Vplyv členstva v EÚ na maďarskú ekonomiku

Átírás

1 Bankovní institut vysoká škola Praha Katedra ekonómie a spoločenských vied Vplyv členstva v EÚ na maďarskú ekonomiku Diplomová práca Autor: Mónika Trizna Bankový manaţment Odborný konzultant: Dr. László Simig Galanta december 2011

2 Prohlášení: Prohlašuji, ţe jsem bakalářskou práci zpracovala samostatně a v seznamu uvedla veškerou pouţitou literaturu. Svým podpisem stvrzuji, ţe odevzdaná elektronická podoba práce je identická s její tištěnou verzí, a jsem seznámen se skutečností, ţe se práce bude archivovat v knihovně BIVŠ a dále bude zpřístupněna třetím osobám prostřednictvím interní databáze elektronických vysokoškolských prací. V Galantě, dne Mónika Trizna

3 Poďakovanie Chcela by som sa poďakovať pánovi Dr. Lászlóvi Simigovi za jeho pomoc a prácu poskytnutú pri vypracovaní mojej práce.

4 Anotácia Európska únia je uţ aj v súčasnosti určujúcim faktorom svetovej politiky a ekonomiky, a to sa v budúcnosti bude ďalej stupňovať v dôsledku pristúpenia nových členských štátov. Následkom toho je jej mimoriadne veľký medzinárodný vplyv a moc, ktorými predtým disponovali len historické veľmoci. Únia sa však podstatne líši od týchto bývalých veľmocí, pretoţe jej vznik nebol sprevádzaný vojnami, kolonizáciami alebo dobývaniami, ktoré zmiatli všetko. Ani jeden štát nezotročil druhý štát, ani jeden národ nesplynul s iným národom a z mapy nezmizla ani jedna krajina. Európska únia je spoločenstvo, ku ktorému jej členovia pristupujú dobrovoľne, a tým slúţia vlastným záujmom. Je to spoločenstvo, ktoré vzťahy medzi jej členmi vytvára postupne, tak, ako to pripravenosť členov dovoľuje. Spoločenstvo, ktoré ponecháva jej členom suverenitu a popritom vytvára celok, ktorý je svojím druhom celkom ojedinelý. Annotation: The European Union has already been a dominant factor of world politics and economy, and this role is intensifying with the joining of more member-states in the near future. It implies significant international influence and power which was possessed only by the historical empires earlier. However the Union basically differs from these previous great powers, because its development was not accompanied by wars, colonization or sweeping conquests. There was no state that subjugated other countries, there was no nation that merged into other nations, and there was no country that disappeared from the map. The European Union is a federation which all members have joined voluntarily, serving their own interests. It s a federation establishing closer relations between its members in accordance with the members capability. A federation which leaves its countries sovereignty, apart from the fact that it creates a unit, and it is compeletely unique of its kind.

5 Obsah Úvod O Európskej únii Cesta vedúca k pristúpeniu Asociačná dohoda Kodanské kritériá Ţiadosť o členstvo Agenda Začiatok vstupných rokovaní Predvstupové fondy: PHARE, SAPARD, ISPA Kongres v Nice Podpory Európskej únie Operatívne programy I. národného rozvojového plánu Operatívny program konkurencieschopnosti hospodárstva Operatívny program rozvoja ľudských zdrojov Operatívny program rozvoja ochrany ţivotného prostredia a infraštruktúry Operatívny program rozvoja poľnohospodárstva a regiónov Operatívny program rozvoja regiónov II. národný rozvojový plán (Rozvojový plán nové Maďarsko) Hospodárske účinky členstva Charakteristiky maďarského hospodárstva Pridruţenie k jednotnému vnútornému trhu EÚ Vplyv pravidiel pristúpenia na priemyselnú politiku Situácia a výsledky maďarského priemyslu v posledných rokoch Situácia maďarského poľnohospodárstva v EÚ Spoločenský vplyv pristúpenia k EÚ Sociálna politika a zamestnanosť Školstvo Podporné programy Únie: TEMPUS Biela kniha Program LEONARDO: SOCRATES Mládeţ pre Európu (Youth for Europe)... 44

6 6. Činnosť Európskej únie v dnešných dňoch Úlohy Maďarska počas predsedníctva Stratégia Európa Energetický a klimatický balík Pristúpenie Chorvátska a krajín západného Balkánu k EÚ Pristúpenie Rumunska a Bulharska k Schengenu: Vyrovnaná susedská politika Sociálno-politické otázky riešené počas predsedníctva Európskej únie: európska a maďarská rómska stratégia Stockholmský program Vodná politika Záver zhrnutie Pouţitá literatúra:... 57

7 Úvod Maďarsko sa stalo členom Európskej únie dňa 1. mája 2004, ako jeden z 10 jej nových členských štátov. K tomuto výsledku viedla historicky dlhá cesta. Naša vlasť z geografického pohľadu leţí v strednej Európe, jej dejiny, kultúrne a civilizačné tradície ju ale predsa spájajú so západnou Európou. Jej hospodársky systém bol, vďaka veľmociam a politickým zakoreneniam, spojený s Východom, východným blokom. V celom stredovýchodnom európskom priestore zmeny nastali celosvetovými premenami v rokoch Zmenou reţimu, zánikom Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a Varšavskej zmluvy krajina dostala moţnosť, aby začala budovať cesty a príleţitosti k pristúpeniu k Európskej únii. V zmysle toho na začiatku 90-tych rokov nastala pre Maďarsko teoretická príleţitosť stať sa členom Európskej únie. Zmena reţimu vytvorila moţnosť k slobodnému mysleniu, voľbe hodnôt a k samostatnosti maďarskej zahraničnej politiky. V týchto rokoch sa koncipoval cieľ, aby sa aj Maďarsko mohlo stať členom Európskej únie. V tomto rozhodnutí sa spoločnosť a politika javili ako dostatočne vytrvalé a trpezlivé, výsledkom čoho je to, ţe naša krajina sa 1. mája 2004 stala plnoprávnym členom Európskej únie. Po pristúpení prebiehali a v súčasnosti ďalej prebiehajú v hospodárskom a politickom ţivote našej vlasti nespočetné zmeny. Otvára sa nám rad prísnych pravidiel, predpisov, ale súčasne aj moţností, súťaţí, podpôr. Stojíme pred najväčším projektom spolupráce v Európe a tento proces sa dostal aţ tam, ţe Maďarsko bude zastávať rotujúce predsedníctvo Únie v prvej polovici roka. Harmonizáciou záujmov a protirečení bola vytvorená a rozvinutá naša cesta úspešnej integrácie, ktorá sa aj v dnešnej dobe vyvíja ďalej. Ani v jednom bode neviem vymenovať alebo spomenúť nevýhody pristúpenia, pretoţe si myslím, ţe pristúpenie v kaţdom prípade posúva dopredu existenciu a rozvoj našej krajiny. Viem, ţe integrácia a s ňou spojené úlohy nie vţdy vyvolávajú súhlas obyvateľstva, ale k zmenám je vţdy potrebný čas a trpezlivosť. Dúfam, ţe naše deti si uţ budú môcť uţívať výhody pristúpenia v plnom rozsahu. Našou úlohou je preto podpora a pomoc pri zmene. Pri písaní svojej práce som bola konfrontovaná s tým, aká veľká práca predchádzala nášmu pristúpeniu a koľko veľa úloh stojí ešte pred nami, ale naša podpora a vytrvalosť je nevyhnutná v pristúpení a v prijatí úloh, ktoré nasledujú. Za výhody dané integráciou musíme v kaţdom prípade povaţovať hodnotové spoločenstvo, solidaritu, mier a bezpečnosť. Maďarsko sa tieţ dobrovoľne zaviazalo k spolupráci pri rešpektovaní demokracie, ľudských práv a vytvorení trhovej ekonomiky. Pri tejto spolupráci - 7 -

8 nie sú európske národy proti sebe, ale navzájom hľadajú spoločné riešenia. V súčasnosti bezpečnosť neznamená len to, aby sme sa vyhli vojne, ale znamená spoločnú ochranu hraníc a boj proti organizovanému zločinu. Vytvorenie blahobytu môţeme tieţ povaţovať za hodnotu. Jednotný vnútorný trh reguluje činnosť účastníkov v hospodárstve a zviacnásobí šance hospodárskeho rastu. Umoţnením prístupu nových členov sa vnútorný trh Únie rozrastá, ktorý potom ponúka rastúci dopyt, produkciu a nové hospodárske moţnosti rovnako pre nových, ako aj pre jej jestvujúcich členov. Jednou z najvýznamnejších moţností, ktorú pre nás EÚ poskytuje, je asi zabezpečenie rovnakých súťažných podmienok, nakoľko na kaţdého účastníka sa vzťahujú rovnaké pravidlá jednotného vnútorného trhu, ktoré dané členské štáty spolu vytvorili a ďalej rozvíjajú. Popri zvyšovaní životnej úrovne sa kladie čoraz väčší dôraz na zlepšovanie kvality ţivota. Vytvorením predpisov, ktoré sa týkajú ochrany ţivotného prostredia, bezpečnosti potravín a ochrany spotrebiteľa, EÚ neukladá svojim členom byrokratické povinnosti, ale vytvorili sa také právne a inštitucionálne prostriedky, ktoré zlepšujú kvalitu a bezpečnosť kaţdodenného ţivota. Pristúpením sa teda Maďarsko stalo členom takého spoločenstva, ktoré má účinnú a významnú politickú a hospodársku váhu. Jeho miesto je pri veľmociach, zúčastňuje sa pri príprave, prijatí a výkone rozhodnutí. Dostáva bezprostredné informácie, kam Európa smeruje, čo prebieha v Bruseli. Sme pri tom, a závisí len od nás, ako a akým spôsobom vyuţijú politici a odborníci sediaci za tabuľou Maďarska moţnosti dané inštitucionálnou integráciou. Vo svojej práci som sa snaţila opísať vplyv pristúpenia na Maďarsko s dátumom ku koncu februára 2010, nakoľko ako pristúpenie, tak aj súčasné úlohy pri výkone predsedníctva EÚ pôsobia kaţdý deň na našu krajinu novým vplyvom, dávajúc premenlivý politický a hospodársky rámec nášmu kaţdodennému ţivotu

9 1. O Európskej únii In verietate concordia Jednota v rozmanitosti (motto Európskej únie) Európska únia je hospodárska a politická skupina, pozostávajúca z 27 členských štátov, vznikla ako nadstavba Európskych spoločenstiev. Jej zakladajúcimi štátmi boli: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. V roku 1951 bola podpísaná Paríţska zmluva, na základe ktorej vzniklo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (Montánna únia). Cieľom tejto integrácie bolo uskutočnenie európskeho mieru a vytvorenie spoločného trhu v oblasti priemyslu s uhlím a oceľou. Táto zmluva nadobudla účinnosť v roku 1952 a bola uzavretá na dobu určitú (50 rokov). Táto dohoda zanikla v roku 2002, ale väčšina jej ustanovení je aj v súčasnosti platná v rámci Európskeho spoločenstva. V marci 1957 boli podpísané Rímske zmluvy. Na základe týchto na jednej strane vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo, ktoré v súčasnosti nazývajú Európske spoločenstvo. Rímska zmluva, na základe ktorej vzniklo EHS, za všeobecný ciel Spoločenstva označila vytvorenie spoločného trhu a taktieţ harmonický rozvoj hospodárskeho ţivota postupným pribliţovaním hospodárskej politiky členských štátov, nepretrţitý a vyrovnaný rozvoj, rýchle zvyšovanie ţivotnej úrovne a vytvorenie uţších vzťahov medzi štátmi. Všeobecný cieľ sa mal dosiahnuť realizáciou nasledovného: zrušením ciel, hmotnostných obmedzení a opatrení, ktoré mali obdobný účinok, vytvorením colnej únie a vedením spoločnej hospodárskej politiky voči cudzím štátom, zabezpečením voľného pohybu tovaru, sluţieb a popri nich aj kapitálu a pracovnej sily v rámci Spoločenstva, vytvorením spoločnej poľnohospodárskej, dopravnej a súťaţnej politiky, a - 9 -

10 harmonizáciou práva. V tomto období vzniklo aj Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu, ktoré malo za cieľ rýchle vytvorenie a rozvoj jadrového priemyslu a zároveň označilo viaceré svoje úlohy od spoločných výskumov, účinného vyuţitia jadrovej energie aţ po vytvorenie nukleárnej bezpečnosti. Za svoj hlavný a základný cieľ povaţuje mierové vyuţitie jadrovej energie. Na základoch Európskeho hospodárskeho spoločenstva vytvorila organizácia angaţovaná pre regionálnu integráciu, dňom 1. novembra 1993 Maastrichtskú zmluvu. Táto zmluva jednak zaloţila Európsku úniu, a jednak zmenila základné zmluvy Spoločenstiev. V zmysle toho Európske hospodárske spoločenstvo premenovala na Európske spoločenstvo. Táto zmluva zohrávala veľmi dôleţitú úlohu pri uţšej európskej integrácii a pri vytvorení hospodárskej a politickej únie. Zmluva pouţitím tzv. trojpilierovej štruktúry vytvorila Európsku úniu, pričom rovnako dôleţité bolo aj zrealizovanie prehlbovacieho programu v prvom pilieri, t. j., v Európskych spoločenstvách, a predovšetkým poloţenie základov plánu Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a spoločnej meny v rámci nej. Zmluva okrem týchto zaviedla občianstvo únie, začala zopár nových politík Spoločenstva, vo významnej miere zvýšila kompetencie Európskeho parlamentu a rozšírila okruh, kedy sa pri hlasovaní v Rade pouţije kvalifikovaná väčšina. (Druhým pilierom EÚ je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a tretím je spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.) EÚ vytvorila prostredníctvom zharmonizovaného právneho systému jednotný trh, čím zabezpečuje slobodný pohyb osôb, tovaru, sluţieb a kapitálu. Vedie spoločnú politiku v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, rybárstva a rozvoja regiónov. V sedemnástich členských štátoch zaviedli aj spoločný platobný prostriedok, euro. Tieto krajiny tvoria eurozónu. EÚ zohráva aj obmedzenú zahraničnopolitickú rolu, pretoţe má zastúpenie vo Svetovej obchodnej organizácii, v G8, G20, ako aj v Organizácii spojených národov. Vytvára pravidlá aj v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, pretoţe medzi krajinami tvoriacimi schengenský priestor zanikla ochrana hraníc. Pre fungovaní únie ako medzinárodnej organizácie je charakteristickým znakom nadnárodnosť a medzivládna spolupráca. Rozhodnutia sa v jednotlivých oblastiach prijímajú na základe spoločných rokovaní členských štátov, kým za iné oblasti sú zodpovedné nezávislé, nadnárodné inštitúcie, kde nie je potrebný súhlas členských štátov

11 Medzi dôleţitými inštitúciami a orgánmi EÚ nachádzame Európsku komisiu, Radu Európskej únie, Európsku radu, Súdny dvor ES a Európsku centrálnu banku. Európska únia sa od jej vzniku na začiatku 50-tych rokov neustále rozširuje. Ktorýkoľvek európsky štát, ktorý si ctí princípy slobody a demokracie, základné ľudské práva a slobody a princípy právneho štátu, môţe podať prihlášku na členstvo. Zakladajúci členovia vyzvali národy Európy, aby sa tie, ktoré zdieľajú ich názory, pripojili k ich úsiliu. Od začiatkov výsledkom je zvýšenie počtu zakladajúcich krajín zo 6 na dnešných 27. Rozširovanie je dané charakterom Európskej únie. Úspech EÚ a jej hodnotového systému, na ktorom je zaloţená, rovnako pritiahol vo viacerých vlnách nových členov s rozdielnym hospodárskym a politickým pozadím. Pristupujúce krajiny priniesli so sebou kvalitatívne zlepšenie pre skorších, tak aj pre nových členov, a to v kaţdom prípade. Kaţdé za sebou nasledujúce rozšírenie prinieslo pre občanov Európy výhody, otvorilo nové príleţitosti v ţivote európskeho obchodu, ďalej znamenalo prijatie európskych noriem v širšom okruhu a v rôznych oblastiach, od ochrany spotrebiteľa a ţivotného prostredia po politické a sociálne práva. Organický rast obohatil nielen členské štáty, ale aj celú Európu. Krajina, ktorá si podá prihlášku na členstvo, musí splniť nasledovné podmienky: Členská krajina musí byť schopná prevziať záväzky spojené s členstvom, t. j. musí splniť potrebné hospodárske a politické podmienky, a to: stabilita inštitúcií garantujúcich demokraciu existencia právneho štátu zabezpečenie ľudských práv ochrana menšín a rešpekt voči nim existencia fungujúcej trhovej ekonomiky schopnosť vyrovnať sa so súťaţou a trhovými silami v rámci Únie prevzatie záväzkov spojených s členstvom, vrátane stotoţnenia sa s cieľmi politickej, hospodárskej a menovej únie kandidátska krajina je povinná svoju administratívnu štruktúru vytvoriť tak, aby legislatívu únie nielen prevzala na národnú úroveň, ale aby sa vhodnými administratívnymi a právnymi prostriedkami tieto aj účinne vykonávali kandidátska krajina musí zdieľať hodnoty a ciele Európskej únie kandidátska krajina musí vyriešiť svoje prípadné, ešte existujúce hraničné spory bezo zvyšku je potrebné splniť najprísnejšie bezpečnostné predpisy v oblasti nukleárnych zdrojov

12 Prevziať legislatívu únie a vytvoriť pre túto legislatívu inštitucionálne podmienky patrí medzi jednu z najdôleţitejších úloh kandidátskej krajiny a z jej pohľadu si vyţaduje aj najväčšie zdroje. Je to tá úloha, ktorá pri rozširovaní Európskej únie spôsobuje čoraz váţnejšie problémy, pretoţe rozdiely medzi členmi a kandidátskymi krajinami sú aj z hospodárskeho, aj z politického pohľadu čoraz väčšie. (Zaostalá politická a hospodárska situácia bývalých socialistických krajín znamenala celkom váţnu nevýhodu z hospodárskeho hľadiska). Z týchto dôvodov, za účelom pomoci prístupovým rokovaniam, sa právny materiál EÚ rozdelil na 31 kapitol, ktoré cestu vedúcu k úspešnému pristúpeniu uľahčujú. Dnes má Únia takmer 500 miliónov obyvateľov a vytvára pribliţne 30 % svetového HDP. V súčasnosti EÚ so svojimi 27 členskými štátmi a s 369 miliónmi obyvateľov tvorí jednu z najvýznamnejších hospodárskych skupín sveta

13 2. Cesta vedúca k pristúpeniu V rokoch 1989 a 1990 sa v krajinách a štátoch priestoru stredovýchodnej Európy uskutočnili významné demokratické zmeny. EÚ reagujúc na novú situáciu pomerne rýchlo iniciovala prístupové rokovania s prvými tromi čelnými krajinami, a to: s Československou republikou, Poľskom a Maďarskom. Diplomatické vzťahy medzi Európskym spoločenstvom a Maďarskom začali podpísaním dohody o spolupráci dňa 26. septembra Táto zmluva sa týkala obchodu a hospodárskej a obchodnej spolupráce. Nasledovala nová dohoda o otvorení zastúpenia Komisie Európskych spoločenstiev v Budapešti a o vzájomnom uznaní diplomatických výsad a imunít, ktorá bola podpísaná v Bruseli dňa 8. júna Asociačná dohoda Maďarsko uzavrelo asociačnú dohodu s Európskou úniou dňa 16. decembra 1991, ktorá upravovala vytvorenie voľného obchodu s priemyselným tovarom do roku 2001, politickej spolupráce a zámer pokračovať v harmonizácii práva. Asociačné dohody uzavreté so štátmi stredovýchodnej Európy nazývali súhrnne Európske dohody. Cieľom týchto zmlúv bolo predovšetkým vytvorenie dvojstranného, rovného a slobodného obchodu s priemyselným tovarom. Ich význam spočíval v tom, ţe popri obchodných opatreniach a dohodách obsahovali aj intenzívnu spoluprácu v oblasti politiky a harmonizácie práva. V asociačných dohodách asociované krajiny vyjadrili svoj cieľ stať sa plnoprávnym členom. 2.2 Kodanské kritériá Európske spoločenstvo na zasadnutí Európskej rady v Kodani v dňoch 21. a 22. júna 1993 prijalo oficiálne rozhodnutie o rozšírení smerom k asociovaným krajinám stredovýchodnej Európy. Podstatou koncepcie je, ţe s najlepšie pripravenými krajinami (medzi nimi aj s našou krajinou) sa súčasne začali rokovania o pristúpení, ak bola kandidátska krajina schopná splniť záväzky vyplývajúce z členstva naplnením poţadovaných ekonomických a politických kritérií

14 Európska rada zakotvila nasledovné členské kritériá (ktoré sa odvtedy nazývajú len Kodanské kritériá): stabilne fungujúci demokratický systém inštitúcií, ktorý garantuje skutočné uplatnenie právneho štátu a ľudských práv a zabezpečuje ochranu menšín a rešpektovanie ich práv (politické kritériá) fungujúca trhová ekonomika a schopnosť vyrovnať sa so súťaţou trhových síl existujúcich v rámci Únie (ekonomické kritériá) schopnosť splniť záväzky vyplývajúce z členstva (čo znamená prevzatie a aplikáciu acquis communautairae), vrátane cieľov politickej, hospodárskej a monetárnej únie (právne a inštitucionálne kritériá). Dňa 26. januára 1994 vznikol v Budapešti Výbor parlamentu pre integráciu Maďarska a EÚ, delegácia Maďarska pri Európskom parlamente a Výbor Maďarského národného zhromaţdenia pre veci EK, a to v záujme pomôcť pristúpeniu našej krajiny k EÚ. 2.3 Ţiadosť o členstvo Ţiadosť o členstvo podpísal dňa 31. marca 1994 vtedajší predseda vlády Péter Boros. Počas následného úspešného parlamentného hlasovania Maďarský parlament vyslovil tú skutočnosť, ţe všetky politické strany, zastúpené v Národnom zhromaţdení, podporujú členstvo Maďarska v Európskej únii. 2.4 Agenda 2000 Na ţiadosť Európskej rady Komisia v roku 1997 vydala programový dokument s názvom Agenda 2000, ktorá obsahovala jednak návrh nasledovaniahodnej stratégie EÚ v prvých rokoch budúceho tisícročia, a jednak posudky vyhotovené o 10 krajinách strednej a východnej Európy, ktoré Komisia pripojila k tomuto materiálu. Agenda 2000 je prvým určujúcim úniovým programovým dokumentom, ktorý uţ počíta s Európskou úniou rozšírenou smerom na východ. Jej prvotný význam spočíva v tom, ţe v nej Komisia spoločne prerokovala zámer, týkajúci sa zmeny reformy a budúcej stratégie EÚ. Komisia na základe úrovne splnenia Kodanských kritérií navrhla, aby EÚ začala rokovania o vstupe s piatimi krajinami stredovýchodnej Európy a to: s Českom, Estónskom, Poľskom, Maďarskom, Slovinskom a Cyprom (tzv. 5+1)

15 Komisia po preskúmaní posudkov a materiálov týkajúcich sa rozšírenia, vydala dňa 16. júna 1997 pozitívne hodnotenie o Maďarsku a navrhla začať prístupové rokovania. K fungovaniu jednotného trhu Európskej únie (slobodný pohyb osôb, tovarov, sluţieb a kapitálu) napomáha spoločná politika a mimoriadne rozsiahla legislatíva spoločenstva, ktorú kandidátska krajina musí v plnej miere prevziať a aplikovať. 2.5 Začiatok vstupných rokovaní V decembri roku 1997 členské štáty EÚ na summite Európskej rady v Luxemburgu rozhodli o začatí vstupných rokovaní s najpripravenejšími, štátmi, medzi nimi aj s našou krajinou. Summit v Luxemburgu zároveň poloţil vzťahy medzi EÚ a kandidátskymi krajinami na nové základy v rámci tzv. prístupovej stratégie. Deklarovaným cieľom rokovaní bolo to, aby sa kaţdý kandidátsky štát stal plnoprávnym členom Únie a v zmysle toho, aby aplikoval čo najväčšiu moţnú časť legislatívy spoločenstva, acquis communautaire. Únia chcela tomu napomáhať tzv. Partnerstvom pre vstup navrhnutým Komisiou v Agende Jej podstatu tvorí to, ţe EÚ stanoví programy na podporu prípravy pre kaţdého kandidáta samostatne, podľa jeho individuálnej pripravenosti. Jej hlavným prvkom je to, ţe pre účely realizácie programov sa zo strany EÚ zabezpečia technické a finančné zdroje, predovšetkým v rámci tzv. predvstupových fondov. Tieto tri fondy sú: PHARE, SAPARD a ISPA, pričom posledné dve uvedené fungujú od roku Predvstupové fondy: PHARE, SAPARD, ISPA Podľa oficiálnej definície je program PHARE nástroj slúţiaci finančnej podpore prípravy kandidátskych krajín strednej a východnej Európy pri vstupe do Európskej únie. PHARE je predovšetkým program na podporu uskutočnenia začatých politických zmien v krajinách strednej a východnej Európy. Táto forma podpory dostala svoj názov PHARE podľa krajín, ktoré najdôraznejšie prezentovali svoj úmysel k zmenám. (PHARE: Poland-Hungary: Assistance for the Reconstruction of the Economies Poľsko- Maďarsko: pomoc pri obnove hospodárstva.) Na začiatku bola cieľom podpory pomoc pri vybudovaní trhovej ekonomiky a politickej demokracie, neskôr to bola príprava na členstvo v EÚ. PHARE podporuje rozvoj

16 inštitucionálneho systému verejnej správy a súdnictva kandidátskych krajín v pomere 30 % a v pomere 70 % podporuje prijímanie acquis a ich aplikáciu. Maďarsko sa spolu s Poľskom zúčastňuje v programe PHARE uţ od roku 1990 a v zmysle toho sa podieľajú na nenávratnej pomoci Únie vo forme finančnej a tzv. odbornej pomoci. Programy podporované EÚ pomáhali k rozvoju inštitúcií a k prevzatiu legislatívy spoločenstva, resp. podporovali posilnenie tých inštitúcií, ktoré boli zodpovedné za aplikáciu, dodrţiavanie a kontrolu harmonizovaných maďarských predpisov a priamo účinných noriem únie. Aké konkrétne podoby nadobudli programy? 1. Najbezprostrednejšou a najúčinnejšou pomocou bol príchod odborníkov z niektorého členského štátu do úradov a na ministerstvá na dlhšiu dobu. Tento druh programovej spolupráce nazvali twinning. S týmto sú spojené aj krátkodobé poradné programy resp. kurzy a školenia organizované inštitúciami. 2. K aplikácii legislatívy spoločenstva však bola potrebná nielen odbornosť, ale boli potrebné aj zariadenia, technické pozadie, prípadne nové budovy. EÚ prispela v rámci investičných programov k ich vytvoreniu a zmodernizovaniu. Najviac týchto programov podporovalo vytvorenie počítačovej siete a zaobstaranie špeciálnych laboratórnych, meračských zariadení a komunikačných prostriedkov. Zo stavebných investícií boli od roku 1998 najvýznamnejšie tie, ktoré sa týkali rozvoja kontroly hraníc. Pre EÚ bolo totiţ veľmi dôleţité, aby na hraniciach pristupujúceho Maďarska fungovalo colné konanie, zdravotná kontrola zvierat, rastlín, presne tak prísne a účinne, aby sa tovar bez prekáţok dostal na ktorýkoľvek bod jednotného európskeho trhu. 3. Kandidátske krajiny sa mohli zúčastniť rôznych programov EÚ, a to hlavne programov spoločenstva v oblasti kultúry, školstva a vzdelávania. Za týmto účelom však museli zaplatiť účastnícky príspevok, z ktorého polovica bola hradená z PHARE. Najdôleţitejšie takéto programy sa realizovali v oblasti školstva (Socrates, Erasmus), odborného vzdelávania (Leonardo), mládeţe (Mládeţ pre Európu) a výskumu (5. výskumný a rozvojový rámcový program). V roku 2000 popri PHARE začali aj dva nové, pristúpenie pripravujúce programy: ISPA, ktorý financoval infraštrukturálne programy a programy ochrany ţivotného prostredia, a SAPARD, ktorý sa mohol vyuţiť pre účely rozvoja vidieka a poľnohospodárstva

17 Od roku 2000, oproti predošlým rokom, dostali aj v programe PHARE väčší dôraz programy rozvoja územia, ktorých hlavným cieľom bola podpora miestneho hospodárstva, rozvoj ľudských zdrojov a uskutočnenie infraštrukturálnych investícií dôleţitých pre hospodárstvo. Pouţiteľné financie boli veľmi obmedzené, preto sa podpora obmedzila len na regióny severného Maďarska, Severnej a Juţnej níţiny. V roku 2002 začal tzv. program Orpheus, ktorý sa v porovnaní ku všetkým dovtedajším podporám, najviac pribliţoval k podporám fungujúcim v EU. Väčšia časť peňazí bola rozdelená formou verejných súťaţí, vysúťaţené zdroje, namiesto dovtedajšieho jedného roku, bolo moţné pouţiť počas dvoch rokov. Na týchto podporách sa uţ mohli spolupodieľať všetky regióny Maďarska. Od roku 2004 boli za výkon PHARE zodpovedné v plnom rozsahu maďarské orgány a realizácia programov sa v novembri 2006 celkom uzavrela. Program ISPA: Hlavným cieľom programu ISPA, fungujúceho od roku 2000, bolo vyriešenie konkrétnych problémov v oblasti dopravnej infraštruktúry a ochrany ţivotného prostredia, ktoré boli prekáţkou pristúpenia. Popri tom sa kandidátske krajiny účasťou v programe pripravili na prijatie všeobecných prístupových podpôr Európskej únie. Z podpory spoločenstva sa financovala jednak príprava rôznych investícií (plány, vypracovanie dopadových štúdií) a jednak realizácia investícií. Maďarsko malo rámec podpory pribliţne 90 miliónov eur (t. j. viac neţ 20 miliárd HUF). SAPARD: Od 1. januára 2000 bolo kandidátskym krajinám stredovýchodnej Európy taktieţ umoţnené zúčastniť sa v programe SAPARD (zvláštny pomocný program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka). Cieľ tohto programu zohrával dvojakú úlohu: poskytnúť pomoc kandidátskym krajinám pri prevzatí legislatívy Únie, vrátane prípravy na prijímanie podpôr z Európskeho poľnohospodárskeho a garančného fondu (EPGF) a prispieť k vytvoreniu udrţateľného poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. K vyuţitiu podpôr malo Maďarsko vypracovať rozsiahly plán rozvoja poľnohospodárstva a vidieka. Od roku 2000 naša krajina v rámci programu dostávala podporu ročne 38 miliónov eur. K tomuto sa muselo v rozpočte vyčleniť 3,3 miliárd HUF, pretoţe investície boli financované v pomere: 75 % pomoc Únie a 25 % národná podpora

18 V rámci programu SAPARD je moţné podporiť nasledovné opatrenia: 1. Podpora rozvoja poľnohospodárstva investície poľnohospodárskych podnikov, investície slúţiace k rozvoju spracovania a predajnosti poľnohospodárskych a rybacích výrobkov, odborné vzdelávanie, propagácia ekologických výrobných metód v poľnohospodárstve a metód zachovávajúcich vzhľad krajiny, vytvorenie a fungovanie výrobných skupín, 2. Podpora rozvoja vidieka ochrana a zachovanie vidieka, rozvoj a zlepšenie vidieckej infraštruktúry. 2.7 Kongres v Nice Prvotný význam kongresu uskutočneného v decembri roku 2000 v Nice spočíval v tom, ţe uzavrel inštitucionálne reformy, ktoré boli členskými štátmi povaţované za podmienku rozšírenia a bola prijatá Zmluva z Nice umoţňujúca rozšírenie. EÚ týmito svojimi rozhodnutiami chcela potvrdiť to, ţe nastal čas k tomu, aby v procesy rozširovania dostali nový elán. Zmluva posilnila aj to, ţe v roku 2002 bude moţné uzavrieť rokovania s najlepšie pripravenými kandidátskymi krajinami, ak kandidátske krajiny splnia prístupové kritériá. V Nice bol prijatý plán cesty (road map) rokovaní, ktorý určil triapolročný program pre najpripravenejšie krajiny za účelom uzavretia otvorených kapitol prístupových rokovaní. Tento plán rokovaní rátal aj s tým, ţe rokovania s najvyspelejšími krajinami, medzi nimi aj s Maďarskom, je moţné uzavrieť v roku Na kongrese v Nice členské štáty zároveň potvrdili, ţe sú taktieţ pripravené na prijatie nových členských štátov. Pre našu krajinu bol plán rokovaní veľmi výhodný, následkom čoho sa v prvej polovici 2001 podarilo uzavrieť aj problémové kapitoly, napríklad ţivotné prostredie, slobodný pohyb osôb a kapitálu. Krajina v niektorých otázkach dostala prechodne výnimku, a preto na ich realizáciu bude môcť vyuţiť aj podporu Únie. Prístupové rokovania týkajúce sa Maďarska boli v plnej miere uzavreté ku koncu roka máj 2004: Maďarsko sa stalo plnoprávnym členom Európskej únie

19 3. Podpory Európskej únie 1.mája 2004 sa Maďarsko stalo plnoprávnym členom Európskej únie. Od tohto dňa bolo oprávnené čerpať prostriedky z rozvojových fondov Európskej únie, z tzv. štrukturálnych a kohéznych fondov. Cieľmi týchto fondov boli hospodárska a spoločenská solidarita, posilňovanie kohézie a zniţovanie rozdielov vo vyspelosti medzi členskými krajinami a regiónmi. Najmenej vyspelé členské štáty EÚ museli najprv k vyuţitiu podpôr pripraviť Národný rozvojový plán, v ktorom načrtli, ktoré sú najdôleţitejšie rozvojové poţiadavky v krajine, na aké ciele hodlajú vyuţiť podpory očakávané od Európskej únie, a aké výsledky sa očakávajú v takto uskutočnených prípadoch. Tento Národný rozvojový plán obsahuje stratégiu maďarskej vlády. Je potrebné, aby bol prijatý Európskou komisiou a následne, na základe rokovaní, vznikne Rámcová dohoda o podpore Spoločenstva, ktorá určuje, akými sumami sa zúčastňuje EÚ a maďarská vláda na financovaní spoločne podporovaných projektov. Dlhodobým cieľom NFT je podpora dosiahnutia hospodárskej a spoločenskej úrovne vyspelosti EÚ. Štyri osobitné ciele na jej podporu a k jej dosiahnutiu: posilnenie konkurencieschopnosti hospodárstva, rozvoj ľudských zdrojov, zlepšenie kvality základnej infraštruktúry a infraštruktúry prostredia, podpora vyrovnanejšieho rozvoja regiónov. V záujme dosiahnutia cieľov bolo rozhodnuté o viacerých opatreniach, ktoré boli skoncipované v piatich rámcových programoch. V EÚ nazývame rámcové programy operatívne programy, za realizáciu ktorých zodpovedali samostatné orgány (tzv. riadiace orgány). 3.1 Operatívne programy I. národného rozvojového plánu Operatívny program konkurencieschopnosti hospodárstva Operatívny program konkurencieschopnosti hospodárstva (OPKSH) poskytuje bezprostrednú pomoc na zlepšenie produktivity podnikov a na podporu vytvorenia vyspelejšieho obchodného prostredia. Nepriamo však prispieva aj k naplneniu cieľov ostatných operatívnych programov. (Napr. ak podniky kúpia nové výrobné zariadenia a pouţijú modernejšie výrobné postupy, pravdepodobne vypustia do prostredia aj menej škodlivých

20 látok, alebo, ak sa do menej vyspelých regiónov dostane viac pomoci pre zvýšenie konkurencieschopnosti, následkom čoho sa zmierňujú aj rozdiely medzi regiónmi, alebo konkurencieschopné podniky sú schopné zamestnať viac odborníkov, následkom čoho sa zlepšuje aj vyuţitie ľudských zdrojov.) Operatívny program konkurencieschopnosti hospodárstva chce pomocou nasledovných prvkov dosiahnuť posilnenie konkurencieschopnosti krajiny: rozvoj hospodárstva zaloţeného na vedomostiach a schopnosti inovácie, rozvoj priemyselných činností a sluţieb, ktoré vyuţívajú moderné technológie, rozvoj malých a stredných podnikov. Uvedené ciele sa majú realizovať nasledovnými prostriedkami: A., Podpora investícií: Modernizácia výroby je nepredstaviteľná bez investícií. Vyuţitie nových strojov, zariadení a postupov je moţné prostredníctvom investícií. OPKSH preto podporuje modernizáciu výroby, najmä u malých a stredných podnikov, z dôvodu, aby sa tieto mohli stať dodávateľmi väčších podnikov. Podporu je moţné získať na vybudovanie priemyselných parkov, inkubátorových a logistických centier, ktoré posúvajú vpred začiatok rozvoja aj vo vidieckych mestách. Vzhľadom na to, ţe sa v Maďarsku zatiaľ vytvára menej kapitálu, ako by bolo potrebné na zlepšenie našej vyspelosti, program podporuje aj poradenstvo v oblasti nových investícií, aby do našej krajiny prišli noví investori a aby uţ existujúci investori u nás investovali svoje zisky. B., Rozvoj malých a stredných podnikov Malé a stredné podniky tvoria chrbticu vyspelých ekonomík: v súhrne tieto zamestnávajú najviac pracovných síl, aj keď z pohľadu ich celkovej výroby za veľkými podnikmi zaostávajú. Vo všeobecnosti oni platia aj najviac daní a pre ich fungovanie je charakteristické, ţe svoju výrobu pravdepodobne nepremiestnia do krajín, kde sú niţšie mzdy. Preto sa takmer kaţdý štát na svete snaţí podporiť svoje malé a stredné podniky. To je podstatou aj tohto programu: obsahuje opatrenia, ktoré sa sústreďujú na nároky tohto podnikateľského kruhu. Hlavným cieľom je, aby sa rozdiel medzi úrovňou menších, menej účinných domácich podnikov, a veľkých, moderných podnikov, v zahraničnom vlastníctve, zníţil. Jednou z jeho foriem je podpora obstarania nových zariadení a druhou je zavedenie systémov zabezpečujúcich kvalitu, obchodné poradenstvo, zvýšenie úrovne riadenia malých a podnikov a posilnenie spolupráce medzi malými a strednými podnikmi

21 C., Inovácie a rozvoj výskumu Na svetovom trhu dosahujú dobrú cenu tie produkty, ktoré majú veľkú duševnú hodnotu a ktoré boli vyvinuté na základe serióznej výskumnej činnosti. Osoby zúčastnené na výrobe týchto produktov majú aj lepšie mzdy. Z tohto dôvodu program podporuje výskum a rozvoj a vytvorenie k tomu potrebného pozadia, spoluprácu medzi výskumnými centrami štátu a podnikmi, ktoré ich výsledky vyuţívajú, a inovačnú činnosť malých a stredných podnikov. Podpora sa poskytuje hlavne do oblastí ako informačné a telekomunikačné technológie, biotechnológie, náuky o materiáloch a do oblasti ekologických postupov, výrobkov a sluţieb. D., Informačná spoločnosť a rozvoj hospodárstva Jednou z najdôleţitejších snáh Európskej únie je rozširovanie informačných a komunikačných technológií a hospodárskych a trhových informácií v čo najširšom okruhu, pretoţe len pomocou nich je moţné dosiahnuť úroveň Spojených štátov amerických a krajín ďalekého východu, ktoré sú v tejto oblasti na čele. Maďarsko sa v súčasnosti nachádza hodne za priemerom členských štátov EÚ, navyše aj domáca rozvojová úroveň je nevyrovnaná (napr. rozdiely medzi mestami a dedinami). Maďarské malé a stredné podniky nevyuţívajú moţnosti ponúkané informatikou do takej miery ako v Európe a verejná správa by sa taktieţ mohla viac opierať o moderné, elektronické postupy a konania Operatívny program rozvoja ľudských zdrojov Tento operatívny program prispieva predovšetkým k zlepšeniu výuky a výchovy, k prispôsobeniu sa poţiadavkám podnikov a k zmierneniu problémov so zamestnávaním. Pri jeho príprave si odborníci boli vedomí toho, ţe ľudia v Maďarsku, v porovnaní s väčšinou vyspelých krajín, ťaţšie opúšťajú svoje bydliská a s väčšími ťaţkosťami sa učia novému remeslu. Z piatich programov sa tento najbezprostrednejšie púšťa do boja so spoločenskými problémami: s chudobou, izoláciou a ťaţkou situáciou rómskeho obyvateľstva. Hlavné ciele programu sú: zvyšovanie úrovne zamestnanosti, zlepšenie konkurencieschopnosti pracovnej sily, napomáhanie spoločenskej akceptácii. A., Zvyšovanie úrovne zamestnanosti Najväčším spoločenským a hospodárskym problémom krajín s trhovou ekonomikou je to, ţe nie kaţdý si vie nájsť vhodnú pracovnú príleţitosť. Na vyriešenie tohto problému, trvajúceho

22 storočia, boli doposiaľ vypracované viaceré riešenia, a z týchto bolo zjavne najúspešnejšie to, ak sa rôznymi štátnymi podporami aktívne napomáhalo k znovuzamestnávaniu nezamestnaných, a tým sa predišlo tomu, aby boli ľudia trvalo bez zamestnania. Mimoriadne bezmocnými účastníkmi na trhu s pracovnými silami sú mladí na začiatku kariéry a ţeny. Zamestnávaniu ţien najviac napomáhajú vhodné predškolské zariadenia, jasle a škôlky. Ich sieť sa od zmeny reţimu veľmi preriedila, preto ich opätovné zriadenie znamená dôleţitú úlohu. Zmiernenie problémov so zamestnávaním nie je moţné očakávať výlučne od hospodárstva a trhu, v tomto zohráva dôleţitú úlohu štát. V tejto oblasti sa štát do procesov zapája prostredníctvom sluţieb zamestnanosti, do rozvoja ktorého sa z podpôr Európskej únie vynakladá viac miliárd. B., Podpora boja proti spoločenskej izolácii prostredníctvom pomoci vstupu na trh práce Skúsenosť vyspelých ekonomík ukazuje, ţe najmenej vzdelaní a osoby bez odborného vzdelania si dokáţu nájsť zamestnanie najťaţšie. Všeobecne známou je aj tá skutočnosť, ţe pre izolované osoby a osoby s viacerými hendikepmi je nájsť si zamestnanie takmer bezvýhľadné. Základnou tézou programu je zamestnávanie. Práve preto tento program podporuje dostupnosť základnej výuky a výchovy, pracovných príleţitostí, respektíve zdravotníckych sluţieb na vyhovujúcej úrovni, s dôrazom na zaobchádzanie s rómskou mládeţou. C., Podpora celoživotného vzdelávania a schopnosti prispôsobovania sa Rýchle hospodárske zmeny si vyţadujú neustále prispôsobovanie sa nielen podnikov, ale aj kaţdého pracujúceho. Toto prispôsobovanie sa je vo viacerých prípadoch spojené so zmenou zamestnania, častejšie pracovnej náplne a odboru. Na tieto zmeny dokáţe ľudí najviac pripraviť celoţivotné vzdelávanie. Vo všeobecnosti je moţné povedať, ţe čím viac je niekto vzdelaný, tým flexibilnejšie sa vie riadiť zmenami situácie na pracovnom trhu. Z tohto dôvodu sa preto v súčasnosti do takej veľkej miery zvýšil význam celoţivotného vzdelávania. Na výzvy vedomostnej spoločnosti a ekonomiky sa zamestnanci ako aj súkromní podnikatelia/ţivnostníci musia rovnako pripraviť, k tomu poskytuje tento program podporu. D., Rozvoj školskej, sociálnej a zdravotníckej infraštruktúry Podporu na rozvoj týchto oblastí dostávame v rámci Národného rozvojového plánu, pretoţe tie Európska únia charakteristicky prenecháva členským štátom. V priebehu rokovaní o NRP sa maďarským úradníkom podarilo presvedčiť zástupcov komisie o tom, ţe rozvoj zmierňuje

23 základné problémy maďarskej ekonomiky a spoločnosti a je nevyhnutným pre dosiahnutie hlavných cieľov plánu. Sem patrí výstavba budov, nákup zariadení a vytvorenie sluţieb zaloţených na informačných technológiách v školstve a zdravotníctve. Dôleţitým cieľom je realizácia rozvojových opatrení napomáhajúcich spoločenskej akceptácii, teda podpora rovnosti príleţitostí pri prístupnosti k vyššie uvedeným sluţbám pre Rómov, pre zdravotne postihnutých alebo pre osoby inak znevýhodnené, t. j. rovnako ako u ostatných. Všetky tieto opatrenia spoločne prispievajú k dosiahnutiu najvýznamnejšieho cieľa NRP, a to k zvýšeniu úrovne zamestnanosti Operatívny program rozvoja ochrany ţivotného prostredia a infraštruktúry Úlohou tohto operatívneho programu je rozvoj dopravnej infraštruktúry a posilnenia ochrany ţivotného prostredia. Program týmto prispieva aj k hospodárskej konkurencieschopnosti krajiny a regiónov. Tento operatívny program je osobitý z toho pohľadu, ţe pre rozvoj oblastí, ktoré sa v jeho názve nachádzajú, dostávame oveľa viac podpôr z iných zdrojov Únie, z kohézneho fondu, ako v rámci tohto programu. V rámci rokovaní, ktoré predchádzali nášmu pristúpeniu do Únie, sme sa zaviazali, ţe prevezmeme právne predpisy EÚ a budeme uplatňovať normy a predpisy Únie. Tento záväzok znamená pre nás mimoriadne veľa úloh v oblasti dopravy a ochrany ţivotného prostredia, realizácia ktorých si vyţaduje ohromné mnoţstvo peňazí a toľko veľa práce, ţe EÚ poskytla viacročný odklad na splnenie týchto povinností. Tento program je dôleţitý aj preto, ţe pomocou neho vieme splniť svoje záväzky: a to rozšírenie kanalizačnej siete odpadových vôd, alebo vyuţitím týchto peňazí sa rozšíria a spevnia naše najdôleţitejšie cesty. (Posledne uvádzané je dôleţité z dôvodu, ţe podľa skorších maďarských noriem platil zákaz vjazdu na cesty vozidlami, ktorých okamţitá hmotnosť na nápravy presahovala 10 ton, kým v Únii je dovolená zaťaţiteľnosť 11,5 ton. Z tohto je moţné vidieť, ţe predpisy Únie upravujú kaţdú, zdanlivo čiastkovú, otázku.) A., Ochrana životného prostredia Pre financie prichádzajúce z Kohézneho fondu je charakteristické, ţe podporujú veľmi veľké investície, z tohto dôvodu, tento program kladie skôr dôraz na zlepšenie ochrany ţivotného prostredia v menšom rozsahu, na úrovni obcí tak, ţe podporuje rozvoj energetického hospodárstva, kontrolu znečisťovania, zvyšuje bezpečnosť v oblasti ochrany ţivotného prostredia, resp. posilňuje ochranu prírody

24 Viac ako jedna tretina obyvateľstva Maďarska ţije v obciach, kde kvalita pitnej vody ešte stále nedosahuje kvalitu stanovenú predpismi EÚ. Z tohto dôvodu si tento program za svoj prvoradý cieľ vytýčil zlepšenie kvality pitnej vody. K tomuto je potrebná ochrana vôd, aj podzemných vôd, zabránením kontaktu odpadovej vody s pitnou vodou. Preto je potrebné vybudovať vhodné hospodárenie a správu s odpadovou vodou v kaţdej obci, priemyselnom a poľnohospodárskom priestore. Napriek tomu, ţe odpadová voda spôsobuje prvoradý problém ochrany ţivotného prostredia skoro na všetkých miestach, je potrebné zaoberať sa aj inými vecami. Týmto je odpadové hospodárstvo a v rámci neho správa a likvidácia zvieracích odpadov, nemocničného a stavebného odpadu. Podporuje sa ďalej rozvoj siete na meranie hluku a znečistenia ovzdušia. Európska únia sa snaţí dlhé roky, ba desaťročia, zníţiť závislosť na vonkajších energetických zdrojoch. Jedným z týchto spôsobov je úspora energie a zvýšené vyuţitie obnoviteľných zdrojov energie. V rámci tohto operatívneho programu je moţné dostať podporu na zvyšovanie energetickej efektívnosti zniţovanie odpadu. Z týchto peňazí sa podporuje aj ochrana pred povodňami. Mal by sa posilniť viac ako 550 km dlhý riečny úsek. V predošlých desaťročiach sa ani v Maďarsku nevenovala potrebná pozornosť na ochranu ţivotného prostredia, preto v obvode priemyselných závodov a vojenských objektov je, na viacerých rozsiahlych miestach, znečistená pôda, čo ohrozuje podzemné vody a zdroje pitnej vody. Na odstránenie týchto znečistení je tieţ moţné dostať peniaze z Únie. Podpory z EÚ je moţné pouţiť aj na ochranu existujúcich hodnôt: podporovať je moţné ciele týkajúce sa zachovania a udrţania rozmanitosti prírody, prirodzeného vzhľadu krajiny a ochrany ţivého a neţivého prírodného dedičstva. Tieto sa realizujú v rámci siete Národného ekologického programu a Natury B., Rozvoj dopravnej infraštruktúry Dopravné siete sú základom krvného obehu kaţdej modernej ekonomiky. Dĺţka maďarskej siete ciest, ako aj jej hustota, zaťaţiteľnosť a kvalita zaostáva za západoeurópskym priemerom a zároveň aj za nárokmi hospodárstva a obyvateľstva. Uznávajúc tieto nedostatky Európska únia poskytuje k výstavbe ciest podporu. Z európskeho pohľadu sú najdôleţitejšie diaľnice, pretoţe zahraniční dopravcovia ich vyuţívajú najčastejšie. Z toho dôvodu pri ich výstavbe môţeme počítať s veľkou pomocou z Kohézneho fondu. Väčšina rozvojových podpôr naopak prichádza, v rámci NRP, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a z týchto peňazí sa dostávajú prostriedky aj na spojenie uţ existujúcich ciest niţšej triedy s diaľnicami

25 a s inými cestami vyššej triedy. Prostredníctvom nich bude dostupnosť vidieckych miest a aj mikroregiónov ľahšia. Rozšírením určitých ciest a dopravu obmedzujúcimi zúţeniami ciest sa priepustná schopnosť ciest zväčšuje a zlepšuje sa bezpečnosť dopravy. Výstavbou obchádzkových a odbremeňujúcich ciest sa zniţuje hustota dopravy prechádzajúcej obcami. Vieme, ţe cestná doprava je najpohodlnejšia, ale ţivotné prostredie zaťaţuje vo väčšej miere ako ţelezničná a vodná preprava. Z tohto dôvodu NRP podporuje vybudovanie spojení medzi vodnými, ţelezničnými cestami a verejnými komunikáciami, zaloţenie takých skladových a logistických centier, ktoré vyuţívajú aj predtým uvedené dva spôsoby prepravy. K zníţeniu znečistenia ţivotného prostredia slúţi aj rozvoj predmestskej ţelezničnej hromadnej dopravy Operatívny program rozvoja poľnohospodárstva a regiónov Operatívny program rozvoja poľnohospodárstva a regiónov prispieva k realizácii cieľov vytýčených v Národnom rozvojovom pláne prostredníctvom dosiahnutia udrţateľnosti a konkurencieschopnosti potravinového hospodárstva a rozsiahlym rozvojom vidieka. Hlavným prostriedkom rozvoja vidieka je zlepšenie pracovných príleţitostí tamojších ľudí a posilnenie ich zárobkových schopností. (V Európskej únii vidiek znamená dedinské oblasti. V tejto súvislosti preto hovoríme o rozvoji dedín.) Operatívny program chce prispieť k dosiahnutiu dvoch dôleţitých cieľov: chce posilniť konkurencieschopnosť poľnohospodárskej výroby a spracovania potravín a chce pomôcť k zlepšeniu úrovne vidieka. A., Založenie konkurencieschopnej výroby základných surovín v poľnohospodárstve Konkurencieschopnosť poľnohospodárskej výroby je potrebné zvýšiť investíciami, ktoré zniţujú výrobné náklady, zvyšujú pridanú hodnotu a kvalitu výrobkov a zároveň sa uplatnia aj normy týkajúce sa ochrany ţivotného prostredia, hygieny a welfaru zvierat. V rámci programu môţu podporu získať aj mladí farmári, aby boli schopní vytvoriť ekonomicky ţivotaschopné podniky. Vzdelávanie je dôleţitým prvkom aj týchto programov, pretoţe odborné vedomosti sú pre modernú a ekologickú výrobu a hospodárenie nevyhnutné. B., Modernizácia spracovania potravín K rozvoju spracovania potravín rovnako patrí pouţívanie moderných výrobných zariadení a postupov, výstavba vhodných skladovacích a kapacít a navyše aj vytvorenie informatického

26 pozadia. Rozvojové programy, ktoré počítajú s podporou Únie, musia rovnako zohľadniť ochranu zdravia spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a kvalitu konečného produktu. Zohľadnenie hľadísk ochrany ţivotného prostredia je nevyhnutnosťou aj v poľnohospodárstve. C., Rozvoj vidieckych (dedinských) oblastí Prostriedkom zlepšenia úrovne vidieckych oblastí je modernizácia zaostalej infraštruktúry a zmiernenie jednostrannej, prehnanej závislosti na poľnohospodárskej výrobe. Tento program preto podporuje rozvoj ekonomickej sily vidieka. Napomáha ďalej k tomu, aby si ľudia ţijúci na vidieku mohli nájsť prácu v mieste ich bydliska. Príťaţlivejšími vidieckymi oblasťami, ako aj vypracovaním a realizáciou rozsiahlych mikroregionálnych programov sa snaţí zabrániť odsťahovaniu ľudí z obcí. K tomu je však potrebné zaviesť v obciach nový druh hospodárskej činnosti (napr. rozbehnúť vidiecky turizmus). Dobrým prostriedkom môţe byť znovuobjavenie ručných prác alebo podpora odbytu kvalitných bioproduktov. Ţivotné podmienky a kvalita ţivota vidieckeho obyvateľstva sa majú dosiahnuť vybudovaním vhodnej infraštruktúry, príťaţlivejším vidieckym prostredím, pomocou vidieckych spoločenstiev a zachovaním prírodného a kultúrneho dedičstva obcí Operatívny program rozvoja regiónov V súvislosti s vyrovnanejším územným rozvojom jednotlivých regiónov sa Operatívny program rozvoja regiónov snaţí bezprostredne pomôcť k dosiahnutiu cieľu Národného rozvojového plánu. Program sa snaţil tento rozsiahly cieľ realizovať dosiahnutím troch čiastkových cieľov: udrţateľný rozvoj regiónov, bohatých na prírodné a kultúrne hodnoty, z vnútorných zdrojov, vytvorenie príťaţlivého vidieckeho prostredia a rozvoj zárobkovej schopnosti, posilnenie schopnosti prispôsobenia sa a spolupráce miestnych účastníkov. Prostriedky na dosiahnutie cieľov sú nasledovné: A., Posilnenie turistického potenciálu Maďarsko bolo vţdy obľúbenou cieľovou stanicou zahraničných turistov, ale turisti sotva navštívili jedno alebo dve miesta (najmä Budapešť, Balaton a ešte zopár vidieckych miest), a tieto dovolenkové cesty sa sústredili na letné mesiace. Prvotným cieľom programu je

27 zlepšenie zárobkovej schopnosti turizmu, zvýšenie príťaţlivosti a konkurencieschopnosti moţných cieľových bodov a v neposlednom rade rozvoj kvality a kvantity turistických sluţieb. K tomuto poslednému patrí aj rozširovanie odborných vedomostí osôb zamestnaných v cestovnom ruchu. B., Rozvoj oblastných infraštruktúr a vidieckeho prostredia Primárnym prostriedkom je rozvoj siete miestnych komunikácií, pretoţe jej prostredníctvom sa môţe zlepšiť dostupnosť regionálnych a mikroregionálnych centier, turistické ciele, ako aj priemyselných území. Pri určení podporovateľných oblastí sa zohľadnili rôzne aspekty: výška nezamestnanosti, úroveň chudoby, kriminality, sociálne problémy a problémy ochrany ţivotného prostredia, ako aj pomer rómskeho obyvateľstva v rámci cieľovej skupiny populácie. Za tým účelom je moţné poskytnúť podporu na rôzne činnosti, týkajúce sa rekonštrukcie miest: na vyuţitie v súčasnosti nevyuţívaných, priemyselných objektov na nové ciele, na obnovu verejných priestorov, ako aj na podporu akcií zameraných na prevenciu kriminality. C., Miestny rozvoj ľudských zdrojov Program prispieva k zvýšeniu zamestnanosti takými opatreniami, ako je zlepšenie schopnosti miestnych pracovných síl prispôsobiť sa a zvýšenie ich odborných vedomostí. Podpory ďalej napomáhajú k spolupráci medzi vysokoškolskými inštitúciami, aby sa stali skutočnými regionálnymi vedomostnými centrami a mohli prispieť k hospodárskemu rozmachu miest a regiónov. V rámci programu je moţné získať peniaze na rozvoj odvetví a odborných vzdelávaní, ako aj na naštartovanie iniciatívy podporujúcej zamestnávanie, ktoré uspokojujú sociálne a hospodárske nároky regiónov a miestneho spoločenstva. 3.2 II. národný rozvojový plán (Rozvojový plán nové Maďarsko) Od roku 2007 sa začína nová kapitola v dejinách Európskej únie a Maďarska: vtedy začína rámcový rozpočet na obdobie rokov 2007 a 2013 a v jeho rámci, medzi inými, aj realizácia II. národného rozvojového plánu našej krajiny (Rozvojový plán Nové Maďarsko). Počas týchto siedmych rokov Maďarsko bude pravdepodobne oprávnené čerpať podporu spoločenstva vo výške viac ako miliárd maďarských forintov. Na nárokovanie si úniových zdrojov je potrebné opätovne pripraviť plány: určiť hlavné smery rozvoja, stratégiu štátu a centrálne a regionálne operatívne programy, ktoré stanovia detailné pravidlá vyuţitia financií