narodenia Igora Stravinského

Átírás

1 Ro čník XIV. 21. VI ,- Kčs 12 K 100. výročiu ROMAN BERGER Stravinskij Kolkokrát boji s poč ~tan é jeho dni a tóny?, Slová a idey, noel a predstavy? Kolkokrát boli popísané l'ytmy a f?rmy, harmónie a fa rby, ~vary a procesy( Kofko bolo výkrikov n a d~en i a a ko!ko výkrikov n enávisti? Fanatických výkrikov a uvážených výrokov - tých z odstupu a z nad hľad u? Kolko ortielov, úvah, analýz, ~ túdif, komentárov, esejí? Korko u čen 9c h knih? Kolko sympózií a prednášok? Stravinskij. "Cár Igor". Legenda. Mýtus. Symbol. Vzor a. odst rašu júc! príklad. Prorok a žonglér. " čľo ve k budúc n osti", čo "predbehol epochu" - alebo r eak čn ík, kon zervatlvista, zahladený do minulosti? St ravinskij. Igor Fio d orov ič. Národný a sv etoobč a n v jednej osobe? Bezcitný kalkulátor, s kladatef-úradn!k čl novodobý pustovník, askét, uzavretý 18 hodin. denne vo svojej pracovni? Umelec, č i filozof, č l vedec? - Veď jeho knižnica obsahovala zväzkov a jeh o horizonty!)oli n eporovnatefné: bol predsa, ako sa tvrdi, najvzdelanejšírp umelcom XX. storo č i a... Stravinskij, Zosobnený paradox. Chodiaca p rovokácia. Nie som expert.,pl'es" Stravinského. Keď som napriek tomu prijal ponuku na pís a ť text k jeho ju bil eu, tak nie preto, že by.sa mi žiadalo preš ty liz ov a ť svojským spôsobom. informácie z lexikónov a z monografií, n ani nie preto, že by som pokladal za vhodn!! č i potrebné oboz n á miť ve re j n os ť so svojimi pocit mi, s!ojmami, zážitkami, ktoré vyvolala vo mne Stravinského hudba. Iba jedn u privátnu poznámku si do~o llm - aby sa pripadne nepovedalo, že hovorím o č o m si, č o ml je.,fuk": keby ma v noci zobudili heslom.,stravinskij" - mys l!m, že by som spontánne odpovedal "Meteór!" Možno presnejšie:.,tunguzský meteórl" Mám taký pocit, že keby sme mohli p o zo rov a ť "sféru duch a", čl "k u,ltúro-sféru" z takého odstupu, a ko bolo dané Gagarinovi po zo r ovať Zem - aj s paralelným posuvom na ča s o v e j škále, uvidelí by sme explóziu - záblesk. A tá explózia by mala názov "St ravinskij ". N&razil na epochu. Na tvrdú epochu XX. s t oroč ia, hn eď na jeho z a čiatku. Pribti2'ujeme sa ku koncu tohto č a so v é h o intervalu: vlnobitie dodnes neprestalo! Aby som sa vrli til k nadhodenému problému - že p rečo sa p ú š ťa m.,do Stravinského"? Je to v tom - presne y tom dlhodobom.,vln obit{lt. Je to v te j, dodnes nezodpovedanej oti\zke: "Co sa to vlastne stalo? " Alebo: "Ako_ to s tým S ť ravi n s k ý m vlastn e je?" Vták' ohnivák - York 19~5 ). návi:h opony od Marca Chagalla (New Lebo - aby s me č o n aj s t r u č nej šie n ačr tl i podtext te j to insitne j otázky - je tu na jedne j strane veľ ký p oč e t J 1 udí, ktorých Stravlnskéh9 dielo filscinovalo il fascinuje, lt torí sú p res vedče n í o jeho v eľ ko st i á o oprávnenosti názor u, že ide o Jedného z. klasikov XX. st oročia: na druhej s trane je nesporné to, že hudba týchto klasikov so Stravins kým vrátane nie je ani trošku pilierom č i fu ndamento m s ú čas n é h o ko ncertného ž'!vota ; a do tre tice: je tu s pomenutá na zač iatk u rozsiah la literatúra, t9kajúca sa s účasne j hudby všeobecne a Stravinského špeciálne, ktorá však zanecháva do jem, že sa ešte stále.,chodí okolo horúcej kaše". Ze exegézy sa n edot ý k aj ď. ba č asto ani n epr l bli žu ľú k podstate veci. Ze dokonca sú niekedy namierené do protismeru. Poviem to "po lo pate": Ide mi o t rúfa lý pokus k tej podstate sa prib l!ž i ť. Aspoií trošku. A eš te jedno: r ozm ý~ ľaq i e je aida jediný spôsob, akým by sme si mali uc t i ť' Vermajstra. No napriek tomu n ejde ml ani v prvom rade o tú p ietu. Som pr es v ed čen ý, že dôležitejšie je č o s i Iné: Stravinskij nie je "izolovaný jav". Nie - nechcem ob j a vo v a ť Ameriku a pr il)om fn a ť notoricky známe kontexty Jeho vývoja a pôsobnosti. Nie narodenia Igora Stravinského je "izolov.aný jav " v inom zmysle. V tom, ktorý nám sugeruje systémový prístup. Dalo by sa to po v e d ať jednoducho asi takto: Ak to nemáme jasné s n ltri - tak to znamená, že nemáme jasné n ieč o so sebou. Preto, keď s me sa. pred chv!iou pozreli vnútorným zrakom na "explóziu z gagarinovskej pe t s pektívy'', skús me "m ä k~o prjs tá ť " o pä ť na Zemi. A pre Istotu sa s pý tajme,. kde to vlastne sm e. A pre istotu sa spýta) me; že kto vlastne sme. A pre každý pr!pad sa ešte rl'lz spýtajme, že o č o vlastne ide? Ca usa "Stravinskij"? S kú,~m e predovšetkým z~bu dnú ť na tzv. " samozrejmosti : lebo niet väč š e j pasce v poznávacfch procesoch, a ko uv e r i ť, že všetko je "predsa" samozrejmé! Causa "S~ra v! n sk i j "? Presnejšie: Nielen St,avinskij - mýtus a legenda. Druhou stranou mince je St ravinskijtabu. Aké s(t fa ktory tohto tabu? Vymenujeme štyri kamene úrazu: a l ruský folklór (nielen fudová piesei\ 1 - pre jedných Str avinskij nepreukazoval d os t a to čn e pietu k nemu, pre 'í:ir uhých v- jeho "objektivite" bol znak autorovho, odcudzenia od vlastného. ducha a viedol k degradácii hut! by na Allegro, barbara; b i k lasicizmus - zá ujem o hudbu minulých ep'och bol pre jedných dôkazo111 autorovho kozmopolitizmu a forl!la llzmu, pre druhých zradou n a avantga rdnom, anti meštiac kom umení, hrou dezorientovaného žongléra; c 1 sakrálna hudba - takmer ťažisko v Majstrovej tvorbe, poukazovala p o d ľa jedných na hlbku s veton á zorového č i dokonca moráln eho pádu pseudoumelcaemigranta, pre druhých bola ; iba ď a lš!m s ymptomom psychopatie. Najvä čš i odporca Stravinského, známy bur žoázny filozof T. W. Adorno, h ladajúci v každom momen te objektivity regres, písal o. i.: " Z r i e knut~ e sa výrazu, ten na jviac viditefný č in i t e r depersonalizácie Stra vinského, má v schizofrénii klinický korelát v podobe h ebefrémie..." ; d ) posledným prekvapením, ktoré St ravinskij "nach ystal" svo jim _kritikom bolo jeho osvoj en ie si pr inc! pov serializmu. Pre jedných už iba prejav s.enility, pre druhých ešte jeden dôkáz špeku'lácie, vedúci autora do slepej u lič k y. Dohroma dy hrozná bilancia! Najväč š! ruský skladater XX. s tor o č ia a toto?! Taká "h anba v rodine"? Skúsn1e teda za bu d n úť na chvílu na,.samozrejmosti". Sú totiž dôvody pre hypotézu, že nezrovnalosti okolo Stravinského ( ako a j okolo osta tných protagonistov s ú časn e j h udby č i umenia vôbec) vyplývajú z toh o; že sa n eberie do úvahy realita... Skíts me sa na ch vílu os l ob o d iť spod tlaku tr adič ných ná.zorov a sugescii, ktoré nás ženú n otoricky do slepých u li č ie k a z ač a ro vaných kruhov, z ktorýc h_ potom utekáme iba cez "nú dzové východy" jazykových konštrukcií a quasi-logickej ek vili bristiky, s barlič k ami ab stra~c il a neoverepých axióm. Skúsme sa ij o s t avi~ n a nohy.. Za č n ime od tézy, že ne jde o Stravinského. Ide o st retnutie osoby s dobou:_ide o nedelitelný celok daný reláciou: "Stravinskij : XX. s to roči e ". Al ebo presnejšie "St;avinskl j: realita XX. sto r očia". Co reprezentovala doba? Co reprezentovala osob.a? jedno je n esporné : obraz sveta, predstavy o Realite v jej celistvosti, nie len v rovine sociálnej - tie s pred BO rokov a tie dnešné - sa n eda jú ani po rov n ať. Došlo k hlbokej, kvalitatívnej, rev o] uč n ej premene sveta a pohladu n a svet. Rev olučné teórie sa stali zá kl a d ňo u revol u čn ýc h pre,mien a revol uč n e j praxe. Zmeny i:iosiali'l i v mnohých oblastiach takú hlbku, že ča s to n ie sme schopní ev i d ov ať ani ich n ajelementárnejšie aspek!j.. Rev ol u č n é t eórie zmenili svet tým, že ho v prvom frade pravdivejšie vy sv e t ľo va li. Iba v u_menl nám chýba do- dnes re vo l u č n á teória na úrovni doby. Dodnes n emáme "Kapitál" pre umenie a kultúru. Vzniká preto dojem že platí zásada "try and error". Absolvovali s me totiž 'pokusy o znás!li'íovanie faktov v intenciách starých teórií, n eskôr pokusy o uplatnenie vyšších s tupiíov abstrakcie u generalizácie. Po neúspechoch a j v tomto smere môžeme pristú pi ť na r iziko a vy slov iť hypotézu opret(t síce iba o i~ tulc i u, ale azda nie a priori nezmyselnú, že tottž nejde o vyšší stupei'í a bstrakcie, ale o zohfa dnenie š ir š lc h k o n t e x t o v reali'ty. Ide o prev erenie toho čo suger_uj ú prírodné vedy - nie preto, že je to az d~ " moderne, ale pretó, že je dnes n esporné, že pr írodné vedy sa sta li sú čas ť o u vied o čl o v e~ u. Ide taktiež o poznatok, siahajúci do filozofie, že č l ov e k v pers pektive s ú č. a s n e i ve d y nie je iba s ubjektom dejfn sp olo č nosti, ale paralelne subjektom dej in pr 1 ro d y. Ze Kosmos - aj ten mikro- aj ten makro- - tvorí objektívny zá ~ l acl rudskej exist encie, a tým aj každej záväznej r eflexie tejto existencie. Nie je tu priesto r pre bližšie rozvádzanie te jto problema tiky vo vzť a h u k umeniu všeobecne a k hudbe špec1álne. Musíme sa uspoko jif dnes iba s proklamáclou: väzby - }<onkrétne, j ednoz nač ne relevan tné a súčas n e a j netriviálne tu s úl Co môžeme po veda ť telegraficky o zmene obrazu člo veka, ktor4 je paralelným úkazom revolu čn ých procesov vo vedeckom poznaní XX. storo č ia? Stalo sa nesporné, že na danej etape Evolúcie termín "homo sa plens" je s kôr vyjadrením "zbožného želania", než vý razom faktického stavu. Ca sto sme s vedkami, ale a j aktérmi dejov,.v ktorých adekvá tnejším sa javí navrhnutx ironicky "opa č ný " n ázov "homo " 'P ~.,s". Ro z polt e n os ť č loveka - bytosti, či as t očne riadenej Inštinktami a reagujúcej emóciami (čo ju zaraďuj e do ž i v oč íšn ej ríše) a súč as ne bytosti vybavenej vedomím v ako}llsi embrionálnom stave - je nielen dôvodom k la men tom, ale n ajm!\ je základom potenciálnej schop nosti I?sychickébo vývinu jedinca.. : Trasu tejto evolúcie vytyču jú procesy individualizácie ktorä vy úsť u j e spravidla do stavu dezintegrácie; ne: možhost obnoveniu rovnováh y vedie jedinca bu ď k dezindividualizácii - alebo. ku kladnému, t vorivému prekdnanlu autor.eg u l a čný C h p roblémov, ku krokom nn ces- Scénický ná vrh k baletu Pl_ltruška od Alexandra Ba no i sa (Paril! 1911 ). te k personalizácíi ( v zmysle Marxovho rozlíšenia medzi "čl ov e k om s kut očn ým " - takým, a k ý je, a,.člov e k om pravdlvým" - t akým, akým by sa mal s ta ť ]. Ide o postupné rozširovan ie kompetencie vedomia, o osvo jovanie si čor a z širšieh h1a d!sk. je to jediná, empíriou t is íc r očí preverená metóda, ako pr ek onať štruktúru Ego: je možné ju.,l'ozpu s tiť " jedin e na ceste k univerzalizmu, na ceste dostupnej iba vedomiu, ktoré chápeme ako u tme ra no s ť pozornosti. Pod la sovietskeho psych ológa Léviho, koncentrované vedomie je a ko refl ektor. je potrebné učiť sa, tento reflektor o v lá d a ť. V. dramatickom zápase s uutoma ti zma mi Ego. najmä s podpsychickými mechanizmami emócjf a s arogan ciou ľ o zu m u - je sú čas n ý č l o v ek ponecha ný sám sebe. Bojuje na vlastnú_ päsť, alebo netušiac, o čo vlastne ide - rezignuje. Rezignuje z autentizmu u zo spontá n n osti. V l ť a z f EgO'. V ta kom prípade namiesto potenciál nej jednoty s Realitou, z abezp e čova n e j intuíciou a zr kadlom-r eflektorom vedomia, vytváru sa v zťa h opozície, a bsolutizuje.sa relácia "subjekt: objekt". Rastie pocit odcudzenia a' nim podmienená neistota a úzkost P r i č i n.y nerovnováhy s ú videné výhradne v exterié ri ( vn(1tro č l ove k a je uzavreté - v obrannej pozícii ). preto a j vý h radne na ad r~s u exteriéru a dresuje egocentrlk svoje požiadavky, splnenie ktorých by malo podla neho obnov i ť homeostázu. Vzniká vyslovene nerealistický posto j, ktorého podstatnou zložkou je pocit enormn ej závislosti n a pros tredi. Ras tie nepokoj, p odr ážd eno s ť, netrpezliv os ť, agresivita. Všetko akoby V Y.(!s ťov a l o do jedného sústavného "chcem!" - adresovaného okoliu. Clovek už. potom a ni netuší, že jeho u rč en ím bol stav zakódovaný v š ~r ~t kt úre vedomia, v y j a d ri t eľn ý la pidárne sl oví č k om " byt i. Byt v harmónii a v jednote. Byt v dynamickej, či n o rodej h armónii a v jednpte tvorivých i_nterakcií. Hamle tovskú otázku formulujú s ú č a s n! myslitelia s Marxom vrätan.e a v zhode s mudrcmi Orientu: "Byf alebo c h cieť (poža dovať)", "B yť - alebo ma ť! ". Orientácia,.b y ť " a orien tácia "mať " ("c h c i e ť " 1 sú z psychologického ( Pokr ač ov a n ie n a 5. s t r. 1

2 itaeeat~ vajú didakticl{é prostriedky, ktoré poskytuje Dom CSSP. V spolupráci so Sekr etariátom hu. dol;mej mládeže Slovenska v priestoroch Domu C SSP zorganizovali večer poézie a hudby v interpretácii E. KtistlnOV!lj a K. Havlík ovej. Pri tejto pr!ležitosti MUDr. Hafn er, predseda KPH slávnostne odovzdal členské preu~azy členom KHM. Vystúpenie vokálno-inštrumentálnej skupiny Musica dulcisona s vokáln o-lnštr\lmentálnyml skladbami renesancie malo velký ohlas medzi 220.poslucháčmi vo velkej sále' Domu CSSP. Pre členov KPH i nečlenov sa realizovala veľmi zaujímavá beseda s doc. I. Par!kom, hudobným skladatelom, predsedom Hudobnej mládeže,slovenska a s M. Ružičkov ou... BWej Marko) SEMINAR V HUKVALDOCH. Každoročne poriadané semináre Kruhu mladých muzij<ológov pri Zviize slovenských skla_date ľov inšp!rova_ll českých kolegov, členov Aktívu mladých pri SCSKU k podobnému podujatiu. Tohto roku sa uskutočnil 2. seminár mladých českých kriti kov a muzikológov v diíoch m?ja v pre krásnom prostred! Hukvald - v rodisku Leoša Karel Berman národným umelcom vera zahran i čných host! p ravírozdielnosti postáv. V Národnom PhDr. LADISLAVOVI MOKRf:MU, CSc. pri prídelne prichádza do Prahy, aby tu divadle sa jeho umenie vykryš!!j.ležitosti ~eho p!lťdesiatin udelila rada NVB okrem iných nespor n ých h odnôt lizovalo do celkom mimoriadneho Plaketu mesta Bratislavy za zásluhy o rozvoj uvideli aj naštudovanie Mozartov- t varu, t a kž e predstavuje v najhudobného a kultúrneho života rriesta. Plaketu h o Dona Giovanniho v pamätnom vlastnejšom a najkrajšom s!ova jubilantovi odovzdal primátor Bratislavy Ladismieste niekdajšej svetovej premlézmysle realistického operného her lav Martinák. ry. Predstavenia v Tylovom divadca, d ramatického umelca v opere, FANFAROVÝ SÚBOR B_RATISLAVSKf:HO KON~ le sa st ali jedným z najv!!čš!ch ktorý je základnou popm!enkou sú ZERVATÓŔTA začal v máj! t. r. svoje tradičné magnetov pre poslucháčov. Všetc! časného operného divadla. Jeho vežové koncerty. Súbor pod veden!m prof. J. v te jto opere však rovnako obdiv ýkony sú vždy velmi seriózne, Beneša interpretuje fanfáry., kasácie a tance vu jú predstavitela Leporella, k tobez ake jko ľvek náhodllej improvistarých majstrov. Vežové koncerty patria ku rý s t outo úlohou si z!skal u zna zácle, nikdy sa n euspok oju je tba kultúrnym kuriozitám Bratislavy. nie i v rade zah ra ničných hosťaso vžitou tradíciou, ale - ako vo PROGRAM VII. oravsk:e:ho HUDOBN:E:HO van!. Je n!m nedávno menov aný svojom neop akovateľnom BeckLETA, ktorý pripravili na dni 12. VI VII. národný umelec Karel B e rm an, messerovi z Majstr ov spevák'ov not. r. ONV odbor kultúry, MsNV Trstená, MsKOS dnes už po roky jeden z hlavných rimberských - ide často p roti nej, Trstená, Oravská galéria Dolný Kubín a Okrespilierov sólistického súboru opebez toho, že by narušil sloh ovost né osvetové stredisko v Dolnom Kub!ne. Na ry Národného d!vac:na v Prahe. cel.ého' d iela. Leporet~lo sa dnes na Oravskej priehrade, Slanickom ostrove umenia Janáčka. Karel Berman, rodák z juhočesscéne pražského ND spája s me uskutočnia sa štyri koncerty, na ktorých vyzameranie seminára sa odlišuje od nášho kého Jin9-l'ichovh o Hradca J nar. 14. nom t ohto speváka, ktorý mu Y<!Ý stúpia Krajský symfonický orchester, huslista predovšetkým širokým záberom muzik ologickej apr!la 1919], sa okrem štúdia specho! všetky vlastnost!, ktoré táto Ernest Patkoló a violončelista Richard Vandra, proj?lematiky. úvodom odznela obsažjilá a pre vu u p rof. Egona Fuchsa na pražúloha očakáva a vyžadu je. )e to B'qnskobys~rické dychov é kvinteto a Tilevovo mladých veľmi poučná prednáška prof. dr. Jaskom konzervatóriu vzdelával aj v výkon, k torý v Bermant?vom umekvarteto z Bulharska. roslava Valka, DrSc. "Metodologické problémy kompozícii u s kl adatera Rudolfa ľeckom živote tvorf jeden z vranalýzy súč.asných skladiebn- v širšom kontexte Karla, neskô r absolvoval odbor récho lov - v<;taka sugestfvnerríu a STRETNUTÍE HUDOBNEJ MLADEŽE sa usku 'ž ie u Ferdinanda Pujmana. Táto osobitému chápaniu, dokona)~mu točn! v dňoch VII. t. r. v Piešťanoch., minulých obdob!. Na tému " Problémy súčasnej hudobnej kritiky" hovor!l ~r. Jaroslav Seok olnosť mu dnes dovoluje byť h las ovému prejav u a organic~~mu Náplň stretnutia tvorí muzicírovanie mladých da, csc. Analýzou vlastného kompozi.~ného proosobnosťou skutočne všestrannou: spojeniu spevá ckeho a hereckého v komorných skupinách, prednášky, besedy a cesu, spojenou s prehrá vkou svojh o Huslo okrem spevu sa Berman venoval majstrovst va.. Je t o Leporello prťsnávštevy festivalových koncertov. štúdium buvého koncertu sa predstavil mladý český sklaa stále akt!v,ne venuje aj oper ne j ne š týlový, spevácky brilan tný, de prebiehať v priesťoroch ĽšU na Štúrovej dater M!lan Slav!cký. Pamiatke Leoša }.anáč k a réžii, je úspešn ým lib retistom [ vý mozartovsky odľahčený a výsostne ulici v Piešťanoch. bola venovaná prednáška "Leoš Janáče k a folkrazný úspech mali )iráskove ope životný, je to prejav, ~torý dozrtr-narodný UMELEC VACLAV TROJAN sa do lór lašského kraja" dr. I va stolaľ!ka, CSc., r y_ Medveď a K ľúč), je a j vyhla- val mnohoročnými sk úsenosťami v žil 75. narodenín. Na Slovensku je známy najspojená s exkurziou do Janáčkovh o múzea a dávaným pedagógom na pražskej mn oh ých inscenáciách. Nemožno m!! ako vynikajúci tvorca filmových hudieb a iných miest, ktoré sa spájajú so skladaterovým Akadémii ~úzických umeni. vša k ob!sť ani úlohy z opier Rl na slovenských konzervatóriách sú vyhladávapobytom v Hukvaldoch. Do národni:>hf) divadla p rišiel rocliarda Wagnera, v!t.torých a ko né viaceré jeho kompozície. Mladí muzlkológovia sa predstavili dvoma ku 195~ kej opernej scéhenrich, Alberich i a k o Beckmes ZASLÚŽILA UMELKYŇA Vf:RA SOUKUPOVA analýzami víťazných skladieb súťaže mladých ny, kde n ~. dl ako sóser ukázal mimoriadne umenie h eoslávna svoje päťdesiatiny. Túto vynikajúcu skladateľov Generace: s, Bodorová - Musica!!sta 1 ako šéfrežisér. Za tak mer recké a spevácke. Barmanov Albe českú speváčku poznáme najm!! z koncertného dedicata [Vlasta CJlmelaľová l 1981, M. Sla tri desať ročia sa v Prahe vyprarl ch i Beckemesser sú v ýsledkom pódia - ako interpretku oratóri! a pies~e. vický - Ziista11 s nám!, lás ko [ Jan Vičar) 198!) coval po bok u niekda jše j slávne j detailnej psychologickej analýzy a Známe sú aj jej gramofónové nahrávky, ako [miesto pôvodne. plánovanej skladby La voce generácie na protagonistu svojho patria medzi vrcholné výkorw česaj spolupráca s viacerými slovenskými diri soave z r od toho istého autora, nakoľko hlasového odboru, k torý v dneškého operného javiska za posledn~ gen tm!. ešte nie je k dispozicii nahrávka). Ostatné pr!ných podmien~ach takmer bez polstoročie, podľa svedectva pa spevky sa dotýkali rôznych p roblémov.súčasnej konkurencie zvládn e široký operm!!tnlkov sú merateľné s nedostlh muz!'k ológie - "K problematike českej zbo-ný repertoár od Vodn!ka z Dvonuteľným umením Viléma Ž!tka. rovej tvorby pre deti v sedemdesiatych rokoch fákovej Rusalk y až po brilantne Berman je umelec _u niverzálneh o nášho storočia" (Alena Burešová),. "K problep oňaté postav y zo súčasných opier typu, ktorému ovládnutie neoby mati ke pr.ezentác!e vážnej h,ud_i?y v rozhlase" (Mácha, Kre jč! a i. ), od mozartovčajne širokého spektra opier rôz [)ana Novotná), "Problémy hudobnej -kritiky " s k-ého Leporel_la až k skvelému nych typov, odlišných čias svojho (Helena Tarkó 1. K závažným príspevkom, v kto Doktorovi z :Bergovho ' Wo yzec ka, vzniku i provenienci! dovoľuj e jerý ch sme chili nielen znalosť správneho pastabuddovľ z Br!tteriovho Alberta h o pr!tomnosť vo väčšine bežne venia problému a dotera jš!c!_l výsk,um9v,!ile Herringa, Menrozzovi z Prokofieh raného repertoáru. i snahu o vyjadrenie osobn~.ho názor u n a zá vov.ých Zásnub v k iáštore a L. Berza tri desaťročia p ráce v Národ klade spracovania vlastnýcq výskumov, patrill manova v šestr annosť je obdivu-, nom divadl e poznalo publikum "Dramaturgia hudby [zvuku l u fil mov s ne hoäná nielen š!rkou rep ertoár9vékarla Bermana v širokej škále ~~O!l1P :?J1J~u. _.h udb?u" ( St~!'I~~~~Y. J2.?~.~-~Io,l 1..,... H ~..z3wer,ania ~ o_~ernýc~..~ie~a.ch" " PP.~t~v..!l poss~y.ič)~.~ 1 ~!&úrok 1 ti "Exakt~~. postupy pn analý:i~~ mt~rpre.taptýc~, ooma<;~ch _~ s~etbvych (ná takmll l' t u Iných náročných úloh - vždy, vý~qnoy:.( ~R~~h,ľ,Odgorný],..,;Psychol.ogtc'ke zálf ' 3Q.OO..v~sfupem ~st ~p~eval_ -~yše l~?. ~ko urpelca ~eobyčajne svedomité... klady' hudobn~ho!vnfman!a (. ~1!ch a l Zen k~ l a úloh IJ, al e.aj,. množstvom režt j- h!>, neobyčajne -r udskél\:0 i neo'by najm!! "Súčasné. hudobné kmh~~nlct,~o, J~ho ných spoluprác [vyše 60 opernýc~ čajne erudovaného. Bermanova Profesorka bratislavského Konzervatória Gréta miesto a význam v hudobnom zt~ote ( Julius a n i ekoľko t elevlznychl. U platmi spevácka technika nepozná p robléhrdá, ktorá v sítčasnosti pôsobi v Tunise, sa aj v oblasti skladaterske j (spomy, spevákov a znamenitá v ok al! Hiilek 1. Po každom refer~~e bola živá diskusia. uviedla na tamo jšom Konzervatóriu skladby Program seminára goplml! návštevy koncertov lu s dvoi'!).a orchestrá lnymi suita zácia frázovanie i dek lamácia sú M. Bázlika, L. Burlasa, M. Schneidra-Trnavské{s hodnotením l v Ostrave preb!ehajúce!jo fe smi a j ni ekoľko scénick ých hudieb mu ~poločne s mnohým! in ými ho, B. Urbanca a O. Flosma!1a. Súčasne odotivalu janá['kuv máj. (Eva Cunderlfková) k činohrám), nahráv,a na gramof ó vlastno sťami zá konom. je dnes cel vzdala predstaviteľom tuniského hudobného ži nové platne,!'jre rozh las i televlkom samozrejmým ( žiaľ, dosť vývota gramofónové platne s' nahrávkami diel Z!U, úč i nkuje v zahraničí, významn im očným a ojedine lými) predsta slovenských skladateľov. né bolo jeho d lhodobé hosťovan i e viteľom všetkého toho, čo od skuv berl!nskej Komickej opere pod točné h o sólistu pražsk e j p rve j PREDSEDA ZVÄZU CESKOSLOVENSKÝCH veden!m Waltera Felsenstein a, opernej scény treba očak áva ť, ak SKLADATEĽOV dr. Zdenko Nováček, CSc., prijal skvele sa uplatnil v desiatkach humá byť naš.e spevácke u men ie me18. V. v Prahe sovietsku a kubánsku delegáciu, dobn ých metropol! európskych l ratefné 6 h odnotami, ktorými d!s ktoré sa zúčastnili na tohtoročnom festivale zámorských. panujú mnohé popredné o perné Pražská Jar. Pri tejto príležitosti si účastníci V Bermanových žilách vždy pu! - scény. Karel Be r m~n tieto hodstretnutia vymenili notové materiály a rokova~! zovala neskrotná dramatická k r v, noty splľ\a bez zvyšku. o možnostiach prehlbenia vzájomných kontakvďaka ktorej s pevák dosahoval vytov. T. G. HE)ZLAR a lka júce vystihnutie individuálnej l KLUB HUDOBNEJ MLADEŽE V HUMENNOM. l uplynulo už niekoľko rokov od letných stretnuti Hudobnej mládeže Slovenska, ktoré sa ko nali v prekrásnom prostred! renesančného kaštieľa v Humennom. Pobyt a koncertné vystú penie mladých umelcov, dobrá činnosť KPH u majstrov, čosi z odbor ne; litev okresnom časopise ist~ho ;upredurčovali, aby aj v Humennom vznikol klub,, r atúry a čosi z vlastnej praxe. Nafhoslovensk~ho mesta bol oznam,.v ktorom by sa grupovala mládež so záujmom viac opravárov je z radov ci gán že MsNV, je.nútený zatvoriť jedio vážnu hudbu. Začiatky boli ťažké, viac-menej sk_ych hudobníkov, ktorí " neraz nenú opravovňu obuvi pre nedostaživelné a iniciatíva vychá-dzala od jednotlivcov odborným zásahom pokazili neje tok pracovníkov. A ty, milý občan, so záujmom v tejto oblasti cieľavedome a na den dobrý nástro;" (tak o nich nachoď s opravou do. iného mesta, patričnej úrovni pracovať. " Bez strechy nad písal v HZ dr. M. Kresák }. Prečo alebo si kúp nové to pánky a starhlavou" to však nešlo. Bolo treba nájsť kulteda nemáme celkove u nás dosť šie zahoď! túrno-výchovné a spoločenské zariadenie, ktoré opravárov? Málo i ch vyučíme a zle Nie ;e podobná situácia aj v obby bolo zriaďovateľom klubu hudobnej mláde platím,e: 1600 korún je d nes malý lasti opráv hudobných nástrojov? že, poskytlo mu všestrannú pomoc a stalo sa plat za kvalifikovanú prácu. ViaTakmer áno. Som huslista a we jeho gestorom. Dom CSSP v Humennom v súcerí z nich si našli iné, le pšíe pla to problém okolo sláčikových nálade s úpravou MK SSR z č. MK tené zamestnanie. strojov mi je dosť známy. Z r o7724/ oficiálne zriadil KHM pri Dome Pri bohatosti hudobného ži vota ka na r ok nám ubúda majstrov CSSP. je to jediné zariadenie tohto typu na u nás treba hľadať a nájsť ri ešehusliarov. Prečo? Títo sú polosú slovensku, ktoré je zriaďovateľom KHM. Od nie na zlepi;enie situácie. V H ukromníci a môžu vyučiť a zamest začiatku sa vytvárali dobré podmienky pre čin delmíc.h r ozhledoch pražský ma;. nať len svoje deti, tio je nedostanosť klubu. Veľkým pozitívom a prlnos!jm, najster Spidlen už dvakrát upozorčujúce. V i;tátnom podniku Luby m11 p.o stránke organizačnej, boli a sú skúnil ministerstvá školstva a k ultúry - je zopár majstrov, ktorí vi;ak neod marca t. r. v tilovenskom národnom d isenosti zaslúžilého pracovníka kultúry, zaklana nevyhnutnosť celoštátneho rie stat!ia zásobovať domáci trh a tým vadle v Bratislave pedagogicky p~sobia,zaslú dateľa Humenskej hudobnej jari a teraz praš.e nia problému, zatiaľ sa pre námenej opravovať sláčik ové nástro žil ý umelec RSFSR Jaroslav D a nilov i'č Se c h covníka Domu CSSP }. Levického. Pochopenie pravu nit! neurobilo. O tio sú pru'tje. Mám e bohaté hudobné škola jeho manželka Valentina Gur jevna Bolotovosa našlo na š lwlách Il. cyklu, v ~luboch menej~'í v iných krajinách! Napr ikl ad stvo, profesionálne i ľudové súvá -S ech o v á. Jar oslav Sech bol prvým, ideáldzináj'odného priateľstva i v radoch prac:ujúcej v Poznani us}f:utočňujú medzinábory, o s6listoch ani nehovorím. Tí nym predstaviteľom tituln e j ú lohy Paganiniho mládeže, a tak člen~tvo v k lu be začalo byť rodné súťaže husliarov, v Zakopavšetci potrebujú "údržbárov" svona Rachmanin ovovu hudbu, úspešne vytvoril výberovou záležitosťou. Bolo pripravené všetnom majú husliarsku školu, kd~ jich nástrojov, lebo do brý nástroj aj ďalšie, vedúce postavy v bal etoch Popoluška, ko, aby klub ztľčal systematicky a cieľavedome mladí adept i získavajú maturitu a ;e polovica úspechu. Pozrime sa Don Quijote, Petru ška, ée1 vený mak, Romeo pracovať. Vytvoril sa deväťčlenný výbor, ktorér;yučia sa remeslu., nai;e ĽSU: žiaci huslisti hrtl na a Júlia, Kon!ček hrbáčik, Kamenný kvietok, mu predsedá J. Nemčíková, učiteľka ĽSU v v opravovniach iných htldob-' fú casta na zlých,_ neupravených Ase!, Bachčisarajskä fontána, Van!na Vanitli Humennom.!<;lub pri svojom zrode si predsaných nástrojov je situácia. tak i sto nástrojoc h a na takých nástroa L Val entina Sechová dvadsať rokov úč inko vzal uspokojovať umelecké zliujmy mladých v zlá. v každom okrese ;e nie koľko joch ť ažko pres vedt!i ť, že hudba je vala vo všetkých baletných inscenáciách mosich voľnom čase, rozvíjať estetické vedomie tisíc klavírov. Tieto však nemá krásna. kovského Veľk-ého divadla, v k lasických i chaako neodde l iteľnú súčasť spoločenského vedokto ladi ť a opravovať. Napriklad Kto u nás na Slovensku opra rakterových iílghách. Bola žiačkou. Jelizavety mia a harmonicky rozvinutej osobnosti mladémestá Komárno, Nové Zámky a Le vuje sláčik ové nástroje? fedtnq Gerdtovej, v divadle pracovala po_ d veden!m ho socialistického človeka formou spoluúčasti vice nemajú kvalifikovaného ladikvalifikovaný majster, už 76-rot!ny Mariny Semjonovovej. Jaroslav Sech je d ocenna prlprave a účasti na samotných podujatiach ča. Bol by teda najvyšší čas ko Karol Nosáľ v Br,atislave. Sám je tom moskovského GlTISu, a ko hosť u j úc i pedahudobného umenia. Výbor klubu pr.a videlne nať. Chorobu síce poznáme, len zavalený prácou, na vät!!lie opragóg v rokoch 1972, 1974, 1975 a 1976 pôsobil dvakrát do mesiaca organizuje pre svojich treba nájsť na ňu a; úči nný liek. vy treba čaka ť niekoľko mesiacov; v Národnom divadle v Helsinkách, v roku 1977 Členov cliscokoncerty s hovoreným ~lovom VOJTECH CIBULA, Tu i tam sa nájde opravár, ktory spolu s manželkou boli pedagógm i v Di,yadle z tvorby svetovej, českej, slovenskej, ruskej uč. ĽSU v. v. Nové Zámk y, získal isté opravárske vedo mosti opery a baletu v Belehrade. (A. P. ) i sovietskej hudby. V plnom rozsahu sa využí- Postaráme sa o nástupcov?

3 Rozhovor so šéfom opery SND zaslúžilým umelcom Pavlom Baginom Repertoár ope y - ohnisko tvori.véh Význam repertoáru operného divadla oceni odbornlk aj la!k. Repertoár je najzávainejli, profilujúci činitel, akési ohnisko, v ktorom sa sústreďuje tvorivé nadanie inscenátorov, kryitallzuje sa ich výpoveď, a' v ktorom sa stretáva tvorivý čin vým záujmom. javiskového umelca s diváko- Preto rozhovor so iéfom operného divadla o otázkach tvorby repertoáru nemoino viesť iba s pohladom, upretým na dlhodobé per- Snfmka: R. Polák spektlvy či krátkodobé plány súboru. Tvorba ekonomicky náročná prevádzka opern9ch divarepertoáru je viac, ne! ktorákolvek iná ume- diel. Bolo by však nesprávne chápať takúto Iecká činnosť jazdou s pohladom, ktorý je repertoárovú politiku ako pol.itlku ústupkov. upretý zväčia do spätného zrkadielka, lebo je Veď divák si tu vynucuje také skvo~ty dejln to prepájanie budúcnosti operného súboru s opery, ktoré v majstrovskej interpretácii neod jeho minulosťou, je to reflexia moiností, schop mletne ani laik, ani odborn!~... Je zauj!mavé, nosti a potrieb. Je to azda najosobitejšia for- že Pľl traktovanf tohto probl~mu nás všetk9ch ma spoločenskej objednávky voči opernému v podv-edoml straš! pom9lená rovnica, že to, umeli!'?vi, lebo študované dielo ho vyzýva k čo sa páči širok9m diváckym vrstvám, nie je sústredenej tvorivej činnosti bez toho, aby mal dobré, krásne, vkusné, 11lebo je prinajmenšom Istotu, ie návštevnik má o tento výsledok jeho podozrivé... Zabúdame na to, že ak sa niekedy tvorivého procesu vôbec záujem. v dejinách (a nielen v dejináifh) stalo, že sú- Z tejto úvahy vyp:iynula úvodná otázka roz- časnlci nepochopili (a odmietli) nle č! tvorlv9 hovoru so šéfom opery SND zaslúiilým umel čln, neznamená to, že všetky velké tvorivé com Pavlom Bagin om, ktorá ho nútila skôr člny sú nepochopitelné, alebo že všetko, čo je k bilancovaniu, ne~ k náčrtu budúcich plánov. nepochopené je velké... No napriek tomu, že - Od roku 1972 sme postupne budovali zá povinnosti národnej,scény nám do istej miery kladn9 repertoár operného súboru SND. Maž zužujú priestor na experiment, pociťujeme sil ~ no konš tatovať, že cel9 s ystém prípravy sa nú potrebu vytvoriť experimentálnu scénu,' na opieral o seriózne anal9zy, dlhoročné skúse ktorej by sme mohh overovať nové javiskové nosti vedúcich pracovníkov umeleckého súbo- postupy, formovať novú poetiku javiskového ru, ako uj o porovnania s porovnatefn9ml te- diania, ktor~ by sa premietala jednak do relesaml v z a hr aničí. Táto "budovatelskli" etapa pertoáru, jednak do vlastn9ch inscenačn9ch pomala navyše za úlohu opäť zí s k ať každodenné- stupov.. ho návštevníka našich precistavenl. iárovei\ sme si vyt9člli úlohu postupne presadiť M.š Stanciardiúcii repertoáru eurlípskych operných scén sme splatili d'aliiu daň : v nle opern9 súbor aj na v9znamn9ch za hrani čn9ch kolkfch - ~!e itezávalných prlpadoch - upuss.cénach. Do akej miery sa nám podarilo tieto zá mer y u s kutočniť - to prichodf hodnotiť his tlla opera.~nd od naitudovania diela v pre.kla de a uviedla ho v pôvodnom jazyku. O "Výhotorlkom... - V s úč asnom obdob! musfme rfe- d6ch a dôvodoch tohto postupu nepocljybuješlť iné problémy, ktoré spôsobujú, že drama- me, len ostáva tu nezodpovedanou jedna dô turg!a jednotliv9ch sezón sa stáva zložitejšou lelit6 otázka:. čo robi národnú opernú scénu a náročnej šou úlohou, než doposiaf: ' Jedn9m z naliehavých aspektov je aj cie!avedom9. rast národnou, ked' také závalné umelecké činy, ako je napríklad naitudovanie Borisa Godunos ~bo r u. Do súbotu opery SND nastúpil rad ta- va, sa rea~izujú. n;'imo významový a zvukový le,l( t ov a n 9c~.~ J1}!~~9~}~ ' J!!~~.iA> t.o,yj ~.t~rým,_ ffii.js119.~... PJ,i.~~to~ vlastné~~ j~~yka?,,, :.. 'l',.. umožniť, aoy nadobuall Javiskové a hlasovo- - N.. rodi:losf opernej scény pramel) predotechnické skúsenosti, potrebné pre interpre všetk9m z toho, ak9 je podiel pôvodnej opertáciu diel rôznych štýlových obdob!. Rekon- nej tvorby na repertoári daného súbóru a \!ký štrukcla DPOH nám spôsobuje značné prevádz- ml v9razov9mi prostriedkami tieto diela stvár kové problémy: dnes pôsobia v budove SND Jl.uje. Naštudovania v origináli sú mqtlvované tri súbory [opera, balet a či n o h ra SND ), ČO pedagogicky - VO vzťahu k interpretovmu hla sa odráža nielen na skladbe dramaturgického su - i štýlovo: melodicko-rytmická, štruktúra plánu, ale s ťažuje aj s kúšobn9 proces a núti jednotllv9ch opern9ch diel sa rodi v úzkej nad nás r o zvinúť zájazdovú činn os t. Pokúsili sme vllznostl nie na!udskú reč ako takú, ale v orsa nájs ť optimálne východiská; spomlnaný pe- ganickej jednote s jazykom toho-ktorého národagoglck9 aspekt sa zatla! odrazil na volbe da. Pri preklade sa toto spojenie nevyhnutne Beethovenovho Fidelia a Mozartovej opery Co- naruší, pretože ani sebalepší p'reklad nanasl fan tutte, a kultúrno-politicky a ekonomicky hrad!,zvukovo-farebné rozdiely medzi jednot efektívnou 'zájazdovou člnnosťó u sme vytvorili 11v9m1 hláskami, ako vypl9vajú zo zvukovej č i nohernému s úboru čas a pl'iestor, aby mohol podstaty daného jazyka. - Ukázalo sa, že naše na našej scéne re a lizovať závažnejšie umelec- publfkum je už t aké vyspelé, že nie je od ké projekty. V celkovej dramaturgickej bilan- kázané na to, aby sa všetky 'diela študovali eli pociťu j eme isté podlžnosti voč,i opere XX. v prekl.adocll. Divákovi navyše 'pomáhame t9m, s t o ročia. V uplynulom obdobi sme popri die- že do bulletinov vkladáme preklady libriet. Iach s účasn9ch slovenskýc9 autorov (Cikker. - Nejde tu o problém a~ekvátnosti prekla Di bák, Frešo, S uc goň a Urbanec v oper e, No- du, ale o transfer daného di!lla z jédnef kul vák, Suchoií, Stra č i na, Vllec a Zeljenka v ba tt~rnej oblasti do druhej. Hlasové technika slalete ] uvádzali diela J a náč k a, BartQ.j<a, Britte- venského speváka je nevyhnutne poznamenané na, Hazona, Gershwina, Menottlho, R. Straussa zvukovým ipecifikom slovenského jazyka. z toa Taktakišviliho. Myslfm, že v budúcich sezó bo vyplýva, ie dielo nezaznieva v origináli, nach bude mu s i eť opern9 s úbor obrátiť svoju lebo mimo originálu je vlastné výslovnost'. Nepo zornos ť - popri s účasne uvádzanej St r:avln ského opere Osud zh9ralca - k dielam S. Probolo by precise. len lepiie uvádzať ópery dôsled ne v prekla.de, a neustále kultivovať naiu kofieva, A. Berga a R. Henzeho. schopnosť re - produkovať, rozumej znovu-vytvo- - Kultúrna verejnosť chápe ctiiladosť oper- riť dielo v naiom kultúrnom prostredi? ného divadla prijlmať ~ostl a vy siel ať svojich - Problé m spevnosti nášho jazyka, špecl s(ilistov na kratšie či dlhille pohostinské vystúpenia v iných diva!llách. Pro!i tomu nikto fick9ch v9razov9ch možnost!, k\9ré ná šmu spe vákovi poskytuje jeho m'aterinská reč, bol vy nič nenamieta. Naopak - mnohl by nesúhla- riešen9 už z-akladatejskými generáciami opery sili, keby sa vedenie opery SND takejto praxi SND. Dôkazom tohto ús pešného transferu, pr!. vyhýbalo. No málokto sa zmieruje s tým, ie rodzenej v9slovnosti, ktorá je v súlade s melu nevyhnutným sprievodným javom tejto praxe som diela, je aj posledné naštudovanie Verdiho je určitá unifikácia repertoáru: aby si divad- opery Don Carlos, pri ktorom kritika jednolá mohli vymieňať sólistov, musia mať prib- značn e konštatovala sc hopno s ť niektor9ch só llžne rovnaký reperto!r, 'alebo musia mať to Jlstqv pri spôsobiť artikuláciu melodickému totoinú as po ň j~ho vefkú a umelecky podstatnú ku Verdiho hudby. l!asť. Nespôsobuje to, ie namiesto hladania a - Pokiaf ide o uvádzanie pôvodných slovenformovania,.vlastnej tváre" sa preberá istf ských operných diel, zaujlma súčasné vedenie všeobecne akceptovaný dramaturgický model, opery SND zdrianlivejill postoj, net pred rok ktorému sa musi prispôsobovat' celý súbor, mi. Ul dávno neplau neplsan6 zásada, le noresp. celá kultúra? vé slovenské oper~é diela zaznejú predoviet. - Je is té, že u opern9ch scén, ktoré s ú po verené r ep r ezent ačn9ml úlohami, a ktoré s ú l(ým na scéne opery SND... Préčo sa zriekla opera SND tohto prednostného práva? z tohto titulu boha tšie dotované, než Iné operné diva dlá, dochádza k určit e j unifikácii re - - Potešitefný rast tvorby pôvodn9ch oper n9ch diel umoži1uje, ak to môžem tak nazvať, pertoáru. No nesmieme za búd a ť na to, že r e- účinnú "defbu práce" medzi tri operné súbory pertoár sa tu nezjednocuje kvôli cestovatefskej na Slovensku. _v e ď v obdobi,.}<ed sme na na vášni niekofk9ch spevá.kov, a le pred ovšet~m šej scéne uviedli deväť opern9ch diel slovankvôli masám divákov, ktor! - či už ako objekt ských sklaqate!ov, uviedla opera štátneho di kultúrnej politiky, alebo ako dai\oví poplat- vadia v Košiciach diela.cikkera, Suchoiía, Fe níci, alebo ako oboje dovedna - sa domáha jú renczyho, Očená ša, Parfka, Holoubka a opera toho, aby aj oni videli niektorú z hviezd oper- DJGT v Banskej Bystrici opery Andrašovana, ného neba, aby po č ul i niektorý z v e ľk9 c h hla- Cikkera, Urbanca, Flguša-Bystrého a Melera. sov s ú ča s n os ti. P okiaľ by sme tomuto viac či Myslim si, že je celkom v súla_!l.e so zásadami mene j ná s to jčivo vyslovova nému želaniu nevy- kultúrnej poll tiky, a k sa prvého (ale aj dalchlídzali V ústrety, intendanti operných diva- šieho) naštudovania diel Ujfmajú aj operné SÚ diel, a napokon a j tvorcovia kultúrnej polití- bory mimo hlavného mesta Slovenska. Táto ' ky by ťa ž k o p res v edč ili radov9ch obča n ov o prax má napokon rovna k9 v9znam pre tvorco,t nevyhnutnosti i n vestov a ť t aké č ia stky z celo a umelecké s úbory, ako aj pre n~v š tevnlkov s p oločens k 9c h prostriedkov, aké si vyžaduje opern9ch predstaven!... JAN SZELEPCSf:NYI Nad 111. sláčikovým kvartetom 1. Jozefa Podprockého O III. s l áč ikovom kvartete Jozefa Podprockého vzniklo čosi ako anekdota - lst9 kritik si po jeho, vy.po~ut! povzdychol: "Zasa jedno dobré s láč ikové kvarteto. No a čo?' Možno, že som tú bezradnú otáz ku za konštatovanie kvality pridal sám. C!tim ju totiž v podtexte. Niečo, čo je len. tak normálne "dobré'', vyvoláva bezradn osť. Hl adk9, technicky zvládnut9 a prirodzen9 tok tejto hudby neposkytuje nabrúsenému peru možnosť brilantného kritického zásahu "do živého". Jej prosté zvukové rúcho, prehľadná artikulácia myšlienok, opretá navyše o autoritu, vzhladom na naše domáce pomery do sť abstraktnú [podtitul znie: Hommage ä Bart6k] nenahráva jú ani nutkaniu k apo 16gii za an gažova no sť či experimentálnu odvahu. Počujem, ako mi mnoh! našepkávajú: komunikatfvnosf. Ved sa to tak dobre počúva. Lenže Podpŕockého skladba je. vo svojej stavbe prfliš rafinovaná, vláčne premenlivá, vybalansovaná väzbami, aby bola bez zvyšku dešlfrovateľná v pohodlnej, " p ap u čo vej" póze. A tak mus!m priznar, že o tejto skladbe sa plše sk uto čne ťažko, najmä mne, sklada teľovi, ktor9 je zvyknutý uvažovať o h'udbe ln9ch len pre vlastnú potrebu, a nie pre poučenie verejnosti. Skdslm vychádzať pclive z tejto neistoty: je dobr9, prirodzen9 dojem z Podprockého kvarteta v9sledkom akac::jemickej, submislvnej t.flchnologic kej perfekcie, ktorá sa už vopred spolieha na ustálené percepčné štruktúry, ktorá paraziti na bart6kovskom podhubl, aj.ebo sl h <1 vybojoval a utor sám so sebou? Rád by som v tejto súvislosti spomenul myšlienku Mira' Bázlika na adresu dnes u nás skutočne nadužfvané ho, takmer bezmyšlienkovite frekventovaného pojm'u komunikatrvnosť. V rámci analýzy a v9klétdu jednej z Beethovenov9ch sonát vyjadril presvedčenie, že skladateľ nemá.a nemôže tvoriť s apriórnym ~á merom b yť pre druh9ch zrozumlteľn9m. ale sám sa musí snažiť čomusi porozumieť. Ak sa mu to dar!, ak sa bllži k pravde, ktorá presahuje jeho momentálny obzor, vzniká ako prlrodzen9 dôsledok zrozumltelnost. Casta, pravda, Iba potenciálna - priznajme si, že väč šin a lud! nemieni za porozumen!m prekračovať hranice svojej súkromnej záhradky, svojej ohraničenej a neraz zmrazenej skúsenosti. Nemá, mysllm, v9znam, apy som sa v texte pre časopis pustp do podrobnej štrukturálnej analfzy. Som však presvedčený, že každéml,!, kto sa na ň u v budúcnosti odhodlá, poskytne nemalý zážitok. jednoduchej a logickej usporiadanosti už v rovine tónovej organizácie..,podprock9 vychádza z t emé\tlcky artikulovanej dvaná s ťtónovej série ( c-es-cis-a-gis-b-e-f-d-g-h fls ). Vnútorne ju člen! na menšie celky (zväčša troj tónové 1 a pomoc-ou ro tá ci!, ostlnát, opakovan9ch, rytmizovaných tónov a pod. ťaži z nej aj funkčne-harmonické dôsledky. Rozdielnu intervalovú. morfológiu prvej a druhej polovice, tr!tó nový intervalov9 vzťah medzi nimi l medzi prv9m a posledným tónom celej série využíva v rámci systému bart6kovskej rozšlrenej tonality na plynulé harmonické!jvolúcle i na prísnu organizáciu "tonálneho plánu" celkovej formy. Chápe teda rad ako k jednému bodu centrali zovan9 systém alebo ako sled člastko:v9ch centrallzáci!. V stavbe vertl~ál a v rytmickom pulze.l mene'j už vo f0rmovom pulze) tiež uplatňuj e bart6kovskú technológiu [ zlat9 rez, Fibonacciho č!seln9 rad, ver tiká lne i horizontálne inverzie, a pod.). Stavba prve j myšlienkovej pl ochy ( Prf)sto) je takmer ortodoxne vybudovaná podla "vzoru". Prekvapujúci jé vš~ k dlalšr v9vof. Rubli JtóVii' 'uv l:lrilén~ " recltatf,v 1 moderato) opúšfá ' prisriu schéqlu a velmi fantazijne narába s buľíkami série. Toto slobodné gesto, ktoré do všetkých zložiek procesu vnáša dramatlčno, je však uzemnené a vybalansované v makrosúvislostlach. V priebehu skladby je vždy akoby signalizátorom ťažiskových procesov, gestom, ktoré rozpúta najppd statnejšie mater-iálové evolúcie. V expozičnej časti skladby uvádza fugátové Largo, v jeho závere psychologicky pripravuje ítstrední~ plochu - All egretto. V zrkadlovo riešenej reprízovej č as ti neznamená len mechanické priznanie Identity, ale tvor i zdvih k záv e rečnému Prestu, ktoré bohato rozmotáva zárodoč né "klbko" sv.ojej expozičnej existencie do pr egnantnej plochy, vypolntovanej za pomoci ďal šieho materiálu z expozície (téma fugáta, atď.]. Aby som sa proti svojmu predsavzatiu nezamotal do detailov, muslm opäť na s k oč!t na všeobecnejšiu "stopu". Prekvapivé Moderato je v sťavbe originálnej sonátovej formy pov9šené na archltektonick9 svorník. S ved č i to o rozvahe, nie o opatrnosti, pretože formová fu!!kc!a toho, čo vstupuje ako ne č ~ kané, sa zrodila z anal9zy prvotnébo spontánneho gesta.., nemohla mu predchádzať.. Zaoberám sa touto prvou súvi slos ťou, centrálnym kontrastom sklad by, lebo je typick9 pre Podprockého myslenie. Pedantno sť a odvaha sa snúbia do plodonosného celku. Jedin9m zdanllv9m v ybočenlm z konzekvencii daných expozíciou prvých dvoch plôch je citácia témy z Bart6kovho VI. kvarteta v úvode reprízy, simultánne l v horizontálnej súvislosti s vlastn9m Podprockého materiálom. Ale 1 tu nachádza autor s tyčné body a bart6kovsk9 c!uit sa rozpusti v jeho hudbe ako cukor v káv~ ' Najväčšiu radosť 'však má Podprock9 predsa len z hfadan!a súvis Iostí, nie z prekvapovania. T9m nechcem poved a ť, že niektoré konšteiácie neprekvapujú; je to ale prekvapenie, pri ktorom nenableha "husia_ koža" na chrbte, ktoré skôr s pôsobuje prfjemné Iskrenie v oblasti intelektu, lebo je väč š inou prosté a hravé, ťažiac e zo spontánne objavenej asociácie či vlastnosti materiálu. Plynulé prechody do malej aleatorlky v rámci jednotllv9ch hlasov. Pri r aďov a nie kontrastných štruktúr pri budovan! jednej melodickej llnie. Spojenie Bart6kove j té my s reprízou vlastnej úvodnej témy-radu a jej rozvinutie na báze. vlastn9ch radov9ch konzekvencii. Riešenie záveru narúšanlm harmónie (prázdne struny, gllssandá) a jej následn9m vypointovanfm vo f,lažoletov9ch akordoch a záverečnej ľlo skull, obsahujúcej všetky tóny radu v superpozlcli jeho trojtonových buniek a yyúsfujúcej do centra "c". A mnoho iného. Co Je sympatické - väč šina tak9chto momentov je sluchovo dostupná, s l e dovate ľn á, apartne pôsobivá. V nich je hlavné čaro Podprockého hudby - inak striedmej, neraz až profesorsky prisnej a pedantnej (riešenie fugát, presná modálna centralizácia v súlade s formou, dokonca v rámci tradičnej kadencie T-S-0, vyu:ľlv a nie s ubs t!tučn 9ch možnosti v rámci osového systému, presné globálne organizovanie tempov9ch hodnôt a vzťahov, atď. ). Pružnosť myslenia v mikrokllme skladby dáva jej v ša~ prlrodzen9,.životn9 ráz, s a mozre j mosť bez suchosti, prekvapivos ť bez šokovania a kŕ č ovito s tl. Ktosi o Podprockom vyslovil prlvlastok - "skromnf '. Rozh odne to neznamená".,provincllilny", hoci t ento skladater ži je a tvori v Košiciach ; takisto to neznamená.. eklektick9", bez nároku na osobito sť, hoci toto j~ho kvarteto, nalm!l v technológii mlkroštruktúr, žile z bart6kovsk9ch Inšpirácii; už vé\ bec to neznamená "zjednodušujúc!", lebo Podprockého priez r ačno sť nie je Infantilná, ale ťaži sice z prostých, ale dôsledn9ch operácii rozumu. A tak mi vychádza, že je skromný tým jedin9m pravd!v9m spôsobom - je pou čen 9, ale ešte stále aj učenliv9; mená vzorov vo svojom krstnom llste nevy už!va na podopieranie vlastnej autority, hoci ju zvyšuje za ich pomoci ; je sá.m sebou, ale považuje to za otvorenú vec... Možno práve preto sa od kvarteta ku kvartetu zlepš uj e. Ak by som si mal zaproro k o v a ť, myslfm sl, že d alšf kvalitatlvny posun u neho nastane, ak dokáže predsa len väčš mi vystavi( svoj us poriadan9 vesmir ítderom zvonka (či zvnútra? ) a v te j mnou spomínanej symbióze pedantnosti a odvahy predsa len pod č iarknuť to druhé. JURAJ HATRlK

4 SLOVENSKA FILHARMÓNIA (6. a 7. V. 1982) Špecifi~om dramaturgie vystúpenia Slovenského komorného orc:hestra bola spolupráca s dvoma sólistami - maďarským flautistom Bélom Drahosom ( lal.lreát 'MTMI '79 l a západonemeckým - klaviristom Rolandom Kellerom ( lau1 eát MTMI '76 l. "Skalní" návštevnfci koncertov mohli vystúpenie host! konfrontovať s ich só listickými výkonmi v rámci Tribúny, recenzent zasa pokúsiť sa postrehnúť, ako sa za tých niekoľko rokov interpreti vyvinuli a akým smerom sa uberajú dnes. Pr!značnou dominantou. Drahosovho umeleckého prejavu je podčiarkovanie prirodzeného, muzikantsky tvorivého temperamentu. Tuto črtu sme vyzdvihli už aj pred rokmi a zhodne konštatujeme, že v jeho hre ophť prevláda. Drahos nie je typom, ktorý úporne pracuje na detailoch, na vyzdvihovan! zvukovo-farebných odtieňov. špekulatrvnosť a s iíou ;;pojená strohosť sú mu vzdialené. Jeho výkon vyžaruje lntenzfvnu hudobnosť, inklinuje k cel ku, k muzikantskému globálu. Radosť z prirodzeného, uvo!ne. ného muzicírovania výdatne zúžitkoval v Bachovej. populárnej 2. suite h mol (BWV Í067). Okrem príjemne zafarbeného tónu upútal tu osobnostne vysoko zaangažovaným výkonom a znamenitou spoluprácou so sprevádzajúcim B. Warchalom. V Balade. pre flautu, sléčikový orchester a klavír (A. Cattarino) od FNlnka Martina mohol takisto ex1jloatovať bohaté zázemie svojej tvorivej fantázie, arzenál dynamickej palety a predovšetkým účinne a pres ved čivo muzicírovať. v porovnaní s Drahosom Roland Keller mal možnosť dokumentovať svoj umelecký rast zúženú, predstavil sa iba ako sólista jediného Koncertu d mol pre klavír a orchester od J. S. Bacha (BWV 1052). Jeho prístup.ku klavírnej verzii známeho koncertu vychádzal z možností kladivkového nástroja. Bol zvukovo sýty, zohfad!'íoval aj terasovitú dynamiku, pokia! to však prirodzený spád hudby vyžadoval, nevyhýbal sa v dynamickej foŕme ani cresc endám a diminuendám. Hral čisto, zóhlad!'íoval preplietanie sa polyfónie, živo, tvorivo, uvoľnene. Vyváženosť muzikantskej dis ciplíny a tvorivého zaujatia sme privítali najmh v meditatívnom Adagiu, ktoré spievalo, vyžarovalo citový popor, ale sputnané. prísnou disciplínou n~prekračovalo hranice štýlovosti. Prfvržencl zvukovo intímnejšieho prepisu čembala na klavír mohli Kellerovi vyčítať príli$ zvukový nános. Jeho dynamická paleta bola široká, ale pružný tón - výsledok ideáľneho uvoľneného hracieho aparátu - i pri zväčšenej sýtosti, disciplinovaná fantázia a. priehľadnosť faktúry plne a Z\JSiúžene zvlťazili. u obecenstva. Prvá polovica koncertu SKO patrila ' barokovým majstrom, okrem spomínaných Bachových diel odznela aj Suita pre sléčikovt orchester od Benedetta Marcella. SKO v nej demonštroval vysoký muzikantsko-technlcký štandard, preclzne modelovanie dynamic kých hladín, istotu súhry H istotu intonácie.. V druhej polovici koncertu po Martinovej skladbe _na záver odznela Serenáda pre sláčikový orchester Es dur, op. 18 od josefa Suka. Pri jej interpretácii sa všetky _vyššie spomínané parametre hry warchalovcov spájali navyše s intenzívnou romantickou emocionalitou. Vo výraze srne však zaznamenali u telesa.aj nové meditatívne polo~y a!stý ústup od podčiarlwvávania patetickosti výrazu. Tieto nov~: u warchalovcov doteraz menej preferované črty treba vyzdvlhnut a po c,p y áliť. Ai, cel.kový,. zv~ k [s,výi(,irnk?u priebojnejšieho finále l,, zač J TH.l., nw( ~pvf\,~tv,i!jlt);l ;í.-.,yl~;čnus,t~ }nt'hn!ttt,!stý druh zasn.e.~,. nia, obohacuje sa o naiadov ~ o'kruliy, 'ktoré doteraz nepatr1h ' -- k najsilnejším devízam hry SKO. (13. a 14. V. 1982) Meno Libora Peška stalo sa prlťažlivým magnetom pre poslucháča, zárukou vysokej kvailty interpretácie, intenzívnym zážitkom aj pre odborn!ka. A práve tieto epitetá inšpiroval! nás pokúsiť sru nájsť ich podstatu. Vidíme ju v p.eš kovom talente, v tom neomylnom inštinkte, ktorý s toj! v pozadí jeho vytríbené~o hu dobného vkusu v intenzívnom 1 muzikantskom cltení, ktore však nie je prostri~clkom na ventiiovanie bohatéj:!.o emoc!onálne!:j.o zázemih, či hudobného tempe1 amentu, ale výsledkom dokladného zváženia každého tvorivého postupu, predovšetkým v dommujúcej schopnosti zapojiť jednotlivé detaily, interpretačné parametre do skvelej, neopa}';ovateľnej umeleckej syntézy. Pešek. ~okáže vychutnávať krásu detailu, vie ako a p j' ečo ho m~ vyzdv!~nú'ť, no predovšetkým dokáže miniatúru vyu,žiť a zapojiť do muzikantského globálu. '. _. Krásu motfvov, tajomnú atmosféru napnutého očakávama 1 vý btlch dramaticky vyhrotenej vášnivosti v úvodnej preqohre k opere Sicílske ne'špory od Giuseppe Verdiho podčiarkol Pešek bez zvyšku. Dei' rozsahom neveľkej plochy dokázal. vtesnať množstyo - výrazu, zdržanlivého napätia, ale i uvoľllovama zvukového privalu.. Koncepciu záver ečnej Beethovenovej VII. symfónie A ~nr, op.. 92 budoval dirigent síce prostredníctvom totožných tehličiek, ale na širšie koncipovanej hudobnej ploche, vo veľkolepých, priam monumentálne klenutých stavebných oplúkoch. Pravda, iný autor, n e vyhnutnosť rozsiahlejšie rozv!jať hudobný tok 'vyžadovali verkorysejšie metódy prístupu, odlišnú koncepciu. Peškov Beethov.e?.!)ol sústavne napnutý, v mno):jých úsekoc!) tempovo zdržanl!ve]ši, ale v príphde tretej časti ( Pre~to l tým, že bol zvukovo odľahčenejš!, mohol byť i tempovo rýchlejš!, ráznejš(, elegantnejš!, a prá: ve preto strhujúci. V ll časti ( Al)egretto l v snah..e dos~ahnuf kontrasty využíval zas dirigent. bohaté spektrum dynam1cký,s~ odtienkov. V prfpade Beethovenovej Siedmej sme sa presvedčili, že Pešek i vo véľmi populárnom a frekventovanom diele dokáže ob j aviť nové polohy, byť originálnym, no súčasn_e štýlovým a presve d čivým. A i ked orchester Slovenskej filharmónie pod Peškovou taktovkou nehral technicky priam ideá lne, nhj_iednoliatejšie, dominovala intenzita umeleckej výpovede ~ a táto drobnejšie nepresnosti v súhre odsúvala na peri fér i u poslucháčo v e j pozornosti... Pešek vstúpil do histórie slovenskej hudby aj ako inšpirátor nových diel na im ti v radoch svojich skladateľských vrstovn!kov. Na podnet prvého slovenského orchestrálneho telesa, jeho dlri ~<enth L. Peška l sólistu-klaviristu Petra Toperczera vznikol roku klavírny koncert Ilju Zeljenku. Prvé predvedenie tohto diela odznelo v!nterpretácll vyššie spom!naných inšpirátorov. Pre Zeljenkov skladatel'ský ru-kopis je príznačný cit pre proporcie. Na asi ZO-minútovej ploche rozvinul skladateľ sled po sebe logicky nadväzu júcich, medzi sebou kontrastujúcich a Of! vzájom sa dop!ňajúcich náíadových (!sekov: z:el ienka výdhtne expo'nuje nástro jovú virtuozitu, nie však samoúčelne, zameranú na efekt, ale vždv - možno povedať bez výnimky - v službe zamýšlaného výrazu. Prevláclaj(ICil11 nlíladovotvorným orincíoom ie drsná zemitosť,a s ' ňou spojená istá úspornosť. ktorú vvvažovala kantiléna i meditat!vne nolohy. Dielo u pú th posluchiíčovu pozornosť prirodzenou výpoveďou. variabilitou nálad. neprinaclá mu ako náhodný kaleido~kop, zostavený zo zau jímavých izolovaných plôšok, ale ako cie ľav edomý, súvislý orúd intenzfvnei umel eckej výpovede. Kvality skladby, svedomitá príprava interoretov ~a spolupodi e ľ al i na zaslóženrim diváckom úspechu. Zellenkov II. koncer t nre klavír a orchester je významnvm vkladom do fondu slovenskej koncertantnej literat(try. VLADIMIR ClžiK ~ rollu (Zoltán Nagy) a Esmeralda (En Senkyfíko,é). Snímka: J. Vavro stredoveku v širšej súvislosti. Petit ur č u je tragédiu lásky a túžby postavami Frollo - Esmeralda - Quas!modo. Neobyčajne dramaticky a dramaturgicky zauj!mavý podklad vytváral hutný fundus pre celli šfrku možného a kceptovania diela, jeho umeleckého spracovanih. Co teda priniesla bratislavská inscenácia? Dr a maturgicko-režijnej stránke ba letu chýba jednoznač ná dr amatická sila. a významov o sť. Prečo? Ak citujem z doslovu k u nás vydanému románu, že kresba Esmeraldy psychologicky zaostáva za podobou výtvarnou - v Hugovom románe faktor vedomý, tak aplikujúc to - v podobnom význame zaostáva táto postava režijne i fu nkčne za programovanou Esmeraldou. Figúra Phoeba, banálna v r o máne, je tu ešte banálnejšia, naivne ornamentovaná t aver nou, jej atmosfér ou a ch arak terom. Týmto sa baletná inscenácia zužuje na kresbu Frolla a Quaslmoda a vlastne sa rozpadáva na dva minlprfbehy. Každej z postáv patr! jedno dejstvo. Frollovi prvé a Quaslmo dovi druhé - dramaturgicky zaujímavejšie a dramaticky Zvonár z Notre Dame v SND Maurice Jarre: Zvonér z Notre Dame. Choreografiá, ré.l!ia, a úprava libreta: Karol Tóth. Scéna: Pavol M. Gábor. Kostýmy: Ľudmila Purkyňová. Dirl gent: Adolf Vykydal. Spoluúčinkuje zbor opery SND a externý zbor pod vedenim Ladislava Holáska, Celoštátna premiéra 1&. a 17. aprila Román Victora Huga Ch rám Matky Božej v Paríži poslúžil ako námet pre pohybové spracovanie, ktoré v rôznych ver ziác_h ex l stu je na scéne podnes. Malá, prechádzka hist óriou: choreografia A. Monti. cioniho, m!láqska Scala; pod názvom Esmeralda na h udbu C. Pugnlho v ch oreogra fi i J. Per rota, Londýn (táto ve r zla sa stala jedn ou z na jobtúbenejšfch a prešla viacet ým i., f édakc'!ll'ml ; k otič i :l \r ' sa 'háppy-,' <ih1!óm); 1886' - v ch'o r eog ŕa fii M. p:etipu nová redakcia Pen ota s použitím hudobných doda tkov R. Dr iga, Petrolu a CI (k tejto sa viaže dne:; ob ľ ú b en é pas de deux); po cl ná zvom Gudu lina dcéru s pracoval románovú predlohu ch m eogi af A. Go1 skij na h udbu A. Simona; v -choreografii V. Burmejstra s použití m ll u dobnej partitúry Pugni - Glier - Vasilenko verzia Es meralcly s t ragickým záverom, uvedená v Moskve ; nová verzia, ktorá je autorským di elom choreogra[a, režiséra a t a n ečn ílw, pop rednej osobnosti francúzs Karolom Tóthom O hľadaní novej cesty. Zišli sm11 sa nahrať malý rozhovor pre Rozhlasové noviny. Bolo to deň 1 pred premiérou ba letu M11uric la Jarra ":tlvonár ili Notre Dame". Umelecký šéf baletu SND, choreograf, režisér a upravovatef libreta Karol Tťith je vynikajúcim partnerom na rozhovor, a tak sa magnetofónová páska zaplnila do pos lednej minút*. Zachytila nielen jeho predpremiérové vyznanie, ale aj jeho názory na klasický balet, na možnosti nových pohybových výrazov _.. Historický román Viktora Huga nachádzal a nachádza nové rozmery na filmovom plátne, na scénach, televiznych obrazovkách. Všetci,. ktorí po ňom siahli, snaiili sa pretlmo čiť to to dielo do svojej, sebe vlast nej podoby. Tak isto aj fran cúzsky skladater Maurice Jarre skomponoval na námet tóhto skutočne grandiózneho diela balet, ktorý je velmi osobitý, zaujímavý a umožňuje tvorcom, aby mohli dostatočne rozvíjať svoju fantáziu. Núka sa celkom prozaická otázka - aké balety inscenujete radšej, súčasné alebo klasické? - D a ť od p oveď n a takúto otázku je v eľm i ťaž k é. Napriek tomu sa pokúsim n a l'lll odpos keh o baletu R. Petita a hu dobného skludat er.a M. Jarra, autora scénickej a filmovej hudby, Opera Parfž, pod názvom Not r e Dame de. Paris. Choreograf kladie hla vný dô raz na postavu Q ua s i it'~ d a na poza dí tragických súvislostí historického obrazu. Vý poče t sa, pravda, týmito redakciami nek onč í. Existuje ich viac č i menej podobných pôvodnej verzii - Esm eralda v rôznych drama turgicko-režl jných var iantoch. Ex kluzivita Hugovho románu lákala i lálw choreografov k individuálnemu spra covani.u pri použiti niektorej z hudobných pa rtitúr. Bratislavská inscenácia sl berie za východisko hudobnú partitúr u M. Ja rra, č i ž e - s pr!slušnou úpravou libreta - nadvhzu je na poslednú verziu ro.n'lánu v baletnom svéte. A k po--: rovnávame 'Perrót\:\vu ~ Petitó., vu verzi u, z i s ťu j em e rozdiel v celkovom vyznievaní diela, v tva rov.aní figúr fi v ich dramatickom él dramaturgickom fqr movan C Perrotov pr íbeh sa s lw n č í Š ť ast ne, Petitov tragic ky (podobne a j Burmejst rqv ). Perrot formuje príbeh romanticky n a bäze vz ťah ov Esmeralda - Gringoire - Quasimodo so s mrťou a potrestan!m Frolla, Petit vynechäva subtílnu postavu poéta Gringoira a súst re ďuje sa na postavu zv o nár a Quaslmoda, pr i č om rešpektuje myšlienkový efekt a tragické súvislosti románu o v e c!äť. Vysoko si váži m klas te ký odkaz. Sám som odchovancom tohto divadla a ko t u n e č ník, neskôr som absolvoval moskovsk ý GJT!S, kde ma vie d li v prvom r ude ku klhsic kým inscenáciám. Po návrate zo štú clia som sa č a s t o zaoberal kl a sickým baletom. Neskôr som vša k zača l p,a c i ť-o vať potrebu vlastného p t istupu, vlastného vyjadrovania sa, a to nie iba po stránke obs?hovej. ale aj č o do formy. Rozhodol som sa teda í s ť vlastnou cestou v hľ a dan í poh ybových, výr azových škiil. A tak sa už v 60. rokoch zrod i li inscenácie, v ktorých som z ača l hľ a dať vlastný prístup a svojský výk lad. Túto cestu som už neopustil. Drží ma podnes a myslím si, že je správ' na. Keď sa mi dostala do rúk partitúra Ma ur icea Ja rra, fna l som pocit, že je to to, po čom t úžim. P reč o? Pretože ide o symfonic kú tvorbu, nie o ilustráciu, ale o prekom ponovaný de j. ktorý v ra ps odickej forme, v nástrojovom kontraste, v kontraste emócii dáva možnosť h ľa d a ni a. Dáva možno s ť ob!s ť stereotyp, jednoducho, čl o v ek sa musí nam á h ať a.doslovne s potom v tvá ri náj s ť to, čo je adekvátne tejto hudbe. Mysl!m si, že samotná hudba je s tvárnená vynikajúcim spôsobom, je emotívna, s k l adateľ sa vie vermi silne umelecky rea li zovať a j na malých plochách. Pre choreografa musi byť zaujímavejšie inscenovať balet súčasný, než klasický. Nie le by pri klasických baletoch tvorca zapadol do akéhosi,.klišé", to pregnantnejšie. Choreografická partitúra, i keď remeselne ná ročná, nie je vždy jednot ná!i architektúra zborových scén je priveľm i zj ednodušená. Práve v predchádzajúcich riadkoch spomínaná priorita titulných pos táv bola najzauj!mavejšia po stránke i nt erpretačne j, l ked Frollov part je štýlovo n ehomogénny a niekedy aj vzťa h o vo zjednodušený. Peter Dúbrav!k v postave Quas!moda da l svoje schopnosti a architekta nické charakteristiky plne do služieb postavy - vpútorne 1 navonok; scéna meozi zvohami, d ueto s Esmeraldou, c.elková pohybová mn o h.otvárnos ť. Alter. nujúcl Libor Vaculík je téchnický a bravúrny, na priek jeho hereckému talentu unikla mu t entoraz významová rovina postavy. Frollo Zoltána Nagya je istý, hladajúci s vo ju pravdu., Esmeralda aabrlely ' Zahra dnfkovej preferuje remeselnú stránku int erpretácie. Kreá cia Evy šenký ľi k ovej je k r-eh kejšia, ženskejšia, ale už s obligátnymi technickými vrtochmi. Phoeba stvárnili Ju ri ) P. Plavník a Marián Barna. Možno sa zdá, že ide o nie najideálne jš lu inscenáciu. Konkrétne to platí na komunikáciu s autorom, na diskusiu ku kon cepcii a jej nap1ií.anl Ako ce lok sa.však premiérová inscenácia jáví s vojou monumentálnou podobou vďačnou pre divácku obec l divadlo ako také. E. T. BARTKO sa neodvaiujem tvrdiť. Ka!dý choreograf je viazanj' tradí ciou, akosi nerád porušuje rokmi dané pohybové postupy. Pri baletoch súčasných môže ísť vlastnou, nikým neovplyvnenou cestou. ' - Trošku by som si s vami zapqlemizoval. Som p resvedče ný, Že našou povinn os ť ou je c h rániť sl klasický odkaz, pretože ide o geniálné vytvorenie pohybového súzvuku s hudbou. Tieto balety zostáva jú tak, a'ko zos tá~ a j ú n a jväčšie výtvory iných druhov umenia. To je totiž náš,.fundament", my ho n e ch ceme opu s tiť, musíme sa drža ť ' techniky klasického tanca. No na druhej strane, naša gen erácia sa usiluje - a myslím si, že plným právom - o h ľa danie novéh o, pretože chceme, a by sa z našej doby zachovalo čo s i ve ľ kéh o, a by aj o pá s mohli budúce generácie h ov or iť t o, čo my dnes hovorime o mhjstroch, od ktorých sme sa uč il i. Myslím si, že k aždý tvorca, ktorý dostal možnos ť inscenova ť novú vec, si musí na plno uv ed om ov ať, že jeho tvorba je podrobená kritike, Ako sa to podarilo mne, to preverí čas. Jar reho balet poskytu je nesmierne množstvo, nápadov, dá va velký, bohatý priestor pre h ľ adanie novej dramaturgie, pre h ľada ni e novej pohybove j vý razovej plastiky a samotný obsah je s ku točne ta ký ati aktívny, že každý z tvorivých umelcov v mojej oblasti ocpotne siahne k e d y k oľvek po tomto titule s cierom rea lizova ť ho...j OĽGA ODZliANOVA /

5 / K 100. výročiu Stravinskij (Pokračovanie z l. str. J hladiska určujúce vo všetkých. aspektoch jestvovania. Tvoria zrejme základ dvoch typov potrieb a motiváci!, dvoch typov percepčných kategóri!, dvoch typov hodnotových škál, dv?ch typov mentálnych procesov. Musfme predpokladať na jednej strane dominantnú orientáciu na poznanie Kozmu, ktorého som súčasťou, a na druhej strane dominantnú orientáciu zameranú na adaptáciu a exploatáciu konečného prostredia. Musime predpokladať smerovanie k pravde, alebo k utilitarizmu, k tvorbe, alebo ku konzumu. K prieskumu, alebo k istote. Čo je nezanedbateľné: ide jasne o kot elát.kozmickej polarity, ktorú vyjadrila antika v pojmoch Kozmos a Chaos, devätnáste storočie v termodyrtamickej opozfcii "negentropia: entropia", il. naša doba, opäť v súlade s hlbokou tradlclou a súčasne na vedeckej báze, v polarltách "evolúaia : lnvolúcia" "informácia: redundancia", "život : smrt". Táto dialekt! ka sa javí fundamentálna, tak v ontológii ako v kozmológii, tak vo fyzike ako v biológii a psychológii - a je mimo akúkofvek pochybnost, že tvor! objektlvne daný základ nového pohľadu aj na kultúru a umenie. Za predpokladu, že vedomie je najvy š~ou formou By tia - jeho dominantná poz!cia v živote ednotilvca, ale llj spoločno sti by mala byť normou. Zi ot a Kozmos, tvórbq a poznanie by mali byť orientačnými bodmi špe cificky ľudskej existencie. A tak tomu bolo - a azda aj dodnes je - v prfpade autentickej tvorby, ktorá sa v umení manifestuje ako tzv. "velké umenie", to znamená, umenie orientované na pravdu. No napriek tomu kultúra XX. storočia vcelku str(lcu svoj pôvodný charakter, A to napriek mimoriadne intenz!vne.j pôsobnost! veľkých osobností, medzi ktoré Stravinskij patril. Kultúra - senzu stricto ako systém aktlvrt zameraných na kultiváciu človeka, presnejšie na kultiváciu "pr!rody v človeku" - to ~namená na transformáciu štruktú.ry Ego na psychickú štruktúru s dominantou vedomia - je v podmienkach kapitalistickej s poločnosti redukovaná, na pseudokultúru, sto_!9ž I1ovanú so súbormi diel--predmetov a príslušných inštitúch. A na pasfvnu konzuli1áciu. Kultúra-Živý proces bola v XX. storoč! spreclmetnená. Taký stav kultúry bio-, kuje informáciu o aktuálnom stave poznania, o aktuálnom obraze sveta.' Co je ešte horšie,. znemožiíuje genézu etosu ( Rubinštejn ). Rastie vnútorný nepokoj človeka a úmerne tomu stupiíujú sa ad absurduh1 požiadavky, nazývané ve-rkoryso "potrebami". V tejto perspektivez hradiska egocentrickej osobnosti - nedošlo v. našom storoč! k žiadnej podstatnej zmene, k žiadnej revolúcli, okrem tých, čo bezprostredne transformovali spôsob životu spoločnost i a tým aj jedincov. Lebo z pozfcie. Npveka, ktorého psychická evolúcia je zablokovaná je ~zaseknutý" aj obraz Reality. V tej.to perspektíve 'statický,.substaríciaľls'tlcký,' ll'neái ne-deterl11inistlcký, mechanistický, nerelativistický obraz reality z ",'anna dazurnal" ostáva v zásade v platnosti. Výv in sa eviduje iba v oblasti techniky, produkcie tovarov a konzumu. Oblohu vesm!ru,.ktorý otvára svoje netušené horizonty a priepasti, zakryl smog. Aj naše vedomie - živé zrkadlo - živý radar - živé svetlo, zameriavané spontánne cez tisicročia ku hviezdam zakryl "vnútorný smog" egocentrizmu a alienácie. Nevšimli sme si ani, ako nás obklopil nový horizont našej existencie: úzky, finitný, s tatic,~ý. Horizont "modernej doby" a "moderného človeka. V jeho komfortnom -átriu rastú bledé kvety modernej mytológie. Vznikla priepasť medzi veľkým umenrm našej epochy, vyjadrujúcim ako vždy túžbu po poznan! a "po hviezdach", umením orientovartým na podstatu Bytia a nu pravdu - a "moderným človekom". Nenegujrile: exis tuje aj "moderné umenie". Je to to umenie, ktoré produkuje "moderný človek", človek nejako donútený triednou spoločnosťou "strčiť hiavu do piesku", je hnai~ý v dôsledku rozporu so svoj1m ontologickým určením hľadať a konštruovať prostriedky na utršenie svojho nepokoja a dezorientácie. Pt oduk!j.je a akceptuje quasiumenie, evokujúce ilúzie. Ilúziu stability, bezkonfliktnosti, homogénnosti. Um enie, ktorého kód má v paml!t{, ktoré umožt1uje stotožnenie so vzormi iíloženými v pamät! (č o su kvalifikuje bežne ako "zrozumiteľnosť" l a ktoré necháva na pokoji umŕtvenú intuíciu aj vedomie, narkotizované všemohúcimi väzbami s pamäťou. Pamäť sa stáva dominlmtou neautentickej existencie. "Moderný človek". produkuje umenie, ktoré je "pekné". Verí, že je v súlade s kánonmi estetiky - nemenným!, nadhistorickými. Zabudol iba na to, že "pekné" neznamená "kräsne", a že Krása aj v minulosti bola pokladaná za p,artnerku Pravdy. A Pravda za korelát Bytia. Nenegujme:. existuje aj "moderné umenie", ktoré na rozdiel od umeniu (miku a ilúzil je sice odrazom doby, ale zdôrazií.uje jedincovo vnútro. Jedinec, ktorý v konfrontácii so svetom nenachádza yých.oclisko v tvorivom prekonaní individualistických bariér a súčasne nie je schopný podt obiť sa procesom dezindlvicj.ualizácie, nachádza ventu. v absolutizácii expresie. Dôraz na expresii je - ak je autentický - vždy v prvom rade znakom SOS. "Ho diť kamet'jom" mali by mať právo iba "spravodliví": nie experti na sentimentalitu.a banalitu a u7. rozhodne nie tí, čo s(j o ~l pr!rody jednoducho hluchí na hudbu. Jedným z nepočetnej množiny spravodlivých bol nesporne Igor Stravinskij. Môžeme sa teraz vrátiť k Nemu, keď sme už "pristali na Zemi" a poobzerali sa po okol! a po sebe. (nebolo to idei\ lne "mäkké pristátie" 1}. Môžeme sa vrát iť k Nemu cez prizmu v úvode s pome-.nutých "faktorov tabu".. a) Nebudeme tu rekapitulovať to všetko_, čo dokazuje thlbku Stravinského vzťahu k ruskej vlasti a k íej kultúrnej tradfcii. Pokiaľ ide o folklór, aj ten nebol pr.e neho iba akousi archaickou exotikou, či objektivlstieky videnou abstraktnou štr1,1ktúrou. A nebol to ani sentimentálny vzťah piety a pokľaknutia pred modlou. Ľudovfi rozprávka a ľudová pieseň vo svojej autentičnosti spojenej zázračne s anonymitou znamenala pre "cára Igora" predovš~tkým pred-individuaiistickť't múd rasť, empirick Y získanú skúsenosť - obsah termfnu narodenia Igora Stravin~kého "arche"; t eprezentovala záväzný vzor, záväznú úroveň poznania, záväznú pr(ilto, lebo Intuitivne zameranú uni verzahsticky: založenú na zárkladnej schopnosti č l oveka "byt", dat v dennej praxi na plnenej lopotou priestor pre polohu kontemplácie, jediného garanta psychickej rovnováhy v živote. Fascinácia životom musela sa u Stravinského premietnuť do fascinácie ľudo vým. um.ením. A ono mu poskytlo "na revanš" pocit suvet enlty. Stravinského preto nikdy nenapadlo profanovat ľudovú pie set!: neprišlo mu na um ju "upravovať". Nesnažll sa ju vtesnať do mriežky klasickej harmónie a metrorytmiky - štruktúr poplatných racionalistickej filozofi! Zá J?Ildu (eo ipso založenej rla ľ udskej pýche ). Ľudová piesetl_ bola pre Stt avlnského stelesnením' života, energie. Ľudová piesei\ - to bol ekrazit! V rukách majstra z kla slclstného ~~trohradu bola t o rozbuš_!<a, ktorá pomohla "rozšr.otovat zdanl!vo absolútne skrutky základných štruktúr západnej hudby. b l Kým jedinec, ktorý neprekročil začarované kruhy Egr;> "má k dispozicii" pro du k~i u ilúzií alebo expresionistické výkriky, je_dinec smerujúci k personalizácll, riadený štruktúrou vedomia, môže voliť medzi orientáciou na Pravdu a orientáciou na Hru. V jednom aj v druhom prípade manifestuje sa prostredníctvom tvorby princíp slobody (pod ktorým si mnoh! predstavujú svojvôľu). Rozdiely medzi umením-pravdou éj ujllením-hrou sú takpbvediac v stupni realizmu. "Maximálny 1 realizmus", vy plývajúci z kontaktu s neredukovanou superkomplexnosťou Reality - Nekonečna (ktoré sa nám dnes rteja_yf ako čosi, čo je "tam" či "vonku", ale je univerzálne, fl preto zjednocujúce) vyú sťu je v autentizme "ontologického obsahu" diela - korelátu objektívnej pravdy. V prípade, že umelec sústreďuje svoj " reflektor" na už existujúce dielo tohto druhu (množinu diel), dochádza k akejsi "transformácii reality druhého radu", vzniká "hudba o hudbe", presnejšie: "pravdivá hudbu o pravdivej hudbe"; Rozdiely s(t nielen v teoretických predpokladoch, ale aj vo výsledkoch. V prípade iluzrvnej hudby autor racionalľzuje ( v psychiatrickom zmysle slova) svoju v pqdstate it acionálnu činnosť,- vyplývajúcu 1 z neschopnosti odpútať sa od hudby minulosti (symbolizujúcej pôvodné "prirodzené väzby" z detstva a z nich prameniaci. pocit istoty l a postaviť sa na vlastné nohy. Hovor! sa tu potom o kontinuite vývoja, alebo o záväznosti tradície, alebo o z rozum i t eľnosti ( čím sa mlčky predpokladá, že hudba je tu na to, aby sme ju "rozumeli", á nie na to, aby sme ju celou bytosťou pre žívali). Stravinskij ako "slobodný duch", ako nositer autonómneho vedomia zintegrované.ho so živou intufciou zobral tradíciu vážne. To znamená, nie neuroticky: zobral ju pod lupu. A vyťa'žil z tohto podujatia vera strán partitúr, ktoré nielen svedčia ci jeho majstrovstve a vlrtuo - zl te ; v Jeho alchymlckej pracovni vzniklo vera čarovnej krásy porovnateľnej s krásou pr!rody. Je to akási "pravda prfrody.osebe", v podstate lyrická alebo epická. Nemožno súhlasiť s názorom, že ide o umenie "bezobsaž né". Je iba non-dramatické. Lebo dráma - tá, ktorú sme schopní poch!jpiť a poc.íth - za~lna sa až za bránami clo ľudského sveta. c) Na tieto brán.y Stravinskij opäť ' íi opäť búphat Ne boli to, pravda, brány s nápisom "Lasciate ognia' ' St:le'"'" ranza". Stravinskij videl svoje poslanie práve v tom, čoho nie je schopný egocentrlk. V ukazovaní 'reáh1ej perspekt!vy človeka. V priestore aj v čase. A snáď a j mimo čas a mimo priestor, ak by sme obmedzovali zmyse! týchto pojmov našou dnešnou kapacitou poznania a predstavivosti; v, novo uvidenej pravde jednoty mikrokozmu a makrokozmu. A vedel, že môže byť prorokom iba tak, ak bude rešpektovať objektívne fungujúcu symboliku (ktorá nie je vecou "konvencie'', ale fundamentom, na ktorom sa utvárajú všetky historické a etnické varianty kultúrnych konvencii), symboliku opr.etť'1 v najhlbšej podstate na relácii "život: smrt". Preto Zalmová symfónia, Omša, p1 eto Th_reni a mnoho cl'alš!ch. Ale preto aj sacre, aj Oedipus Rex! V analogických intenciách! Lebo Stravinskij vedel, že tak náboženská symbolika a tematika, ako mytologická a napokon aj ako archaický rituál - nie sú vo svojej podstate nič Iné, než historické formy predstáv, zrodených v imaginácii človeka - bytosti riadiacej sa v optimálnych prípadodi štruktúrou "Ja-vedomle vigilita-intufcta". Struktúrou, ktorej špecifickou, jed i nečnou funkciou ie reflexia toho, čo je, a regulácia vlastného chovania - adekvátna poznanej podstate Bytia. Kažpý autentický kontakt s nekonečným Vesmfrom a s Princípom života evokov-al od nepamäti a dodnes evokuje v človeku - pok iar neza~rpatelo. jeho vedomie a Intuícia - jedno a to isté: údiv a (tžas. A n edefinovateiný pocit Mystéria. Stravinskij bol veľký - lebo bol veľký realista. dl Last but not least - tá "hanba" so Schl>nbel' gom. Otázka; že prečo Stravinskij n a staré kolená obrátil pozornosť na dodeka ~óniu a serlalizmus by sa dala akcentovať opačne, než je to zvykom: prečo až tak neskoro! Prečo nie už v mladosti? A nebol by to iba žart. Totiž pod povrchom všetkých notoricky zdôrazňovaných rozdielov medzi Stravinským a Schl>nbergom, tito. "súpe~!" mali čosi spoločné. [Veď čo by Ich bolo vzájomne dráždilo či pútalo? l Zdá sa, že to spo l očné bolo podstatné. Aclorno, klasifikujúc! všetko v kategóriách objekt! vily a subjektivity a v spojitosti s kategóriou štýlu, v ktorom videl, zdá sa, skôr synonymum nemeckej tradiele, notu bene nielen hudobnej, ale s HegiO!Jl v čele - nemohol Stravinského poch opiť. Nemohol p'ochoplt, že by individualizmus nebol absolútne záväzný' pre umelca žijúceho v dobe dezlndlvid ualizačných procesov, a vý chodisko z jeho ohraničen! že by mohlo byť člmsi viac, než pózou a trikom. Alebo jednoducho zastieraným odcu d7nním. l, ti ie! medzi Schänbergom a St ravinským bol zrejme v t:" n, že to, čo nebolo možné Schanbergovi z pozlciť krajného subjektivizmu - bolo samozrejmosťou z personalistickej pozície S.travinského. Tá ' t otiž nielen umožiiuje, ate priam "programuje", ukladá zvn(jtornenie reál krok k uni ne jestvujúcicb hfadlsk, aif umožiíujú ďálš! verzalizmu, ďalšie rozšírenie komp~t encie vedomia intuície. Tak, ako Stravinského fascinovalo umenie rudu umenie pred alebo non-lndividualistické, tak ako ho zn ujali štýly minulosti (veď štýl je v podstate prekona- ( Pokračova n i e na 8. str,)..., GRAM O RECENZIE JOZEF SIXTA, PROFILOVA PLAT ŇA Interpreti: Symfonický orchester čs. rozhlasu v Bratislave - dir. Bys trik Režucha; Bratislav ské dychové kvinteto, Koiické kvarteto - dir. juraj Beneii, Vojtech Samec, Ladislav šoka, Juraj Brunner, Milan Brunner, Alexander Cattarino.. OPUS Stereo Sixta je v mnohom obdivuhodný sklada t eľ. Vedome ignoruje lákavé možnosti odkryté v hudbe našim. s t oroč! m, a by s metodickou vytrvalosťou s kúmal jediný rozmer k om p o z i čnej praxe - techniku kontrápunktu a polyfónia. Je spo ločn ým menovateľom a podstatnou vlastnosťou Sixtovho pr ejavu. Imitácia, kánon, sekvenciu, fugáto sú mu hlavnými princ!pmi - fungujú však bez individualizovaných tém, ktoré sú nahradené jeclnocluchými štruktúrami, napr. intervalom. Významotvornú povahu preto nadobúda hustota fa k.túry, jej pohyb, p ričom do pop ŕedia sa dost.ávajú dva základné modely, hustnúce narastanie a zr i aďované ubť'u;l a- n ie. V ich aplikácii volf Sixta najčastejšie prirodzené obiúky, alebo sa uspokoj! s vykreslen!m jednej fázy. Napríklad prvý úsek Kvarteta pre flauty je t otvoreným ascen denčný nl rovnorodo hustým "pásom" hudby. Pokia! ide o farbu, vládne v Sixtovoni diele monochrómia. Rozplltie expresivity je úzke, s dynamickou formou a agogickým vlnen ím poč!t a autor len v najelementárnejšom zmysle. Ide teraz o to, č i popis n iektorých mo rn en tov Slxtovej k ompozične t techniky, nahliadnutie do jeho dielne dáva správny celk ový obraz o hucl be. 1\Jie. Jej tajomstvo spoč í va v tom, že ve ľ m! naliehavo presahuje svoju št ruktúrnu usporia dí)nosf. Punctum contra puncturn nie je ibn 64-hl asným kánonom. A ak, tak potom s igna lizuje mnohé n ové súvislosti, ktoré pri analýze partitúry vôbec neberieme do úvahy, no o ~~ výraznejšie ' vystúpia pri počúvunl Kdeže smif od barokových monolitov! Tu sa s ne (Jprosnou leglkou deje také zmnožovanie východiskového prvku, že každú chv!yu hrozí rozpadnutrm. A autor s veľk olepým pokojom neché.va rozpútaný zvuk vyzrieť i vyznieť, priam sa strániac zasiahnuť do imanencie procesu. Toto pot lače nie vlastného ega je mimoriadne dôležité, lebo práve nim sa nám umelec môže tak intenzrvne prihovárať. Nie je totiž paradoxom, že hudobný sebavýj'az s i vyžaduje rovnak é per.cepčné "nalaqenie", duchovný súlad, ktorý môžeme p~.edpokladať len u malého počtu posluchá čov (ďalší poch opite ľ n e nie sú zbavenf účast i na diele,!baže v posunutej, inej, menej adekvátnej rovine ). Pr i absencii sebavýrazu je situácia otvor.enejšia, prístupná rôznym vkladom a výkladom, pod ľa dispozicii vnímateľa. Sixtove píú titúi:y SCt, v tomto zmysle maximálne.. pdosobnené - a tý rtl nesmierne pútavé. Chybil rob[ 'každý, kto s a!eli nasilu pokúša int e rpre tovať pomocou autorovej svojráznej psychológie. Tá je pr!tomná iba v originálnom uchopení vz ť ah u trac!lcie a súčasnos t i, v tom celkovom tvorivom rámci, ktorý si Sixta vytý čll už na zač i atku umeleckej cesty a penna n entne ho v jemných detailoch domýšľa. Inak s(l svojou antipsychologickou abs t rak tn osťou skúšobným kamei\om se!lzibility nás ostatných, ako je ním napr.. ~až dá Bachova fúga, tiež z hľadiska autorského sebavýrazu indiferentná. Päť skladieb na Sixtovej platni ( Punctum contra punctum,. Noneto, Variácie pre 13 nástrojov, Kvarteto pre flauty, Sólo pre klavír ] posl<ytuje viac ako dosť priestoru na počúvanie, i na zamyslenie. Vážny umelec nám kladie vážne otázky. IGOR PODRACKÝ NIKOLAJ RIMSKIJ-KORSAKOV: SEHEREZÄDA Symfonická suita, op. 35 štátny Symfonický orchester ZSSR, llirigent Jevgenij Svetlanov. Melodija - OPUS Strereo Jedno z najpopuliírnejšlch diel ruskej symfonickej literatúry, symfonická suita Seherezáda Nikolaja Rimského-Korsakova, sa dostáva k našim d i~kofllom sprostredkovane: OPUS prevzal nahrávku Státneho symfonického orchestra ZSSR pod taktovkou Jevgenija Svetlanova, vydanú sovietskou firmou Melodija. Hoci nejde už o najnovšiu nahrávku - vznikla roku 1974, nemožno tvrd i ť, že by po.prednesovej č i technickej st ránke bola zostarla. Svenanov tu podáva skutočne pinokrvný výkon: ako to u sovietskych dirigentov býva zvykom, ženie rýchle tempá až na pokraj hrate ľnos ti, nikdy však nep rekročf kritickú hrani'cu. Pomalé tempá volí ve ľmi uvá~ene tak, aby netrpel!! súdržno s ť fráz. Symfonický orchester ZSSR sa n(l nahrávke predstavuje v perfek tnej forme; ako vždy u sovietskych orchestrov zaujmú v prvom rade hutné s ľá.čiky, hrajúce šťavnatým tóndm a výborne evokujúce oj!ientálnu vášnivosť Korsakovovej partitúry. Nezaostávajú však ani dychové nástroje: plechy zostávajú pri. všetke j razantnosti zvuku kultivované, majú pozoru-. hodne m!l kké nasadenie, flauta, hdboj a klarin et hrajú svoje sóla p resvedč i vo, guratým tónom a velmi pr-irodzene. Fagotovým sólam chýba väčšia mui i kant~ká uvoľnenosť, miestami pôsobia ťažkopádnejš ie. Záha'clou zostáva, kto vlastne hrá husľové sóla: na prednej s trane obálky uvádzaj(! Leonida Kogana a na zadnej Henricha ~riedhelma - podľa, zvuku hus!! si netrúfam. tipnút. V ka~ _dom pr! pa de je to vydavateľské faux pas, aké by sa nemalo stať. Sóla sú --predvedené skutočne vzorne, v maxi málne čistej Intonácii a s prednesom plným fantázie. Celkove má nahtávka Šeh erezády plynulý l?pád, výborne rozohráva f a rb i stosť part!-. túry, má I:JOhatú dynamickú paletu a možno ju bez výhrad odporúčať každému hudobnému labužnfkovi.. ROMAN SKREPEK

6 NÄš ZAHRANICNt. HOSt -.~._. ~~.ww.~ Béla Draho.s Maďarský flautista Béla Dra júcich BHS; medzi inými napríklad h1is (nar. 195~) je laureátom aj s Máriou Gráfovou, kto mnohých med:dn!irodných hu l'á vystupovala s F-rankfurtským dobných konkurzov a súťali. symfonickým orchestrom v Mozartovom Aktivita tohto umelca však ne koncerte. ::~~os táva iba pri sólistickej čin Zdá sa, ie flautové prezentán osti - v nedávnych rokoch ~ie akosi t),enach~dz~jú odozvu,. sa okrem pôsobenia v štátnom u širšej posluchtičskej základ symfonickom orchestri v Buda, ne. V čo.m vidíte príčiny tejto pešti stal zakladajúcim členom pre vás zaiste nie lichotivej Dychového kvinteta Maďarské skutočnosti? bo r ozhlasu, ktoré získalo l. cenu na súťali vo francúzskom - V n ijakom prípade by,?om Colmari. ( Drahosovo vystúpenie to nenazval príčinami. Tu ide v SF so Slovenským komorným len o samotný vývoj. Nezabú nrchestrom hodnotíme v č ísl e dajme, že vystúpenia,dychových Z bulletinu, informujúceho poslucháča o priereze vaším repertoárom z i sťujeme, ie stará a moderná hudba sú v ňom pribliine rovnako zastúpené. Ba str. 4.) zoskupení neboli v minulosti na K umeleckému kontaktu me- takej úrovni, ako napríkiad dzi vami a Slovenským komor- koncerty sláčikových. ensemným orchestrom došlo v pod- blov. No postupom času sa dystate po prvý raz. Ako hodnoti- chové nástroje neustále zdokote túto n esporne Illodnú spolu- naiovali, čím sa logicky dostá- súčasnej hudby vzhladom ' na Ako sa pozeráte na možnosti prácu? vali do popredia aj ich hráči. to, le vám poskytuje ovefa viac _ l Dcl prvého momentu sa Vytvorila sa teda základňa, na vofnosti vo vyuiiti svojho nástroja?,. medzi nami vytvorila optimálna ktorej sa vybudovala pekná traatmosféra. Nedošlo totiž k pod- dicia. Celý tento vývoj sa začal statným rozdielom v cel kovom v podstate v Nemecku a vo - Pravdu povediac, realita je ponímaní hudby, n thk su s ta Francúzsku a naše krajiny ho taká, že si nemôžem privermi Ia nasu spolt!!.l,,i:iíca celkom jed- ítsphšne prevznli. On vlastne vyber'af medzi s ta rou a modern označnou. Neviem síce v~e - ešte stále trvá, pr i čom interpre- nou hudbou. Flautový repertoár obecne posúdiť k!lltúrne vztahy ti na dychových nástrojoch nie je totiž taký široký, Hko namedzi oboma našimi krajina- dostávajú čoraz viac pr!ležitost! príklad klavírny. Aby sa umelmi, nle podla vlastných skúse uplatni ť sa, a to v rôznorodých covi dostalo meclzinároduéllo nosh sa nazdávam, že sú výbor formáciách. Ešte donedávna sa uznanih, musí do dhnej s kladby né. Aj ked' mám pocit, že by koncertní usporiadatelia obáva- vložiť celé svo je " ja". Moderná mohli byť v niektorých oblas- li, že takéto koncerty budú ra- hudba je mi velmi bl!zka, lebo t wc. h e.te š 1 ep. š' te... dových poslu c háčov jednodu v rozhlasovom orchestri, kde Vaša umelecká kariéra je po- cho nudiť. Situácia sa však me- som zamestnaný, sa jej venujem :s na čená mnoibtvom medziná- nf. Napr~k tomu však nemô dosť. I k eď vyzerá zdanlivo rodných trofejí. Ktorú z nich si žem pov fffi ať, že by to povedz- zložitejšia, inteqfetuje sa rah-. ce~íte najväčš mi? me u nás - v Budapešti - šie než barakova hudba, lebo _ Každá s úťaž bola svojím bolo ideálne. Doma je tých pí í- dáva via príležitost! v technics pôsobom v eľmi podnetná a za- ležitostí skutočne málo, najvi'ac kom využiti flauty. Je v nej ci ujímavá. Ak mám ale povedať, ponúk prichádza z Nemecka a tiť dnešného človeka. Pr i!jaroktoré z nich mali pre mlta raz- z Francúzska... to je však dosť kovej hudbe je to úplne iné. hodujúci význam, ta k to boli logické, keďže tieto štáty ma- Tam sú u rčhé tradície; odčes koslovenské. K va,šej kraji jú kultúme najvyshelejšie pub- hliaclnuc od toho, č í sú dob ne ma viažu t ie najkrajšie v zťa- likum v Európe. Uvažujem pre ré alebo zlé, Í11us!m sa ich prihy, pretože vlastne ešte a ko to obča s pozmeniť koncepciu držiavať. Preto je a j pre miía die ťa som vyhral 1. cenu na svojich vystúpení: menej sólo- Bach omnoho ťažší, než skladmedzinárodnej súťaži Concert\.- vých a viac s komorným or ba súča sného autora. z toho no Praga '71. o štyri roky ne chestrom. a le vyplýva,, že kto sa naučí skôr to bola 2. cena na Praž- S akým cielom ste sa roz- hrať dobre 'Bacha, ten s í nájde skej jari a napokon v.roku bodli zaloliť Dychové kvinteto aj' svoju cestu k modernej hud mi udelili ve ľ kú cenu a ako, toto teleso formu je vás be a získä správny nadhrad vo 1 UNESCA,, na Me c 1 ' d samého? ZtnäľO ne,j..,ľ.l;... ~...,.,".".,.,",.,.,,.,. "'-'t ~voj om., v"-'''f povolaní. ' "" Nie,. je však bú ne mla dých interpretov: v - - Dychové kvinteto vzqiklo l" é, _Cl en, kto hr11 l?a!lh>' Bratislave' Toto m:nílníe '!??v~'- ' vl a.s'ťne z čťéh ~v 1\ ej.ir e!ie ntäč~ dérnu _ h udb ~ " ~ud e hraf., poprer, žlľfem" 'z'aj 'nájvii'&ue,!ú{~ ' s'dni')" n'é'f!'ó' o rch estrd.'"'}edhé 'ťro hcíňb' ' ~~ ~ Ba f.l~a r < 1 '' 11 s~ 1ue. " dopo si aľ získal. sme sa jednoducho zišli, pre- t vášich.slov predsa len za Vo Francúzsku a v Nemecku- tože sme dospeli k presyedče- znieva' akési imaginárne presom sa tiež viackrát zúč as tnil niu, že hrá č ' na dychovom ná svedčenia, že koexistencia týchtakýchto prehliadok mladých stroji by nemal byť Jen s6lis to dvoch dó bových hudobných umelcov. Naposledy to bolo v tom. Sú síce takf, no komorné oblastí riemusl byť v kafdom.západonemeckom Giessene. zoskupenie dáva člove.ku kom- prípade nevyhnutná. Naproti Tam som sa, na mo je velké plexnejší a bohatší pohľad na tomu klaviristi, alebo huslisti prekv11penie, stretol dokonca so problematiku umenia. A takúto oprávnene tvrdia, le bez skúsesvojimi kolegami z pr-edchádza- skúsenosť potom cfti ť. ností ziskaných na hudbe sta Vzácny č/ovelc V 'januári t. r. bol by sa dožil 75 rokov doktor umenia, pro fesor štátneho konzervatória P. l. čajkoljského v Moskv_e Lev Sol omo nomič Gin zb u ry. Bol to č lov e k, ktorý celou svo.. jou bytosťou, celým svojím ži votom /Jol.verný hudbe a h u dobne; vede. Už v roku 1937 sa stal kan didátom vied, lj roku 1946 dokturom vied. Od roku 1923 du roku 1946 pôsobil af,:o violončel,ist a v r ôznych o r ch estroch i kvartetách a ako sólista ačin koval v sovietskom rozhlase. Za druhej svetovej vojny vyše päť.~to krát vystupoval vo vojenských nemocniciach a pred vo jakmi na frontoch. Bol jedným z prvých interpretov, ktorí u Moskve predviedli Sonátu pre k lavír a vi o l o nč e l u Dmitrija Sostakoviča. Peclagoyickou čin. nosťou sa zača l zaoberať v roku 1936 v Štátnom konzerva tóriu P. l. Ča jkovského ako asistent, neskôr ako docent a v r oku.1950 ho menovali za profesora. Medzi jeho a.li pirantmi sa mnohí laureáti medzinárodných súťaží i terajší peaagó yovia konzeruatória, jeho žiaci pracu;a ako uýznamrzí hudobníci alebo hudolmí od/jorníci u Ceskos/ovensku, NDR, Poľsku a ZSSR. Profesor Ginzburg ;e autorom veľkého počtu teoretických prác o estetike, histórii a teórii hudby. Vydal 20 kníh a publikoval vyše 300 článkov, ve- 1/0l!aných domácej a za hr anič ne; hudobnej ku/tare. Mnohé lcnihy a články boli publikovan é aj v českosl ovensk u. Pod je/lo vedením vy.m tri zborníky a priateľ L. S. Ginzburg l sprava ] s členom Janá č.kovho kvarteta prof. Kra fkom. článkov. sovietskych a česko slovenských m u zikológou: v roku 1967 zborník "Antonín /Jvoľák", v roku 1973 zborník "Zväzky, vzťahy, paralely" a v roku 1974 zborník "česká hud /Ja svetu, svet českej hudbe". Od roku 1947 /Jol profesor Ginzburg členom Zväzu l!udobnych skladateľov ZSSR a čle- 1Wrn mnohých jeho komisií. Bol viceprezidentom Hudobnej asociácie Zväzu sovietskych spoločností priateľs tva a kultúrn y ch stykov so zahraničím a členom predsedníctva Sp o l o č n lijsti s ov i etsko-československé.. ho priateľstva. Ako predseda Hudobnej komisie Spoločnosti mal eminentný zdujem propagova(' u ZSSR diela klasikov českej hudby a tvorbu sačas ných slovenských a českýc h skladateľ o v. S vrelými sympatianli vždy vítal v M oskve vy slancov nášho huctolmého života. V máji 1981 na Moskovskom medzinár odnom hudobnom f estivale p r ivítal ndrodnéfw ufnelca profesora Eugena Suc'hoT1a. A potom, keď vo V el'ke j sále Čajkovského konzervatória Akadem!ck.9 sym"fonický orchester Moskovskej štátnej filharmónie pod vedením D. Kita;enka a č s. sólistka f. PotmiWlová predviedli ' SuchoT~ovu "Fantáziu n a tému Bach", v Ginzburgových očiach sa objavili iskierky aprimne; r adosti, vďaky a nad šenia, lebo h o vždy d ojímali úspechy jeho skuto čný c h pria teľov. S rovnakou radost'ou a haževna tosťou pripravoval koncerty na p o če sť význmnných vý roč1' B. smetanu, B. Mar tinu, l.. fanáčka a A. Dvol'áka. Na slávnostnom večere, venouanom 140. výročiu narodenia A. Dvo, l'áka vystripil p osledný raz... Za zásluhy o rozvo; spoluprá ce medzi CSSR a ZSS!? bol I. 8. Ginzburg vyznamenaný zlatou medailou ťs. spo l oč nosti pre medzinárodné styky, medailami Zväz.u čs. -sovietskeho pri amľ stva a m edailami k významným výro čiam. Bol' jedným z prvých v ZSSR, k t orému odovzdali meda-ilu Bedľi c ha Smetanu, Antonína Dvui'áka a v apríli 1980 mu udelila k omisia fanáčkovho hudobného Lašska. medailu L. r ých štýlov, nie je molné dospieť k hudbe dvadsiateho sto ročia... - V tonito s v<~m i plne súhlasím. Som však toho názor u, že dnes sa ešte pt ob l ema t ičk y posudzu je, kto vlastne modernú hudbu " h rii dobre". Namiesto ustálených objektívnych kritérií vznikajú vo väčš i n e prt padov rozpuky. Doklíl!ete si vytvoriť, či prodlltavi( relatívne ideálny prístup interpreta k naštudovaniu skladaterovho diela? -- Takýto t yp otázky nepatrí. do ob l as ť i mojich nll ľ úbehýc h. Pretože problém s p o číva v to m, že nie je smerodajné len to, o aké 'dielo vlastne ide, a le aj to. kto h o int et pretu je. Ako prvý predpoklad správneho prístupu považú jem pren i esť sa do obdobia, v ktorom skladba vznikla a s nažiť sa p oc hopi ť jej vnútorné súvislosti. Až potom začať s nácvilwm, ktorý však nemožno odd e ľov a ť od pôvodného spoznanin. To by sa malo týkaf všetkých štádií naštudovania diela. Horšie je to a le s' kritikou. Jeden h ovorí 1 že to bolo štýlové, druhý zase, že to štýlové nebolo, lebo... p'ro blém št ýlovosti je najvypuklejš! pokiaľ ide o ba rokové obdobie. Nap.r íkla cl Iwnkrét ne v Bachove j Sui té, ktorú sonr u vá s hral,..\>f~.., ml.gp ~.P.MJI-1 dyf:l. f\ iii{ Zá 1j R lľl s,a )) t'rwri a.j jl~ e p'o!q')\y: qj elod,'tcká a rytmická',,tilo\'iaca jej ~ o za die.. Tá skladba je ve ľmi heterogénna, č o je niekedy vertní 'ťažké rozpoznať. Azda najvýstižnejšie to povedal prominentný maď a r ský muzikológ András Pemye: " Baroková hudba, stále plynie". Tanáčka JURAJ POKORNt' za všestrannú čin nosť v prop agdcii die/g L. fan ácka a za r ozširovanie poznatkov o českej a slovenskej hudbe v Sovietskom zväze. S profes ~ rorrí Ginzlmr gom som v M o skve.vž.dy rád spolupracoval. V jeho byte n a ulici Ogareua.13 mal som mo žnos ť bližšie spo zn a ť jeho n evy če rp a tepn ú pracovna wn ie t enosť, ;e- h o neustály zápal a nadšenie čím v iac ur ob iť pr e svojich čes k(jch a slovenských p ria t e ľo lj. Obdivoval. som fotografie s ven ova ním od d esiqtok najvý znam nejších SIJetovýcll hudob nýclz sk lacla t eľov a h udobnýc h vedco lj, k toré mu na znak u ďa ky a úcty 11 enovali po l! as poby t u v ZSSR. Boli medzi nimi aj fotografie Z. Nejed lého, V. N e jedl ého, V. Dobiáša, B. S"uch o iia a J, Cikkera. V j eh o boha te; a rozsi ahlej knižnici, o k t o.. rú sa s mimoriadnou staroslli.. vosť o u starala jeho, manžel ka Bmma, sú zhr omažd.e né cenné partittiry, vedecké publikácie, knuíy o živote a t v orbe plejády svetových h ud ob nýeh au torov. Leu S olom o nov ič si to všetko ale.neneclzáual pre seba. Sám sg akoby rozdával m l adý m ru-. ďom, lebo si vážil a cenil m ladých autor o v, umenovedcou a hudobný ch pedagógov. čast o sa s n im i stretáual, n ača1ja l, radil a vy sve tľov a l. L eu Sol o mo n ovič Ginzburg zostane pre m fía čl ovekom neobyča jného. srdca, čl o vek orn mladej mysle, človek om mimoriadne pracuvitým. V M alej sá le k onzeruatória sme sa s ním n avždy rozlúč i li 25. n ovembra n o vembr a m al od ces to vať d o českoslov en s ka a byť s tými, ktorých si tak ne výslovne vážil a m al r ád. : GUSTÁV STOPKA Zo, zahraničia Moskovské vydav ateľstvo So vietskij kompozitol' vydalo posledný diel š tvorzväzkovej práce venovanej životu a dielu Dmitrija š o stak oviča. Prvý zväzok vy ší el v roku V rámci tmdičn ých letnýcb komorných, orchestrálnyc)l a organových koncertov v Budapešti vystúpi aj "Svetový or cbester a zbor Hudobnej mládeie" pod ~ak to vkou Japonca Hirouki Iwaldho, ktorí predvedú skladby to htoročných jubilantov - Haydna, Kodálya a Stravinského. československo na imdápeštianskom letnom festivale budú reprezentovať organista Ivan Sokol a Špevácky zbor moravských ul!itejov pod vedením Lubomíra Mátla. V júli t r. sa v Taliansku uskutočnia 6. interpretačné kurzy pre operných spevákov, ktoré vedie Mario del Monaco; v dňoch l.-4. a ugusta t. r. bude v Udine 7. ročník medzinár odn ej speváckej síiťai e mia dých interpretov. Nahrávka Mozartovej opery La clemenza di Tito (Titova miiosť l, ktorá vznikla v koprodukcii VEB Deutsche Schall platten a firmy Polydor, bola vyznamenaná Moza rtovou spoločn osťou vo Viedni. Drálďanskú Staatskapelle diriguje Karl Bi>hm, sólistami sú o. i. Pl!ter Sclueicr, Júlia Vá r adyová, Theo Adam a Ťheresa Berganza. Gréeky skladatef Mikis Theo dorakis značnú časť svojich diel vydá v Lipsku vo vydavateľstve DVfM. Nedožité 85. na rodeniny známeho talianskeho violončelistu, dirigenta a skladateľa Enriea Mainardiho sú pr íl efitosťou na pripomenutie si umelcovho s klad at eľské ho odkazil, v kto rom dominujú kompozicic ve nované v i olončelu. Z novýc h operných na hrávok: "~ ' ' A;r P.onchieU i:: ~La Gillconda :-'-.' ' " i>aballé; 1Jálts a, '.Gj'äurov, Pava -, rotti, Mílnes, dir. B. Bar toletti ( Oecca l; G. Puccini: Tosca ~ Scotto, Domingo, Bruson, dir. ). Levi ne l EMI Elcctrola ] ; ). Weinberger: švanda dudák - Rosner, Lika, Po11pová, Jerusal em, Prey a i., dir H. Wallberg ( CBS]; E. Wolf-Ferrari: Zuza n kino tajomstvo - Scotto, Bruson, dii. J. Pt icha rd ( CBS ). Predn~dávn om sa na maďar skom gramofónovom t rhu objavil trojplatň ový kom11let fil' my Hungaroton pod ná zvom "Hviezdy maďarského operného javislta - 2". Komplet pred stavuje umelcov, ktorí pôsobili na s céne do roku 1960, nahráv ky na prijatelnej technickej ú rovni pochádza jú z obdobia ro kov V 31 úr yvkoch zo svetovej opernej tvorby pre zeutuje sa umenie takých osobností, akými boli Zoltán Závod- sky, Oszkár Maleczky, Ella Némethová', D\JZSo Ernster, Anna Báthyová, István Laczó, Endre Riisler, János Fodor, Gyorgy Losonczy, Mihály Székely, Sándor Svéd, János Sárdy, Endre Koréh, Imre Palló, júlia Osvátli."ová a Júlia Oroszová. Medzi dirigentmi nahrá vok sú popri domácich zastúpeni aj Otto Klemperer a Joseph Krips. "Zlatý vek" je názov Ŕového baletu, l< to rý!}a hudbu D. Sostakoviča vytvára šéfchoreograf Veľkého divadla v Moskve Jurij Grigorovič. Ústrednou postavou baletu, tematicky č e rpajú echo z obdobia po Verkej októbrovej revolúcii, je tanečn i ca :r;ábavného podniku Zlatý vek, ktorá sa rozchádza s minulosťou a z ač ín a nový život. V súčasnej renesancií operného diela Julesa Masseneta prispievajú a j kompletné gramofónové nahrávky jeho opier. Tak napriklad gramofónová spoločnosť Philips vydala na hrávku opery Werther, v ktorej hlavné úlohy spievajú José Carreras (Werther) a Frederica von Stade (Charlotte ]. Ol chester iondýnskr.j Royal Oper a House Coven t Gar den diriguje Colin Da vis. \

7 Pozvánka na folklórne slávnosti.. Významnou zložkou slovenského kultúrneho leta sú siávnostl folklóru. Ohlasujú sa už na samom jeho začiatku: Folklórny festival VfchodnÄ v dňoch júla, Folklórne slávnosti pod Pofanoo Detva v dľioch júla, Západoslovenské folklórne slávnosti Myjava júla, zatial čo.z!l!na a Košice vl-. tal! m!lovnlkov ľudového umenia úr v marci, resp. zač i atkom júna. Východná a Detva nie sú festivalovýmt nováčikmi - slávnosti pod Tatrami vstupujú už do XJ!;Vlll. ročnika, detvianskv festival do XVII. ročnika západoslovenské folklórne slávnosti 'majú mladú tradlclu - v tomto roku sa rozhod.lo, že sa bud(! konať každý rok, so zredukovanejšlm programom, ale so zvýšenou p~sobnosfou. Rok 1982 je v živote slovenských folklórnych festivalov medzn!kový, dochádza k uzatvoreniu dlhodobej dohody o spolupráci medzi FSP Detva a Folklórnym festivalom Východná, prejednall sa programové zámery oboch na jvýznamnejš!ch folklórnych podujat! v SSR a závery, ktoré z toho vyplývajú, majú slúžif ďalšiemu rozvoju a propagácii lúdovej kul~ túry. O tomto Informovali vedúci organizátori festivalov zástupcov Inštitúcii a tlače už na stretnut! v Slovenskom národnom múzeu na bratislavskom Hrade 4. marca t. r. Na porade, na ktorll f>ozývalo Krajské osvetové stredisko v Banskej Bystrici a ktor\1 viedol jeho riaditel, predseda PV FSP Deťva a predseda PK FF Y.,ýchodná Igor Kovačovtč, sa prltomnl oboznám!l! s programovými skladbami festivalov v roku 1982, s dlhodobými zámermi niektorých významných podujatf. Spolupráca oboch festivalov, fúzia Ich záujmov a Ich nadväznosť zlskavajú širšie pole na 'presadenie sa Ich špecializácie - vlastnef tváre. Východná. usiluje o komplexné prezentovanie fudovej kulttlry, vyberá z toho najlepšieho z festivalov v amatérskom hnut!, uvolňuje aj pole autorom a vita aj profesionálne telesá. V jej základných cieloch.,ide o celkovú vyváženosť v dramaturgii podujatl.a, dotváranie výchovnovzd.elávacej a Inštruktážnej funkcie scénických programov a kulttlrnych podu Jat!, stab11!záclu programovej štruktúry festivalu pri možnostiach uplatnenia všetkých vrstiev pestovatelov ľudového umenia, zapojenie čo najširšieho štábu tvorivých pracovnikov a organizátorov a rozvinutie širokej aktivizácie všetkých skupin o'byvatelstva". Detva sa špeclall.zuje na kraj, Ide jej o zmapovanie \Stredoslovenského kraja, o postupné predstavenie všetkých druhov záujmu o lu- Koncerty MOKU v Bratislave dovú kultúru, o scénické predstavenie je~notlivých regiónov. Cielom je,,vychádza( z poznania existujúceho stavu starostlivosti o folklórne hnutie v okresoch kraja, rozvijaf aktivizáciu obyvat'erstva v udržiavani, pestovan! a rozv!janl tr~dlčnej ľudovej kultúry, naplňať základné ciele rozvoja estetickej výchovy o výcltovno-vzdel'ávacleho pôsobenia medzi pracujúcimi a mládežou, propagovať dosiahnuté výsledky rozvoja tejto oblasti ZUČ". Významnou sl1časfou detvlans~5ych slávnosu je pozornosť, ktorl1 venuj(! výrobcom Judových hudobných nástrojov - a týmto pr ek rač ujú už rá mec kraja. SlHaž výrobcov ludových nástrojov o Cenu dr. Ladislava Lenga vznik Ia v!' 1~75, jej cielom v prvých ročn!koch bolo oživenie tradfcle výroby rudovýc_!! }Judobných nástrojov najmä v oblasti Podpofanla, neskor súborná dokumentjj,cla, ktorá zaznamenávala podrobné charakteristiky výrobcov, výrobných postupov, terminológie, spoločenského zázemia l kulttlrnel!o uplatnenia nástrojov. Tlm, vedený dr. Ivanom Mačákom, a zložený zo špecialistov v rôznych profesiách, pripravuje do roku 1985 zma povanie všetkých typov ľudových nástrojov z celého Slovenska, spra_c 0 vanle informáci! spojených s Ich hudobno\.\ a spoloč e nskou funkciou. Záujem plat! naj~!l starš!m výrobcom,.,aby sa pri dokumentačných prácach.zachytili najmä údaje, ktoré boli typické pre obdobie pôvo~ného života ludových nástrojov". Fo!klórny festiva l Východná pozýva na hlavné.amfi teatrálne programy (Pred muzikou, Stretnutie pod Tatrami SÝ!ef stnko, svief, Pram eň nôty starodávnej Z novej tvorby, Ozveny našich dnl, Nአpozdrav mierový), na scénickú prehliadku tichej krásy o Judoch zaniknutých remesiel a zamestnaní, na sprievody účinkujúcich, koncerty hudieb, na vý stavy ( Súčas ná výšivka, Kresané do dre va I., Ondrej Sklenka z Prievidze, Deti a tr adi čn á.ludová tvorba, Figúrky 'ZO šúpolia), _,na letné z.!_bavy a rozhlasových poslucháčov k počúvaniu programu Pozdrav z Východnej a k pravidelnému spravodajstvu z festivalu. Detva ponúka súťaž výrobcov Judových nástrojov lnstrumentum excellens - ob radné nástroje, výstavu Detvianska kolónia, programy Pozvanie pod Polanu, Panické obrázky, Sviatky rodov, Nástroje a Ich majstri, Prlvftahie pod Polimou, Medail ~ny, fl uciáčt kovl a,' Hont a Novohrad, Prišli hostia nov!, Krajania, Premeny prameňov. a rekreat!vno-spoločenské podujatia pre návštevnfkov slávnosrr - m- juhoslovanská klaviristka Xenia Kusová Ak počujeme na koncerte po prvý raz vaných miestach sa um elkyňa akosi vnúneznámeho Interpreta, _stáva sa pre nás torne stiahla a zn!ženle technickej pojeho výkon akýmsi druhom strlptýzu, po hotovosti sa automaticky odrazilo aj v čas ktorého postupne obnažuje jednotu- presvedčivo~! výrazu a v nedos tatočne vé črty svojho int erpretačnéqo profilu. zvukovp vygradov.aných vrcholoch. Tieto 111inipostrehy sa snaž!me potom po- I ked štýlová Interpretácia Ravela vysklad ať ako kamienky mozaiky, čim Ša žaduje zdôrazňovan i e!nýcjt parametrov nám pos.tupne výraznejšie načrtáva jeho a š!rka hudobných plôch núti umelca umelecká osobnost, vystupujú do popre- vs tupovať viac rozumo m do tvorivo-fandia klady, ale sa v_ynárajú aj rezervy. V tazljného vkladu. a tak udržať napä_tle prlpade juhoslovanskej klaviristky Xente klenby,. ur čité nedostatky klavlrlstki v Kosovej, ktorá vystúpila v bratislavskej technickej stére priniesli aj tu svoje trp- Zrkadlovej sien! Primaciálneho paláca ké ovocie. Navyše faktom, že lmpresto- (27. aprlla) sme mal! tepto zámer pri nlstick\1 n e u rčitos t vtláčala aj rytmickéna črtnu t! obrazu o jej Interpretačných mu parametru a nedokázala dostatočn e schopnostiach dosť limitovaný samotným prežlarlf hudobný tok Intenzitou svojej výberom repertoáru. V programe kon- osobnosti, vyznieval jej Ravel pr!llš jedcertu totiž tlplne chýba la tvorba maj- notvárne, bez vrcholov a menej presvedstrov baroka l viedenského klasicizmu. či vo. Ťažisko dramaturgie tvorili Iba dva roz- Scherzo fantastlco Borisa Papandopuslahle cykly Tance Dávidových spojencov la bolo by Iste znlesl_o aj ohnivejšie farop. 6 Roberta Schumanna a Ravelov Cou- by, ale žlvot_tvorlvého temperamentu, perinov náhrobok. technický nadhrad, premyslenejšia dy-. Ked sa um elk yňa postupne dostávala namlcká výstavba 1 zretejnejšie rešpekdo kontaktu s publikom cltlll sme, že tovan!e rytmického pulzu prlbl!ž!ll passvet schumannovskej poézie so zábles- lu cháčovl dielo, v ktorom nachádzal kam! meniacich sa nálad nie je jej vzdta- vplyvy balkánskeho hudobného folklóru len ý. Z hry Kosovej vyžaroval osobitý čl zrkadlenie s ln eč n é ho Jadranu. druh noblesy, upútavala živos ťou pred- V pr!davkoch Choplnových Mazurlek nesu, delikátnym spektrom dynamických chýbala nám zase tntenz!vnejšia rovnová farieb. Jej Schumannovi chýbali však hut- ha mec,!zl citovo fantazijným vkladom a nejšie odtiene a predovšetkým intenzlv- premyslenosfou koncepcie. Najmarkantnejšie uvofnenost a prirod zeno s ť v úse- nejšie sa tento nedostatok odrážal v prikoch, kde nastupovala náročnej šia technika oktáv a akordov. V týchto exponollšnom narušovanf rovnomerného pohybu metra. VLADIMIR ClžiK OPRAVA: V č. 10 HZ str. 6 názov člán ku A. Kovárove] má správn e zni eť XVIII. Ie nlngradská hudobná jar. KONKURZ. Rladitelstvo divadla J. G, Tajovského v Banskej Bystrici vypisuje k on k u r z do orchestra na nasledovnj! miesta: violino 1., violino Il., viola, Il. flauta, III. trombón, biele. Vyžaduje sa absolutórium konzervat6 ria. Prihlélky sa prljfmajd do 30. Vl Z~ujemcovla budd na kon~urz pozvani p!somoe. Ubytovanie pre prijattch lllenov poskytneme. Cestovné bradlme len prijatfm uch6dzai!om. štúdio S-nový stánok umenia v Bratislave Po ni ekoľkor očnej zložitej rekonštrukcii priestorov bývalej bratislave skej Tatra revue, odovzdali 14. mája t. r. v Bratislave do už!vanta nový stánok umenia - STúDIO s, umelecké štúdio Slovkoncertu, ktoré vzniklo z podnetu Ministerstva kultúry SSR za účelom z!skanla variabilného p.riestoru štúdiového typu pre malé dramatické a hu gobn~ formy. Základná koncepcia štúdiového priestoru v tvare osemuholn!ka utvá1 a podmienky pre vytvorenie totálneho kontaktu medzi účinkujúclmt a divákmi s ne opakovatelnou atmosférou vn!mania umeleckej produkcie v jadre sálového priestoru. Prestavbou sedadiel s 'kapacitou 200 miest a základného stavebnicového systému javiska je možné vy tvoriť 6-8 rôznych priestoro. '-ch zostáv podla potrieb a povahy. -~ dza ných umeleckých žánrov. Priestorová vart.ablllta je podporená systémom svetelného, scénického a e l e~troa ku stlc kého technologického vybavenia, s možnosťou uplatnenia náznakových dekorácii a širokej škály zvukpvých a svetelných efektov. Nové, mlmortadn!t esteticky a funkčne pôsol!.lace divadielko, vzniklo podla návrhov Ing. arch. Viktórie Cvengrošovej a Ing. arch. V!rglla ~oppu. Od bornýmt konzultantmi pri tvorbe zá kladného konceptu boli divadelný výtvax:_nlk národný umelec prof. Ladislav Vychodil, režiséri Bedl'lch Kramosil a Ján R oháč a choreograf Boris Slovák. Z ideovo-umeleckého zamerania ŠTúDIA S vyplýva, :íle hlavnou lllo h ou tejto divadelnej scény bude všestranná pomoc rozvoju zábavného Hudba Kvety Fulierovej Prlst na výstavu Kvety Fulierovej znamend vstúpiť do zntlmych priesto rov srdca. Lebo maliarka j e dôverne zntlma a do stupntl st ovktlm mtlovntkov krtlsy - vďaka svo jim techniktlm, ktoré z obrazov nerobia luxl.{sné a nedosažiterné diela. Jej grafické listy zdobia nielen výkladné skrine pre: datn! "Diela", ale vstupu jú do domovov, aby priniesli na steny p_oéziu, zákutie plné oča ren i a z jemného autorkinho vide nia sveta. Hudba v doterat~om snažent Kvety Fulierovet je podstatnou, i ked nie jedinou témou. l Nedtlvno dokonca o sv o f ich pldnoch a ln~ p ird ciách hovorila na strtlnkach. hudobného časopi su Gramorevue.) Posled nd z početnýc h výstav Kvety Fu lierovef (i v tom te ;ednou zo ~ťas tnýc h typov, pret ože v tel katalógu vldtme prehľad st riedajúcich sa každor očných prezentácii tvor by v centrách sl ovenské ho a českéh o kultúrneho života} bola v bratisl(lv sket Galérii Cypriána Majerníka. Vstúp do neveľkého výstavného priestoru ihneď ovanie návštevníka osobitou atmosférou intimity, poézie a priamosti výtvarnej reči, ktorá nie je jednodu chd - a predsa akási čistá, zrozumitplná a jas ná. Fulierová sa ne~tyli zu;e do prózy nezrozumit el ných symbolov, ale vyvoláva mnohoraké aso ctácte - najmä u tých milovntkov umenia, ktor! vedia nachtldzaf súvislos ti a pr e mietať poetické metafory do svojho zážitkového sveta. Jednou [nie jedi nou} témou je tu hudba. Fulierová na ob razoch nezobrazuje program hudby, al e cez svojský rukopis a mo žno l zajixované obrazy do tvára naše poznania: tak te čas to znásobený niot!v organových pišťal a mo týl!ch krtdel f arebne variovaných, vždy v~ak fas cinujúco zjemt!ufúctch umenia u nás. P.re splnenie tejto ~'I á ročne j úl01)y, zameria sa STODIO s na spoluprácu s renomovan~m! tvorcami a Interpretmi zábavného žánru )m vytváran! a uvádzan! vlastných 1.1rogramov f J. So l ovlč, Ľ. Feldek, T. Janovic, P. Petlška, M. Lasica, J. Satlnský, J. Filip, s. Steplta, M. Markovič, P. Oravec, J. Nvota, J. Bednárik a dalšf), ako l na podchytenie autorov a kole!tt!vov, ktor! už svoj talent preukázali, nemali však dostatok možnost! prezentácie (Súbor zábavy mladých SZM, VSMU, autori L. }anošov, J. Geri). STÚDIO S sa bude v budl1cnostl " orientovať na uvádzanie: - vlastných programov Slovkoncertu z oblasti zábavného umenia, a to slovesno-hudobné, malé javiskové formy, recitály zábavnej hudby; - vzorových programov najlepšieh súborov zábavného žánru vrátane kom()_!'ných, folkloristických skup!n zo. SSR a Č SR;.= zahraničných programov zábav ného žánru. V rá mci skúšobnej prevádzky v mesiacoch máj a jún 1982 pripravilo STúDJO S pestrý program z hotových programov profesionálnych divadiel (Goldoniho Pref!kaná vdova v naštudovanl Poetického sl1boru Novej scény), zábavných divadiel malých foriem ( Atellér Ypsilon, Divadlo Pod lampo).l,.,z" Divadlo zo Zele n ča, DIvadlo pre deti a mládež Trnava. Npnseons p.raha, Malé komedíálnl stúdia Praha), a česko slovens k ých umeleckých agentúr (recitály V. SplnaroveJ, J. StMro)'la, H. Hegerovej a M. Hor nf čk a ). Osobitne treba oceniť pripravené programy džezovej hudby, ktorých cielom je prezentácia najhodn qtnejšlch výsledkov InterpretačneJ aktivity v tejto oblasti. Júnové stredajšie džez-ové večery: budú patriť hosťom Petra Lipu - Triu Emila Vik lického, Kvartetu Milana Svobodu, Lacovi Gerhardovi, J!l'!mu Stlv!novi a Novému Tradlc!onálu. úvodnými pred- stavenlamt STúDIA S ( mája) boli prepstaven!a pražského komorného baletu P. Smoka s programom Baletogramy a Kontrasty. (Rl mhlu ltniu prtsneho znaku hudobného majestátu. Sem-tam konkretlzujúce znaky (naprtklad mottv Povstaleckého pochodu, klávesy, názov diela, me no s kladateľa} uve4ú prametf fantázie na cestu, z ktorej sa možno tvo rivo ro zbehnúť vlastnými chodntčkami. Aj t am, kde niet na obrazoch K. Fulierovej hudobného podpisu č i prameňa, cttif v itlčnosf [akú dodáva mysleniu hudobné poznanie), krehkosf detailu, jemnos( línii, ozvlá štňu jííclch i mprestvny celok. Vo Fulierovej obrazoch hrá podstatnú úl ohu aj f arba - väč~i n ou jemne pastel ová, ružová č i mod rá, v predtuche tragédie prechádzajúca do t emných odtieilov. "Vo fa _ rebnej monotypi i kombinovanej s mastným pas tel om a vo farebnej serigrafii" nachádza umel kyňa nové možnost i, roz ~ irujúce výraz pôvodných čie rn ob i e lyc h gra}ík. T ER ~Z I A URSlNYOV A HUDOBN'2' ZIVOT - dvojtýždenník. Vfdáva Slovkoncert vo Vydavatelstve OBZOR, n. p., ul. Cs. al.'mády 35, Bratislava. Vedúci r edaktor : PhDr. Zdenko N o v á č e k, CSc., zástupca vedtlceho redaktora: Al fréd Gaba u e r, prom. hlst. R edakč ná rada: zas!. umelec Pavol Bagin, Jaroslav Blaho, PhDr. Ľub o mfr Cižek, PhDr. Vladimír C!žik, Ladislav Dóša, Alojz Luknár, prom. ped., Jaroslav Meter, zas!. umelec Zdenko Mikula, PhDr. Michal Palovčlk, CSc., PhDr. Igor Podracký, PhDr. Terézia Urs!nyová. Adresa r,edakcle: Gorkého 13/Vl., Bratislava, telefón: Administrácia: Vydavatelstvo OBZOR, n. p., ul. Cs. armády 35, Bratislava. Inzertné oddelenie: Gorkého 13/VI., Bratislava. Tlačia: Nitrianske tlačiarne, n. p. 949 Ol Nitra. Rozširuje Poštová novina vá služba, objednávky prljlma každá pošta a doru č ovatel. Objednávky do.zahraničia vybavuje PNS - ústredná exped!cia a dovoz tl ače, Gottwaldova nám. 6, Bratislava. Cena jedného výtla č ku 2 Kčs. Neob- ' jednané rukopisy sa nevracajll. Indexné ~Jslo: Registrač né č fslo : SúTI 6/10

8 K 100. v 9 r ot!lu n a r odenia l'diopa Stravinského Meditácia o Stravinskom Moderna hudbu nikto nevyna~iel v tet podobe, v k tor ef ju pozn~me. Formovala sa postupne, nepozorovaterne, z rôznych lndtvtd u~lnych pr!spevkov najrôznorodej ~ ef podoby a odlišných období - či to bolt v pr vom pl~ ne vrcholné kva rtet~ Bl!lethovenove, čt Straussove d r~m y, alebo čarovný svet Debussyho harmonicke; pa lety, čt to boli v skoršom historickom pozaďt odv~žne Idey Gesual dove, Dowlen dave, Purcéllove a mnohé i né. Modern~ hudba sa n ~m takto jav! ako logický dôsledok.širokého historického vývojového obwka, ktorý sa klenie takmer ako nevyhnutnost od prazačiatkov až po na u sačasnost. Hovorili sme preto o prtspevkoch, le bo elementy, ktoré sa včle n ili do vývoia novodobej hudby, neboli fednotné. Iba dlhotrvajacim V!ívo jovým pohybom sa v predstav~ch tvorcov heterogénne [10d nety navz~fom prispôsobovali. Dôsledk om bol čo raz väč~mi do seba sa u zatv~ra jú Ci ~tý l, ktorý nazývame moclernou hudbou. Každý štýl je teda syntézou, ktorá je nafpregnantnef~ i a vtedy, ke'ď sa amalgamizuta mnohé mysleniu novej doby zodpoveda;ace posto;e a výrazové cha raktery v sl1hrnný l1činok. Igor Stravinskil dok~zal sumovať elementy novodo Mlio estetického ide~ l u a dať im ucel e ný podobu, jednoliaty v:qzor. Zfednotil v~etk o to, čo sa uk~za l o byť perspektívne a čo tlmočilo p_qcitový svet doby, aka napr. odklon od subjektívneho sebazobrazovania novor omantizmu, rjyhýba7j.ie sa monumentdlnosti, mon~tr u6znosti, mnohovravnosti - v prospech k onctznosti, snaha o i ntelektudlnu n dročnosf, jasna 1ormovú kresbu, duchaplnú t varovo-v!} 'znamovú asocidciu. Dôsl edkom te zrod nového umeleckého obrazového sveta, k tor ý. i keď spoč i atku mnohfích prijímateľov ~o k ova l, sa predsa časom zohrial v ľ uds k om s p ol očenstve. K tord no voobjavend prarjda nešoku.te človeka? Moderna hudbu nevutvára jediné štrjl ové sk upenstvo, vu tv~raiú )u nespoč et né tndi vidudlne obmen.u v stdle novr}ch 'ink arndcidch, v ktor Qch z ov ~eo bec nend tiílovd predstava na.chddza svo';u individr~dlne obmenenií re konkretizáciu. V(tvoi hudob!!ého i každého umeleckého m!fslenia-- :te prooe~u,l.:.to 1ltí ~ ne pre bieha 11 srtverénnet sebestačn osti, ale ktorq podlieha roznr~m obmedzujúcim 'faktor om. Pro.~triedku, ktortími sa vuiatf.rute, Ztfr m>el1 ďal! rjtír>otovtj postup ai hat ia. Vus lovenie t noljtích idei vredvoklodá existenciu tradovaného komunikačného základu, orltrhnutlm sa od neho hudhn. onemie. Ndvrat v.~ak neexistu.ie v žiadn.nm llmpnl. rov ~ako ako neexistuje v ;eho vraobraze - " živote. Neoklasicizmus Igora S trav ľnského ta 'lcýmto n ťfv ratom nie ;e. re vystupiíovan!m f! využittm rozporu, ktorý obsahujé inak každý vývo;, i keď v mene;. zjavne; podobe. Te to rozpor, k torý stále existuje medzi východiskovou t radičn ou dorozu. mfevacou sastavou a ;e; pretrvdva;actmi zása!lmi, vytvorenými vzdialenejšími, nesusediacimi zobrazovacími formáciami. Rozpor vznikd, keď sa novodobej~ ie v!} razové tvary a postupy dosadzujú do his.tortckef poztcie, čo vyostruje heterogenitu pozfcií, umožňujl1ci parodizujúci od ~tup. Novodobefšle ~t!} lov é p r ostriedky dostdvajú v kontexte historického ~týlov~ho zoskupenia modifikovanú a umocnena platnost. Rozpor umožňuje vnútorný d~alóg hudby "samej so sebou", i!tm vznikli dovte~ neexistujúce zobrazovacie varianty. Metóda neoklasici zmu však Stravtns}>~mu predovšetkým umožnila zvýrazniť svo; esprit, upla tni ť intelekt a IJtip, najpoprednefšie črty jeho umenia. Moderne; hudbe dal f edinečnú podobu, schop_n(l vyjadrovať nie len vlastný svet, ale zdr oveň a; postoj k i ným prejavom a dielam dvojitou optikou, ktorá začal a novodobý dialóg, n esm r t e ľ ný r ozhovor medzi epochami tvorby. JAN AL-e RECHT Michal Dollolomanskt (Cert) a Marib SloYák (Vojak) " Prfbehu vojaka. Snímka; M. Bušo Na Stravinského silne vplývali podnety zo svetovej divadelnej avantgardyčl presnejšie; súbežne s divadelnou avantgardou, s h ľadaním M ejerc h oľda h ľ adal nové formy v oblasti hudobného divadla práve Igor St ravinskij. N i č si n oosvojoval z nálezov č inohern é h o divadla, sám us!lovne a vytrvalo exp_eri mentoval na poli opery. Stravinskéh o s refor mačným i pos tupmi ruských či n o herný ch divadelníkov s pája predovšet kým, záujem o r uskú Ju dovú slovesn osť, o Judové rozprávky, rie kan_ky, obra gy a. zvyky, o Judové jarmočn é divadlo. Všetky tieto pramene Stravinskij nevyhi adlíval preto, aby z nich citoval,. ale a by sa nimi inšpiroval. Stravinskij nikdy scénicky neupravova! ruský folk lór._ Ked komponoval ruské choreografické scény Svadba, dostali sa mu do - rúk zbierky fudových veršovaných porekadlel od Alexandra Afanasieva a Kirejevského. Tie knižky Iudovej múdrosti boli pre Stravinského pokladnicami. r uského jazyka a duchovnéh-o bohatstva svojho národa. Nebola to preň Iba jednorazová Inšpirácia. Zo zbierok Afanasievových ruských Iudových rozprávok če r pa l aj námet pre Príbeh vojaka. Príbeh voiaka v Slovenskej filharmónii. ' Vyrozprávanie príbehu Igor Stravinskij je u nás známy, hrá i poč ú va sa. Predovšetkým sa však na Stravinského chodíme dlv ať. Najčastej šie sa totiž s jeho tvorbou stretávame v balete. V te jto oblasti patr! medzi "klasikov" dvadsiateho storoč ia, je to najpopulárnejšl ' autor moderných bale tov. N ajčastejšie sa tancoval Petruška, zriedkavejšie zaujalo choreografov Svät enie jari, ešte vzácnejšie bolo uvedenie Vtáka Ohniváka. Zo slovenských javisk poznáme teda na jzná me jšie Stravinsk ého balety. VideU sme tan ečnéh o, baletného, na špi čkách tancovaného, čiže " špi č kové ho" Stravinského. ' Nepoznali sme h o však ako operného skladatera. V ý nim o čne p o u~u skladater pre niektoré svoje opusy aj t erm!n "opera", č i "opera buffa". Kým však balet nazýval baletom, ozna č eniu opera sa čas to, vyhýbal. Svo{e scénické skladby ne chcel pom enovať jedným s lovom, jedným termínom, vyhraneným žánrovým označenfm. Termín opera akoby bol pre Stravinského "nestrav!teiný", nepresný a nevýst!žný. Term!nu opera sa najmä v experlmentálnycn scénických skladbách v v t~ýba l, obchádzal ho a hladal akoby náhradný termín, svojské pomenovanie "Gesamtkunstwerku". Lebo i Stravinské ho hu-dobné divadlo je nesporne syntetickým umeleckým dielom, syntetickým dlvaglom, v )<torom všetky zložky sú rovnoprávne. Slovom rovnako ako hudba, spev, ako tanec. Co na Stravinského silne zapôsobilo, to nosil stále hlboko v sebe. Svojej hudbe nikdy nedával vonkajšie znaky, ná lepky ruskostl, napriek tomu jeho dielo má nielen ruský názvuk, ale aj ducha ruskéh-o umenia. Aj jeho Vojak z Pr!be hu vojaka má r us kú dušu. Na pr iek tomu, že vari ešte nikdy a n ikde ho ne obliekli do rubašky alebo do uniformy cárskeho vojaka. Tento v ojači k n edal život za cára, dal dušu za vlastný život. Aký je príbeh tohto Pr!behu? Str avinskij rád do svojich diel vkladá R o zprá v ača. A sám je pútavým a otvor eným r ozp r á vačom o svojom diele. Po ruke mal navyše pohotového zapisovatera. Robert Cr aft dlhé roky sprevádzal svojho majstra.neustále so zápisnfkom v r uke. Z az n ačil Stravinského výroky 1 dlhšie úvahy a ucelené n ázory. Zapísal i genézu jednotlivých diel. Tak pozná me, nielen čo Stravinskij napísal, al.e aj čo zamýšlal, čo sa mu podla jeho pred stáv vydarilo, čo nie. Stravinskij totiž pri väčšine svojich diel bol a j "inscenátorom". Hudobné nápady realizoval pri dzene sám, ale vyberal si a usmeri'loval 1 literárnych, výtvarných, či chor eograflckých spolupracovnfkov. Ne ču do, že a j v Prlbehu vojaka zanechal široký po zná mkový i n scenačn ý ma teriál. Stravln sklj je však velkorysý. S voje poznámky nikomu nevnucuj e, ba režisérom i ú čin kujúclm r adi, aby javis.kové predvedenie Michal Dočo l omanský, Gustá v Valach a Marián Slowäk na pódiu SF. Snímka : M. Buša Prtbehu vojaka prispôsobovali dobovým a miestnym okolnostiam. Dve svetové vojny, vojny predovšet k ým v Rusku a o Rusko - a z každej máme aj operný pribeh. Z prvej vojny Stravinského Pribeh vojaka, z druhej Pr okoflevov Prfbeh opravdivého č love ka. Jede~- príbeh rozprávkový, na dč a sový, druhý velmi konkrétny, vlastenec ký. Stravinskij ch cel mat svoje dielo bez u rč i týc h t ypických národných čtt. Spi sovat e!ovl Cha rlesovi Ferdinandovi Ramuzovl vyrozprával vo švajčia r skom exile ruskú r ozprávku, ale šv a j č i arsky spi sovatej da l príbehu nielen svoi e slová, ale aj svojskú filozofi u. Ten prlbeh je už viac faustovský, nemá kolorit rus,l{ých fudových rozprávok. A tú faustovskú atmosféru v i'lom zvýraznilo aj prvé sla venské predvedenie diela. Odznelo v rám ci abonentných koncertov Slovenskej fil harmónie 29. a 30. apríla Prostredie určilo ráz v eče ra. Nebol to ani koncert, ani divadlo, bol to Príbeh vojaka - presne tak, ako to u rčil v podtitule skladby Stravinskij "číta ný, hraný a tancovaný". Ten trpný rod v in scenácll prevládal. Málo bolo v nej divadeln ej aktivity. Režisér Vladimfr StrniskO' l výtvarnik scény a kostýmov Jozef Cil ler rešpektoval v plnej miere koncertné pófium. Dirigent Ladislav Slovák a jeho seďem sóllstlckých h ráčov ( Pavel Bogacz, husle; František Rek, bicie; Karol lllek, kontrabas; Jus tus Pavllk, klarinet; Jozef M ar tinkov i č, fagot Kamil Rl!liko, karnet, Jozef Ga ip aro v lč, trombón 1 boli síce zat l ačenl do kúta pódia, ale bou stále na 11om doma, boli na ň om "páni ~. O blečenl vo frakoch h rali akoby "scénickú" hudbu k prlbeh u, sedeli vedra deja, s tým, čo sa odohrávalo, či vlast ne iba ilustrovalo vedra nich nemali žiadny "divadelný" kon takt. Režisér Ich ponechal celkom v rukách d irigenta, ne zapojil Ich do svojich akci! a komblná elf. "tak h ráči vytvor!ll a nimovaný ensemble, v ktor om každý nástroj mohol!!_a u p l at n iť sólisticky, č o v plnej mier e využ!l najm!! h rá č na h usliach a blclch, všetci h rali s citom pre súhru i "hru" čo bežala vedra nich. Výtvarníkovi n adlktovala riešenie scé ny architektúra budovy a výzdoba siene. Nepostavil n a koncertnom pódiu žiadnu scénu, iba dlhý a masívny písací stôl, kreslá a svietniky. Ani stopy po Judovarn, veselom, j armočnom,di~ ad l e alebg "čar e'' kočov n ého divadla. Režisér ešte podporil ná ladu slávnostnú, obradnú, koncertnú, nie divadelne koncentrovanú. Tento pribeh bol predovšetkým "člt a ný''. Predstaviter R ozprávača Gustii'fl Va Iach sl vzal hlavné slovo. Oblečen ý v talári stredovekého učenca, č i v luterán skej kamžl, prednášal n eobyčajne dôstoj ne, sugestívne 1 autoritat!vne slová prí behu i morálne pon a u čenia. Diktoval tempo a rytmus celej produkcii. Prlbeh stratil humor, hudba z neho vypadávala, k rátke s l< l ad b l čk y akoby boli iba inter mezzami medzi dlhými výkladmi Rozprá v ača. Pohybová spolupráca Ctibora Turbu ( R nie ch oreografia 1 mala k dl s pozlc!i síce vefký priestor pódia, ale malý ' p riestor v samotnej pr odukcii, i Princezná, - Jana Smrčková - väčšmi pózovala, než tancoval a. Vojakov pribeh sa tu rozprával, Ilustroval, a tak l Marián Slowák (Vojak 1 bol predovšetkým demonštrátorom. Iba Michal D očolo mansk) (Ce rt 1 pokúsil sa o plnokrvné divadlo, ktoré by aspo!"\ trocha smrdelo čertovinou. Robil k(tzla s huslami, so Slovákom mal "divadelnú" scénku drezúry poníženého, ozubadleného človeku ( tráky na Vojakových nohaviciach poslúž!li Certovi ako opraty ), a le Ináč v celom dlhom ba až zdlhavom pr íbehu vystupoval tento diabol v podobe unaveného cirkusového krotltera a kúzelníka malého formátu. Faust v tejt o rozprávke :"!ťaz ll nad pokuštterom - pravda, ved ani nešlo o jeho dušu, ale o život vojač ik a. LADISLAV CAVOJSKÝ Stravinskij (Do ko n če n ie z 5. st r. 1 nl!ti Individuálnej e.~ presie], tak h_o za uj ímal aj ScMnbergov "experiment. Siahol po jeho neosobnej štruktcire ( dodekafónia l VO chvhi, ked nadobudol Istotu, že došlo k historicl<,ej verifikácii tohto bezprecedentného podujatia. Ze ScMnbergov projekt je schopný vývoja, \ života aj odozvy. Spoloč n é majú obaja t o podstatné; vedomie kozmickej perspekt!vy č lov ek a. Vedomie "tlovolujúc e neidentifikovať sa so štýlom, určeným "iba ' 1 historicky. Schônberg sa od štýlu akoby odvrátil - Str avinskij urobil z n eh o terén svojho "experiment u", svojej hry. Ale zrejme motivácia bola presne opačná, než akú sugerovali k omentátori determinovaní dobovým myslením. Stravinskij, podobne ako!udový umelec st arého Ruska, alebo po- dóbne a~o umelec s t redove~ u, nemal ambíciu "producírovať sa. Ak, tak nanajvýš hral hru s tým, čo objavil pod svojim mik roskopom. V ď a k a tomu bol autenticky sc~oprtý povzni esť sa nad kánony štýlu a nad individua listicky chápanú expresiu. Adorno nemohol pochopi ť Stravinského. A Schonberg nemohol Stravinského in tegro v ať. Opačn e to bolo možné. Lebo v pozadí bolo ešte čosi; Stravinskij "najvl:!čší kozmopolita" vyšiel zo svojej kultúrnej tradície a zostal jej vemý. Z tradície principiálne odlišnej od tej, l< torú skratkovite oz n aču jeme heslom "Hegel". Stravinskij bol, ako zd ôra zňu j e Druskln, hlboko nábožensky cítiaci a myslia,ci čl ov ek. Ale treba dodať : neqol idealista. Nebol, napriek ohurujúcej erudovanosti, schop ný ľudsky inte g r ova ť koncepciu Ducha-abstrakcie, spojenú s takými kat egóriami ako transcendencia a m etafyzika. Narodený vo vlasti Dostojevského mal Iný životný pocit: "duch" znamenal pr eňh o živú s!lu, konkrétne pôsobiacu energiu, azda i dentickú s princípom života, energiu Evolúcie, energiu otvárajúcu nové pers,.pektívy, energiu oslobodzujúcu. Spoločne so Schänbergom ma l pres v edčenie, že túto energiu je umelec povinný svojím dielom vyžarovať tak, aby to bolo v prospech fudstva. Stravinskij bol hlboko angažovaný: dešifrq,val s neuver itelnou presnosťou podstatné problémy Iudstva, núteného históriou rozlúč iť sa s epochou individualizmu a idealizmu, snažil sa pos k yt n úť rudstvu "modernej doby" oporu v reálnych,.orient ač n ých bodoch". Vedel, že v tejto dobe bude č l ovek pot r ebovať viac ako kedykoľvek to, na č o sa čo ra z častejšie v konzumne j spo l očnos ti zabúdalo. Presný smer. Ku katat zii. Stravinskij "nebol sk l ada t eľ budúcnosti". Nezamera l sa na budúc n os ť človeko, ale na jeh o podstatu, videnú dynamicky. Na to, že jeho úlohou je tu a teraz pre k o n á vať egocentrické obmedzenia a p ri bližov ať sa k naplneniu zmyslu terminu "ho mo sapiens". Lebo o katarziu ide dnes. O osvojovanie si kontemplat ívneho vz ť ahu ku sku t oč nost! ide dnes. Lebo o tvorbu i ť;)e dnes. Aj o Pravdu. ROMAN BERGER