z dvorovej strany na strednú časť hlavného krídla so zamurovaným hlavným vstupom v centrálnej osi Priechod v hradbách oproti hlavnému vstupu do Probstnerovej kúrie - 32 -
Klasicistický pavilón Probstnerovcov na hradbách situovaný v kompozičnej osi oproti bývalému hlavnému vstupu do kúrie Klasicistický pavilón Probstnerovcov stav zo začiatku 20. storočia - 33 -
Fuhozápadná fasáda južnej prístavby Probstnerovej kúrie Pohľad na Probstnerovu kúriu od hradieb, na fasáde je viditeľné jasné členenie kúrie na tri objekty najstarší centrálny objekt so zamurovaným hlavným vstupom v strednej osi, vľavo je symetrická fasáda severnej prístavby, vpravo južná prístavba s nárožnou vežičkou stavby je pravdepodobne Anton Povolný (1775 Jáger 1832 Levoča), na čo poukazuje základná dispozícia a jasnosť pôvodného objektu, ako aj použitie architektonických prvkov, charakteristických aj pre jeho ďalšie stavby v Levoči. V prospech autorstva Povolného hovorí aj jeho blízky priateľský vzťah s Probstnerom. K stranám staršieho jadra kúrie doliehajú zo severnej a južnej strany o niečo mladšie objekty (cca z prelomu 30. 40. rokov 19. stor.), ktorých výraz je neskoroklasicistický s historizujúcimi reminiscenciami. Podľa parcelačného protokolu k historickej katastrálnej mape z r. 1869, patrili všetky tri objekty v danom roku Júliusovi Probstnerovi. Po jeho smrti v r. 1911 prešiel majetok na jeho dcéru vydatú za Herrmanna. Herrmannovci po skončení 1. sv. - 34 -
Hospodárska budova, pohľad z juhu na prístavbu nemocničného bufetu, vpredu kaplnka ako súčasť romantickej záhrady vojny venovali kúriu a pozemky evanjelickej cirkvi, ktorá celý komplex pripojila k nemocnici Gustáva Herrmanna. 9. Hospodárska budova (bývalý bufet) súp. č.: 3083 parc. č.: 1104 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 26.64 N 20 35 36.47 E Situovanie: juhovýchodne od Probstnerovej kúrie, v línii jej severovýchodného krídla Dnešná hospodárska budova bola pôvodne hospodárskym objektom patriacim ku Probstnerovej kúrii. Pravdepodobne bola postavená v období doznievajúceho klasicizmu (cca z 30. roky 19. storočia, okrem mladšej prístavby bufetu), je zaznačená aj na katastrálnej mape z r. 1869. Tvorí ju pozdĺžna 1-podlažná 1-traktová stavba obdĺžnikového pôdorysu zastrešená sedlovou strechou - 35 -
Hospodárska budova, pohľad na severozápadnú fasádu s plechovou krytinou. V štítoch sú polkruhové okná s radiálnymi mrežami, juhovýchodnú časť objektu tvorí nižšia mladšia prístavba s 3-osovou hlavnou fasádou (bývalý nemocničný bufet). Hlavná fasáda, vstupy a okenné otvory sú situované na juhozápadnej strane smerom k chodníku spájajúcemu kúriu a park v juhovýchodnej časti areálu, vyššia časť objektu je ukončená profilovanou korunnou rímsou. Na severozápadnej fasáde smerom ku kúrii je pravouhlý vstupný otvor s hladkým kamenným portálom a plechovými dverami. Stavebno-technický stav objektu je dobrý. 10. Budova knižnice súp. č.: 3086 parc. č.: 1100, LV č. 204 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 25.71 N 20 35 32.40 E Situovanie: juhozápadne od Probstnerovej kúrie, v blízkosti hlavnej cesty I./18 (Probstnerova cesta) Budova knižnice predstavuje Budova knižnice, pohľad na južný portikus - 36 -
Budova knižnice, severozápadná fasáda orientovaná k hlavnej ceste a hradbám menšiu klasicistickú stavbu vhodne umiestnenú v severnom najvyššie situovanom kúte parcely a svojím otvoreným portikom orientovanú smerom na juh do okrasnej záhrady. Podľa historickej katastrálnej mapy z r. 1869 išlo pravdepodobne o menšiu jednotraktovú stavbu (letnú kúriu postavenú asi v 30. rokoch 19. stor.), dnešné bočné krídla nadväzujúce na ústredný priestor boli pribudované neskôr. V danom roku bol majiteľom objektu so záhradou bohatý levočský mešťan Aurel Kuhna. Patril mu celý pozemok, ktorý dnes tvorí západný kút nemocničného areálu. V 20. stor. boli na parcele postavené ďalšie objekty v 1. pol. 20. stor. juhozápadne od kúrie pozdĺž hlavnej cesty Wielandov pavilón (dnes budova neurológie) vrátane hospodárskeho objektu v západnom kúte parcely pri križovatke a v 2.pol. 20. stor. v juhovýchodnej časti parcely nemocničná slobodáreň. Predtým, ako bola v objekte zriadená nemocničná knižnica, slúžil na bývanie. Nemocnica mala knižnicu najneskôr od r. 1935, odkedy sú zachované jej záznamy. Pavilón knižnice tvorí 1-podlažná stavba nepravidelného pôdorysu, s pozdĺžnym krídlom orientovaným v smere severozápad juhovýchod, ku ktorému je zo západnej strany šikmo pripojený vstupný portikus s otvorenou 3-osovou arkádou orientovaný na juh, ukončený tympanónom s rímsovým lemom. Fasády - 37 -
Budova neurológie, býv. Wielandov pavilón, pohľad na severozápadnú fasádu od Probstnerovej cesty a Menhardskej brány majú hladké omietky a priebežné profilované korunné rímsy, okenné otvory majú plastické šambrány s nadpražnými rímsami a predsade- Budova neurológie, pohľad na juhovýchodnú fasádu - 38 -
nými parapetmi. Objekt má sedlovú strechu s novšou plechovou krytinou. Stavebno-technický stav objektu je dobrý, miestami mierne narušený. 11. Budova neurológie (pôv. Wielandov pavilón) súp. č.: 3087 parc. č.: 1077 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 24.78 N 20 35 31.88 E Situovanie: v západnej časti nemocničného areálu, v blízkosti hlavnej cesty I./18 (Probstnerova cesta) Pôvodný Wielandov pavilón, postavený pravdepodobne začiatkom 20. stor., bola bloková symetrická 3-podlažná stavba s polozapusteným spodným podlažím s hlavným vstupom z Probstnerovej cesty. Dnes zamurovaný hlavný vstup situovaný v osi hlavnej fasády v úrovni 2. podlažia (z tejto strany prízemia) je zvýraznený segmentovým frontónom, nad ním je balkón s dekoratívnym kovovým zábradlím, tiež so zamurovaným vstupným otvorom. Symetrická 9-osová fasáda má pravouhlé okenné otvory s plastickými šambránami, v úrovni 2. podlažia s rímsovými nadpražiami. Asi už v medzivojnovom období bol objekt dostavaný približne do dnešnej hmoty, keďže už na historickej katastrálnej mape z r. 1935 má dnešný pôdorysný rozsah (okrem južného nárožia). Objekt súžil ako ubytovňa pre nemocničný personál do r. 1978, kedy bol adaptovaný na neurologické oddelenie (dovtedy umiestnené na 3. nadzemnom podlaží psychiatrického pavilónu). Dnes je hlavný vstup do objektu situovaný z nemocničného areálu z juhovýchodnej strany z 1. podlažia, ktoré v zadnej časti pri Probstnerovej ceste prechádza do suterénu. Vstup je situovaný v strednom 3-osovom rizalite avšak asymetricky v severnej osi. Fasády staršej aj mladších častí objektu sú zjednotené brizolitovými omietkami, na jednotlivé vývojové etapy objektu poukazujú len korunné rímsy, tvar okenných otvorov a tvaroslovie hlavnej severozápadnej fasády. Objekt je zastrešený sedlovými strechami s valbami s keramickou škridlovou krytinou. 12. Hospodárska budova (dielňa) súp. č.: 3088 parc. č.: 1076 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlast- - 39 -
Hospodárska budova dielňa, pohľad zo západu od Menhardskej brány níctva č. 204 GPS: 49 1 24.05 N 20 35 31.41 E Situovanie: v západnom kúte nemocničného areálu, v blízkosti hlavnej cesty I./18 (Probstnerova cesta) a ulice M.R.Štefánika Menší 1-podlažný objekt s pôdorysom v tvare L bol s najväčšou pravdepodobnosťou hospodárskym objektom patriacim k Wielandovmu pavilónu postaveným súčasne s jeho výstavbou, alebo o niečo málo neskôr. Na historickej katastrálnej mape z r. 1935 je už zakreslený. Objekt je už značne prestavaný, na jeho vek poukazuje už len profilovaná korunná rímsa a lizénové členenie uličných fasád. Juhozápadne od objektu bola vstupná brána na pozemok od križovatky Probstnerovej cesty a dnešnej Štefánikovej ulice. 13. Záhradný altánok súp. č.: 3089 parc. č.: 1097 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 23.92 N 20 35 35.10 E Situovanie: v západnej časti nemocničného areálu, juhovýchodne od budovy neurológie, na hranici Záhradný altánok, pohľad na vstupnú juhozápadnú fasádu - 40 -
Záhradný altánok, dekoratívne šambrány otvorov juhozápadnej fasády Záhradný altánok, pohľad z východu, z nemocničného areálu pozemku bytového domu prístupného z bočnej ulice M.R.Štefánika Drobný prízemný 1-priestorový objekt vedený na katastrálnom úrade ako záhradný altánok je v súčasnosti bez využitia. Orientovaný je smerom k Štefánikovej ulici (juhozápadným smerom), kde je vstupný otvor s dvojicou okien po stranách a otvorená veranda s rezbársky dekorovanou konštrukciou a zábradlím. V liatej kameninovej dlážke verandy s rozetou v strede je vročenie 1906. Stavba má bez verandy štvorcový pôdorys a plytkú strechu ukončenú na každej strane trojuholníkovým štítom s kruhovým otvorom. Na bočných stranách stavby (na severozápadnej a juhovýchodnej strane) je po jednom okennom otvore, smerom k nemocničnému areálu otvory nie sú. Okná a vstup majú dekoratívne šambrány so secesnou ornamentikou, nárožia a štíty sú plasticky zvýraznené. 14. Skleníky súp. č.: 3090 parc. č.: 1082 vlastník: Mesto Levoča, Námestie - 41 -
Skleník, pohľad z juhovýchodu Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 22.84 N 20 35 38.15 E Situovanie: v juhozápadnej časti nemocničného areálu Skleníky stáli na tomto mieste už pred rokom 1935, ako je nakreslené na historickej katastrálnej mape z r. 1935. Skleníky pozostávajú z troch častí pôdorysne usporiadaných Budova patológie, severozápadná fasáda - 42 -
do tvaru U, pričom dva nižšie paralelné skleníky sedlového tvaru doliehajú k vyššiemu priečnemu skleníku pultového tvaru. Skleníky boli súčasťou hospodárskeho zázemia nemocnice, ktoré pozostávalo o.i. aj zo zeleninovej záhrady a z chovu ošípaných. 15. Budova patológie súp. č.: 3092 parc. č.: 1087 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 19.64 N 20 35 40.31 E Budova patológie, severovýchodná fasáda Situovanie: v južnej časti nemocničného areálu na hranici pozemku Budova patológie bola postavená v r. 1935, pôvodne do r. 1966 slúžila ako obradná sieň a márnica nemocnice. Pitvy tu boli vykonávané len príležitostne lekármi z klinických oddelení. V r. 1966 1967, kedy tu pracoval prvý stály patológ MUDr. Vladimír Frídl, došlo k základnej prestavbe budovy na stálu prosektúru nemocnice. Samostatné patologicko-anatomické oddelenie tu bolo zriadené koncom r. 1972. Objekt tvorí 2-podlažná budova nepravidelného pôdorysu, rozsah pôvodnej stavby situovanej na východnej strane naznačuje ukončenie - 43 -
Budova interného oddelenia, pohľad z juhozápadu fasád korunnou rímsou a sedlovou strechou s valbami, dnes s plechovou pásovou krytinou. Mladšia prístavba má plochú strechu. 16. Budova interného oddelenia súp. č.: 3093 parc. č.: 1088 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 21.28 N 20 35 42.97 E Situovanie: v juhovýchodnej časti nemocničného areálu Budova bola postavená v r. 1934-35 ako oddelenie pre infekčné choroby. Po príchode Dr. Jozefa Pešeka do Levoče v r. 1937 (dovtedy asistent Internej kliniky v Bratislave), ktorý sa stal primárom novozriadeného pododdelenia pre choroby srdcové a obehového systému, bolo do tejto budovy presťahované aj interné oddelenie. V r. 1945 tu malo infekčné oddelenie 35 lôžok a interné oddelenie 53 lôžok. Neskôr v r. 1983 bol infekčné oddelenie zrušené. V r. 1971 bola k pôvodnému objektu na severovýchodnej strane pristavaná budova oddelenia klinickej biochémie a hematologicko- -transfúzneho oddelenia. Štvorpodlažný objekt s pôdorysom v tvare L je popri psychiatric- - 44 -
kom pavilóne a budove prosektúry ďalším predstaviteľom architektúry medzivojnovej moderny v areáli nemocnice. Tehlový murovaný omietnutý objekt má jasné hmotové usporiadanie a členenie fasád s pravidelným rytmom okenných otvorov s priebežnými podokennými rímsami a režným tehlovým obkladom spodného podlažia. Psychiatrický pavilón, stav po výstavbe Situovanie: v osi hlavnej prístupovej cesty do areálu, na úpätí svahu bývalého anglického parku Psychiatrický pavilón bol postavený v r. 1927 1929 v parku Probstnerovskej kúrie, ktorý bol odkúpený špeciálne pre účely rozšírenia župnej nemocnice (vtedy už Krajinská verejná nemocnica Dr. Jána Ruman- 17. Psychiatrický pavilón súp. č.: 3096 parc. č.: 1091 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 26.01 N 20 35 43.72 E Psychiatrický pavilón, dnešný stav, pohľad na hlavný vstup z juhozápadu - 45 -
na). Plány novej budovy vyhotovil významný pražský architekt Rudolf Stockar Bernkopf v štýle medzivojnovej moderny. Stavbu realizovala ružomberská firma Martonik a Ing. Neufeld. Pavilón mal pôvodne 160 lôžok 80 lôžok pre ženy na 2. podlaží a 80 pre mužov na 3. podlaží, na 4. podlaží býval ošetrujúci personál sestričky z rehole Milosrdných sestier sv. Vincenta z Pauly. Na 1. podlaží čiastočne zapustenom suteréne, boli pomocné a technické priestory kuchyňa, práčovňa a pod. V r. 1956, kedy sa odčlenila neurológia ako samostatný klinický odbor, boli priestory na 4. podlaží adaptované na neurologické oddelenie (ktoré tam sídlilo do r. 1978). Ďalšími významnými úpravami objektu bola adaptácia 2. podlažia na urologické oddelenie v r. 1981, neskôr prístavba výťahu a na prelome 80./90. rokov 20. stor. vybudovanie nového röntgenologického oddelenia s CT pracoviskom na 1. podlaží. Objekt pôdorysného tvaru L je 3-podlažný v celom pôdorysnom rozsahu parcely, 4. podlažie je situované len v rámci centrálnej časti dispozície. V mieste kríženia krídiel sú v centrálnej časti situované halové komunikačné priestory nadväzujúce na schodiská a chodby v bočných krídlach objektu. Hlavný vstup do objektu so širokým priamym vyrovnávacím schodiskom je situovaný z vnútornej strany napojenia krídiel, v súčasnosti sprístupňuje len 2. podlažie urologické oddelenie. Psychiatrické oddelenie má samostatný vstup zo severovýchodnej strany, röntgenologické oddelenie má vlastný novodobý vstup zo severozápadnej strany. Konštrukčný systém objektu tvorí pozdĺžny dvojtrakt prechádzajúci v strede dispozície a v záveroch krídiel do trojtraktov. Dispozičné riešenie nadväzuje na konštrukčný systém z chodieb v úzkych traktoch sú prístupné jednotlivé priestory v bočných traktoch. Jasné vnútorné riešenie stavby sa prejavuje aj na fasádach, ktoré majú pravidelný rytmus okenných otvorov s priebežnými podokennými rímsami. Spodné podlažie, obojstranne rozšírené závery krídiel a schodiskové rizality sú architektonizované tehlovým režným murivom, inak sú fasády omietnuté. Objekt je zastrešený sústavou plytkých sedlových striech s plechovou krytinou. 18. Nemocničný park drobné stavby, kompozičné osi, plochy a zeleň parc. č.: 1090/1, 1090/10-12 vlastník: Mesto Levoča, Námestie - 46 -
Nemocničný park, hlavná kompozičná os vedúca od Probstnerovej kúrie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 Situovanie: v areáli Parkové úpravy na parcele č. 1090/1 sú pozostatkom bývalého Kaplnka na severnom konci priečneho múru oddeľujúceho dvorovú časť kúrie od záhrady romantického parku Probstnerovej kúrie, založeného pravdepodobne pri výstavbe kúrie v 20. 30. rokoch 19. storočia. V južnej časti areálu pri prameni Schüllerbrun zo- Priečna kompozičná os nemocničného parku spájajúca objekty z obdobia medzivojnovej moderny - 47 -
Levočská klietka hanby umiestnená v Probstnerovej záhrade (v pozadí viditeľná kúria), fotografia z medzivojnového obdobia stal aj po zriadení parku vymedzený priestor pôvodného majera Probstnerovcov s hospodárstvom, naďalej súžiaceho svojmu účelu (v r. 1892 na ňom Július Probstner usporiadal prvú levočskú výstavu čistokrvnej hydiny, hospodárske objekty tu stáli ešte koncom 20. storočia). Asi už v dobe výstavby kúrie odkúpil Andrej Probstner východnú časť dnešného areálu stúpajúcu až po starú hrhovskú cestu (dnes Štúrova ulica), čím získal pozemok tvoriaci dnes podstatnú časť nemocničného areálu. Dodnes je zachovaná Jedna z maľovaných tabúľ z interiéru asanovaného čínskeho domčeka, v súčasnosti umiestnená v objekte jedálne pôvodná koncepcia riešenia parku s dôrazom na osovosť a pohľadovú a priestorovú pôsobivosť. Hlavná kompozičná os viedla od klasicistického pavilónu na hradbách, cez hlavné krídlo Probstnerovej kúrie až k najvyššiemu bodu v parku pod starou hrhovskou cestou. Túto nosnú os pod úpätím východného svahu pretínala dvojica paralelných chodníkov so stromoradím, ktorá súčasne delila parkový priestor na otvorenejšiu západnú časť s miernym terénom a strmšiu východnú časť využitú na vytvorenie lesíka - 48 -
Nemocničný park, drobná plastika leva so sieťou chodníčkov vo forme anglického parku. V krížení týchto osí stál do r. 1988 tzv. čínsky pavilón (dodnes má miesto, kde stál, zachované samostatné parcelné číslo 1092). Jednalo sa o drobnú stavbu s murovaným prízemím a drevenou pagodovitou nadstavbou, ktorá mala v interiéri maľované drevené tabule cca z 30. rokov 19. stor., teda z doby založenia parku (tabule boli pred asanáciou pavilóna odobraté, okolo r. 1992 reštaurované a v súčasnosti sú inštalované v nemocničnej jedálni). Podľa Tognera 1 murované prízemie stavby pochádzalo cca z r. 1800 a pôvodne bolo súčasťou ohradenia pozemku majera so vstupnou bránou. Hlavnú kompozičnú os pretína pri hospodárskom objekte patriacom ku kúrii (bufet) kamenný neomietnutý múr oddeľujúci vyvýšený dvorový priestor kúrie od záhrady. V osi kompozície je brána tvorená dvojicou masívnych omietnutých pilierov. Po stranách brány sú v hĺbke múru dva pomerne hlboké polkruhové výklenky s okrúhlymi lavičkami. Južná časť múru je členená slepou arkádou, v severnej arkáde je pravouhlý hladký pieskovcový vstupný portál, zamurovaný lomený otvor je aj na Nemocničný park, drobná plastika ženy - 49 -
južnej strane múru. Togner uvádza, že v tejto časti boli v opornom múre vytvorené dve umelé groty (jaskyne) z lomového kameňa zaklenuté valenými klenbami (v r. 1989 využívané ako sklady nápojov bufetu). Na južnom konci múru je drobná stavba (na katastri vedená ako sklad olejov), Togner uvádza, že v r. 1989 tam bola v náznaku zachovaná stavba čiastočne točeného schodiska spojujúceho vlastnú záhradu s dvorovou časťou. Na severnom konci múru je drobná stavba murovanej omietnutej kaplnky so sedlovou šindľovou strechou ukončenou štítom na vstupnej južnej strane natočenej smerom k záhrade. V štíte je polkruhová nika, ktorej edikula je vyložená kamenným mušľovým štvrťguľovým vrchnákom. V nike bola osadená socha svätca pustovníka (ešte v r. 1989 Togner), dnes z nej zostalo len kamenné torzo. Vstupný otvor má vrcholne barokový pieskovcový portál so zvlnenou nadpražnou rímsou s akantom, nad ktorým je ďalšia rovná profilovaná rímsa s tympanónom a zvyškami nápisu. Portál, datovaný do r. 1726 údajne pochádza z kláštora minoritov, odkiaľ bol pri stavebných úpravách kláštora vyradený a v r. 1935 bol osadený na dnešné miesto. V bočnom juhozápadnom múre kaplnky je lomené okno s dekoratívnou mrežou. V tejto časti záhrady stála od 30. rokov 19. stor. levočská klietka hanby (pri výstavbe dnešného evanjelického kostola musela byť premiestnená a vo verejnej dražbe ju odkúpili Probstnerovci). V r. 1933 bola darovaná mestu, ktoré ju umiestnilo na dnešné miesto pred radnicou. Okrem spomínaných prvkov drobnej architektúry sa uvádza, že v záhrade bol aj švajčiarsky dom a umelá ruina, možno predpokladať, že v rôznych častiach záhrady boli rozmiestnené drobné záhradné stavby, sochy, fontánky a podobne. Bližšie neidentifikovateľný objekt sa nachádza vo vrchole kompozičnej osi po starou hrhovskou cestou, kde je zachovaný základ menšieho objektu s uzavretým pôdorysom, ku ktorému vedú kamenné schodíky. Okrem romantického parku Probstnerovcov je zo starších úprav priestranstiev v areáli zachovaná časť hlavnej prístupovej cesty k nemocnici Gustáva Herrmanna z doby, keď bola samostatnou nemocnicou a mala vlastnú vrátnicu (dnes parcela č. 1090/10). 19. Ohradenie areálu vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204-50 -
Ohradenie časti areálu na severozápadnej strane medzi Probstnerovou kúriou a pavilónom knižnice Situovanie: po obvode areálu Okrem západnej strany lemujúcej cestu je nemocničný areál ohradený Ohradenie areálu z juhovýchodnej strany zväčša tehlovým omietnutým múrom členeným širšími murovanými piliermi s kamennou podmurovkou (niektoré časti ohrady sú novšie premurované, niektoré časti tvoria bývalé fasády starých asanovaných budov, na niektorých miestach je novodobý plechový plot. Na zá- Pôvodné ohradenie bývalého areálu nemocnice G. Herrmanna zo severozápadnej strany (totožné so stavom na historickej pohľadnici str. 19) - 51 -
padnej strane pozdĺž Probstnerovej cesty je parcela ohraničená zástavbou kúrií a nemocničných budov, medzi ktorými sú nezastavané úseky ohradené zväčša pôvodnými dekoratívnymi kovovými plotmi pochádzajúcimi približne zo zač. 20. storočia. Pamiatková hodnota: Hodnota urbanistická, architektonická, výtvarná, umelecká, historická. Nemocničný areál predstavuje hodnotný súbor objektov reprezentujúcich vývoj architektúry za ostatných cca 200 rokov od klasicistických objektov, cez historizujúcu architektúru začiatku 20. stor., modernu medzivojnového obdobia, po úpravy v 2. pol. 20. stor. Napriek mnohorakosti štýlov a vďaka citlivému zasadeniu predvojnových objektov do parku, ktoré bolo prispôsobené kompozičnej idei bývalého romantického parku Probstnerovej záhrady, pôsobí areál jednotne. ZDROJE: 1. TOGNER, Milan PhDr.: Prieskum historickej zástavby areálu nemocnice v Levoči (výsledná správa), Levoča 1989 2. Kol. autorov: 100 rokov Nemocnice s poliklinikou v Levoči, Polypress, spol. s.r.o., Levoča, 2000 3. CHALUPECKÝ, I.: Dejiny Levoče 2, Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice, 1975 4. Kol. autorov: Jozef Czauczik, Ján Jakub Müller a Probstnerovci, katalóg k výstave, Spišské múzeum, Levoča 2001 5. Katastrálna mapa Levoče z roku 1869, reambulovaná v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava, Sp. 123 6. Parcelný protokol z roku 1869 ku Katastrálnej mape Levoče z roku 1869, aktualizovaný v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava Odporučanie: Nemocničný areál by mal byť poňatý ako jeden celok predstavujúci jednu národnú kultúrnu pamiatku zloženú z s jednotlivých hodnotných objektov zasadených v prírodnom parkovom prostredí. - 52 -
Adresa: Kežmarská cesta 1, Levoča súp. č.: 696 parc. č.: 3220/2 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 1 GPS: 49 1 42.20 N 20 35 39.15 E Lokalita popisom: mimo hraníc mestskej pamiatkovej rezervácie Levoča, na východnej strane hlavnej komunikácie prechádzajúcej mestom I/18 (Poprad Prešov) Datovanie: Založenie, iniciátor, autor, vlastníci: Na mieste dnešnej kúrie stáli objekty už v r. 1787, podľa historickej 1.2. Záhradná kúria (bývalý Pioniersky dom) mapy Andreja Probstnera z r. 1787, prekreslenej Jánom Fabricim v r. 1845, zástavba parcely pozostávala z úzkeho západného uličného krídla, severného krídla a samostatného východného objektu. Severné krídlo oproti stavu v r. 1869 a aj dnešnému stavu bolo kratšie, preto je možné predpokladať, že dnešná stavba ho nahradila, prinajmenšom podstatne prestavala, východný objekt bol odstránený pred výstavbou kúrie a zástavba na mieste západného uličného krídla pretrvala až do konca 1. desaťročia 21. storočia (už nie je možné zistiť, či obsahovala aj súčasti staršieho objektu). Je predpoklad, že táto zástavba mala ešte Juhovýchodná fasáda kúrie - 53 -
Pozemok záhradnej kúrie v r. 1869 výrez z historickej katastrálnej mapy z r. 1869, reambulovanej v r. 1935 výlučne hospodársky charakter a slúžila pre účely panského majera. Dnešná stavba na základe vonkajšej vizuálnej obhliadky bola - 54 -
Severozápadná fasáda kúrie orientovaná do záhrady postavená asi na prelome 20./30. rokov 19. stor. v empírovom klasicistickom slohu. Symetrické riešenie fasád kúrie členených medziokennými bosovanými pilastrami a pravouhlými oknami s polkruhovými nadokennými rímsami nápadne pripomínajú Probstnerovu kúriu v dnešnom nemocničnom areáli (pozri jej popis), ktorej autorstvo môže byť pripísané Antonovi Povolnému (autor župného domu, evanjelického kostola a i.), príp. Jánovi Fabricimu. Preto je možné, že táto menšia kúria bola stavaná paralelne alebo hneď po výstavbe väčšej hlavnej rodinnej kúrie. Kúriu dal pravdepodobne postaviť Andrej Probstner st. (1758-1833), patrila jeho dcére Angelike Žofii Probstnerovej, po jej smrti v r. 1852 ju získala jej sestra Apolónia Albertína Probstnerová (1826-1885) so svojím manželom Viktorom Kováčom (Viktor Eduard Kovács 1818-1879, syn levočského veľkoobchodníka, dôstojník, o.i. v r. 1861 levočský mešťanosta). V parcelačnom protokole ku katastrálnej mape z r. 1869, reambulovanej v r. 1935, je ako majiteľ kúrie v r. 1869 vedený Viktor Kováč. Pri delení majetku medzi 4 deťmi Kováčovcov záhradná kúria pripadla dcére Ilme (1864-1933) a jej manželovi Júliusovi (Gyula) Zsedényimu. Po 2. svetovej vojne sa kúria s pozemkom stala majetkom mesta, Zsedényiho záhrada bola pridelená Všešportovému klubu v Levoči na vybudovanie športového areálu. V kúrii bol zriadený pioniersky dom, po roku 1989-55 -
Pieskovcová dlažba vstupného portika do objektu a pozemku vôbec bola adaptácia objektu na pioniersky dom a zriadenie športových zariadení na mieste bývalej záhrady v 2. polovici 20. storočia. Ešte v r. 1935 bol pozemok so zástavbou a záhradou celistvý podľa stavu v r. 1869. premenovaný na Centrum voľného času Olymp. V ostatných rokoch je kúria s pozemkom bez využitia, západné uličné krídlo a krátke južné krídlo boli asanované v r. 2008. (pozn.: Okrem spomínaných kúrií Probstnerovci, resp. ich príbuzní, vlastnili aj ďalšie kúrie na predmestiach, ktoré postupne zanikli mladšou výstavbou napr. v priestore dnešného Klubertovho námestia v r. 1869 vlastnil kúriu so záhradou Artúr Probstner na mieste neskoršej Štátnej vyššej dievčenskej školy.) Podstatné vývojové fázy: Bez archívneho a pamiatkového výskumu nie je možné určiť podstatné vývojové fázy objektu a areálu, isté je, že najväčším zásahom Popis objektu: Jednopodlažný, na východnej strane čiastočne podpivničený, murovaný omietnutý objekt obdĺžnikového pôdorysu so skoseným východným nárožím pri ceste (Ulica športovcov). Zastrešený je sedlovou strechou s valbami a keramickou krytinou, zo strechy symetricky vystupujú dve komínové telesá s komínovými hlavicami so sedlovými strieškami. Z exteriéru je symetricky riešený vzhľadom na mierne posunutú os podporenú plytkými rizalitmi na dlhších fasádach a drevenou oktogonálnou vežičkou vystupujúcou zo strechy ukončenou dvojstupňovou ihlanovou oplechovanou strechou. Na všetkých stranách vežičky sú žalúziové okná, na severnej strane smerom do záhrady bol balkón, po ktorom dnes zostalo zachované jednoduché kovové prútové zábradlie. Hlavná severná fasáda - 56 -
Vonkajšie schodisko v záhrade pred kúriou orientovaná do záhrady je zvýraznená 3-osovým portikom so štvoricou stĺpov s dórskymi hlavicami nesúcou kladie s trojuholníkovým tympanónom, zaujímavosťou je, že sa jedná o drevenú konštrukciu s náterom pripomínajúcim omietku. Portikus má pôvodnú pieskovcovú dlažbu tvorenú väčšími osemuholníkovými a menšími štvorcovými dlaždicami. Fasády sú viacosové symetrické s pravidelným rytmom, pravouhlé okenné otvory striedajú bosované pilastre s pätkami a dórskymi hlavicami, väčšina okien má polkruhové profilované nadokenné rímsy. Objekt je ukončený priebežnou profilovanou korunnou rímsou. Pôvodný stav: Pôvodný stav môže určiť len podrobný archívny a pamiatkový výskum. Na základe historických máp a vizuálnej obhliadky sa dá predpokladať, že severné krídlo kúrie orientované portikom do záhrady sa z exteriéru okrem stavebno-technického stavu podstatne nezmenilo. Rovnako trojkrídlová zástavba parcely pretrvala až do r. 2008, i keď v značne prestavanej forme. Najväčšie zmeny sa udiali v záhrade. Podľa všetkého bola južná časť okrasnej záhrady nadväzujúca na kúriu komponovaná symetricky, využívajúc zvažujúci sa terén vyrovnaný pieskovcovým vonkajším schodiskom pred portikom, torzovito zachovaným dodnes. Keďže kúria bola situovaná v kline medzi dvoma cestami Kežmarskou cestou ( Probstnerkou ) a cestou vedúcou na Mariánsku horu, obvod záhrady lemovalo stromoradie v princípe zachované dodnes. Stromová aleja pozdĺž cesty na Mariánsku horu zriadená v r. 1889 tak prirodzene splynula so stromoradím v záhrade. - 57 -
Severná a západná časť záhrady bola pravdepodobne komponovaná už voľne formou anglického parku. Potok pretekajúci pozemkom bol využitý na vytvorenie jazierka s ostrovčekom (na mieste dnešného futbalového štadióna). Na mapách z r. 1869 aj z r. 1935 je na mieste dnešného objektu Správy účelových zariadení (ďalej SÚZ) zaznačený dom s vlastným popisným číslom, patriaci k pozemku a rovnakému majiteľovi (dom záhradníka, správcu?). Z parcelačného protokolu ku katastrálnej mape z r. 1869 môžeme vyčítať, že majiteľ Viktor Kováč vlastnil parcely 940-943, pričom kúria s č. domu 16 stála na parcele č. 940, časť pozemku južne od potoka mala parc. č. 941 (dnes plocha s amfiteátrom, parc. č. 3219/1), časť pozemku severne od potoka mala parc. č. 942 (dnes futbalový štadión, parc. č. 3223/2), domček s číslom domu 17 (dnes SÚZ, súp. č. 985, parc. č. 3222) mal parc. č. 943. Všetky časti pôvodnej parcely Kováčovej kúrie dnes vlastní Mesto Levoča. Pamiatková hodnota: Hodnota urbanistická, architektonická, umelecko-remeselná, historická. Odporučanie: Na základe pamiatkových hodnôt kúrie odporúčame jej zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. ZDROJE: 1. CHALUPECKÝ, I.: Dejiny Levoče 2, Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice, 1975 2. JANKÓ, A., PORUBSKÁ B.: Vojenské mapovanie na Slovensku 1769 1883, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2010 3. Kol. autorov: Jozef Czauczik, Ján Jakub Müller a Probstnerovci, katalóg k výstave, Spišské múzeum, Levoča 2001 4. RUSNÁK, Ernest: Probstnerovci v Levočských vrchoch, LIM Levočský informačný mesačník 2/2009 5. http://kovats.mindenkilapja.hu 6. Katastrálna mapa Levoče z roku 1869, reambulovaná v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava, Sp. 123 7. Parcelný protokol z roku 1869 ku Katastrálnej mape Levoče z roku 1869, aktualizovaný v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava - 58 -
1.3. Areál kasární Lokalita: v juho-juhovýchodnej časti mestskej pamiatkovej rezervácie Levoča, pri Probstnerovej ceste hlavnej komunikácii prechádzajúcej mestom I./18 (Poprad Prešov) Datovanie: Založenie, iniciátor, autor: Kasárne pozostávajú z kasárenských budov vybudovaných na tento účel koncom 19. storočia a budovy šľachtického konviktu prestavaného z pôvodného kartuziánskeho kláštora. Kartuziáni zo Skaly útočiska v Slovenskom raji prišli do Levoče v r. 1454 po tom, čo ich domovský kláštor opakovane vyrabovali bratríci. Mesto im poskytlo pozemky záhrad pri hradbách, kde si postavili kláštor s kaplnkou. Po definitívnej porážke bratríkov sa v r. 1478 vrátili do svojho kláštora na Kláštorisku a ich budovy dostala Spišská Kapitula. Ďalším podstatným obdobím vývoja bolo, keď vtedy už značne schátrané budovy kláštora získali jezuiti (po právnej stránke im patrili od 1674, avšak protestantská Levoča im bránila v ich užívaní, prakticky ich získali až v r. 1696, kedy ich odkúpil rektor levočského kolégia P. Henrich Berzeviczy). Veľmi pomaly sa začalo s výstavbou novej budovy konviktu v r. 1697 sa urobil výkop pre základy, v r. 1698 sa položil základný kameň, Pohľad na Levoču z južnej strany na historickej vedute z 19. storočia, v popredí objekt šľachtického konviktu s manzardovou strechou - 59 -
Situácia v južnej časti mesta pred požiarom v r. 1885 a pred výstavbou kasárenských objektov na katastrálnej mape z r. 1869, reambulovanej v r. 1935-60 - stavebné práce prerušovane pokračovali v ďalších rokoch, medzitým však vypuklo povstanie Františka II. Rákociho, ktoré sa pre Levoču skončilo niekoľkotýždňovým obliehaním a kapituláciou Levoče 13. februára 1710, po ktorej zostal rozostavaný konvikt poškodený a strechy vypálené. Jezuiti budovy opravili tak, aby 13. októbra 1711 mohol byť konvikt otvorený, avšak stavba bola dokončená až v roku 1724. Po zrušení jezuitského rádu v r. 1773 konvikt pokračoval v činnosti do r. 1785, kedy ho zrušil Jozef II. Potom odkúpilo budovu konviktu mesto Levoča, ktoré v nej zriadilo kasáreň. Po vydaní zákonného článku č. 36 z r. 1879, ktorý stanovoval náležitosti, ktoré majú mať kasárne, vyplynula potreba výstavby nových kasární v Levoči, pretože dovtedajšie v bývalom šľachtickom konvikte (dolné) a v bývalom Thurzovom dome (horné, dnes pošta) to nespĺňali. Výstavbe prišiel vhod požiar v júni 1885, ktorý dolnú kasáreň poškodil a zničil domy v jej okolí, po ktorých zostal priestor, ktorý mesto vykúpilo. Práce sa začali na jeseň 1885 zbúraním hradieb, výstavba na jar 1886, na jeseň bola dokončená hrubá stavba vrátane prestavby dolnej kasárne, o rok v októbri bol vypísaný konkurz na dodávku vnú-
Kasárenské objekty a Probstnerova cesta v 1. tretine 20. storočia torného zariadenia, v decembri 1887 už bola prevzatá vojskom a hneď obsadená dvoma prápormi pechoty. Čoskoro po výstave kasární vzišla potreba rozšírenia kasárne, v ktorej boli umiestnení honvédi, pretože ani táto nevyhovovala predpisom. V r. 1892 došlo k dohode, že mesto postaví na priestranstve pred starou dolnou kasárňou novú budovu pre tretí prápor pechoty. Vojsko zo starej kasárne sa presťahovalo do priestorov na Vysokej ulici č. 63, prestavaných na núdzovú kasáreň pre delostreleckú batériu. Novú kasárenskú budovu realizovali stavitelia Herrmann a Gasch od júla 1894 do septembra 1895, kedy sa tam už nasťahovalo vojsko. Podstatné vývojové fázy v dátach: - Od r. 1454 výstavba kartuziánskeho kláštora - 1697-1724 výstavba šľachtického konviktu - po r. 1785 adaptácia budovy konviktu na kasáreň tzv. dolnú kasáreň - 1885 požiar, ktorý poškodil dolnú kasáreň a zničil domy v jej okolí, čo uvoľnilo priestor na výstavbu areálu kasární - 1885 asanácia časti hradieb v juhovýchodnej časti mesta - 1886-1887 výstavba kasární, vojsko (dva prápory pechoty) sa nasťahovalo v decembri 1887 (plány vyhotovili viedenskí architekti Fran- - 61 -
Areál kasární, východný pohľad z Probstnerovej cesty tišek Gruber a Karol Völkner, stavbu realizoval Anton Müller), v súvislosti so stavebnými prácami bola upravená kanalizácia na Vysokej ulici - 1888 v súvislosti s výstavbou kasární bol urobený vodovod z mesta (fy Corte a Co. z Bratislavy pod dozorom inžiniera miestneho stavebného úradu Alexandra Gleviczkého) - 1894-1895 výstavba kasárenskej budovy pre 3. prápor pechoty (stavitelia Herrman a Gasch) - v medzivojnovom období sa kasárne pri bývalom konvikte nazývali Štefánikove kasárne, kasárenská budova na Kukučínovej ulici bola Žižkova kasáreň, neskôr adaptovaná na Stredné odborné učilište poľnohospodárske (dnes Stredná odborná škola Majstra Pavla v Levoči) - 2002 Dukelské kasárne v Levoči skončili prevádzku, vyprázdnili budovy - 2005 na základe rozhodnutia vlády získalo areál Dukelských kasární bezodplatným prevodom Mesto Levoča (okrem kasárne na južnej strane Probstnerovej cesty), kasárenské budovy získali 3 inštitúcie, ktoré si ich adaptovali na svoje účely: - Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých získalo východný objekt, rekonštrukcia trvala do februára 2007, prevádzka začala 12. februára 2007 - Stredná pedagogická škola zís- - 62 -
Situačná mapa kasárenských objektov s pamiatkovou hodnotou - 63 -
kala západný objekt, rekonštrukcia prebehla v rokoch 2006-2007, slávnostne otvorená bola 28. júna 2007 - Inštitút Juraja Páleša Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku získal budovu bývalého konventu a štábnu budovu, po rekonštrukcii bol slávnostne otvorený 8. januára 2011 Objektová skladba (objekty s pamiatkovou hodnotou): 1. Kláštor šľachtický konvikt 2. Štábna budova 3. Budova mužstva I. 4. Budova mužstva II. 5. Väznica 6. Koniarne 7. Kasáreň na južnej strane Probstnerovej cesty 8. Bývalá Žižkova kasáreň na Kukučínovej ulici (Stredná odborná škola Majstra Pavla) Popis areálu: Areál kasární je situovaný na pomerne rozsiahlej ploche, ktorá sa uvoľnila po požiari v tejto časti mesta v r. 1885 a po zbúraní časti hradobného múru. Na mieste hradieb a hradobnej priekopy stoja v línii za sebou pozdĺž Probstnerovej cesty tri kasárenské objekty dve budovy mužstva po krajoch a stredná štábna budova. Oproti nim na južnej strane Probstnerovej cesty je ešte jeden kasárenský objekt. Spomínané tri objekty ohraničujú kasárenský areál z južnej strany, zo severovýchodnej strany ohraničuje vnútrodvorový priestor 2-krídlový objekt bývalého konviktu, na severozápadnej strane sú v línii pozdĺž Bottovej ulice budovy väznice a stajní. Jeden kasárenský objekt (Žižkova kasáreň) stojí mimo areálu, na Kukučínovej ulici a v súčasnosti v ňom sídli Stredná odborná škola Majstra Pavla. Popis objektov: 1. Kláštor šľachtický konvikt (Pedagogická fakulta KU Inštitút Juraja Páleša v Levoči) adresa: Bottova 15, Levoča súp. č.: 3064 parc. č.: 660/2 vlastník: Katolícka univerzita v Ružomberku, Nám. A. Hlinku 60, Ružomberok, list vlastníctva č. 6577 GPS: 49 1 21.28 N 20 35 17.70 E situovanie: na severovýchodnej strane kasárenského areálu, vonkajšími fasádami je orientovaný do Kasárenskej a Bottovej ulice - 64 -
3-podlažný 2-krídlový objekt s pôdorysom v tvare L situovaný na hranici pozemku, zastrešený sedlovou valbovou strechou s keramickou škridlovou krytinou nad zobytneným podkrovím. Vnútorná dispozícia je 2-traktová s priebežnou chodbou Kláštor šľachtický konvikt (Inštitút Juraja Páleša), pohľad južný z dvorovej strany. Pri prieniku krídiel v dvorovej časti je nová prístavba so sociálnym a technickým vybavením. Fasády majú pravidelný rytmus okenných otvorov, sú hladké ukončené priebežnou profilovanou korunnou rímsou. Na západnej strane bol Interiérový pohľad miestnosť s valenou klenbou so styčnými lunetovými výsečami a dekoratívnym portálom pred obnovou - 65 -
Pozostatok po činnosti jezuitov v konvikte nájdený pri obnove objektu objekt ukončený kaplnkou, zlikvidovanou v 2. polovici 20. storočia. 2. Štábna budova (Pedagogická fakulta KU Inštitút Juraja Páleša Chodba konviktu po obnove v Levoči) adresa: Bottova 15, Levoča súp. č.: 674 parc. č.: 660/10 vlastník: Katolícka univerzita Štábna budova (Inštitút Juraja Páleša), pohľad severný - 66 -
v Ružomberku, Nám. A. Hlinku 60, Ružomberok, list vlastníctva č. 6577 GPS: 49 1 18.34 N 20 35 15.83 E situovanie: pri Probstnerovej ceste, v strede medzi budovami mužstva 4-podlažná bloková stavba s pôdorysom v tvare H ukončená po stranách obojstrannými rizalitmi. Zastrešená je sedlovou strechou s hrebeňom v pozdĺžnom smere vnikajúcou do bočných priečnych sedlových valbových striech bočných rizalitov, ktoré sú mierne zvýšené a v podstrešnom priestore presvetlené malými pravouhlými ležatými oknami. Strešná krytina je keramická škridlová, podkrovie je zobytnené. Fasády majú spodné dve podlažia bosované, členené kordónovými rímsami, horné dve podlažia majú hladké omietky a kvádrované nárožia. Objekt je ukončený priebežnou profilovanou korunnou rímsou. Okenné otvory majú pravidelný rytmus a plastické šambrány s nadokennými rímsami. Okná spodného podlažia majú segmentové záklenky, sú bez šambrán. 3. Budova mužstva I. (Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postih- Budova mužstva I. (Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých), pohľad zo severozápadu - 67 -
nutých) adresa: Kasárenská 16, Levoča súp. č.: 3070 parc. č.: 660/11 vlastník: Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých, Kasárenská 16, Levoča, list vlastníctva č. 6510 GPS: 49 1 18.76 N 20 35 19.15 E situovanie: v juhovýchodnej časti areálu, na križovatke Probstnerovej cesty a Kasárenskej ulice 4-podlažná bloková stavba s piatym podlažím vo zvýšenom podkroví s pôdorysom v tvare E s tromi hlbokými rizalitmi z vnútrodvorovej strany a plytkým centrálnym 3-osovým rizalitom orientovaným do cesty. Zastrešená je sedlovou strechou s hrebeňom v pozdĺžnom smere, do ktorej kolmo prenikajú sedlové valbové strechy vnútorných rizalitov. Strešná krytina je keramická škridlová, podkrovie je zobytnené, nad úroveň strechy vystupujú mohutné komínové telesá. Fasády majú spodné dve podlažia bosované, členené kordónovými rímsami, horné dve podlažia majú hladké omietky a kvádrované nárožia. Zvýšené 5. podlažie je oddelené kordónovou rímsou, celý Budova mužstva II. (Stredná pedagogická škola), pohľad zo severovýchodu - 68 -
Väznica, pohľad z juhovýchodu objekt ukončuje priebežná profilovaná korunná rímsa. Okenné otvory majú pravidelný rytmus a plastické šambrány s nadokennými rímsami. Okná spodného podlažia majú segmentové záklenky, sú bez šambrán. 4. Budova mužstva II. (Stredná pedagogická škola) adresa: Bottova 15A, Levoča súp. č.: 3069 parc. č.: 660/9 vlastník: Prešovský samosprávny kraj, Nám. Mieru 2, Prešov, list vlastníctva č. 4263 GPS: 49 1 17.65 N 20 35 12.74 E situovanie: v juhovýchodnej časti areálu Objekt je takmer identicky riešený ako budova mužstva I. 5. Väznica súp. č.: 3071 parc. č.: 660/3 vlastník: Katolícka univerzita v Ružomberku, Nám. A. Hlinku 60, Ružomberok, list vlastníctva č. 6577 GPS: 49 1 19.97 N 20 35 14.75 E - 69 -
Koniarne, pohľad na severnú fasádu situovanie: v strednej časti severozápadnej hranice areálu pri Bottovej ulici Objekt tvorí 3-podlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom zastrešená sedlovou strechou ukončenou štítmi. Strešná krytina je keramická škridlová, nad úroveň strechy vystupujú početné režné tehlové komínové telesá. Dispozičné riešenie je 3-traktové so strednou chodbou sprístupňujúcou jednotlivé cely. Fasády majú pravidelný rytmus segmentovo ukončených otvorov s hladkými plastickými šambránami. Nárožia sú zvýraznené plastickým kvádrovaním, štíty a fasády lemujú profilované korunné rímsy. 6. Koniarne súp. č.: 3066 parc. č.: 660/6 vlastník: Prešovský samosprávny kraj, Nám. Mieru 2, Prešov, list vlastníctva č. 4263 GPS: 49 1 18.71 N 20 35 11.48 E situovanie: na severozápadnom okraji parcely pozdĺž Bottovej ulice, pri vstupe do areálu Strednej pedagogickej školy - 70 -
Kasáreň na južnej strane Probstnerovej cesty, pohľad zo severovýchodu Jednopodlažná budova s obdĺžnikovým pôdorysom zastrešená sedlovou strechou so štítmi a plechovou krytinou. Vo východnej časti objektu sú priestory vrátnice. Fasády majú hladké omietky členené lizénovými rámami, okná sú pravouhlé, väčšie pozdĺžne a menšie ležaté, opatrené kovovými mrežami. 7. Kasáreň na južnej strane Probstnerovej cesty súp. č.: 670 parc. č.: 1601/3 vlastník: Slovenská republika Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, list vlastníctva č. 3501 GPS: 49 1 17.13 N 20 35 17.95 E Situovanie: mimo kasárenského areálu, oproti budove mužstva I. a štábnej budove, na južnej strane Probstnerovej cesty Trojpodlažná symetrická bloková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom zastrešená sedlovou strechou s hrebeňom v pozdĺžnom smere. Strešná krytina je keramická škridlová, nad úroveň strechy vystupujú režné tehlové komínové telesá. Dlhšie fasády členia 3-osové stredné rizality, dvorový rizalit má ešte predsadenú strednú os. Hlavná severná fasáda orientovaná k Probstnerovej - 71 -
Žižkova kasáreň v 1. tretine 20. storočia ceste je 11-osová, krajné osi sú zvýraznené postranným plastickým kvádrovaním, celé prízemné podlažie má kvádrovú bosáž ukončenú kordónovou rímsou. Hlavný vstup situovaný v osi fasády je zvýraz- Bývalá Žižkova kasáreň, dnešná Stredná odborná škola Majstra Pavla, pohľad z juhozápadu - 72 -
Žižkova kasáreň, pohľad zo severovýchodu z vnútrodvorového priestoru nený trojuholníkovým frontónom. Okenné otvory majú pravidelný rytmus, na prízemí majú polkruhové ukončenie, na poschodiach sú pravouhlé s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami, na 2. poschodí majú v krajných a v troch stredných osiach trojuholníkové frontóny. Stredný rizalit prevyšuje plochu fasády, zvýšené podkrovie presvetľujú 3 menšie ležaté okná. 8. Bývalá Žižkova kasáreň na Kukučínovej ulici (Stredná odborná škola Majstra Pavla v Levoči) adresa: Kukučínova 9, Levoča súp. č.: 648 parc. č.: 823 vlastník: Slovenská republika, list vlastníctva č. 245 GPS: 49 1 20.81 N 20 35 24.65 E Situovanie: v juhovýchodnej časti mesta pri hradbách, východne od kasárenského areálu Objekt je 4-podlažná bloková stavba s piatym podlažím vo zvýšenom podkroví s pôdorysom v tvare E s tromi rizalitmi zo severozápadnej vnútrodvorovej strany. Zastrešená je sedlovou strechou s hrebeňom v pozdĺžnom smere, do ktorej kolmo prenikajú sedlové valbové strechy vnútorných rizalitov. - 73 -
Strešná krytina je keramická škridlová, nad úroveň strechy vystupujú mohutné tehlové režné komínové telesá. Hlavná juhovýchodná fasáda orientovaná k hradobnej uličke (Kukučínovej ulici) je 16-osová s pravidelným rytmom pravouhlých okien s plastickými šambránami s nadokennými rímsami, v troch krajných osiach 2. nadzemného podlažia na obidvoch stranách fasády majú okná trojuholníkové frontóny. Fasády objektu majú hladké omietky, nárožné kvádrovanie, členené sú kordónovými a korunnou rímsou, zvýšené podkrovie má menšie ležaté okná. ZDROJE: 1. CHALUPECKÝ, I.: Dejiny Levoče 2, Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice, 1975 2. CHALUPECKÝ, I.: Kartuziánsky kláštor a jezuitský konvikt v Levoči, súčasné sídlo Katolíckej univerzity v Ružomberku Pedagogickej fakulty Inštitútu Juraja Páleša v Levoči, zdroj http://www.ijp.sk/sk/ historia 3. Katastrálna mapa Levoče z roku 1869, reambulovaná v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava, Sp. 123 Pamiatková hodnota: Hodnota urbanistická, architektonická, umelecká, historická. Odporučanie: Kasárenské objekty sú hodnotným príkladom architektonického a urbanistického vývoja mesta. Šľachtický konvikt má okrem toho aj výnimočné historické a kultúrne hodnoty. Z týchto dôvodov odporúčame objekty zapísať do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. - 74 -
1.4. Mestská záhrada Lokalita: mimo hraníc mestskej pamiatkovej rezervácie Levoča, na severnom konci mesta pri Levočskom potoku, v rekreačnej zóne s tenisovými kurtmi, ihriskom a bývalým kúpaliskom Datovanie: Založenie, iniciátor: 50. roky 19. storočia neznámy súkromník na tomto mieste postavil budovu a kúpele, ktoré od neho mesto odkúpilo Podstatné vývojové fázy: Mestská záhrada bola miestom, kde sa zabávali väčšinou prostí ľudia, mala asi lokálny význam, pravdepodobne preto nie je zachytená na toľkých historických fotografiách a pohľadniciach ako napr. Levočské kúpele (a tiež preto, lebo pri rozmachu fotografie už jej význam upadal). Samotné kúpele vtedy pozostávali z drevených kabín s vaňami, do ktorých sa napúšťala teplá voda. V 60. rokoch sa tam podávalo jedlo, pivo, víno, káva. V r. 1871 si budovu v mestskej záhrade prenajal strelecký spolok, ktorý mal v susedstve strelnicu a v r. 1872 dal pri nej postaviť kolkáreň. Asi v tom čase bola postavená plaváreň s letnou prevádzkou. Prevádzkoval ju Karol Lavička, ktorý si ju prenajímal od Objekt občerstvenia, pohľad južný - 75 -
mesta. V r. 1880-1881 dalo mesto postaviť nový modernejší kúpeľný dom podľa plánov Antona Müllera. V tomto období bola mestská záhrada veľmi obľúbeným miestom ľudových zábav a slávností streleckého spolku, okrem kúpeľného domu a kolkárne tam bolo ihrisko, plaváreň, dva tenisové dvorce (vybudované v apríli 1899), v zime klzisko (korčuliarsky spolok založila v r. 1878 Eugénia Halásová). Pri mestskej záhrade stála údajne stará lipa, podľa tradície zasadená v r. 1525. Začiatkom 20. storočia začala záhrada upadať kvôli mestskej píle v susedstve a možno aj kvôli popularite Levočských kúpeľov zriadených koncom 19. storočia. Avšak prevádzka záhrady pokračovala aj naďalej, napr. v r. 1911 vojaci od základov opravili plaváreň. V r. 1943 sa začalo s výstavbou nového letného kúpaliska, ktoré začalo prevádzku v r. 1949, avšak ešte nebolo úplne dokončené (napr. prezliekacie kabínky boli postavené až v r. 1964). V 60. rokoch boli opravené spustnuté tenisové kurty. Z mestskej záhrady sa postupne stal rekreačný a športový areál, okrem kúpaliska a tenisových kurtov bolo v severnej časti aj ihrisko. Kúpalisko (parc. č. 3102/1), bolo asanované začiatkom 21. stor., ihrisko sa využíva len sporadicky, intenzívne využívaný je areál tenisových kurtov (parc. č. 3104 a 8002/3). Podľa historickej katastrálnej mapy z r. 1869 reambulovanej v r. 1935 sa zdá, že najstaršou a jedinou dodnes stojacou budovou pôvodnej mestskej záhrady je objekt s občerstvením (pohostinstvo) na južnej strane dnešných kurtov. Adresa objektu: Potočná ulica, súp. č. 726, Levoča parc. č.: 3103 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 1 GPS: 49 1 58.07 N 20 34 56.55 E Objekt je jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom, zastrešený sedlovou strechou s keramickou škridlovou krytinou, v štítoch sú dvojice kruhových vetracích okienok s plastickými šambránami. Na hlavnej južnej strane bola murovaná predsieň (rizalit) so sedlovou strechou so slepým kruhovým okienkom v štíte. Celú južnú fasádu prekrýva nižšia drevená prístavba s plytkou pultovou strechou, rozširujúca vnútorný priestor, kvôli - 76 -
ktorému sú v celej bývalej južnej fasáde vybúrané priechodové otvory. Severná fasáda je tiež úplne prestavaná, členená je 4 novodobými pravouhlými oknami. Pamiatková hodnota: Hodnota urbanistická, historická. Odporučanie: Jediný zachovaný objekt je už značne prestavaný, po zvážení je možné ho zaradiť zoznamu pamätihodností mesta. ZDROJE: 1. CHALUPECKÝ, I.: Dejiny Levoče 2, Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice, 1975 2. Katastrálna mapa Levoče z roku 1869, reambulovaná v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava, Sp. 123 3. Parcelný protokol z roku 1869 ku Katastrálnej mape Levoče z roku 1869, aktualizovaný v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava Objekt občerstvenia, pohľad východný - 77 -
1.5. Hospodársky dvor pri Levočskom potoku (Bulgaria) Lokalita: severozápadne od mestskej pamiatkovej rezervácie Levoča, v blízkosti Levočského potoka súp. č.: 775 (kúria), 774 (hospodárska časť) parc. č.: 3086 (kúria), 3088 (hospodárska časť) vlastník: kúria a hospodárska časť sú rozdelené medzi dvoch súkromných vlastníkov GPS: 49 1 49.77 N 20 35 8.34 E Založenie, iniciátor: Na pozemku pod mestom, medzi Levočským a Krupným (alebo Mlynským) potokom je rozsiahly hospodársky dvor zaznačený už na historickej vojenskej mape z r. 1769, avšak v tejto lokalite môže mať Hospodársky dvor pohľad západný podstatne dlhšiu tradíciu. Už v tej dobe tam už stáli murované objekty. Dnešné stavby na základe vonkajšej vizuálnej obhliadky pochádzajú približne z 2. štvrtiny 19. storočia. Podstatné vývojové fázy: V r. 1869 (č.d. 77, parcela domu č. 1358, parcely pozemku 1357 a 1359) bol majiteľom Karol Fuchs, patrila mu trojuholníková parcela medzi Levočským a Mlynským potokom. Zástavba je podobná dnešnému stavu, ohraničovala vnútrodvorový priestor prístupný z východnej strany, na južnej a západnej strane bol hlavný murovaný objekt (? so správcovským bytom kúriou) s pôdorysným tvarom L, na severnej strane murovaný (hospodársky) objekt obdĺžnikového pôdorysu, severozápadne od zástav- - 78 -
Pozemok hospodárskeho dvora v r. 1869 výrez z historickej katastrálnej mapy z r. 1869, reambulovanej v r. 1935 Pozn.: Na spomínanej katastrálnej mape z r. 1869 sú v susedstve hospodárskeho dvora zaznačené 2 murované objekty mlynov, južný na parcele č. 1355 patril mestu Levoča, západný na parcele č. 1360 patril Jánovi Jančákovi (Johann Jancsak). by drevený objekt (stodola). Južná fasáda hlavného objektu s rizalitom bola orientovaná do okrasnej záhrady v južnej časti parcely. Objektová skladba: 1. hlavný objekt 2. hospodársky objekt 3. stodola - 79 -
Hlavný objekt, pohľad z juhovýchodu Opis objektov: Hlavný objekt tvorí 1-podlažná 2-krídlová stavba s pôdorysom v tvare L zastrešená sedlovou strechou s valbami a šablónovou (eternitovou) krytinou. Hlavné južné krídlo má na južnej fasáde orientovanej do bývalej záhrady plytký rizalit s 3-osovou arkádou s centrálnym vstupom a bočnými oknami. Západná strana fasády má väčšie pravouhlé drevené 2-krídlové 6-tabuľkové okná (obytné priestory?), vo východnej zúženej hospodárskej časti sú ležaté sypancové okná. Fasáda je ukončená profilovanou korunnou rímsou, otvory majú plastické šambrány. Krátke západné hospodárske krídlo končí podjazdom vedúcim k drevenej stodole. Hospodársky objekt je 2-podlažný Hospodársky objekt, pohľad severný - 80 -
Stodola, pohľad severovýchodný s obdĺžnikovým pôdorysom zastrešený sedlovou strechou s valbami a keramickou škridlovou krytinou. Horné podlažie je nízke hospodárske so sypancovými oknami (niekde vybúranými) alebo s prevetrávacími otvormi s prestriedaných tehál. Stodolu tvorí tradične riešený 1-podažný objekt s pôdorysom v tvare L s drevenou zrubovou konštrukciou kombinovanou s murovanou a trámovou konštrukciou obitou doskami. Strecha je sedlová s drevenými debnenými štítmi so šablónovou (eternitovou) krytinou. Pamiatková hodnota: Hodnota urbanistická, architektonická, historická. Odporučanie: Súbor má zachovanú historickú zástavbu parcely, zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu je možné zvážiť po posúdení zachovaných hodnôt v interiéri. Na základe jeho historických hodnôt v rámci Levoče odporúčame jeho zaradenie do zoznamu pamätihodností mesta. ZDROJE: 1. CHALUPECKÝ, I.: Dejiny Levoče 2, Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice, 1975 2. JANKÓ, A., PORUBSKÁ B.: Vojenské mapovanie na Slovensku 1769 1883, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2010 3. Katastrálna mapa Levoče z roku 1869, reambulovaná v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava, Sp. 123 4. Parcelný protokol z roku 1869 ku Katastrálnej mape Levoče z roku 1869, aktualizovaný v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava - 81 -
Lokalita popisom: železničná stanica je situovaná v južnej časti mesta mimo hraníc Mestskej pamiatkovej rezervácie Levoča, v blízkosti autobusovej stanice Datovanie: Založenie, iniciátor, autor: Prvými iniciátormi stavby železničného pripojenia na Košicko Bohumínsku trať cez stanicu v Spišskej Novej Vsi boli generál Juraj Klapka a Michal Jánoska, ktorí získali súhlas na prípravu trate v r. 1889. Ich zámerom bolo viesť železnicu cez Levoču až po kúpele Peklo (Levočské kúpele) a neskôr až do Lipian, preto bolo v prvotných plánoch situovanie stanice ďalej mimo mesta. Tieto plány sa z finančných dôvodov 1.6. Areál železničnej stanice Staničná budova, pohľad od koľajiska na juhozápadnú fasádu nerealizovali a ich konfesiu odkúpil Ing. Gabriel Bakoš. Súbežne s týmito plánmi sa uvažovalo o vedení trate cez Ruskinovce a Ľubicu do Kežmarku, to však tiež zostalo bez úspechu (rovnako aj neskoršie snahy o napojenie na tatranské železnice medzi rokmi 1911 a 1918). V r. 1890 získali z poverenia mesta konfesiu Artúr Probstner, Leopold Spitz a Koloman Szőney, získali sa ďalšie finančné prostriedky a firma Ing. Zielinsski a Sármczey vyhotovila detailné plány s vytýčením trate so stanicou bližšie k mestu. 24. októbra 1891 bola založená akciová spoločnosť Vicinálnej železnice Levočskej doliny, realizovaním stavby bola poverená firma Hermann Jaussner a Július Auspitz z rakúskeho Grazu, - 82 -
Staničná budova, detail rezbársky dekorovanej konštrukcie prestrešenia nástupiska vrchným vedením stavby Ing. Ľudovít Tollnay. Stavba sa realizovala od 1.novebmra 1891 do konca októbra 1892, 7.novembra 1892 bola slávnostne otvorená 1. Podstatné vývojové fázy: - koniec októbra 1893 zavedenie elektrického osvetlenia železničnej stanice, prípojka viedla z rafinérie - v r. 1911 prestavba železničnej stanice, oddelenie čakárne od jedálne - v 40. rokoch 20.stor. bola trať vo vlastníctve úč. spoločnosti Miestna železnica v údolí Levoče a pod správou Československých štátnych železníc - 1972-1974 rozšírenie 2 Účel stavieb, objektov: Dopravný Popis areálu: Areál železničnej stanice koncovej pozostáva z viacerých objektov, Objekt skladu, pohľad od koľajiska na juhozápadnú fasádu - 83 -
z ktorých má pamiatkovú hodnotu murovaná výpravná budova a drevený skladový objekt situovaný severozápadne od nej, ktorý je zaznačený už v r. 1935 na reambulovanej historickej mape z r. 1869. Koľajisko je situované juhozápadne od staničnej budovy a skladu. Objektová skladba: 1. železničná stanica s príslušenstvom budova výpravná 2. sklad 3. koľajisko Popis objektov: 1. Budova výpravná súp. č.: 948 parc. č.: 2235 vlastník: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, list vlastníctva č. 1820 GPS: 49 1 3.52 N 20 35 19.72 E Objekt je dvojpodlažný s pozdĺžnym obdĺžnikovým pôdorysom so stredným rizalitom na severovýchodnej strane. Zastrešený je sedlovou strechou s hrebeňom v pozdĺžnej osi, ktorú priečne križuje sedlová strecha rizalitu prechádzajúca do trojuholníkového štítu na strane nástupiska. Zo strechy vystupujú pôvodné režné tehlové komíny. V štítových ukončeniach strechy sú malé kruhové vetracie okná. Strešná krytina je šablónová (eternitová), nástupisko je prestrešené nad úrovňou 1. nadzemného podlažia pultovou strechou s plechovou krytinou. Pôvodne mala staničná budova architektonické stvárnenie fasád typické pre tento typ objektov stavaných koncom 19. a začiatkom 20. storočia nárožné kvádrovanie, šambrány s klenákmi, korunné rímsy, 4-krídlové 6-tabuľkové okná. Dnes je tvaroslovie fasád zredukované, objekt má brizolitovú omietku, mladšie výplne otvorov, zachovaná zostala rezbársky dekorovaná drevená konštrukcia prestrešenia nástupiska a strešných trámov vystupujúcich pred fasády. 2. Skladový objekt súp. č.: 2867 parc. č.: 2237/1 vlastník: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, list vlastníctva č. 1820 GPS: 49 1 4.48 N 20 35 16.66 E Objekt tvorí jednoduchá drevená 1-podlažná stavba s pozdĺžnym obdĺžnikovým pôdorysom zastrešená sedlovou strechou s hrebeňom - 84 -
v pozdĺžnej osi so šablónovou krytinou. Zo strany koľajiska má objekt pozdĺž celej fasády betónovú rampu a tri široké dverné otvory prestriedané oknami. Obvodový plášť objektu je drevený doskový so zvislým kladením, jediným dekoratívnym prvkom stavby sú rezbársky opracované trámy strešnej konštrukcie. Pamiatková hodnota: Hodnota urbanistická, architektonická, historická. Odporučanie: V r. 2008 sa uvažovalo o zápise výpravnej budovy do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Staničnú budovu odporúčame zaradiť do zoznamu pamätihodností mesta ako doklad vývoja železničnej dopravy v regióne. ZDROJE: 1. CHALUPECKÝ, Ivan: Dejiny Levoče 2, Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice, 1975 2. Terénna dokumentačná karta Železničná stanica, KPÚ Prešov, Ing. Peter ODLER, 2008 3. Otisk katastrálnej mapy z pôvodného merania v r. 1869, vyhotovenej metódou merníckeho stola, reambulovanej v r. 1934-35, KÚ, Levoča 4. JANKÓ, A., PORUBSKÁ B.: Vojenské mapovanie na Slovensku 1769 1883, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2010 Objekt skladu detail rezbársky dekorovanej trámovej konštrukcie - 85 -
Adresa: Pri likérke 59, Levoča Lokalita popisom: areál píly je situovaný v južnej časti mesta pri železničnej trati, v tzv. priemyselnej zóne, južne od areálu Likérky Datovanie: Založenie, iniciátor, autor: V r. 1921-1923 postavenie novej parnej píly Spišskou drevárskou úč. spoločnosťou (dovtedy mesto prevádzkovalo jednu pílu severozápadne od mesta pri ceste do Levočskej Doliny, tú si Spišská drevárska úč. spoločnosť prenajala od r. 1921). Podstatné vývojové fázy: (počas celej doby prevádzky píly 1.7. Areál píly sa striedali obdobia prosperity a krízy, ktoré mali vplyv na výrobu a zamestnanosť a s tým súvisiace časté štrajky robotníkov) - 1930 pre nerentabilitu likvidácia spoločnosti a odpredaj skladových a strojových zariadení Krajinskej drevoobrábacej úč. spoločnosti, ktorá bola členom drevárskeho koncernu Offa. Spoločnosť poskytla robotníkom 13 bytov a 3 nocľahárne pre 34 osôb. - v r. 1930-1934 viacnásobné zastavenie výroby z dôvodu hospodárskej krízy - po oslobodení v r. 1945 správu píly Offa prevzal dočasný národný výbor zastúpený správcom Euge- Areál píly, pohľad zo západu vľavo pílnica, v strede vpredu triediaca hala, vzadu administratívny objekt, vpravo objekt kapovacej píly - 86 -
Situačná mapa objektov areálu píly - 87 -
nom Rothom, píla bola po vojne opäť uvedená do prevádzky, stala sa súčasťou n.p. Tatranské píly - 50. roky 20. stor. reorganizácia píly, stala sa závodom n.p. (š.p.) Piloimpregna - v r. 1992 pílu privatizovala piliarska firma Pilvud, s.r.o., Spišská Nová Ves - po r. 2001 vlastníkom píly až dodnes sa stala spoločnosť PRO POPULO, a.s. Poprad, Nám. Sv. Egídia 78, Poprad, list vlastníctva č. 6404 Účel stavieb, objektov: Drevospracujúci, obytný Popis areálu: Areál píly pozostáva z viacerých objektov a plôch výrobnej prevádzky a troch obytných domov mimo prevádzkového areálu. K pôvodným alebo starším objektom prevádzky patrí hlavná administratívna budova, pred ktorou na západnej strane sú dve rozmerné haly pílnica a triediaca hala. Tieto sú zaznačené už v r. 1935 na reambulovanej historickej mape z r. 1869 (na severnej strane areálu stál ešte objekt vrátnice, dnes neexistujúci). V areáli je viacero ďalších mladších objektov, medzi nimi objekt kapovacej píly so strojným vybavením z r. 1950. Na rozľahlej ploche v severnej časti areálu je situovaná triediaca linka. Obytné objekty (stojace tiež už pred rokom 1935) sú situované na samostatných parcelách západne od výrobného areálu, patria súkromným vlastníkom (listy vlastníctva č. 6427, 1977, 2378). Objektová skladba: 1. Administratívna budova 2. Pílnica 3. Triediaca hala 4. Objekt kapovacej píly 5. Drevený zrubový bytový dom 6a. Drevený zrubový dom I. 6b. Drevený zrubový dom II. Popis objektov: 1. Administratívna budova súp. č.: 962 parc. č.: 2163 GPS: 49 0 47.36 N 20 35 35.34 E Administratívna budova je kamenná murovaná omietnutá 2-podlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom zastrešená sedlovou strechou s valbami. Približne v strednej časti podkrovia v úrovni 3. nadzemného podlažia je vytvorený obytný priestor ukončený zvýšenou man- - 88 -
Areál píly, pohľad z východu na obytné objekty zardovou strechou orientovanou priečne na pozdĺžnu os objektu. Na hlavnej juhozápadnej fasáde manzardová strecha ukončuje stredný rizalit zvýraznený v úrovni 2. podlažia otvorenou trojitou lomenou arkádou s tehlovou šambránou, do ktorej vyúsťuje vnútorné travertínové schodisko. Fasády majú kamenný sokel a pravouhlé otvory, niektoré novodobo upravené. Na prízemí objektu sa nachádza jedáleň s výdajňou, sociálne priestory a sušiareň, na poschodí sú priestory administratívy a vedenia píly. 2. Pílnica súp. č.: 2182 parc. č.: 2168 GPS: 49 0 48.51 N 20 35 32.78 E Pílnica je prízemná, čiastočne podpivničená halová stavba, v západnej časti s drevenou rámovou nosnou konštrukciou s doskovým plášťom, vo východnej časti murovaná omietnutá. Prestrešená je kombinovanou veľkorozponovou strechou segmentových tvarov s plechovou pásovou krytinou. V interiéri pílnice je sústava koľajníc a štyri rámové píly gátre, v podzemnom zníženom podlaží sú hnacie zariadenia gátrov, ventilátor, studňa a potrubia na odsávanie pilín. V murovanej časti objektu sú priestory dielní a brusiarní, kotolňa a garáže. Pred západnou fasádou je postavený cca 20 m vysoký tehlový murovaný komín s kruhovým prierezom a hranolovou základňou prepojený podzemným dymovom s podpecím kotolne. - 89 -
3. Triediaca hala súp. č.: 2179 parc. č.: 2164 GPS: 49 0 46.94 N 20 35 33.38 E Triediaca hala je 1-podlažná halová stavba s drevenou rámovou nosnou konštrukciou s doskovým plášťom a dreveným väznicovým krovom plytkej sedlovej strechy opláštenej plechovou pásovou krytinou. V interiéri je sústava úzkorozchodných koľajísk, na západnej strane vlaková vlečka umožňujúca napojenie na cez miestu trať na hlavnú trať v Spišskej Novej vsi. 4. Objekt kapovacej píly súp. č.: bez súp. č. parc. č.: 2166/1 GPS: 49 0 45.04 N 20 35 35.57 E Objekt je 1-podlažný 1-priestorový halový s drevenou rámovou nosnou konštrukciou s doskovým plášťom zastrešený plytkou sedlovou strechou s plechovou pásovou krytinou. V interiéri je dvojica koľajísk a kapovacia píla. Pred severozápadným otvoreným vstupom je umiestnený portálový žeriav. 5. Drevený zrubový bytový dom súp. č.: 966, č. bytov 3, 5, 6, 7, 7, 8, 9, 13 parc. č.: 2182 GPS: 49 0 51.44 N 20 35 23.92 E Bytový dom je 1-podlažný pozdĺžny objekt obdĺžnikového pôdorysu, je 2-traktový so 6 aditívne radenými bytmi v každom trakte (spolu 12 bytov) prístupnými vlastnými vstupmi z východnej a západnej strany. Objekt má drevenú zrubovú konštrukciu na kamennej podmurovke, zvonka priznanú, zvnútra omietnutú, zastrešený je sedlovou strechou s podlomenicami na kratších stranách a plechovou pásovou krytinou. Každý byt je 3-priestorový so stredným vstupným priestorom (priklet, kuchyňa), s izbou na jednej strane a komorou na druhej strane. 6a. Drevený zrubový dom I. súp. č.: 965 parc. č.: 2177 GPS: 49 0 49.45 N 20 35 24.97 E 6b. Drevený zrubový dom II. súp. č.: 964 parc. č.: 2179 GPS: 49 0 49.82 N 20 35 26.41 E - 90 -
Domy sú identicky riešené, sú 1-podlažné s pôdorysom v tvare L, s drevenou zrubovou konštrukciou na kamennej podmurovke, zvonka priznanou, zvnútra omietnutou, zastrešené sú sedlovými strechami s podlomenicami s keramickou škridlovou krytinou. Zo striech vystupujú pôvodné tehlové režné komíny, podstrešia sú presvetlené trojuholníkovými vikiermi. Pamiatková hodnota: Hodnota urbanistická, architektonická, historická. ZDROJE: 1. CHALUPECKÝ, Ivan: Dejiny Levoče 2, Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice, 1975 2. Terénna dokumentačná karta Areál píly, KPÚ Prešov, Ing. Peter ODLER, 2008 3. Otisk katastrálnej mapy z pôvodného merania v r. 1869, vyhotovenej metódou merníckeho stola, reambulovanej v r. 1934-35, KÚ, Levoča Odporučanie: Areál píly bol v r. 2008 vytipovaný na zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu, do doby zápisu odporúčame areál zaradiť do zoznamu pamätihodností mesta. - 91 -
Adresa: Slavkovská 4, Levoča súp. č.: 855 parc. č.: 2717 vlastník: Liehovar Leopoldov, a.s. Trnavská cesta, Leopoldov, list vlastníctva č. 6672 GPS: 49 1 14.32 N 20 34 50.21 E Lokalita popisom: areál pálenice je situovaný v juhozápadnej časti mesta pri Levočskom potoku, mimo Mestskej pamiatkovej rezervácie Levoča Datovanie: V r. 1900 Podstatné vývojové fázy: 1.8. Areál pálenice - V r. 1919 rozšírenie - V r. 1950 výstavba dvojbytovky - V r. 1969 zmena časti technológie - V r. 1980 plynofikácia - V r. 2005 vyvezenie technického a technologického zariadenia Popis areálu: Areál pálenice je situovaný na bývalom predmestí Levoče, na mieste, kde sa podľa historickej katastrálnej mapy z r. 1869 vlievalo rameno Mlynského potoka (posilnené Končistým potokom Schnellen Brunn) do Levočského potoka. Na spomínanej mape je na mieste dnešnej pálenice zaznačený murovaný ob- Areál pálenice, pohľad z juhovýchodu od Levočského potoka - 92 -
Situácia v oblasti pred výstavbou pálenice výrez z historickej katastrálnej mapy z r. 1869, reambulovanej v r. 1935, kedy je už objekt pálenice zakreslený červenou linkou na parcele č. 1189 Vstup do areálu pálenice zo západnej strany - 93 -
Drevené kvasné veľkokapacitné tanky v prístrešku na severnej strane areálu Bytový dom na juhozápadnej strane areálu - 94 -
jekt s mlynským kolesom. Dnešnú zástavbu na nepravidelnej parcele tvorí viacero objektov murovaný hlavný objekt pálenice na východnej strane, otvorený halový kovový prístrešok s drevenými kvasnými veľkokapacitnými tankami na severnej strane, súbor polootvorených skladových prístreškov na západnej strane a bytový objekt na juhozápadnom okraji pozemku pálenice. Hlavný vstup do areálu je situovaný zo západnej strany, pri ňom bola umiestnená nákladná váha. Pamiatková hodnota: Hodnota urbanistická, historická. Odporučanie: V r. 2008 sa uvažovalo o zápise areálu do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Napriek tomu, že areál nemá výnimočné architektonické hodnoty, patrí spolu s areálom píly a železnice k posledným predstaviteľom industriálnych objektov z obdobia prelomu 19. a 20. storočia v Levoči. Objekt pálenice odporúčame zachovať s možnosťou adaptácie na iný účel. ZDROJE: 1. CHALUPECKÝ, Ivan: Dejiny Levoče 2, Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice, 1975 2. Terénna dokumentačná karta Pálenica, KPÚ Prešov, Ing. Peter ODLER, 2008 3. Otisk katastrálnej mapy z pôvodného merania v r. 1869, vyhotovenej metódou merníckeho stola, reambulovanej v r. 1934-35, KÚ, Levoča 4. Katastrálna mapa Levoče z roku 1869, reambulovaná v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava, Sp. 123 5. Parcelný protokol z roku 1869 ku Katastrálnej mape Levoče z roku 1869, aktualizovaný v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava - 95 -
1.9. Kaplnky a prícestný kríž na Mariánskej hore Mariánska hora je jedným z najvýznamnejších miest charakterizujúcich historickú Levoču, je pútnym miestom už od nepamäti, údajne tu stál sakrálny objekt už pred vpádom Tatárov. Mariánska hora (Marienberg) býva stotožňovaná s Olivovou horou (Oelberg, Oehlberg), na niektorých historických vojenských mapách je týmto názvom označený vrch východne od Mariánskej hory. Histórii Mariánskej hory boli venované samostatné práce (pozri napr. zdroje nižšie). Z hľadiska ochrany pamiatkového fondu je pozornosť osobitne venovaná bazilike Navštívenia Panny Pohľad na Mariánsku horu z juhovýchodu Márie, súboru kaplniek so stromovou alejou popri ceste vedúcej na Mariánsku horu z Levoče a pamätnému miestu, na ktorom slúžil svätú omšu pápež Ján Pavol II. v r. 1995, ktoré sú pod názvom Kostol s areálom zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 3057/1-8. Ako hnuteľná národná kultúrna pamiatka je evidovaná socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá stojí pred západným vstupom do baziliky. Okrem týchto objektov sa na Mariánskej hore nachádzajú novšie objekty pútnický dom juhovýchodne od baziliky, vonkajší oltár juhozápadne od baziliky a rôzne technické - 96 -
Západná fasáda baziliky Navštívenia Panny Márie so sochou sv. Jána Nepomuckého 1. Gréckokatolícka kaplnka Lokalita: Kaplnka je situovaná na Mariánskej hore, na zatrávnenej ploche severne od baziliky Navštívenia Panny Márie. súp. č.: 1119 parc. č.: 8050 vlastník: Rímskokatolícka cirkev farnosť Levoča, Námestie Majstra Pavla 52, Levoča, list vlastníctva č. 1979 GPS: 49 2 37.38 N 20 35 51.70 E a objekty a sociálne zariadenia. Zo starších objektov s pamiatkovými hodnotami treba spomenúť dve kaplnky gréckokatolícku a Mariánsku, a tiež prícestný kríž v stromovej aleji južne od baziliky. Datovanie: Založenie, iniciátor: V r. 1842-1858 stavba kaplnky trvala kvôli rôznym nepriaznivým okolnostiam 16 rokov, vysvätená bola 2.júla 1858, vysvätil ju zo zvolením gr. kat. biskupa arcidekan Jozef Hodobay, farár v Toryskách. Iniciátorom stavby bol Jozef Dulovič, ktorý bol v r. 1840 1859 rím. kat. farárom v Levoči. Stromová aleja pri ceste na Mariánsku horu z juhu od Levoče - 97 -
Kaplnka pri ceste na Mariánsku horu vo vrchole. Pred drevenou stenou je nižšie situované sedlové prestrešenie vstupu takisto s otvorenou drevenou trámovou konštrukciou. Drevené prvky kaplnky sú rezbársky dekorované. Popis objektu: Jednopodlažný jednopriestorový omietnutý objekt zastrešený sedlovou strechou s valbami nad polygonálnym záverom s plechovou pásovou krytinou. Interiér tvorí svätyňa s oltárnou menzou so sochou Ružencovej Panny Márie, priestor je bez stropu, ukončený dreveným podhľadom strešnej konštrukcie. Hlavná fasáda je orientovaná na juh k bazilike Navštívenia Panny Márie, tvorí ju pravouhlá drevená stena s trámovou konštrukciu prekrývajúca štít strechy kaplnky. Stena je ukončená sedlovou strechou, z ktorej centrálne vystupuje zvonová vežička s dekoratívnym kovovým krížom Pôvodný stav: Je pravdepodobné, že súčasný architektonický výraz kaplnky zodpovedá pôvodnému stavu. Na historickej katastrálnej mape z r. 1869 je kaplnka zaznačená ako drevostavba, vtedajšie číslo parcely kaplnky bolo 1611. Pamiatková hodnota: Hodnota urbanistická, architektonická, umelecko-remeselná, historická. Gréckokatolícka kaplnka, pohľad z juhozápadu - 98 -
Mariánska kaplnka, historická fotografia zo začiatku 20. storočia Odporučanie: Na základe pamiatkových hodnôt kaplnky je vhodné zvážiť možnosť jej zápisu do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. 2. Mariánska kaplnka nad prameňom Lokalita: Kaplnka je situovaná severovýchodne od baziliky Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore, v lese pod cestou, s prístupom od parkovacej plochy. GPS: 49 2 43.76 N 20 36 9.19 E Mariánska kaplnka, dnešný stav, pohľad z juhozápadu Datovanie: Založenie, iniciátor: V r. 1901 z milodarov zo Slovenska a Ameriky, v dobe, keď sa pripravovala výstavba novej baziliky Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore, keď bol levočským farárom Celestín Kompanik. Podľa historickej vojenskej mapy z r. 1876 stála už v tom roku nad prameňom kaplnka, o ktorej však nič bližšie nevieme. Podstatné vývojové fázy: Kaplnka si pomerne často vyžadovala opravy (na rýchle zhoršova- - 99 -
Mariánska kaplnka, pohľad z východu nie jej stavebno-technického stavu mohlo mať vplyv jej situovanie v prudkom svahu nad prameňom v lese), zlý stav spomína aj Rudolf Jurik v r. 1948. V r. 1993 prebehla ostatná obnova. Počas niektorej z obnov (alebo postupne) bola oproti pôvodnému stavu značne zredukovaná architektonická výzdoba kaplnky. Popis objektu: Kaplnka je drobná 2-podlažná 1-priestorová novogotická stavba štvorcového pôdorysu s nárožnými odstupňovanými opornými piliermi zastrešená ihlancovou strechou s trojuholníkovými štítmi na každej strane. Strecha má plechovú pásovú krytinu a vo vrchole kamennú krížovú kyticu s kovovým krížom. Na všetkých fasádach sú v štítoch v odsadených kruhových plochách nástenné maľby s výjavmi zo života Panny Márie, na zadnej strane smerom k svahu je zobrazený archanjel Michal. Hlavná fasáda kaplnky je orientovaná k lesnému chodníčku, je dvojúrovňová, v spodnej úrovni je polkruhovo zaklenutý vstupný otvor s drevenými dverami, za ktorými vyviera prameň, zachytený Vyvedenie prameňa pred Mariánskou kaplnkou - 100 -
podzemným potrubím a vyvedený k chodníku pod kaplnkou. Nad vstupom je lomený otvor s dvojkrídlovou dekoratívnou mrežou, rovnaký otvor je na bočnej strane orientovanej k prístupu od baziliky, ten je však vstupný a sprístupňuje interiér kaplnky. Na opačnej fasáde je menšie slepé lomené okno, na zadnej strane smerom k svahu okno nie je. V interiéri sú oproti lomeným otvorom lomené výklenky so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie (darovanou prešovskými pútnikmi v r. 1957) a rôznymi votívnymi predmetmi. Pred vstupom do kaplnky je vztýčený jednoduchý drevený trámový kríž s plechovou oblúkovou strieškou z r. 1947 s rytým nápisom Magura na znak pokánia. Pamiatková hodnota: Hodnota architektonická, umelecko-historická, krajinárska. Odporučanie: Na základe pamiatkových hodnôt kaplnky je vhodné zvážiť možnosť je zápisu do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. 3. Prícestný kríž Lokalita: Južne od baziliky v stromovej aleji popri ceste vedúcej na Mariánsku horu z Levoče, v rámci ktorej je situovaný aj súbor kaplniek (národná kultúrna pamiatka). Pôvodný stav: Pôvodne bola kaplnka bohatšie dekorovaná, štíty mali plastické oblúčkové lemovanie a krížové kytice vo vrchole, nárožné piliere mali kvádrované sokle a boli ukončené trojuholníkovými štítmi, za ktorými boli v úžľabí strechy štvorhranné vežičky s lomenými výklenkami a cimburím, fasády mali dvojfarebný kontrastný pásový náter. Prícestný kríž v stromovej aleji - 101 -
GPS: 49 2 27.63 N 20 35 52.29 E Datovanie: Posl. tretina 19. stor. kríž je zaznačený už na historickej katastrálnej mape z r. 1869 a na vojenskej mape z r. 1876. Na starších vojenských mapách kríž zaznačený nie je, iba kaplnky pozdĺž cesty. Kríž pri ceste však môže mať podstatne dlhšiu tradíciu. Popis objektu: Drevený trámový kríž s kovovým korpusom Krista, nad ktorým je pripevnená kovová tabuľka v tvare zvitku s nápisom INRI. Pod nohami Ukrižovaného je obraz Panny Márie maľovaný na plech. Zhora je kríž chránený plechovou pásovou poloblúkovou strieškou s obvodovou plechovou čipkou. Kríž má drevenú laťkovú ohrádku na štvorcovom pôdoryse. Stavebno-technický stav kríža je dobrý, plechový obraz Panny Márie je prehrdzavený. ZDROJE: 1. JURIK, Rudolf: Mariánska hora v Levoči, R.k. farský úrad v Levoči, 1948 2. DLUGOŠ, František: Dejiny Mariánskej hory v Levoči, Polypress, s.r.o., Levoča, 2000 3. JANKÓ, A., PORUBSKÁ B.: Vojenské mapovanie na Slovensku 1769 1883, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2010 4. Katastrálna mapa Levoče z roku 1869, reambulovaná v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava, Sp. 123 Pamiatková hodnota: Hodnota historická, umelecko-remeselná, dokumentačná, prenesená z hľadiska zachovávania tradície. - 102 -
1. Kaplnka Panny Márie 2. Kaplnka pri Starej kežmarskej ceste 3. Kríž prícestný pri Prešovskej ceste 4. Kríž prícestný pri Kežmarskej ceste (na Levočskú Dolinu) 5. Kríž prícestný pri Novoveskej ceste 6. Kríž prícestný pri Popradskej ceste 7. Kríž pamätný pri Popradskej ceste 1.10. Kaplnky a prícestné kríže 8. Kríž prícestný na Zlamanci 9. Kríž s korpusom pri býv. Nižnej bráne 10. Kríž pamätný pri železničnej trati pozn.: ďalšia kaplnka Panny Márie nad prameňom na Mariánskej hore je popísaná osobitne vyššie 1. Kaplnka Panny Márie Lokalita: východne od centra Kaplnka Panny Márie - 103 -
Projekt kaplnky Panny Márie z r. 1900 mesta (Mestskej pamiatkovej rezervácie), pri Starej hrhovskej ceste, dnešnej Štúrovej ulici Parcela č.: 1328 vlastník: Rímskokatolícka cirkev farnosť Levoča, Námestie Majstra Pavla 52, Levoča, list vlastníctva č. 1979 GPS: 49 1 18.86 N 20 35 52.66 E Datovanie: Založenie, iniciátor, autor: V r. 1900 kaplnku k úcte levočskej Panny Márie dali postaviť košickí r.k. veriaci pri príležitosti jubilejného výročia, plán kaplnky vyhotovil J. Mitro z Košíc (pozri obr. 1.2.). Procesie z Košíc patrili k najväčším, ktoré prichádzali na levočský odpust, podľa zápiskov - 104 -
Celestína Kompanika 3, ich chodil na Starú hrhovskú cestu osobne vítať levočský farár alebo kaplán. Pozemok na výstavbu kaplnky darovali Ján Vester a Samuel Čik 3. Podstatné vývojové fázy: Dnešná kaplnka nezodpovedá úplne plánu z r. 1900, je pravdepodobné, že niečo bolo pozmenené už pri výstavbe, niečo pri obnovách kaplnky za 111 rokov jej existencie. Oproti pôvodnému plánu boli pozmenené proporcie kaplnky, čo vyplynulo zo zväčšenia pôdorysných rozmerov objektu. Pravdepodobne vôbec neboli postavené oporné piliere polygonálneho záveru kaplnky. Popis objektu: Kaplnka je malá novogotická 1-podlažná 1-priestorová stavba s polygonálnym záverom. Zastrešená je sedlovou strechou so štítom na hlavnej fasáde a valbami nad záverovou časťou. Vo vrchole štítu je ukotvený kovový s kríž. Strešná krytina je nová plechová pásová. Hlavná juhozápadná fasáda je orientovaná k ceste (Stará hrhovská cesta, Štúrova ulica), je symetrická, po stranách s nárožnými 2-stupňovými opornými piliermi ukončenými trojuholníkovými štítikmi prenikajúcimi do pultových striešok (na pôvodnom projekte sú pulty bez štítov). V osi fasády je lomený profilovaný vstupný otvor s 2-krídlovou mrežovou bránou, z vnútornej strany oplechovanou. V tympanóne je na plechovom podklade upevnený korpus Krista. Nad vstupom v štíte je kruhové okno s obrazom archanjela Rafaela s pútnickou palicou ukazujúceho smerom, kadiaľ vedie cesta na Mariánsku horu. Obraz je maľovaný pravdepodobne na plechu, pod ním bolo na pôvodnom projekte navrhnuté kružbové okno v tvare 4-listu (či sa nachádza pod obrazom je možné zistiť po zvesení obrazu). Po stranách vstupného otvoru sú umiestnené staršie kamenné lavičky. Zostávajúce fasády kaplnky sú hladké omietnuté členené len soklom a profilovanou korunnou rímsou, na bočných múroch sú pravdepodobne zamurované okná, čo naznačujú parapetné rímsy vystupujúce z plochy fasád. Interiér kaplnky nie je prístupný. 2. Kaplnka pri Starej kežmarskej ceste Lokalita: juhovýchodne od mesta, mimo hraníc Mestskej pamiatkovej rezervácie, pri napojení Starej kežmarskej cesty na Popradskú cestu súp.č.: 883-105 -
Kaplnka pri Starej kežmarskej ceste Parcela č.: 2533 vlastník: súkromné vlastníctvo, list vlastníctva č. 3601 GPS: 49 1 9.64 N 20 34 46.63 E Popis objektu: Kaplnka je súčasťou zástavby rodinného domu, je vstavaná do hmoty objektu, na fasádach sa prejavujú len jej dve strany orientované k Starej kežmarskej ceste a Popradskej ceste, kde sú dva pravouhlé výklenky s mladšími obrazmi Božského srdca Ježišovho a Panny Márie s dieťaťom. Kaplnka mierne vystupuje z koruny fasády cez strechu objektu, kde má štvorcový profil, v korune je ukončená jednoduchou rímsou. Prekrytá je plytkou plechovou ihlanovou strieškou s dekoratívnym kovovým krížom vo vrchole Datovanie:? začiatok 20. storočia na historických mapách kaplnka zakreslená nie je, podľa katastrálnej mapy z r. 1869 stáli na tomto mieste drevené objekty približne v dnešnom pôdorysnom rozsahu Kríž prícestný pri Prešovskej ceste - 106 -
3. Kríž prícestný pri Prešovskej ceste Lokalita: východne od mesta, v extraviláne (lokalita Hajduk, Šajby), na severnej strane hlavnej cesty I./18, na vrchole kopca pri poľnej ceste Parcela č.: 7106/10 vlastník: SR Slovenská správa ciest Bratislava, Správa a údržba Poprad, list vlastníctva č. 1973 GPS: 49 1 51.58 N 20 36 34.16 E Datovanie: Asi 1. tretina 20. storočia 4. Kríž prícestný pri Kežmarskej ceste (smerom na Levočskú Dolinu) Lokalita: severozápadne od centra mesta (Mestskej pamiatkovej rezervácie), na severnej strane Kežmarskej cesty (predtým aj Novosandeckej cesty alebo Probstnerovej cesty) vedúcej do Levočskej Doliny a na Závadu Parcela č.: 3153, parcela nie je evidovaná na liste vlastníctva GPS: 49 1 52.04 N 20 35 12.84 E Popis objektu: Drevený trámový kríž s kovovým korpusom Krista, nad ktorým je pripevnená kovová tabuľka v tvare zvitku s nápisom INRI. Pod nohami Ukrižovaného je obraz Bolestnej Panny Márie maľovaný na plech. Zhora je kríž chránený plechovou pásovou poloblúkovou strieškou s obvodovou plechovou čipkou. Kríž má mladšiu kovovú ohrádku na štvorcovom pôdoryse. Kríž prícestný pri Kežmarskej ceste (na Levočskú Dolinu) - 107 -
Kríž prícestný pri Novoveskej ceste Popis objektu: Drevený trámový kríž s plechovým maľovaným korpusom Krista, nad ktorým je pripevnená plechová tabuľka s nápisom INRI. Pod nohami Ukrižovaného je obraz Panny Márie maľovaný na plech. Zhora je kríž chránený plechovou pásovou poloblúkovou strieškou s obvodovou plechovou čipkou. Kríž má mladšiu pletivovú ohrádku na štvorcovom pôdoryse. Datovanie: Asi posl. tretina 19. storočia (kríž je zaznačený na historickej vojenskej mape z r. 1876, na starších mapách nie je). 5. Kríž prícestný pri Novoveskej ceste Lokalita: južne od mesta, na západnej strane cesty do Spišskej Novej Vsi Parcela č.: 4658/1, v extraviláne GPS: 49 0 41.44 N 20 35 9.25 E Datovanie: Asi posl. tretina 19. storočia (kríž je zaznačený na historickej vojenskej mape z r. 1876, na starších mapách nie je). Popis objektu: Drevený trámový kríž s plechovým maľovaným korpusom Krista, nad ktorým je pripevnená šikmá tabuľka s nápisom INRI. Pod nohami Ukrižovaného je obraz Bolestnej Panny Márie maľovaný na plech. Zhora je kríž chránený plechovou pásovou poloblúkovou strieškou s obvodovou plechovou čipkou. 6. Kríž prícestný pri Popradskej ceste Lokalita: juhozápadne od mesta, - 108 -
na severozápadnej strane Popradskej cesty Parcela č.: 2431/2 vlastník: TROLIGA BUS, spol. s.r.o., Prešov, list vlastníctva č. 1438 GPS: 49 0 55.27 N 20 34 22.94 E Datovanie: Asi posl. tretina 19. storočia (kríž je zaznačený na historickej vojenskej mape z r. 1876, na starších mapách nie je). Popis objektu: Drevený trámový kríž s plechovým maľovaným korpusom Krista, nad ktorým je pripevnená plechová tabuľka s nápisom INRI. Pod nohami Ukrižovaného je obraz Bolestnej Panny Márie maľovaný na plech. Zhora je kríž chránený plechovou pásovou poloblúkovou strieškou s obvodovou plechovou čipkou. Kríž má mladšiu kovovú ohrádku na štvorcovom pôdoryse. 7. Kríž pamätný pri Popradskej ceste Lokalita: juhozápadne od mesta, na južnej strane Popradskej cesty, pri úseku starej cesty Parcela č.: 4417/1, v extraviláne GPS: 49 0 34.26 N 20 33 47.61 E Datovanie: Okolo r. 1942 Popis objektu: Žulový kríž s hranolovým podstavcom s rozšíreným soklom má kovový korpus Krista osadený na severnej strane smerom k Popradskej ceste, pravdepodobne Kríž prícestný pri Popradskej ceste - 109 -
Kríž pamätný pri Popradskej ceste 8. Kríž prícestný na Zlamanci Lokalita: juhozápadne od mesta, na severnej strane úseku starej Popradskej cesty, západne od motorestu v lokalite Zlamanec Parcela č.: 5558/1, v extraviláne GPS: 49 0 51.80 N 20 32 51.79 E Datovanie:? 2. polovica 20. storočia s mož- Kríž prícestný na Zlamanci bol pôvodne umiestnený na južnej strane smerom k bývalej ceste, kde je orientovaný aj rytý nápis na podstavci. Nápis má znenie: NA PAMIATKU MICHALA GIBALA 14. AUG. 1942 VO VOJNE PADNUTÉHO SYNA DALA POSTAVIŤ MATKA VD. ATŽBETA GIBALA ROD. SPENNER NECH ODPOČÍVA V RUSKEJ ZEMY V SV. POKOJI! POMODLITE SA ZAŇHO. - 110 -
ným použitím staršieho korpusu Krista Popis objektu: Nízky novší kovový kríž s korpusom Krista s hranolovým podstavcom s rozšíreným soklom osadený na kamennom (?) hranolovom bloku. Okolo kríža je mladšia dekoratívna kovová ohrádka na štvorcovom pôdoryse. 9. Kríž s korpusom v parku pri býv. Nižnej bráne Lokalita: na južnom konci historického jadra mesta, za hranicou Mestskej pamiatkovej rezervácie, v parku pri bývalej Nižnej bráne Parcela č.: 594/1 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 1 GPS: Kríž s korpusom pri býv. Nižnej bráne 49 1 16.36 N 20 35 0.67 E Datovanie: Založenie, iniciátor: V r. 1854 ako udáva nápis na podstavci kríža, bol postavený z milodarov za farára Jozefa Duloviča (levočský farár v r. 1840 1859). Popis objektu: Kríž je celokovový, konce ramien má rozšírené, kovový korpus Krista je maľovaný, nad hlavou Ukri- Pamätná tabuľka na kríži býv. Nižnej bráne - 111 -
Kríž pamätný pri železničnej trati žovaného na priečnom ramene je tabuľka s nápisom INRI. Kríž stojí na kamennom podstavci štvorcového profilu s rozšíreným soklom so skoseniami v spodnej časti, ktorý má na čelnej južnej strane plechovú tabuľku s nápisom: TENTO KRIŽ NA CHVALU BOŽIU ZA JOZEFA DULOVIČA LEVOČ SKEHO FARARA POSTAVENY BOL V.R. 1854 Z MILODAROV Okolo kríža je na štvorcovom základe mladšia kovová ohrádka s diagonálnymi pásovými prútmi a pletivom, ktorá má na zvislých prútoch pripevnené staršie dekoratívne špice. 10. Kríž pamätný pri železničnej trati Lokalita: v južnej časti mesta, na západnej strane železničnej trate v blízkosti severovýchodného cípu parcely areálu píly Parcela č.: 2229/1 vlastník: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, list vlastníctva č. 1820 GPS: 49 0 54.90 N 20 35 31.79 E Datovanie: Okolo r. 1915 dali postaviť zamestnanci železnice hrdinovi padlému za vlasť Popis objektu: Liatinový kríž s ramenami polygonálneho profilu s kovovým korpusom Krista je upevnený na kamennom podstavci s rozšíreným soklom. Orientovaný je východným smerom k železničnej trati. Na kamennom podstavci je v maďarčine nápis (orientovaný smerom na sever k železničnej stanici): - 112 -
AZ ITT NYUGVÓ 1914 1915 KI HŐS HONVÉDEK EMLÉKÉRE. KEGYELETE JELÉŰL EMELTE A VASUTI ÁLLOMÁSI SZEMÉLYZET ZDROJE: 1. CHALUPECKÝ, I.: Dejiny Levoče 2, Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice, 1975 2. JANKÓ, A., PORUBSKÁ B.: Vojenské mapovanie na Slovensku 1769 1883, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2010 3. DLUGOŠ, František: Dejiny Mariánskej hory v Levoči, Polypress, s.r.o., Levoča, 2000 4. Katastrálna mapa Levoče z roku 1869, reambulovaná v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava, Sp. 123 5. Parcelný protokol z roku 1869 ku Katastrálnej mape Levoče z roku 1869, aktualizovaný v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava - 113 -
Lokalita: východne od mesta, v extraviláne v lokalite Vinica, severne od Starej hrhovskej cesty Parcela č.: 8408 vlastník: Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR, Bratislava, list vlastníctva č. 3865 GPS: 49 1 10.37 N 20 36 15.44 E Datovanie: Založenie, iniciátor: Posledná tretina 19. storočia (?) na historickej katastrálnej mape z r. 1869 pozemok cintorína (vtedy parcela 2532) ešte nie je vyslovene 1.11. Židovský cintorín vedený ako cintorín, bol vo vlastníctve mesta Levoča. Časť pozemku (parcely 2533-2535) vlastnil Jakob Fridmann. Najstaršie čiastočne čitateľné macevy pochádzajú z konca 19. storočia. Popis cintorína: Cintorín je situovaný na svahovitom teréne zvažujúcom sa západným smerom. Ohradený je mladším betónovým plotom. Staršia časť cintorína je na severnej strane, od mladšej južnej (asi z 2. štvrtiny 20. storočia) ju delí ruina kamenného Pohľad na cintorín z juhozápadu, vpredu vpravo novšia časť cintorína, vzadu staršia časť - 114 -
Staršia časť cintorína, vpredu vpravo ruina cintorínskeho múru Havarijný stav náhrobníkov v starej časti cintorína Havarijný stav náhrobníkov v starej časti cintorína - 115 -
múru. Staršiu časť cintorína po obvode zo západnej a severnej strany lemujú stromy. Macevy sú orientované na východ, majú rôzne tvarové a materiálové riešenie. Najstaršie sú zväčša pieskovcové s oblúkovým zakončením, značne zvetrané s nápismi v hebrejskom jazyku. Niektoré majú štítové zakončenia trojuholníkových, lomených, segmentových, alebo oblúkových tvarov zvýraznené akrotériami alebo rímsami, niekde so zuborezmi alebo oblúčkovými vlysmi, niektoré majú nápisovú plochu zvýraznenú postrannými pilastrami členenými pätkami a hlavicami. Z hľadiska materiálového riešenia sú okrem pieskovcových náhrobkov mramorové, žulové alebo travertínové. Približne zo začiatku 20. stor. pochádzajú macevy obeliskových, resp. pylónových tvarov. Niektoré hrobové miesta ohraničujú dekoratívne kovové ohrádky. V novšej južnej časti cintorína sú už zväčša novodobejšie náhrobné dosky s jednoduchými náhrobníkmi. Stavebno-technický stav cintorína je havarijný, mnohé macevy sú rozbité alebo zvalené, z niektorých sú zachované len torzá, celá plocha je devastovaná náletovou zeleňou. Pamiatková hodnota: Hodnota urbanistická, výtvarná, umelecká a historická. Macevy zo začiatku 20. storočia s lomenými štítovými ukončeniami - 116 -
Odporučanie: Cintorín je hodnotným dokladom histórie Levoče a po zbúraní synagógy (postavenej v r. 1898-1899 Antonom Müllerom a zbúranej pri výstavbe novej školy pre zrakovo postihnutých) aj poslednou pamiatkou na židovských obyvateľov, ktorí sa tu usadili okolo polovice 19. storočia. Mnohé macevy majú okrem historickej hodnoty aj umeleckú hodnotu. Nakoľko je cintorín nepoužívaný a na odľahlom mieste, dochádza k jeho sústavnému poškodzovaniu a hrozí mu úplný zánik. V záujme jeho záchrany odporúčame jeho zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu, minimálne do zoznamu pamätihodností mesta. ZDROJE: 1. CHALUPECKÝ, I.: Dejiny Levoče 2, Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice, 1975 2. Katastrálna mapa Levoče z roku 1869, reambulovaná v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava, Sp. 123 3. Parcelný protokol z roku 1869 ku Katastrálnej mape Levoče z roku 1869, aktualizovaný v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava Príklady náhrobníkov - 117 -
Lokalita: severovýchodne od centra mesta (Mestskej pamiatkovej rezervácie), na severnej strane hlavnej cesty I./18 v smere do Košíc Parcely č.: 3369/1 plocha cintorína vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 1 GPS: 49 1 45.28 N 20 35 55.47 E Datovanie: Založenie, iniciátor: - v r. 1858 r.k. cintorín bol zriadený na tomto mieste po tom, ako Najstaršia časť cintorína 1.12. Nový cintorín sa v r. 1851 prestalo pochovávať na veľkom starom cintoríne na južnom konci mesta pri Nižnej bráne (na konci Novej a Vysokej ulice, starý cintorín bol zlikvidovaný v r. 1912). Medzi rokmi 1851 a 1858 sa prechodne pochovávalo povyše starého cintorína smerom k evanjelickému cintorínu. Podstatné vývojové fázy: - v r. 1888 1889 postavenie cintorínskej kaplnky podľa plánov Antona Müllera - v r. 1892 postavenie domu hrobára, tiež podľa plánov Antona Müllera - 118 -
Hroby s mrežovými ohrádkami v strednej časti cintorína - postupné rozširovanie cintorína prikupovaním pozemkov - od r. 1958, po zákaze pochovávania na evanjelickom cintoríne, je jediným cintorínom, na ktorom sa v Levoči pochováva Objektová skladba: 1. Cintorínska kaplnka 2. Hodnotné hroby a náhrobníky 3. Cintorínske kríže 4. Cintorínsky múr 5. Vojenské cintoríny Brezová aleja v novšej východnej časti cintorína - 119 -
Cintorínska kaplnka, pohľad na hlavnú severozápadnú fasádu Popis objektov: 1. Cintorínska kaplnka súp. č.: 3309 parc. č.: 3370 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 1 GPS: 49 1 43.68 N 20 35 52.17 E Situovanie: na západnej strane cintorína, v blízkosti hlavnej cesty I./18 Popis cintorína: Cintorín je situovaný na svahovitom teréne zvažujúcom sa od hlavnej cesty severným smerom. Staršia časť cintorína je na západnej strane smerom k mestu, v tejto časti stojí cintorínska kaplnka. V strednej časti cintorína v blízkosti cesty stojí nový dom smútku. Časť cintorína východne od domu smútku je predelená prítokom Krížneho potoka, západne od neho je ešte staršia časť cintorína, východne je novšia časť zahŕňajúca aj vojenské cintoríny z I. aj II. svetovej vojny. Novogotická symetrická kaplnka je 1-priestorová 2-podlažná stavba s polozapusteným suterénom, s obdĺžnikovým pôdorysom a sedlovou strechou ukončenou štítmi. Orientovaná je v smere severozápad juhovýchod, s hlavnou fasádou a vstupmi na severozápadnej strane smerom k cintorínu. Architektúra kaplnky využíva strmý spád terénu, ktorý umožňuje priamy prístup z cintorína do polozapusteného spodného podlažia (dnes sklad) a zvýraznený nástup do lode kaplnky cez dvojicu symetrických 2-ramenných vonkajších schodísk s dekoratívnym kovaným zábradlím. Zo zadnej juhovýchodnej - 120 -
Pohľad na juhozápadnú fasádu kaplnky strany smerom od cesty sa kaplnka javí ako 1-podlažná. Z tejto strany je prístupné podstrešie kaplnky vonkajším kovovým točitým schodiskom. Obvodové múry kaplnky zvýrazňujú 2-stupňové oporné piliere po štyri Reliéf v tympanóne hlavného vstupného portálu do kaplnky na dlhších stranách a po dva na kratších stranách. Medzi piliermi na bočných stranách sú po tri vysoké lomené okenné otvory, na hlavnej fasáde je v spodnom podlaží pieskovcový sedlový portál, na hornom podlaží ústupkový lomený portál s plným tympanónom. V tympanóne je v polkruhovom orámovaní reliéf znázorňujúci anjela, ktorý pri hrobe Ježiša Krista oznamuje trom Máriám zmŕtvychvstanie (identický reliéf s posl. štvrtiny 19. stor. sa nachádza Detail dekoratívnej mreže hlavného vstupu do kaplnky - 121 -
Hrobové miesto rodiny Repašiovcov na juhozápadnej strane kaplnky Hrobové miesto rodiny Krayovcov na severovýchodnej strane kaplnky v Kežmarku na náhrobku Witényiovcov*). Vstupný otvor v portáli má sedlový tvar, po jeho stranách je dvojica stĺpov s akantovými hlavicami, dverná výplň je drevená dosková dvojkrídlová s ohýbanými kovovými závesmi zabezpečená dekoratívnou 2-krídlovou kovovou mrežou. Nad portálom v štíte je kruhové okno s Ukrižovaným. Sedlová strecha kaplnky má plechovú krytinu, v strede strechy je drevená rezbársky dekorovaná vežička s vysokou sedlovou strechou s pultmi a s medenou krytinou. V blízkosti kaplnky sú pochovaní významní občania a cirkevní predstavitelia. Priamo pred kaplnkou je trojica hrobov miestnych r.k. farárov Jozefa Krššáka (1881-1946), Pavla Stilla (1816-1886) a Celestína Kompanika Pomník sochára Jozefa Faraga - 122 -
Hroby levočských r.k. farárov na čestnom mieste pred kaplnkou (1848-1919), ktorý sa zaslúžil o výstavbu nového (dnešného) kostola na Mariánskej hore. Pred bočnými stranami kaplnky sú miesta vyhradené dekoratívnymi mrežovými plotmi, kde sú pochovaní príslušníci šľachtických rodín Mariáši (Máriássy), Repaši (Répássy), Kray. 2. Hodnotné hroby a náhrobníky V areáli cintorína je viacero hrobov, ktoré sú hodnotné z hľadiska Pomník historika a botanika Viktora Grešika - 123 -
Pomník hlavného zememerača Jána Šnelhauza významnosti pochovanej osoby alebo z hľadiska umeleckého, výtvarného a remeselného spracovania náhrobkov alebo náhrobníkov, alebo z historického hľadiska (hodnota veku), príp. sú kombináciami spomínaných hodnôt. Inventarizácia hrobov si vyžaduje podrobné spracovanie v samostatnej práci spojenej s archívnym výskumom. Cieľom inventarizácie by malo byť vytipovanie hodnotných hrobov z hľadiska umelecko-remeselného spracovania a z hľadiska histórie Levoče, ktoré by mali byť zachované, osobitne chránené a zapísané do zoznamu pamätihodností mesta (v Náhrobník rodiny MUDr. Artúra Hritza - 124 -
Pohrebné miesto rodiny Polnišovcov Dekoratívna reťaz ohraničujúca pohrebné miesto Polnišovcov prípade nadregionálne hodnotných objektov do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu). K hrobom a náhrobníkom významných osobností patria vyššie spomínané hroby levočských farárov a šľachtických rodín pri kaplnke, Hrob manželov Értekešovcov ďalej napr.: Pomník Jozefa Faraga, významného sochára, o.i. autora mnohých hodnotných kamenných - 125 -
Pomník Gizely Čákyovej náhrobníkov na evanjelickom cintoríne v Levoči, ale napr. aj sochy honvéda, ktorý stál na námestí. Náhrobný pomník tvorí pieskovcový obelisk s hranolovým soklom s profilovaným ukončením, rytý nápis je už takmer nečitateľný FARAGÓ JÓZSE; 1822-1895 (podľa zdroja Virtuálne cintoríny Slovenska, ktorý čerpal z matriky 1, rodným priezviskom Faraga bolo Neuschl, narodil sa 21.3.1821 v Hodruši-Hámroch, zomrel 27.3.1895 v Levoči. Do Levoče sa prisťahoval v r. 1853). Hrob Viktora Grešika (Viktor Greschik), významného pedagóga, historika a botanika (29.3.1862-17.8.1946), je tvorený náhrobnou dosku a obeliskom z čiernej žuly so stupňovitým soklom. Náhrobník Jána Šnelhauza (Johann Schnelhaus), hlavného zememerača, ktorý zomrel v r. 1873 vo veku 54 rokov. Náhrobník tvorí kovová tabuľa ukončená lomeným štítom a dvojicou trojuholníčkov po stranách s guľami vo vrcholoch, ná- Náhrobník Žedéniovcov Kláry a Lindy, predtým patriaci ich príbuznej Ines z rodiny Probstnerovcov, pôvodne osadený na evanjelickom cintoríne v Levoči - 126 -
Náhrobník Žedéniovcov zo zadnej strany, na podstavci rytý nápis s údajmi o Ines Pfannschmiedtovej, rod. Probstnerovej Hrob šľachtica Františka Riperdu Detail nápisu na pomníku Riperdu pisovú plochu s plastickými písmenami dekorujú reliéfy rozety zhora a festónu zdola, reliéfna rozeta je aj v lomenom štíte. Náhrobník rodiny MUDr. Artúra Hritza, ktorý bol riaditeľom a primárom nemocnice Gustáva Herrmanna za monoprimariátu (ženské a chirurgické oddelenie). Okrem Artúra Hritza patrí náhrobník aj jeho manželke Alžbete, rod. Görgey (šľachtický rod zo Spišského Hrhova a Toporca) a Gustávovi Görgeyovi. Náhrobník bol pôvodne na evanjelickom cintoríne, odkiaľ bol odcudzený pri rozširovaní cesty I./18 ešte za života manželky Artúra Hritza, ktorá to okamžite ohlásila vedeniu mesta. O tri dni sa náhrobník našiel v Sabinove, odkiaľ bol dovezený a umiestnený už na novom cintoríne 2. Náhrobník vyrobený z čierneho mramoru má jednoduchý doskový tvar s odsadenými nápisovými plochami, po stranách s lucernami, vo vrchole je ukončený jednoduchým krížom s dlhším priečnym ramenom. Hrob manželov Értekešovcov Július Értekeš bol významným levočským profesorom, maliarom a akvarelistom 2. polovice 20. stor. Hrob je novodobý s náhrobkom a plochým náhrobníkom z čiernej žuly (?). - 127 -
Náhrobník Jána Zaymusa Pohrebné miesto rodiny Aladára Polniša (Aladár Polnisch st., nar. 1.5.1862 v Levoči, od 90. rokov 19. Náhrobník Andreja Rotha a jeho príbuzných stor. pôsobiaci vo Vyšných Hágoch, kde sa stal významným tatranským hotelierom v období pred I. sv. vojnou, takmer 40 rokov prevádzkoval Hrobové miesto rodiny Acháčovcov - 128 -
Starý pieskovcový náhrobník ozdravovňu vo Vyšných Hágoch, kde aj zomrel 15.11.1932, odtiaľ bol prevezený na levočský cintorín 3 ). Pohrebné miesto je tvorené trávnatou plochou vymedzenou reťazovou ohrádkou s dekoratívnymi kovovými stĺpikmi. Horizontálny doskový náhrobník z čierneho mramoru (?) má po stranách dekoratívne kované svietniky a v strednej časti bronzovú plastiku smútiacej ženy sediacej na tumbe a opierajúcej sa o urnu. Okrem Aladára Polniša je na náhrobníku menovite uvedená jeho manželka Anna, rod. Klagányi (1870-1910). Pomník Gizely Čákyovej Pieskovcový pomník s vojenskými symbolmi Predstaviteľ jednoduchšieho typu náhrobníka zo začiatku 20. stor. (Šebastián Bača a Mária Grončáková) (15.10.1845-22.8.1884), dcéry Augustína Čákyho, spišského župana, manželky Teodora Salamona Alapa (9.9.1843-18.4.1898), tvorený kamenným obeliskom s rytým nápisom. Hrob Žedéniovej (Zsedényi) Kláry (1888-1958) a Lindy (1894-1982), ktorá bola manželkou Alberta Görgeya, posledného mužského potomka šľachtickej rodiny z Toporca (zomrel v r. 1943). Žedéniovci parili k najvýznamnejším a najbohatším levočským mešťanom v 2. pol. 19. stor., boli príbuzensky spriaznení s rodinami Okoličáni, Pfann- - 129 -
Náhrobný kríž Bargerovcov z polovice 20. stor. schmiedt, Probstner a Kováč, ktorí sú pochovaní na evanjelickom cintoríne v Levoči (Klára a Linda zomreli, keď sa už na ňom prestalo pochovávať). Náhrobník s hranolovým podstavcom a plastikou ženy z bieleho mramoru opierajúcej sa o stĺp bol prenesený z rodinnej pohrebnej záhradky Probstnerovcov na evanjelickom cintoríne 2, na zadnej strane podstavca je dodnes rytý nápis: INES v PFANNSCHMIEDT CEB. VON PROBSTNER - 130 - Náhrobný kríž zo skupiny krížov rodiny Kežmarských situovaných na čestnom mieste v blízkosti kaplnky Obelisk Gejzu Demetera s bohatým reliéfnym dekórom 1832 1872 Hrob Františka Riperdu (Franz Ludwig Freiherr von Ripperda, nar. 2.7.1801 v Ľvove, zom. 2.8.1859 v Levoči, c.k. major, príslušník starého šľachtického rodu z Groningenu a Frieslandu, ktorého korene siahajú do 11. storčia. Rod patril k najvýznamnejším holandským, vestfálskym a východofrízskym rodom, okrem Holandska bol rozvetvený hlavne v Nemecku, Rakúsku a Dánsku, mnohí predkovia Františka Riperdu dosiahli významné
Pomník v tvare zlomeného stĺpa Obelisk Henrich Chitrého z r. 1895 s miestom vymedzeným dekoratívnou mrežovou ohrádkou vojenské alebo politické úspechy 4,5. Manželkou Františka Riperdu bola Paulína Mária Tótfalušiová (Tóthfalussy, nar.1814 zom. 1886) pochovaná aj s niekoľkými ďalšími príslušníkmi svojej rodiny na evanjelickom cintoríne v Levoči.). Hrob má hladkú kamennú náhrobnú dosku a liatinový 8-hranný pomník na kamennom podstavci ukončený Predstaviteľ pieskovcových obeliskov - 131 -
Detský hrob s figurálnym náhrobníkom z 50. rokov 20. storočia Smútiaca postava na náhrobníku z 50. rokov 20. storočia fiálou. Steny 8-hranu sú dekorované lomenými oblúkmi s mníškami, na čelnej strane je plasticky vystúpený nápis s údajmi o zosnulom. Výtvarne, umelecky alebo historicky hodnotné sú náhrobky, náhrobníky a kríže, ktoré možno rozčleniť do niekoľkých skupín kamenné pomníky, kríže a obelisky, náhrobníky s plastikami a reliéfmi, liatinové Liatinový figurálnym náhrobník z 20. rokov 20. storočia - 132 -
Niekoľko predstaviteľov liatinových krížov kríže, staré kamenné doskové náhrobky. Hodnotné sú aj dekoratívne mrežové ohrádky hrobových miest. K výtvarne hodnotným kamenným náhrobníkom patria náhrobníky s architektonizujúcim tvaroslovím, napr. náhrobník Jána Zaymusa (Joannes Zaymus, 1800-1886) s klasicistickým členením tvoreným pilastrami s kanelovanými driekmi po stranách doskovej nápisovej plochy ukončenej trojuholníkovým tympanónom so zuborezom. Ďalším príkladom je travertínový doskový náhrobník so segmentovým rímsovým ukončením Andreja Rotha (Roth Endre, 1831-1902) a jeho príbuzných, ktorí patrili k významným občanom mesta v 2. pol. 19. stor. a začiatkom 20. stor. Podobne významnejšou rodinou boli Acháčovci (Achácz Afolf s manželkou a ďalšími príbuznými), pochovaní na rodinnom mieste vymedzenom kovovou mrežovou ohrádkou, na ktorom sú tri identické kamenné doskové náhrobníky s polstĺpmi po stranách nápisovej plochy a polkruhovým rímsovým ukončením prechádzajúcim do kríža. Polkruhové rímsové ukončenie nápisovej plochy a mohutný kamenný kríž s rozšírenými ramenami vo vrchole má aj - 133 -
pravdepodobne jeden z najstarších náhrobníkov na cintoríne vytvorený z pieskovca, bohužiaľ už značne zvetraný bez popisu. Hodnotný je aj ďalší pieskovcový pomník, čiastočne zvetraný s ťažšie čitateľným nápisom, ktorý má vo vrchole odsadenú plochu v tvare templárskeho kríža s reliéfom s vojenskou tematikou (antická helma s mečom a vetvičkou). Pekným príkladom kamenného doskového architektonizujúceho náhrobníka, z ktorého hornej zúženej časti vystupuje kamenný kríž s odstupňovaným podstavcom je náhrobník Šebastiána Baču (Bacsa Sebestyen) a Márie Grončákovej (Grondsák Mária) zo začiatku 20. stor. Medzi hodnotné kamenné náhrobné kríže patrí travertínový kríž s hranolovým podstavcom dekorovaný motívom plastickej ľalie prehodenej cez ramená kríža z polovice 20. stor. Kríž patrí Fridrichovi Bargerovi (Barger Frigyes, 1896-1940) a Dore Bargerovej (1894-1955). Osobitným typom pomníka je kamenný zlomený stĺp symbolizujúci predčasne ukončený život, na levočskom cintoríne sa nachádza jeden takýto stĺp s plastickým dekorom otočeným okolo stĺpa s pätkou a kamenným podstavcom. Viacero hodnotných starších náhrobníkov je už v dezolátnom stave alebo sú zvalené, bolo by potrebné ich opraviť, príp. premiestniť na zabezpečené miesto. Na prelome 19. a 20. stor. bolo populárne stavanie kamenných pomníkov tvare obeliskov s hranolovými podstavcami. Rôznia sa v podstate iba materiálovým riešením, najčastejšie používaným materiálom bol travertín, pieskovec, čierna žula a mramor. Jeden obelisk patrí zväčša viacerým členom rodiny, ktorých mená boli postupne dopĺňané na nápisovú plochu aj na podstavec. Ako príklady možno uviesť obelisky rodín Erményi a Kiss, Halmi a Benčík, Schmelhaus, Čaja (Csaja bolo by potrebné preveriť, či sa nejedná o rodinu, z ktorej pochádza levočský kamenár, ktorý je autorom mnohých kamenných prícestných krížov z 1. tretiny 20. storočia v okolí Spišského hradu). Osobitne treba spomenúť obelisk Gejzu Demetera (1880-1903) s s reliéfnym dekórom. Niekoľko hlavne detských hrobov má náhrobníky s plastikami postáv, ako príklady možno uviesť napr. náhrobník z r. 1954 s kamennou smútiacou postavičkou opierajúcou sa o zlomený kmeň, alebo náhrobník z r. 1926 s liatinovou postavou stojaceho anjelika s krížom. Liatinové kríže, používané koncom 19. a začiatkom 20. stor., boli vyrá- - 134 -
Cintorínsky kríž v starej časti cintorína Cintorínsky kríž v novšej časti cintorína bané ako katalógové modely, avšak vyznačujú sa veľkou rozmanitosťou, hlavne čo sa týka zdobnosti ramien a motívov v päte kríža. V princípe sa skladajú z ramien kríža, korpusu Krista, nápisovej tabuľky pod nohami Ukrižovaného a rozšírenej pätky architektonizujúcej, vegetabilnej, alebo s postavami (Panna Mária, anjeli alebo skupina postáv). Postavené sú zväčša na kamenných podstavcoch. Nápisy na tabuľkách sú už väčšinou nečitateľné okrem plastických nápisov, niektoré opustené kríže sú už v zlom technickom stave. Historickú hodnotu majú aj niektoré staršie hroby s jednoduchými kamennými náhrobkami a doskovými náhrobníkmi. Z umelecko-remeselného hľadiska sú hodnotné aj staršie kovové ohrádky hrobových miest, niektoré už boli spomínané vyššie pri hroboch osobností. 3. Cintorínske kríže Na cintoríne sú dva cintorínske kríže jeden v starej časti cintorína na západnej strane, druhý v novej časti na východnej strane pri vojenskom cintoríne. Majú tradičné riešenie pozostávajúce z drevených trámov kríža s vysokou stojkou a kovového korpusu Krista. 4. Cintorínsky múr Cintorín má dnes už novodobé oplotenie, ale na niektorých miestach sú zachované úseky staršieho omietnutého múru členeného štvorhranný- - 135 -
Úsek staršieho cintorínskeho múra mi piliermi s krížovými strieškami. 5. Vojenský cintorín Východný koniec cintorína je vyhradený vojenskému cintorínu, kde sú pochovaní vojaci padlí v 1. aj 2. svetovej vojne. Na najvyššom mieste vojenského cintorína (už pod hlavnou cestou) je pomník od Františka Gibalu z r. 1954 s reliéfom zasiahnutého vojaka venovaný obetiam 2. svetovej vojny. Pomník bol v r. 1983 reštaurovaný. Pamiatková hodnota: Hodnota urbanistická, architektonická, výtvarná, umelecká, remeselná a historická, tiež hodnota prenesená (v prípade hrobov osobností). Vojenský cintorín - 136 -
Pomník padlým na vojenskom cintoríne z r. 1944 Pomník padlým od Františka Gibalu z r. 1954 Odporučanie: Cintorínsku kaplnku od významného architekta a staviteľa Antona Müllera odporúčame zapísať do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Niektoré hroby alebo náhrobníky na základe osobitného odborného výskumu odporúčame zaradiť do zoznamu pamätihodností mesta. ZDROJE: 1. http://www.cemetery.sk/?gr_ id=149833&pid=620 2. KOSTELNÍKOVÁ, Astrid PhDr.: Evanjelický cintorín v Levoči, Sprievodcovská informácia, 2009 3. http://z-ne.pl/t,haslo,3809.html 4. www.marceltettero.nl/rijkvanripperda/stamboek.doc 5. http://de.wikipedia.org/wiki/ Ripperda 6. Katastrálna mapa Levoče z roku 1869, reambulovaná v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava, Sp. 123 7. Parcelný protokol z roku 1869 ku Katastrálnej mape Levoče z roku 1869, aktualizovaný v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava * http://www.fa.stuba.sk/docs// uaii/udtaop_nove/vyskum/vegacintorin/17.pdf - 137 -
1.13. Mestská zeleň, parkové úpravy, stromové aleje Približne od začiatku 19. storočia sa začína podstatne meniť charakter mesta. Dovtedy uzavreté mesto obkolesené hradbami lemovali len hospodárske objekty, mlyny a majere a okrem nich cintoríny, vrátane drobných sepulkrálnych stavieb a dreveného artikulárneho kostola na evanjelickom cintoríne. Asi od 20. 30. rokov 19. storočia si začali bohatí mešťania na pozemkoch svojich majerov na predmestiach stavať reprezentačné kúrie a letohrádky, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli okrasné záhrady a parky. Najväčšie parky boli pri kúriách Probstnerovcov a s nimi príbuzensky spriaznených Kováčovcov (Zsedényiovcov), ktoré sú torzovito zachované dodnes (nemocničný park, Situácia mestskej zelene v r. 1869 výrez z historickej katastrálnej mapy z r. 1869, reambulovanej v r. 1935, kedy sú už červenou linkou zakreslené nové parky na Klubertovom námestí a pred radnicou a tiež rozšírenie mestského parku na severnej strane - 138 -
záhrada pri bývalom pionierskom dome pozri samostatné kapitoly). Približne v rovnakej dobe bol založený park pred dnešným Mestským úradom na Hlavnom námestí Námestí Majstra Pavla. Od 2. polovice 19. stor. najmä z iniciatívy dôstojníkov miestnej vojenskej posádky a hlavne po založení Okrášľujúceho Zeleň na námestí na začiatku 20. storočia spolku v r. 1880 boli vyvíjané cielené aktivity na doplnenie mestských priestorov zeleňou. Mestský park na prelome 19./20.storočia - 139 -
Mestský park so sochou honvéda na začiatku 20.storočia Lokality s historicky hodnotnou zeleňou v Levoči: 1. Mestský park (park pred Mestským úradom) 2. Park pred radnicou 3. Park na Klubertovom námestí (Alžbetin park) 4. Schiessplatz park promenáda 5. Stromové aleje 1. Mestský park (park pred Mestským úradom) Lokalita: v centre mesta (Mestskej pamiatkovej rezervácie), na Námestí Majstra Pavla, pri mestskom úrade (bývalý obchodný dom, prestavaný po požiari v r. 1849), severne od kostola sv. Jakuba Parcela č.: 1 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 37.59 N 20 35 23.46 E Datovanie: Založenie, iniciátor: - v r. 1836 park bol založený z iniciatívy dôstojníkov tunajšej posádky Antona Scharffa a Mórica Wildburga, pôvodne mal na severnej strane poloblúkový pôdorysný - 140 -
Mestský park s husitským kalichom v medzivojnovom období tvar (katastrálna mapa z r. 1869) Podstatné vývojové fázy: - v r. 1876 umiestnenie bronzovej sochy honvéda (bojovníka revolúcie 1848/49) na podstavec severne od parku. Sochu navrhol levočský sochár Jozef Faragó ako pamätník bojov na Branisku, kde mala pôvodne aj stáť. Odliata bola v roku 1871 v Prakovciach. Pôvodne nebola súčasťou parku, ale stála pred ním ako akcent. Pravdepodobne o niečo neskôr (koncom 19. stor.?) bola socha ohradená nízkym dekoratívnym kovovým plo- Mestský park so sochou Ľ. Štúra (národná kultúrna pamiatka) - 141 -
tom so štvorcovým pôdorysom (pozri hist. fotografiu z r. 1901). Park vtedy ešte nebol ohradený. - 80. roky 19. stor. - Okrášľujúci spolok krátko po svojom založení v r. 1880 v rámci úprav verejných priestranstiev opatril park bránami - zač. 20. stor. rozšírenie parku severným smerom do obdĺžnikového tvaru so zaoblenými rohmi, ohradenie parku dekoratívnym kovovým plotom. - 1919 (11.9.) zničenie sochy honvéda, jeho nahradenie husitským kalichom z travertínu, ktorý bol neskôr premiestnený do zatrávnenej plochy pred radnicou. - 1949 osadenie a slávnostné odhalenie (29.10.) dnešnej sochy Ľudovíta Štúra (národná kultúrna pamiatka zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 1610/0) - 2004 komplexná obnova parku, odstránenie prestárlej, nehodnotnej a náletovej zelene, úprava chodníkov a centrálnej plochy s altánkom, osvetlenie, prvky drobnej architektúry... Popis objektu: Park pred radnicou, stav asi v 2. dekáde 20. storočia - 142 -
Fontána so sochou Dobročinnosť bez parkovej zelene asi na prelome 19./20.storočia Park je po komplexnej obnove, ktorá rešpektovala základnú kompozíciu parku centrálny priestor severovýchodne od objektu dnešného Mestského úradu a dvojicu paralelných chodníkov pred jeho juhovýchodnou fasádou. V centrálnom priestore parku je postavený novodobý prístrešok pre poriadanie kultúrnych akcií, prvky drobnej architektúry picie fontánky, lavičky, odpadkové koše, a pod. majú súčasný výraz. Park pred radnicou, dnešný stav - 143 -
2. Park pred radnicou Lokalita: v centre mesta (Mestskej pamiatkovej rezervácie), na Námestí Majstra Pavla, juhovýchodne od radnice Parcela č.: 6 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 204 GPS: 49 1 32.22 N 20 35 20.50 E Fontána so sochou Dobročinnosť, národná kultúrna pamiatka Datovanie: Založenie, iniciátor: V r. 1898 v súvislosti s očakávaným príchodom panovníka Františka Jozefa I. do Levoče bola z iniciatívy a podpory Gustáva Herrmanna Park na Klubertovom námestí (Alžbetin park) v dobe zriaďovania na začiatku 20. storočia - 144 -
Park na Klubertovom námestí, stav v 1. - 2. dekáde 20. storočia pred radnicou osadená fontána (okrasná studňa) podľa návrhu Ing. Ladislava Steinhausza s bronzovou sochou Dobročinnosť. Popis objektu: Spočiatku stála fontána so sochou sama na voľnej ploche, pozadie jej tvorilo pravidelné stromoradie pred juhovýchodnou fasádou radnice. Postupne bola plocha okolo studne upravená vo forme parčíka štvorcového pôdorysu so stromoradím po obvode. Dnes stromoradie zaniklo, okrem niekoľkých kusov, v parčíku sú nepravidelne rozmiestnené 3 vysoké lipy, ktoré prekrývajú pohľad na studňu a sochu. Fontána je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 2955/1-3. 3. Park na Klubertovom námestí (Alžbetin park) Lokalita: mimo Mestskej pamiatkovej rezervácie, pri vstupe do opevnenej časti mesta z košického smeru, pred Košickou bránou Parcela č.: 1165 vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 1 GPS: 49 1 36.68 N 20 35 41.56 E - 145 -
Park na Klubertovom námestí, dnešný stav Datovanie: Založenie, iniciátor: Pokusy o úpravu priestranstva začali už po založení Okrášľujúceho spolku v r. 1880. Je možné, že potrebu úpravy priestranstva urýchlili aj požiare v tejto lokalite na konci 19. stor. v r. 1891 vyhorel Putzov majer pri vyšnom hostinci (na mieste dnešnej Sedrie), v r. 1897 vyhorel Lányiho majer (na mieste dnešnej novej budovy Spojenej školy internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím, nám. Š. Kluberta č. 1). Mesto sa rozhodlo zriadiť park pred Vyšnou bránou tzv. milenárny park v r. 1896 pri príležitosti konania milenárnych osláv, ktoré sa niesli v duchu ideológie svätoštefanskej koruny. Zriaďovanie parku prebiehalo postupne v súvislosti s výstavbou prvej reprezentačnej budovy v priestore pred Košickou bránou Kráľovskej štátnej hlavnej reálnej školy (dnes I. ZŠ, nám. Š. Kluberta č. 10) v r. 1898 a plánovaným vytvorením nového námestia s reprezentačnými budovami. K reálnej škole v krátkom čase pribudli ďalšie budovy oproti škole bola postavená Štátna vyššia dievčenská škola a na mieste vyšného mestského hostinca K trom ružiam bol postavený Justičný palác Sedria (dokončené v r. 1902 1903). Novozriaďovaný park bol na počesť cisárovnej Alžbety, zavraždenej 10.9.1898, deň pred očakávaným príchodom panovníka Františka Jozefa I. do Levoče, nazvaný Alžbetiným parkom (Elisabeth- Promenade). Popis objektu: Podľa historických fotografií mal - 146 -
pôvodný park voľnú kompozíciu s organicky zaoblenými chodníčkami a ústredným voľným kruhovým priestorom, od hlavnej cesty ho delilo pravidelné stromoradie. Dnes vedie parkom priamy chodník, vysoké stromy prekrývajú pohľady na historické objekty po jeho obvode. Vďaka prítomnosti hlavnej cesty Chodníčky Schiessplatzi, dnešný stav prechádzajúcej popri parku, rušnej križovatke pred hlavným vstupom do mestskej pamiatkovej rezervácie cez Košickú bránu a vďaka autobusovej zastávke a parkovisku situovaným na jeho východnej strane, park neplní oddychovú funkciu. 4. Schiessplatz park promenáda Lokalita: plocha z vonkajšej strany severnej a západnej línie hradieb, na okraji Mestskej pamiatkovej rezervácie Parcely č.: jedná sa rozsiahle územie rozparcelované medzi súkromných vlastníkov, najväčšia parcela situovaná v severozápadnom kúte MPR s výhľadovou vežičkou a viacradovou alejou má parc. č. 2961/1 Chodníčky Schiessplatzi, stav okolo prelomu 19./20.storočia - 147 -
Lavička cez Levočský potok, stav okolo prelomu 19./20.storočiat Objekt bývalej pivárne (dnes Technické služby mesta Levoča, Hradby 2, súp. č. 758) má parc. č. 3027 Promenáda popri hradbách, stav v 1.polovici 20. storočia vlastník: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, list vlastníctva č. 1 GPS (výhľ. vežička): 49 1 47.33 N 20 35 13.76 E - 148 -
Datovanie: Založenie, iniciátor: 80. roky 19. stor. Okrášľujúci spolok krátko po svojom založení v r. 1880 v rámci úprav verejných priestranstiev začal vysádzať stromy na promenáde za hradbami od Ko- Mostík cez Levočský potok, dnešný stav Výhliadková vežička, stav cca v 2. dekáde 20. storočia Promenáda popri hradbách, dnešný stav - 149 -
Výhliadková vežička, dnešný stav šickej (Vyšnej) brány po pracháreň. Podstatné vývojové fázy: - v r. 1883 postavila Pivovarská spoločnosť (Bräu Verein alebo Leutschau Bierbau Gesellschaft) v tzv. Rocklitzovej záhrade, ktorú získala už v r. 1866, budovu so skladovými priestormi a výčapom Viacradová aleja v severozápadnej časti Schiessplatz - v r. 1889 bola z podnetu plukovníka Latterera vojakmi upravená ďalšia časť priestoru za hradbami od prachárne až po Poľskú bránu tak vznikla promenáda Schiessplatz v celom rozsahu. Úpravy pozostávali z vybudovania chodníkov, vysádzania stromov a okrasných kríkov. - v r. 1907-1908 postavil Okrášľujúci spolok na Schiessplatzi výhliadkovú vežičku Popis lokality: Lokalita Schiessplatz je tvorená strmými svahmi zvažujúcimi sa na Detail rezbárskej výzdoby výhliadkovej vežičky - 150 -
severnej a západnej strane smerom od mesta a ktoré stáročia tvorili prirodzenú prírodnú obrannú bariéru. Pravdepodobne potom, ako mestské hradby prestali plniť svoju funkciu, vznikli chodníky aj po vonkajšom obvode hradieb. Postupne vznikla sieť chodníkov promenáda, tvorená hlavným chodníkom kopírujúcim obvod hradieb lemovaným lipovým stromoradím a cik-cakovito sa pretínajúcimi chodníčkami v svahoch pod hradbami. Popri hlavnom chodníku boli rozmiestnené lavičky. Centrálnym bodom promenády bola pravdepodobne rozsiahlejšia plocha na severozápadnom okraji hradieb, kde sa stromoradie pravidelne rozširuje do viacerých radov, v severozápadnom cípe plochy je situovaná výhľadová vežička a východne od nej bola piváreň. Od vežičky viedli schody (dnes travertínové stupne) Objekt pivárne v prudkom svahu dole k potoku, odkiaľ sa mohlo pokračovať mostíkom cez potok k mestskej záhrade (pri dnešnom ihrisku), kde boli kúpele, kolkáreň, tenisové kurty a i. V súčasnosti je promenáda zanesená náletovou zeleňou bez lavičiek, príp. iných prvkov drobnej architektúry. Pri Poľskej bráne kostole Detail rezbárskej výzdoby štítu verandy pivárne - 151 -
sv. Ladislava bola časť promenády upravená na oddychovú zónu v 80. rokoch 20. storočia, avšak v súčasnosti je areál znehodnotený. Výhľadová vežička má 6-uholníkový pôdorys, otvorenú drevenú trámovú konštrukciu v hornej časti rezbársky dekorovanú. Zastrešená je vysokou ihlancovou strechou s námetkami, strešná krytina je plechová. Objekt pôvodnej pivárne je situovaný v svahu, je symetrický dvojpodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom zastrešený sedlovou strechou so štítmi a keramickou škridlovou krytinou. Na hlavnej juhozápadnej fasáde orientovanej k aleji a hradbám Stromová aleja na severnej strane námestia prechádzajúca do Košickej ulice, stav asi na začiatku 20. stor. Stromová agátová aleja na Kláštorskej ulici v medzivojnovom období - 152 -
má v úrovni 2. podlažia drevenú verandu prekrytú sedlovou strechou kolmou na hlavnú strechu, štít je bohato rezbársky dekorovaný. Hlavný vstup do objektu je z verandy prístupnej mladším mostíkom. Fasády sú členené lizénovými rámami, okná sú pravouhlé 4-krídlové 4-tabuľkové opatrené novými mrežami. 5. Stromové aleje Lokalita: - stromové aleje na Námestí Majstra Pavla (obvodové lemujúce plochu námestia a vnútorné lemujúce objekty stojace v centrálnej ploche námestia) - stromové aleje na uliciach - na Košickej, Kláštorskej ulici a i. Datovanie: Založenie, iniciátor: cca od polovice 80. rokov začalo sa s modernizáciou mesta v r. 1884 boli položené travertínové chodníky na námestí a na Košickej ulici, r. 1885 boli na námestí vysadené lipy Podstatné vývojové fázy: - v r. 1887 na námestí boli vysadené ďalšie stromčeky - v r. 1904 boli lipy na námestí a Košickej (vtedy Kossuthovej) ulici nahradené (doplnené?) agátmi Popis: Stromové aleje sú tvorené zväčša agátmi a lipami, situované sú v líniách v zatrávnených plochách, príp. ostrovčekoch medzi cestami a chodníkmi. Stromy majú rôznu kvalitu, na niektorých miestach sú už preriedené, príp. nahradené novými kusmi. ZDROJE: 1. CHALUPECKÝ, I.: Dejiny Levoče 2, Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice, 1975 2. JANKÓ, A., PORUBSKÁ B.: Vojenské mapovanie na Slovensku 1769 1883, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2010 3. Katastrálna mapa Levoče z roku 1869, reambulovaná v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava, Sp. 123 4. Parcelný protokol z roku 1869 ku Katastrálnej mape Levoče z roku 1869, aktualizovaný v roku 1935, Archív GKÚ Bratislava - 153 -
Prehľad o historických cestách a chodníkoch nám podávajú mapy z I. až III. vojenského mapovania v 18. a 19. storočí (pozri prílohy na začiatku kapitoly 1. Levoča). V princípe sa zachovali dodnes, niektoré ako hlavné príjazdové cesty do mesta, niektoré vo forme poľných ciest, príp. lesných chodníkov. Dnešné hlavné príjazdové cesty, ktoré vyšli z historického trasovania sú Novoveská cesta a Popradská cesta. Stará hrhovská cesta je dodnes zachovaná ako poľná cesta. Stará kežmarská cesta, dnešná Kežmarská cesta a Ruskinovský chodník sa stali súčasťou uzatvoreného vojenského pásma a boli roky neprístupné. Z dnešnej Kežmarskej cesty bol používaný len úsek po Levočskú Dolinu (pôvodný vyšný majer Obere Meierei patriaci mestu). Okrem hlavných ciest radiálne vychádzajúcich z mesta bola v okolí mesta pomerne hustá sieť peších chodníkov spájajúcich okolité obce, majere, včelníky, mlyny a pod. K historickým chodníkom treba priradiť aj pútnické chodníky na Mariánsku horu z Levoče a z Ulože. Popri hlavných cestách a vstupoch do mesta z každej strany boli postavené hraničné kaplnky a prícestné - 154-1.14. Historické cesty a chodníky drevené kríže (pozri samostatnú kapitolu). Dodnes zostali v intraviláne mesta zachované niektoré názvy ulíc podľa ciest, ktoré nimi prechádzali a v extraviláne tiež chotárne názvy Nad hrhovskou cestou, Pod ruskinovským chodníkom, Stará kežmarská cesta... Objektová skladba: 1. Stará hrhovská cesta 2. Novoveská cesta 3. Popradská cesta 4. Stará kežmarská cesta 5. Dnešná Kežmarská cesta (Probstnerova alebo aj Novosandecká cesta) 6. Ruskinovský chodník 7. Chodník na Mariánsku horu, stromová aleja, kamenný most 1. Stará hrhovská cesta Situovanie: V línii od Košickej brány, cez Klubertovo námestie, Štúrovu ulicu, lokalitu Vinica, až po Spišský Hrhov, kde za kamenným mostom ústi do hlavnej cesty I./18
Popis: Stará hrhovská cesta bola súčasťou tzv. veľkej cesty vedúcej z východu cez Spišské Podhradie a Kapitulu do Levoče. Oproti trasovaniu dnešnej hlavnej cesty I./18*, ktorá sa v Spišskom Hrhove odkláňa severozápadným smerom, zo severu obchádza kopec Šajby a do Levoče ústi zo severovýchodu, pôvodné trasovanie viedlo južnejšie, obchádzalo Šajby z juhu a z južnej strany ústilo do priestranstva pred Vyšnou Košickou bránou. V Spišskom Hrhove je ako súčasť pôvodnej cesty zachovaný kamenný most (národná kultúrna pamiatka). Na južnej strane hrhovskej cesty pred Levočou bolo Historický pohľad na Levoču zo Starej hrhovskej cesty na dobre viditeľnom mieste mestské popravisko šibeničný vrch, dnes Pohľad na Starú hrhovskú cestu od mesta, z lokality Vinica - 155 -
vrch Šibenik. Pri vyústení cesty pred Košickou bránou stál až do konca 19. storočia vyšný mestský hostinec K trom ružiam s vozárňou. Po vybudovaní námestia na priestranstve pred Vyšnou bránou sa mestský obytný priestor postupne rozširoval pozdĺž Starej hrhovskej cesty, čím vznikla dnešná Štúrova ulica s pôvabnými vilami zo začiatku 20. storočia. Hrhovská cesta bola aj poštovou cestou, o ktorej údržbu sa staral erár (od roku 1722, keď prešla do jeho vlastníctva). V r. 1802 1817 to ako hlavný poštmajster zabezpečoval Andrej Probstner st. Avšak informácia z r. 1809 (ŠOBA L, MML, adm. 315/1809) uvádza, že už predtým viedol výstavbu novej hrhovskej cesty (asi išlo o úpravu v pôvodnej trase starej hrhovskej cesty). Po výstavbe dnešnej novej cesty sa pravdepodobne stará cesta stále intenzívne používala minimálne pešími, keďže bola podstatne kratšia ako nová. To potvrdzuje aj to, že ešte koncom 19. stor. bolo zvykom vítať procesie pútnikov od Košíc pred mestom práve na Starej hrhovskej ceste. Pri nej bola postavená aj Mariánska kaplnka súvisiaca s púťami (pozri osobitnú kapitolu Mariánska hora). V súčasnosti sa zástavba rodinných domov rozšírila po stranách Starej hrhovskej cesty až po Vinicu, v tejto časti je jej povrch asfaltový, odtiaľ pokračuje už len ako neupravená poľná cesta až do Spišského Hrhova. * dnešná cesta I. triedy č. 18 bola vybudovaná asi okolo polovice 19. stor., pravdepodobne už existovala, keď bol v tejto časti mesta zriadený nový cintorín v r. 1858 (na historickej vojenskej mape z r. 1821 ešte nová cesta zakreslená nie je, na historickej katastrálnej mape z r. 1869 už zaznačená je) 2. Novoveská cesta Situovanie: V línii dnešnej cesty II. triedy č. 533 z Levoče do Spišskej Novej Vsi. Popis: Dnešná cesta do Spišskej Novej Vsi kopíruje líniu historickej Novoveskej cesty. Mesto Levoča malo pri tejto ceste južne od mesta v dnešnej lokalite Levočské lúky tzv. Nižný majer (Untere Meierei). V Levoči cesta ústila do priestoru pred zaniknutou Nižnou bránou (pod spojnicou Novej a Vysokej - 156 -
Novoveská cesta na začiatku 20. storočia ulice) na juhozápadnom konci mesta. Z terénnych, ale aj obranných dôvodov cesta ústila do barbakánu Nižnej brány zboku zo západnej strany. Južne od brány, na západnej Novoveská cesta s pozostatkami obojstrannej stromovej aleje Novoveská cesta, dnešný stav - 157 -
Gaštanová aleja pri zaniknutom úseku hlavnej cesty pod býv. Nižnou bránou strane Novoveskej cesty (západne od dnešného kruhového objazdu) bol starý cintorín, na ktorom sa pochovávalo do r. 1851 a ktorý bol zlikvidovaný v r. 1912. V neskoršom období sa v priestore pred barbakánom k Novoveskej ceste z východu pripojila Probstnerova cesta obchádzajúca juhovýchodný úsek hradieb. Miesto napojenia dnes tvorí podružnú cestu pod parkom lemovanú gaštanovou alejou. Popradská, resp Kežmarská cesta sa pripájala k Novoveskej ceste ešte južnejšie pri dnešnej lokalite Podkova. Až vybudovanie cesty I. triedy I./18 Poprad Prešov vytvorilo súvislú líniu prejazdu mestom. Dnešná Novoveská cesta je udržiavaná asfaltová, po stranách lemovaná historickým stromoradím. V súčasnosti je stromoradie už preriedené, niektoré stromy boli odstránené kvôli rozšíreniu cesty, niektoré z bezpečnostných dôvodov, niektoré kvôli pripravovanej výstavbe diaľnice, ktorá bude viesť ponad Novoveskú cestu južne od Levoče. 3. Popradská cesta Situovanie: Približne v línii dnešnej hlavnej - 158 -
Pohľad na skalný povrch úseku Starej kežmarskej cesty za zastavaným územím mesta Dlhých Strážach, kde z juhu obchádza obec Dravce, ktorá pôvodne ležala na tejto ceste. Pri ceste bol už v stredoveku mestský špitál. Dnešná cesta je udržiavaná asfaltová. cesty I. trieday I./18 z Levoče do Popradu. Popis: Dnešná cesta do Popradu v úseku pri Levoči približne kopíruje líniu historickej cesty, odkláňa sa až pri 4. Stará kežmarská cesta Situovanie: Severozápadne od mesta Popis: Stará kežmarská cesta bola zneprístupnená v r. 1952 zriadením vojenského obvodu Javorina severne Probstnerka (dnešná Kežmarská cesta) na začiatku 20. stor. - 159 -
od Levoče. V intraviláne dnešnej Levoče je zachovaná ako Kežmarská ulica lemovaná mladšími rodinnými domami. V ostatnom období po zrušení vojenského obvodu od 1. januára 2011 je opätovne sprístupnená verejnosti, avšak už len ako podružná cesta, resp. turistický chodník. 5. Dnešná Kežmarská cesta (Probstnerova alebo aj Novosandecká cesta) Situovanie: Severne od mesta Popis: Cesta vedie od Košickej brány popod severnú líniu hradieb smerom na Levočskú Dolinu, kde malo mesto tzv. vyšný majer (Obere Meiere). O vybudovanie kvalitnej cesty vychádzajúcej z Levoče a pokračujúcej hrebeňom Levočských vrchov do údolia Jakubianky a do Jakuban sa zaslúžil Andrej Probstner st., ktorý v r. 1825 kúpil od eráru obce Jakubany a Novú Ľubovňu, kde podnikal v železiarskom priemysle. O jeho vzťahu k týmto obciam hovorí aj predikát, ktorý získal po povýšení do šľachtického stavu de Neó Lubló et Jakubján. Cesta, tzv. Probstnerka, mala pre Probstnerovcov kľúčový význam, spájala ich majetky v Levoči s ich podnikateľskými aktivitami v severnej časti Levočských vrchov. Po trase cesty boli objekty, ktoré vlastnili priamo Probstnerovci, alebo ich príbuzní. Ešte v meste bola kúria, o niečo ďalej vila (vo vlastníctve Viktora Kováča, manžela Apolónie Probstnerovej), v Levočskej Doline drôtovňa neskoršie Levočské kúpele (drôtovňu prevádzkoval Fridrich Fuchs, ktorého dve sestry boli vydaté za Probstnerov), pri Jakubanoch hámre a vysoké pece, priamo v Jakubanoch kúria, v Novej Ľubovni Ľubovnianske kúpele. Cesta bola aj dôležitou spojnicou Levoče s Poľskom, na katastrálnej mape z r. 1935 má názov Novosandecká cesta (podľa poľského Nového Sonča Nowy Sącz). Cesta stratila svoj význam po zriadení Vojenského obvodu Javorina severne od Levoče v r. 1952, kedy prestala byť verejne prístupná. Verejne využívaný zostal len úsek po Levočskú Dolinu, z ktorej viedla odbočka do koncovej obce Závada. Dnes je Probstnerka cestou miestneho významu. 6. Ruskinovský chodník Situovanie: Severo-severozápadne od mesta - 160 -
Popis: Chodník je dnes zachovaný ako turistický (zelené značenie), vedie na Zbojnícku lúku. Obdobne ako všetky cesty a chodníky situované severne od Levoče, po zriadení vojenského obvodu Javorina v r. 1952, Pohľad na Levoču v 1. tretine 20. stor., v pozadí na lúkach sa vlní Ruskinovský chodník Začiatok chodníka na Mariánsku horu v meste pri záhradnej (Zsedényiovej) kúrii, stromoradie po obvode záhrady súčasne lemuje chodník - 161 -
Mariánska hora s líniou stromovej aleje v 1. tretine 20. storočia sa časť chodníka dostala do uzavretej oblasti. Okrem toho, samotná obec Ruskinovce bola násilne vysťahovaná a zrovnaná so zemou (Ruskinovce už od 13. stor. patrili k spišským kráľovským mestám, ktoré sa riadili právom spišských Sasov). Chodník začína na severnom konci mesta Levoča, odpája sa od cesty vedúcej na Levočskú Dolinu (od Probstnerky ), zo západnej strany obchádza areál bývalého kúpaliska (Mestskej záhrady) a stúpa na Uhliská (Zitterberg). Chodník dodnes nesie chotárny názov Ruskinovský chodník. Rovnaký názov nesie aj odbočka chodníka ktorá ve- Úsek chodníka so stromovou alejou nad dnešným štadiónom (už nepoužívaný pútnikmi) - 162 -
die od Kováčovej vily popri Kohlwalde na Zbojnícku lúku (červeno značený turistický chodník). 7. Chodník na Mariánsku horu, stromová aleja, kamenný most Situovanie: Severne od mesta Popis: Chodník je zaznačený na všetkých historických vojenských mapách od 18. storočia. Viedol z priestranstva pred Košickou bránou severným smerom, z východnej strany obchádzal pozemok majera (?), neskoršej kúrie Probstnerovcov a Kováčovcov (pioniersky dom a futbalový štadión), prechádzal cez kamenný most nad úvozom a pokračoval dohora na sever k bazilike Navštívenia Panny Márie. Po postavení kúrie a zriadení okrasnej záhrady pri spodnom úseku chodníka v 1. polovici 19. storočia, chodník zo západnej strany pravdepodobne lemovali stromy ohraničujúce pozemok kúrie. Na ne nadviazala od úpätia Mariánskej hory stromová aleja, ktorú začali vysádzať vojaci miestnej posádky v r. 1889 a pokračovali v tom aj v r. 1900. Prícestné kaplnky zastavenia sprevádzali pútnikov tiež už najneskôr od 2. pol. 18. storočia (sú zaznačené na všetkých Kamenný most, ktorým chodník na Mariánsku horu prekonával úvoz - 163 -