S E N I O R občasník Zariadenia pre seniorov Komárno tretí ročník
25. výročie vzniku Zariadenia pre seniorov Komárno Dňa 5. júna 2014 sa uskutočnilo slávnostné stretnutie pri príležitosti 25. výročia založenia Zariadenia pre seniorov Komárno, na ktorom sa zúčastnil primátor mesta Komárno, MUDr. Anton Marek, ako zástupca zriaďovateľa zariadenia pre seniorov, ktorým je Mesto Komárno. Medzi pozvanými hosťami boli aj poslanci mestského zastupiteľstva, zástupcovia partnerských organizácií a firiem, ako aj obchodní partneri a zástupcovia cirkví. Na úvod obohatili priebeh stretnutia umelci zo Základnej umeleckej školy v Komárne krásnym koncertom. K oslavám 25. výročia vzniku zariadenia prispeli svojim vystúpením aj členovia nášho miestneho spevokolu, ktorí si pri tejto príležitosti starostlivo pripravili a nacvičili niekoľko piesní pod vedením Renáty Uhrinovej. V rámci svojho vstupu predniesla slávnostný príhovor Ing. Mgr. Zuzana Hervayová, riaditeľka, ktorá v krátkosti načrtla históriu vzniku a fungovania zariadenia. Tento slávnostný deň ponúkol príležitosť obzrieť sa dozadu, zhodnotiť uplynulé obdobie, poučiť sa a s novými cieľmi kráčať dopredu. Pripomenula, že 25 rokov je krátky aj dlhý čas. Počas tohto obdobia prešlo zariadenie viacerými zmenami. Samostatné zariadenie vzniklo v roku 1989, kedy sa osamostatnilo od Domova dôchodcov v Hurbanove, pod ktoré patrilo. Funkčne spadalo pod Krajský úrad v Nitre. Mesto Komárno sa stalo zriaďovateľom 1. júla 2002 na základe takzvaného veľkého kompetenčného zákona.
Najskôr fungovalo ako domov penzión pre dôchodcov, potom domov dôchodcov a teraz poskytuje svoje služby ako zariadenie pre seniorov. Zariadenie si vybudovalo veľmi dobré meno, je vyhľadávaným kvôli kvalitným službám, príjemnému prostrediu a starostlivosti o svojich klientov. Za celý tento čas neustále zlepšovalo svoju úroveň a to tak materiálnu, ako aj odbornosť svojich zamestnancov. Tento trend chceme zachovať aj do budúcnosti. Za to, že dnes môžeme s radosťou a spokojnosťou konštatovať tieto skutočnosti treba poďakovať všetkým, ktorí majú zásluhu na výsledku. Poďakovanie patrí Eve Ipóthovej, ako riaditeľke, ktorá viedla zariadenie 22 rokov, vedeniu mesta Komárno, na čele s primátorom MUDr. Antonom Marekom, za seriózny prístup nielen ako zriaďovateľa, ale aj partnera pri napĺňaní cieľov zariadenia, ďalej poslancom mestského zastupiteľstva za neustálu pomoc a podporu tomuto zariadeniu a tiež predchádzajúcim vedeniam mesta a poslancom vo volebných obdobiach. Vedúcim a zamestnancom jednotlivých odborov za skvelú spoluprácu pri riešení každodenných pracovných povinností. Poďakovanie vyslovila aj obvodnej lekárke, MUDr. Monike Gergelyovej za starostlivosť o zdravie našich klientov a tiež ostatným lekárom za odbornú starostlivosť, všetkým obchodným partnerom za spoluprácu a zachovávanie vzájomne dobrých obchodných vzťahov, našim sponzorom, pretože aj v dnešnej, veľmi ziskovo orientovanej dobe podporujú svojimi darmi naše zariadenie. Zároveň poďakovala všetkým, ktorí sa sponzorsky podieľali na tomto slávnostnom dni. Svoju vďaku vyjadrila tiež všetkým zamestnancom zariadenia za poctivo odvádzanú prácu, pretože bez osobného vkladu, zanietenosti, spolupatričnosti a trpezlivosti každého pracovníka každý deň v službe, by toto zariadenie nemalo život. V neposlednom rade poďakovala klientom za dôveru a nádej, ktorú vložili do našich rúk, že tu nájdu pohodu, starostlivosť a pomoc práve vo chvíli, keď to budú potrebovať. Na záver zaželala zariadeniu len všetko dobré, spokojných klientov, zanietených ľudí pre prácu a dobrú spoluprácu so všetkými zainteresovanými. Všetkým zaželala dobré zdravie, úspechy v práci, dobré rozhodnutia a veľa rokov takýchto príjemných stretnutí. V súčasnosti zabezpečuje zariadenie pre seniorov komplexnú a kvalitnú sociálnu, zdravotnú, kultúrnu a duchovnú starostlivosť pre svojich klientov. Jeho kapacita je 146 miest na troch oddeleniach podľa miery potreby starostlivosti o prijímateľov sociálnej služby. Izby sú jednoposteľové, dvojposteľové, zariadenie však ponúka možnosť bývania aj v úplne samostatných garsónkach a jednoizbových bytoch. Sú vybavené loggiami, balkónmi a vlastným sociálnym zariadením. Každá izba je vybavená polohovateľnými posteľami, nábytkom a signalizáciou k privolaniu ošetrujúceho personálu.
V ďalšom vstupe sa ujal slova primátor mesta MUDr. Anton Marek, postupne sa prítomným ešte prihovorila Eva Ipóthová, bývala riaditeľka a za prijímateľov sociálnej služby pozdravila všetkých Magdaléna Nagyová. Stretnutie sa nieslo v duchu priateľských rozhovorov a dobrej nálady. (text a foto: Mgr. Marta Bratská)
Športový deň Dňa 16. júla 2014 sa uskutočnil už tradičný športový deň v areáli nášho zariadenia pre seniorov. Za krásneho slnečného počasia sa do jednotlivých súťažných disciplín zapojil veľký počet klientov obyvateľov všetkých troch oddelení, aby si zmerali svoje sily a aby sa aj takýmto spôsobom odpútali od starostí každodenného života. Nechýbala ani naša dobrovoľníčka Mirka Čavojská, ktorej patrí opäť srdečná vďaka za pomoc. Za asistencie pracovníkov sociálneho úseku a za pomoci pracovníkov opatrovateľského úseku odd. A, B prebiehali súťaže v 6 disciplínach s nasledovným konečným poradím: Kolky: 1. Etela Kuchtová (A) 2. Eva Gregušová (C), Klára Himlerová (A) Loptou do bránky: 1. Ladislav Janeba (C) Na fotke: Etela Kuchtová 2. Ján Zsibrita (C) Loptou do basketbalového koša: 1. Terézia Boldoghyová (C) 2. Štefan Krajči (A) Slalom s loptičkou na rakete: 1. Ján Zsibrita (C), Margita Pánisová (A) 2. Mária Žišková (A) Vreckami do nádob: 1. Ján Zsibrita (C) 2. Magdaléna Nagyová (C), Helena Bagyinková (C) Vreckami do terča: 1. Helena Zaťková (A) (foto dole) 2. Anna Hengeričová (C), Alojz Szabó (A)
Do nesúťažnej disciplíny za asistencie Zuzany Molnárovej vykladanie Puzzle sa zapojili Helena Takácsová, Mária Aggová, Mária Jánošová, Štefan Krajči, Katarína Tillová, Gabriela Barcziová a Magdaléna Bieliková, všetci z oddelenia A.
Súťaže sa konali v doobedňajších hodinách. Po obede sme sa zišli na vyhlasovaní výsledkov a odovzdávaní diplomov s odmenami. Príjemný, ale fyzicky náročný deň sme ukončili posedením pri pečených klobásach a ovocí. (text a foto: Mgr. Marta Bratská)
Čo by sme mali vedieť o Alzheimerovej chorobe Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie. Na Slovensku ňou trpí 50-60 tisíc ľudí a o túto skupinu sa stará približne 100-150 tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov. Podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva. Začína nenápadne a nepretržite sa rozvíja v priebehu niekoľkých rokov. Medzi prvé varovné signály tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase a priestore. Tieto prvé príznaky ochorenia pripisujú postihnutí alebo príbuzní starnutiu, stresu či depresii. Alzheimerova demencia je veľmi pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení. Postihuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti. Možnosť jej vyliečenia ešte dnes neexistuje, sú však k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých. Okrem medikamentóznej liečby je veľmi dôležitá aktivizácia chorého. Čím skôr sa choroba rozpozná, čím skôr sa začne liečba, tým väčšia je šanca na zmiernenie jej priebehu. Časté príznaky Alzheimerovej choroby, ktoré by si mal príbuzní všimnúť: Zhoršovanie pamäti, ktoré narušuje schopnosť plniť jednoduché úlohy každodenného života. Časté opakovanie otázok, problémy s formulovaním viet. Časté zmeny nálad a správania, nezáujem o okolitý svet. Ukladanie vecí na nesprávne a nevhodné miesta, neschopnosť ich potom nájsť. Zlá orientácia v známom prostredí - problém potrafiť domov. Časová dezorientácia - obmedzenie schopnosti zapamätať si aktuálny deň či rok. Stráca sa zásoba slov, ktorú nadobudol. Preto takýto človek tvorí stále "chudobnejšie" vety s jednoduchými slovami všeobecného významu, predmet, ktorý nevie pomenúvať, označí "tamtá vec" alebo "daj mi vec na jedenie!" stráca sa tiež schopnosť zapamätať si obsah toho, čo hovorí druhá osoba. Z toho vyplýva niekoľko pravidiel, ako postupovať pri komunikácii s postihnutým. Základná metóda spočíva v používaní jednoduchých krátkych viet. Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne, nekričať, ak hneď nechápe, treba mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Dokonca sa odporúča opakovať všetko, čo sme už povedali. Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia. Úsmev, gestá,
chytanie za ruku. Všetko toto vyjadruje náš postoj ku klientovi. Komunikáciu uľahčí aj sledovanie úst rozprávajúcej osoby. Osvedčuje sa zapájať ho do rozhovorov s členmi rodiny alebo s priateľmi. Rizikové faktory Alzheimerovej choroby: Ženské pohlavie Pozitívna rodinná anamnéza (výskyt ochorenia v rodine - rodič, brat, sestra) Vek (Výskyt Alzheimerovej choroby stúpa s vekom) Genetická záťaž Úrazy hlavy (najmä spojené so stratou vedomia) Vzdelanie (ľudia s nižším vzdelaním majú zvýšené riziko rozvoja ochorenia) Vysoký krvný tlak Zvýšená hladina cholesterolu Zvýšená hladina homocysteinu Poruchy prekrvenia mozgu, tzv. "mozgová skleróza" (ako urýchľovače nástupu príznakov ochorenia). (foto: internet) Ochranné faktory Alzheimerovej choroby: Vyššie vzdelanie a stály tréning pamäti Vitamín E, C, B Nesteroidné antireumatiká O čo viac sa cítia byť ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou neistí, o to viac potrebujú pochopenie a láskavé, chápajúce prostredie. Skúsme im ho vytvoriť. (Zdroj: Internet)
Alzheimer-kór tünetei és kezelése Az Alzheimer-kór a központi idegrendszer jellegzetes klinikai és patológiai elváltozásaival, idegsejt-pusztulással járó betegsége. Az Alzheimer-típusú elbutulás igen gyakori betegség. Tünetek, kórlefolyás. A betegek eleinte csak feledékenynek tűnnek. A lehetséges tünetek: a rövid távú emlékezet zavara valamit, hosszú távú emlékezet zavara a beteg elveszti az izmai feletti kontrollt, így a napi rutinmozdulatok elvégzése nehézkessé, ügyetlenné válik, az elvont (absztrakt) gondolkodás zavara lép fel, az ítélőképesség romlik, hangulata megváltozik, kedélytelenné, visszahúzódóvá, zavarttá, esetleg ingerlékennyé, nyugtalanná, erőszakossá válik. Étvágya romlik nem tud aludni, helyette járkál, nem találja a helyét, személyes higiénéjét elhanyagolja, enyhe képzelődések, téveszmék zavarhatják. A nagyon súlyos állapotú Alzheimer-kóros betegekre jellemző, hogy nem tartják vizeletüket, nem tisztálkodnak. Végül előfordulhat, hogy a beteg nemcsak önellátásra nem képes, de nem tud gondolkozni, beszélni sem. A betegség tulajdonképpen az értelem, a személyiség szétesése, lassú halála, de a folyamatot ma már jelentősen fel lehet tartóztatni aktív agy tornával, tevékenységel. Kezelés. A gyors hanyatlás megfékezhető, lassítható, a szükséges képességek és az önálló életvitel tovább megőrizhetőek, sőt olykor a közepes és súlyos mértékű dementia tünetei is enyhülhetnek,ha az ember "tornáztatja az agyát", azaz szellemi tevékenységet végez, gondolkozik, ez gyakorlatilag a kezelésnek is része. Sokat tehetnek idősebb hozzátartozóikért a családtagok, ha beszélgetnek velük, gondolkodásra késztetik őket, játszanak velük, bevonják őket a mindennapi tevékenységbe. A tévénézés nem helyettesíti mindezt! Megelőzés. Ha van az alzheimeres elbutulásnak megelőzése, akkor az a rendszeres aktív élet és szellemi tevékenység, valmint a szociális kiegyensúlyozottság. Szellemi aktivitás, hormonpótlás csökkenthetik a rizikót, illetve késleltethetik a tünetek megjelenését. Szellem nélkül Demencia. A demencia olyan Alzheimer-típusú betegség, amit nehéz diagnosztizálni. A szellemi teljesítőképesség hanyatlani kezd, olyan viselkedésbeli elváltozások következnek be, mint például az ellenségeskedés. Az érintetteknek nincs betegségtudatuk. Gyakran értékes évek múlnak el, míg egyértelmű diagnózis születik. Orvosilag demencián az agynak olyan előrehaladott megbetegedését értjük, amely során a tájékozódási képesség, valamint a beszéd jelentősen romlik. A beteg egyre inkább elveszti az
uralmát a gondolatai és maga fölött is. Neveket felejt el, úgy eltesz dolgokat, hogy utána nem találja, a beszéd során keresi a megfelelő szavakat. Legrosszabb esetben nem ismeri fel a legközelebbi hozzátartozóit sem.a betegség kihat a viselkedésére, és jellembeli változásokat is generál. Az okok az agyban lejátszódó anyagcserezavarokban keresendők. A demenciának különböző formái vannak. Az érintettek több mint fele a leggyakrabban előforduló formájában, az Alzheimer-kórban szenved. A demenciát jelenleg nem tudják gyógyítani, de a modern gyógyszerekkel, a betegség okozta viselkedés-elváltozások minden stádiumban jól kezelhetők. A gyógyszeres kezelés kiegészítéseként memóraitréninget, zene- és szocioterápiát is érdemes alkalmazni, mert ezek elősegítik az agy teljesítőképességének növelését. (foto: internet) A demencia valóban nem gyógyítható, de a betegség súlyosbodása egy jól megválasztott terápiával akár két évvel késleltethető. Minél korábban megvan a diagnózis, és minél hamarabb elkezdik a kezelést, annál tovább élheti a páciensa megszokott életét. Természetes, hogy a mindennapokban elfelejtünk ezt-azt, például nem tudjuk, hogy hol a mobilunk, vagy a kulcsunk, de ez még nem a demencia jele. Ha azonban az ilyesmi egyre gyakrabban fordul elő, azt már nem szabad figyelmen kívül hagyni. (Zdroj: Internet)
Sociálna rehabilitácia Sociálna rehabilitácia podľa zákona č. 448/2008 o sociálnych službách je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Je to proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie s cieľom dosiahnutia čo najvyššieho stupňa spoločenskej integrácie. Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je najmä nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, výučba písania a čítania Braillovho písma a sociálna komunikácia. Výsledkom je schopnosť nájsť pozitívny vzťah nielen k svojmu zdravotnému postihnutiu, k svojmu okoliu, ale aj k tým, ktorí sú tiež zdravotne postihnutí, pričom jej cieľom je aj zmysluplné využitie voľného času. Základné potreby, na ktoré sa v procese sociálnej rehabilitácie zameriavame: istota a bezpečie súkromie stabilita dôvera a sebadôvera ľudské kontakty komunikácia Krátkodobá pamäť má u klientov s poruchami pamäti už obmedzené možnosti, vynárajú sa spomienky z dlhodobej pamäti, predovšetkým z detstva a mladosti. V pamäti zostávajú tie najdôležitejšie udalosti: situácie, ktoré majú najväčší emocionálny náboj do spomienok sa vracajú osoby, ktoré sa hlboko zapísali do pamäti klienta (matka, otec, súrodenci) ľudia, ktorí najviac ovplyvnili klienta (životný partner, deti) problémy a záťažové situácie, ktoré musel klient prekonať v priebehu života nebezpečenstvá, ktorým musel čeliť hodnoty, ktoré uznával po celý život vývojové etapy, ktoré boli najťažšie životné cesty, ktoré klient absolvoval
dôležité politické udalosti významné životné zmeny v osobnom a pracovnom živote tzv. rany osudu Cieľové skupiny Pri vytváraní cieľových skupín je dôležitá homogenita skupiny, to znamená, že klientov treba starostlivo rozdeliť do skupín s rovnakou kognitívnou úrovňou. Je dobré vytvoriť samostatnú skupinu klientov postihnutých poruchami zraku, či sluchu s menším počtom ľudí (max. 4) alebo zaradiť do skupiny len jedného takto postihnutého, ale v tom prípade je potrebný asistent vedúceho tréningu, aby mu pomáhal. Klienti sú zadeľovaní do homogénnych skupín podľa: - druhu a stupňa postihnutia - kognitívnych schopností - úrovne motoriky - sociálneho správania a komunikácie U klientov s miernou poruchou kognitívnych funkcií je hlavným cieľom: - stimulácia pamäti - povzbudenie sebadôvery - udržiavanie a rozvoj schopnosti sociálnej komunikácie rozprávať, počúvať, čítať, písať - podporovať vzájomnú komunikáciu. U klientov s ľahkou formou demencie, ktorí sú schopní vzájomnej komunikácie je hlavným cieľom: - kognitívna rehabilitácia, - interakcia medzi členmi skupiny, - vzájomná komunikácia, - podpora a udržanie zachovaných vedomostí, schopností a návykov. - reminiscencia - práca so spomienkami dôležitý terapeutický nástroj na stimuláciu pozitívnych spomienok s využitím fotografií, básní, hudby U klientov postihnutých poruchami pamäti, Alzheimerovou chorobou je hlavným cieľom sociálnej rehabilitácie: - interakcia medzi členmi skupiny, - cvičenie zmyslov, - stimulácia dlhodobej pamäti
- reminiscenčná terapia (práca so spomienkami) s využitím fotografií, básní, hudby, obrázkov - orientácia v realite schopnosť klienta zvládať a štrukturovať všedný deň Reminiscenčná terapia je vhodnou príležitosťou pre vzájomnú komunikáciu medzi klientmi a personálom, pričom dáva klientovi možnosť vyjadriť svoje pocity a dojmy, zhodnocovať a bilancovať uplynulý život prostredníctvom zámerne vyvolaných spomienok pričom zároveň stimuluje kognitívne funkcie (najmä dlhodobú pamäť), zmysly a verbálny prejav. Počas vykonávaných aktivít pre seniorov s Alzheimerovou chorobou je nevyhnutné: - využívať zachované schopnosti klienta - minimalizovať rozptyľujúce podnety - používať konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné otázky - obmedziť možnosť voľby - vyhýbať sa dvojznačnosti - napomáhať konkrétnymi vizuálnymi pomôckami - v prítomnosti chorého na Alzheimerovu chorobu nekričať a nezvyšovať hlas! Sociálnu rehabilitáciu vykonávajú v našom zariadení pracovníčky sociálneho úseku, ktoré sú kvalifikovanými inštruktorkami sociálnej rehabilitácie. Uskutočňuje sa formou individuálnej, ako aj sociálnej terapie a prispieva k zlepšeniu alebo zachovaniu pamäťových funkcií klienta, prípadne prispievajú k spomaľovaniu tohto nezvratného procesu. Vyššie spomínané princípy a postupy by mali mať na zreteli všetci, ktorí prichádzajú do styku s prijímateľmi sociálnej služby. Mgr. Marta Bratská Emlékszem... Egy évvel ezelőtt 2013-ban a szociális nővérünk megszólított, vinnék e pár sort az élményeimből a SENIOR ba én is. Hirtelen igent mondtam és elgondolkoztam mi is legyen a téma? Éppen érettségi találkozóra készültem, én voltam a rendező is. Drukkoltam, mint diákkoromban, hogy mindent jól csináljak! Aztán sorra jöttek a lemondó telefonok, a dunai árvíz, a katasztrofális körülmények. Több diáktársam útját keresztülhúzták az események, főleg a Magyarországon élőket. Nagyon sajnáltam, de elfogadtam, hisz borzalmas híreket hallotunk, borzalmas képeket láttunk a TV-ben is. Tehát nem lett 68-ik érettségi találkozó. Nagyon sajnálom!
Kissé magamba roskadtam s viszagondoltam 1945-re, a nagyon szomorú érettségire. Alig csendesültek el a fegyverek Komárom körül március végén, egy hét múlva iskolába hívtak bennünket. De az iskola hadikorház volt, s bencés tanáraink a rendházuk folyosóján próbáltak felkészíteni a nagy vizsgára. Gépelt szövegekkel segítettek (akkor nem volt fénymásolás) és bíztattak bennünket készüljünk szorgalmasan. Két hónap múlva a magyar iskolák működése megszünt. Nem lesz érettségi! Mi mégis tanultunk és tanultunk. Október közepe táján értesültünk arról, hogy öt magyar gimnázium megmaradt diákjai kaphatnak egy utolsó lehetőséget az érettségire Érsekújvárban. Idegen iskolában, idegen tanárok módszere szerint osztályvizsgát kell tennünk és ha megfelelünk később érettségizhetünk is. Elfogadtuk a lehetőséget, de hogyan jutunk el Újvárba? A hidak elbombázva, a vasút is használhatatlan Komáromban! Pár könyv a táskámban, félelem a lelkemben s tanácstalanul csónakot kerestem a Vágpartján! Egy öreg halász átvitt a túloldalra s pár kilométer gyaloglás után eljutottam a Téglagyár -i megállóhoz. A tehervonat is csak eddig jöhetett. Örültem, hogy oda legalább felkapaszkodhattam. Igy jutottam el Újvárba. Istenem! Mennyit imádkoztunk legyen már vége a kinszenvedésnek. A nagy próbatétel csak ezután következett. Az osztályvizsga sikerült, az érettségi elszomoritott. Pár hónap tanulás után az elnök keveselte szlovák tudásomat (1938 1945 ig Magyarországhoz tartozott Komárom). Végigjártam a középiskolát mindig szinjeles voltam és most hármast kaptam (négy osztályzatból) és komoly figyelmeztetést, hogy elbuktatna szíve szerint az elnök, de a törvény nem engedi. Természetesen sírva kerültem haza s mivel a bizonyítványt csak egy hét múlva adták át, én nem mentem el érte! Szégyeltem magam önmagam előtt is és nagyon fájt, ezt elbukásomnak éreztem. Barátom, aki később a férjem lett, kérve kért menjünk el a bizonyítványért, soha nem tudhatom, hol lesz rá szükségem?! Fél év is eltelt, amikor végre rászántam magam és elutaztunk Újvárba. S valóban, soha senki nem kérdezte é snem is nézte meg, milyen jegyek is vannak az érettségibizonyitványomban!?! Lényeg, hogy meg van! De az a hármas még ma is fáj, pedig az életem során annál nagyobb csapások is értek, amit el kellet viselnem. Salinka Katalin
Opustili nás od septembra 2013 do júla 2014: Meno Dĺžka pobytu v zariadení Agáta Füssiová 11 rokov 6 mesiacov Georgína Hüttingerová 9 mesiacov Helena Burianová 8 rokov 2 mesiace Judita Kimleová 10 rokov 7 mesiacov Anna Turzíková 1 rok 3 mesiace Júlia Vidová 4 roky 9 mesiacov Estera Feketeová 11 rokov 3 mesiace František Vajaš 3 roky Irena Mészárosová 9 rokov 1 mesiac Alžbeta Meierová 4 mesiace Margita Sárkányová 1 rok 4 mesiace Mária Melišová 5 rokov 6 mesiacov Janka Pappová 8 rokov 2 mesiace Dorota Pásztorová 4 roky 4 mesiace Irena Váciová 10 mesiacov Ján Molnár 1 rok 3 mesiace Magdaléna Rozsárová 1 deň Ján Makszin 12 rokov 4 mesiace Tibor Nagy 2 mesiace Mária Komačková 4 mesiace Ladislav Habara 14 rokov Karolína Szederová 1 rok Georgína Oroszová 8mesiacov S láskou spomíname!