Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Centrum vedecko-technických informácií SR Sprievodca neštátnymi školami a školskými zariadeniami regionálne školstvo 1990 2014 Edita Zacharová Ján Herich Anton Kvassay Bratislava 2015
Úvod Milí priatelia, dostáva sa vám do rúk publikácia o súkromných a cirkevných školách a školských zariadeniach regionálneho školstva (ďalej len neštátne školy ), ktorou chceme najmä rodičom, ale aj širokej verejnosti poskytnúť v krátkosti základné informácie o existencii, fungovaní a štatistických ukazovateľoch neštátnych škôl v systéme vzdelávania v Slovenskej republike za ostatných dvadsaťštyri rokov. Na záver publikácie uvádzame aktuálny zoznam neštátnych škôl a školských zariadení, ktoré sú zaradené v sieti škôl a školských zariadení SR. Zdrojom štatistických údajov sú ročenky školstva a databázy Centra vedecko-technických informácií SR. V tejto publikácii uverejňujeme len tie neštátne školy, ktoré poskytujú vzdelávanie a výchovu podľa v súčasnosti platného zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a boli zriadené na základe vydaného rozhodnutia Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo ) o súhlase poskytovať výchovu a vzdelávanie v súlade s platnými všeobecnoprávnymi normami. Takéto školy sú subvencované štátom a podliehajú kontrole. Vzdelanie získané v neštátnych školách, ktoré ministerstvo zaraďuje do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky je rovnocenné vzdelaniu získanému v ostatných školách a podľa čl. 42 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu. Vznikom prvých neštátnych škôl po roku 1989 sa umožnilo rodičom po vyše štyridsaťročnej dobe opäť uplatniť svoje základné demokratické právo slobodného výberu vzdelávania pre ich deti a rovnako sa vytvorilo aj konkurenčné prostredie medzi poskytovateľmi vzdelávania. Dúfame, že touto publikáciou prispejeme k zvýšeniu informovanosti o neštátnych školách v Slovenskej republike. 2
Časť I. Všeobecný legislatívny rámec Na začiatku 90. rokov minulého storočia sa zriaďovateľská kompetencia škôl zo štátu rozšírila aj na iné právnické a fyzické osoby, ako aj na štátom uznané cirkvi alebo náboženské spoločnosti. Táto možnosť bola daná novelizáciou zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č.171/1990 Zb. V súlade s touto novelizáciou zákona boli prijaté ďalšie právne normy, ktoré detailnejšie upravovali postup zriaďovania takýchto škôl a ich pôsobenie, išlo najmä o vyhlášku č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl a vyhlášku č. 280/1994 Zb. o súkromných školách, ktoré boli v platnosti až do 1. 9. 2008, kedy nadobudol účinnosť nový školský zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len školský zákon ). Zriaďovanie neštátnych škôl v Slovenskej republike rieši zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona zriaďovateľom súkromnej školy alebo súkromného školského zariadenia, môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá je riadne registrovaná v Slovenskej republike podľa vnútroštátnych platných právnych predpisov. Zriaďovateľom cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia môže byť štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť. Zriadiť neštátnu školu môže zriaďovateľ až na základe vydaného rozhodnutia ministerstvom o súhlase zriadenia takéhoto subjektu, ktorému predchádzalo zo strany zriaďovateľa splnenie podmienok, uvedených vo vyššie spomenutom zákone. Neštátne školy v Slovenskej republike nemožno považovať za úplne nezávislé ( independent private school ) tak, ako ich spravidla takto označujú v niektorých štátoch Európskej únie a vo svete, keďže neštátne školy na Slovensku sú povinné dodržiavať platnú školskú legislatívu, štátom stanovené vzdelávacie programy (kurikulum) a sú subvencované štátom dostávajú rovnaké finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ako štátne* školy (normatívne financovanie na žiaka). Takmer vo všetkých štátoch Európskej únie zriaďovanie neštátnych škôl, ktoré poskytujú povinné základné vzdelávanie je buď riešené priamo v ústave, alebo z jednotlivých článkov ústavy pre občanov explicitne vyplýva slobodný výber tohto vzdelávania. Vo väčšine krajín Európskej únie si ponecháva štát kontrolu nad zriaďovaním neštátnych škôl, ktoré poskytujú povinnú školskú dochádzku tým, že im zákonným spôsobom ukladá povinnosť dodržiavať podmienky, smerujúce k zabezpečeniu štandardného vzdelania, porovnateľného v štátnych školách. * Pojem štátne vnímame v kontexte ako školy zriadené podľa 19 ods. 2 písm. a), písm. b) a písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. obcou, samosprávnym krajom alebo krajským školským úradom. 3
Sústava škôl Školy, zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, zabezpečujúce výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona prostredníctvom vzdelávacích programov, poskytujú na seba nadväzujúce stupne vzdelania a tvoria v súčasnosti nasledovnú sústavu: materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, základné umelecké školy, jazykové školy, školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami Tieto druhy škôl, okrem materskej a jazykovej školy, sa ďalej členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, ďalej organizáciu školy, alebo ktorým žiakom sa vzdelávanie zabezpečuje (napr. žiakom so zdravotným znevýhodnením, žiakom s nadaním a pod.). Uvedené druhy škôl, okrem materskej školy a jazykovej školy, sú právnickými osobami, ktoré v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene. Materské školy, jazykové školy ako aj základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, môžu byť právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ. Sústava školských zariadení Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia Školský klub detí Školské stredisko záujmovej činnosti Centrum voľného času Školský internát Školské hospodárstvo Stredisko odbornej praxe Špeciálne výchovné zariadenia Diagnostické centrum Reedukačné centrum Liečebno-výchovné sanatórium Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Školské účelové zariadenia Škola v prírode Zariadenia školského stravovania Stredisko služieb škole Na základe rozhodnutia zriaďovateľa alebo dohody zriaďovateľov sa môžu školy rôzneho druhu a typu spájať do jednej právnickej osoby. Takáto škola je v sieti škôl a školských zariadení SR evidovaná pod názvom spojená škola. 4
Názov neštátnej školy Názov súkromnej školy sa skladá z označenia druhu alebo typu školy a názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy. Na začiatku názvu súkromnej školy musí byť uvedené slovo súkromná v príslušnom tvare. V názve súkromnej školy môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje jeho zriaďovateľa. So súhlasom ministerstva môže škola používať aj historický alebo čestný názov školy. Názov cirkevnej školy sa skladá z označenia druhu alebo typu školy a názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy. V názve cirkevnej školy sa môže uviesť, že ide o cirkevnú školu, alebo v ňom môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje zriaďovateľa. Taktiež môže obsahovať meno významnej osobnosti príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, prípadne meno svätca. Názov neštátnej školy sa používa na úradných pečiatkach a všetkých listinách, vydaných touto školou. Financovanie neštátnych škôl Financovanie súkromných a cirkevných škôl: Podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, zo štátneho rozpočtu sa v Slovenskej republike zabezpečuje financovanie neštátnych škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie rovnako, ako pri štátnych školách. Rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zriaďovateľom neštátnych škôl na kalendárny rok vychádza z normatívne určených objemov pre jednotlivé školy, ktorý je určený aj počtom jej žiakov. Normatív je súčtom mzdového a prevádzkového normatívu školy. Podmienky za akých možno neštátnej škole prideliť finančné prostriedky presne upravuje spomínaný zákon. Jednou z podmienok na pridelenie finančných prostriedkov je aj vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila. Ministerstvo môže zriaďovateľovi súkromnej školy znížiť objem finančných prostriedkov až o 15 % ak: ak bol zistený nesúlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, ak bol zistený vyšší počet žiakov v triedach, ako stanovuje školský zákon, bola zistená odbornosť vyučovania jednotlivých predmetov v školách v rámci školských vzdelávacích programov menšia ako 70 %. Financovanie neštátnych školských zariadení, materských škôl, základných umeleckých škôl a jazykových škôl: Neštátne školské zariadenia, materské školy, základné umelecké školy a jazykové školy sú financované prostredníctvom podielových daní. Finančné prostriedky na úhradu nákladov, spojených s ich činnosťou, sa prideľujú obciam a samosprávnym krajom podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 175/2005 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. 5
Ďalšími zdrojmi financovania neštátnych škôl môžu byť aj príspevky od zriaďovateľov, dary, zisky z podnikateľskej činnosti a príspevky od žiakov, rodičov alebo inej osoby, ktorá má vyživovaciu povinnosť. Tieto prostriedky sú určené na úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie. Zriaďovateľ neštátnej školy prerokuje s radou školy a s riaditeľom školy výšku príspevku na úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie od žiakov alebo rodičov, pričom riaditeľ neštátnej školy je povinný na žiadosť zákonného zástupcu žiaka poskytnúť informácie o použití týchto finančných prostriedkov. Výchovno-vzdelávacie programy Výchova a vzdelávanie v neštátnych školách sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov, ktorými sú štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program. V súlade so školským zákonom ministerstvo vydáva a zverejňuje štátne vzdelávacie programy, vymedzujúce povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách podľa stupňa poskytovaného vzdelania. Školský vzdelávací program poskytuje školám možnosť profilácie voliteľného obsahu vzdelávania v rámci počtu disponibilných hodín, určených v štátnych vzdelávacích programoch a stáva sa základným dokumentom školy, ktorý vydáva riaditeľ školy. Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný vzdelávací program, ktorý odsúhlasuje ministerstvo. Výchovno-vzdelávacia činnosť v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovných programov, ktoré musia byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona. Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania, ustanovenými školským zákonom, kontroluje Štátna školská inšpekcia. Inšpekcia Štátna školská inšpekcia je orgán štátnej správy v školstve, ktorý plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno technických podmienok, vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, v strediskách a na pracoviskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach. V tejto oblasti vybavuje sťažnosti a petície. Štátna školská inšpekcia pri výkone školskej inšpekcie kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona, ďalej kontroluje úroveň kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní a monitoruje a hodnotí kvalitu výchovy a vzdelávania. Všetky neštátne školy ministerstvom zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, podliehajú pravidelnému hodnoteniu a kontrole zo strany Štátnej školskej inšpekcie. 6
Rada školy S účinnosťou od 1. 9. 2008 sa zriaďuje aj v neštátnych školách rada školy, ktorá je iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom. Za ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ. Rada školy plní funkciu verejnej kontroly, vyjadruje sa k školským vzdelávacím programom, koncepčným zámerom rozvoja školy a na základe výberového konania navrhuje kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa školy a vyjadruje sa aj k návrhu na jeho odvolanie. Riaditeľ neštátnej školy a školského zariadenia Na návrh rady školy alebo školského zariadenia, pri ktorých sa rada školy podľa zákona zriaďuje, riaditeľa neštátnej školy vymenúva zriaďovateľ. Riaditeľ neštátnej školy musí byť bezúhonný a musí mať kvalifikačné predpoklady, okrem iného aj odbornú a pedagogickú spôsobilosť na stupeň odboru vzdelania pre príslušný druh a typ školy. Kompetencie riaditeľa sú ustanovené v 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Počet žiakov a počet tried V neštátnych školách je počet žiakov v triedach spravidla nižší, ako v porovnateľnom druhu alebo type štátnej školy. Najvyšší počet žiakov v triede alebo v skupine, ak sa trieda delí na skupiny stanovuje školský zákon. Prijímacie konanie Prijatím nového školského zákona sa prijímacie konanie tak v neštátnych, ako aj v štátnych školách zjednotilo. Na vzdelávanie v materských školách sa prijíma dieťa spravidla od troch do šiestych rokov jeho veku; výnimočne možno prijať aj dieťa od dvoch rokov. Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť. Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu (gymnázium, stredná odborná škola, konzervatórium so šesťročným vzdelávacím programom), môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie a splnil podmienky prijímacieho konania. Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu (gymnázium, konzervatórium) môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie, úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania. Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru na gymnáziu možno prijať uchádzača len do prvého ročníka. Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie, v príslušnom roku ukončil úspešne ôsmy ročník základnej školy, alebo získal nižšie stredné vzdelanie. Ide o žiakov ôsmych alebo deviatych ročníkov. Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý neukončil vzdelávací program základnej školy v poslednom ročníku, alebo posledný ročník ukončil neúspešne. 7
Termíny prijímacieho konania: Materská škola: od 15. februára do 15. marca. Deti do materskej školy sa môžu prijímať priebežne, alebo pre nasledujúci školský rok. Miesto a termín podávania žiadostí zákonného zástupcu dieťaťa pre nasledujúci školský rok zverejní riaditeľ po dohode so zriaďovateľom na budove materskej školy a inom verejne dostupnom mieste. Základná škola: od 15. januára do 15. februára. Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole do spádovej školy, alebo súkromnej, či cirkevnej školy podľa výberu. Miesto a čas zápisu určí a zverejní zriaďovateľ. O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy do 31. mája, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Základná umelecká škola: od 1. apríla do 15. júna. Podmienkou na prijatie do základnej umeleckej školy je splnenie požadovaných predpokladov v prípravnom štúdiu, alebo úspešné vykonanie prijímacej skúšky vo zvolenom umeleckom odbore. Termín a miesto konania prijímacej skúšky vyhlasuje riaditeľ školy najmenej jeden mesiac vopred. Jazyková škola: termíny a kritéria prijímania určuje riaditeľ jazykovej školy. Na prijatie na štúdium v jazykovej škole je potrebné doručenie riadne vyplnenej prihlášky, doručenie dokladu o zaplatení školného a zápisného a splnenie kritérií na prijatie na štúdium. Stredná škola: termíny konania a kritéria prijímacích skúšok zverejní riaditeľ strednej školy. Talentové skúšky: od 25. marca do 15. apríla v odboroch vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania. Ostatné odbory vzdelávania: a) v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v utorok b) v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v piatok c) v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu. Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača môže podať prihlášky na vzdelávanie na tlačive, schválenom ministerstvom, na dve stredné školy alebo dva odbory vzdelávania tej istej strednej školy. V odôvodnených prípadoch môžu sa podať dve prihlášky na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania. Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie v strednej škole je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy. Rozhodnutie o prijatí/neprijatí uchádzača O prijatí uchádzača rozhoduje riaditeľ na základe výsledkov prijímacieho konania, vydaním rozhodnutia o prijatí/neprijatí na štúdium najneskôr v lehote do troch pracovných dní odo dňa termínu konania prijímacej skúšky. 8
Rodičia Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Uchádzač o štúdium, alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača, môže podať žiadosť o preskúmanie vydaného rozhodnutia o prijatí/neprijatí. Žiadosť sa podáva riaditeľovi neštátnej školy, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Riaditeľ môže žiadosti vyhovieť sám, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so všeobecne záväzným predpisom alebo v rozpore s vnútornými predpismi školy. Ak riaditeľ cirkevnej školy nevyhovie žiadosti, postúpi žiadosť zriaďovateľovi. Ak riaditeľ súkromnej školy nevyhovie žiadosti, môže sa žiadateľ domáhať svojich práv v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Zápis na štúdium Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi neštátna stredná škola termín, miesto a spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Zmluva Súčasne s vykonaním zápisu o prijatí žiaka môžu neštátne školy vyžadovať od zákonného zástupcu maloletého žiaka alebo od plnoletého uchádzača prijatého na štúdium, podpísanie zmluvy o štúdiu. V súvislosti s tým je potrebné pripomenúť, že zmluva je právny úkon, zakladajúci určitý (konkrétny) právny vzťah medzi dvoma, príp. viacerými subjektmi. Zmluvný vzťah je prejavom vôle, založený na dohode zmluvných strán a podmienky, zakotvené v zmluve, odsúhlasujú dobrovoľne zmluvné strany svojimi podpismi. Zmluva má obsahovať podstatné náležitosti akými sú napr. vymedzené vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, sankcie v prípade nedodržania zmluvných povinností a uvedenie termínu na ako dlho sa zmluva uzatvára. Zmluvu o štúdiu podpisuje plnoletý žiak, resp. zákonný zástupca dieťaťa a nedodržanie takejto zmluvy je vecou občiansko-právneho konania, ktoré nespadá do pôsobnosti ministerstva. Takmer každý človek si uvedomuje veľký význam vzdelania. Rodičia chcú nepochybne dať svojim deťom čo najlepšie vzdelanie, a preto pri výbere neštátnej školy, obdobne ako pri štátnej škole, očakávajú zo strany školy tie najlepšie výsledky. Pri výbere neštátnej školy je dôležité zhodnotiť niektoré faktory, podmieňujúce následnú spokojnosť so školou. Uvádzame aspoň zopár otázok, ktorých odpovede môžu napomôcť rodičom pri ich voľbe: ako ďaleko z miesta bydliska bude dieťa dochádzať do školy; aký má škola schválený školský vzdelávací program; aký výchovný vplyv presadzuje škola (kresťanský, humanistický a pod.) aké má škola stanovené pravidlá disciplíny (napr. nosenie uniformy, zákaz piercingu, dlhých vlasov u chlapcov, povinná účasť na podujatiach školy a pod.); ako škola pristupuje k rozvoju sociálnej zodpovednosti a ku školským povinnostiam; akým spôsobom a aké stravovanie škola zabezpečuje; aké voľno-časové aktivity mimo vyučovania škola poskytuje; akú starostlivosť škola zabezpečuje o dieťa so špeciálno-výchovnými potrebami; akými najmodernejšími materiálno-technickými prostriedkami škola disponuje; 9
akú úroveň vzdelania škola poskytuje, na základe získaných výsledkov externého hodnotenia žiakov (Monitor, Maturita); aký má škola stabilný a kvalifikovaný pedagogický zbor; aké medziľudské vzťahy sú medzi vedením školy a učiteľmi, učiteľmi a rodičmi, a učiteľmi a žiakmi; aké je estetické prostredie školy; aká je finančná náročnosť úhrady za vzdelávanie a výchovu. Rodičia majú možnosť oboznámiť sa so školou nielen počas otvorených dní, ktoré organizujú niektoré školy, ale aj zo správ o štruktúre a obsahu výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach, ktoré sú školy povinné zverejniť na obvyklom prístupnom mieste školy a na svojom webovom sídle, ak ho má škola zriadené. Neštátne školy, najmä súkromné, sa niekedy chápu aj ako alternatívne školy, čo nie je celkom presné označenie, keďže skôr ide iba o alternatívu vo vzťahu k zriaďovateľovi školy. Pojem alternatívny je odvodený z latinského slova alter, čo znamená iný. Zjednodušene vyjadrené, alternatívne vzdelávanie sa odlišuje od tradičného (klasického) vzdelávania najmä svojou filozofiou a inováciami. Alternatívna škola má iný pohľad na výchovu a vzdelávanie, má vypracovaný odlišný výchovno-vzdelávací program, prevládajú v nej iné formy a metódy práce, či iné riadenie a organizácia vyučovania ako je to zaužívané v tradičných školách. Nie je našou ambíciou vymedzovať v tejto publikácii všetky znaky alternatívneho vzdelávania, chceme len upriamiť pozornosť na ich základné odlišnosti; napríklad o výrazne nižší počet žiakov v triedach, ba v niektorých usporiadanie tried podľa veku dieťaťa vôbec nie je (bez ročníkového usporiadania). Taktiež niektorý povinný vyučovací predmet nemusí byť usporiadaný v jednej vyučovacej hodine v trvaní 45 minút, ale môže sa vyučovať v blokoch, či v epochách, alebo sa predmet prelína v rámci iných vyučovacích predmetov. Klasifikácia zväčša v takýchto školách nie je, hodnotenie výkonov žiakov je skôr slovné, s dôrazom na motiváciu dieťaťa učiť sa a na jeho dosiahnuté pozitívne výsledky. Úsilím alternatívnych škôl je predovšetkým orientácia na dieťa, jeho potreby a schopnosti. Pre informáciu uvádzame niektoré príklady alternatívnych škôl: Maria Montessoriová (1870-1952), talianska lekárka, pedagogička, priekopníčka a organizátorka za presadzovanie práv dieťaťa. V roku 1907 v Ríme vytvorila originálne edukačné prostredie s výrazným pedocentrizmom pod názvom Casa dei bambini. Dieťa chápe ako aktívnu bytosť, ktorá je schopná samostatne si budovať vlastnú osobnosť. Rozvrh hodín a organizácia dňa vychádza zo záujmu detí a flexibility ich potrieb. Učiteľ vystupuje v roli poradcu a staršieho partnera dieťaťa. Rudolf Steiner (1861-1925), rakúsky filozof a pedagóg, zakladateľ waldorfskej školy, s antropozofickou koncepciou. Prvá waldorfská škola vznikla v roku 1919 pre deti zamestnancov továrne Waldorf-Astória. Hlavnou pedagogickou zásadou waldorfských škôl je rešpektovanie vývinových potrieb dieťaťa, s cieľom vychovať slobodného a dobrého človeka. Vyučovanie prebieha v tzv. epochách, uplatňuje sa eurytmia (umenie vyjadriť pohybom umelecké dielo alebo vlastný zážitok). Helena Parkhurstová (1897-1957), americká učiteľka, ktorá spolupracovala s M. Montessoriovou, vytvorila daltonský učebný plán, podľa ktorého má každý žiak vytvorený svoj vlastný program práce, pričom pri napĺňaní jeho výsledkov postupuje vlastným tempom a zodpovedá za svoj úspech učenia. Célestin Freinet (1896-1966), francúzsky učiteľ, zakladateľ aktívnej pracovnej školy, v ktorej dieťa na základe pozorovania, skúseností, vnútorného prežívania a experimentovania rozvíja prirodzenou cestou svoju zvedavosť, čím sa podporuje jeho túžba k vzdelávaniu. Školská trieda podľa Freineta je priestor rozčlenený na viaceré pracovné časti, s rozličným vybavením (tlačiarňou, nástenkou, pracovnou 10
tabuľou, knižným archívom, umeleckými potrebami a inými didaktickými pracovnými pomôckami). Peter Petersen (1884-1952), nemecký pedagóg, zakladateľ pokusnej školy pri univerzite v Jene, tvorca tzv. jenského plánu. Žiaci v škole nie sú organizovaní podľa rovnakého veku do tried, ale vytvárajú skupiny presahujúce ročník, podľa nerovnakých vekových skupín. Vytvoril týždenné pracovné plány, keďže tradičný rozvrh hodín neuznával. Svojím pedagogickým snažením podporoval u detí ich osobnostné a morálne vlastnosti, prostredníctvom rozličných podnetných situácií (Boh, príroda, ľudská spoločnosť). Alternatívne vzdelávacie programy schvaľuje ministerstvo podľa súčasne platnej legislatívy v rámci experimentálneho overovania. V tomto období ministerstvo eviduje, experimentálne overovanie alternatívnych školských vzdelávacích programov, realizovaných na Súkromnej základnej škole waldorfského typu a Súkromnej základnej škole s pedagogickou koncepciou Marie Montessori. Obe školy pôsobia v Bratislave. V niektorých neštátnych školách sa uplatňujú aj zahraničné modely vzdelávania, s posilnením výučby cudzích jazykov, alebo podľa metodicky prepracovaného vzdelávacieho modelu S. Kovalikovej, známeho pod názvom Integrated Thematic Instruction, v preklade Integrované tematické vyučovanie. V porovnaní s inými krajinami je realizácia alternatívnych modelov vzdelávania v slovenských školách zastúpená v menšej miere. Ich voľba je vecou historických daností krajiny, ako aj osobnej slobody rodičov, ich predstáv o vzdelávaní, určitých životných postojov, hodnôt a názorov, ktoré uprednostňujú v rodine. V súvislosti s alternatívnym vzdelávaním na Slovensku možno konštatovať, že tak ako sú jeho zástancovia, sú aj jeho kritici. I napriek tomu sa však domnievame, že nie je ani tak dôležité delenie na alternatívne alebo tradičné školy, ale najmä to, aby dieťa chodilo do školy s dôverou, bez strachu a obáv a z dieťaťa vyrástla zdravá osobnosť so všeobecne platnými ľudskými a morálnymi hodnotami. Vzťah žiakov k súčasnej škole Ústav informácii a prognóz školstva v Bratislave zrealizoval na reprezentatívnej vzorke 2 560 žiakov základných a stredných škôl empirický výskum zameraný na vzťah žiakov k súčasnej škole. V roku 2009 bola vydaná rovnomenná publikácia a následne bola tejto téme venovaná celoštátna konferencia. Z výsledkov výskumu vyberáme niektoré časti týkajúce sa rozdielov medzi neštátnymi a štátnymi školami vo vzťahu žiakov k škole, vyučovaciemu procesu a k učiteľom. Z výberového súboru žiakov základných škôl približne každý druhý (52,3 %) chodí do školy väčšinou rád a 8,2 % veľmi rád. Takmer tretina respondentov (30,4 %) uviedla, že do školy chodí väčšinou nerada a 9 % chodí do školy nerado. Záporný postoj k chodeniu do školy je o niečo vyšší u žiakov stredných škôl. Vyše polovica respondentov (51,9 %) stredných škôl uviedla, že do školy chodí väčšinou rada, 6,3 % opýtaných navštevuje školu veľmi rado. Negatívny postoj k dochádzke vyjadrilo spolu 41,9 % žiakov, z toho 34,6 % priznalo, že do školy chodia väčšinou neradi a 7,3 % veľmi neradi. Z výsledkov výskumu ďalej vyplynulo, že 69,4 % žiakov základných škôl pri skúšaní prežíva najmä strach a obavy, že dostanú zlú známku, a 43,9 % má pri skúšaní trému a nervozitu. 11
Len v malej miere žiaci prežívajú radosť z toho, že môžu preukázať svoje vedomosti (cirkevné školy: 14,1 %, súkromné školy 11,9 % a štátne 9,1 %). Z uvedeného je zrejmé, že najlepšie sa počas skúšania cítia respondenti z neštátnych škôl, ktorí uvádzali vo vyššom počte prežívanie pokoja a pohody počas skúšania. Prieskum ukázal, že záujem učiteľov stredných a základných škôl o problémy svojich žiakov je veľmi nízky. Potvrdilo ho len 22,4 % žiakov. Napriek tomu väčšina žiakov škôl uviedla (takmer 84 %), že má svojich učiteľov rada a váži si ich, aj keď vnímajú určité veci, ktoré sa im nepáčia. Z pohľadu zriaďovateľa sa zistilo, že do školy radšej chodia žiaci neštátnych základných škôl (75,8 %), ako štátnych (59,8 %). Možno konštatovať, že približne každý piaty žiak neštátnej základnej školy chodí do školy veľmi rád, v prípade štátnej základnej školy je to len 7,6 %. Tabuľka VZŠ1 Odpovede žiakov základných škôl na otázku ako radi chodia do školy škola Zdroj údajov: ÚIPŠ Do školy chodím : veľmi rád väčšinou rád väčšinou nerád veľmi nerád spolu štátna 7,6% 52,2% 31,1% 9,2% 100,0% neštátna 20,6% 55,6% 17,5% 6,3% 100,0% celkove 8,2% 52,3% 30,4% 9,0% 100,0% Približne každý štvrtý žiak neštátnej základnej školy (27,4 %) uvádzal, že sa v škole cíti veľmi dobre a nenašiel sa ani jeden, ktorý by sa cítil veľmi zle. Pre porovnanie u žiakov štátnych škôl sa zle cíti 19,2 %, čo je takmer 20 % opýtaných a 4,3 % z nich dokonca sa cíti veľmi zle. Štatisticky významné diferencie sa prejavili aj v stredných školách. Do štátnych škôl chodí rado (odpoveď veľmi rád alebo rád) 56,4 % žiakov, v neštátnych školách je to 70,4 %. 12 % žiakov neštátnych škôl chodí veľmi rado v porovnaní s 5,5 % v štátnych škôl. Žiaci neštátnych stredných škôl teda výrazne radšej chodia do školy ako žiaci štátnych stredných škôl. Tabuľka VZŠ2 - Odpovede žiakov stredných škôl na otázku ako radi chodia do školy škola Zdroj údajov: ÚIPŠ Do školy chodím : veľmi rád väčšinou rád väčšinou nerád veľmi nerád spolu štátna 5,5% 50,9% 36,3% 7,3% 100,0% neštátna 12,0% 58,4% 22,9% 6,6% 100,0% celkove 6,3% 51,9% 34,6% 7,3% 100,0% V neštátnych základných školách 41,3 % žiakov uviedlo, že to, čo sa učia, ich väčšinou zaujíma - pre porovnanie v štátnych základných školách to bolo 27,1 % žiakov. Za veľmi dobrú atmosféru na vyučovaní sa vyjadrilo 19,4 % žiakov neštátnych a 13,1 % žiakov štátnych základných škôl. Pri zisťovaní, či môžu žiaci stredných škôl pred učiteľom prejaviť svoj názor, úplne s týmto výrokom súhlasilo 25,5 % žiakov cirkevných stredných škôl, 20,9 % žiakov súkromných stredných škôl a 18,6 % žiakov štátnych stredných škôl. S výrokom či sú učitelia spravodliví, úplne súhlasilo 13,6 % žiakov súkromných stredných škôl, 10,1 % žiakov cirkevných škôl a 8,4 % žiakov štátnych škôl. Veľmi výrazný je výsledok žiakov cirkevných stredných škôl, ktorí majú so svojimi spolužiakmi iba pozitívne vzťahy: veľmi dobrý vzťah má 58,6 % žiakov, dobrý vzťah má 12
41, 4 % žiakov. Žiadny žiak cirkevnej strednej školy neuviedol, že má so svojim spolužiakmi skôr zlý, alebo zlý vzťah. Čo sa týka žiakov súkromných stredných škôl, nadpolovičná väčšina žiakov uviedla 55,2 %, že má so svojimi spolužiakmi veľmi dobrý vzťah, niečo vyše tretiny žiakov 34,3% má so spolužiakmi dobrý vzťah, 7,5 % žiakov má skôr zlý vzťah a 3 % žiakov má so spolužiakmi zlý vzťah. Z uvedeného vyplýva, že 10,5 % žiakov súkromných stredných škôl uviedlo, má so spolužiakmi skôr zlý vzťah. Pre porovnanie, takmer rovnaký počet žiakov štátnych stredných škôl uviedlo, že majú so svojimi spolužiakmi buď veľmi dobrý vzťah 47,9 % alebo dobrý vzťah 47,6 %. Skôr zlý vzťah má so svojimi spolužiakmi 3,7 % žiakov štátnych stredných škôl a zlý vzťah má 0,8 % žiakov. Záverom uvádzame výsledky, ktoré ukázali, že najviac času v každodennej príprave na vyučovanie venujú žiaci cirkevných stredných škôl (142 minút), pričom žiaci v štátnych stredných školách venujú každodennej príprave 108 minút a žiaci súkromných stredných škôl sa učia len 93 minút, čo je v porovnaní omnoho menej, ako na ostatných uvedených školách. Nie je našou snahou v tejto publikácii analyzovať komplexne spomenuté výsledky výskumu. Avšak aj tieto parciálne údaje môžu byť reflexiou pre zriaďovateľov a riaditeľov neštátnych škôl, aby sa venovali tým problémom, ktoré môžu pri ich odstránení napomôcť zlepšeniu kvality neštátnych škôl, a to aj v oblasti vzťahu žiaka ku škole. 13
Časť II. Vývoj neštátneho školstva v základných ukazovateľoch Integrálnou súčasťou školskej sústavy sa od začiatku deväťdesiatych rokov stali cirkevné a súkromné školy. Začali vznikať v roku 1990 na základe zákona č. 171/1990 Zb., ktorým sa novelizoval školský zákon č. 29/1984 Zb. a zákona č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Neštátne školstvo prinieslo alternatívu k štátnej škole a vytvorilo predpoklad pre naplnenie práva rodičov na výber školy pre svoje deti podľa svojho presvedčenia a svedomia. Zakladanie škôl prebiehalo "zdola", z iniciatívy rodičov, pedagógov, cirkevných predstaviteľov a podnikavých jedincov. Prvá súkromná materská škola vznikla v roku 1993. Cirkevné materské školy sa objavili až v roku 1995. V súčasnosti v školskom roku 2014/15 je 171 neštátnych materských škôl (z toho 101 súkromných a 70 cirkevných), ktoré navštevuje 8,5 tisíc detí, čo tvorí 5,4 % detí v materských školách. Cirkevné základné školy začali pôsobiť už v roku 1990, prvá súkromná základná škola vznikla v roku 1993. V roku 2014 bolo v 162 neštátnych základných školách (47 súkromných a 115 cirkevných) 28,9 tisíc žiakov, t. j. 6,8 % všetkých žiakov základných škôl. Prvé dve cirkevné gymnáziá vznikli v roku 1990. V nasledujúcom boli otvorené aj prvé tri súkromné gymnáziá. V súčasnosti je v 92 neštátnych školách (35 súkromných, 57 cirkevných) 15,8 tisíc žiakov. Podiel žiakov tvori 21,1 %, čo znamená, že každý piaty žiak gymnázia študuje v neštátnej škole. Neštátne stredné odborné školy a konzervatóriá vznikali od roku 1991. Dnes v 109 neštátnych školách (88 súkromných a 21 cirkevných) je 18,4 tisíc žiakov tvoriacich 12,6 % z celkového počtu žiakov týchto druhov strednej školy. 1. Materské školy Materské školy (MŠ) podporujú osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíjajú schopnosti a zručnosti, utvárajú predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Výchova a vzdelávanie spravidla 3- až 5- ročných detí sa zabezpečuje prostredníctvom vzdelávacieho programu, ktorý poskytuje pred primárne vzdelanie. Retrospektívny vývoj počtu detí v materských školách Počet detí predškolského veku má dlhodobo klesajúci trend. Populácia 3- až 5-ročných, ktorá tvorí referenčnú skupinu detí v materských školách, sa od roku 1993 znížila o 60,9 tisíc (pokles o 25,9 %). Dôležité je však, že táto populácia začala od roku 2007 z dôvodu vekového posunu prvorodičiek mierne rásť. Podľa aktuálnej demografickej prognózy by mala kulminovať v roku 2016. Dôsledok rastu sa už niekoľko rokov prejavuje v nepostačujúcej kapacite voľných miest a v náraste nevyhovených žiadostí o umiestnenie v materských školách. V prvej polovici deväťdesiatych rokov zasiahli do vývoja materských škôl snahy o koncepčné zmeny zamerané na hľadanie miesta a funkcie týchto zariadení v transformujúcej sa sústave školstva. Následkom nejasných zámerov bol rapídny pokles zaškolenosti detí. Ukazovateľ hrubej zaškolenosti klesol vtedy z 0,92 na 0,71. Od roku 1993 však opäť rástol a zvýšil sa z 0,78 na 0,93 v roku 2004. V ostatných rokoch sa pohybuje na úrovni 0,87. Počet detí v materských školách klesal pomalšie ako referenčná populácia. Od roku 1993 sa znížil o 27,6 tisíca (pokles o 15,0 %). V súčasnosti navštevuje materské školy 156,4 tisíc detí. Podiel detí v neštátnych materských školách dosahuje 5,4 %, z toho cirkevné 2,5 % a súkromné 2,9 %. Kvantitatívny nárast v týchto školách nastal hlavne po roku 2003 a 2010. 14
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Tabuľka MŠ1: Vývoj počtu detí v neštátnych a štátnych materských školách rok cirkevné súkromné % cirkevných školy školy % súkromných štátne školy spolu 1993.. 65 0,04% 183 907 183 972 1994.. 392 0,22% 174 044 174 436 1995 68 0,04% 361 0,22% 161 268 161 697 1996 166 0,10% 523 0,31% 167 465 168 154 1997 164 0,10% 482 0,28% 168 654 169 300 1998 205 0,12% 447 0,27% 166 852 167 504 1999 354 0,22% 336 0,21% 161 128 161 818 2000 440 0,29% 336 0,22% 153 456 154 232 2001 532 0,35% 333 0,22% 149 722 150 587 2002 597 0,40% 346 0,23% 150 182 151 125 2003 672 0,45% 318 0,21% 149 728 150 718 2004 1 317 0,88% 598 0,40% 147 317 149 232 2005 1 521 1,07% 777 0,55% 139 516 141 814 2006 1 955 1,40% 1 545 1,10% 136 514 140 014 2007 2 068 1,48% 2 052 1,47% 135 254 139 374 2008 2 073 1,50% 2 364 1,71% 133 749 138 186 2009 2 228 1,61% 2 613 1,89% 133 655 138 496 2010 2 355 1,69% 2 549 1,83% 134 335 139 239 2011 2 851 1,98% 2 881 2,00% 138 398 144 130 2012 3 414 2,28% 3 281 2,19% 142 816 149 511 2013 3 592 2.35% 3 970 2.59% 145 497 153 059 2014 3 935 2,52% 4 528 2,90% 147 939 156 402 Zdroj: CVTI SR Vývoj počtu detí v súkromných materských školách bol do roku 2003 stacionárny. Následne ukazovateľ rástol, od roku 2006 až do súčasnosti vykazuje intenzívny rastúci trend. V prvej súkromnej materskej škole v roku 1993 bolo 65 detí. V súčasnosti je v 101 školách 4,5 tisíc detí. Graf MŠ1 5 000 Vývoj počtu detí v neštátnych MŠ od roku 1993 4 500 4 000 3 500 3 000 2 500 cirkevné školy súkromné školy 2 000 1 500 1 000 500 0 15
Vývoj počtu detí v cirkevných materských školách bol v celom sledovanom období rastúci, tempo rastu sa však výrazne menilo. V prvej fáze do roku 2003 bolo mierne, následná druhá fáza bola výraznejšia. V nej najintenzívnejšie tempo bolo v rokoch 2004 až 2006 a 2011 až 2014. Prvé dve cirkevné materské školy vznikli roku 1995, bolo v nich 68 detí. V súčasnosti je v 70 školách 3,9 tisíc detí. Triedy v materských školách Celkový počet tried v materských školách sa od roku 1993 znížil z 7,9 tisíc na 7,7 tisíc, t. j. o 4,5 %. Na neštátnych školách tento ukazovateľ exponenciálne vzrástol z 3 na 450. V prípade súkromných materských škôl to bol nárast z 3 na 265 tried. Počet tried v cirkevných školách vzrástol z 3 v roku 1995 na súčasných 185. Tabuľka MŠ2: Vývoj počtu tried v neštátnych a štátnych materských školách rok cirkevné súkromné štátne spolu 1993. 3 7 959 7 962 1994. 16 7 371 7 387 1995 3 17 7 425 7 445 1996 7 23 7 634 7 664 1997 7 23 7 751 7 781 1998 9 21 7 855 7 885 1999 16 17 7 788 7 821 2000 21 16 7 539 7 576 2001 25 19 7 447 7 491 2002 28 19 7 477 7 524 2003 31 19 7 438 7 488 2004 60 34 7 023 7 117 2005 67 45 6 683 6 795 2006 84 87 6 565 6 736 2007 89 111 6 539 6 739 2008 95 137 6 676 6 908 2009 104 154 6 804 7 062 2010 114 157 6 855 7 126 2011 138 176 6 963 7 277 2012 163 204 7 028 7 395 2013 170 233 7 123 7 526 2014 185 265 7 236 7 686 Zdroj: CVTI SR Naplnenosť tried predškolských zariadení prevažne klesala. V štátnych školách sa od roku 1993 znížila z 23,1 na súčasných 20,4 detí na triedu. V súkromných to bol pokles z 21,7 na 17,1 detí. Cirkevné materské školy mali najvyššiu naplnenosť. Aj ony však mierne poklesli, a to z 22,7 v roku 1995 na 21,3 v roku 2014. 16
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Učiteľky v materských školách V porovnaní s rokom 1993 znížil sa celkový počet učiteliek v materských školách z 15,8 tisíc na 15,2 tisíc, t. j. o 4,2 %. Tabuľka MŠ3: Vývoj počtu učiteliek v materských školách rok cirkevné súkromné štátne spolu 1993. 6 15 828 15 834 1994. 35 14 604 14 639 1995 6 34 14 893 14 933 1996 14 45 15 323 15 382 1997 14 47 15 719 15 780 1998 18 41 15 876 15 935 1999 34 30 15 743 15 807 2000 41 31 15 157 15 229 2001 50 42 15 008 15 100 2002 57 36 15 022 15 115 2003 64 37 14 862 14 963 2004 118 62 13 751 13 931 2005 132 80 12 989 13 201 2006 162 162 12 825 13 149 2007 171 221 12 772 13 164 2008 187 256 13 002 13 445 2009 208 295 13 238 13 741 2010 226 306 13 364 13 896 2011 272 361 13 671 14 304 2012 315 416 13 784 14 515 2013 335 505 14 001 14 841 2014 364 559 14 252 15 175 Zdroj: CVTI SR V súkromných školách však počet vzrástol zo 6 na súčasných 559 a v cirkevných z 6 na 364 učiteliek. Priemerný počet detí na učiteľku materskej školy* klesal. V štátnych školách to bolo z 23,2 na súčasných 20,8. Najvýraznejšie tento pomer klesol v súkromných materských školách a to z 21,7 na 16,2. V cirkevných sa znížil z 22,7 na 21,6 detí na učiteľku. Graf MŠ2 600 Vývoj počtu učiteliek v neštátnych MŠ od roku 1993 500 400 cirkevné školy súkromné školy 300 200 100 0 * Priemerný počet detí na učiteľku sa špeciálne pre materské školy počíta ako 2-krát počet detí v MŠ, delený počtom učiteliek. 17
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Počet materských škôl Od roku 1993 sa znížil celkový počet materských škôl o 586, a to z 3,5 tisíc na 2,9 tisíc. Relatívny pokles predstavoval 16,9 %. Počet neštátnych škôl exponenciálne rástol z 1 na 171. Tabuľka MŠ4: Vývoj počtu neštátnych a štátnych materských škôl rok cirkevné súkromné štátne spolu 1993 1 3 481 3 482 1994 10 3 333 3 343 1995 2 11 3 309 3 322 1996 5 16 3 311 3 332 1997 5 15 3 310 3 330 1998 6 14 3 307 3 327 1999 9 11 3 290 3 310 2000 12 10 3 241 3 263 2001 14 12 3 217 3 243 2002 17 12 3 206 3 235 2003 19 11 3 180 3 210 2004 30 16 3 000 3 046 2005 34 24 2 887 2 945 2006 39 40 2 849 2 928 2007 40 52 2 818 2 910 2008 42 56 2 773 2 871 2009 44 64 2 765 2 873 2010 48 67 2 754 2 869 2011 55 67 2 743 2 865 2012 62 75 2 724 2 861 2013 65 89 2 716 2 870 2014 70 101 2 725 2 896 Zdroj: CVTI SR Vyrovnané tempo rastu mal vývoj cirkevných škôl, ktorý sa od roku 1995 zvýšil z 2 na 70. Súkromné materské školy, ktoré rástli v dvoch odlišných fázach, príbúdali hlavne po roku 2003. V priebehu desiatich rokov sa ich počet zvýšil z 16 na 101. V roku 1993 pripadalo na jednu štátnu školu 53 detí, v roku 2001 to bolo 47 detí. Od vtedy veľkosť škôl rástla, teraz je to v priemere 54 detí/školu. V súkromných školách vzrástol pomerový ukazovateľ z 32,8 na súčasných 44,8. V cirkevných školách to bolo ešte výraznejšie, a to z 34 detí na 56,2 detí/ školu. Graf MŠ3 180 Vývoj počtu neštátnych materských škôl od roku 2003 160 140 120 súkromné školy cirkevné školy 100 80 60 40 20 0 18
2. Základné školy Základné školy (ZŠ) poskytujú žiakom základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie. Výchova a vzdelávanie prebieha podľa vzdelávacích programov. Absolvovaním vzdelávacieho programu pre 1. stupeň žiaci získavajú primárne vzdelávanie. Ukončením vzdelávacieho programu pre 2. stupeň sa získava nižšie stredné vzdelanie. Na základnej škole sa plní povinná školská dochádzka, ktorá končí spravidla v prvom ročníku strednej školy. Retrospektívny vývoj počtu žiakov v základných školách Vývoj počtu žiakov základných škôl má dlhodobo klesajúci trend. Od začiatku 90. rokov sa znižoval v priemere o 14,2 tisíc za rok. Do roku 2013 poklesol z 721,1 tisíc na 425,7 tisíc žiakov, t.j. o 41 %. Tabuľka ZŠ1: Vývoj počtu žiakov neštátnych a štátnych základných škôl rok cirkevné súkromné % cirkevných školy školy % súkromných štátne školy spolu 1990 767 0,11%.. 720 326 721 093 1991 9 384 1,31%.. 707 032 716 416 1992 22 749 3,23%.. 681 370 704 119 1993 25 256 3,66% 49 0,01% 664 884 690 189 1994 25 673 3,80% 96 0,01% 650 044 675 813 1995 25 420 3,85% 527 0,08% 635 135 661 082 1996 24 717 3,83% 544 0,08% 619 641 644 902 1997 24 732 3,83% 144 0,02% 621 065 645 941 1998 25 015 3,86% 197 0,03% 622 665 647 877 1999 26 148 3,89% 174 0,03% 645 384 671 706 2000 25 521 3,92% 180 0,03% 625 265 650 966 2001 25 481 4,07% 279 0,04% 600 885 626 645 2002 25 470 4,23% 385 0,06% 576 505 602 360 2003 25 302 4,36% 503 0,09% 554 986 580 791 2004 25 392 4,56% 1 159 0,21% 530 777 557 328 2005 25 172 4,73% 1 638 0,31% 505 378 532 188 2006 24 207 4,76% 2 271 0,45% 481 652 508 130 2007 23 457 4,84% 2 791 0,58% 458 770 485 018 2008 22 572 4,89% 3 066 0,66% 436 077 461 715 2009 22 447 5,01% 3 477 0,78% 422 447 448 371 2010 22 175 5,04% 3 782 0,86% 413 718 439 675 2011 22 163 5,10% 4 026 0,93% 408 288 434 477 2012 22 351 5,20% 4 348 1,01% 403 440 430 139 2013 22 743 5,32% 4 874 1,14% 399 760 427 377 2014 23 370 5,49% 5 500 1,29% 396 861 425 731 Zdroj: CVTI SR Neštátne školy naopak zaznamenávali nárast žiakov, ich podiel na celkovom počte sa neustále zvyšoval. U cirkevných škôl vzrástol na 5,5 % a súkromných na 1,3 %. V súčasnosti je na 115 cirkevných školách 23,4 tisíc žiakov a v 47 súkromných školách 5,5 tisíc žiakov. 19
1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 Graf ZŠ1 30 000 Vývoj počtu žiakov v neštátnych ZŠ od roku 1990 25 000 20 000 15 000 10 000 cirkevné školy súkromné školy 5 000 0 Triedy v základných školách Celkový počet tried v základných školách klesal pomalšie ako ukazovateľ žiakov, od roku 1990 sa znížil z 28,4 tisíc na 23,1 tisíc, t. j. o 18,4 %. Tabuľka ZŠ2: Vývoj počtu tried v základných školách rok cirkevné súkromné štátne spolu 1990 26 28 339 28 365 1991 362 28 580 28 942 1992 918 28 289 29 207 1993 1 015 3 27 500 28 518 1994 1 045 6 27 173 28 224 1995 1 067 29 27 189 28 285 1996 1 058 30 26 971 28 059 1997 1 078 13 27 341 28 432 1998 1 111 17 27 790 28 918 1999 1 160 17 28 596 29 773 2000 1 152 16 27 925 29 093 2001 1 174 25 27 340 28 539 2002 1 194 35 26 687 27 916 2003 1 197 42 26 033 27 272 2004 1 212 80 24 798 26 090 2005 1 215 109 23 688 25 012 2006 1 182 145 22 838 24 165 2007 1 170 185 22 293 23 648 2008 1 168 210 22 178 23 556 2009 1 204 243 22 094 23 541 2010 1 207 273 22 062 23 542 2011 1 228 298 22 133 23 659 2012 1 238 318 21 853 23 409 2013 1 250 344 21 552 23 146 2014 1 279 385 21 469 23 133 V neštátnych základných školách počet tried rástol, v cirkevných sa zvýšil z 26 na 1,3 tisíc a v súkromných z 3 na 385 tried. Pomerový ukazovateľ počtu žiakov na triedu v sledovanom období klesal. V štátnych základných školách sa naplnenosť tried znížila o 7 žiakov, a to z 25,4 (1990) na 18,5 v roku 2014. V cirkevných základných školách ukazovateľ klesol z 29,5 na 18,3 žiak/trieda. V súkromných školách bola naplnenosť najnižšia, aj tá sa znižovala o dvoch žiakov z 16,3 na súčasných 14,3 žiak/trieda. 20
1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 Učitelia v základných školách Počet učiteľov základných škôl rástol do roku 1999, čo súviselo so zavádzaním 9-tych ročníkov. Od vtedy výrazne klesá, znížil sa z 42,2 tisíc na 34,8 tisíc učiteľov, t. j. o 20 %. Tabuľka ZŠ3: Vývoj počtu učiteľov v základných školách rok cirkevné súkromné štátne spolu 1990 46. 37 198 37 244 1991 556. 37 256 37 812 1992 1 347. 38 520 39 867 1993 1 501 5 37 368 38 874 1994 1 598 19 37 196 38 813 1995 1 607 42 37 575 39 224 1996 1 647 56 37 510 39 213 1997 1 682 23 37 825 39 530 1998 1 752 50 38 680 40 482 1999 1 923 44 41 499 43 466 2000 1 857 35 40 282 42 174 2001 1 921 48 40 014 41 983 2002 1 947 78 39 188 41 213 2003 1 934 76 38 737 40 747 2004 1 916 162 36 680 38 758 2005 1 934 190 35 566 37 690 2006 1 883 309 34 542 36 734 2007 1 862 306 33 465 35 633 2008 1 861 367 33 018 35 246 2009 1 896 484 32 791 35 171 2010 1 918 527 32 937 35 382 2011 1 952 585 33 034 35 571 2012 1 955 644 32 785 35 384 2013 2 002 660 32 344 35 006 2014 2 034 721 32 056 34 811 Počet učiteľov v cirkevných školách vzrástol najmä v rokoch 1990 až 1993, a to zo 46 na 1 501. V ďalších rokoch bolo tempo rovnomerné. V rokoch 2013 a 2014 prekročil hranicu 2 tisíc učiteľov. Počet učiteľov v súkromných školách taktiež rástol. Napríklad v roku 2004 sa medziročne zvýšil viac ako dvojnásobne. V súčasnosti dosahuje počet 721 učiteľov. Pomerový ukazovateľ počtu žiakov na učiteľa klesal. V štátnych školách sa znížil z 19,4 na 12,4 v roku 2014. Pomer ukazovateľov klesal aj v cirkevných školách, a to z 16,7 na 11,5 žiak/učiteľ. Najnižšiu hodnotu tohto ukazovateľa mali súkromné základné školy. Táto sa od roku 1993 znížil z 9,8 na 7,6 žiak/učiteľ. Graf ZŠ2 2 500 Vývoj počtu učiteľov v neštátnych ZŠ od roku 1990 2 000 cirkevné súkromné 1 500 1 000 500 0 21
1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 Počet základných škôl Vývoj počtu škôl prebiehal v dvoch odlišných fázach. Do roku 1996 vzrástol z 2,4 tisíc na 2,5 tisíc, potom nastúpila dlhá fáza poklesu, v ktorej sa počet znížil na súčasných 2 133 škôl. Tabuľka ZŠ4: Vývoj počtu základných škôl rok cirkevné súkromné štátne spolu 1990 2. 2 356 2 358 1991 28. 2 387 2 415 1992 75. 2 397 2 472 1993 81 1 2 401 2 483 1994 86 1 2 394 2 481 1995 87 4 2 394 2 485 1996 87 5 2 401 2 493 1997 87 4 2 391 2 482 1998 89 6 2 389 2 484 1999 92 4 2 375 2 471 2000 94 3 2 350 2 447 2001 97 7 2 302 2 406 2002 100 10 2 286 2 396 2003 104 11 2 272 2 387 2004 109 16 2 217 2 342 2005 113 18 2 173 2 304 2006 111 26 2 146 2 283 2007 112 30 2 112 2 254 2008 113 34 2 090 2 237 2009 112 36 2 076 2 224 2010 114 39 2 063 2 216 2011 115 39 2 048 2 202 2012 113 41 2 023 2 177 2013 114 42 2 003 2 159 2014 115 47 1 971 2 133 Neštátne základné školy mali naopak v sledovanom období rastúci trend. V rokoch 1990 až 1993 sa počet cirkevných škôl prudko zvýšil z 2 na 81. V nasledujúcich rokoch bol rast už mierny, v súčasnosti dosahuje stav 115 škôl. Vývoj súkromných škôl bol nerovnomerný. K výraznejšiemu nárastu došlo po roku 2000, keď sa počet zvýšil z 7 na dnešných 47 škôl Priemerná "veľkosť" škôl, meraná počtom žiakov na školu sa znižovala. Kým v roku 1990 mala priemerná štátna škola 306 žiakov v roku 2014 to bolo o sto menej, 201 žiakov. Podobne veľkosť cirkevných škôl poklesla z 384 na 203 žiakov. Súkromné školy mali výrazne nižší pomer, v súčasnosti veľkosť dosahuje 117 žiak/škola. Graf ZŠ2 180 160 140 Vývoj počtu neštátnych základných škôl od roku 1990 súkromné cirkevné 120 100 80 60 40 20 0 22
3. Gymnáziá Gymnázium (G) je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie. Vzdelávacie programy sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe, kultúre a športe. Retrospektívny vývoj počtu žiakov v gymnáziách Počet žiakov gymnázií dlhodobo rástol. Rast do roku 2003 bol intenzívny, v tejto fáze došlo k navýšeniu žiakov o 80,8 %. Nasledujúcich päť rokov zotrvával vývoj na stacionárnej úrovni 99,8 tisíc. Od roku 2009 ukazovateľ klesá, v súčasnosti dosahuje 74,9 tisíc žiakov. V priebehu šiestich rokov tak klesol až o jednu štvrtinu. Neštátne gymnáziá mali do roku 2008, keď dosiahli úroveň 19,9 tisíc žiakov, rastúci rovnomerný vývoj. Ročne v nich pribúdalo v priemere 1,1 tisíc, čo znamená, že na celkových prírastkoch sa podieľali takmer polovicou. V ostatných rokoch počet žiakov poklesol o 21 %. V súčasnosti navštevuje neštátnu školu 15,8 tisíc, čo predstavuje 21,1 % žiakov gymnázií. Tabuľka G1: Vývoj počtu žiakov neštátnych a štátnych gymnázií rok cirkevné súkromné % cirkevných školy školy % súkromných štátne školy spolu 1990 162 0,29%.. 55 174 55 336 1991 1 192 2,01% 133 0,22% 57 847 59 172 1992 2 726 4,29% 359 0,57% 60 437 63 522 1993 4 232 6,22% 656 0,96% 63 116 68 004 1994 5 942 8,24% 1 018 1,41% 65 112 72 072 1995 7 395 9,68% 1 337 1,75% 67 648 76 380 1996 8 371 10,55% 1 599 2,01% 69 406 79 376 1997 8 950 11,17% 2 116 2,64% 69 050 80 116 1998 9 694 12,02% 2 481 3,08% 68 494 80 669 1999 9 822 12,81% 2 616 3,41% 64 224 76 662 2000 10 513 13,04% 2 615 3,24% 67 487 80 615 2001 11 452 13,28% 2 679 3,11% 72 108 86 239 2002 12 472 13,61% 2 950 3,22% 76 239 91 661 2003 13 745 13,74% 3 240 3,24% 83 072 100 057 2004 14 392 14,43% 3 362 3,37% 81 984 99 738 2005 14 954 14,99% 3 447 3,46% 81 357 99 758 2006 15 272 15,28% 3 690 3,69% 80 969 99 931 2007 15 658 15,67% 3 771 3,77% 80 486 99 915 2008 15 723 15,75% 4 196 4,20% 79 902 99 821 2009 14 740 15,68% 4 079 4,34% 75 200 94 019 2010 14 193 15,89% 3 961 4,43% 71 182 89 336 2011 13 623 16,01% 4 017 4,72% 67 431 85 071 2012 12 904 16,06% 3 839 4,78% 63 603 80 346 2013 12 435 16,21% 3 837 5,00% 60 439 76 711 2013 12 074 16,12% 3 736 4,99% 59 081 74 891 Zdroj: CVTI SR Počet žiakov v cirkevných gymnáziách kulminoval v roku 2008 na úrovni 15,7 tisíc, do roku 2014 sa znížil až o 23,2 % na 12,1 tisíc žiakov. Trajektória žiakov v súkromných gymnáziách dosiahla maximum 4,2 tisíc taktiež v roku 2008. Od vtedy klesá len mierne, v súčasnosti dosahuje hladinu 3,7 tisíc žiakov. 23