Predslov. Ján Gažo, Marián Miko odborní garanti

Átírás

1 Predslov Pre väčšinu ľudí sa pri pojme hľuzovka vybaví nevzhľadná aromatická čierna hrudka, ktorá rastie pod zemou, a preto sa na jej vyhľadávanie využíva pomoc zvierat napríklad prasiatka, alebo cvičeného psa. Mnohí si dávajú hľuzovky do súvisu so svojou návštevou Francúzska, či Talianska, kde sa cena hľuzoviek šplhá do astronomických výšok. Labužníkom sa vybaví mimoriadny gurmánsky zážitok pri konzumácii paštét, hydiny, diviny, ale aj šalátov či dezertov. Iných upútajú informácie o silných afrodiziakálnych účinkoch... Len málo ľudí na Slovensku vie, že hľuzovky si nemusíme spájať len s Francúzskom, Španielskom či Talianskom. Prvá písomná zmienka o hľuzovkách na Slovensku pochádza už zo 16. storočia. Tradície zberu a využívania hľuzoviek boli na našom území najlepšie dokumentované z obdobia začiatku 20. storočia. Škoda, že takmer 100 rokov na Slovensku nebola hľuzovkám, ale aj všeobecne hypogeickým hubám venovaná z odborného hľadiska adekvátna pozornosť. Oživenie záujmu u nás začína až po roku Prvé kontakty a neskôr aj výskumné aktivity boli uskutočnené malou skupinou nadšencov zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v roku V roku 2004 bola Ministerstvom životného prostredia SR, odborom ochrany prírody a krajiny udelená výnimka z podmienok druhovej ochrany na výskum chránených druhov hľuzoviek. Výnimka bola poskytnutá pre univerzitné pracoviská SPU, ako aj pre vybraných členov neskôr založenej Prvej Slovenskej hľuzovkárskej asociácie (PSHA) na obdobie do roku Prvá Slovenská hľuzovkárska asociácia bola v auguste roku 2005 zaregistrovaná a v septembri na medzinárodnej konferencii História, rozšírenie, ochrana a perspektívy využívania hľuzoviek v Karpatskom regióne oficiálne inaugurovaná. Za podpory PSHA pri riešení výskumu na SPU v Nitre bol v roku 2005 zaznamenaný výskyt 11 druhov hypogeických húb z územia Slovenska. Za cenný pokladáme výskyt troch hospodársky významných druhov čiernych hľuzoviek Tuber aestivum, Tuber brumale a Tuber macrosporum na dvoch lokalitách. O druhoch Tuber brumale a Tuber macrosporum neboli v priebehu posledných sto rokov z územia Slovenska publikované žiadne informácie! Realizované výskumné aktivity a odborné podujatia, ale aj vytvorené medzinárodné kontakty priniesli rad informácií, ktoré je potrebné prezentovať členom asociácie, ako aj širšej verejnosti. Preto predsedníctvo PSHA v roku 2005 schválilo zriadenie webovej stránky ( a neskôr vydávanie neperiodického odborného časopisu pod názvom Biodiverzita hypogeických húb ako potrebných informačných prostriedkov. Poslaním časopisu Biodiverzita hypogeických húb je podporovať výskum, ochranu, trvalo udržateľné pestovateľské a gastronomické využitie hľuzoviek na Slovensku. Pozitívne vplývať na tvorbu environmentálneho vedomia pri ochrane lesných ekosystémov. Formovať u členov PSHA, ale aj širšej verejnosti etické návyky pri zbere húb, ale aj rekreačných aktivitách vo voľnej prírode. Navodiť priaznivú atmosféru pre hľadanie všeobecne akceptovateľných prístupov a legislatívnych mechanizmov zameraných na ochranu hypogeických húb, (ich biotopov) ako prírodného a kultúrneho dedičstva našej spoločnosti. Prezentovanie článkov z odborných podujatí, informácií o biológii, činnosti PSHA, receptov s využitím hľuzoviek, ale aj iných aktuálnych informácií bude sprístupňovať záujemcom práve založený odborný časopis. Ján Gažo, Marián Miko odborní garanti

2 Obsah súhrnov: GAŽO J. - MIKO M. - HAJDU Š., Hľuzovky tradičné, ale zabudnuté diamanty lesa. BRATEK Z., Biodiverzita hypogeických húb v Karpatskom regióne MIKO M. - GAŽO J., Hľuzovky (Tuber spp.) biológia a využitie GAŽO J. - MIKO M., Československej republiky Výskyt a tradície vo využívaní hypogeických húb na území KAUTMANOVÁ I., Chránené druhy húb na Slovensku a ich hospodárska hodnota JANITOR A., História, súčasný stav a perspektíva vedeckého poznania v oblasti mykológie na Slovensku SZAKÁCS J., História využívania a systémy zberu hypogeických húb v Karpatoch GÓGÁN A. - BRATEK Z. - DIMÉNY J. - BUJÁKI G., Pestovanie hľuzoviek v Maďarsku minulosť, súčasnosť a budúcnosť BRATEK Z., Regionálne združenia v Maďarsku a ich úloha v programe ochrany a udržateľného využívania hľuzoviek MIKO M. - GAŽO J. - PRIECEL J., Prvá Slovenská hľuzovkárska asociácia

3 Hľuzovky tradičné, ale zabudnuté diamanty lesa. Gažo, Ján, Miko Marián, Hajdu Štefan Slovak Agricultural University in Nitra, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, Slovakia, Hľuzovka letná (Tuber aestivum) patrí medzi najrozšírenejšie hospodársky využívané čierne hľuzovky v Európe a v Karpatskom regióne. Vyskytuje sa v lesných spoločenstvách s prevládajúcimi druhmi rodu Quercus, Corylus, Carpinus. Na Slovensku sa vyskytuje v teplých dubovo-hrabových lesných spoločenstvách v spoločenstve druhov T. excavatum a T. brumale. V západnej Európe sú čierne hľuzovky pestované plantážnickým spôsobom. Pre druh T. melanosporum sú známe 3 konvenčné technológie pestovania. Biodiverzita hypogeických húb v Karpatskom regióne Bratek Zoltán ELTE Növényélettani Tanszék, 1117 Budapest Pázmany Péter sétány 1/c, bratek@ludens.elte.hu Hypogeickými hubami v Karpatskom regióne sa zaoberali Istvánffy Gy. (1892) a Greschik V. (1898), Hollós L. (1911). V roku 1970 L. Szemere publikoval prácu o hypogeických hubách v Karpatskom regióne, kde uvádza opis 86 druhov. V priebehu posledných 20 rokov výskumu v severnom Zadunajsku vo východoalpskej floristickej oblasti bolo na území Maďarska potvrdených 31 druhov hypogeických húb. Najčastejšie využívané druhy hľuzoviek v Maďarskej gastronómii sú hľuzovka letná (Tuber aestivum Vitt.) a bielohľuzovka obyčajná (Choiromyces meandriformis). Okrem týchto druhov sa stretávame s príjemne voňajúcou jesennou formou hľuzovky letnej Tuber uncinatum, ale aj nepríjemne po térovom papieri voňajúcou hojne sa vyskytujúcou hľuzovkou Tuber mesentericum. Na alkalických piesočnatých pôdach v agátových lesoch nachádzame druh Terfezia terfezioides. Spracovanie poznatkov o výskyte hypogeických húb za posledných 200 rokov poskytlo informácie ktoré druhy sa stávajú zriedkavejšími (Elaphomyces leveillei, Elaphomyces persooni a Leucogaster nudus) a naopak, ktoré sa v poslednom období objavili na území Maďarska (Stephensia bombycina, Hymenogaster bulliardii, Tuber magnatum). Výskyt veľkého počtu druhov podzemných húb v Karpatskom regióne je podmienený vysokou variabilitou pôdnych a klimatických faktorov.

4 Hľuzovky (Tuber spp.) biológia a využitie Miko, Marian, Gažo, Ján Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, Slovensko, Marian.Miko@uniag.sk Hľuzovky (Tuber spp.) patria do skupiny hypogeických húb. Väčšina hypogeických húb vytvára ektomykorízu s množstvom drevín. Spoločnou vlastnosťou hypogeických húb je vytváranie zrelých plodníc so spórami pod povrchom pôdy. Prenos spór v prírodných podmienkach zabezpečujú rozličné druhy živočíchov, ktoré sú lákané výraznou vôňou ktorú produkujú zrelé plodnice. Pre túto špecifickú arómu sú niektoré druhy rodu Tuber využívaná v gastronómii. Na území Slovenska sa historicky vyskytovalo viacero druhov hľuzoviek. V súčasnom Červenom zozname sú Tuber dryophyllum Tul. a Tuber borchii Vitt. sú uvádzané ako kriticky ohrozené taxóny (CR), druhy Tuber brumale Vitt. a Tuber melanosporum Vitt. sú uvádzané ako vyhynuté (EX). Najhojnejšie sa vyskytovala hľuzovka letná Tuber aestivum Vitt.. Až donedávna sa na Slovensku považovala za vyhynutý druh, pretože 50 rokov nebola nájdená ani jediná plodnica. Hľuzovka letná má na Slovensku svoju tradíciu. Roľníci jej zberom a predajom vylepšovali svoj rozpočet. Výskyt a tradície vo využívaní hypogeických húb na území Československej republiky Gažo Ján, Miko Marián Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, Slovensko, Jan.Gazo@uniag.sk Historické záznamy o výskyte a využití hľuzoviek v gastronómii na Slovensku. Dr. Hollós: Fungi Hypogaei Hungariae význam práce podzemných hubách pre súčasnosť. Zber hľuzoviek v okolí obce Moravské Lieskové analýza histórie. Prof. Macků - 1. experimenty s pestovaním hľuzoviek v Moravskom Krase. Výskyt a využitie hľuzoviek po II. svetovej vojne. Červený zoznam, alebo prečo sú na Slovensku hľuzovky zriedkavé?

5 Chránené druhy húb na Slovensku a ich hospodárska hodnota Kautmanová Ivona Slovenské národné múzeum Prírodovedné múzeum, Vajanského nábr. 2, P.O. Box 13, Bratislava, Slovensko, botanika@snm.sk V príspevku je poskytnutý súhrn informácií o aktuálnej legislatíve zameranej na druhovú ochranu vyšších húb na Slovensku (zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny spolu s vyhláškou č. 24/2003 Z.z. ). Väčšina druhov húb chránených zákonom nie je zaujímavá z komerčného, alebo ekonomického pohľadu. Iba niektoré z nich boli zahrnuté do zoznamu pretože boli v minulosti často zbierané a ďalšie zbery by mohli ohroziť ich obmedzené prírodné populácie. V tejto skupine druhov sú: Amanita caesarea (Scop.) Pers., 13 híbovitých druhov, Boletus sp., Hericium erinaceus (Bull.) Pers., Catathelasma imperiale (Fr.) Singer., Gomphus clavatus (Pers.) Grey, Hygrophorus marzuolus (Fr.) Bres., Fomitopsis officinalis (Vill.) Bondartsev & Singer a Tuber aestivum Vitt.. Uvedené druhy sú v príspevku charakterizované po stránke ekologickej, spoločenskej hodnoty a stupňa ohrozenia. História, súčasný stav a perspektíva vedeckého poznania v oblasti mykológie na Slovensku Janitor Anton Institute of Landscape Ecology Slovak Academy of Science in Bratislava, Štefánikova 3, P. O. BOX 254, Bratislava, Slovakia, ukretony@savba.sk Slovenská mykológia má hlboké korene odvodené z prác takých autorov ako K. Kalchbrenner, F. A. Hazslinszky, J. A. Bäumler a. A. Kmeť. V súčasnosti sa mykologický výskum realizuje v rámci Slovenskej Akadémie Vied, Komenského univerzity v Bratislave, Technickej univerzity vo Zvolene, Slovenského národného múzea a rozličných fytopatologických a lekárskych laboratórií. Mimoriadne je aktivita členov Slovenskej mykologickej spoločnosti. Do budúcnosti je hlavným cieľom štúdium taxonómie húb vo vzťahu k výskumu Slovenskej mykoflóry a práce na pripravovanom inventarizačnom súpise.

6 História využívania a systémy zberu hypogeických húb v Karpatoch Szakács József VAGOEMT KFT, Kodály Z. u. 12,.2220 Vecsés, Hungary, vagoemt@monornet.hu Princípy výberu vhodných lokalít s výskytom hľuzoviek. Geografická, pôdno-geologická a floristická charakteristika lokalít. Tradičné spôsoby vyhľadávania hľuzoviek v Karpatskej oblasti. Metódy vyhľadávania označovaním, pomocou múch a chrobákov, pomocou ošípanej a psa. Výber vhodného plemena psa na vyhľadávanie hľuzoviek. Práca so psom v teréne. Manipulácia s nazbieranými plodnicami. Skladovanie plodníc. Etické princípy zberu hľuzoviek a ochrana lokalít výskytu podzemných húb. Pestovanie hľuzoviek v Maďarsku minulosť, súčasnosť a budúcnosť Gógán Andrea1, Bratek Zoltán2, Dimény Judit 1, Bujáki Gábor 1, (1) Szent István University, Department of Horticultural Technology, H-2103 Gödöllõ, Páter Károly utca 1., gogan.andrea@mkk.szie.hu (2) Eötvös University, Department of Plant Physiology and Molecular Plant Biology, H-1117 Budapest, Pázmány Péter sétány 1/C, Súhrn Hľuzovky sa považujú za unikátnu gastronomickú špecialitu už od staroveku. V početných, hlavne európskych štátoch (Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Maďarsko) má vyhľadávanie, obchodovanie a konzumovanie dlhú tradíciu. Okrem toho sa začali aj pokusy o ich pestovanie. Najrozsiahlejší výskum prebieha s hľuzovkou čiernovýtrusovou (Tuber melanosporum) a hľuzovkou letnou (Tuber aestivum syn. T. uncinatum), ktorých technológie pestovania sa považujú za zvládnuté. Pri príbuzných druhoch, ako hľuzovka veľkovýtrusová (Tuber macrosporum) a hľuzovka borchiova (Tuber borchii) prebieha v súčasnosti výskum pre pestovateľské využitie. V Maďarsku sú pre pestovanie považované za vhodné aj druhy T. macrosporum, T. borchii, a v Karpatskej kotline sa vyskytujúca hľuzovka (Terfezia terfezioides).

7 Regionálne združenia v Maďarsku a ich úloha v programe ochrany a udržateľného využívania hľuzoviek Bratek Zoltán ELTE Növényélettani Tanszék, 1117 Budapest Pázmány Péter sétány 1/c, bratek@ludens.elte.hu Prvé zmienky o hľuzovkách na území Uhorska pochádzajú z roku 1588, ako zmienka o nariadení ochrany bukového lesa z Trenčianskej župy v ktorom sa nachádzali hľuzovky. Prvé publikované recepty v kuchárskych knihách pochádzajú z obdobia rokov 1700 až Za Rakúsko Uhorskej Monarchie sa hľuzovky vyvážali na Viedenský trh, kde k obľúbeným patrili najmä biele hľuzovky. Za obdobia socializmu sa hľuzovky dostali do zabudnutia. V roku 1965 L. Szemere publikoval v nemeckom jazyku prácu o hypogeických hubách v Maďarsku. V roku 1997 bola založená Prvá Maďarská hľuzovkárska asociácia (spoločnosť). Aktivity PMHA sú zamerané na oblasti výskumu hľuzoviek, gastronómie, vzdelávania, medzinárodnú spoluprácu, vnútro-zväzový život výcvik a súťaže cvičených psov, gastronomické podujatia, vydávanie odbornej literatúry a časopisu a pod. Asociácia zriadila pamätnú izbu László Hollósa, ktorý v roku 1911 knižne zhrnul poznatky o hľuzovkách v Uhorsku. Prvá Slovenská hľuzovkárska asociácia Miko Marián 1, Gažo Ján 1, Priecel Jozef 2 1 Katedra genetiky a šľachtenia rastlín, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Marian.Miko@uniag.sk 2 Katedra stavieb, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Jozef.Priecel@uniag.sk Vytvorenie záujmového združenia pre oblasť trvalo udržateľného využívania hľuzoviek na Slovensku vychádza z princípov: Lov a zber lesných plodov patria medzi tradičné a historické spôsoby využívania voľnej prírody na Slovensku. Napĺňanie cieľov Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku. Cieľ 4. Obohatenie potravinového trhu o produkty lesných plodov a húb dopestovaných v komerčných a hospodárskych zariadeniach a umožňuje predchádzať nekontrolovateľným masovým zberovým akciám z prírodného prostredia bez ohľadu na vlastníctvo a zabezpečuje ochranu biologickej diverzity in situ. Cieľ 10 - Zabezpečiť, aby sa pri love a zbere lesných plodov zachovala dlhodobá životaschopnosť druhov a populácií.