PROGRAM SUSEDSTVA MAĎARSKO/ SLOVENSKO/ UKRAJINA 2004-2006 PROGRAMOVÝ DOPLNOK ERDF / INTERREG III A Iniciatíva Spoločenstva 2004-2006 Program TACIS
Obsah 1. Úvod...5 1.1 Všeobecné informácie...5 1.2 Zodpovedné orgány...5 1.2.1 Spoločné štruktúry...5 1.2.2 Riadiaci orgán (RO)...5 1.2.3 Spoločný technický sekretariát (STS)...6 1.2.4 Infobody (IB)...6 1.2.5 Spoločný monitorovací výbor (SMV)...7 1.2.6 Spoločný riadiaci výbor (SRV)...8 1.2.7 Operatívne riadenie na projektovej úrovni (sprostredkovateľské orgány)...9 1.2.8 Platobný orgán...9 1.3. Finančné nástroje a ich koordinácia...9 1.3.1 INTERREG...9 1.3.2 TACIS... 10 1.4 Ako používať tento dokument... 10 1.5 Zhrnutie programu... 10 1.5.1 Oprávnené oblasti... 10 1.5.2 Prehľad socio-ekonomickej situácie... 11 1.5.3 Hlavné strategické témy... 12 1.5.4 Operatívne témy... 12 1.5.5. Koneční prijímatelia / Príjemcovia pomoci programu... 12 2. Strategické priority a opatrenia... 15 2.1 Priorita 1 - Cezhraničná sociálna a hospodárska spolupráca... 15 2.1.1 Všeobecný popis... 15 2.1.2 Globálny cieľ... 15 2.1.3 Špecifické ciele... 15 2.1.4 Plánované opatrenia:... 15 2.1.5 Opatrenie 1.1. Podpora cezhraničnej obchodnej spolupráce... 16 2.1.6 Opatrenie 1.2. Inštitucionálna spolupráca... 22 2.1.7 Opatrenie 1.3. - Schémy mikro projektov aktivity ľudia ľuďom... 26 2.2 PRIORITA2: Životné prostredie a doprava v programovom území... 29 2.2.1 Všeobecná charakteristika... 29 2.2.2 Globálny cieľ... 29 2.2.3 Špecifický cieľ... 29 2.2.4 Plánované opatrenia:... 29 2.2.5 Opatrenie 2.1. Cezhraničná koordinácia politiky životného prostredia a investície malého rozsahu... 30
2.2.6 Opatrenie 2.2. Cezhraničná spolupráca v oblasti ochrany prírody... 35 2.2.7 Opatrenie 2.3. Maloplošná dopravná a telekomunikačná infraštruktúra... 39 2.3 PRIORITA 3: Technická asistencia... 44 2.3.1 Všeobecná charakteristika... 44 2.3.5 Opatrenie 3.1. Programové operačné aktivity... 44 2.3.6 Opatrenie 3.2 Programové podporné aktivity... 46 3. Podrobný finančný plán... 48 4. Všeobecné kritériá oprávnenosti... 49 4.1. Časový rámec pre oprávnenosť nákladov... 49 4.1.1 Počiatočný dátum pre implementáciu projektov a oprávnenosť nákladov... 49 4.1.2 Konečný dátum pre implementáciu projektov financovaných z fondov ERDF a oprávnenosť ich nákladov:... 49 4.1.3 Konečný dátum pre implementáciu projektov financovaných z fondov TACIS a oprávnenosť ich nákladov.. 49 4.1.4 Dĺžka trvania projektu... 49 4.2. Oprávnenosť nákladov... 50 4.2.1 ERDF (Maďarsko a Slovensko)... 50 4.2.2 TACIS... 52 5. Implementácia programu... 53 5.1 Typy projektov... 53 5.2 Tvorba projektov... 53 5.3 Hodnotenie a výber projektov... 54 5.3.1 Príprava a schvaľovanie dokumentov potrebných pre informovanie verejnosti... 54 5.3.2 Príprava projektovej žiadosti... 54 5.3.3 Otvorenie a registrácia projektových žiadostí... 54 5.3.4 Súlad, koherencia a kontrola oprávnenosti... 54 5.3.5 Hodnotenie kvality projektových žiadostí... 55 5.3.6 Rozhodnutie o schválených projektoch... 55 5.3.7 Kritériá pre výber projektov... 55 5.3.8 Priebeh procesu... 59 5.4 Implementácia projektov, monitoring a audit... 61 5.4.1 Uzatváranie zmlúv... 61 5.4.2. Zodpovednosti žiadateľa... 62 5.4.3. Verejné obstarávanie počas implementácie projektu... 63 5.4.4. Povinnosť podávania správ... 63 5.4.5. Finančný manažment a kontrola... 64 6. Komunikačný akčný plán... 66 6.1. Všeobecné princípy a záber... 66 6.2. Ciele... 66 6.3. Cieľové skupiny... 66 6.4. Komunikačné prostriedky... 66
6.4.1 Kľúčové dokumenty... 67 6.4.2 Publikácie... 67 6.4.3 Internetová stránka s elektronickými novinami... 67 6.4.4 Informačné podujatia... 67 6.4.5 Pokrytie tlače a elektronických médií... 68 6.5. Zodpovednosti... 68 6.6. Indikatívny rozpočet... 69 6.7. Kritériá hodnotenia... 69 7. Monitorovanie... 70 8. Ex-ante hodnotenie... 71 8.1 Úvod... 71 8.2 Postrehy týkajúce sa procesu... 71 8.3 Celkové hodnotenie... 71 8.4 Priority a opatrenia... 71 8.5 Prekrývajúce sa témy... 73 8.6 Finančný plán a nástroje... 74 8.7 Implementácia... 74 8.8 Informačný a propagačný plán... 75 8.9 Zhrnutie a odporúčania... 75
1. Úvod Programy susedstva podporujú cezhraničnú a medzinárodnú spoluprácu pozdĺž vonkajšej hranice EÚ a sú založené na existujúcich alebo plánovaných programoch a štruktúrach INTERREG. Prvý krát umožňujú prípravu spoločných projektov, spoločný výber a spoločnú implementáciu pozdĺž týchto hraníc. Programy susedstva takisto umožňujú podporu širšieho spektra aktivít a budú vyžadovať plnú a aktívnu účasť dotknutých susediacich krajín. Tento Programový doplnok (ďalej iba PD) je doplnkom k Programu susedstva Maďarsko Slovensko - Ukrajina, ktorý bol vypracovaný v súlade s Nariadením Európskej Komisie č 1260/1999, ktoré definuje základné podmienky pre štrukturálne fondy a iné súvisiace dokumenty. Určuje podrobnosti implementácie programovej stratégie a priorít na úrovni opatrení v súlade s plánom financovania. Tieto sú popísané v Programovom dokumente a berú do úvahy súčasnú sociálnu a ekonomickú situáciu regiónu. Tento Programový doplnok bol vytvorený v súlade s nariadeniami Európskej Komisie (ďalej EK ) definovanými v Metodickom pracovnom dokumente č. 1, v ktorom sa popisujú prvky, ktoré majú tvoriť PD. Spoločný monitorovací výbor schvaľuje PD a takisto je zodpovedný za schvaľovanie zmien a dodatkov. Cieľom tvorcov PD bolo vytvoriť konsolidovaný dokument, ktorý bude jasný a zrozumiteľný pre verejnosť a potenciálnych prijímateľov podpory. Stratégia priority a opatrenia programu sú v súlade so základnými rozvojovými dokumentmi, ktorými sú Národné rozvojové plány (NRP) dvoch zúčastnených členských štátov (Maďarsko a Slovensko). 1.1 Všeobecné informácie Tento Programový doplnok poskytuje podrobnosti najmä o spektre oprávnených aktivít v rámci programu, indikatívne finančné príspevky na úrovni opatrení a kvantifikované ciele, ktorými bude meraná účinnosť programu. PD obsahuje aj usmernenie k predkladaniu projektov, informácie o bodovacom a hodnotiacom systéme, riadiacich a rozhodujúcich štruktúrach, monitorovacích požiadavkách a zodpovednostiach, požiadavkách na propagáciu a detaily o platobných postupoch. Podrobné pravidlá pre projektových žiadateľov súvisiace s oprávnenosťou a úplnosťou prihlášky budú k dispozícii samostatne v súlade s obsahom Informačného a propagačného plánu, ktorý je súčasťou tohto dokumentu. 1.2 Zodpovedné orgány 1.2.1 Spoločné štruktúry Spoločné a národné/regionálne riadiace štruktúry pre implementáciu programu budú vybudované ako sieť, ktorá poskytne vhodnú štruktúru pre implementáciu spoločných projektov zameraných na spoločné ciele a medzníky trilaterálneho hraničného regiónu. Spoločné štruktúry budú zodpovedné za celkové riadenie programu (Spoločný monitorovací výbor, Spoločný riadiaci výbor, Spoločný technický sekretariát). Každý národný orgán príjme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie náležitej implementácie programu na svojej strane hranice. 1.2.2 Riadiaci orgán (RO) V súlade s bodom 38, odsek 2 príručky pre INTERREG, bude mať celkovú zodpovednosť za program Národný úrad pre regionálny rozvoj v Maďarsku ako Riadiaci orgán v zmysle Článku 9 písm. n) a Článku 34 Nariadenia Rady (ES) č. 1260/99. Riadiaci orgán bude úzko spolupracovať so Spoločným Technickým Sekretariátom: Maďarsko Slovensko Ukrajina Riadiaci orgán (RO): Národný kontaktný bod (NCP): Koordinačná jednotka programu (KJP): Národný úrad pre regionálny rozvoj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Agentúra pre podporu regionálneho rozvoja Ministerstvo hospodárstva a európskej integrácie Ukrajiny
Maďarsko Slovensko Ukrajina Adresa: Adresa: 01008, 12/2 Grushevskiy ul., Hattyú u. 14. Špitálska 8 Kyjev 1015 Budapest Hungary 816 44 Bratislava Slovenská Republika Tel/fax: 044 226 24 56 Tel.: +36 1 4417163 Tel.: +421 2 5975 3010 Fax.: +36 1 4417163 Fax.: +421 2 5293 2844 http://www.build.gov.sk http://www.mtrfh.hu 1.2.3 Spoločný technický sekretariát (STS) Spoločný technický sekretariát programu bude zriadený v rámci VÁTI Maďarskej národnej agentúry pre regionálny rozvoj a územné plánovanie. STS bude zriadený ako samostatná jednotka so sídlom v Budapešti. STS priamo poskytuje služby pre Riadiaci orgán, Platobný orgán, členov Monitorovacieho a riadiaceho výboru a pre všetkých potenciálnych partnerov na programovej úrovni. STS bude zamestnávať najmenej jedného národného zamestnanca zo susediaceho štátu. Maďarsko Spoločný technický sekretariát Maďarsko/Slovensko/Ukrajina VÁTI Maďarská verejná nezisková organizácia pre regionálny rozvoj a územné plánovanie (VÁTI Területfejlesztési Igazgatóság) Gellérthegy utca 30-32 1016 Budapešť, Maďarsko interreg@interreg.hu www.interreg.hu 1.2.4 Infobody (IB) Pre zabezpečenie efektívnej prípravy projektov, zastrešujúceho celý program, budú na Slovensku a Ukrajine zriadené Infobody. Ich hlavnou úlohou bude poskytovať pomoc potenciálnym projektovým žiadateľom zo zúčastnených hraničných regiónov v súvislosti s navrhovaním a tvorbou projektov. Týmto Informačným miestam bude poskytnutá limitovaná Technická asistencia. Informačné miesta budú pracovať v úzkom kontakte s Národnými orgánmi/programovou koordinačnou jednotkou a STS. Informačné miesta na Slovensku budú lokalizované na západnom (RRA), strednom (RRA) a východnom (RRA) Slovensku podľa dohody s krajmi (VÚC). Slovensko Regionálna rozvojová agentúra ISTER Galantská cesta 4 929 01 Dunajská Streda T: +421/31/5515368 E: borosova_rraister@real-net.sk W: www.rra-ister.sk Regionálna rozvojová agentúra Komárno Nádvorie Európy 50/1, Nórsky dom 945 01 Komárno T: +421/35/7733105-6 E: director@rrakn.sk W: www.rrakn.sk
Slovensko Regional Development Agency Poiplie Námestie A. H. Škultétyho 1 990 01 Veľký Krtíš T: +421 / 47 / 4911798 E: rrapoiplie@stonline.sk Regionálna rozvojová agentúra Trebišov Kukučínova 184/1 075 01 Trebišov T: +421/56/6688100-1 F: +421/56/6688102 E: rradz@slovanet.sk W: www.rradz.szm.sk Informačné miesto na Ukrajine bude založené v Zakarpatskej oblasti a financované prostredníctvom programu TACIS CBC. Infobod (UA) Organization Address Phone Fax E-mail 1.2.5 Spoločný monitorovací výbor (SMV) Monitorovací výbor bude v mene zúčastnených strán zodpovedný za riadenie a monitorovanie implementácie programu v súlade s Článkom 35 Nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999. Monitorovací výbor bude zostavený najneskôr do troch mesiacov od schválenia programu EK. SMV vypracuje svoj štatút a rokovací poriadok v rámci platnej jurisdikcie členských štátov. Plná účasť a riadne členstvo v SMV bude zabezpečené všetkým partnerom (maďarským, slovenským, ukrajinským). Maďarsko Slovensko Ukrajina 1. Predstaviteľ Maďarského úradu 1. Predstaviteľ MVRR SR 1. Predstaviteľ Ministerstva pre územný a regionálny rozvoj (a VÁTI) Agentúra pre podporu regionálneho rozvoja financií a európskej integrácie 2. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy Győr-Sopron-Moson 2. Predstaviteľ VÚC Bratislava 3. Predstaviteľ VÚC Trnava 2. Predstaviteľ štátnej správy Zakarpatskej oblasti 3. Predstaviteľ Rady pre rozvoj 4. Predstaviteľ VÚC Nitra 3. (bude doplnené župy Komárom 4. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy Pest 5. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy Nógrád 6. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy Heves 7. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy Borsod-Abaúj-Zemplén 8. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy Szabolcs-Szatmár-Bereg 9. Predstaviteľ bilaterálnej maďarsko-sloveskej komory 10. Predstaviteľ bilaterálnej Maďarsko-ukrajinskej komory 11. Národná rozvojová agentúra 5. Predstaviteľ VÚC Banská Bystrica 6. Predstaviteľ VÚC Prešov 7. Predstaviteľ VÚC Košice 8. Predstaviteľ Ministerstva financií SR 9. Predstaviteľ Ministerstva životného prostredia SR 10. Predstaviteľ Ministerstva dopravy SR 11. Predstaviteľ Ministerstva hospodárstva SR ukrajinskými partnermi)
Maďarsko Slovensko Ukrajina 12. Ministerstvo zahraničných vecí 13. Ministerstvo financií a dopravy 14. Ministerstvo vodohospodárstva a životného prostredia 1.2.6 Spoločný riadiaci výbor (SRV) Hlavnou povinnosťou Riadiaceho výboru je spoločný výber a schvaľovanie projektov a monitorovanie ich implementácie, ako je uvedené v bode 29 príručky pre INTERREG. Riadiaci výbor bude vystupovať ako Výberová komisia podľa Smerníc pre implementáciu Programov susedstva. Projekty budú schválené na základe konsenzuálnej dohody všetkých riadnych členov. Ak nebude dosiahnutá konsenzuálna dohoda, projekt bude zamietnutý alebo odporúčaný na prepracovanie. Projekty budú vybrané v súlade s výberovým postupom a kritériami, stanovenými v programe a programovom doplnku. SRV môže založiť Spoločné pracovné skupiny za účelom prípravy rozhodnutí na technickej úrovni. Členov Pracovných skupín navrhuje SRV. Spoločná pracovná skupina spoločne organizuje svoje stretnutia. Vo všeobecnosti by mala byť založená jedna pracovná skupina na každú prioritu pre celé programové územie. Maďarsko Slovensko Ukrajina 1. Predstaviteľ Maďarského úradu pre 1. 4 predstavitelia MVRR agentúra územný a regionálny rozvoj (a pre podporu regionálneho rozvoja VÁTI) 2. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy 2. Predstaviteľ VÚC Bratislava Győr-Sopron-Moson 3. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy 3. Predstaviteľ VÚC Trnava Komárom 4. Predstaviteľ VÚC Nitra 4. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy Pest 5. Predstaviteľ VÚC Banská 5. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy Bystrica Nógrád 6. Predstaviteľ VÚC Prešov 6. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy Heves 7. Predstaviteľ VÚC Košice 7. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy 8. Predstaviteľ Ministerstva Borsod-Abaúj-Zemplén hospodárstva 8. Predstaviteľ Rady pre rozvoj župy Szabolcs-Szatmár-Bereg 9. Predstaviteľ MŽP SR 9. Predstaviteľ bilaterálnej maďarsko - slovenskej komory 10. Predstaviteľ Ministerstva dopravy 10. Predstaviteľ bilaterálnej Maďarskoukrajinskej komory 1. Predstaviteľ Ministerstva financií a európskej integrácie 2. Predstaviteľ štátnej správy Zakarpatskej oblasti 3. (bude doplnené ukrajinskými partnermi) Predstavitelia Európskej Komisie (Dg Regio, Dg Relex,Delegácia EK v Kyjeve) a STS sa budú na stretnutiach zúčastňovať v úlohe poradného orgánu. Za slovenskú stranu sa zúčastnia v úlohe pozorovateľa: 1. Ministerstvo financií SR 2. Združenie Miest a Obcí Slovenska 3. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Odbor riadenia CSF
1.2.7 Operatívne riadenie na projektovej úrovni (sprostredkovateľské orgány) Celkovú zodpovednosť za operatívne riadenie na projektovej úrovni má v Maďarsku Riadiaci orgán a na Slovensku Národný orgán (na základe dohody s RO). Kde je to možné, úlohy súvisiace s implementáciou môžu byť pridelené Implementačným agentúram/ sprostredkovateľským orgánom, založeným na Slovensku a v Maďarsku. Zodpovednosť za všetky právne záväzné záležitosti voči EK však bude mať Riadiaci Orgán a Národný Orgán. Na Slovensku budú administráciu fondu mikroprojektov vykonávať Vyššie územnosprávne celky (VÚC) (s výnimkou kontraktácie a finančného manažmentu) na základe zmluvy uzatvorenej medzi Ministerstvom výstvaby a regionálneho rozvoja a jednotlivých VÚC. Pred konečným schválením mikroprojektov v Spoločnom riadiacom výbore sa uskutoční zasadnutie pracovnej skupiny za účasti všetkých 3 krajín. Táto pracovná skupina odporučí mikroprojekty na konečné schválenie v riadiacom výbore. Za implementáciu projektov na Ukrajine bude zodpovedný Kontraktačný orgán. Aktuálne podrobné zadelenie zodpovedností bude upresnené ročným Finančným Memorandom, ktoré bude vytvorené a odsúhlasené podľa pravidiel TACIS. Maďarsko Slovensko Ukrajina VÁTI Maďarská verejná nezisková organizácia - Úrad pre INTERREG VÁTI Maďarská verejná nezisková organizácia - regionálne úrady v mestách Sopron, Budapest, Eger, Mátészalka 1.2.8 Platobný orgán Agentúra pre podporu regionálneho rozvoja (MVRR SR) RRA v mene príslušných VÚC (Bratislava, Trnava, Nitra, Banská Bystrica, Prešov, Košice) Delegácia EK v Kyjeve V súlade s Článkom 9 a 32 Všeobecného Nariadenia, Platobným orgánom pre program INTERREG je Ministerstvo financií Maďarska v spolupráci so zodpovedným orgánom na Slovensku. Maďarsko Platobný orgán: Ministerstvo financií Maďarskej republiky Slovensko Sub-platobný orgán: Ministerstvo financií Slovenskej republiky Úlohu platobného orgánu pre TACIS bude na Ukrajine zabezpečovať Kontraktačný orgán definovaný v bode 1.2.7. 1.3. Finančné nástroje a ich koordinácia Vzhľadom na to, že implementácia projektov je podporovaná dvomi rôznymi finančnými nástrojmi EK (INTERREG a TACIS), implementačné aktivity sú na základe spôsobu financovania rozdelené na dve odlišné implementačné procedúry: INTERREG a TACIS. 1.3.1 INTERREG Projekty INTERREG sú financované prostredníctvom fondu ERDF ako aj prostredníctvom národného kofinancovania, ktoré je automaticky zahrnuté do podpory, o ktorú je možné požiadať prostredníctvom žiadosti o nenávratný finančný príspevok Vo všeobecnosti všetci projektoví partneri pochádzajúci z regiónov členských štátov EU spadajúcich pod Cieľ I majú právo na kofinancovanie z fondov ERDF do výšky 75% celkových oprávnených projektových nákladov. V regiónoch spadajúcich pod Cieľ II predstavuje kofinancovanie z fondov ERDF 50%. Na Slovensku prípevok z ERDF v regiónoch Cieľa č. 1 predstavuje 75%, v regióne Cieľa č. 2 (VÚC Bratislava) 50%. Národné spolufinancovanie z rozpočtu SR predstavuje 25% alebo 20% v regiónoch Cieľa č.1 a 50% alebo 45% vo VÚC Bratislava. To znamená, že miera spolufinancovania žiadateľov bude 0% alebo 5% v závisloti od podmienok uvedených v každom opatrení a výzvach.
V Maďarsku a na Slovensku bude grant INTERREG kofinancovaný zo štátneho rozpočtu min. 20% v regiónoch spadajúcich pod Cieľ I. a min. 45% v regiónoch spadajúcich pod Cieľ II. Predkladatelia budú povinní zabezpečiť dodatočné (0-5%) kofinancovanie. Vo zvláštnych prípadoch môže grant dosiahnuť až 100%, tieto prípady budú definované v príslušných výzvach na predkladanie projektových návrhov. Príspevok ERDF vo VÚC Bratislava (spadajúci pod región Cieľ II.) je maximálne 50%, 45% bude kofinancovaných zo štátneho rozpočtu a zvyšných 5% predstavujú vlastné zdroje projektového žiadateľa. Bol vypočítaný indikatívny podiel prístupných finančných zdrojov (vrátane národného kofinancovania) pre vnútorné a vonkajšie hranice EÚ. Na základe tohto výpočtu boli identifikované nasledujúce indikatívne príspevky: Slovensko-maďarská hranica: 24 502 194 Maďarsko-ukrajinská hranica: 4 697 976 Slovensko - ukrajinská hranica: 2 533 333 1.3.2 TACIS Pre projektovú zložku TACIS budú Programy susedstva takisto fungovať na princípe, ktorý spočíva v tom, že EU pokryje iba istú časť nákladov. Projekty budú kofinancované v súlade s percentami určenými v Smerniciach pre implementáciu programov Interreg/TACIS a Interreg/CARDS. Toto kofinancovanie musí byť zabezpečené vlastnými zdrojmi príjemcu pomoci alebo inými zdrojmi (vnútorné financovanie EU nemôže byť využité ako kofinancovanie). Požadovaná miera kofinancovania: Projekty do 50 000 min. 50% kofinancovanie Projekty od 50 001 do 300 000 min. 10% kofinancovanie Projekty nad 300 001 min. 25% kofinancovanie Z fondov TACIS je pre program k dispozícii 4 500 000. 1.4 Ako používať tento dokument Tento programový doplnok (PD) obsahuje detailné popisy opatrení, prostredníctvom ktorých sa realizujú relevantné priority Programu susedstva. Pre všetky tri priority obsiahnuté v Programu susedstva je vypracovaný jeden spoločný PD. V súlade s požiadavkou EK sú pre každé opatrenie definované indikatívne aktivity na dosiahnutie cieľov opatrení. Táto časť obsahuje finančné údaje s cieľom špecifikovať oprávnené výdavky a určiť hornú hranicu podpory. Taktiež definuje konečných príjemcov opatrení, indikátory pre monitoring a hodnotenie ako aj kritériá pre výber projektov. Nasledujúca časť obsahuje predpokladané finančné výdavky v podrobnom finančnom pláne pre roky 2004-2006. Určuje predpokladanú finančnú alokáciu pre všetky opatrenia z ERDF a výšku oprávnených národných, verejných a súkromných zdrojov. Systém implementácie tvorí podstatnú časť tohto dokumentu. Obsahuje popis celého procesu výberu projektov, kritériá výberu a zúčastnené subjekty. Je v nej zahrnutý aj implementačný a monitorovací proces. V tomto programovom doplnku je popísaný aj informačný a propagačný plán na zabezpečenie dostatočnej informovanosti verejnosti. 1.5 Zhrnutie programu 1.5.1 Oprávnené oblasti Programové územie sa skladá z nasledujúcich regiónov NUTS III: Maďarsko Slovensko Ukrajina Župa Győr Moson Sopron Župa Komárom Esztergom Župa Budapest Bratislavský kraj Trnavský kraj Nitriansky kraj Zakarpatská oblasť
Maďarsko Slovensko Ukrajina Župa Pest Župa Nógrád Župa Heves Župa Borsod Abaúj Zemplén Župa Szabolcs Szatmár Bereg Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj 1.5.2 Prehľad socio-ekonomickej situácie Maďarsko-slovensko-ukrajinská hraničná oblasť obsahuje veľké aglomerácie (Budapešť, Bratislava), mestá národného a regionálneho významu (napr. Győr, Miskolc, Košice, Užhorod atď.) a významné vidiecke územia. Je základňou pre široké spektrum ekonomických a sociálnych aktivít a z ekonomického, sociálneho a kultúrneho hľadiska je toto územie veľmi heterogénne. Aglomerácie Budapešť a Bratislava sú moderné dynamické jadrové centrá s veľkým potenciálom pre budúci vývoj. Najmä v centrálnych horských a východných oblastiach programového územia však možno vidieť veľké disparity. Tieto územia sú charakteristické vysokou mierou nezamestnanosti, v niektorých prípadoch výrazne vyššou ako je národný priemer. Vedie to k predpokladu, že je potrebná transformácia ekonomickej štruktúry regiónu; mala by sa zvýšiť najmä úloha služieb, ktorá si vyžiada rozvoj ľudských zdrojov (najmä čo sa týka vzdelávania rómskej menšiny). Tieto regióny sú postihnuté pre nedostatočne vybudovanú alebo zničenú technickú infraštruktúru, čím je ovplyvnená životná úroveň, prístupnosť a atraktivita hraničného regiónu pre turistov a investorov. Napriek tomu, že kvalita životného prostredia sa v poslednom desaťročí zlepšila, je stále čo robiť v oblasti ochrany životného prostredia. Úroveň integrácie jednotlivých častí programového územia bola v minulosti a najmä v 20. storočí rôzna, od integrovaných regiónov po izolované časti so zriedkavými kontaktmi. Počas posledných desaťročí sa aj vďaka podpore EÚ, úroveň integrácie zvyšovala. Počnúc spoluprácou medzi centrálne plánovanými ekonomikami až po integrovanejšiu spoluprácu v príslušných oblastiach od jednotlivých sídel až po regióny. Ďalší rozvoj jednotlivých častí programového územia je ovplyvnený zvyšujúcou sa frekvenciou denných sociálnych, ekonomických a inštitucionálnych kontaktov a aktivít. Tieto integračné procesy sa zosilňujú a možno ich charakterizovať niekoľkými štádiami (pozri Príloha1). 1.5.3 Hlavné strategické témy Maďarsko-slovenská hraničná oblasť má, sčasti v dôsledku svojej dĺžky, pomerne rozmanitý ekonomický a sociálny charakter. Napriek tomu, že sa táto časť hranice stane vnútornou hranicou EÚ, vytvárajú jej súčasné a minulé vonkajšie rozmery charakter periférie v celom programovom území. Naviac, HUN/UA a SVK/UA hranice sa stanú dôležitými vonkajšími hranicami EÚ. Cieľom Programu je zlepšiť situáciu v programovom území prostredníctvom podpory cezhraničnej ekonomickej spolupráce a prostredníctvom rozvoja cezhraničnej infraštruktúry. Vytvorenie dynamicky sa rozvíjajúcej hraničnej oblasti môže prispieť k zmene súčasného a predchádzajúceho periférneho charakteru. Strategický hlavný cieľ programu je posilniť úroveň ekonomickej a sociálnej integrácie programového územia. V súčasnosti sme v štádiu vzájomnej spolupráce hraničných oblastí. Stratégia programu sa zameriava na ďalšie zvyšovanie integrácie programového územia najmä v oblasti ekonomickej a sociálnej spolupráce a cezhraničnej infraštruktúry. 1.5.4 Operatívne témy Cezhraničná ekonomická spolupráca by mala byť dosiahnutá prostredníctvom rozvoja služieb, podporou malých a stredných podnikov (MSP), vytváraním sietí, spoločným plánovaním a cezhraničným rozvojom vidieka. Cezhraničná infraštruktúra je zameraná na životné prostredie, spoluprácu v oblasti ochrany prírody a maloplošnú dopravnú infraštruktúru. Slovensko a Maďarsko sa v roku 2007 pravdepodobne stanú členmi Schengenskej hraničnej dohody. Kontrola na hraničných priechodoch bude existovať do tohto dátumu. Medzi dvomi členskými štátmi bude od roku 2004 jednoduchší prechod cez hranice. Vstup týchto dvoch krajín do EÚ ovplyvňuje ukrajinskú hraničnú oblasť. Slovensko má a Maďarsko bude musieť zaviesť vízovú povinnosť v styku s Ukrajinou. V hraničnej oblasti je mnoho medziľudských a rodinných kontaktov, ktoré ovplyvní nová vízová povinnosť.
Program zlepší podmienky pre rozvoj infraštruktúry a podmienky pre cezhraničné kontakty a spoluprácu, najmä v prípade Ukrajiny. 1.5.5. Koneční prijímatelia 1 / Príjemcovia pomoci programu 2 Žiadateľ: orgány a verejné alebo súkromné organizácie predkladajúce formulár žiadosti o nenávratný finančný príspevok s cieľom získať grant. Konečný prijímateľ: organizácia, právnická osoba alebo administratívna jednotka, ktorá dostáva kofinancovanie zo štátneho rozpočtu a finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov (okrem schém štátnej pomoci) s cieľom realizovať projektové aktivity. Partner: orgány a verejné spoločnosti, ktoré majú záujem na úspechu projektu a na dosahovaní jeho cieľov. Partnerstvo bude pokrývať prípravu, financovanie a implementáciu projektu. Žiadateľ musí mať aspoň jedného partnera z druhej strany hranice ( cezhraničný partner v prípade spoločných projektov). Tento povinný partner musí spĺňať kritériá oprávnenosti platné v danej krajine. Ak partner bude financovaný z rozpočtu projektu, musí spĺňať aj kritériá oprávnenosti definované pre žiadateľa. Končný prijímateľ/ príjemcovia pomoci: žiadateľská organizácia bude Konečným prijímateľom alebo zmluvným partnerom v prípade výberu projektu pre EU financovanie Spoločným riadiacim výborom a Zmluva o podpore je podpísaná medzi žiadateľom a Riadiacim (Národným) orgánom/ Kontraktačným orgánom. Cieľová skupina: skupina alebo organizačná jednotka, na ktorú bude mať projekt pozitívny dopad. Oprávnení žiadatelia Výzva na predkladanie projektov v rámci Programu susedstva Maďarsko Slovensko -Ukrajina na roky 2004-2006 je určená žiadateľom, ktorí vyhovujú nasledujúcim podmienkam: Oprávnený žiadatelia musia spĺňať nasledujúce kritériá: byť neziskovou právnickou osobou ustanovenou na základe verejného alebo súkromného práva za účelom verejného záujmu alebo za špecifickým účelom vo verejnom záujme ako : o národné, regionálne, miestne orgány o regionálne a miestne organizácie, profesné združenia, rozvojové agentúry, o miestna samospráva a jej organizácie fungujúce ako právnické osoby, o neziskové mimovládne organizácie ustanovené ako právnické osoby súkromným právom na prevádzkové účely, na základe pravidla de minimis v rámci opatrenia 1.1 môžu byť oprávnenými žiadateľmi v Maďarsku a na Slovensku aj malé a stredné podniky mať sídlo alebo registrovanú regionálnu/miestnu pobočku v špecifikovanej oblasti; o Ak je žiadateľom regionálna/miestna pobočka národnej/regionálnej organizácie a táto národná/regionálna organizácia nemá sídlo v programovom území a regionálna/miestna pobočka má právnu subjektivitu, potom o podporu požiada regionálna/miestna pobočka, ktorá sa stane v prípade uzavretia zmluvy konečným prijímateľom; alebo o Ak je žiadateľom regionálna/miestna pobočka národnej organizácie a táto národná/regionálna organizácia nemá sídlo v programovom území a jej regionálna/miestna pobočka nemá právnu subjektivitu, potom o podporu požiada národná/regionálna organizácia, ktorá sa stane v prípade uzavretia zmluvy konečním prijímateľom. V tomto prípade musí organizácia jednoznačne preukázať svoju úlohu v pohraničnom regióne nasledujúcim spôsobom: 1 V zmysle koncepcie finančného riadenia štrukturálnych fondov 2 V zmysle koncepcie finančného riadenia štrukturálnych fondov
Jeden rok existencie miestnej organizačnej jednotky musí byť doložený v prílohách projektovej žiadosti. Ak to jednoznačne nevyplýva z povinných príloh (štatúty a/alebo asociačné stanovy), musia byť priložené iné oficiálne dokumenty potvrdzujúce toto kritérium. Vedúci úradu pobočky je splnomocnený konať v mene národnej organizácie v rámci projektu. (Splnomocnenie musí byť priložené). Miestni zamestnanci musia spolupracovať na riadení projektu byť priamo zodpovední za prípravu a riadenie akcie, nejednať ako sprostredkovateľ mať stabilné a dostatočné finančné zdroje na zaistenie existencie organizácie počas trvania projektu a v prípade potreby spolupodieľať sa na jeho financovaní; mať skúsenosti a vedieť preukázať svoju schopnosť riadiť rozsiahlu akciu veľkosťou zodpovedajúcu projektu, na ktorý žiadajú nenávratný finančný príspevok; oprávnení žiadatelia musia mať jedného partnera na opačnej strane hranice, ktorý musí spĺňať rovnaké kritériá ako žiadateľ z príslušného štátu; Osobitné pravidlá vzťahujúce sa na Maďarsko a Slovensko: V rámci opatrenia 1.1 ak sú príjemcami malé a stredné podniky, (podľa definície v Prílohe 1 k Nariadeniu Európskej komisie č. 70/2001 z 12. januára 2001) bude poskytnutá podpora kompatibilná s pravidlom de minimis (nariadenie Európskej komisie č. 69/2001 z 12. januára 2001). Poskytovanie pomoci de minimis sa posudzuje aj v prípade cieľovej skupiny projektu a nie je obmedzená len na konečných prijímateľov. Celková podpora de minimis poskytnutá akémukoľvek malému alebo strednému podniku nesmie prekročiť 100 000 (prepočítaných na SKK) počas obdobia troch rokov od dátumu poskytnutia takejto podpory. Táto horná hranica platí bez ohľadu na formu podpory a sledovaný cieľ. Pravidlo de minimis platí pre podporu poskytnutú malým a stredným podnikom vo všetkých oblastiach s výnimkou: oblasti prepravy (železničná, potrubná, medzinárodná suchozemská, vodná, vzdušná) podpory priamo spojenej s aktivitami súvisiacimi s exportom ako podpora určená na rozvoj a činnosť exportu podpory podmienenej výrobou, spracovaním a odbytom poľnohospodárskych výrobkov uvedených v Dodatku 1 Zmluvy o EK. pomoci závislej od uprednostňovania domácich výrobkov pred výrobkami dovážanými zo zahraničia Koneční prijímatelia zo zmienených oblastí nemajú nárok na podporu na základe pravidla de minimis. Projektové návrhy v rámci oblasti poľnohospodárstva sa majú riadiť Smernicami Spoločenstva pre štátnu podporu v poľnohospodárskej oblasti č. 2000 C/28/02. V prípade, že sa preukáže, že pri kofinancovanej aktivite došlo k poskytnutiu podpory súkromnej poľnohospodárskej spoločnosti, uplatnia sa ustanovenia odsekov 13 a 14 uvedených smerníc. Riadiaci orgán môže udeliť podporu de minimis až po overení skutočnosti, že celková suma podpory de minimis počas relevantného trojročného obdobia neprekročí úroveň 100 000. Dokumenty týkajúce sa podpory de minimis musí konečný prijímateľ uchovávať počas 10 rokov od dátumu poskytnutia podpory. Na požiadanie riadiaceho orgánu predloží konečný prijímateľ všetky informácie, ktoré riadiaci orgán uzná za potrebné na zistenie, či sa dodržali podmienky pravidla de minimis. Za dodržanie pravidla de minimis je zodpovedný konečný prijímateľ! Ak celková podpora de minimis udelená konečnému prijímateľovi počas troch rokov prekročí hornú hranicu, poskytnutie nenávratného finančného príspevku sa bude považovať za nezákonné a poskytnutá čiastka bude musieť byť vrátená. Horná hranica celkovej podpory malým a stredným podnikom nesmie prekročiť 50% oprávnených nákladov projektu.
2. Strategické priority a opatrenia 2.1 Priorita 1 - Cezhraničná sociálna a hospodárska spolupráca 2.1.1 Všeobecný popis Programové územie (maďarská, slovenská a ukrajinská hraničná oblasť - 83 182 km 2 ) má pomerne heterogénny charakter čo sa týka sociálnych a ekonomických podmienok. V území môže byť táto skutočnosť charakterizovaná prítomnosťou dynamicky rastúcich mestských centier medzinárodného, národného a regionálneho významu a zároveň prítomnosťou malých zaostávajúcich regiónov. Zväčšovanie regionálnych disparít a vákuový efekt sub-urbanizačných procesov naviac smerujú migračné prúdy do jadrových aglomerácií a centier (Budapešť, Bratislava, Győr, Košice, Užhorod atď.). Dôsledkom týchto procesov výrazne klesá populácia vo vidieckych oblastiach programového územia a narastajú regionálne ekonomické a sociálne disparity medzi jadrovými aglomeráciami a vidieckymi oblasťami. Nedostatočné zapojenie cezhraničných štruktúr znižuje možnosti pre efektívne využitie existujúceho ekonomického potenciálu vrátane potenciálu pre turizmus. Naviac, nedostatok koordinácie v rozvojovej politike a postupoch vzhľadom na podobné základne zvyšuje konkurenciu medzi dvomi stranami hraničného regiónu.. Nízka úroveň spolupráce môže znížiť konkurencieschopnosť rozvinutejších území v programovom území. Filozofiou tejto priority je udržať konkurencieschopnosť západnej a strednej časti a zároveň zvýšiť atraktivitu východnej časti programového územia prostredníctvom cezhraničných sociálnych a ekonomických akcií a prostredníctvom zvyšovania úrovne integrácie hraničného regiónu. V súčasnosti nie je dostatočne rozvinutá cezhraničná ekonomická spolupráca. Na zlepšenie úrovne spolupráce a pre dynamické využitie potenciálu je potrebný rozvoj ľudských zdrojov, podnikateľských centier, MSP, plánovanie a informačný tok. 2.1.2 Globálny cieľ Realizácia tejto priority pomôže zlepšiť všeobecnú ekonomickú situáciu v programovom území, zmenšiť regionálne rozdiely sociálneho a ekonomického rozvoja a vytvoriť jeden ekonomický priestor, schopný konkurovať iným oblastiam aj v medzinárodnom kontexte. 2.1.3 Špecifické ciele Zlepšiť podmienky pre cezhraničné aktivity malého a stredného podnikania, Zvýšiť sociálnu integráciu cez hranice, Zlepšiť stupeň cezhraničnej spolupráce medzi inštitúciami 2.1.4 Plánované opatrenia: Opatrenie 1.1. Podpora cezhraničnej obchodnej spolupráce Opatrenie 1.2. Inštitucionálna spolupráca Opatrenie 1.3. Schéma malých projektov aktivity ľudia ľuďom
2.1.5 Opatrenie 1.1. Podpora cezhraničnej obchodnej spolupráce 1. Program Program susedstva Maďarsko Slovensko - Ukrajina INTERREG IIIA / TACIS 2004-2006 2. Priorita Cezhraničná sociálna a hospodárska spolupráca 3. Opatrenie Podpora cezhraničnej obchodnej spolupráce 4. Kategória oblasti pomoci 5. Popis opatrenia Kód Druh akcie Rozdelenie(%) 161 Investície do fyzického kapitálu (prevádzky a vybavenie, kofinancovanie štátnou podporou) (podpora MSP a remeselnej výroby) 30 164 Spoločné podnikateľské služby (inkubátorové jednotky, stimulácia, propagačné služby, tvorba sietí, konferencie, obchodné trhy) 351 Zlepšovanie a rehabilitácia priemyselných a vojenských oblastí 354 Údržba a rekonštrukcia kultúrneho dedičstva 25 163 Podnikateľské poradenské služby (informácie, plánovanie podnikania, marketing, manažment, dizajn, vývoz, medzinárodné kontakty) 10 1310 Podpora aktivít v oblasti cestovného ruchu (rozvoj vidieckych oblastí) 1311 Aktivity v oblasti vidieckych remesiel 171 Fyzické investície( informačné centrá, ubytovanie pre turistov, 20 stravovanie, vybavenosť) (podpora cestovného ruchu) 172 Nehmotné investície (plánovanie a organizácie turistických ponúk, športov, kultúrnych aktivít pre voľný čas) 162 Technológie priaznivé pre životné prostredie, čisté a úsporné energetické technológie 324 Služby a vybavenosť pre MSP (elektronický obchod, výuka a ďalšie vzdelávanie, siete) 15 A) MOŽNOSTI V súčasnosti si primeraný ekonomický rozvoj vyžaduje priemyselné a podnikateľské centrá s moderným vybavením, úzko napojené na sektor výskumu a vývoja a na centrá inovácie a technológie. Počas uplynulých 10 rokov vzniklo na maďarskej strane hraničného regiónu asi 100 takýchto nových iniciatív. Tieto iniciatívy tvoria dobrý potenciál pre rozvoj podobných podnikateľských infraštruktúr na slovenskej a ukrajinskej strane hranice vďaka transferu know-how a cezhraničným výmenám vedomostí. Relatívne dobre rozvinutý sektor MSP vhodných na cezhraničnú ekonomickú spoluprácu sa nachádza v západnej časti regiónu. Národné štatistiky naznačujú, že sektor MSP má najväčší potenciál na tvorbu nových pracovných príležitostí. Podpora rozvoja MSP umožňuje taktiež postupnú relokalizáciu priemyslu a relevantných služieb v dôsledku suburbanizácie a dezurbanizácie jadrových oblastí v programovom území. Aktívna cezhraničná spolupráca medzi MSP zvýši konkurencieschopnosť programového územi. Jedným z rýchlo sa rozvíjajúcich sektorov svetovej ekonomiky je cestovný ruch. Programové územie má veľký potenciál pre cestovný ruch založený na veľkom množstve prírodných rezervácií a veľkom počte kultúrnych pamiatok vrátane území a budov, ktoré patria do Svetového dedičstva. B)PREKÁŽKY, KTORÉ SA MUSIA PREKONAŤ V programovom území je množstvo prekážok, ktoré bránia rastu podnikateľských aktivít. Patrí medzi ne nízka úroveň investičných a inovačných aktivít miestnych podnikov a nedostatočne vybudovaná obchodná infraštruktúra. Úroveň spolupráce MSP je v každej krajine stále nízka a úroveň spolupráce s cezhraničným charakterom je ešte nižšia. Nedostatok spolupráce pramení z nedostatku štruktúr pre podporu cezhraničnej spolupráce a z nedostatku informácií. Nedostatočná kapacita poradenských
služieb pre MSP je ďalšou prekážkou pre cezhraničnú spoluprácu. Stredná a východná časť programového územia stráca veľmi rýchlo svoju populáciu. Príčina problému je hlavne v suburbanizácii (približovaní sa k mestským centrám) a na vysokej miere nezamestnanosti. Táto je zapríčinená sčasti neschopnosťou adaptácie rómskej populácie. Cestovný ruch a tradičné remeslá viazané na cestovný ruch môžu viesť k zvýšeniu zamestnanosti. Slabá infraštruktúra cestovného ruchu a slabý miestny a regionálny turistický marketing sú však ďalšou charakteristikou programového územia. C) ŠPECIFICKÉ CIELE Zlepšenie podnikateľskej infraštruktúry a jej rozšírenie na všetky strany programového územia (podnikateľské miesta, centrá podnikateľských služieb) Rozvoj cezhraničného cestovného ruchu a vybavenosti pre voľnočasové aktivity Posilnenie cezhraničných štruktúr a sietí MSP v hraničnej oblasti 6. Indikatívne aktivity D)AKO BUDÚ DOSIAHNUTÉ CIELE? Bude poskytnutá kompletná a systematická podpora rozvoja podnikania. Toto zahŕňa veľké investície do hmotného kapitálu a vytváranie hraničných podnikateľských centier. Uprednostňované budú investície s priaznivým vplyvom na životné prostredie. Vytvoria sa tak podmienky na oživenie cestovného ruchu v oblasti prostredníctvom budovania zariadení pre trávenie voľného času a rekonštrukcie historických pamiatok. Tento cieľ bude dosiahnutý prostredníctvom poskytovania širokého spektra podpory rozvoja podnikania a MSP v hraničnom regióne. Tento prístup bude zahŕňať aktivity prieskumu trhu, zlepšovanie poradenských služieb, podporu spájania MSP v oblasti poľnohospodárstva a priemyslu, podporu spoločných podnikateľských aktivít atď. KOMPONENT 1 Komponent 1 podporuje aktivity investičného charakteru zamerané na podporu cezhraničného obchodu a na podporu inovácie. Budovanie/rekonštrukcia regionálnych podnikateľských a inovačných centier pre podnikateľov s cezhraničnými prepojeniami (regionálne poradenské a informačné centrá, podnikateľské a inovačné centrá, miesta prvého kontaktu) Budovanie/rekonštrukcia priemyselných, obchodných a podnikateľských centier, požaduje sa aby väčšina podnikov mala cezhraničné väzby (podnikateľské inkubátory, priemyselné parky) Rekonštrukcia vojenských objektov s cezhraničnými väzbami Podpora infraštruktúry s väzbou na inkubátory a priemyselné lokality (doprava, energetická a telekomunikačná infraštruktúra, kanalizácia, atď.) Podpora nadobúdania vybavenosti zameranej na technológie Vytváranie riadiacich štruktúr pre znovozriadené regionálne obchodné, inovačné a priemyselné centrá KOMPONENT 2 Komponent 2 podporuje aktivity investičného typu zamerané na podporu cezhraničného cestovného ruchu Budovanie/rekonštrukcia turistických informačných centier Rekonštrukcia existujúcej vybavenosti pre cestovný ruch (ubytovacie a stravovacie zariadenia, zariadenia pre trávenie voľného času) Rekonštrukcia tradičných kultúrnych a historických pamiatok Zakladanie múzeí a skanzenov KOMPONENT 3 Komponent 3 podporuje aktivity neinvestičného charakteru zamerané na podporu zakladania MSP, vytvárania nových pracovných príležitostí a spájania MSP prostredníctvom cezhraničnej spolupráce. Podpora cezhraničnej spolupráce medzi MSP (spoločný rozvoj, výmena informácií)
Nepriama podpora aktivít v MSP, ktoré zabezpečujú spoločný rozvoj a prezentáciu kultúrnych a voľnočasových aktivít a prezentáciu kultúrneho dedičstva (rozvoj cestovného ruchu viazaného na tradičné remeslá a agroturistiky) Zakladanie spoločných štruktúr pre podporu MSP (poradenské služby) a podpora spoločného marketingu, podpora spájania iniciatív vrátane sietí nových podnikateľov 7. Geografická oblasť intervencie 8. Oprávnené náklady Celé programové územie. Regióny programového územia sú oprávnené v rámci Cieľa I okrem Bratislavského kraja na slovenskej strane, ktorý patrí do Cieľa II. KOMPONENT 1-2 Personálne náklady : plat pre projektového manažéra, projektového koordinátora, expertov, diéty. Dodávky: náklady na hnuteľné vybavenie (nábytok, počítače, tlačiarne, atď.), tieto náklady sú oprávnené ak sú spojené s budovaním/rekonštrukciou infraštruktúry, náklady na zlepšenie technológie, tieto náklady sú oprávnené iba ak sú spojené s budovaním/rekonštrukciou infraštruktúry. Cestovné náklady: miestna doprava (iba nad 200 km v jednom smere) Služby: štúdie uskutočniteľnosti, náklady na hodnotenie, propagácia, technická inšpekcia výstavby, finančný audit. Práca: náklady spojené s výstavbou nových budov, náklady spojené s rekonštrukciou existujúcich budov, náklady na infraštruktúru v budovách, náklady na infraštruktúru v parkoch a inkubátoroch. Administratívne náklady: náklady na verejné služby priamo napojené na implementované projekty, prenájom kancelárskych priestorov, papier do kopírky, tonery, atď. KOMPONENT 3 Personálne náklady: plat pre projektového manažéra, projektového koordinátora, expertov, diéty. Cestovné náklady: miestna preprava (iba nad 200 km v jednom smere) Služby: štúdie, konzultačná činnosť, propagácia, tréning. Administratívne náklady: náklady na verejné služby priamo napojené na implementované projekty, prenájom kancelárskych priestorov, papier do kopírky, tonery, atď. 9. Vzťah opatrenia kiným opatreniam Pre detailný popis oprávnených a neoprávnených nákladov pozri NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 448/2004 z 10. marca 2004,ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1685/2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 pokiaľ ide o pravidlá oprávnenosti výdavkov pre operácie spolufinancované zo štrukturálnych fondov a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1145/2003. Toto opatrenie je zamerané na podporu podnikania v hraničnom regióne pričom: Komponent 1 a 2 obsahujú najmä projekty zamerané na fyzické investície do podnikateľskej infraštruktúry a infraštruktúry cestovného ruchu. Komponent 3 obsahuje projekty týkajúce sa nehmotných investícií v oblasti budovania štruktúr a sietí pre spoločné podnikateľské aktivity MSP v programovom území. Opatrenie 1.2 poskytuje podporu inštitucionálnej spolupráce a tvorby sietí, ktorá je takisto relevantná pre špecifické ciele tohto opatrenia 10. Forma podpory Nenávratný finančný príspevok
11. Horná hranica podpory 12. Koneční prijímatelia INTERREG TACIS INTERREG Indikatívna miera podpory: Slovensko Ak je konečným prijímateľom orgán štátnej správy (ministerstvo alebo iná rozpočtová alebo príspevková organizácia) predstavuje príspevok z ERDF a štátneho rozpočtu 100 % celkových oprávnených nákladov projektu. Ak je konečný prijímateľ z verejného (napr. VÚC) alebo súkromného sektora (vrátane MVO) a nevzťahujú sa naň pravidlá o štátnej a o minimálnej pomoci predsatvuje príspevok z ERDF a štátneho rozpočtu 95% celkových oprávnených nákladov projektu. Miera vlastného príspevku /celkové oprávnené náklady: 0 alebo 5 % (uvedené hore) Pomer ŠF ako časti celkových verejných výdavkov: max 75% celkových nákladov v regiónoch určených pre Cieľ I. a 50 % v regiónoch určených pre Cieľ II. Maďarsko pomer nenávratný finančný príspevok / celkové oprávnené náklady projektu: 95-100 % (maximálny pomer je 95%, ale v špeciálnych prípadoch môže byť 100%, čo je definované v príslušnej výzve na predkladanie projektov a závisí od typu aktivity a konečného prijímateľa) pomer vlastný príspevok / celkové oprávnené náklady: minimálne 5 % (v špecifických prípadoch môže byť 0% viď vyššie) pomer spolufinancovania zo štrukturálnych fondov: maximálne 75% celkových projektových nákladov v regiónoch cieľa 1. Projekty: Komponent 1-2: Minimálna výška podpory: 100 000 Euro Maximálna výška podpory: 1.000 000 Euro Komponent 3: Minimálna výška podpory: 10 000 Euro Maximálna výška podpory: 200 000 Euro Indikatívna miera podpory: Celková miera podpory/oprávnené náklady: Projekty od 50 000 do 300 000 :90% Projekty nad 300 000 : 75% Pomer vlastného príspevku /celkové oprávnené náklady: Projekty od 50 000 do 300 000 : 10% Projekty nad 300 000 : 25% Projekty: Komponent 1-2: Minimálna výška podpory: 100 000 Euro Maximálna výška podpory: 1.000 000 Euro Komponent 3: Minimálna výška podpory: 50 000 Euro Maximálna výška podpory: 200 000 Euro Miestna samospráva Verejný sektor Verejné výskumné inštitúcie Regionálne poradenské a informačné centrá Regionálne a krajské rozvojové agentúry Profesné organizácie (komory, asociácie, spolky) Malé a stredné podniky (iba v Maďarsku a na Slovensku)
13. Cieľové skupiny Miestne úrady Orgány miestnej samosprávy Verejný sektor Miestne poradenské a informačné centrá Lokálne rozvojové agentúry Profesné organizácie (komory, asociácie, spolky) Mimovládne organizácie (identifikované v súlade s Nariadením 1260/1999/EC)/TACIS podnikatelia (štartujúce spoločnosti, existujúce spoločnosti) v programovom území obyvatelia programového územia turisti TACIS 14. Indikátory pre monitorovanie a hodnotenie Úroveň intervencie Indikátor Zdroj dát Výstup (monitoring) Výsledok (monitoring) X M 2 novovybudovanej podnikateľskej / inovačnej infraštruktúry X M 2 renovovanej existujúcej vybavenosti Množstvo infraštruktúry viazanej na programové územie nové alebo rekonštruované cesty, potrubia, optické káble, atď. Počet podporených turistických atrakcií Počet zrekonštruovaných ubytovacích zariadení, zlepšenie služieb Počet podnikov vybavených zariadením vrátane žien - podnikateliek Počet nových podnikov s cezhraničnými väzbami vybavených novou / revitalizovanou infraštruktúrou Prijímatelia Prijímatelia Prijímatelia Program Prijí matelia Program Program Základňa Cieľ 1000 m 2 1700 m 2 60 podnikov Počet firiem, ktoré sa zúčastňujú na cezhraničnej spolupráci v programovon území Program Množstvo cezhraničnej spolupráce medzi MSP Prijímatelia Dopad (hodnotenie) Počet pracovných príležitostí vytvorených v podporených MSP Zvýšenie príjmu MSP v podporených podnikateľských, inovačných, turistických centrách Prijímatelia Prijímatelia 15. Horizontálne princípy Životné prostredie V súvislosti s legislatívou EIA je potrebné brať do úvahy vplyv investície na životné prostredie s cieľom vyhnúť sa možnému negatívnemu dopadu. Mali by sa rešpektovať princípy trvalej udržateľnosti a projekty orientované na investície by mali byť v súlade s územnými
Rovnosť príležitostí Informačné a komunikačné technológie plánmi. Implementácia opatrenia by mala mať ďalší pozitívny vplyv na životné prostredie vzhľadom na uprednostňovanie technológií s priaznivým vplyvom na životné prostredie. Cieľom opatrenia je podpora tých MSP, ktoré preukážu inovatívnosť vo výrobe produktov a rozvoji služieb s priaznivým vplyvom na životné prostredie. Opatrenie by teda malo mať pozitívny alebo neutrálny vplyv na životné prostredie v programovom území. Rozvoj MSP vrátane žien - podnikateliek, ktoré vytvoria nové pracovné príležitosti aj v zaostalých regiónoch poznamenaných vysokou mierou nezamestnanosti budú prejavom pozitívneho prístupu k princípu rovnosti príležitostí. Implementácia opatrenia by mohla vytvoriť ďalšie príjmy aj pre vidiecke obyvateľstvo s vplyvom na zmiernenie alebo aj zastavenie migrácie. Vytvára možnosti na vytvorenie alternatívnych pracovných príležitostí pre rómsku populáciu a pre rozvoj ľudských zdrojov. Aktivity v komponente 1 predstavujú podnikateľskú podporu pre inováciu a nové technológie. Toto opatrenie tak prispieva k rozvoju IT. Implementácia opatrenia by mala podporovať aj aktivity, ktoré prispievajú k technologickému rozvoju v oblasti MSP. Cezhraničné informačné centrá v oblasti cestovného ruchu a MSP nemôžu existovať bez využívania IT.
2.1.6 Opatrenie 1.2. Inštitucionálna spolupráca 1. Program Program susedstva Maďarsko-Slovensko-Ukrajina INTERREG IIIA / TACIS 2004-2006 2. Priorita Cezhraničná sociálna a hospodárska spolupráca 3. Opatrenie Inštitucionálna spolupráca 4. Kategória oblasti pomoci 5. Popis a stratégia opatrenia Kód Druh akcie Rozdelenie (%) 181 Výskumné projekty na univerzitách a vo výskumných ústavoch 413 Štúdie 25 23 Rozvoj vzdelávacích a odborných tréningov neviazaných na špecifické sektory (osoby, firmy) 20 414 Indikatívne akcie v inštitucionálnej spolupráci a vytváraní sietí 25 415 Informovanie verejnosti 30 A) MOŽNOSTI Spoločný prístup k regionálnej politike a harmonizovaná implementácia európskych zdrojov by mohli zlepšiť socio-ekonomický rozvoj programového územia. Využité môžu byť existujúce plánovacie a rozvojové štruktúry a orgány Euroregiónov. Úroveň integrácie závisí taktiež od počtu sektorov, ktoré sa zúčastnia na cezhraničnej spolupráci. Evidentná je takisto existencia možnej spolupráce v oblasti tréningu a výuky so vzájomným synergickým efektom. Okrem potenciálnych výmenných programov a aktivít v oblasti inštitucionálneho budovania patria medzi najdôležitejšie formy spolupráce aktivity spoločného plánovania v oblasti dopravy, životného prostredia a ekonómie. B) PREKÁŽKY NA PREKONANIE V súčasnosti všetky strany hraničného regiónu implementujú a rozvíjajú vlastné politiky bez toho aby brali do úvahy ich cezhraničný vplyv. Chýba reálna spolupráca medzi orgánmi, ktoré robia rozhodnutia o regionálnej politike. Je vzájomne dôležité prekonať nedostatok spolupráce v oblasti vyššieho vzdelávania a v oblasti vedeckých aktivít. Nedostatočná spolupráca v tomto sektore by mohla viesť k posilneniu úniku mozgov z regiónu. C) ŠPECIFICKÉ CIELE Posilňovanie cezhraničných spoločných plánovacích praktík Budovanie inštitucionálnych kapacít angažovaných v cezhraničnej spolupráci Zlepšenie cezhraničného informačného toku 6. Indikatívne aktivity D) AKO BUDÚ DOSIAHNUTÉ CIELE? Cieľ bude dosiahnutý posilnením spolupráce v kľúčových oblastiach regionálneho rozvoja (spracovanie spoločných sektorových a územných plánov, spracovanie spoločných investičných projektov, atď). Aktívnejší prístup k spolupráci sa vyžaduje od univerzít a výskumných ústavov. Podmienkou je taktiež zlepšenie cezhraničného informačného toku založeného na médiách a osobných stretnutiach (workshopy, výstavy, výmenné programy, atď.). KOMPONENT 1 Komponent 1 podporuje plánovacie aktivity viazané na komponent 2. Spracovanie spoločných celkových a sektorových plánov a regionálnych rozvojových programov a stratégií (NUTS III-IV) Spracovanie spoločných investičných projektov (štúdie uskutočniteľnosti, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, plány, dokumentácia pre výberové konania, malé štúdie na meranie cezhraničnej integrácie prieskum) Implementácia spoločných výskumných projektov