Európska komisia Všeobecná správa o činnosti Európskej únie 2007 Luxemburg 2008 Brusel
Európska komisia prijala Všeobecnú správu o činnosti Európskej únie v roku 2007 25. januára 2008 pod značkou SEK(2007) 1000 konečná verzia. Europe Direct je služba, ktorá vám pomôže nájsť odpovede na vaše otázky o Európskej únii Bezplatné telefónne číslo*: 00 800 6 7 8 9 10 11 * Niektorí operátori mobilných sietí nepovoľujú prístup k číslam 00800 alebo tieto hovory fakturujú. Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Dostupné sú cez server Európa (http://europa.eu). Katalogizačné údaje nájdete na konci tejto publikácie. Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2008. ISBN 978-92-79-07116-4 Európske spoločenstvá, 2008. Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. Printed in Belgium VYTLAČENÉ NA BIELOM BEZCHLÓROVOM PAPIERI
Predseda Európskej komisie predsedovi Európskeho parlamentu Vážený pán predseda, Je mi cťou predložiť Vám Všeobecnú správu o činnosti Európskej únie v roku 2007, ktorú Komisia prijala a uverejnila podľa článku 212 Zmluvy o ES a článku 125 Zmluvy o ESAE ( 1 ). Prijmite, prosím, vážený pán predseda, výraz mojej najhlbšej úcty. Brusel 12. február 2008 José Manuel Barroso predseda ( 1 ) V súlade s Deklaráciou týkajúcou sa systému stanovovania poľnohospodárskych cien Spoločenstva obsiahnutou v aktoch o pristúpení z 22. januára 1972 Komisia v blízkej budúcnosti predloží Parlamentu správu o stave poľnohospodárstva v Európskej únii. Okrem toho a v súlade so záväzkom prijatým pred Parlamentom 7. júna 1971 Komisia taktiež pripravuje výročnú správu o politike hospodárskej súťaže.
Obsah INFORMÁCIE PRE ČITATEĽOV 9 ÚVOD 11 KAPITOLA I VŠEOBECNÝ POLITICKÝ RÁMEC 19 Správa vecí verejných a zlepšovanie právnej úpravy 19 Lepšia právna úprava 19 Znižovanie administratívnych nákladov 21 Subsidiarita a proporcionalita 23 Transparentnosť 23 Medziinštitucionálna spolupráca 24 Správa vecí verejných 25 Komunikačná stratégia 26 Budúcnosť Európy 27 Berlínska deklarácia 27 Reforma zmlúv 28 Agenda občanov 30 KAPITOLA II CIEĽ PROSPERITY 33 Hospodárske a sociálne prostredie 33 Lisabonská stratégia: partnerstvo pre rast a zamestnanosť 33 Stratégia trvalo udržateľného rozvoja 35 Makroekonomický rámec 37 Dane 40 Hospodárska súťaž 43
6 OBSAH Hybné páky prosperity 48 Preskúmanie a pokrok v oblasti vnútorného trhu 48 Inovácia a politika podnikania 56 Konkurencieschopnosť v kľúčových odvetviach 63 Výskum 63 Informačná spoločnosť a médiá 68 Školstvo, vzdelávanie, odborná príprava 74 Doprava 77 Energetika 85 Mobilita pracovnej sily 90 KAPITOLA III CIEĽ SOLIDARITY 93 Upevnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti 93 Regionálny rozmer a Kohézny fond 93 Sociálny rozmer 95 Demografické výzvy 102 Solidarita s budúcimi generáciami a riadenie prírodných zdrojov 104 Životné prostredie 104 Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 111 Rybné hospodárstvo a námorná stratégia 117 Presadzovanie spoločných hodnôt v rámci Európskej únie 122 Ochrana základných práv a boj proti diskriminácii 122 Kultúra 124 Mládež, aktívne občianstvo a šport 125 KAPITOLA IV CIEĽ BEZPEČNOSTI A SLOBODY 127 Európsky priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti 127 Vykonávanie Haagskeho programu 127 Európsky priestor spravodlivosti 128 Policajná a colná spolupráca 129 Boj proti terorizmu, trestnej činnosti a drogám 130 Riadenie vonkajších hraníc a prisťahovalectvo 133 Riadenie rizika 138 Verejné zdravie 138 Ochrana spotrebiteľa 141
OBSAH 7 Bezpečnosť potravín, zdravie rastlín, zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat 142 Ochrana a bezpečnosť v oblasti dopravy 143 Energetická bezpečnosť a bezpečnosť zariadení 144 Civilná ochrana a Fond solidarity Európskej únie 145 Ochrana finančných záujmov Európskej únie 146 KAPITOLA V EURÓPA AKO SVETOVÝ PARTNER 149 Vzťahy s blízkym okolím 149 Proces rozširovania a predvstupová stratégia 149 Európska susedská politika 158 Vzťahy s Ruskom 165 Európska únia vo svetovom hospodárstve 166 Medzinárodný obchod 166 Colná únia 171 Transatlantické vzťahy 172 Vzťahy s ostatnými priemyselne rozvinutými krajinami alebo krajinami s vysokými príjmami 174 Vzťahy s rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami 175 Vzťahy s medzinárodnými organizáciami 176 Príspevok k medzinárodnej solidarite 178 Ochrana a presadzovanie spoločných hodnôt za hranicami Európskej únie 178 Rozvojová politika 180 Humanitárna pomoc 186 Regionálne prístupy 190 Príspevok k bezpečnosti vo svete 202 Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika 202 Európska bezpečnostná a obranná politika a stratégia 211 Mierový proces na Blízkom východe 215 Proces obnovy (Afganistan, Irak) 218 Mnohostranná spolupráca 220 Spolupráca s Organizáciou Spojených národov 220 Rada Európy 220 Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe 221 Svetová banka a regionálne rozvojové banky 221
8 OBSAH KAPITOLA VI ČINNOSŤ INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV 225 Európsky parlament 225 Európsky ombudsman 235 Rada a Európska rada 235 Komisia 237 Súdny dvor a iné súdne orgány 240 Dvor audítorov 242 Európsky hospodársky a sociálny výbor 243 Výbor regiónov 245 Európska centrálna banka 247 Európska investičná banka 249 Agentúry 250 Zákonodarná činnosť 250 KAPITOLA VII ROZPOČET A FINANČNÉ ČINNOSTI 255 Plnenie rozpočtu na rok 2007 255 Príprava rozpočtu na rok 2008 255 Preskúmanie rozpočtu 256 Rozpočtové pravidlá 256 Vlastné zdroje 257 Záruka zo všeobecného rozpočtu na operácie požičiavania a poskytovania pôžičiek 258 Audit a vnútorná kontrola 258 ZOZNAM INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV 259 DECENTRALIZOVANÉ ORGÁNY EURÓPSKEJ ÚNIE 261 PRÍLOHY 265
Informácia pre čitateľov Poslanie a význam všeobecnej správy v súvislosti s informáciami o činnosti Európskej únie Zameranie všeobecnej správy na hlavné body týkajúce sa nielen všeobecných tendencií, ale aj kľúčových opatrení politík rozvíjaných v priebehu roka, a to aj na legislatívnej úrovni, je podradené úsiliu o čitateľnosť. Z metodického hľadiska nemožno tento aspekt oddeliť od zohľadnenia celého systému informácií o činnostiach Únie, ktorý majú občania k dispozícii a ktorý sa vyznačuje najmä koexistenciou mnohých zdrojov, z ktorých spomenieme najmä: množstvo informácií, ktoré sú v súčasnosti prístupné na internetovej stránke Europa. Tento portál Európskej únie (http://europa.eu/index_sk.htm) obsahuje heslá, ktoré umožňujú konkrétne zamerať vyhľadávanie na základe kritérií, ako napr. tematické činnosti, inštitúcie, dokumenty alebo špecifické služby (štatistiky, knižnica, kontakty atď.) požadované užívateľmi internetu; pravidelne aktualizované databázy na serveroch rôznych inštitúcií Spoločenstva (napr. stránky generálnych riaditeľstiev Komisie) alebo vonkajšie zdroje týchto inštitúcií. Rovnako ako odkazy na stránku Europa, aj odkazy na tieto databázy sú uvedené vo Všeobecných referenciách a užitočných odkazoch, ktoré nájdete na konci každého oddielu Všeobecnej správy; ozajstnú kroniku v reálnom čase predstavuje Bulletin Európskej únie. Bulletin, vydávaný Komisiou výlučne v elektronickej podobe (http://europa.eu/bulletin/sk/ welcome.htm), poskytuje najmä systematický prístup ku všetkým činnostiam Spoločenstva s priamym odkazom na oficiálne dokumenty a s dynamickými linkami na príslušné informácie a databázy. Takto zverejnené informácie vo forme mesačníka sú sprístupnené na internete v krátkych intervaloch, čo čitateľovi umožňuje byť postupne informovaný o všetkých činnostiach príslušného mesiaca v závislosti od pravidelnej aktualizácie stránky. Bulletin je teda nevyhnutným doplnkom Všeobecnej správy, pre ktorú je jedným zo zdrojov informácií. Takáto doplnkovosť predstavuje hlavnú súčiastku zdroja informácií pre čitateľa, ktorý si
10 INFORMÁCIA PRE ČITATEĽOV praje získať nielen všeobecný prehľad, ale aj nástroj, ktorý by mu umožňoval dôkladnejšie vyhľadávanie informácií o činnostiach Európskej únie. Vďaka tomuto kompletnému zdroju informácií, ktorý umožňuje znížiť mieru systematického preberania podrobných informácií na úrovni Všeobecnej správy, smeruje táto správa k primeranej syntéze s dvojitým poslaním: podať panoramatický obraz súčasného stavu Únie a zdôrazniť hlavné tendencie jeho vývoja.
Úvod Rok 2007, ktorý predstavuje polovicu funkčného obdobia Európskeho parlamentu a Komisie, ktoré sa ujali svojich funkcií v roku 2004, je významným historickým a politickým medzníkom pre Európsku úniu, a to ako z hľadiska minulosti, tak z hľadiska budúcnosti. Na jednej strane je tento rok 50. výročím Rímskych zmlúv o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Na rozdiel od Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktorého zánik bol na základe Parížskej zmluvy naplánovaný na výročie jeho vzniku, na rok 2002, tieto dve Spoločenstvá vo svojej podstate stále existujú, oživené následnými zmenami a doplneniami textov zmlúv, ku ktorým došlo od roku 1957, a sprevádzané vlastnou dynamikou Európskej únie a Európskeho spoločenstva ako takých. Dňa 25. marca pri príležitosti tohto päťdesiateho výročia predsedovia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie podpísali Berlínsku deklaráciu, v ktorej je vyjadrená oddanosť Európskej únie súboru spoločných hodnôt, akými sú základné práva, mier a sloboda, demokracia a právny štát, spravodlivosť a solidarita. Pri tejto príležitosti tiež bola vo viacerých členských štátoch vydaná špeciálna dvojeurová minca. Na druhej strane bol v roku 2007 spravený ďalší krok smerom do budúcnosti, a to podpísaním, 13. decembra v Lisabone, novej tzv. reformnej zmluvy. Táto zmluva mení a dopĺňa Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a sama sa stáva zmluvou upravujúcou fungovanie Európskej únie. Cieľom Lisabonskej zmluvy je vytvoriť účinnejší inštitucionálny rámec v kontexte Únie, ktorá má 27 členov a v kontexte posilnenej demokratickej legitimity, pričom z nej boli vypustené ústavné aspekty, ktoré obsahoval predchádzajúci projekt vypracovaný v roku 2004. Týka sa to napríklad príslušných právomocí Únie a členských štátov a ich vymedzenia, špecifickosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky alebo úlohy národných parlamentov. Nová zmluva tiež vo forme charty, ktorú podpísali Parlament, Rada a Komisia, ustanovuje základné práva európskych občanov. Je potrebné zdôrazniť, že ústrednú úlohu v tomto procese reformy zmlúv zohrávali dve predsedníctva, ktoré svoju funkciu vykonávali v roku 2007. Na základe iniciatívy nemeckého predsedníctva Európska rada na svojom zasadnutí v júni stanovila veľmi podrobný návrh mandátu
12 ÚVOD pre medzivládnu konferenciu, ktorá sa začala v júli. Práce na technickej úrovni prebiehali až do októbra, keď sa vďaka impulzu portugalského predsedníctva podarilo dosiahnuť politickú dohodu. Maďarsko bolo prvým členským štátom, ktorý zmluvu ratifikoval len niekoľko dní po jej podpísaní. Ambíciou, ktorú vyhlásila Európska rada, je úspešné ukončenie celého procesu ratifikácie pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v júni 2009. Podpísanie tejto novej dohody posilňuje akcieschopnosť rozšírenej Únie a je o to prospešnejšie, že 1. januára 2007 k Európskej únii pristúpili Bulharsko a Rumunsko. Toto nové usporiadanie rozšírenej Európskej únie je zavŕšením procesu, ktorý začal približne pred desiatimi rokmi, keď o členstvo v EÚ požiadala skupina krajín strednej a východnej Európy. Zároveň tiež znamená rozšírenie vonkajších hraníc Európskej únie o nové námorné hranice, v súvislosti s ktorým Komisia v apríli podporila rozvoj regionálnej spolupráce v rámci iniciatívy Čiernomorská synergia. Je to ďalší krok v budovaní európskej susedskej politiky, v rámci ktorej okrem toho došlo k začatiu faktického programovania nástroja európskeho susedstva a partnerstva, ktorý bol zriadený v roku 2006 a v rámci ktorej Komisia predstavila nové smerovania, ktoré by mali túto politiku v blízkej budúcnosti posilniť. Pokiaľ ide o perspektívu nových rozšírení, pokračovali rokovania o pristúpení s kandidátskymi krajinami a došlo k posilneniu väzieb s potenciálnymi kandidátskymi krajinami. Zo všeobecnejšieho hľadiska Komisia vo svojom oznámení zo 6. novembra analyzovala hlavné výzvy na roky 2007 2008. Na základe obnoveného konsenzu v otázke rozširovania, ktorý podporila Európska rada v decembri 2006, Komisia načrtla základné smery stratégie zameranej na ich riešenie, a to najmä pokiaľ ide o posilnenie verejnej moci, administratívne reformy a reformy súdnictva. V roku 2007 tiež v Európskej únii došlo k určitým rozšíreniam v rámci jej vnútornej dimenzie. Slovinsko sa 1. januára pripojilo k eurozóne a stalo sa tak trinástym členským štátom, v ktorom je jednotná mena v obehu. Okrem toho boli úspešne ukončené prípravné práce, aby od 1. januára 2008 mohli do tohto menového priestoru vstúpiť Cyprus a Malta, pričom počas celého roka sa potvrdzoval trend silného eura voči ostatným menám. V ďalšej oblasti oblasti voľného pohybu osôb došlo 21. decembra k rozšíreniu schengenského priestoru : deväť nových štátov sa pripojilo k štátom, ktoré už do tohto priestoru bez vnútorných hraníc patria. Cestovanie bez pasu sa tak stalo realitou v 22 krajinách Európskej únie. * * * V roku 2007 sa Európska únia v rámci svojej činnosti zamerala prioritne na tri významné otázky, na ktoré sa snažila reagovať prostredníctvom komplexných stratégií. Po prvé, Únia jasne vyjadrila svoju vôľu zohrávať vedúcu úlohu vo vzťahu k problematike zmeny klímy. Reaguje tak na obavy vyjadrené občanmi v súvislosti
ÚVOD 13 s budúcnosťou planéty. Postup do roku 2020 a neskôr, ktorý vymedzila Komisia v januári a následne ho podporili ostatné inštitúcie Spoločenstva, má jasný cieľ: obmedziť globálne otepľovanie na 2 stupne Celzia. Komisia tiež v júni uverejnila zelenú knihu, v ktorej načrtla možnosti opatrení na úrovni Európskej únie, pokiaľ ide o prispôsobenia sa zmene klímy v Európe. V rovnakom duchu v septembri podporila globálnu alianciu proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami. Po druhé, v nadväznosti na iniciatívy, ktoré sa začali realizovať v predchádzajúcich rokoch, sa v roku 2007 osobitný dôraz kládol na vytvorenie európskej energetickej politiky. Komisia v oznámení z 10. januára, ktoré bolo predložené súčasne s oznámením o zmene klímy, navrhla integrovaný prístup: spojiť vytvorenie európskej energetickej politiky s ambicióznymi cieľmi v oblasti boja proti zmene klímy. Tento prístup potvrdila Európska rada na svojom jarnom zasadnutí pod vedením nemeckého predsedníctva. Nemecké predsedníctvo okrem toho v júni v Heiligendamme hostilo samit skupiny G8, ktorý tiež vyslal jasný signál, pokiaľ ide o reakciu na výzvy spojené so zmenou klímy. Následne Komisia skompletizovala svoj príspevok k vymedzeniu európskej energetickej politiky: v septembri prijala balík legislatívnych návrhov, ktorých cieľom je dokončenie vnútorného trhu s elektrickou energiou a zemným plynom; v novembri Komisia navrhla Európsky strategický plán energetických technológií (plán SET) s cieľom prispieť prostredníctvom výskumu a vďaka energii z obnoviteľných zdrojov k nižším emisiám uhlíka v budúcnosti. Nakoniec, treťou kľúčovou otázkou, ktorá si vyžadovala osobitnú pozornosť Únie, bola naďalej globalizácia. Je to téma, ktorú Komisia predložila na posúdenie hlavám štátov a predsedom vlád na ich neformálnom zasadnutí v októbri prostredníctvom oznámenia s príznačným názvom: Európsky záujem: prosperita vo veku globalizácie. K tejto problematike sa následne vyjadrila Európska rada na svojom decembrovom zasadnutí prijatím vyhlásenia Európskej únie o globalizácii. Vo vyhlásení sa najmä zdôrazňuje, že Únia sa usiluje usmerňovať globalizáciu tak, aby zodpovedala záujmom všetkých jej občanov, a to na základe svojich spoločných hodnôt a zásad. Súčasne v roku 2007 došlo k prijatiu prvých rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý bol zriadený v roku 2006 a ktorého úlohou je pomôcť pracovníkom, ktorí stratili zamestnanie v dôsledku premiestnenia ich podniku, pri ich opätovnej integrácii na trhu práce. Rovnako aj pokrok dosiahnutý v roku 2007 v rámci Lisabonskej stratégie, ktorá bola obnovená v roku 2005, z veľkej časti súvisí s reakciou na výzvy globalizácie. Aby sme uviedli len niekoľko konkrétnych príkladov, spomenieme najmä väzbu, ktorú Komisia vytvorila medzi plnením tejto stratégie zameranej na podporu rastu a zamestnanosti a rôznymi cieľmi, ako sú: rozvoj elektronických zručností pre 21. storočie; prehlbovanie a rozširovanie Európskeho výskumného priestoru; implementácia integrovaného prístupu flexiistoty. Zo všeobecnejšieho hľadiska, Komisia s ohľadom na preskú-
14 ÚVOD manie Lisabonskej stratégie v polovici jej trvania v decembri predložila usmernenia a navrhla program pre nový cyklus týkajúci sa obdobia rokov 2008 2010. Okrem toho treba zdôrazniť, že rôzne inštitúcie považujú politiku malých a stredných podnikov (MSP) za jeden z pilierov obnoveného lisabonského partnerstva. Komisia vo svojej predbežnej správe zo 4. októbra poukázala na kľúčovú úlohu MSP. Táto pozornosť venovaná podnikom, a to najmä tým najmenším, sa prejavuje v prístupe, ktorý je v posledných rokoch v strede záujmu Európskej únie: snahy o zlepšovanie právnej úpravy. Inštitúcie Európskej únie venovali osobitnú pozornosť znižovaniu administratívnej záťaže podnikov. V januári Komisia v tejto súvislosti predložila akčný program, ktorého cieľom je zníženie záťaže, ktorá vyplýva z platných právnych predpisov v Európskej únii, o 25 % do roku 2012. Túto iniciatívu podporovali najmä Rada a Európska rada. Výbor pre posúdenie vplyvu, ktorý je nezávislým orgánom vytvoreným v rámci právomoci predsedu Komisie, začal svoju činnosť na začiatku roka 2007. Počas roka vykonal približne sto posúdení vplyvu, ktoré sa týkali iniciatív Komisie, s cieľom zlepšiť ich kvalitu a uľahčiť legislatívne prerokúvanie. Komisia okrem toho dôsledne pokračovala vo vykonávaní svojho viacročného programu zjednodušovania acquis communautaire. V širšom kontexte, v horizonte rokov 2020 2030, Európska rada na svojom decembrovom zasadnutí vytvorila nezávislú skupinu pre reflexiu, ktorej predsedá bývalý predseda španielskej vlády p. González. Jej úlohou je pomôcť Únii z dlhodobého hľadiska predvídať budúce výzvy a účinnejšie na ne reagovať. Skupina má zostaviť prehľad problémov a zmien, ktorým bude musieť Únia pravdepodobne čeliť a preskúmať ich možné riešenia, pričom východiskovým bodom sú otázky nastolené v Berlínskej deklarácii (pozri vyššie). Skupina bude pracovať v rámci stanovenom Lisabonskou zmluvou. * * * Okrem osobitnej pozornosti, ktorá bola venovaná súboru kľúčových výziev, došlo v roku 2007 k pokroku v mnohých oblastiach, ktoré patria do širokého rámca vnútorných a vonkajších politík Európskej únie. V prvom rade, tak ako bolo oznámené v roku 2006, došlo k preskúmaniu niektorých oblastí považovaných za príkladné z hľadiska očakávaní občanov Európskej únie. Komisia tak napríklad v súvislosti s jarným zasadnutím Európskej rady vykonala zhodnotenie sociálnej situácie a načrtla nové smerovanie pre jednotný trh. Uvedené dve preskúmania sa konkrétnejšie prejavili prostredníctvom dvoch nových iniciatív Komisie z 20. novembra: na jednej strane ide o oznámenie pod názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia, ktoré predstavuje operačný súbor opatrení zameraných na zmenu smerovania jednotného trhu a ku ktorému je pripojený dokument venovaný službám všeobecného záujmu, na druhej strane ide o oznámenie nazvané Príležitosti, prístup a solidarita: smerom k novej sociálnej vízii pre Európu 21. storočia, v ktorom Komisia zdôrazňuje najmä potrebu investovať do oblastí, ako sú mládež, kultúra
ÚVOD 15 a mobilita, ktoré patria hlavne do právomoci členských štátov. Komisia tiež 20. novembra položila základy pre ďalšie úvahy zamerané na budúcnosť, a to prostredníctvom oznámenia venovaného príprave kontroly zdravotného stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V septembri Komisia začala rozsiahle konzultácie s cieľom iniciovať otvorenú diskusiu o reforme rozpočtu. Okrem toho boli prijaté prvé konkrétne záväzky finančného rámca na roky 2007 2013, a to najmä v oblasti výskumu, spravodlivosti a hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Na základe plodnej medziinštitucionálnej spolupráce došlo tiež v decembri k jeho prvej revízii s cieľom zohľadniť dosiahnutú dohodu týkajúcu sa príspevku z prostriedkov Spoločenstva na financovanie programov európskeho globálneho navigačného systému (EGNOS- Galileo), a tak zabezpečiť životaschopnosť tohto sľubného európskeho technologického projektu. Pokrok na úrovni vnútorných politík bol v roku 2007 dosiahnutý najmä v dvoch smeroch: na jednej strane pokračovalo zjednocovanie trhov, čoho príkladom sú: iniciatívy, ktoré prijala Komisia s cieľom podporiť vnútorný trh tovarov ako pilier konkurencieschopnosti Európy a s cieľom vytvoriť spoločný rámec pre uvádzanie výrobkov na trh; prijatie tretieho železničného balíka Európskym parlamentom a Radou; legislatívne návrhy zamerané na dokončenie vnútorného trhu s elektrickou energiou a zemným plynom; na druhej strane sa objavili nové prístupy a opatrenia súvisiace s kvalitou života. Vyhlásenie roka 2007 za európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých bolo v tejto súvislosti výrazným symbolom, rovnako ako zriadenie Agentúry Európskej únie pre základné práva. Pokiaľ ide o bezpečnosť, Komisia v novembri predložila návrh súboru opatrení zameraných na účinnejší boj proti terorizmu. Reformy uskutočňované v sektore ovocia a zeleniny umožnili nielen udržať dynamiku zmien, ktoré sa začali v roku 2003 s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva a dosiahnuť, aby bolo šetrnejšie k životnému prostrediu, ale zároveň tiež reagovali na problémy v oblasti zdravia s cieľom podporiť konzumáciu výrobkov, ktoré sú považované za nevyhnutné pre zdravú životosprávu. Tento druh väzby na úrovni oblastí politiky existuje v rámci prepojenia, ktoré Komisia vytvorila medzi demografiou a technickým pokrokom, keď pod názvom Dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti predložila v polovici júna akčný plán, ktorý sa týka starnutia a informačných a komunikačných technológií. Ďalší príklad snáh týkajúcich sa kvality života možno nájsť v stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ na roky 2007 2013, ktorá ma trojitý cieľ posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť a účinne ich chrániť. Výsledkom zohľadňovania záujmov spotrebiteľov bolo okrem iného jedno z vlajkových opatrení nariadenie, ktoré prijali Európsky parlament a Rada 27. júna, o roamingu vo verejných mobilných telefónnych sieťach: toto nariadenie sa prostredníctvom zavedenia eurotarify usiluje zabezpečiť, aby užívatelia týchto
16 ÚVOD sietí pri svojich cestách v rámci Spoločenstva neplatili neprimerané ceny za roamingové služby pri uskutočňovaní alebo prijímaní hovorov. V oblasti vonkajších vzťahov Európska únia v roku 2007 pokračovala v realizácii širokej škály činností zameraných na dosiahnutie jej cieľa byť kľúčovým partnerom na medzinárodnej úrovni. Tradícia pravidelných samitov s významnými industrializovanými krajinami alebo s rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami, ako sú Spojené štáty americké, Japonsko, Rusko, Čína alebo India, ktorá sa stala pevnou súčasťou vonkajšej činnosti, umožnila zhodnotiť dvojstranné vzťahy, konfrontovať postoje k významným medzinárodným otázkam a v niektorých prípadoch aj uzatvoriť dohody politického, hospodárskeho alebo technického charakteru. Pri príležitosti júnového samitu skupiny G8, ktorému predsedalo Nemecko, začiatok heiligendammského procesu umožnil vymedziť novú formu dialógu s rôznymi krajinami, a to najmä s Čínou a Indiou. V júli sa okrem toho uskutočnil samit s Brazíliou v súvislosti s vytvorením komplexného strategického partnerstva. Únia naďalej venovala osobitnú pozornosť situácii v citlivých krajinách alebo oblastiach, ako sú Afganistan, Irán, Irak, Kosovo, Libanon, Mjanmarsko (Barma), Pakistan, Sudán, Čad a Blízky východ, a to či už na diplomatickej úrovni, alebo priamo na mieste prostredníctvom osobitných zastúpení alebo policajných misií a misií na udržanie mieru. Okrem toho bola v mnohých prípadoch požiadaná o vyslanie pozorovateľských volebných misií na viacero kontinentov. Osobitne je tiež potrebné spomenúť dve oblasti vonkajších vzťahov, v rámci ktorých došlo v roku 2007 k významnému rozvoju: na jednej strane podpora konkurencieschopnej a otvorenej Európy a na druhej strane potvrdenie solidárnosti Európy. Po prvé, podpora konkurencieschopnej a otvorenej Európy zodpovedala najmä snahe dodať vnútorným politikám koherentný vonkajší rozmer. V oblasti leteckej dopravy tak v apríli došlo k uzatvoreniu dôležitej dohody o otvorenom nebi so Spojenými štátmi americkými. Podľa tejto dohody, ktorá predznamenáva ďalšie dohody tohto charakteru s inými časťami sveta, môžu odteraz európske letecké spoločnosti prevádzkovať osobnú leteckú dopravu medzi ktorýmkoľvek miestom v Spojených štátoch amerických a ktorýmkoľvek miestom na území Spoločenstva a naopak. Podobný režim platí aj pre leteckú nákladnú dopravu. Rovnako aj v oblasti konsolidácie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti boli podniknuté kroky na vymedzenie globálneho prístupu k otázke migrácie vo vzťahu k regiónom susediacim s Európskou úniou na východe a juhovýchode, ako aj s cieľom vytvoriť partnerstvá v oblasti mobility medzi Úniou a tretími krajinami. Na konci roka došlo k uzatvoreniu série dohôd o krátkodobých vízach a o readmisii osôb s nelegálnym pobytom s viacerými krajinami východnej Európy a západného Balkánu. Nakoniec, v oblasti zahraničného obchodu a v súvislosti s Lisabonskou stratégiou Komisia v apríli
ÚVOD 17 navrhla vytvorenie posilneného partnerstva s cieľom zabezpečiť európskym vývozcom lepší prístup na zahraničné trhy. Po druhé, potvrdenie solidárnosti Európy zahŕňalo udržiavanie, vytváranie alebo obnovu určitého počtu medzinárodných partnerstiev s rôznymi regiónmi sveta. V roku 2007 uplynulo 30. výročie čoraz užšej spolupráce so Združením krajín juhovýchodnej Ázie (Asean) a došlo k vytvoreniu partnerstva so Strednou Áziou. Tento rok bol tiež príležitosťou na obnovenie strategického partnerstva s Afrikou na samite EÚ a Afriky, ktorý sa uskutočnil v decembri v Lisabone. Nakoniec, v oblasti humanitárnej pomoci sa podarilo v roku 2007 dosiahnuť kľúčový krok, keď Európsky parlament, Rada a Komisia podpísali európsky konsenzus, ktorý potvrdzuje zásady a osvedčené postupy humanitárnej pomoci a ktorý je zameraný na podporu koordinovaného prístupu s cieľom maximalizovať príspevok Únie k medzinárodnému humanitárnemu úsiliu. Táto iniciatíva tiež odráža snahu o konzistentnosť v prístupoch týkajúcich sa vzťahov s rozvojovými krajinami, keďže európsky konsenzus v oblasti samotnej rozvojovej politiky bol tromi inštitúciami prijatý už v roku 2005. * * * Nech už sa činnosti Európskej únie zdajú akokoľvek rozmanité, dôležité či dokonca zložité, sú aj 50 rokov po podpísaní zakladajúcich zmlúv stále vecou všetkých strán, ktoré sa na budovaní Spoločenstva podieľajú, či už ide o iniciátorov alebo adresátov týchto činností. Z tohto dôvodu, nadväzujúc na iniciatívy, ktoré vznikli alebo sa realizovali počas predchádzajúcich rokov, bola ústredným motívom činnosti inštitúcií v roku 2007 snaha viesť zainteresované strany k zodpovednosti za politiky. Bolo zorganizovaných viacero verejných konzultácií, ktoré sa týkali takých rozdielnych tém, ako sú rozšírenie Únie, rodina alebo prisťahovalectvo. Veľmi dobrým príkladom úspechu takéhoto prístupu sú tiež výsledky konzultácie o budúcej európskej námornej politike otvorenej v roku 2006, z ktorých Komisia vychádzala, keď v októbri predložila návrh novej námornej stratégie na základe takmer 500 príspevkov a viac než 250 podujatí zorganizovaných v tomto rámci. Komisia tiež v októbri na všeobecnejšej úrovni vymedzila partnerský prístup v oblasti komunikácie, ktorého cieľom je zlepšiť prístup občanov k informáciám, prispievať k lepšiemu pochopeniu európskeho, vnútroštátneho a miestneho rozmeru politík Spoločenstva a zapojiť občanov do pokračujúceho dialógu o európskych otázkach. Táto iniciatíva sa zdala byť o to príhodnejšia, že podľa prieskumov Eurobarometra sa dôvera k európskym inštitúciám v roku 2007 výrazne zvýšila a dosahuje úroveň zaznamenanú v 80. rokoch. Tento trend, s ktorým sa vlastným spôsobom stotožňujú všetky inštitúcie, znamená zvrat v spôsobe, akým sa má vyššie uvedená zodpovednosť stať súčasťou samotnej reality európskej integrácie. Osobitný význam získava v kontexte prebiehajúcej ratifikácie Lisabonskej zmluvy, ktorá by sa mala stať novým východiskovým bodom pre Európu posilnenú úspechmi posledných päťdesiatich rokov a odhodlane hľadiacu do budúcnosti.
Kapitola I Všeobecný politický rámec Oddiel 1 Správa vecí verejných a zlepšovanie právnej úpravy Kontext Postavením politického cieľa, ktorým je zlepšenie kvality európskych právnych predpisov, do centra Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť sa v roku 2005 dal tomuto cieľu nový impulz. V tejto súvislosti Komisia predovšetkým zrevidovala akčný plán pre zlepšenie regulačného prostredia, ktorý sa začal v roku 2002 a stanovila súbor nových prístupov určených na lepšiu konkretizáciu dosiahnutého pokroku. Úspech tejto iniciatívy však ostáva spojený so skutočným osvojením si tohto cieľa všetkými inštitúciami Únie, ktoré sa zapájajú do legislatívneho procesu a členskými štátmi. V tomto zmysle je zlepšenie právnej úpravy spoločnou zodpovednosťou. V roku 2006 Komisia uskutočnila strategickú analýzu dosiahnutého pokroku a výziev, ktorým ešte musí čeliť, aby naďalej postupovala v tejto oblasti. Takisto posilnila existujúce kontrolné mechanizmy vytvorením Výboru pre posúdenie vplyvu, ktorý spadá pod právomoc predsedu Komisie. Lepšia právna úprava V roku 2007 došlo ku konsolidácii pokroku, ktorý sa dosiahol v posledných rokoch v rámci stratégie, ktorej cieľom je vytvorenie modernej a účinnej kultúry regulačného prostredia v celej Európe. Skúsenosti získané z opatrení prijatých na účely zlepšenia právnych predpisov umožnili Komisii ešte viac zdokonaliť jej prístup a naplniť očakávania občanov a európskych hospodárskych subjektov, ktoré sa týkali jednoduchého a dostupného regulačného rámca.
20 VŠEOBECNÝ POLITICKÝ RÁMEC Prioritnými činnosťami v roku 2007 bola realizácia programu zjednodušenia, kontrola kvality posudzovania vplyvu, posilnenie dodržiavania práva Spoločenstva a začatie ambicióznej stratégie určenej na zníženie administratívnej záťaže. Príprava politík V roku 2007 sa posilnili nástroje, ktorých cieľom je zabezpečiť uplatňovanie právnych predpisov vysokej kvality. Nové iniciatívy Komisie boli pripravené prostredníctvom integrovaného posudzovania vplyvu a konzultáciou s rôznymi expertmi a zainteresovanými stranami. Bol vytvorený Výbor pre posúdenie vplyvu, ktorého úlohou je zabezpečiť podporu v oblasti kvality a kontrolu kvality posúdení vplyvu Komisie. V roku 2007 predložil výbor 112 stanovísk k posúdeniam vplyvu, ktoré sprevádzali iniciatívy predložené Komisiou. Systém posudzovania vplyvu Komisie bol navyše predmetom externého hodnotenia, čo viedlo k vypracovaniu plánu revízie platných usmernení Komisie týkajúcich sa realizácie posúdenia vplyvu, pričom sa bral ohľad na zásadu subsidiarity a proporcionality. V tejto súvislosti boli strategické a prioritné iniciatívy, predložené v rámci legislatívneho a pracovného programu Komisie na rok 2007, predmetom posúdení vplyvu. Prípravu týchto iniciatív sprevádzali verejné konzultácie, ktorých cieľom bolo dať občanom a všetkým zainteresovaným stranám možnosť prispieť k procesu tvorby politík a programov Spoločenstva. Na realizáciu, kontrolu a hodnotenie politík Spoločenstva sú potrebné dôveryhodné a súdržné štatistické údaje o hospodárskej a sociálnej situácii, ako aj o situácii životného prostredia Európskej únie a jej členských štátov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. V tejto súvislosti Európsky parlament a Rada prijali dňa 11. decembra rozhodnutie o štatistickom programe Spoločenstva na roky 2008 až 2012 ( 1 ). Aktualizácia platných právnych predpisov Aktualizácia ambiciózneho otvoreného programu Komisie v oblasti zjednodušenia výrazne pokročila. V rámci realizácie tohto viacročného programu, ktorého cieľom je znížiť záťaž, ktorú nesú hospodárske subjekty a občania, Komisia v roku 2007 predložila 44 nových iniciatív na účely zjednodušenia. Tieto zahŕňajú dôležité iniciatívy, a to najmä pokiaľ ide o právne predpisy týkajúce sa poľnohospodárstva, životného prostredia, trhu práce a regulácie výrobkov. Priamy vplyv na podniky a občanov bude mať najmä revízia právnych predpisov Spoločenstva v oblasti poistenia Solventnosť 2 ( 2 ) a zrušenie smernice GSM ( 3 ). ( 1 ) Rozhodnutie 1578/2007/ES (Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2007). ( 2 ) Pozri kapitolu II oddiel 2 časť Preskúmanie a pokrok v oblasti vnútorného trhu tejto správy. ( 3 ) Pozri kapitolu II oddiel 2 časť Informačná spoločnosť a médiá tejto správy.
SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH A ZLEPŠOVANIE PRÁVNEJ ÚPRAVY 21 Pokiaľ ide o zníženie rozsahu acquis a zlepšenie prístupu k právnym predpisom Spoločenstva a ich lepšie uplatňovanie, Komisia predložila viaceré iniciatívy v rámci realizácie svojho indikatívneho programu kodifikácie, ktorý sa znovu začal v roku 2006, a to aj v nových úradných jazykoch. Využila vyhlásenia o zastaranosti a zrušila právne predpisy Spoločenstva, ktoré sa stali zastaranými. Konsolidované znenia acquis boli zverejnené na internete v databáze EUR-Lex. Zverejnenie konsolidovaných znení vo všetkých úradných jazykoch bude prebiehať postupne. V roku 2006 sa konalo preskúmanie návrhov, ktoré Komisia prijala v roku 2004 a dosiaľ neboli schválené zákonodarným orgánom. V nadväznosti naň Komisia stiahla desať zo svojich návrhov. Toto ročné stiahnutie návrhov zahrnula aj do svojho legislatívneho a pracovného programu na rok 2008. Uplatňovanie práva Spoločenstva Komisia vo svojom oznámení z 5. septembra pod názvom Európa výsledkov uplatňovanie práva Spoločenstva ( 1 ) stanovila svoju politiku na zabezpečenie správneho uplatňovania práva Spoločenstva, pričom prijala opatrenia na: predchádzanie porušeniam právnych predpisov, a to lepšou integráciou transpozičných a aplikačných aspektov do prípravy legislatívnych návrhov; vypracovanie pilotného projektu pre novú pracovnú metódu s členskými štátmi, cieľom ktorého je nájsť konštruktívne a rýchle riešenia problémov, ktoré trápia občanov a podniky; zlepšenie pracovných metód Komisie, napríklad tým, že prioritou sa stane riadenie postupov vo veci porušení právnych predpisov a častejšie prijímanie rozhodnutí v prípadoch porušenia; zvýšenie transparentnosti vo vzťahu k verejnosti, pokiaľ ide o fázy pracovného postupu Komisie vo veci porušení, transpozíciu smerníc členskými štátmi a predkladanie korelačných tabuliek medzi článkami transpozičných opatrení a článkami transponovanej smernice členskými štátmi. Komisia sa zaviazala zmeniť svoju výročnú správu o kontrole uplatňovania práva Spoločenstva s cieľom poskytnúť strategickejšiu víziu svojich priorít a plánovaných činností. Znižovanie administratívnych nákladov Dňa 24. januára Komisia prezentovala akčný program, ktorého cieľom je do roku 2012 znížiť administratívnu záťaž podnikov súvisiacu s právnymi predpismi platnými ( 1 ) KOM(2007) 502 (Ú. v. EÚ C 4, 9.1.2008).
22 VŠEOBECNÝ POLITICKÝ RÁMEC v Európskej únii o 25 % ( 1 ). Akčný program Únie sa zameriava na trinásť odvetví, ktoré podľa všetkého znášajú najväčšiu časť administratívnej záťaže. Inventarizácia a meranie sa začali v týchto odvetviach na začiatku leta 2007 a mali by sa skončiť koncom roka 2008. Komisia zároveň predložila legislatívne návrhy a návrhy výkonných opatrení, ktorých cieľom je znížiť administratívnu záťaž v krátkodobom horizonte. V roku 2007 sa uskutočnilo desať rýchlych opatrení, ktoré boli schopné len pri malých zmenách platnej legislatívy priniesť významné výsledky. V marci Európska rada zdôraznila, že rok 2006 bol rokom uspokojivého pokroku, pokiaľ ide o zlepšenie regulačného prostredia a uvítala tento akčný program znižovania administratívnej záťaže. Vyzvala všetky členské štáty, aby si stanovili cieľ spojený so znížením administratívnej záťaže, ktorú spôsobujú povinnosti vyplývajúce čisto z vnútroštátnych predpisov. Okrem toho vyzvala Komisiu, aby pravidelne aktualizovala svoj program zjednodušenia a Radu, aby návrhom v tejto oblasti venovala osobitnú pozornosť. V rezolúcii z 10. júla podporil tento akčný program Európsky parlament. V nadväznosti na oznámenie o úsilí znížiť administratívne zaťaženie podnikov v oblasti štatistiky ( 2 ), Komisia 19. júla prijala návrh týkajúci sa programu modernizácie európskej podnikovej a obchodnej štatistiky (MEETS) ( 3 ). Cieľmi programu MEETS sú: vypracovanie súborov cielených ukazovateľov a preskúmanie priorít; racionalizácia rámca podnikovej štatistiky; podpora zavádzania efektívnejšieho spôsobu zberu údajov; modernizácia a zjednodušenie štatistík v oblasti obchodu s tovarom medzi členskými štátmi (Intrastat). Dňa 31. augusta sa Komisia rozhodla zostaviť skupinu na vysokej úrovni pre zníženie administratívnej záťaže, ktorú tvoria nezávislé zainteresované strany. Pán Stoiber, bývalý bavorský podpredseda vlády, bol menovaný Komisiou za predsedu tejto skupiny. Dňa 21. septembra Komisia oficiálne spustila službu konzultácie online pre zníženie administratívnej záťaže ( 4 ). Táto nová internetová stránka umožňuje vedúcim podnikov predkladať návrhy na zníženie ich administratívnej záťaže. ( 1 ) KOM(2007) 23 (Ú. v. EÚ C 138, 22.6.2007). ( 2 ) KOM(2006) 693 (Ú. v. EÚ C 78, 11.4.2007). ( 3 ) KOM(2007) 433 (Ú. v. EÚ C 191, 17.8.2007). ( 4 ) http://ec.europa.eu/enterprise/admin-burdens-reduction/index_sk.htm.
SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH A ZLEPŠOVANIE PRÁVNEJ ÚPRAVY 23 Subsidiarita a proporcionalita Dňa 6. júna ( 1 ) Komisia prijala podľa článku 9 protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality štrnástu výročnú správu Kvalitnejšia legislatíva za rok 2006. Komisia zohľadnila želanie Európskej únie venovať zvýšenú pozornosť zlepšovaniu kvality právnych predpisov, a najmä kvality a dostupnosti právnych predpisov Spoločenstva a uviedla základné úlohy, ktorým sa bude venovať: zlepšenie kvality posúdení vplyvu a využívanie tohto nástroja pri príprave a prijímaní právnych predpisov; lepšie posúdenie administratívnych nákladov a odstránenie zbytočných obmedzení, ktoré existujú v právnych predpisoch Spoločenstva a členských štátov. Komisia navyše pokračovala vo svojom úsilí prostredníctvom využívania posúdení vplyvu a dôvodových správ s cieľom lepšie vysvetliť, v čom sa ňou navrhované opatrenia zhodujú so zásadami subsidiarity a proporcionality. Transparentnosť Dňa 21. marca ( 2 ) Komisia predložila výsledky verejných konzultácií, ktoré sa začali v rámci zelenej knihy o európskej iniciatíve týkajúcej sa transparentnosti ( 3 ). Pokiaľ ide o prezentáciu záujmov a nátlakové skupiny, Komisia má v úmysle využiť fakultatívny register a štandardný vzor pre internetové konzultácie. Register by sa mal dať používať od jari 2008. Komisia si želá posilniť minimálne normy uplatniteľné na verejné konzultácie, ktoré realizuje, najmä vďaka primeranému vzdelávaniu svojich zamestnancov, lepšiemu informovaniu o osvedčených postupoch medzi útvarmi a lepšej súdržnosti týchto konzultácií. Pokiaľ ide o zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov Spoločenstva, Komisia považuje zavedenie ustanovení do právnych predpisov len za prvú fázu zložitého procesu, ktorý sa bude postupne rozvíjať. Takisto je potrebné spomenúť, že Výbor regiónov na svojom februárovom zasadnutí ( 4 ) zaujal kladné stanovisko k zelenej knihe o európskej iniciatíve týkajúcej sa transparentnosti. Komisiu však napriek tomu vyzval, aby ešte viac zvážila miestny a regionálny rozmer tohto kroku. Dňa 18. apríla Komisia začala verejné konzultácie a prijala zelenú knihu ( 5 ) o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom inštitúcií Európskeho spoločenstva ( 6 ). Po preskúmaní jeho uplatňovania Komisia viedla s verejnosťou konzultácie o týchto otázkach: zlepšenie verejných registrov a sprístupnenie väčšieho množstva dokumentov online, harmonizácia pravidiel ( 1 ) KOM(2007) 286 (Ú. v. EÚ C 191, 17.8.2007). ( 2 ) KOM(2007) 127 (Ú. v. EÚ C 181, 3.8.2007). ( 3 ) KOM(2006) 194 (Ú. v. EÚ C 151, 29.6.2006). ( 4 ) Ú. v. EÚ L 146, 30.6.2007. ( 5 ) KOM(2007) 185 (Ú. v. EÚ C 181, 3.8.2007). ( 6 ) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001.
24 VŠEOBECNÝ POLITICKÝ RÁMEC prístupu k dokumentom s osobitnými pravidlami prístupu k informáciám o životnom prostredí stanovenými v Arhuskom dohovore, objasnenie rovnováhy medzi transparentnosťou na jednej strane a ochranou osobných údajov a hospodárskych a obchodných záujmov na strane druhej. Rada 23. apríla prijala svoju výročnú správu o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1049/2001. V tejto správe sa uvádza, že pokiaľ ide o Radu, ciele stanovené zmluvami a týmto nariadením boli v roku 2006 splnené. Medziinštitucionálna spolupráca Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 30. júna ( 1 ). Upresňujú sa v ňom pracovné metódy spolurozhodovacieho postupu a praktické opatrenia ich používania v každej fáze tohto postupu. Dopĺňa medziinštitucionálnu dohodu Kvalitnejšia legislatíva a najmä jej ustanovenia týkajúce sa tohto postupu ( 2 ). Aby mohli inštitúcie splniť svoje záväzky, uplatnia zásady transparentnosti, zodpovednosti a účinnosti. Mali by sa snažiť najmä o pokrok v oblasti návrhov na účely zjednodušenia a dodržiavať pri tom acquis communautaire. Autori vyhlásenia okrem iného zdôrazňujú dôležitosť systému trojstranných zasadnutí, ktorý dokázal svoju užitočnosť a pružnosť. V období od júna do septembra prijal Európsky parlament súbor uznesení o zlepšení právnych predpisov, v ktorom podporuje proces Komisie Kvalitnejšia legislatíva. Parlament sa stotožňuje s cieľmi akčného programu Komisie o znížení administratívnej záťaže a potvrdzuje potrebu zrýchlených činností, ako aj vytvorenie skupiny nezávislých expertov, ktorých úlohou bude realizovať tento program. V oblasti zjednodušenia Parlament víta úsilie Komisie o intenzívnejšiu kodifikáciu acquis communautaire a domnieva sa, že program zjednodušenia musí prebiehať súčasne s iniciatívami členských štátov. Parlament navrhuje uzavrieť medziinštitucionálnu dohodu o zrýchlenej pracovnej metóde pre všetky opatrenia zjednodušenia. Takisto zdôrazňuje význam systému posudzovania vplyvu, ktorý využíva Komisia, aby zaistila kvalitu právnych predpisov. Žiada Komisiu, aby do konca roka 2008 zvážila prínos hodnotiacich postupov výboru pre posudzovanie vplyvu a vyzýva ju, aby na tento účel vypracovala ukazovatele a vychádzala pri tom so skúseností medzinárodných organizácií a členských štátov. Parlament takisto vyzýva Komisiu, aby stanovila spôsoby jej konzultácie pred tým, ako sa príjmu nezáväzné právne nástroje, a aby zabezpečila nepretržité hodnotenie vykonávania koregulácie a samoregulácie. Komisia uvítala podporu Parlamentu a pripomenula, že na dosiahnutie konkrétnych výsledkov je potrebná spoločná zodpovednosť inštitúcií a členských štátov. ( 1 ) Ú. v. EÚ L 145, 30.6.2007. ( 2 ) Ú. v. EÚ L 321, 31.12.2003.
SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH A ZLEPŠOVANIE PRÁVNEJ ÚPRAVY 25 Poznamenáva, že Parlament zmenil a doplnil svoj vnútorný poriadok s cieľom prispôsobiť interné postupy požiadavkám zjednodušenia právnych predpisov Spoločenstva. Správa vecí verejných Dňa 27. júna ( 1 ) Komisia navrhla zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 2004/2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni ( 2 ). Cieľom návrhu je okrem iného: prispôsobiť pravidlá financovania politických strán na európskej úrovni tak, aby mohli flexibilnejšie riadiť svoje ročné rozpočty; zaviesť ustanovenia týkajúce sa vytvárania a financovania politických nadácií pridružených k politickým stranám na európskej úrovni; a umožniť európskym stranám využívať finančné prostriedky z rozpočtu Spoločenstva na financovanie volebných kampaní v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu. Európsky parlament a Rada prijali nariadenie 18. decembra ( 3 ). Dňa 16. októbra Komisia prijala návrh ( 4 ), ktorého cieľom je revidovať základný právny rámec vzťahujúci sa na vytváranie štatistík na európskej úrovni s cieľom prispôsobiť ho súčasnej situácii a zlepšiť ho tak, aby zodpovedal vývoju a budúcim výzvam. Táto iniciatíva je zameraná na posilnenie a doplnenie riadenia v oblasti štatistiky. V roku 2007 sa na úrovni rôznych inštitúcií takisto pokračovalo v činnostiach, ktorých cieľom bolo vytvorenie Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky ( 5 ) a návrh na vytvorenie Európskeho poradného výboru pre politiku Spoločenstva v oblasti štatistických informácií ( 6 ). Všeobecné referencie a ďalšie užitočné odkazy Lepšia právna úprava: http://ec.europa.eu/governance/better_regulation/index_sk.htm Posúdenie http://ec.europa.eu/governance/impact/index_en.htm Občianska vplyvu: spoločnosť: http://ec.europa.eu/civil_society/index_en.htm EUR-Lex: http://ec.europa.eu/enterprise/admin-burdens-reduction/index_sk.htm http://eur-lex.europa.eu/sk/index.htm Znižovanie administratívnej záťaže: ( 1 ) KOM(2007) 364 (Ú. v. EÚ C 246, 20.10.2007). ( 2 ) Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003. ( 3 ) Nariadenie (ES) č. 1524/2007 (Ú. v. EÚ L 343, 27.12.2007). ( 4 ) KOM(2007) 625 (Ú. v. EÚ C 9, 15.1.2008). ( 5 ) KOM(2006) 599 (Ú. v EÚ C 332, 30.12.2006). ( 6 ) KOM(2006) 653 (Ú. v. EÚ C 78,11.4.2007).
26 VŠEOBECNÝ POLITICKÝ RÁMEC Oddiel 2 Komunikačná stratégia Inštitúcie Únie, ktoré si uvedomujú potrebu užšieho zapojenia občana do politického života v Európe, ktorého dimenzia sa naplno prejavila počas debát o budúcnosti Európy, si stanovili cieľ posilniť komunikáciu s občanmi. Komisia v tejto súvislosti zahrnula komunikáciu do svojich strategických cieľov. Komisia 3. októbra ( 1 ) odporučila zaviesť partnerský prístup, pokiaľ ide o komunikáciu, formou posilnenia súdržnosti a synergií medzi činnosťami členských štátov a jednotlivých inštitúcií. Cieľom je zlepšiť prístup občanov k informáciám, posilniť ich chápanie európskej, vnútroštátnej a miestnej dimenzie politík Spoločenstva a začleniť ich do stáleho dialógu o európskych otázkach. Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia navrhuje zmobilizovať vnútroštátne systémy vzdelávania ako nosiče komunikácie, ako aj európske politické strany, ktorých úlohou je podnecovať a vytvárať štruktúru verejnej debaty o európskych otázkach. V oznámení Komisie sa predkladajú tieto konkrétne návrhy: medziinštitucionálna dohoda s cieľom vytvoriť vhodný rámec na dosiahnutie lepšej spolupráce v prospech komunikačného procesu Európskej únie pri rešpektovaní autonómie inštitúcií Spoločenstva a členských štátov; partnerstvá v oblasti riadenia s členskými štátmi, ktoré o to majú záujem; vytvorenie siete európskych priestorov pre verejnosť na zastúpeniach; zhrnutie aspektov školského vzdelávania, pri ktorých by bolo možné poskytnúť členským štátom pomoc formou spoločnej akcie na úrovni Spoločenstva; posilnenie Eurobarometra; aktivovanie sietí pilotných informácií. Okrem toho s cieľom posilniť priamu komunikáciu s občanmi Komisia v priestoroch zastúpení v členských štátoch otvorila detašované pracoviská pre viacjazyčnosť, ktoré sprostredkúvajú odkazy Európskej únie v jazyku, ktorý je jasný a zrozumiteľný pre všetkých, a zároveň prispôsobujú informácie tak, aby zodpovedali miestnej situácii a potrebám. Celková komunikačná stratégia Komisie zahŕňa najmä interný aspekt, ktorý je definovaný v oznámení prijatom Komisiou 4. júla ( 2 ) a v ktorom sa uznáva dôležitosť internej komunikácie a zapojenia zamestnancov s cieľom zabezpečiť, aby mala Komisia značné výhody pri komunikácii s verejnosťou. Komunikácia so zamestnancami hrá ( 1 ) KOM(2007) 568 (Ú. v. EÚ C 9, 15.1.2008). ( 2 ) SEK(2007) 912.
BUDÚCNOSŤ EURÓPY 27 dôležitú úlohu pri zabezpečení toho, aby boli dobre informovaní a dostávali potrebnú podporu pri kontaktoch, ktoré môžu udržiavať s občanmi a zainteresovanými stranami. Komunikácia je okrem iného zameraná na posilnenie prepojení medzi internou a externou komunikáciou, aby sa dosiahla ich koherentnosť a aby sa navzájom posilňovali. Stanovuje sa v rámci nej akčný plán na úrovni celej Komisie s cieľom ďalej zlepšovať internú komunikáciu a zapojenie zamestnancov a objasňuje sa mandát a referenčný rámec zamestnancov zapojených do komunikačných činností s verejnosťou. Všeobecné referencie a iné užitočné odkazy Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (Európska komisia): http://ec.europa.eu/dgs/communication/index_sk.htm Informačné zdroje a kontakty Európskej únie: http://europa.eu/geninfo/info/index_sk.htm Oddiel 3 Budúcnosť Európy Berlínska deklarácia Dňa 25. marca pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv, ktoré sa konalo v roku 1957, predsedovia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie podpísali tzv. Berlínsku deklaráciu. V tomto slávnostnom texte sa zdôrazňuje, že zjednocovanie Európy prispelo k mieru a prosperite a malo vplyv na vytvorenie pocitu spolupatričnosti a prekonanie antagonizmov. Kladie sa v ňom dôraz na skutočnosť, že v centre činnosti Únie stojí človek a spomína sa v nej oddanosť Únie súboru spoločných hodnôt, akými sú: základné práva, mier a sloboda, demokracia a právny štát, vzájomný rešpekt a zodpovednosť, prosperita a bezpečnosť, tolerancia a účasť, spravodlivosť a solidarita. Zdôrazňuje sa v nej takisto úloha Únie, pokiaľ ide o ochranu identity a odlišných tradícií členských štátov, ako aj jazyková rôznorodosť a rôznorodosť kultúr a regiónov, ktoré sú pre ňu charakteristické. Autori deklarácie sa okrem iného domnievajú, že Európska únia je odpoveďou na sériu výziev, ktoré presahujú rámec vnútroštátnych hraníc. V tejto súvislosti sa európsky model uvádza ako spôsob na dosiahnutie súladu medzi hospodárskymi úspechmi a sociálnou solidaritou a jednotný trh a euro sa zdajú byť prvkami, ktoré
28 VŠEOBECNÝ POLITICKÝ RÁMEC umožňujú čeliť rastúcej internacionalizácii hospodárstva. Za kľúčový element rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti sa považujú poznatky a zručnosti európskych občanov. Deklarácia takisto zdôrazňuje dôležitosť boja proti terorizmu a trestnej činnosti, mierového riešenia konfliktov, podpory rozvoja vo svete, ako aj dôležitosť pokroku v oblasti energetickej politiky a ochrany klímy. Nakoniec signatári vyhlasujú, že Európska únia bude aj naďalej čerpať zo svojej otvorenosti a vôle členských štátov prehlbovať svoj vnútorný rozvoj, pričom sa bude dbať na to, aby bolo politické budovanie Európy prispôsobené novým skutočnostiam. Z tohto dôvodu vyhlasujú, že sa budú spoločne snažiť postaviť Úniu na obnovené spoločné základy, a to do volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v roku 2009. V širšom kontexte v horizonte rokov 2020 2030 Európska rada na svojom decembrovom zasadnutí vytvorila nezávislú skupinu pre reflexiu, ktorej predsedá bývalý predseda španielskej vlády p. González. Jej úlohou je pomôcť Únii z dlhodobého hľadiska predvídať budúce výzvy a účinnejšie na ne reagovať. Skupina má zostaviť prehľad problémov a zmien, ktorým bude musieť Únia pravdepodobne čeliť, ako aj preskúmať ich možné riešenia, pričom východiskovým bodom sú otázky nastolené v Berlínskej deklarácii. Skupina bude pracovať v rámci stanovenom Lisabonskou zmluvou. Reforma zmlúv Kontext Zmluva o Ústave pre Európu, podpísaná 29. októbra 2004 v Ríme predstaviteľmi štátov alebo vlád Európskej únie, bola predmetom ratifikácie podľa ústavných postupov každého členského štátu. Negatívne výsledky referend vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005 viedli na zasadnutí Európskej rady v júni 2005 k začatiu tzv. obdobia reflexie a podnietili rozsiahlu diskusiu o budúcnosti Únie. V októbri 2005 Komisia predložila plán D ako demokracia, dialóg a diskusia o budúcnosti Európy a navrhla nové spôsoby ako do nej zapojiť občanov s cieľom pozdvihnúť ich vedomie o politikách Spoločenstva, ktoré by sa mali stať zrozumiteľnejšími. Z dôvodu potreby reformovať Európsku úniu a jej zmluvy, a pozitívnych výsledkov obdobia dialógu a reflexie, toto obdobie viedlo k novému spoločnému začiatku, ktorý sa vyznačuje otvorením rokovaní o novej zmluve pre Úniu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. Po roku 2005, ktorý bol rokom spomalenia procesu reformy Únie vzhľadom na negatívne výsledky referend o Zmluve o Ústave pre Európu vo Francúzsku a Holandsku a roku 2006, ktorý bol hlavne rokom uvažovania o budúcnosti Európy, predstavuje rok 2007 významný obrat. Ťažiskovým bodom procesu bola činnosť novej