i odborným pôsobením vymyká Peter Demetz 7, ktorý prispel k vytvoreniu knihy špecifickým

Átírás

1 RECENZIE ANOTÁCIE JANA POSPÍŠILOVÁ (Ed.), KAREL ALTMAN (Ed.): Děti v Brne. Kapitoly o dětství ve městě pod Špilberkem Nakladatelství DOPLNĚK a Etnologický ústav AV ČR, v. v. i., Praha pracoviště Brno, Brno 2015, 176 s. Publikácia Děti v Brně. Kapitoly o dětství ve městě pod Špilberkem prináša čitateľovi historický exkurz do prežívania etapy detstva v moravskej metropole v období približne od posledných desaťročí 19. storočia do polovice 20. storočia. Dielo, vydané s podporou Edičnej rady AV ČR a Juhomoravského kraja, je publikačným počinom, ktorý nadväzuje na etnologické výskumy mestského života v Brne realizované už od polovice 20. storočia. Kolektív autorov pozostáva z pracovníkov Etnologického ústavu AV ČR, v. i. i. v Brne, ktorí sa problematike detskej kultúry a folklóru venujú už niekoľko rokov. Konkrétne ide o Janu Pospíšilovú 1, Karla Alt - mana 2, Alexandru Navrátilovú 3, Janu Nos - kovú 4, Martu Toncrovú 5 a Andreu Zobačovú 6. Z tejto skupiny sa svojím zameraním i odborným pôsobením vymyká Peter Demetz 7, ktorý prispel k vytvoreniu knihy špecifickým textom, esejou. Publikácia je výsledkom predchádzajúceho štúdia archívnych materiálov, memoá- 1 Jana Pospíšilová je česká etnologička, ktorá sa už od čias PhD. štúdia aktívne zaoberá otázkami detskej kultúry a slovesného folklóru detí na Morave. Medzi ďalšie oblasti jej odborného záujmu možno zaradiť urbánnu etnológiu a zahraničných Čechov. Pôsobí ako členka viacerých odborných spoločností, jednou z nich je napríklad International Society for Folk Narrative Research. Z bohatej publikačnej činnosti možno spomenúť Rajče na útěku. Kapitoly o kultuře a folkloru dnešních dětí a mládeže s ukázkami (2003) alebo Dětská folklorní komunikace v rýmech možnosti interdisciplinárního přístupu (2011). 2 Medzi témami, ktorým sa venuje etnológ a historik Karel Altman, dominuje problematika urbánnej etnológie, histórie národopisu, či každodennosti. V jeho bibliografii možno nájsť tituly Praha u piva (2015) alebo príspevok Současné etnologické bádání o trampské subkultuře (2013). 3 Alexandra Navrátilová je etnologička a muzeologička, ktorej odborný záujem sa koncentruje predovšetkým na obradovú kultúru a obyčaje, rituály životného cyklu, či rodinný život. Medzi jej najnovšie ocenenia patrí Výroční cena nakladatelství Vyšehrad v kategorii původních prací za rok 2012, ktorú získala za publikáciu Namlouvání, láska a svatba v české lidové kultuře (2012). 4 Etnologička a historička Jana Nosková sa venuje témam urbánnej etnológie, socializmu, každodennosti, metóde oral history a biografickej metóde v etnológii, ale aj Nemcom v Českej republike. Za publikáciu Měla jsem moc krásné dětství. Vzpomínky německých obyvatel Brna na dětství a mládí ve letech 20. století získala 1. cenu Ankety o nejvýznamnější počin v oboru za rok 2013, v kategórii Publikace kniha, ktorú jej udelila Česká národopisná spoločnosť v roku Sférami záujmu muzikologičky Marty Toncrovej sú interetnické vzťahy vo folklóre, súčasná spevnosť, monografické štúdium interpretov i súčasné etnokultúrne tradície. K jej dielam patria Lidové písně z Podhorácka III. Tišnovsko a Bystřicko(2015) či Srovnávací poznámky k lidovým písním v tištěných edicích (2012). 6 Absolventka oboru histórie a archívnictva Andrea Zobačová sa venuje primárne témam fotografie, brunensie, osobných fondov a dejinám odboru. Z jej publikačnej činnosti možno spomenúť Fotografie, filmy a videozáznamy aneb Jiřina Kosíková mezi jubilanty (2012) alebo S Karlem Fojtíkem po stopách dělnického bydlení v Brně (věnováno dvěma výročím významného etnografa) (2009). 7 Hoci pochádza z Čiech, väčšinu života žil a tvoril v USA. Peter Demetz je germanista, literárny vedec, literárny historik, kritik, prekladateľ i spisovateľ. Vo svojich dielach sa orientuje predovšetkým na témy literárnej teórie a teórie prekladateľstva, je uznávaným znalcom českej i nemeckej literatúry. 385

2 rovej literatúry, periodickej tlače, heuristických prác a terénnych výskumov, počas ktorých autori viedli rozhovory s pamätníkmi (s. 9). Možno teda tvrdiť, že práca spraco - váva skúsenosti a zážitky obyvateľov Brna z čias ich detstva. Každý z autorov sa zameral na isté fragmenty detského života. Rozoberané sú napríklad otázky trávenia voľného času i povinnosti detí, slávenia sviatočných chvíľ, výchovy. Príspevky nemajú jednotný rozsah ani štruktúru, každý autor má svoj špecifický rukopis, ale všetky texty spája centrálna téma detstva, pričom dohromady podávajú pomerne komplexný a plastický opis života a kultúry detí z rozličných sociálnych vrstiev i miest moravskej metropole. Kniha je koncepčne delená do siedmich častí. Prvú a zároveň najrozsiahlejšiu kapitolu predstavuje Život v rodině ve střípcích poznání a vzpomínek (s ) od Alexandry Navrátilovej. Autorka v nej vykresľuje široké spektrum udalostí života dieťaťa a s ním súvisiace kultúrne javy. Začína príchodom dieťaťa na svet, konkrétne sa venuje demografickému rastu obyvateľstva, počtu detí v rodinách, ale tiež problematike vysokej dojčenskej úmrtnosti, jej príčinám a obradným formám pochovávania dieťaťa. Viaceré témy načrtnuté v prvej časti sú hlbšie rozpracované v druhej časti kapitoly s názvom Životní podmínky brněnských dětí. Patrí k nim zdravotná starostlivosť a v rámci nej vznik prvých detských nemocníc v Brne, príchod prvých detských lekárov do mesta, zavedenie plošného očkovania, otázka nevyhovujúcich hygienických podmienok v domácnostiach. Tretia časť kapitoly má názov Dětství v poutech rodinné výchovy. Autorka sa v tejto časti venuje okrem iného otázke práce dieťaťa v rodine, ktorá sa vzťahovala predovšetkým na pomoc v domácnosti všestranného charakteru. Štvrtá časť kapitoly je zameraná na postavenie detí v obyčajoch kalendárneho cyklu a poslednú podkapitolu autorka venovala téme všedného a sviatočného času očami detí. Existencia triednych a sociálnych rozdielov medzi jednotlivými rodinami preniká celou kapitolou, ako však aj celou publikáciou. Sociálne zaradenie sa javí ako podstatný fenomén určujúci životný štýl spomínajúcich. Druhý text, vytvorený Janou Pospíšilovou a Karlom Altmanom, nesie názov Počátky českého školství a prázdninová výměna dětí (s ). Autori sa v danej kapitole podrobnejšie zaoberajú inštitucionalizovanou formou výchovy detí, konkrétne históriou vzniku školských zariadení s českým vy - učovacím jazykom vo viacnárodnom Brne. V nadväznosti na túto tému je tiež venovaný priestor slávnostiam organizovaným pod záštitou českých materských a všeobecných (obecných) škôl, organizácií a spolkov, ktoré prezentáciou tradičnej ľudovej kultúry plnili vlasteneckú a národnú funkciu. V danej kapitole je čitateľovi predostretá tiež zaujímavá téma prázdninovej výmeny detí medzi českými a nemeckými rodinami. Táto výmena sa uskutočňovala nie len v záujme zlepšenia jazykových schopností potomkov, ale aj s cieľom spoznať odlišnú kultúru, odbúrať predsudky či prispieť k pochopeniu oboch národov žijúcich v Brne. V kapitole Boj o české dítě v Brně. Ke specifikům interetnických vztahů v moravské metropoli na přelomu 19. a 20. století (s ) sa Karel Altman rozhodol odložiť,,ružové okuliare, cez ktoré sa pamätníci zvyknú pozerať na svoje detstvo. Toto obdobie života naopak reflektuje optikou rôznorodých problémov, ktoré vyplývali zo života v Brne v sledovanej historickej etape. Zameriava sa na obdobie českého národného hnutia ( ), keď sa dieťa dostalo do centra pozornosti českých, ale aj nemeckých politických predstaviteľov. Nacionálny zápas o české dieťa sa odohrával predovšet- 386 R E C E N Z I E A N O T Á C I E

3 R E C E N Z I E A N O T Á C I E kým prostredníctvom školstva, no neobišiel ani rodinné prostredie. Politické, nacionálne ladené konflikty rodičov sa prenášali do každodenného života ich detí. Neostalo len pri symbolických vyjadreniach odlišnosti, prostredníctvom odevu či piesní, protichodné postoje českých a nemeckých detí prerastali aj do fyzického násilia. Dětství v Brně ve letech 20. století ve vzpomínkach jeho německých obyvatel (s ) od Jany Noskovej prináša zaujímavú zmenu perspektívy pohľadu na predkladanú tému. Autorka vychádza zo spomienok nemeckého obyvateľstva, ktoré podľa sčítania ľudu z roku 1930 tvorilo najpočetnejšiu menšinu multietnického Brna. Informácie prezentované v tejto časti sa viažu predovšetkým na medzivojnové obdobie a 2. svetovú vojnu. Obsahujú témy, ktoré narátori považujú za podstatné ide napríklad o problematiku rodiny. Značný priestor je venovaný i školskej dochádzke a rodovo podmieneným rozdielom vo vzdelaní. Prísluš - nosť k Hitlerjugend v časoch protektorátu taktiež neodmysliteľne patrí k spomienkam informátorov, avšak ideologické pozadie organizácie vyzdvihované odborníkmi v nich nefiguruje. V popredí je predovšetkým pozitívna funkcia organizácie, ktorá zabezpečovala voľnočasové aktivity pre deti bez dohľadu rodičov či guvernantiek. Značná časť spomienok je zameraná na slávenie sviatkov, či už šlo o prechodové rituály, kalendárne či rodinné sviatky. Záverom sa autorka nevyhla téme, ako politické udalosti daného obdobia, predovšetkým druhá svetová vojna a tzv. pochod smrti, zasiahli do každodenného života detí. Pre mnohých znamenali koniec detstva. Daná kapitola samozrejme predstavuje mozaiku rôznych udalostí, nejde o ucelené spomínanie, ktoré by vyžadovalo väčší priestor. Ďalšia v poradí je kapitola Zpěvnost a zpěvní repertoár nejmladší generace (s ) od Marty Toncrovej. Ako už názov napovedá, autorka sa venuje otázke vzťahu detí k piesňam ich rodného mesta či bydliska, spôsobom formovania spevného fondu a faktorom, ktoré ho ovplyvňujú. Dospieva k názoru, že piesne si deti osvojovali predovšetkým v rodinnom prostredí, vo výchovno-vzdelávacích inštitúciách, cirkevnom prostredí a záujmových skupinách. Inšpiračný zdroj poskytovalo i členstvo vo folklórnych súboroch, ktoré však, na rozdiel od vidieckeho prostredia, boli pri výbere in - terpretovaných folklórnych prejavov omnoho menej lokálne zamerané. Toncrová sa v stručnosti vyjadruje tiež k súčasným možnostiam obohatenia detského repertoáru, pričom k príležitostiam zmieneným vyššie pridáva médiá, hudobné nosiče i napríklad zvukové kulisy v supermarketoch, či na trhoch počas sviatkov. Táto problematika však, podľa autorky, vyžaduje intenzívnejší výskum v súčasnosti. V predposlednej časti, Fotografie jako dokument dětství (s ), Andrea Zobačová píše o vývoji média fotografie. Autorka tvrdí, že dieťa sa stávalo predmetom fotografie len veľmi pozvoľna. Na prvých snímkach bolo zachytené akoby náhodne, pretože sa nachádzalo v rámci scény, ktorú chcel fotograf zachytiť. Upozorňuje, že udalosti 1. svetovej vojny sa odrazili i v umení, v 20. rokoch vzniká tzv. sociálna fotografia, ktorá sa zameriava na ľudí na okraji spoločnosti. Ďalej pokračuje v stručnom definovaní toho, ako nastávajúce roky, druhá svetová vojna, ale aj povojnové obdobie a obdobie budovania socializmu, ovplyvnilo výjavy zachytené na fotografiách. Práve dieťa a nová výstavba sa stali obľúbenými námetmi poslednej zmienenej historickej etapy. Posledné časti kapitoly sú venované fotografiám zachytávajúcim dieťa a jeho podiel na udržiavaní ľudovej kultúry a tým, ktoré zobrazujú trávenie jeho voľného času. Autorka na záver konštatuje, že v texte absentujú informácie o rodinných fotografiách, dôvodom však je chýbajúci relevantný výskum, čo by mohlo predstavovať výzvu do budúcnosti. Posledná kapitola knihy, Vzpomínky na brněnská kina (s ), od Petra Demetza sa odlišuje od predchádzajúcich textov predovšetkým autobiografickým pojatím rozprávania. Text zachytáva autorove vlastné spomienky na návštevy kín počas detských rokov prežitých v Brne. Esejistická časť je pre čitateľa neočakávanou, avšak zau - jímavou bodkou v závere viac-menej faktografickej publikácie. Považujem za potrebné vyzdvihnúť bohatú fotografickú prílohu publikácie, ktorá pomáha utvárať živší a celistvejší obraz pre- 387

4 zentovanej doby. Fotografie,,vdychujú život jednotlivým kapitolám. Túto publikáciu iste ocenia nie len brnianski rodáci, či odborná verejnosť ponúka pútavé čítanie pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o život v Brne, históriu mesta, prežívanie každodenných radostí i starostí najmladších obyvateľov. Hoci ide o odborný text, jeho obsah zaujme i laika. Publikácia má, podľa môjho názoru, potenciál naplniť ambíciu autorov a autoriek stať sa vyhľadávaným čítaním širokej verejnosti. KATARÍNA RABATINOVÁ, Ústav etnológie SAV v Bratislave RECENZIE BEZ JUBILEA PRÁCE ILONY L. JUHÁSZ Ilona L. Juhász, etnologička v Etnologickom centre v Komárne, súčasti Fórum inštitútu pre výskum menšín so sídlom v Šamoríne, je kolegyňa, ktorej knižná aj časopisecká produkcia je vskutku úctyhodným príspevkom nielen k etnologickému poznaniu kultúry Maďarov na Slovensku, ale v tom rámci aj k hlbšiemu poznaniu Slovenska ako multietnickej krajiny. Ilona L. Juhász sa narodila v roku 1960 v Rožňave, kde zmaturovala, potom pokračo - vala v štúdiu v nadstavbovom odbore osvetovej práce na Strednej knihovníckej škole v Bratislave. Jej cesta k štúdiu etnológie viedla doslova cez prax, ktorú získala ako osvetová pracovníčka, knihovníčka aj dokumentaristka v spolkových aj muzeálnych inštitúciách. Etnológiu vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity v Debrecíne, kde v roku 2006 získala aj doktorát z etnológie a kultúrnej antropológie. V organizácii vedeckého života sa angažovala v Národopisnej spoločnosti Maďarov v Česku a na Slovensku, ktorá vznikla v roku 1989, (od roku 1993 pod názvom Národopisná spoločnosť Maďarov na Slovensku) ako tajomníčka spoločnosti, ale aj ako spolupracovníčka pri redigovaní informačného bulletinu Zvesti (Hírharang), a ďalších vydaní spoločnosti. V súčasnosti spolupracuje pri redigovaní ročenky Etnologického centra Acta Ethnologica Danubiana. Je zostavovateľkou, resp. spolupracuje pri príprave bibliografií národopisnej produkcie Maďarov na Slovensku, z ktorej vyšlo v uplynulých dvadsiatich rokoch už osem zväzkov. Ilona L. Juhász otvorila v etnologickom výskume Maďarov na Slovensku, ale aj v slovenskej etnológii málo skúmanú tému obyčají spojených s úmrtím, pochovávaním a cintorínom v zmysle spomienky na zomrelých. Zaujíma ju aj etnická problematika cez otázky fungovania národných symbolov, osláv a pamätných miest v medzietnických vzťahoch. Vo výskume a interpretácii metodologicky reprezentuje európsku etnológiu založenú na holistickom prístupe. Upozorňuje na mnohé vizuálne prvky pri výzdobe hrobov, ktoré aj dôsledne dokumentuje. Všíma si aj mnohé moderné témy, ako je výskum internetu, výskum premien sviatkov a obyčají v 21. storočí a ďalšie. Publikuje monografie aj štúdie v domácich i zahraničných časopisoch, najmä v maďarčine, nemčine a sporadicky aj v slovenčine. Aj preto si myslíme, že je potrebná širšia informácia o takej obsažnej práci, ktorej kvalita bola ohodnotená mnohými oceneniami, najnovšie aj cenou Maďarskej semiotickej spoločnosti (2014), cenami vedeckých spoločností (napríklad NSS v roku 2008) a spoločenských organizácií. Autorka nezabúda ani na význam práce na poli popularizácie vedy, v novinách a časopisoch zverejňuje zaujímavé postrehy, biografické profily i príspevky k miestnym dejinám, poskytuje rozhovory, prednáša na vedeckých aj populárno-vedeckých podujatiach. Venuje sa recenznej činnosti, ktorou sprostredkúva práce kolegov z maďarského, nemeckého a slovenského a českého jazykového okruhu. V neposlednom rade je dôležité, že práce Ilony L. Juhász obohacujú poznatky o kultúre a spôsobu života maďarského obyvateľstva Slovenska. A možno aj práve preto, že práce tejto vynikajúcej, usilovnej, nápaditej kolegyne nie sú prístupné v slovenskom jazyku, chceme sprostredkovať informácie, resp. recenzie, aj keď sme gratulácie k okrúhlemu životnému jubileu tak trochu zmeškali. Bibliografia knižných monografií Ilony L. Juhász (údaje prevzaté zo stánky citované ): 2002 Rudna I. Temetkezési szokások és a temetőkultúra változásai a 20. században. 388 R E C E N Z I E A N O T Á C I E

5 (Rudná. Obyčaje pri pochovávaní a zmeny kultúry cintorínov v 20. storočí.) Komárom Dunaszerdahely: Lilium Aurum, 243 s. /Lokális és regionális monográfiák 2./ 2005 Fába róva, földbe ütve A kop - jafák/emlékoszlopok mint a szimbolikus térfoglalás eszközei a szlovákiai magyaroknál. ( Vyryté v dreve, zabité v zemi, kopijovité náhrobníky/pamätné stĺpy ako symbolické označenie priestoru u Maďarov na Slovensku.) Somorja Dunaszerdahely: Lilium Aurum, 287 s Szakrális kisemlékeink. Malé sakrálne pamiatky. Sakrale Kleindenkmäler. Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet, 95 s. [spolu s Jozefom Liszkom] /Jelek a térben Znaky v priestore Zeichen im Raum 1./ 2010 Neveitek a márványlapon A háború jelei. Adalékok a világháborús emlékjelek etnológiai értelmezéséhez. ( Vaše mená na mramorovej tabuli Znaky vojny. Príspevky k etnologickej analýze pamätníkov 1. a 2. svetovej vojny.) Komárom: Fórum Kisebbségkutató Intézet Etnológiai Központ, 408 s. /Jelek a térben Znaky v priestore Zeichen im Raum 3./ 2011 Rítusok, jelek, szimbólumok. (Rituály, znaky, symboly) Somorja Komárom: Fórum Kisebbségkutató Intézet, 224 s. /Notitia historico-ethnologica 5./ 2013 Aharmincnégyes kőnél aláljelek és halálhely jelek az utak mentén. (Pri cestnom kameni číslo tridsaťštyri prícestné pamätníky a pomníky tragicky zosnulých.) Fórum Kisebbségkutató Intézet Etnológiai Központ, Somorja Komárom, 244 s Amikor mindenki a háborús állapotok igája alatt roskadoz Erdélyi menekültek a mai Szlovákia területén. Adalékok az első világháborús migráció történetéhez. (Utečenci zo Sedmohradska na území dnešného Slovenska. Príspevok k histórii migrácie počas 1. svetovej vojny.) Somorja Komárom: Fórum Kisebbségkutató Intézet, 466 s. /Notitia historico-ethnologica 6./ 2015 Örök mementó. A holokauszt emlékjelei Dél-Szlovákiában.(Večné memento pamiatky holokaustu na južnom Sloven - sku.) Dunaszerdahely: Vámbéry Polgári Társulás, 198 s. R E C E N Z I E A N O T Á C I E ILONA L. JUHÁSZ: A harmincnégyes kőnél aláljelek és halálhely jelek az utak mentén (Pri cestnom kameni číslo tridsaťštyri prícestné pamätníky a pomníky tragicky zosnulých) Fórum Kisebbségkutató Intézet Etnológiai Központ, Somorja Komárom, 2013 Ilona L. Juhász sa tematicky profilovala na problematike obyčají spojených s úmrtím, na výskume malých sakrálnych stavieb, ako aj na výskume cintorínov v širokom spektre: od bilingválnych textov na náhrobníkoch až po výzdobu hrobov a pomníkov od ich formálnych znakov až po interpretáciu ako miest pamäti s významným politicko-identifikačným nábojom. Príkladom doslova osobnej zviazanosti s témou je kniha Ilony L. Juhász o prícestných pomníkoch, ktorú venovala spomienke na svojho tragicky, pri dopravnej nehode zosnulého mladšieho brata. Spracovanie tejto témy je v zmysle osvedčených postupov autorky charakteristické holistickým prístupom, pri ktorom narába so širokým geograficky aj historicky komparatívnym materiálom v európskom priestore. Publikácia je zároveň výsledkom podrobnej typologickej etnografickej práce, ktorá osvedčuje význam formálnych premien, ako aj interpretáciu symbolických významov pamätníkov a s nimi spojeného spomínania. V prvej časti zaujme prezentáciou pamätníkov vojnových udalostí (od tých, pripomí- 389

6 najúcich zavraždenie následníka trónu Františka Ferdinanda, cez symbolické pomníky jednotlivcov, ktorí zahynuli v 1. aj 2. svetovej vojne až po dlaždičky osadené z iniciatívy nemeckého umelca Güntera Demniga na pripomenutie osôb a rodín, ktoré sa stali obeťami holokaustu). V ďalšej časti si uvedomíme spomínané historické korene aj európske paralely, napríklad cez pamiatky na tragické nehody na cestách pred rozvojom motorizmu (koľkokrát sme sa usedení cestou do Prahy osviežili prechádzkou k deviatim krížom pri rovnomennom motoreste?). Tieto sprostredkúva autorka najmä z nemeckého, resp. západoeurópskeho prostredia. Presvedčíme sa, že pamätníky sa týkajú osôb zo všetkých vrstiev sociálneho spektra od sedliakov po kráľovské osoby (príklad kaplnky zasvätenej belgickej kráľovnej Astrid, ktorá zahynula pri autonehode vo Švajčiarsku v r. 1935). Pamätníky stoja aj na miestach nešťastí, ktoré sa neskončili tragicky, aby pripomínali a vyjadrovali vďačnosť. Iste, viac je tých tragických koncov a mnohé z nich nie sú priamo miestami úmrtia, ale miestom tragédie. Takýto je z najaktuálnejších pamätník na diaľnici D1, kde na 88. kilometri tragicky havaroval Alexander Dubček. Významný politik zomrel o niekoľko dní neskôr v nemocnici. Autorka si všíma aj symbolické a pamätné miesta leteckých katastrof či v Ivanke pri Dunaji miesto havárie a smrti generála M. R. Štefánika až po tie z najnovších, ako je miesto leteckej katastrofy v chotári obce Hejce v Maďarsku, kde sa zrútilo v roku 2006 vojenské lietadlo armády Slovenskej republiky. Symbolicky túto katastrofu pripomína aj pamätník v Prištine, odkiaľ lietadlo štartovalo. Táto časť ukazuje práve tie interpretačné napätia a rozdiely medzi miestom tragédie a skonu, význam pamäti, spomínania a s nimi spojených ritualizovaných činností. Najväčšia pozornosť je venovaná etnografickej dokumentácii miest tragickej smrti na Slovensku, so zvláštnym zreteľom na regióny južného Slovenska, kde si autorka všíma typológiu pamätníkov, výzdobu (kahance, kvety), predmety, ktoré boli súčasťou situácie (bicykel, koleso, pneumatika a i.), sadenie stromčekov, kríkov. Osobitnú skupinu tvoria pamätníky sakrálnej povahy (kaplnky, kríže, biblické texty). Viaceré pamätníky stavajú priatelia zosnulého, s ktorými trávil čas cyklisti, motorkári. V krajinách, resp. kultúrach, kde je stále obvyklé symbolicky obdarúvať zomrelých tak, že pozostalí prinášajú na hroby potraviny (Srbsko, Chorvátsko), robia to aj na miestach prícestných pomníčkov. Sú to symbolické obetiny (alkohol, jedlo, cigarety). Bohatú fotodokumentáciu dopĺňa autor - ka prepisom nápisov na pomníkoch, uvažuje o ich forme a o výskyte dvojjazyčných nápisov a sprostredkúva aj správy z tlače, ktoré súvisia s tragickou udalosťou. Osobitnú pozornosť venuje spôsobom spomínania na deti, ktoré sa stali obeťami dopravných nehôd. Obete dopravných nehôd majú aj svoje hroby na cintorínoch. Autorka na niekoľkých dopodrobna preskúmaných prípadoch ukazuje premeny znakov od dočasných po trvácnejšie, návštevy príbuzných a priateľov na pamätných miestach, periodicitu, príležitosti, pripomenutia v tlači, prináša doklady, z ktorých vidieť, že texty majú často osobitný kánon, podobu ľudového veršovníctva. Spomienky sú zosobnené v piesňach, natočené sú videá, väčšie spoločenstvá zvyknú usporiadať spomienkové koncerty. Venuje sa aj kultu svätého Krištofa, ochrancu šoférov. Jeho kult bol viac rozvinutý na širšom území Uhorska, na dnešnom Slovensku sa vyskytuje skôr výnimočne. Kniha Ilony L. Juhász má význam aj ako inšpirácia pre ďalší výskum otvára mnohé otázky spojené so situáciou, ktorú prináša náhle, tragické úmrtie spôsobené dopravnou nehodou a ktoré zostáva v mysli rodiny, blízkych, ale aj širšieho spoločenstva v istom zmysle nespracované. Autorkin prínos je v etnografickom spracovaní a v širšom komparatívnom videní. Publikácia je podnetná aj pre kolegov, ktorí neovládajú maďarský jazyk, ale pracujú na podobných témach a to aj vďaka vizuálnej zložke v podobe desiatok fotografií, registru obcí, bohatej literatúre aj širšiemu resumé v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku. MARTA BOTÍKOVÁ, Katedra etnológie a muzeológie, FiFUK v Bratislave 390 R E C E N Z I E A N O T Á C I E

7 ILONA L. JUHÁSZ: Amikor mindenki a háborús állapotok igája alatt roskadoz Erdélyi menekültek a mai Szlovákia terü - letén. Adalékok az első világhá - borús migráció történetéhez. (Sedmohradskí utečenci na území dnešného Slovenska. Príspevok k histórii migrácie počas 1. svetovej vojny). Fórum Kisebbségkutató Intézet Etnológiai Központ, Somorja Komárom, 2015, 466 s. R E C E N Z I E A N O T Á C I E Medzi historickými a spoločenskovednými prácami publikovanými v posledných rokoch často môžeme nájsť odbornú literatúru, ktorá spracováva udalosti 1. svetovej vojny. Táto téma je v súčasnosti obzvlášť aktuálna: jednak pri príležitosti stého výročia vypuknutia a priebehu 1. svetovej vojny, ale aj z toho dôvodu, že v uplynulých desaťročiach sa jej výskumu venovala pomerne malá pozornosť. Ilona L. Juhász sa témou migrácie obyvateľov Sedmohradska počas 1. svetovej vojny zaoberá už niekoľko rokov. Zostaveniu predstavovanej publikácie predchádzalo vypracovanie a uverejnenie niekoľkých kratších príspevkov na tému príchodu sedmohradských utečencov na územie dnešného Slovenska v skúmanom období, a to už od roku 2012 a v rôznych zborníkoch. Jej výskumnú prácu, ktorá slúžila ako podklad na vytvorenie tejto publikácie, podporil Fond Maďarskej akadémie vied Domus Hungarica Scientiarium et Artium. Prvú časť publikácie tvorí štúdia, ktorá ozrejmuje problematiku na základe údajov zo súdobej tlače vydanej od augusta 1916 do júla V nej sa autorka zaoberá historickými udalosťami, ktorých následkom bola migrácia obyvateľstva z maďarsko-rumunskej pohraničnej oblasti dotknutej bojovými operáciami do rôznych žúp, aj na územie dnešného Slovenska. Boli to vlastne utečenci, pre ktorých maďarská vláda nedokázala zabezpečiť zásobovanie a prechodné ubytovanie, preto riešenie tohto problému zostalo na pleciach obyvateľstva v zázemí. Minister vnútra po tom, ako sa vlna utečencov dala do pohybu, nariadil po celej krajine založenie výborov, ktoré mali za úlohu zbierať príspevky a riešiť úlohy súvisiace so situáciou vojnových utečencov. Utečenci boli rozdele - ní v Košiciach, na území Abovskej, Turnianskej, Tekovskej, Gemersko-Malohontskej, Hontianskej, Komárňanskej, Liptovskej, Novohradskej, Nitrianskej, Bratislavskej, Šarišskej, Spišskej, Turčianskej, Trenčianskej a Zvolenskej župy. Noviny už pred príchodom mnohotisícového davu sedmohradských utečencov vyzývali obyvateľstvo, aby im pomohlo. Peňažné dary sa zhromažďovali aj v redakciách miestnej tlače, v tlači sa zverejňovali výsledky zbierky, mená darcov a darované sumy. Zbierali sa aj naturálie, potraviny a výrobky osobnej spotreby, usporadúvali sa podujatia na podporu utečencov. Riešilo sa zabezpečenie ubytovania, zdravotníckeho vyšetrenia, zamestnania, vzdelávania školopovinných detí, umiestnenia hospodárskych zvierat utečencov. Autorka upriamila pozornosť na dôležitosť tých údajov, ktoré sa zameriavajú na spôsob života a osudy ľudí v zázemí. Na záver práce zaradila samostatnú časť venovanú problematike vrátenia sa utečencov do domova a vyjadrenia vďačnosti utečencov za pomoc po návrate domov a dobročinnej akcii Pro Transsylvania pre tých, ktorí sa vrátili na vojnou zdevastované územie. Druhú, väčšiu časť publikácie tvorí rozsiahla príloha, ktorá v chronologickom poradí zverejňuje súdobé publicistické útvary, zväčša v celom rozsahu. Tieto boli uverejnené v regionálnej tlači vydanej v mestách Dolný Kubín, Banská Bystrica, Prešov, Nové 391

8 Zám ky, Martin, Košice, Lučenec, Brezno, Rimavská Sobota, Rožňava, Šahy, Komárno, Levice, Liptovský Mikuláš, Bratislava, Spiš - ská Nová Ves, Trenčín, Piešťany, Trnava a v septembrovom čísle v roku 1916 budapeštianskej tlače Est. Sú to články, správy, reportáže, ktoré načrtávajú obraz o celom migračnom procese vrátane územného rozloženia ubytovaných utečencov. Sú medzi nimi i články idealizujúce Sedmohradčanov a výtvory amatérskych básnikov o sedmohradských utečencoch a o ich útrapách. Publikácia prináša široký obraz o cha - raktere regionálnej dobovej tlače, ktorá presahuje problematiku sedmohradských utečencov v tej dobe a prináša ďalšie údaje a odpovede na javy v kontexte s udalosťami 1. svetovej vojny. IZABELA DANTEROVÁ, Vlastivedné múzeum Galanta ZUZANA PROFANTOVÁ: Žili sme v socializme II. Helena. (Biografický prístup v etnológii každodennosti) Etnologický ústav SAV, Bratislava 2015, 247 s., obrazová príloha. V období po významných spoločensko-politických zmenách, ktoré sa udiali v roku 1989, sa v slovenskej vede otvoril slobodný výskumný a publikačný priestor, umožňujúci obrátiť bádateľskú pozornosť na témy dokumentujúce spôsob života spoločnosti v období socializmu. Záujem o tento úsek povojnových dejín Československa podnietil predovšetkým bádateľov na poli spoločenskovednom. Ak nahliadneme do historiografie jednotlivých vedných odborov (histórie, sociológie, etnológie, psychológie, politológie, ba aj ekonómie a ďalších), jednoznačne prevládajú práce s akcentom na dlhodobo tabuizované témy, reflektujúce udalosti niekoľko desaťročí, tak povediac nevypovedané a čakajúce na možnosť publikovania. Postupne sa tematika rozšírila aj o problémy vyplývajúce z procesu transformácie spoločnosti. Už bezprostredne po tejto závažnej ruptúre v spoločnosti koncom 20. storočia sa ukázalo, že aj bádateľská societa na poli etnológie disponovala už množstvom poznatkov z terénu, ktoré ako keby už len čakali na príhodný čas na spracovanie a publikovanie. Svedčí o tom nielen početnosť publikovaných príspevkov, zborníkov, monografií, vedeckých podujatí na domácej i medzinárodnej úrovni. Bola to i pôda pre publikovanie rôznych tém, ktoré sa v priebehu času akoby keby vzájomne dopĺňali a súčasne inšpirovali reflektovať časom odložené témy. Žiada sa tiež konštatovať, že etnológia bola na realizáciu výskumov každodennosti a spôsobu života v období socializmu už z predošlých výskumov viacerých tém metodicky pripravená. Svedčia o tom mnohé publikované práce opierajúce sa o metódu oral history a biografický etnologický výskum. Aj to iste dalo podnet pristúpiť k riešeniu nového okruhu problematiky na pôde Ústavu etnológie, a to zo zorného uhla interdisciplinárnej spolupráce. Prvým rozsiahlejším výsledkom bola v roku 2005 vydaná dvojdielna publikácia Malé dejiny veľkých udalostí v Česko-Slovensku po roku 1948, 1968, 1989 I., II., ktorú spoluiniciovala a redigovala Zuzana Profantová. Ako sa časom ukázalo, nadšenie a zápal pre tému Z. Profantovú neopustilo a v spolupráci so širším okruhom bádateľov (aj z iných odborov) sa zrodili zborníky (ako výsledky grantových úloh), tematicky dôsledne nadväzujúce na kľúčové obdobia socializmu (2007, 2009 a 2012). [ Pri koncipovaní zamerania publikácií mala editorka a autorka na pamäti dôležitú skúsenosť, že výpovede pamätníkov bádateľovi umožňujú uchopiť a zachytiť mnohotvárnosť ľudskej skúsenosti, ktorú dokumenty a archívne materiály neposkytujú. 2 Súčasne však mala na 1 Profantová, Z. (Ed.) (2007). Malé dejiny veľkých udalostí III. Naratívna každodennosť v kontexte sociálno-historickej retrospektívy; Profantová Z. (Ed.) (2009). Hodnota zmeny zmena hodnoty. Demarkačný rok 1989; Profantová, Z. (Ed.) (2012). Žili sme v socializme I: Kapitoly z etnológie každodennosti. 2 Profantová, Z. (2015). Žili sme v socializme II. Helena: Biografický prístup v etnológii každodennosti, Bratislava: Ústav etnológie SAV, s R E C E N Z I E A N O T Á C I E

9 zreteli, že životopisné údaje zachytávajú historické dianie v danej dobe a s ním aj osobnú skúsenosť jednotlivca, ktorá je so sociálnou realitou prepojená. Toto konštatovanie je v odbornej terminológii zaužívané ako skúsenostno-historická dimenzia. Úsilie Z. Profantovej materiálovo a tematicky kompletizovať obraz každodennosti v socializme inšpirovalo mnohých etnológov pristúpiť k takto orientovanému výskumu aj mimo SAV. Zaujalo aj pedagógov a študentov pri zadávaní a koncipovaní početných diplomových a doktorandských prác. Posledný publikačný výstup z tejto problematiky, ktorý sa volá Žili sme v socializme II. Helena (Biografický prístup v etnológii každodennosti), patrí tiež k dlhodobému bádateľskému projektu Z. Profantovej. Zaujme dôsledne aplikovanou biografickou metódou na základe naratívneho interview jednej osoby počas stacionárneho výskumu vo vybranej rurálnej lokalite Slovenska. Realizácia projektu a výskumu je sčasti inšpirovaná americkými antropológmi v čase hospodárskej krízy začiatkom 20. storočia. Realizácia výskumu sa uskutočnila aj na základe v Slovenskom rozhlase iniciovanej výzvy spoluobčanom seniorom pod rovnomenným názvom žili sme v socializme, ako aj na internete vytvorenej stránke. 3 Záujemcovia ochotní prispieť boli informovaní aj o návode, ako aj o spôsobe písania životopisu. Odborný výber a spracovanie jednej so získaných biografií patrilo do gescie autorky projektu. Publikácia prezentuje 173-stranový text o živote konkrétnej respondentky, ktorej meno, ako aj ďalšie osoby v jej spomienkach sú v zmysle etiky kódexu etnologického výskumu anonymizované. Napriek tomu, že výsledkom je komplexná dokumentácia života jednej osoby citujúc slová respondentky od narodenia v kapitalizme, školské roky, mladosť a stredný vek v socializme a tretí vek opäť v kapitalizme (s. 74), je predložený text svedectvom a interpretáciou priebehu života, dokumentujúci sociálnu a politickú realitu troch spoločenských a politických systémov. Prínos publikácie Z. Profantovej možno vyjadriť ako viacrozmerný. Z hľadiska vedeckého prezentuje výsledok dlhoročného systematického záujmu autorky, ktorá prostredníctvom aplikácie biografickej metódy pri výskume zhromaždila bohatý sumár poznatkov. Tie zasa dovolili sformulovať a sprostredkovať určité reálie symptomatické pre spôsob života a každodennosť v období socializmu. Pritom si autorka pri spracovaní textu nenárokuje vysloviť akékoľvek zovšeobecnenia. Tak ako to sama v práci rešpektuje a v sprievodnom texte uvádza, je to jeden uhol pohľadu na život v období socializmu (s. 12). Publikácia spracovaním nie je adresovaná len okruhu bádateľskej obce, ale svojím členením na dve časti Žili sme v socializme II. Biografický prístup v etnológii každodennosti sprístupňuje terminologické i me - todologické výsledky štúdia problematiky a v časti Helena. Žila som v socializme približuje na pozadí konkrétnych udalostí každodennosti života jedinca v socializme (napr. o nástupe socializmu po februárovom prevrate 1948, združstevňovanie, socializmus v mojom živote, život po prevrate v roku 1989 a ďalšie). Pre študentov etnológie a kultúrnej antropológie bude zaiste nielen zaujímavé, ale aj prínosné vnímať reálie z oblasti sociálnej, materiálnej a symbolickej kultúry v interpretácii priameho účastníka minulosti (paholci a tovarichári, štruktúra stavby sedliackeho domu v prvej polovici 20. storočia, Pieseň práce vystriedala Otče náš, svadobný deň cirkevný sobáš a ďalšie). 3 R E C E N Z I E A N O T Á C I E 393

10 Nadpisy názvy jednotlivých častí rozprávania sú výsledkom analýzy získaného materiálu, ktorý autorka s pevným zámerom etnológa prezentovala v kontexte štruktúry kultúry a spôsobu života v rurálnom prostredí. Ak mala Z. Profantová za cieľ prispieť k pravdivejšiemu a s odstupom času aj slobodnejšiemu zmapovaniu či interpretácii života v socializme (s. 10), tak možno konštatovať, že sa to aj týmto opusom na rovnaké obdobie zameraných publikácií do veľkej miery podarilo. A ak má vo svojom archíve ďalšie údaje, zaiste bude prínosné sprístupniť ich aj publikačne. MAGDALÉNA PARÍKOVÁ, Katedra etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre 394 R E C E N Z I E A N O T Á C I E