MESTSKÁ KNIŢNICA V BRATISLAVE Výberová regionálna bibliografia dejín hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy od najstarších čias po súčasnosť 2 0 0 0
2 1. októbra 2000 o 11,00 hodine predpoludním sa naplní 100 rokov od otvorenia Mestskej kniţnice v Bratislave. Pri tejto príleţitosti vydávame výberovú bibliografiu Dejiny Bratislavy, ktorou si pripomíname nielen jubileum našej kniţnice, ale vzdávame poctu i vyše dvetisícročnej Bratislave... pracovníci Mestskej kniţnice
3
4 História je svedkom doby, dňom pravdy, ţivotom pamiatky, majstrom ţivota, hlásateľom minulých čias... Montaigne HISTORICKO SÚČASNÉ ČRIEPKY Z BRATISLAVY Historické názvy mesta : Bassan, Bosonium, Bossen, Braslavespurch, Braslavъ, Bratislav, Breisburg, Bresburg, Breslawa civitas, Brezalauspurc, Brezezburg, Breziburg, Brezzizburch, Břetislava nad Dunajem, Istropolis, Pisonium, Poson, Posonium, Possen, Pozsony, Predslavspurch, Preslawaspurch, Pressburg, Prešpork, Prešpurek. Pomenovanie Bratislava začali prvý raz pouţívať štúrovci v polovici 19. storočia. Udelenie mestských privilégií: Ondrej III. udelil suburbiu výsady slobodného mesta listinou vyhotovenou 2. decembra 1291. Je písaná na pergamene 57 x 30 cm, potvrdená podpisom Ondreja III. a jeho visiacou pečaťou. Najdôleţitejšie výsady : vyňatie mesta spod právomoci ţupana právo voľby richtára a dvanástich prísaţných (na Juraja) so súdnou právomocou súdna právomoc nad Bratislavčanmi prislúchala len richtárovi a rade, odvolacou inštitúciou bol kráľ oslobodenie od mýta sloboda usadiť sa bola poskytnutá komukoľvek, ak si vyrovnal svoje podlţnosti u bývalého zemepána oslobodenie novousadlíkov od dane rovnaké právne postavenie Ţidom ako ostatným mešťanom uhorským a zahraničným obchodníkom právo v Bratislave slobodne predávať svoj tovar moţnosť opevniť mesto. Tieto výsady boli potvrdené počas vlády Mateja Korvína v roku 1464 Zlatou bulou bratislavskou, opatrenou visiacou pečaťou.
5 Erb Bratislavy (Erbová listina od kráľa Ţigmunda Luxemburského 1436) Erb Bratislavy je tvorený červeným poľom so striebornými hradbami a tromi veţami. Na červených strechách (trochu tmavších neţ pole štítu) sú po dve zlaté gule a v bráne zlaté, do polovice vytiahnuté, mreţe. Legenda pečatidla Bratislavy z roku 13 : SIGILLUM CIVIVM DE PRESPURGH = Pečať mešťanov Bratislavy Legenda pečate Bratislavy z roku 1439: SIGILLUM CIUITATIS POSONIENSIS = Pečať mesta Bratislavy Poloha mesta : Nadmorská výška: 48 14 40 severnej zemepisnej šírky 17 17 00 východnej zemepisnej dĺţky 126 m n.m. (hladina Dunaja) 515 m n.m. (Devínska Kobyla) Rozloha : 367,9 km2 Počet obyvateľov k 31.12.1999: 448 292 obyvateľov Hustota obyvateľstva: 1219 obyv./km2
6 H I S T O R I C K Ý M I N I K A L E N D Á R 5000 r. pr.n.l. najstaršie archeologicky doloţené osídlenie Bratislavy z mladšej doby kamennej neolitu 1. stor. pr.n.l. oppidum keltského kmeňa Bójov, predpokladané centrum podunajskej ríše Keltov 5. 6. stor. pr.n.l. príchod Slovanov 623 658 Samova ríša prvý štátny útvar Slovanov 833 907 vznik Veľkomoravskej ríše prvá písomná zmienka o Bratislave v Soľnohradských letopisoch 1000 1038 zaloţenie Bratislavskej ţupy uhorským kráľom Štefanom I. 1271 uzatvorenie mierovej zmluvy Bratislavského mieru medzi uhorským kráľom Štefanom I. a českým kráľom Otakarom II. 1291 osada pod hradom dostala od kráľa Ondreja III. mestské privilégiá 13 najstarší výskyt mestskej pečate 1405 Ţigmund Luxemburský povýšil mesto medzi slobodné kráľovské mestá 1436 privilégiom Ţigmunda Luxemburského dostalo mesto právo pouţívať mestský erb 1464 kráľ Matej Korvín Zlatou bulou bratislavskou potvrdil mestu doterajšie privilégiá 1468 Matej Korvín udelil mestu právo meča 1536 Bratislava bola vyhlásená za hlavné mesto Uhorska, korunovačné mesto uhorských kráľov, sídlo snemu a ústredných úradov 1626 Gabriel Bethlen a cisár Ferdinand II. podpísali Bratislavský mier
7 1710 1711 veľká morová epidémia 1714 1749 na Evanjelickom lýceu pôsobil ako rektor Matej Bel Veľká ozdoba Uhorska 1741 korunovácia Márie Terézie 1783 Bratislava stráca štatút hlavného mesta Uhorska, centrálne úrady sa sťahujú do Budína 15 v Primaciálnom paláci bola podpísaná mierová zmluva medzi Rakúskom a Francúzskom Bratislavský mier, ktorou sa ukončila existencia tzv. Svätej ríše rímskej národa nemeckého 1811 vyhorel Bratislavský hrad 1830 posledná korunovácia v Bratislave Ferdinand V. 1848 Ferdinand V. podpísal v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca tzv. marcové zákony o zrušení poddanstva 1866 posledné boje Prusko-rakúskej vojny v oblasti Lamača a Kamzíka 1900 otvorenie Mestskej kniţnice slobodného kráľovského mesta Bratislavy 1913 veľký poţiar v Podhradí 1918 vznik Slovenskej národnej rady pre Bratislavu a okolie 1919 schválený názov Bratislava 1939 Bratislava sa stala hlavným mestom Slovenského štátu (neskôr Slovenskej republiky) 1945 oslobodenie Bratislavy Sovietskou armádou 1946 k Bratislave boli pripojené obce Devín, Dúbravka, Lamač, Petrţalka, Prievoz, Rača a Vajnory 1968 na Bratislavskom hrade bol podpísaný zákon o federatívnom usporiadaní republiky
8 1969 Bratislava sa stala hlavným mestom Slovenskej socialistickej republiky 1971 pričlenenie Čunova, Jaroviec, Rusoviec, Devínskej Novej Vsi, Podunajských Biskupíc, Vrakune a Záhorskej Bystrice k Bratislave 1989 masové zhromaţdenia občanov na podporu poţiadaviek tzv. Neţnej revolúcie 1993 1.1. vznik samostatnej Slovenskej republiky Bratislava je jej hlavným mestom 2000 Bratislava moderné európske mesto s takmer pol miliónom obyvateľov na začiatku 3. tisícročia
9
10 D E J I N Y B R A T I S L A V Y V K O C K E Dejiny Bratislavy sa začali písať v roku 5000 pr.n.l., z ktorého pochádza najstaršie archeologicky doloţené osídlenie z mladšej doby kamennej neolitu. V roku 3500 pr.n.l. ľudia spoznali výhody tohto územia, otvorenosť krajiny na všetky svetové strany a zaloţili tu niekoľko osád. Odvtedy malo územie Bratislavy stálych obyvateľov indoeurópskeho pôvodu. Najvyššiu úroveň praobyvateľov Bratislavy však dosiahli Kelti, o čom svedčia bohaté nálezy z mladšej doby ţeleznej laténskej. Predpokladá sa, ţe toto územie bolo strediskom podunajskej ríše Keltov, ktorých neskôr vytlačili Dáci a germánske kmene. Po nich zohrali v histórii mesta dôleţitú úlohu na prelome letopočtov Rimania, ktorých ríša siahala aţ za ľavý breh Dunaja. V období sťahovania národov (5.-6. stor.) prišli na územie Bratislavy prví Slovania, ktorí sa však na konci 6. stor. dostali pod nadvládu Avarov. Na svoju obranu Slovania vytvorili v roku 623 jednotný kmeňový zväz Samovu ríšu. Na začiatku 9. stor., v čase existencie jednotlivých knieţactiev a narastajúcej sociálnej diferenciácie, vznikol samostatný štátny celok Veľká Morava. V tomto období boli na bratislavskom hradnom vrchu a Devíne vybudované dôleţité hradiská. Bratislavské hradisko spĺňalo funkciu strediska kultúry, vzdelanosti, cirkvi a devínske funkciu pohraničnej pevnosti. V roku 907 sa po prvýkrát v historických prameňoch spomína Bratislava ako Brezalauspurc (názov odvodený od mena dolnopanónskeho knieţaťa Braslava) v súvislosti s bitkou medzi Bavormi a Maďarmi s pravdepodobnou účasťou Slovanov na bavorskej strane. V boji zvíťazili Maďari, postupne získali nadvládu nad územím juhozápadného Slovenska a Bratislavu zahrnuli do vznikajúceho uhorského štátu. V 10. a 11. storočí získal Bratislavský hrad významné postavenie. Stal sa strediskom ţupnej správy, cirkevného ţivota a dôleţitou pohraničnou pevnosťou. Pod hradom sa postupne začala rozrastať trhová osada, ktorej sľubný vývoj ochromil vpád Tatárov v roku 1241. Bratislavský hrad i podhradie sa im však ubránili. V 2. polovici 13. storočia Bratislavu niekoľkokrát dobyl český kráľ Přemysl Otakar II. v súvislosti s mocenskými spormi o rakúske dedičstvo. Uhorský kráľ preto povolal do Bratislavy nemeckých kolonistov. Postupne sa upevnila mestská samospráva a mesto zásluhou richtára Jakuba získalo 2. decembra 1291 od uhorského kráľa Ondreja III. plné mestské výsady. 14. a 15. storočie prinieslo Bratislave hospodársky rozkvet. Postavenie mesta upevňovali výsady ďalších uhorských kráľov Ľudovíta I., Ţigmunda Luxemburského a Mateja Korvína, zásluhou ktorého bola v Bratislave v roku 1467 zaloţená prvá vysoká škola Academia Istropolitana. V roku 1536 bola Bratislava vyhlásená uhorským snemom za hlavné mesta Uhorska, sídlo uhorského snemu, ústredných úradov a korunovačné mesto uhorských kráľov a kráľovien. V rokoch 1563 aţ 1830 v Dóme svätého Martina korunovali 11 panovníkov a 8 kráľovských manţeliek. V 16. storočí neutíchali boje s Turkami, ku ktorým sa v 17. storočí pripojila séria povstaní uhorskej šľachty proti Habsburgovcom. V roku 1618 prišli do Bratislavy vojská knieţaťa Bethlena, ktorý stál na čele nového sprisahania. Skončilo sa uzavretím Bratislavského mieru. Zmluvu podpísal Ferdinand II. a Gabriel Bethlen 30. decembra 1626. Po ukončení najťaţšieho obdobia vo vývoji Bratislavy - protitureckých vojen a stavovských povstaní začali oţívať obchody a remeslá. Význam mesta vzrástol najviac v období panovania Márie Terézie (1740 17). Bratislava začala rásť, vznikali nielen nové sídla šľachty, ale aj prízemné domčeky remeselníkov, vinohradníkov. Stala sa strediskom manufaktúrnej výroby prvou manufaktúrou bola dielňa na výrobu písiem pre tlač v roku 1728. Do roku 10 tu uţ existovalo 35 manufaktúr. A aj keď za vlády Jozefa II. (17 1790) začal význam mesta upadať, pretoţe ústredné uhorské úrady a korunovačné klenoty boli presťahované do Budína, Bratislava sa ako centrum šírenia osvietenských myšlienok stala kolískou slovenského národného obrodenia. Zásluhu na tom mali najmä učenci Matej Bel a Juraj Sklenár. V rokoch 1783 1787 sa v meste vydávali prvé slovenské noviny pod názvom Prešporské noviny. Strediskom osvietenstva a
11 národného obrodenia bol katolícky generálny seminár, zriadený v roku 1784 na Bratislavskom hrade. V seminári sa ujala myšlienka spisovnej reči Slovákov, ktorej realizátorom sa stal Anton Bernolák. 19. storočie sa začalo v znamení napoleonských vojen. Francúzske vojsko prišlo do Bratislavy v roku 15 a po bitke troch cisárov pri Slavkove bol v Primaciálnom paláci 26. decembra 15 podpísaný Bratislavský mier. V polovici 19. storočia, keď Bratislava ako trojjazyčné mesto mala obyvateľov slovenskej, nemeckej a maďarskej národnosti, sa dostalo do popredia evanjelické lýceum, v ktorom vystúpil Ľudovít Štúr s náročným národným a politickým programom. Po dohode s bernolákovcami v roku 1843 kodifikoval slovenčinu ako spisovný jazyk všetkých Slovákov. Účinkoval aj v Uhorskom sneme, kde vystupoval za zrušenie poddanstva a uznanie rovnoprávnosti národov v Uhorsku. 11. apríla 1848 cisár Ferdinand V. podpísal a vyhlásil tzv. marcové zákony, ktoré obsahovali i zrušenie poddanstva. Vzápätí nastáva v Bratislave nielen prudký rozvoj priemyslu od roku 1850 do hospodárskej krízy v roku 1873 vzniklo 50 nových podnikov ale aj rozmach kultúrneho, spoločenského, politického ţivota, rozvoj spolkovej činnosti. Tento vývoj zastavila prvá svetová vojna. Po rozpade Rakúsko Uhorska vznikla 28. októbra 1918 Česko-Slovenská republika, ktorej súčasťou sa po faktickom pripojení 1.1.1919 stala aj Bratislava ako centrum hospodárskeho, politického a kultúrneho ţivota Slovenska. Keď následná zloţitá zahraničnopolitická situácia zasiahla celé Slovensko a tým aj Bratislavu, 8. októbra 1938 sa stala sídlom autonómnej vlády na čele s Dr. Jozefom Tisom. 14. marca 1939 prijal Snem Slovenskej krajiny zákon o vzniku Slovenskej republiky, ktorá trvala do apríla 1945. Bratislava figurovala ako hlavné mesto prvého štátu Slovákov. V druhej svetovej vojne sa Bratislava vyhla osudu iných veľkých vojnou zničených miest. 4. apríla 1945 vstúpili do mesta sovietske vojská, čím sa skončila moc vlády SR a mesto sa znova stalo súčasťou obnovenej Česko-Slovenskej republiky. 1. apríla 1946 boli k Bratislave pripojené mestské obce Rača, Vajnory, Prievoz, Devín, Dúbravka, Lamač a Petrţalka. Postupne sa však vyostroval politický boj, ktorého centrom bola Bratislava. Po celoštátnej politickej kríze v roku 1948 prevzala riadenie ţivota v štáte komunistická strana ako jediná politická moc. V roku 1968 prišlo k pokusu o zvrat v tomto vývoji. Tento rok priniesol Bratislave oficiálne uznanie štatútu hlavného mesta Slovenska, ktorým sa stala 1. januára 1969 na základe zákona o československej federácii. V roku 1971 sa k Bratislave pripojili ďalšie prímestské obce Jarovce, Rusovce, Čunovo, Devínska Nová Ves, Podunajské Biskupice, Vrakuňa a Záhorská Bystrica. Mesto sa rozrástlo, vybudovali sa nové obytné švrte, športoviská, kultúrne zariadenia. Opäť sa však čoraz viac zväčšoval odpor obyvateľstva Bratislavy i iných slovenských miest a obcí k vláde jednej strany, k štátnej politickej klíme, čo vyvrcholilo v tzv. Neţnej (zamatovej) revolúcii v novembri 1989. Nasledujúce roky priniesli obrovské zmeny v politickom, hospodárskom, kultúrnom ţivote mesta. Vznikli nové politické strany, organizácie, spoločnosti, začala sa nastolovať demokracia. 1. septembra 1992 prijala Národná rada Slovenskej republiky Ústavu Slovenskej republiky, čo bolo prvým krokom k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Od 1. januára 1993 je Bratislava hlavným mestom nového samostatného štátu. Moderné mesto sa dnes, tak ako na počiatku svojej histórie, rozprestiera na úpätí Malých Karpát, tam, kde sa medzi Karpatmi a Alpami stretáva Podunajská níţina so Záhorskou, tam, kde sa kľukatí Dunaj a tam, kadiaľ kedysi viedli dve významné európske obchodné cesty podunajská a jantárová...
12 Ú V O D K B I B L I O G R A F I I Bratislava mesto s vyše dvetisícročnou históriou, tvoriace súčasť najstarších dejín všetkých Slovákov, pretrvala stáročia, aby dnes, ako hlavné mesto Slovenskej republiky, stála nad večne plynúcim a všetko si pamätajúcim Dunajom. Cesty i necesty po krivoľakých osudoch dejín Bratislavy ponúkame do pozornosti odbornej i širokej čitateľskej verejnosti prostredníctvom našej výberovej regionálnej bibliografie. O Bratislave existuje nielen nespočetné mnoţstvo kniţných publikácií, ale aj publikovaných článkov, ktoré sme, samozrejme, v bibliografii nemohli všetky spracovať a uviesť. Snaţili sme sa však vystihnúť najdôleţitejšie oblasti a témy z obdobia dejín mesta, pričom sa pokúšame zachytiť jeho vývoj od najstarších čias aţ po súčasnosť. Pozývame vás teda na prechádzku starou i novou Bratislavou, pozývame vás spoznať jej tvár, ktorú si uţ mnohí z nás nepamätajú a porovnať, aká bola Bratislava kedysi a aká je dnes. Výberovú bibliografiu sme spracovali z fondov Mestskej kniţnice v Bratislave, Univerzitnej kniţnice a Regionálnej kniţnice Archívu hlavného mesta Bratislavy. Tvorí ju 484 bibliografických záznamov kníh, zborníkov, ročeniek v slovenskom, maďarskom a nemeckom jazyku (dva záznamy sú v latinčine), pričom štúdie zborníkov a ročeniek sme kvôli podrobnejšiemu mapovaniu dejín rozpísali do podoby článkov. Najstaršia kniha uvedená v bibliografii pochádza z roku 1823, najnovšia z roku 1999. Bibliografiu dopĺňajú články z časopisu Bratislava, ktorý vychádzal v rokoch 1974 1990. Záznamy sme rozdelili do 6. hlavných kapitol : 1. STARÁ BRATISLAVA Prvá kapitola zachytáva prvopočiatky histórie Bratislavy. Mapy, sprievodcovia, topografické materiály vás privedú k prameňom dejín mesta, jeho staršej histórii a cez pohľad na vývoj Podhradia kapitolu uzatvára Bratislava ako kráľovské a korunovačné mesto Uhorska. 2. Z DEJÍN A OSUDOV BRATISLAVY Okrem toho, ţe kapitola zahŕňa kúsky dejín Bratislavy, záznamy zachytávajú prácu archeológov, vývin bratislavskej architektúry, odkrývajú existenciu cechov, spolkov, kostolov, dejiny cirkvi, kniţníc, obchodu, školstva, vinohradníctva, zdravotníctva i ţurnalistiky. 3. PRÍMESTSKÉ OBCE Tematická skupina mapuje históriu prímestských obcí, ktoré sme zoradili podľa súčasných bratislavských okresov Bratislava 2 aţ Bratislava 5. 4. PAMIATKY BRATISLAVY Kapitolu uvádzajú národné kultúrne pamiatky Bratislavy Academia Istropolitana, Devínsky a Bratislavský hrad, Evanjelické lýceum a Slavín. Za nimi nasledujú bibliografické záznamy, dotýkajúce sa histórie bratislavských divadiel, hudby, folklóru, výtvarného umenia a mnohých ďalších pamiatok nášho mesta. 5. PRÍRODA Hoci je Bratislava v súčasnosti rozvinutým hlavným mestom Slovenska, dokáţe vo svojich zákutiach skrývať nedocenené prírodné bohatstvo, o ktorom mnohí ani netušíme. Bolo tu od samého začiatku existencie Bratislavy, je tu a dúfajme, ţe bude i naďalej. 6. ŠPORT Posledná kapitola stručne zachytáva športový ţivot Bratislavy. Veď práve tu vyrástli známi športovci, zrodili sa mnohé víťazstvá, dosiahli a prekonali sa veľké športové ciele.
13 Šesť hlavných kapitol i jednotlivé podkapitoly sme zoradili tematicky. Záznamy sme ďalej radili chronologicky podľa rokov vydania dokumentov. V rámci rovnakých rokov vydania sú záznamy usporiadané abecedne podľa autorov, resp. názvov. Aby sme zachovali kontinuitu záznamov, chronologické radenie nie je dodrţané v prípade rozpisu zväzkov kníh alebo na seba nadväzujúcich článkov z kníh vydaných v rôznych rokoch. Záznamy sme čerpali z uţ spomenutých troch kniţníc a aby ste vedeli, v ktorej z nich literatúru hľadať, rozlišujeme ich na základe kódov podľa kódovníka kniţníc Matice slovenskej. Kód nájdete vľavo dolu pod kaţdým záznamom: - Univerzitná kniţnica - Mestská kniţnica v Bratislave - Regionálna kniţnica Archívu hlavného mesta Bratislavy. Pevne veríme, ţe bibliografia dejín Bratislavy vám bude dobrým pomocníkom pri štúdiu, práci alebo pri vyuţívaní voľného času. Vzdávame ňou hold slávnemu mestu, obľúbenému i zatracovanému, ktoré sa vţdy z kaţdej dejinnej udalosti dokázalo postaviť na nohy. Vyuţite ju na obohatenie svojich vedomostí o Bratislave, o tom, aká bola, aká je a moţno aj aká bude... krásavica na Dunaji... Zostavovateľka
14 TO MESTO MOJE TU JE, S NÍM RASTIE NAŠA SLÁVA TO MESTO MOJE TU JE A DUNAJ TEČIE POD NÍM, NAČÚVAJ ŠEPOTU VĹN, POD HRADOM, KTORÝ OPÄŤ ŢIJE A HĽADÍ MAJESTÁTNE DO ULÍC A PARKOV STAREJ A NOVEJ HISTÓRIE...
15
16 1. STARÁ BRATISLAVA 1.1. Mapy a sprievodcovia 1. HEKSCH, Alexander F. Neuester Führer durch Pressburg und Umgebung = Novší sprievodca po Bratislave a okolí. Pressburg: Im Selbstverlages des Verfassers, 18. 87 s., obr., mp. 2. Führer durch Pressburg Pozsony. Sprievodca Prešporkom Bratislavou. Prešporok: C.F.Wigand, 1919. [20] s., 1 mp. 3. Bratislava. Pharus-plán: Najnovší úplný slovensko-nemecko-maďarský soznam ulíc, ciest a námestí Bratislavy s označením okresov a pripojením drievejších mien ulíc v [ ]. B.v. Bratislava: Zikmund Steiner, [1920]. 28 s. 4. Naša Bratislava. B. v. Bratislava: B. n., 1920. 14 s. 5. HOFFMANN, Ješek PTAČOVSKÝ, Kl. Bratislava s okolím a Malé Karpaty. B. v. Praha: K.Dvořák, 1922. 46 s., 2 mp., pl. (-Turistická knihovna Klubu československých turistů; Sv. 1.) 6. BENYOVSZKY, Karl Ein Tag in Bratislava-Pressburg: Kleiner Führer durch die Hauptstadt der Slowakei = Deň v Bratislave: Malý sprievodca hlavným mestom Slovenska. - Bratislava: Siegm. Steiner Verlagsbuchhandlung, 1930. 15 s. 7. PLICKA, Vladimír Čo si pozreme za deň v Bratislave. B. v. [Bratislava] : B. n., [1930]. 8 s. 8. Sprievodca po Bratislave / Zost. Ľudovít Zachar. Bratislava: Ústredný výbor Eucharistického kongresu. [1930]. 82 s. 9. Bratislava: Hlavné mesto Slovenska. Bratislava: Rada mesta Bratislavy, 1931. 12 s., fotogr. 10. Bratislava a Petrţalka. Meritko 1:10 000. Bratislava: Nakl. A.Bartošek, [1932]. 1 list 11. MÜLLER, Josef Bratislava slovenská Riviera na Dunaji: Rázovité město dobrého vína, dobré kávy, plněných rohlíčků. B. v. Bratislava: Slov. cudz. sväz, [1932]. [12] s., obr., tab. 12. Führer durch die Umgebung der Stadt Bratislava = Sprievodca po okolí Bratislavy. Bratislava: Fremdenverkehrskommission, 1934. 95 s., 1 mp. 13. BENYOVSZKY, Karl Bratislava-Pressburg in Wort und Bild: Ein Führer durch die Hauptstadt der Slowakei = Bratislava slovom a obrazom: Sprievodca po hlavnom meste Slovenska. 3. verbesserte Aufl. Bratislava- Pressburg: Buchhandlung C.Bayerlein, 1940. 152 s., fotogr., 2 mp. 14. BENYOVSZKY, Karl Spaziergang durch Alt-Pressburg = Prechádzka starou Bratislavou. 3. vyd. Bratislava: Kommissionsverlag Hugo Stampfel, 1943. s., obr. 15. PLICKA, Vladimír Sprievodca Bratislavou. Bratislava: Pokrok, [1948]. 118 s., fotogr., reklama, 16. ŠÁŠKY, Ladislav Bratislava. Bratislava: Šport, 1967. 123 s. 17. KARTOUS, Peter Bratislavské mestské mapy a plány.
17 In: Bratislava. Zv. 7. Ročenka 1971 / Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1972. S. 183 215., 18. Bratislava: Kultúrne pamiatky a pamätihodnosti / Aut. textu Ladislav Šášky. 2. vyd. Bratislava: Slov. kartografia, 1979. 1 list 19. Bratislava. Mierka 1:12 500 : Orientačná mapa. 1. vyd. Bratislava: Slov. kartografia, 1986. 127 s. 20. HUDÁKOVÁ, Hedviga Bratislava, mapa z roku 1765. 1. vyd. Bratislava: Slov. kartografia, 1988. 16 s., 1 mp. 21. HUDÁKOVÁ, Hedviga Bratislava, mapa z roku 1820. 1. vyd. Bratislava: Slov. kartografia, 1988. 20 s., 1 mp. 22. HOLUBANSKA, Stella GULDANOVÁ, Zuzanna HYKISCH, Anton Bratislava Pressburg: Ein illustriertes Reisehandbuch = Bratislava: Ilustrovaný sprievodca. / Patrik Guldan. Bremen: Edition Temmen, 1991. 144 s., fotogr., mp. 23. NAVRÁTILOVÁ, Helena HANČIN, Vladimír HATALOVÁ, Mária Bratislava. Sprievodca. 2. preprac. a noveliz. vyd. Bratislava: Šport, 1992. 184 s., 1 voľ. príl. 24. Bratislava: Turistický sprievodca. 1. vyd. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 1995. 160 s. 25. ZENDZIAN, Paul F. VADKERTY, Madeline F. Bon appétit, dobrú chuť, Bratislava!: Sprievodca po 70. najlepších bratislavských reštauráciách. A Guide to 70 of the best Restaurants in Bratislava. Slovensko-anglický. English Slovak. B.v. Brunswick: Brunswick Legal Publishers, 1995. 124 s., 128 s. - Na obale rok vydania 1996 26. Bratislava. - Bratislava: Oddelenie cestovného ruchu a propagácie, 1996. 27. Bratislava: Mapa mesta. Mierka 1 : 10 000. S mapou okolia. Mierka 1 : 100 000. 2. vyd. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 1996. 128 s. - Linky MHD, dôleţité praktické informácie, register ulíc, štvorjazyčné texty,, 28. NAVRÁTILOVÁ, Helena HATALOVÁ, Mária Bratislava. Sprievodca. 3. preprac. a noveliz. vyd. Bratislava: Veda, 1996. 152 s. 29. Bratislava Podunajsko: Podrobná cykloturistická mapa. Mierka 1 : 100 000. 1. vyd. Harmanec, VKÚ, 1997. Text. časť 44 s., 1 voľ. mapa ( - Cykloturistická mapa; Zv. 7) 30. MARUŠÁK, Štefan Bratislava. Guide 1997 : Sprievodca pre návštevníkov. Komárno: HEPEX- Slovakia s.r.o., 1997. 104 s. 31. HUČKO, Tomáš Okolo Bratislavy: Cyklistický sprievodca po bratislavských uliciach a humnách. 1. vyd. Bratislava: vl.n., 1998. 100 s., 24 graf. mp. 32. Bratislava atlas ortofomáp. 1 : 6 000. 1. vyd. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 1999. 116 s. 33. Malé Karpaty. Bratislava: Turistická mapa. Mierka 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 1999. 1 list,, 1.2. Topografia 34. SZEKCSÖ, Tamás Sz. kir. Pozsony városának és környékének helyrajzi és statisztikai ismertetése. = Oboznámenie sa s miestopisom a štatistikou Slobodného kráľovského mesta Bratislavy a okolia.
18 In: Pozsony és környéke. Pozsony: Wigand Károly Frigyes, 1865. s. 75 196. 35. CZILCHERT, Károly Pozsony vármegye helyrajzi és statisztikai leírása = Miestopisný a štatistický popis Bratislavskej ţupy. Budapest: Pesti Könyomda Részvény társulat, 1873. 234 s. 36. ORTVAY, Tivadar Pozsony város utcái és terei: A város története utca és térnevekben = Ulice a námestia Bratislavy: Dejiny mesta v názvoch ulíc a námestí. Pozsony: Wigand F.K., 1905. 660 s., mp. 37. Adressbuch der Stadt Bratislava Pressburg 1922 = Adresár Bratislavy 1922 / Red. Anton Somossy. Bratislava: Grenzbote, 1922. 551 s. 38. Adresár mesta Bratislavy. I. čiastka: Ulice, námestia. Majitelia domov. Soznam bytov / Zost. Jozef Reimann. Bratislava: Grenzbote, [1929]. 640 s. 39. Adresár mesta Bratislavy. II. čiastka: Doplnok adresára. Soznam ulíc. Továrne, obchody, podniky. Úrady, vojsko. Cirkve. Spolky. Noviny / Zost. Jozef Reimann. Bratislava: Grenzbote, [po r. 1929]. 3 s. 40. HOFMAN, Jan Zo zaniklej Bratislavy: Príspevky k historickej topografii Bratislavy. In: Ročenka Vedeckých ústavov mesta Bratislavy na rok 1934 / Red. Ovidius Faust. Bratislava: Vedecké ústavy mesta Bratislavy, 1934. S. 99 155. 41. HOLÁK, Ján Topografia historického jadra Bratislavy v 18. storočí. In: Bratislava. Zv. 3: Ročenka 1967 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1967. S. 117 162. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 42. HORVÁTH, Vladimír Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1990. 403 s., mp., 43. BABIAR, Michal Zoznam ulíc a územné členenie hlavného mesta SR Bratislavy podľa urbanistických obvodov. Bratislava: Minor, 1993. 53 s. 44. Územie hl.mesta SR Bratislavy v číslach: Mestské obvody, mestské časti, urbanistické obvody / Vyprac. Bohuš Gryga. B.v. Bratislava: Mestská správa Štatistického úradu SR, 1995. 226 s. (- Štatistické analýzy a informácie; Zv. 18/95) 1.3. Pramenné edície k dejinám mesta 45. FAUST, Ovidius Archív mesta Bratislavy. Zv. 1 : 1. súpis erbových listín zemianskych. Bratislava: Mesto Bratislava, [1920]. 164 s., obr. príl. (- Monumenta Historica Bratislavensia), 46. HORNA, Richard Bratislavská Městská kníţka přísah: Příspěvek k městskému zřízení v Uhrách a k českému úřadování na Bratislavské radnici koncem XVII. století. Bratislava: vl.n., 1928. 22 s., fotogr. 47. Pamätný spis Bratislavy, hlavného mesta Slovenska / Zost. Ovidius Faust. Bratislava: vl.n., 1934. 196 s., fotogr. 48. Erbová listina mesta Bratislavy. Bratislava: Vedecké ústavy mesta Bratislavy, [1935]. [4 s.], 1 fotogr.
19 49. Archív mesta Bratislavy: Sprievodca po fondoch a zbierkach / Vypracovala Darina Lehotská a kol. Praha: Archívna správa Ministerstva vnútra, 1955. 166 s., fotogr. 50. Archív mesta Bratislavy: Inventár stredovekých listín, listov a iných príbuzných písomností / Sprac. Darina Lehotská. Praha: Archívna správa Ministerstva vnútra, 1956. 623 s., fotogr. 51. Bratislava v historických dokumentoch: Katalóg k výstave poriadanej z príleţitosti osláv 15. výročia oslobodenia mesta Bratislavy Sovietskou armádou / Zost. Vladimír Horváth. B.v. Bratislava: SVPL, [1960]. 54 s., obr.príl. 52. Archív mesta Bratislavy: Inventár listín a listov II. 1501 1563 / Sprac. Vladimír Horváth. Bratislava: Slov. archívna správa, 1966. 558 s., obr.príl. 53. Archív mesta Bratislavy. Mesto Bratislava: Inventár listín a listov III. 1564-1615 a dodatky k I. a II. zväzku / Zost. Vladimír Horváth. Bratislava: Slov. archívna správa, 1967. 366 s. 54. Archív mesta Bratislavy. Mesto Bratislava: Inventár listín a listov IV. 1616-1859 / Zost. Vladimír Horváth. Bratislava: Slov. archívna správa, 1967. 707 s. 55. Archív mesta Bratislavy. Mesto Bratislava: Inventár listín a listov V. 1364 1945 / Zost. Vladimír Horváth. Bratislava: Slov. archívna správa, 1972. 309 s. 57. Bratislava hlavné mesto Slovenska: Pripojenie Bratislavy k Československej republike roku 1918-1919. Dokumenty / Zost. Vladimír Horváth; Elemír Rákoš; Jozef Watzka. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1977. 421 s., fotogr., 58. KALESNÝ, František Z malého Prešporka do Veľkej Bratislavy: O Bratislave, pôvode jej názvu, o ľudovej kultúre a Bratislavčanoch. In: Bratislava. Roč. 5, č.2 (1978), s. 21-23. 59. LEHOTSKÁ, Darina LEHOTSKÝ, Vladimír Sociálne zápasy bratislavského robotníctva. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1979. 275 s., fotogr. príl. (-Bratislava-Fontes) 60. MORAVČÍK, Štefan Pri Prešporku na Dunaji...: [Ako sme nášmu hlavnému mestu dlho nevedeli prísť na meno]. In: Bratislava. Roč. 17, č. 1 (1990), s. 16 17. 61. HORVÁTH, Vladimír Bratislavské mestské privilégium: (Ondrej III. 2. decembra 1291). 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1991. 14 s. 62. Zlatá bula bratislavská / Z latin. orig. prel. Vladimír Horváth. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1991. 19 s., obr. príl. v texte 63. HUČKO, Ján Bratislava a počiatky slovenského národného obrodenia: Dokumenty. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1992. 282 s., fotogr. 56. Mesto Bratislava: Inventár úradných kníh V. 1364 1945. B.v. Bratislava: Slov. archívna správa, 1972. 309 s. (-Inventáre a katalógy okresných archívov na Slovensku; Zv. 23)
20 1.4. Brezalauspurc alebo staršia história mesta 64. BALLUS, Paul von Pressburg und seine Umgebung = Bratislava a okolie. Pressburg: Zu den Buchhandlungen Andreas Schweiger und J.Landes, 1823. 318 s., 1 obr., 1 tab. 65. Pozsony és környéke = Bratislava a okolie. Pozsony: Wigand Károly Frigyes, 1865. LXXXII, 312 s., 5 tab., 1 mp., obr. v texte 66. Pressburg und seine Umgebung = Bratislava a okolie. Pressburg: Wigand, 1865. XCI, 353 s., 5 tab., 1 mp., obr. 67. RAKOVSZKY, István Adatok Pozsony történetéböl = Údaje z histórie Bratislavy. In: Pozsony és környéke. Pozsony: Wigand Károly Frigyes, 1865. s. 1 73. 68. KIRÁLY, János A pozsonyi nagy dunai vám és révjog története = Dejiny dunajského mýtneho a prievozného práva Bratislavy. Pozsony: Pozsony város, 1890. 177 s. 69. ORTVAY, Tivadar Pozsony város története. K. I.: A legrégibb idöktöl az Árpádházi királyok kihalásáig = Dejiny Bratislavy. Zv.I: Od najstarších čias po vymretie Arpádovcov. Pozsony: Stampfel Károly, 1892. XX, 384 s., 37 ilustr. v texte, 7 tab. 70. ORTVAY, Tivadar Pozsony város története. K.II/1 : A város középkori topográfiája, 1300-1526 = Dejiny Bratislavy. Zv. II/1 : Stredoveká topografia mesta. Pozsony: Stampfel Károly, 1895. XVI, 451 s., 54 ilustr. v texte, 4 tab. 71. ORTVAY, Tivadar Pozsony város története. K. II/2 : A város középkori jogszervezete = Dejiny Bratislavy. Zv. II/2: Organizácia práva v meste v stredoveku. Pozsony: Stampfel Károly, 1898. XVI, 528 s., 29 ilustr. v texte, 5 tab. 72. ORTVAY, Tivadar Pozsony város története. K. II/3 : A város középkori háztartása, 1300-1526 = Dejiny Bratislavy. Zv. II/3: Stredoveká domácnosť mesta, 1300-1526. Pozsony: Stampfel Károly, 1900. XVI, 412 s., 7 ilustr. v texte, 4 tab. 73. ORTVAY, Tivadar Pozsony város története. K. II/4 : A városlakosság családi, anyagi, értelmi és valláserkölcsi élete, 1300-1526 = Dejiny Bratislavy. Zv.II/4: Rodinný, materiálny, duchovný a náboţensko-mravný ţivot obyvateľov mesta, 1300-1526. Pozsony: Stampfel Károly, 1903. XV, 515 s. 74. ORTVAY, Tivadar Pozsony város története. K. III : Mellékletek Pozsony 1300-1526 évi történetéhez = Dejiny Bratislavy. Zv.III: Doplnky k dejinám Bratislavy v rokoch 1300-1526. Pozsony: Stampfel Károly, 1894. XV, 456 s., 64 ilustr. v texte, 14 tab. 75. ORTVAY, Tivadar Pozsony város története. K. IV/1 : A város politikai szereplése a XVI-ik század elsö felében, a mohácsi vésztöl I. Ferdinand király haláláig, 1527-1564 = Dejiny Bratislavy. Zv.IV/1: Politická úloha mesta v polovici 16. storočia od Moháčskej poráţky po smrť kráľa Ferdinanda I., 1527-1564. Pozsony: Pozsonyi Elsö Takarékpénztár, 1912. XV, 446 s. 76. KIRÁLY, János Pozsony város joga a középkorban = Právo mesta Bratislavy v stredoveku. Budapest: Magyar Tudományos Akadémia, 1894. 464 s. 77. ORTVAY, Theodor Geschichte der Stadt Pressburg = Dejiny Bratislavy. Band 1., 2/1., 2/2., 2/3., 2/4., 3., 4/1. Pressburg: Carl Stampfel, [1900]. 3327 s.
21 78. KUMLIK, Emil Adalékok a pozsonyi országgyülések történetéhez 1825-1848 = Príspevky k dejinám bratislavských snemov 1825-1848. Pozsony: Stampfel Hugo, [1908]. 134 s. 79. GYÖRI, Vilmos Pozsony története = Dejiny Bratislavy. Pozsony: Angermayer Károly, 1911. 104 s., obr. príl.. PRAŢÁK, Albert Obrozenská Bratislava: Projevy československého národního povědomí v bratislavské minulosti. B.v. Bratislava: Slov. Grafie, 1928. 61 s. 81. Zlatá kniha mesta Bratislavy / Zost. Dezider Strelinger. Bratislava: Dezider Strelinger, 1928. 392 s., fotogr., 82. BEŇOVSKÝ, Karol Rozprávky zo starého Prešporku. Bratislava: Nakl. J.Otto, 1930. 94 s. 83. PRAŢÁK, Vilém Československý publikační ruch v Bratislavě v době obrozenské 1770-1850. B.v. Bratislava: B.n., 1930. 38 s.,12 obr. príl. 84. Bratislava: Capitale de la Slovaquie = Bratislava: Hlavné mesto Slovenska. (Bratislava): Le Magistrat de Bratislava, [1931]. 12 s., fotogr. príl. 85. Bratislava: Hauptstadt der Slowakei = Bratislava: Hlavné mesto Slovenska. (Bratislava): Stadtrat Bratislava, [1931]. 12. s., fotogr. príl. 86. Bratislava: Hlavné mesto Slovenska. B.v. Bratislava: Rada mesta Bratislavy, 1931. 12 s., fotogr. 87. Bratislava: Szlovenszkó fövárosa = Bratislava: Hlavné mesto Slovenska. [Bratislava]: Bratislava Város Tanácsa, [1931]. 12 s., fotogr. príl. 88. Bratislava: The Capital of Slovakia = Bratislava: Hlavné mesto Slovenska. (Bratislava) : The Town-Council of Slovakia. Bratislava, [1931]. 12 s., fotogr. príl. 89. BENYOVSZKY, Karl GRÜNSFELD, Josef Pressburger Ghettobilder = Obrazy z bratislavského geta. Bratislava: Sigmund Steiner, 1932. 145 s. 90. BENYOVSZKY, Karl Galgen und Henker im alten Pressburg = Šibenice a kati v starej Bratislave. Bratislava-Pressburg: Siegmund Steiner Verlagsbuchhandlung, 1933. 55 s. 91. FAUST, Ovidius Zo starých zápisníc mesta Bratislavy. [Bratislava] : [Vedecké ústavy mesta Bratislavy], [1933]. 291 s., obr. príl. 92. Geschichte der Stadt Pressburg-Bratislava = Dejiny Bratislavy. - Volkstümliche Darstellung in 2 Bänden. Pressburg: Bratislava: S.Steiner, 1933. 382 s., 640 s., fotogr. 93. EISNER, J. Bratislava v době pravěké a raně dějinné : Zvláštní otisk z Ročenky vědeckých ústavů města Bratislavy 1934. Bratislava: vl.n., 1934. 15 s. 94. FAUST, Ovidius Bratislava: The Capital of Slovensko = Bratislava: Hlavné mesto Slovenska. B.v. Bratislava: Slov. cudzin. sväz, [1936]. 7 s., 7 fotogr. 95. ORAVSKÝ, Janko BENYOVSZKY, Karl Bratislavské povesti.zv. 1.,2. Bratislava: EOS, 1936, 1937. 98 s., 100 s. (-Eos) 96. KRASKOVSKÁ, Ľudmila Bratislava v dobe slovanskej. In: Bratislava. Zv. 4: Ročenka 1969/Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1969. S. 9 31. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave),
22 97. PICHLEROVÁ, Magda Bratislava v dobe rímskej. In: Bratislava. Zv. 5: Ročenka 1969/Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1970. S. 7-22. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 98. SEDLÁK, Vincent Bratislavské hradné ţupanstvo a Bratislava do roku 1291. In: Bratislava. Zv. 6: Ročenka 1970/Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1971. S. 35-58. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 99. DVOŘÁK, Pavel Odkryté dejiny: (Predveká Bratislava). 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1978. 396 s., obr., mp., 100. Dejiny Bratislavy / Zost. Vladimír Horváth, Darina Lehotská, Ján Pleva. 3. vyd. Bratislava: Obzor,1982. 477 s., fotogr. 101. Bratislava Mateja Bela / Zost. Ján Tibenský. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1984. 225 s., 1. KALESNÝ, František Matej Bel a Bratislava: Zborník statí zo seminára venovaného 300. výročiu narodenia Mateja Bela. B.v. Bratislava: Mestský dom kultúry a osvety, 1984. 48 s. 103. TIBENSKÝ, Ján Veľká ozdoba Uhorska: Dielo, ţivot a doba Mateja Bela. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1984. 268 s., fotogr. (-Korene) 104. Najstaršie dejiny Bratislavy: Referáty zo sympózia 28.-30.októbra 1986 / Zost. Vladimír Horváth. Bratislava: BIPS, [1986]. 301 s. 105. ŠPIESZ, Anton Bratislava v 18. storočí. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1987. 237 s., fotogr., 106. ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana Najstaršie dejiny Bratislavy. 1. vyd. Bratislava: Elán, 1993. 374 s. 1.5. Podhradie 107. PIFFL, Alfréd Architektonický a stavebný vývin bratislavského Podhradia I : (Podhradské nábreţie od Trokanovej ulice po Ţitavskú). In: Bratislava. Zv. 3: Ročenka 1967 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1967. S. 197 235. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 108. PIFFL, Alfréd Architektonický a stavebný vývin bratislavského Podhradia II : (Podhradské nábreţie od Ţitavskej ulice po číslo 26). In: Bratislava. Zv. 4: Ročenka 1969 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1969. S. 117 165. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 109. PIFFL, Alfréd Architektonický a stavebný vývin bratislavského Podhradia III : (Domy č. IV-371/30 a IV-470/32 na Podhradskom nábreţí, Slepá ulička a Popradská ulica). In: Bratislava. Zv. 5: Ročenka 1969 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1970. S. 23-61. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 110. PIFFL, Alfréd Architektonický a stavebný vývin bratislavského Podhradia IV : (Od Popradskej ulice po Slatinskú). In: Bratislava. Zv. 6: Ročenka 1970 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1971. S. 201-242. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 111. PIFFL, Alfréd Architektonický a stavebný vývin bratislavského Podhradia V : (Podhradské nábreţie od Mockovho námestia po tunel). In: Bratislava. Zv. 7: Ročenka 1971 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1972. S. 63-113. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave),
23 112. HOLÁK, Ján Topografia bratislavského Podhradia v 18. a 19. storočí. In: Bratislava. Zv. 4: Ročenka 1969 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1969. S. 57-114. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 113. HOLÁK, Ján Slobodné kúrie, meštianske domy a výsadné hostince na bratislavskom Podhradí. In: Bratislava. Zv. 6: Ročenka 1970 / Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1971. S. 179-199. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 114. JANKOVIČ, Vendelín Z dejín bratislavského Podhradia a mesta. In: Bratislava. Zv. 6: Ročenka 1970 / Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1971. S. 11-33. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 115. STIEBEROVÁ, Mária Z dejín bratislavského Podhradia od najstarších čias do konca 16. storočia. In: Bratislava. Zv. 7: Ročenka 1971 / Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1972. S. 39-62. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 116. VALLAŠEK, Adrián PLACHÁ, Veronika Príspevok k osídleniu bratislavského Podhradia. In: Bratislava. Zv. 7: Ročenka 1971 / Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1972. S. 5-36. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 117. STENCHLÁKOVÁ, Nela Čo zostalo z Cukrmandlu? : Na prechádzke bratislavským Podhradím. In: Bratislava. Roč. 16, č. 1 (1989), s. 18-19. 118. DVOŘÁK, Pavel Bratislava. Podhradie: Svedectvo pohľadníc. Bratislava: RAK, [1991]. Nestr. 1.6. Kráľovské a korunovačné mesto 119. Pressburg in der Westentasche, oder gedrängte historisch-statistische Beschreibung der königl. Frei-und Krönungsstadt Pressburg = Bratislava do vrecka alebo historicko-štatistický popis slobodného kráľovského a korunovačného mesta Bratislavy. Pressburg: Ing. A.Schaiba, 1848. 70 s., mp. 120. KIRÁLY, Johann Geschichte des Donau-Mauth und Urfahr-Rechtes der kön. Freistadt Pressburg = Dejiny dunajského mýtneho a prievozného práva slobodného kráľovského mesta Bratislavy. Pressburg: G.Heckenasts Nachf. Rudolf Drodtleff, 1890. 252 s. 121. Pozsony vármegye. Pozsony sz. kir. város, Nagyszombel, Bazin, Modor és Szentgyörgy r.t. városok = Bratislavská ţupa: Slobodné kráľovské mesto Bratislava... Budapest: Apollo Irodalmi Társaság, [1903]. 754 s., obr. v texte 122. FUNDÁREK, Jozef Bratislava hlavné a korunovačné mesto starého Uhorska. In: Bratislava. Zv. 7: Ročenka 1971 / Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1972. S. 115-1. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 123. SAS, Andor A koronázo város: A bécsi kongresszustól a nagy márciusig 1818-1848 = Korunovačné mesto: Od viedenského kongresu k veľkému marcu 1818-1848. Bratislava: Madách, 1973. 336 s. 124. HOLČÍK, Štefan Korunovačné slávnosti : Bratislava 1563-1830. 1. vyd. Bratislava: Tatran,1986. 84 s., fotogr. (-Pamiatky Bratislavy; Zv. 9), 125. HOLČÍK, Štefan Pozsonyi koronázási ünnepségek 1563-1830 = Bratislavské korunovačné slávnosti 1563-1830 / Do maď. prel.
24 Judita Nagyová. Bratislava: Tatran, 1986. 76 s., 131 fotogr. (-Bibliotheca saeculorum) 2. Z DEJÍN A OSUDOV BRATISLAVY 126. KERTÉSZ, János Pozsony város és Poszony vármegye bibliográfiája = Bibliografia mesta Bratislavy a Bratislavskej ţupy. Komárom: b.n., 1935.- 52 s. - Separát z Nemzeti Kultura 127. Bratislava. Z jej dejín a osudov. Bratislava: Kultúrna sekcia NV mesta Bratislavy, 1946. 44 s., obr., fotogr. 128. SAS, Andrej Talleyrand v Bratislave pri uzavretí mieru v roku 15. Bratislava: Pokrok, 1946. 22 s. 129. FEKETE, Štefan Pôdorysný vývoj Bratislavy a národnostný vývoj obyvateľstva. In: Slovanská Bratislava I : Sborník príspevkov k dejinám hl. mesta Bratislavy / Výkonný red. Alojz Fiala. Bratislava: Kultúrny a informačný odbor ÚNV, 1948. S. 47-60., 1 mp. (-Spisy Vedeckých ústavov mesta Bratislavy; Sv. 1) 130. ŠÁTEK, Jozef Ukáţky bratislavských matrík zo 17. storočia. In: Slovanská Bratislava I: Sborník príspevkov k dejinám hl. mesta Bratislavy / Výkonný red. Alojz Fiala. Bratislava: Kultúrny a informačný odbor ÚNV, 1948. S. 158-185. (-Spisy Vedeckých ústavov mesta Bratislavy; Sv. 1) 131. DUBAY, Anton Bratislavská prvotlač. In: Slovanská Bratislava II-III. Ročník 1949-1950: Sborník príspevkov k dejinám hl. mesta Bratislavy / Výkonný red. Alojz Fiala. Bratislava: 4. referát ÚNV, 1950. S. 109-122., 3 obr. (-Spisy Vedeckých ústavov mesta Bratislavy; Sv. 3)., 132. LEHOTSKÁ, Darina Vývoj slovanskej society v Bratislave do konca XVII. storočia. In: Slovanská Bratislava II-III. Ročník 1949-1950: Sborník príspevkov k dejinám hl. mesta Bratislavy / Výkonný red. Alojz Fiala. Bratislava: 4. referát ÚNV, 1950. S. 7-86. (-Spisy Vedeckých ústavov mesta Bratislavy; Sv. 3).,. Návrh organizačného štatútu mesta Bratislavy / Úvod nap. Ovidius Faust. Bratislava: [Právnická a finančná komisia], [1965]. 64 s. 134. LEHOTSKÁ, Darina Jakubovci bratislavská patricijská rodina (1279-1420). In: Bratislava. Zv. 3: Ročenka 1967 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1967. S. 59-114. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 135. DRENKO, Zoltán Bratislava v 17. storočí očami tureckého cestovateľa. In: Bratislava. Zv. 4: Ročenka 1969 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1969. S. 349-350. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 136. ČAPLOVIČ, Ján O začiatkoch bratislavského tlačiarstva. In: Bratislava. Zv. 5: Ročenka 1969 / Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1970. S. 141-166. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 137. BOHÚŇ, Emo Prvá ţeleznica. In: Bratislava. Roč. 1, č. 1 (1974), s. 58-59. 138. RUMANOVSKÝ, Ivan. výročie prvého kinematografického premietania v Bratislave. In: Bratislava. Roč. 4, č. 1 (1977), s. 14-17.
25 139. LEHOTSKÁ, Darina História Bratislavy v článkoch primátorskej reťaze. Zač. In: Bratislava. Roč. 6, č. 1 (1979), s. 58-61. 140. LEHOTSKÁ, Darina História Bratislavy v článkoch primátorskej reťaze. Dokonč. In: Bratislava. Roč. 6, č. 2 (1979), s. 58-60. 141. PAULIAK, Ervín Cesty slobody k Bratislave. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 19. 171 s., fotogr., 7 príl. 142. KLUKAVÝ, Dominik Po stopách dejín letectva v Bratislave. In: Bratislava. Roč. 8, č. 4 (1981), s. 60-63. 143. KUMINIAKOVÁ, Viera Objavená Bratislava 13. storočia. In: Bratislava. Roč. 8, č. 3 (1981), s. 56-58. 144. REČSKÝ, Ján Ľubo Miniportrét Slovenskej televízie. In: Bratislava. Roč. 8, č. 4 (1981), s. 20-21. 145. BUBLINCOVÁ, Bohuslava VRANOVÁ, Jana Bratislavské priority, maximá, kuriozity. Bratislava: BIPS, 1987. 171 s., 146. LEHOTSKÝ, Vladimír Ako sa Bratislava začlenila do Československa: Dramatické udalosti druhej polovice roku 1918 v Bratislave. In: Bratislava. Roč. 15, č. 4 (1988), s.5. 147. LEHOTSKÝ, Vladimír Ako sa Bratislava začlenila do Československa: Dramatické udalosti druhej polovice roku 1918 v Bratislave. Pokrač. In: Bratislava. Roč. 16, č. 1 (1989), s. 2-3. 148. LEHOTSKÝ, Vladimír Ako sa Bratislava začlenila do Československa: Dramatické udalosti druhej polovice roku 1918 v Bratislave. 3. časť. In: Bratislava. Roč. 16, č. 2 (1989), s. 2-3. 149. NOVÁK, Jozef Erby a pečate Bratislavy. Bratislava: BIPS, 1990. 63 s., obr. 150. Taká bola Bratislava. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1991. 199 s. 151. Dejiny Bratislavy. Zv.1. Zv. 2: Učebné texty pre vlastivedných sprievodcov po Bratislave I. 1. vyd. Bratislava: BIS, 1992. 311 s., 26 s. príl. 152. ŠÁŠKY, Ladislav Bratislava mesto na Dunaji. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1992. 144 s., obr., 153. TELGÁRSKY, Jozef Typographia Bratislavensis 1477-1918: Posonium. Prešporok. Pressburg. Pozsony. Bratislava = Bratislavské tlačiarne 1477-1918: Bratislava. Bratislava: Univerzitná kniţnica, 1992. 254 s. 154. DVOŘÁK, Pavel Zlatá kniha Bratislavy. 1. vyd. Bratislava: Slov. spis., 1993. 623 s. 155. Štatút hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení dodatkov č. 1 aţ 4 (úplné znenie). Bratislava: Mestské zastupiteľstvo, 1993. 79 s., 3 príl. 156. ROSA, L.O. Schöne Náci: Bratislavský Charlie. 1. vyd. Bratislava: Sprint, 1994. 157 s. 157. KRÁĽ, Milan HABARDA, Dušan 100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 1995. 120 s.
26 158. HRÁDEK, Pavel 140 rokov bratislavskej plynárne 1856-1996. Bratislava: Donar, 1996. 167 s. 159. TRANČÍK, Martin Medzi starým a novým. História kníhkupeckej rodiny Steinerovcov v Bratislave: Mikrohistorický pokus. Bratislava: Vydavateľstvo PT, 1997. 256 s. 2.1. Archeológia 160. RÓMER, Flóris Pozsony régészeti müemlékei = Bratislavské archeologické umelecké pamiatky. In: Pozsony és környéke. Pozsony: Wigand Károly Frigyes, 1865. S. 245-312. 161. KRASKOVSKÁ, Ľudmila Staroslovanské pamiatky z Bratislavy. In: Slovanská Bratislava I : Sborník príspevkov k dejinám hl. mesta Bratislavy / Výkonný red. Alojz Fiala. Bratislava: Kultúrny a informačný odbor ÚNV, 1948. S. 14-46, fotogr. (-Spisy Vedeckých ústavov mesta Bratislavy; Sv.1) 162. PIFFL, Alfréd Nález stredovekej hrnčiarskej pece na Primaciálnom námestí v Bratislave. In: Bratislava. Zv.1: Ročenka 1965 / Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1965. S. 63-89. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 163. VALLAŠEK, Adrián PLACHÁ, Veronika Zisťovací archeologický prieskum na Leningradskej ulici v Bratislave. In: Bratislava. Zv.1: Ročenka 1965 / Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1965. S. 91-109. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 164. PIFFL, Alfréd Nález slovanského ohnišťa v Bratislave Kutitoch. In: Bratislava. Zv. 2: Ročenka 1966 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1966. S. 259-262., 165. FIALA, Andrej PLACHÁ, Veronika VALLAŠEK, Adrián Bratislavská vodná veţa: (Doterajšie výsledky výskumu). In: Bratislava. Zv. 3: Ročenka 1967 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1967. S. 41-57. (- Spisy Mestského múzea v Bratislave), 166. PICHLEROVÁ, Magda Praveké nálezy na území Veľkej Bratislavy. In: Bratislava. Zv. 3: Ročenka 1967 / Ved. red. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Obzor,1967. S. 5-38., 167. PLACHÁ, Veronika Archeologický výskum po druhej svetovej vojne. In: Sto rokov Mestského múzea v Bratislave 1868-1968 / Zost. František Kalesný. 1. vyd. Bratislava: Mestské múzeum, 1968. S. 223-234, fotogr., 168. FIALA, Andrej PLACHÁ, Veronika LEIXNER, Albert Výskum malého prepoštského domu na Kapitulskej ulici č.15 v Bratislave. In: Bratislava. Zv. 4: Ročenka 1969 / Ved.red. František Kalesný. 1.vyd. Bratislava: Osveta, 1969. S. 33-55., 169. PICHLEROVÁ, Magda Nález sekerky zo serpentínu v Bratislave. In: Bratislava. Zv. 5: Ročenka 1969 / Zost. František Kalesný. 1.vyd. Bratislava: Osveta, 1970. S. 309-310., 170. PLACHÁ, Veronika Správa o archeologickom výskume na Devíne. In: Bratislava. Zv. 5: Ročenka 1969 / Zost. František Kalesný. 1.vyd. Bratislava: Osveta, 1970. S. 331-336.,
27 171. FIALA, Andrej PLACHÁ, Veronika LEIXNER, Albert Archeologický a architektonickoreštaurátorský výskum v objekte Stará radnica. In: Bratislava. Zv. 6: Ročenka 1970 / Zost. František Kalesný. 1.vyd. Bratislava: Osveta, 1971. S. 337 361., 172. KELLER, Igor Nové slovanské nálezy z Devína. In: Bratislava. Zv.6: Ročenka 1970 / Zost. František Kalesný. 1.vyd. Bratislava: Osveta, 1971. S. 363-368., 173. ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatjana Nález stredovekej keramiky na Jiráskovej ulici 15 v Bratislave. In: Bratislava. Zv.6: Ročenka 1970 / Zost. František Kalesný. 1.vyd. Bratislava: Osveta, 1971. S. 371-376., 174. POLLA, Belo Bratislava západné suburbium: (Výsledky archeologického výskumu). 1.vyd. Košice: Východoslov.vydav., 1979. 335 s., 42 tab., 120 obr., 6 voľ.príl. (-FONTES) 175. Archeologická topografia Bratislavy / Zost. Belo Polla; Adrián Vallašek. 1.vyd. Bratislava: Veda, 1991. 232 s., 1 príl., fotogr. 2.2. Architektúra 176. WEYDE, Gisela Pressburger Baumeister des zweiten Hälfte des 18. Jahrhunderts = Bratislavskí stavitelia druhej polovice 18. storočia. Pressburg: Grenzbote, [1929]. 76 s. 177. BENYOVSZKY, Karl Malerische Winkel und Höfe aus dem alten Pressburg = Malebné zákutia a dvory starej Bratislavy. Bratislava- Pressburg: Siegm. Steiner Verlagsbuchhandlung, 1932. 39 s., 40 fotogr. 178. WAGNER, Vladimír Vývin palácového staviteľstva Bratislavy v 18. storočí. In: Ročenka Vedeckých ústavov mesta Bratislavy na rok 1934 / Red. Ovidius Faust. Bratislava: Vedecké ústavy mesta Bratislavy, 1934. S. 357-401. 179. MENCL, Václav MENCLOVÁ, Dobroslava Bratislava: Stavební obraz města a hradu. Praha: Jan Štencl, 1936. 272 s., obr., fotogr., pl., 1. Bratislava: Hlavné mesto Slovenska. Bratislava: Úrad mešťanostu mesta Bratislavy, 1943. 168 s., fotogr., reklamy 181. HRUŠKA, Emanuel a kol. Niekoľko štúdií k otázke smerného plánu mesta Bratislavy. In: Slovanská Bratislava II-III. Ročník 1949-1950: Sborník príspevkov k dejinám hl.mesta Bratislavy / Výkonný red. Alojz Fiala. Bratislava: 4. referát ÚNV, 1950. - S. 389-431., 23 tab. (-Spisy Vedeckých ústavov mesta Bratislavy; Sv.3),, 182. BEŇUŠKA, Milan Bratislava: Plány a výstavba. Bratislava: SFVU, 1958. 40 s., 51 fotogr. (-Edícia Sväzu slovenských architektov; Sv.1) 183. RIHÁK, Karol Stavebný rozvoj Bratislavy a jeho perspektívy v rokoch 1965-1970. In: Bratislava. Zv.2: Ročenka 1966 / Ved.red. František Kalesný. 1.vyd. Bratislava: Obzor, 1966. S. 23-59., 184. FUNDÁREK, Jozef Osudy tereziánskej sýpky v Bratislave: Príspevok k stavebným dejinám mesta. In: Bratislava. Zv. 3: Ročenka 1967 / Ved.red. František Kalesný. 1.vyd. Bratislava: Obzor, 1967. S. 165-194.,
28 185. BALÁŢ, Claude FIALA, Andrej LEIXNER, Albert Gotická architektúra bratislavskej fary sv. Martina: (Doterajšie výsledky výskumov). In: Bratislava. Zv.5: Ročenka 1969 / Zost. František Kalesný. 1.vyd. Bratislava: Osveta, 1970. S. 313-330., 186. HAUSKRECHT, Jozef Urbanistický a stavebný vývin Bratislavy od roku 1945. In: Bratislava. Roč. 2, č. 1 (1975), s. 14-17. 187. SZÖNYI, Andrej Tak rástla Bratislava: Vývin architektúry a stavebníctva v Bratislave. 2.preprac. a dopl.vyd. Bratislava: Pallas, 1978. 182 s., fotogr. (-Pamiatky Bratislavy; Zv.3) 188. JANKOVIČ, Stanislav BAUEROVÁ, Gabriela MACHOVÁ, Alţbeta Gotické architektonické pamiatky Bratislavy. Bratislava: Príroda, 1984. 55 fotogr., 189. GULDAN, Patrik Renesančné architektonické pamiatky Bratislavy. Bratislava: BIPS, 1989. 103 s., 49 obr., 1 voľ.príl. 2.3. Kostoly, kaplnky, cintoríny 190. MASZÁRIK, Viktor A Szüz Máriáról nevezett Sz. Ferenczrendü tartomány pozsonyi zárdájának, templomának és góth stylü templom tornyának története = Dejiny bratislavského kláštora, kostola a gotickej kostolnej veţe mariánskej provincie rádu františkánov. Pozsony: Wigand F.K., 1897. 120 s., fotogr. 191. SZÁNTÓ, Károly A pozsonyi székesegyház = Bratislavský dóm. Pozsony: Angermayer Károly, 1907. 38 s. 192. WEYDE, Gizella A pozsonyi szent Erzsébetröl nevezett szüzek temploma és kolostora = Kostol a kláštor Alţbetiniek v Bratislave. Pozsony: b.n., 1919. 21 s., 19 fareb. príl. (-Pozsony városi monographiák; Sz. 2) 193. WEYDE, Gisela Kloster und Kirche der Elisabethinerinnen in Pressburg = Kostol a kláštor Alţbetiniek v Bratislave. Pressburg: Carl Angermayer, 1922. 23 s., 18 fareb.príl. 194. WEYDE, Gizela Kostol a kláštor po sv. Alţbete menovaných panien v Bratislave. Bratislava: Karol Angermayer, 1922. 21 s., 19 obr.príl. 195. WEYDE, Gisela Die evangelische Kirche und ihr Erbauer M.Walch = Evanjelický kostol a jeho staviteľ M.Walch. Pressburg: Schriftenniederlage des Diakonissen- Mutterhauses der evang. Gemeinde A.B., [1924]. 19 s., 101 fotogr.príl. 196. SZYLLABA, Emil A pozsonyi Klarissza templom története = Dejiny Klariského kostola v Bratislave. Bratislava: Litera, 1944. 96 s., 10 obr. 197. ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatjana Príspevok k prieskumu bratislavského Podhradia kostol sv. Mikuláša. In: Bratislava. Zv. 5: Ročenka 1969 / Zost. František Kalesný. 1.vyd. Bratislava: Osveta, 1970. S. 63-72. 198. HORVÁTH, Jozef Vznik a vývin cintorínov v Bratislave do roku 1918. In: Bratislava. Zv.6: Ročenka 1970 / Zost. František Kalesný. 1.vyd. Bratislava: Osveta, 1971. S. 245-265. 199. KOSTKA, Jiří Klariský kostol v Bratislave. 1.vyd. Bratislava: Obzor, 1976. 84 s., 54